ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
zo 14. júna 2007 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva EUROPIG – Absolútne dôvody zamietnutia – Opisný charakter – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a článok 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 40/94“
Vo veci T‑207/06,
Europig SA, so sídlom v Josselin (Francúzsko), v zastúpení: D. Masson, advokát,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 31. mája 2006 (vec R 1425/2005‑4) týkajúcemu sa prihlášky slovnej ochrannej známky EUROPIG ako ochrannej známky Spoločenstva,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia V. Vadapalas a N. Wahl,
tajomník: K. Pocheć, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. augusta 2006,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 21. septembra 2006,
po pojednávaní z 1. marca 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 4. mája 2004 podal žalobca, predtým nazývaný Olympig SA, prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.
2 Prihlasovanou ochrannou známkou bolo slovné označenie EUROPIG.
3 Výrobky, na ktoré sa vzťahovala prihlasovaná ochranná známka, sú zaradené do tried 29 a 30 v zmysle Nicejskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre svoju triedu tomuto opisu:
– „mäso, hydina (hydinové mäso); divina; mäsové výťažky; konzervované, sušené alebo varené ovocie a zelenina, konzervované mäso; párky; salámy; údeniny; šunka; slanina; mäsové nátierky“, zaradené do triedy 29,
– „mäsové paštéty; paštéty “, zaradené do triedy 30.
4 Rozhodnutím z 28. septembra 2005 prieskumový pracovník na základe článku 38 nariadenia č. 40/94 zamietol prihlášku ochrannej známky Spoločenstva.
5 Dňa 25. novembra 2005 podal žalobca na základe článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 odvolanie proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka na ÚHVT.
6 Rozhodnutím z 31. mája 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré bolo žalobcovi doručené 8. júna 2006, štvrtý odvolací senát zamietol odvolanie z dôvodu, že označenie EUROPIG opisovalo výrobky, pre ktoré bol zápis požadovaný, a nemalo rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94. Okrem toho dokumenty, ktoré žalobca poskytol, neumožňovali vyvodiť záver, že prihlasovaná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním v zmysle článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia.
Návrhy účastníkov konania
7 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
8 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
9 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri dôvody založené na porušení článku 7 ods. 1 písm. c), článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
10 Žalobca uvádza, že prihlasovaná ochranná známka posudzovaná ako celok sama osebe vôbec neopisuje výrobky uvedené v prihláške.
11 Na prvom mieste spochybňuje tvrdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého pojem „euro“ odkazuje na zemepisný pôvod alebo normy pre výrobu výrobkov uvedených v prihláške.
12 Prvok „euro“ totiž v žiadnom prípade nemôže označovať zemepisný pôvod, keďže Európa ako taká nemôže pre spotrebiteľov, tým menej pre odborníkov z odvetvia, predstavovať označenie zemepisného pôvodu. Žalobca tiež zdôrazňuje, že z dôvodu uvedenia na obale výrobkov, ktoré uvádza na trh, údaja „francúzske bravčové mäso“ sa nikto nemôže zmýliť vo význame prvku „euro“.
13 Túto skratku preto nemôže anglicky hovoriaca verejnosť vnímať ako označenie o tom, že výroba dotknutých výrobkov je v súlade s platnými európskymi normami. Nielen že právo ochranných známok nezahŕňa normy, podľa ktorých sú vydávané osvedčenia, ale pre spotrebiteľov, a teda aj odborníkov z odvetvia by súlad tohto výrobku s normami vyplýval z údaja „CE“ alebo „EC“. Preto prvok „euro“ odkazuje len na jednotnú európsku menu a navyše vyvoláva predstavu Európy v širokom zmysle.
14 Žalobca napokon uvádza, že súhlas s tvrdením odvolacieho senátu by viedol k zákazu akéhokoľvek použitia pojmu „euro“ ako prvku ochrannej známky. ÚHVT však súhlasil so zápisom ochrannej známky Euro Ice Cream pre výrobky zaradené do tried 30 a 35, ako aj ochrannej známky euro‑tea pre výrobky zaradené do tried 5 a 30. Okrem toho žalobca na pojednávaní uviedol, že 23. januára 2007 ÚHVT súhlasil so zápisom obrazovej ochrannej známky Europig zapísanej pod č. 4 818 043. O tento zápis požiadal žalobca a týkal sa výrobkov zhodných s výrobkami uvedenými v prihlasovanej ochrannej známke.
