ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 4. decembra 2013

Vec T‑108/11 P

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF)

proti

Gustave Michel

„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Zmluva na dobu neurčitú – Rozhodnutie o výpovedi – Právomoc Súdu pre verejnú službu – Články 2 PZOZ a 47 PZOZ – Povinnosť starostlivosti – Pojem záujem služby – Zákaz rozhodnúť ultra petita – Právo na obranu“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 9. decembra 2010, Vandeuren/ETF (F‑88/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 9. decembra 2010, Vandeuren/ETF (F‑88/08), sa zrušuje v časti, v ktorej zrušil rozhodnutie Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie (ETF) z 23. októbra 2007 o výpovedi zmluvy dočasného zamestnanca na dobu neurčitú, ktorú mala uzavretú Monique Vandeuren a v dôsledku toho zamietol jej návrh na náhradu spôsobenej majetkovej škody ako predčasný. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Rozsah – Zákaz rozhodnúť ultra petita – Povinnosť rešpektovať rámec sporu stanovený účastníkmi konania – Povinnosť rozhodnúť iba na základe tvrdení uvedených účastníkmi konania – Neexistencia

2.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Zníženie rozsahu činností agentúry Únie – Povinnosť preskúmať možnosť zmeny miesta pridelenia dotknutého zamestnanca formulovaná Súdom pre verejnú službu – Povinnosť neupravená v podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a) a článok 47 písm. c) bod i)]

3.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Voľná úvaha administratívy – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zohľadnenie záujmov dotknutého zamestnanca a služby

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 a článok 47 písm. c) bod i)]

1.      Keďže súd Únie, na ktorý je podaná žaloba o neplatnosť, nemôže rozhodnúť ultra petita, nie je oprávnený nanovo definovať hlavný predmet žaloby, ani prihliadnuť ex offo na žalobný dôvod, okrem osobitných prípadov, v ktorých verejný záujem vyžaduje jeho zásah. Zatiaľ čo v spore vymedzenom účastníkmi konania súd Únie musí rozhodnúť iba o návrhu účastníkov konania, naproti tomu nemôže byť viazaný len argumentmi, ktoré títo účastníci konania uvádzajú na podporu svojich tvrdení, pretože by bol inak nútený založiť svoje rozhodnutie na nesprávnych právnych úvahách.

(pozri body 42 a 51)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 5. októbra 2009, Komisia/Roodhuijzen, T‑58/08 P, Zb. s. II‑3797, body 34 a 35 a tam citovaná judikatúra

2.      Keď Súd pre verejnú službu uviedol, že príslušný orgán mal pred tým, než v súlade s článkom 47 písm. c) bodom i) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov prepustil zamestnanca zamestnaného na základe zmluvy na dobu neurčitú preskúmať, či uvedený zamestnanec nemohol byť pridelený na iné pracovné miesto, ktoré existuje alebo má byť čoskoro vytvorené, formuloval tým voči uvedenému orgánu povinnosť, ktorá nebola stanovená v uvedených podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov.

Je pravda, že stabilita zamestnania pri zmluvách na dobu neurčitú je významným prvkom ochrany dotknutých pracovníkov, hoci sama osebe nepredstavuje všeobecnú právnu zásadu.

Článok 2 písm. a) už citovaných podmienok však stanovuje, že za dočasného zamestnanca sa považuje zamestnanec prijatý na pracovné miesto označené ako dočasné, zatiaľ čo služobný poriadok priznáva úradníkom väčšiu stabilitu zamestnania, keďže prípady definitívneho ukončenia funkcie proti vôli dotknutej osoby sú striktne vymedzené.

Hoci pracovné zmluvy na dobu neurčitú sa z pohľadu istoty zamestnania odlišujú od pracovných zmlúv na dobu určitú, nemožno poprieť, že zamestnanci verejnej služby Únie prijatí na základe zmluvy na dobu neurčitú nemôžu ignorovať dočasnosť svojho prijatia a skutočnosť, že im ich prijatie neposkytuje záruku zamestnania.

