Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Bucureşti (Rumunsko) 9. apríla 2024 – Axpo Energy Romania SA/Agenţia Naţională de Administrare Fiscală, Guvernul României

(vec C-251/24, Axpo Energy Romania)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Bucureşti

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Axpo Energy Romania SA

Žalované: Agenţia Naţională de Administrare Fiscală, Guvernul României

za účasti: Ministerului Energiei

Prejudiciálne otázky

Majú sa ustanovenia článku 3 ods. 1, 3 a 4 a článku 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/944¹ v spojení s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorých sú členské štáty povinné zabezpečiť rovnaké a nediskriminačné podmienky pre účastníkov trhu s elektrinou, vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát zriadil dodatočnú daňovú povinnosť, akú predstavuje príspevok za obchodnú činnosť, ktorý sa riadi mimoriadnym nariadením vlády č. 27/2022, a to odlišne, len na úkor určitých účastníkov vykonávajúcich transakcie na veľkoobchodných trhoch s energiou, ako sú dodávatelia vykonávajúci obchodnú činnosť, s výnimkou iných kategórií účastníkov, ako sú výrobcovia elektriny a tepelnej energie kogeneráciou, ako aj účastníkov, ktorých výrobné kapacity boli uvedené do prevádzky po 1. apríli 2022?

Majú sa ustanovenia článkov 101 a 102 ZFEÚ, podľa ktorých členské štáty nesmú prijímať opatrenia, ktoré vylučujú, obmedzujú alebo skresľujú hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu, alebo ktoré obmedzujú alebo kontrolujú výrobu alebo odbyt, prípadne opatrenia, ktoré uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným partnerom, vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát zriadil dodatočnú daňovú povinnosť, akú predstavuje príspevok na obchodnú činnosť, ktorý sa riadi mimoriadnym nariadením vlády č. 27/2022, len na úkor určitých účastníkov vykonávajúcich transakcie na veľkoobchodných trhoch s energiou, ako sú dodávatelia vykonávajúci obchodnú činnosť, s výnimkou iných kategórií účastníkov, ako sú výrobcovia elektriny a tepelnej energie kogeneráciou, ako aj účastníkov, ktorých výrobné kapacity boli uvedené do prevádzky po 1. apríli 2022, čím sa vo vzťahu k subjektom podliehajúcich uvedenému príspevku vytvára konkurenčná nevýhoda?

Majú sa ustanovenia článku 107 ods. 1 a článku 108 ods. 3 ZFEÚ týkajúce sa povinnosti členských štátov oznamovať štátnu pomoc vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ako je príspevok na obchodnú činnosť, ktorý sa riadi mimoriadnym nariadením vlády č. 27/2022, predstavuje štátnu pomoc v prospech subjektov, ktorí sú oslobodení od platenia uvedeného príspevku, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti?

Majú sa ustanovenia článku 3 písm. a), b), h) a p) a článku 10 ods. 1, 4 a 5 nariadenia 2019/943¹ v spojení s odôvodneniami 22 a 23 preambuly tohto nariadenia, článku 5 ods. 1, 3 a 4 smernice 2019/944, ako aj článku 8 nariadenia 2022/1854² , ktoré upravujú zásady týkajúce sa tvorby cien na veľkoobchodnom trhu s energiou, vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát zriadil dodatočnú daňovú povinnosť, akú predstavuje príspevok na obchodnú činnosť, ktorý sa riadi mimoriadnym nariadením vlády č. 27/2022? Možno v rámci výkladu uvedených ustanovení považovať predmetný príspevok za primeraný v kontexte toho, že nezohľadňuje prevádzkové náklady účastníkov trhu vykonávajúcich obchodnú činnosť? Možno v rámci výkladu uvedených ustanovení považovať predmetný príspevok za nediskriminačný v kontexte toho, že sa vzťahuje len na časť účastníkov veľkoobchodného trhu vykonávajúcich činnosť nákupu a ďalšieho predaja energie?

Majú sa ustanovenia článkov 28, 30 a 35 ZFEÚ, článku 3 nariadenia 2019/943 a článku 3 smernice 2019/944, ktoré stanovujú zákaz zavádzania legislatívnych prekážok pre cezhraničné toky elektriny medzi členskými štátmi, vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát zriadil dodatočnú daňovú povinnosť, akú predstavuje príspevok na obchodnú činnosť, ktorý sa riadi mimoriadnym nariadením vlády č. 27/2022 a ktorý v období od 1. septembra do 16. decembra 2022 stanovoval vo vzťahu k vývozu prísnejší vzorec výpočtu, pri ktorom sa nevykazoval nijaký zisk, kým v prípade vnútroštátneho predaja sa uznával teoretický zisk 2 %? Bráni právo Európskej únie v rámci výkladu uvedených ustanovení zriadeniu takéhoto príspevku, ktorý s účinnosťou od 16. decembra 2022 stanovuje úhradu príspevku len v prípade predaja množstva energie určenej na vývoz, nie však v prípade dovozu energie?

Bránia ustanovenia článku 401 smernice 2006/112¹ , ktoré členským štátom zakazujú zavádzať popri dani z pridanej hodnoty ďalšie poplatky alebo dane z obratu, tomu, aby členský štát zriadil dodatočnú daňovú povinnosť, akú predstavuje príspevok na obchodnú činnosť, ktorý sa riadi mimoriadnym nariadením vlády č. 27/2022?

____________

¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125).

¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 54).

¹ Nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261I, 2022, s. 1).

¹ Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. l).