15 Na druhom mieste žalobca tvrdí, že prihlasovaná ochranná známka nemá opisný charakter, keďže pojem „euro“ je uvedený v spojení so slovom „pig“.
16 Anglicky hovoriaca verejnosť by totiž na označenie bravčového mäsa použila pojem „pork“ a nie výraz „pig“. Preto jedine označenie „european pork“ môže byť považované za opisujúce dotknuté výrobky. Použitie pojmu „pig“ môže nanajvýš predstavovať sugestívny, v žiadnom prípade opisný, prvok prihlasovaných výrobkov. To potvrdzuje skutočnosť, že ochranná známka EUROPIG bola 21. decembra 2004 zapísaná v Spojenom kráľovstve pod č. 2 380 867 pre výrobky a služby zhodné s tými, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky. Analogicky bola v roku 1988 zapísaná vo Francúzsku ochranná známka EUROVEAU, hoci pojem „veau“ je pre francúzskych spotrebiteľov ľahko pochopiteľný. Napriek skutočnosti, že rozhodnutia vnútroštátnych úradov nie sú pre ÚHVT záväzné, sú významným ukazovateľom toho, že prihlasovaná ochranná známka nemá opisný charakter.
17 Žalobca z toho vyvodzuje záver, že ochranná známka EUROPIG posudzovaná ako celok nemá pre anglicky hovoriacu verejnosť žiadny presný, stály a okamžitý význam, a preto nemôže byť považovaná za opisnú v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94. Naopak, túto ochrannú známku možno vykladať rôzne. Z judikatúry však vyplýva, že podľa uvedeného ustanovenia možno odmietnuť zápis len tých označení, ktoré umožňujú, aby verejnosť okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania odhalila opis jednej z vlastností dotknutého výrobku [rozsudky Súdu prvého stupňa z 31. januára 2001, Wrigley/ÚHVT (DOUBLEMINT), T‑193/99, Zb. s. II‑417; zo 7. júna 2001, DKV/ÚHVT (EuroHealth), T‑359/99, Zb. s. II‑1645, a z 12. januára 2005, Deutsche Post EURO EXPRESS/ÚHVT (EUROPREMIUM), T‑334/03, Zb. s. II‑65]. Súdny dvor tiež spresnil, že prípadný opisný charakter musí byť konštatovaný nielen pre každý z pojmov, z ktorých pozostáva ochranná známka, ale tiež pre celok, ktorý tieto pojmy vytvárajú (rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT, C‑383/99 P, Zb. s. I‑6251, bod 40).
18 ÚHVT sa domnieva, že vzhľadom na vnímanie prvkov „euro“ a „pig“ zo strany dotknutej verejnosti, teda priemerného anglicky hovoriaceho spotrebiteľa, odvolací senát oprávnene dospel k záveru, že prihlasovaná ochranná známka opisovala predmetné výrobky.
19 V prvom rade, pokiaľ ide o prvok „euro“, podľa ÚHVT tento aspoň ako jeden z možných významov predstavuje charakteristickú vlastnosť dotknutých potravinárskych výrobkov, to znamená ich zemepisný pôvod. Okrem toho uvedený prvok možno vnímať ako odkaz na predpisy uplatniteľné na výrobu výrobkov pochádzajúcich z chovu ošípaných v rámci Európskeho spoločenstva.
20 V druhom rade, pokiaľ ide o slovný prvok „pig“, ÚHVT zastáva názor, že skutočnosť, že anglické slovo „pork“ sa môže zdať vhodnejšie na označenie potravinárskych výrobkov, je irelevantná, pretože nevylučuje, že pojem „pig“ predstavuje pre priemerného anglicky hovoriaceho spotrebiteľa základnú surovinu, z ktorej pochádzajú tieto potravinárske výrobky.
21 Napokon, pokiaľ ide o zložené slovo „europig“, ÚHVT, ako konštatoval aj samotný odvolací senát, uvádza, že skutočnosť, že ide o novotvar neznamená, že tento pojem predstavuje vzhľadom na svoju skladbu neobvyklé slovné spojenie.