Povinnosťou najprv preskúmať možnosť zmeny miesta pridelenia, ktorú definoval Súd pre verejnú službu, tento súd zmenil povahu zamestnania dočasného zamestnanca, akú definujú podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov.

(pozri body 82 – 85 a 89)

Odkaz:

Súdny dvor: 22. novembra 2005, Mangold, C‑144/04, Zb. s. I‑9981, bod 64

3.      Hoci orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri uplatňovaní článku 47 písm. c) bodu i) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, aby určil, či konkrétna okolnosť alebo skutočnosť odôvodňuje prepustenie zamestnanca zamestnaného na základe zmluvy na dobu neurčitú, príslušný orgán musí zohľadniť záujem služby, ale rovnako aj záujem dotknutého zamestnanca, aby splnil svoju povinnosť starostlivosti. V tejto súvislosti hoci je pravda, že príslušný orgán disponuje pri posudzovaní záujmu služby širokou mierou voľnej úvahy a že preskúmanie súdu Únie sa preto musí obmedziť na overenie toho, či dotknutý orgán konal v primeraných medziach a nepoužil svoju voľnú úvahu zjavne nesprávnym spôsobom, v prípade, keď príslušný orgán rozhoduje o situácii zamestnanca, povinnosť starostlivosti, ktorá vyjadruje rovnováhu vzájomných práv a povinností medzi verejným orgánom a jeho zamestnancami, vyžaduje zohľadnenie všetkých okolností, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, a najmä záujmu dotknutého zamestnanca.

V konaní o žalobe o neplatnosť rozhodnutia o výpovedi zmluvy dočasného zamestnanca na dobu neurčitú však Súd pre verejnú službu, ktorý pristúpil k zváženiu záujmu služby a záujmu dotknutého zamestnanca až po tom, čo najskôr definoval povinnosť príslušného orgánu preskúmať najprv možnosť zmeny miesta pridelenia dotknutého zamestnanca, a uviedol, že práve počas tohto preskúmania bolo potrebné zvážiť záujem služby, ktorý vyžaduje, aby na pracovné miesto, ktoré existuje alebo má byť čoskoro vytvorené, bola prijatá najvhodnejšia osoba, a záujem zamestnanca, nezohľadnil záujem služby, keď formuloval zásadu, podľa ktorej zníženie rozsahu činností agentúry bolo oprávneným dôvodom prepustenia iba vtedy, ak uvedená agentúra nemala pracovné miesto, na ktoré by dotknutý zamestnanec mohol byť znovu pridelený.

Napriek tomu existencia osobitných interných výberových konaní v dotknutej agentúre, ktoré sa používajú v prípade voľných pracovných miest alebo v prípade interných preložení, môže byť prvkom politiky riadenia zamestnancov konkrétne prispôsobeným špecializovanej povahe úloh priznaných agentúre, ktorý ju v záujme služby vedie k tomu, aby zamestnanca dotknutého znížením činnosti odkázala na účasť na týchto konaniach s cieľom, aby si u nej našiel nové pracovné miesto. Okrem toho usmernenie uvedeného zamestnanca s cieľom pomôcť mu nájsť nové pracovné miesto v agentúre v súlade s uvedenými štandardnými výberovými konaniami môže byť súčasťou zohľadnenia záujmu dotknutého zamestnanca, a teda rešpektovania povinnosti starostlivosti.

Relevantným faktorom pri zvažovaní záujmu zamestnanca a záujmu služby môže byť aj skutočnosť, že príslušný orgán preskúmal možnosti preloženia zamestnanca ohrozeného prepustením v rámci inej agentúry alebo inštitúcie, alebo osobitný kontext, v ktorom agentúry Únie vo všeobecnosti fungujú.

(pozri body 92, 94, 95, 97 a 98)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, Zb. s. II‑2841, body 215 a 216