22 Preto je prihlasovaná ochranná známka jednoduchou kombináciou dvoch opisných prvkov, ktorá nevytvára dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením prvkov, ktoré ju tvoria. Navyše žalobca nepreukázal, že zložené slovo „europig“ sa začalo používať v hovorovej reči a nadobudlo osobitný význam.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
23 Podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 sa do registra nezapíšu „ochranné známky, ktoré pozostávajú výlučne z označení alebo údajov, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných charakteristík tovarov alebo služieb“. Okrem toho článok 7 ods. 2 toho istého nariadenia uvádza, že „odsek 1 sa bude uplatňovať napriek skutočnosti, že dôvody na zamietnutie existujú iba v časti Spoločenstva“.
24 Podľa ustálenej judikatúry článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 sleduje cieľ všeobecného záujmu, ktorý vyžaduje, aby opisné označenia alebo údaje vlastností výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada, mohol voľne používať každý [rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, Zb. s. I‑2447, bod 31; rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Ellos/ÚHVT (ELLOS), T‑219/00, Zb. s. II‑753, bod 27; z 27. novembra 2003, Quick/ÚHVT (Quick), T‑348/02, Zb. s. II‑5071, bod 27, a zo 7. júna 2005, Münchener Rückversicherungs-Gesellschaft/ÚHVT (MunichFinancialServices), T‑316/03, Zb. s. II‑1951, bod 25; analogicky pozri tiež rozsudky Súdneho dvora zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C‑108/97 a C‑109/97, Zb. s. I‑2779, bod 25; z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland, C‑363/99, Zb. s. I‑1619, body 54 a 95, a Campina Melkunie, C‑265/00, Zb. s. I‑1699, bod 35].
25 Okrem toho článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 sa vzťahuje na označenia, ktoré nie sú spôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, t. j. identifikovať obchodný pôvod výrobku alebo služby s cieľom umožniť tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne výrobok alebo službu, ktoré ochranná známka označuje, vykonať pri neskorších nadobudnutiach ten istý výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže byť negatívnou (rozsudok ELLOS, už citovaný, bod 28).
26 Označenia a údaje uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 sú totiž tie, ktoré môžu slúžiť pri bežnom používaní, z pohľadu cieľovej skupiny verejnosti, na označenie, priamo alebo uvedením jednej z jeho podstatných vlastností, výrobku alebo služby, pre ktoré sa zápis požaduje [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. júna 2005, Metso Paper Automation/ÚHVT (PAPERLAB), T‑19/04, Zb. s. II‑2383, bod 24 a tam citovanú judikatúru].
27 Z toho vyplýva, že na to, aby označenie spadalo do rámca zákazu uvedeného v tomto ustanovení, musí vytvárať dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis predmetných výrobkov a služieb alebo jednej z ich vlastností (pozri rozsudok PAPERLAB, už citovaný, bod 25 a tam citovanú judikatúru).
28 Na to, aby ochranná známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná za opisnú v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, nestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov. Takýto charakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (pozri rozsudok PAPERLAB, už citovaný, bod 26 a tam citovanú judikatúru).
29 Ochranná známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, kde každý opisuje vlastnosti výrobkov alebo služieb, pre ktoré je podaná prihláška, je samotným opisom vlastností týchto výrobkov alebo služieb v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, okrem prípadu, keď existuje badateľná odchýlka medzi novotvarom alebo slovom a jednoduchým súhrnom znakov, z ktorých je zložená. To predpokladá, že z dôvodu neobvyklého charakteru kombinácie (znakov) vo vzťahu k vyššie uvedeným výrobkom alebo službám, novotvar alebo slovo vytvára dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením údajov o obsahu znakov, ktoré ich tvoria tak, že prevyšuje súhrn vyššie uvedených znakov. V tomto ohľade rozbor sporného výrazu vzhľadom na príslušné lexikálne a gramatické pravidlá je takisto správny (pozri rozsudok PAPERLAB, už citovaný, bod 27 a tam citovanú judikatúru).
30 Rovnako je potrebné pripomenúť, že posúdenie opisného charakteru označenia možno vykonať len jednak vo vzťahu k vnímaniu príslušnej skupiny verejnosti a jednak vo vzťahu k dotknutým výrobkom a službám (pozri rozsudok MunichFinancialServices, už citovaný, bod 26 a tam citovanú judikatúru).
31 V predmetnej veci výrobky, pre ktoré sa požadoval zápis sú „mäso, hydina (hydinové mäso); divina; mäsové výťažky; konzervované, sušené alebo varené ovocie a zelenina, konzervované mäso; párky; salámy; údeniny; šunka; slanina; mäsové nátierky“, zaradené do triedy 29, a „mäsové paštéty; paštéty “, zaradené do triedy 30.
32 Pokiaľ ide o verejnosť, vo vzťahu ku ktorej je potrebné posudzovať predmetný absolútny dôvod zamietnutia, táto sa skladá, ako uviedol odvolací senát v bode 10 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby to žalobca spochybnil, z priemerných anglicky hovoriacich spotrebiteľov. Na jednej strane totiž výrobky, ktorých sa týka prihláška ochrannej známky, ktoré sú adresované tak odborníkom z odvetvia, ako aj konečným spotrebiteľom, sú určené na všeobecnú spotrebu, a na druhej strane sa dotknuté označenie skladá z výrazov pochádzajúcich z anglického jazyka.
33 Preto je potrebné preskúmať, či z pohľadu cieľovej skupiny verejnosti existuje dostatočne priama a konkrétna súvislosť medzi označením EUROPIG a výrobkami alebo službami, pre ktoré je zápis požadovaný.
34 V tomto ohľade je potrebné konštatovať, ako správne uviedol aj odvolací senát v bode 10 napadnutého rozhodnutia, že označenie EUROPIG pozostáva z kombinácie skratky „euro“, ktorá evokuje ako jeden zo svojich možných významov prídavné meno „européen“ a z výrazu „pig“, ktorý označuje ošípanú. Toto označenie sa teda skladá výlučne z výrazov slúžiacich na označenie určitých vlastností dotknutých výrobkov. V dôsledku toho uvedené označenie môže byť totiž dotknutou skupinou verejnosti vnímané ako údaj, že ide o výrobky európskeho pôvodu získané z ošípaných. Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, ktorú uviedol žalobca, že prvky „euro“ a „pig“ môžu mať aj iný význam.
35 Okrem toho zloženie novotvaru „europig“ nie je neobvyklé, ale vzhľadom na lexikálne pravidlá anglického jazyka bežné. Prihlasovaná ochranná známka teda u cieľovej skupiny verejnosti nevytvára dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým bol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu.
36 Z toho vyplýva, že označenie EUROPIG posudzované ako celok vytvára dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s výrobkami uvedenými v prihláške ochrannej známky.
37 Žiadne z tvrdení uvedených žalobcom nie je spôsobilé spochybniť tento záver.
38 Najskôr je potrebné zamietnuť tvrdenie založené na tom, že bravčové mäso je v angličtine označené ako „pork“ a nie „pig“, pretože zviera, z ktorého bravčové mäso pochádza, je označené posledným uvedeným a článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 kvalifikuje označenia týkajúce sa charakteristík výrobku, ako je surovina, z ktorej pochádza, ako opisné.
39 Okrem toho nemožno prijať tvrdenie, podľa ktorého pojem „euro“ nemôže byť vnímaný ako zemepisné označenie pôvodu výrobkov z dôvodu, že na obale je uvedený údaj „porc français“. Pri tomto tvrdení sa žalobca odvoláva na podmienky, za ktorých má v úmysle uvádzať svoje výrobky na trh. Opisný charakter označenia v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 je však potrebné posudzovať jednotlivo vo vzťahu ku každej kategórii výrobkov a/alebo služieb uvedenej v prihláške. Z toho dôvodu na účely posúdenia opisného charakteru označenia vo vzťahu k určitej kategórii výrobkov a/alebo služieb nie je podstatné, či prihlasovateľ dotknutej ochrannej známky zamýšľa používať alebo už používa určitý marketingový pojem [v tomto zmysle pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, DaimlerChrysler/ÚHVT (TELE AID), T‑355/00, Zb. s. II‑1939, bod 42; DaimlerChrysler/ÚHVT (CARCARD), T‑356/00, Zb. s. II‑1963, bod 46, a DaimlerChrysler/ÚHVT (TRUCKCARD), T‑358/00, Zb. s. II‑1993, bod 47].
40 Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého ÚHVT súhlasil so zápisom jednak viacerých ochranných známok obsahujúcich slovný prvok „euro“ a jednak obrazovej ochrannej známky Europig, stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry rozhodnutia týkajúce sa zápisu označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, ktoré majú prijať odvolacie senáty podľa nariadenia č. 40/94, vychádzajú z výkonu viazanej právomoci, a nie diskrečnej právomoci. Preto sa zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov musí posúdiť iba na základe tohto nariadenia tak, ako ho vykladá súd Spoločenstva, a nie na základe rozhodovacej praxe odvolacích senátov [rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, C‑37/03 P, Zb. s. I‑7975, bod 47, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. októbra 2002, Glaverbel/ÚHVT (Povrch sklenenej dosky), T‑36/01, Zb. s. II‑3887, bod 35].
41 V každom prípade je zjavné, že zápisy, ktoré uvádza žalobca, sa týkajú obrazových ochranných známok a táto okolnosť má vplyv na posúdenie spôsobilosti označenia na zápis. Existencia doplňujúceho obrazového prvku môže totiž ovplyvniť vnímanie ochrannej známky ako celku.
42 Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie založené na zápise jednak ochrannej známky EUROPIG v Spojenom kráľovstve a jednak ochrannej známky EUROVEAU vo Francúzsku, stačí pripomenúť, že režim ochranných známok je autonómnym systémom s vlastnou sústavou charakteristických cieľov a pravidiel a uplatňuje sa nezávisle od akéhokoľvek vnútroštátneho systému [rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2000, Messe München/ÚHVT (electronica), T‑32/00, Zb. s. II‑3829, bod 47]. Z tohto dôvodu musí byť spôsobilosť označenia na zápis ako ochrannej známky Spoločenstva posudzovaná výlučne na základe príslušnej právnej úpravy. Úrad, respektíve súdy Spoločenstva, nie sú preto viazané, hoci ich môžu zohľadniť, rozhodnutiami prijatými v členských štátoch, najmä rozhodnutiami, ktoré sa týkajú spôsobilosti uvedeného označenia na zápis, a to aj za predpokladu, že tieto rozhodnutia boli prijaté podľa zosúladenej vnútroštátnej právnej úpravy na základe prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), alebo v štáte patriacom do lingvistickej oblasti, z ktorej predmetné slovné označenie pochádza [v tomto zmysle pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. marca 2006, Telefon & Buch/ÚHVT – Herold Business Data (WEISSE SEITEN), T‑322/03, Zb. s. II‑835, bod 30 a tam citovanú judikatúru].
43 Z predchádzajúceho vyplýva, že prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 musí byť zamietnutý.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94
44 Podľa žalobcu má prihlasovaná ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Nielenže označenie „europig“ nie je v odvetí soleného mäsa obvyklé, ale ani žiadny z konkurentov žalobcu nepoužíva toto označenie pre výrobky zhodné s výrobkami uvedenými v prihláške ochrannej známky alebo im podobné.
45 V tomto ohľade Súd prvého stupňa pripomína, že ako jasne vyplýva z článku 7 ods. 1 nariadenia č. 40/94, na to, aby označenie nemohlo byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva stačí, že sa uplatní jeden z absolútnych dôvodov zamietnutia vymenovaných v uvedenom článku (rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2002, DKV/ÚHVT, C‑104/00 P, Zb. s. I‑7561, bod 29).
46 Preto, keďže prvý žalobný dôvod v predmetnej veci bol zamietnutý, uvedený žalobný dôvod nie je potrebné skúmať.
47 Okrem toho podľa ustálenej judikatúry, slovná ochranná známka, ktorá opisuje vlastnosti výrobkov alebo služieb v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 z tohto dôvodu jednoznačne nemá voči týmto výrobkom alebo službám rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. januára 2005, Wieland-Werke/ÚHVT (SnTEM, SnPUR, SnMIX), T‑367/02 až T‑369/02, Zb. s. II‑47, bod 46 a tam citovanú judikatúru].
48 Za týchto okolností, druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 nemôže byť v žiadnom prípade prijatý.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
49 Žalobca uvádza, že na rozdiel od rozhodnutia odvolacieho senátu, prihlasovaná ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94 v dôsledku spôsobu používania uvedených výrobkov.
50 Toto používanie preukazujú dokumenty, ktoré žalobca predložil počas konania na ÚHVT. Skutočnosť, že ochranná známka uvedená v týchto dokumentoch je na rozdiel od prihlasovanej ochrannej známky obrazová, podľa neho nie je rozhodujúca, keďže označenie „europig“ sa v obchodnom styku používa ústne, čo mu umožňuje získať rozlišovaciu spôsobilosť bez ohľadu na jeho grafické znázornenie.
51 ÚHVT tvrdí, že ochrannú známku možno podľa tohto ustanovenia zapísať len za určitých podmienok. Získanie rozlišovacej spôsobilosti používaním ochrannej známky vyžaduje, aby významná časť verejnosti vďaka tejto ochrannej známke identifikovala výrobky pochádzajúce od určitého podniku. Uvedenú rozlišovaciu spôsobilosť je okrem toho potrebné preukázať vzhľadom na podstatnú časť územia Spoločenstva, kde predmetná ochranná známka túto spôsobilosť podľa článku 7 ods. 1 písm. b) až d) nariadenia č. 40/94 nemala.
52 Dokumenty, ktoré žalobca poskytol, však neumožňovali vyvodiť záver, že prihlasovaná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním. Po prvé tieto dokumenty neboli označené dátumom alebo dátum na nich uvedený bol neskorší ako dátum podania prihlášky, po druhé týkali sa predaja výrobkov v zemepisných oblastiach, kde angličtina nie je úradným jazykom, a po tretie sa odvolávali iba na obrazové označenie odlišné od prihlasovanej ochrannej známky alebo na obchodné meno. V každom prípade tieto dokumenty, ktoré neumožňovali určiť trhový podiel výrobkov predávaných pod uvedenou ochrannou známkou, nepreukazovali, že anglicky hovoriaca verejnosť bude toto označenie vnímať ako označenie pôvodu.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
53 Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94 absolútne dôvody zamietnutia zápisu uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b), c) a d) nebránia tomu, aby bola ochranná známka zapísaná, ak získala rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ide o výrobky alebo služby, o ktorých zápis sa žiada v dôsledku spôsobu ich používania.
54 Z tohto ustanovenia vyplýva, že označenia alebo ochranné známky môžu získať rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku ich používania napriek tomu, že nemajú vlastnú rozlišovaciu spôsobilosť.
55 Z judikatúry týkajúcej sa výkladu článku 3 ods. 3 smernice 89/104, ktorého obsah je v podstate zhodný s obsahom článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94, vyplýva, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním ochrannej známky si vyžaduje, aby prinajmenšom významná časť príslušnej skupiny verejnosti identifikovala vďaka ochrannej známke predmetné výrobky alebo služby ako pochádzajúce od určitého podniku. V každom prípade okolnosti, za ktorých možno považovať podmienku získania rozlišovacej spôsobilosti používaním za splnenú, nemôžu byť stanovené iba na základe všeobecných a abstraktných údajov, akými sú určité percentuálne hodnoty [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Windsurfing Chiemsee, už citovaný, bod 52, a z 18. júna 2002, Philips, C‑299/99, Zb. s. I‑5475, body 61 a 62; pokiaľ ide o nariadenie č. 40/94, pozri tiež rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Eurocermex/ÚHVT (Tvar pivovej fľaše), T‑399/02, Zb. s. II‑1391, bod 42].
56 Podľa ustálenej judikatúry je pri posudzovaní získania rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky v dôsledku používania, ktorého bola predmetom, vhodné brať do úvahy faktory, akými sú najmä podiel na trhu tejto ochrannej známky, intenzita, geografický rozsah a doba používania uvedenej ochrannej známky, výška investícií vynaložených podnikom na jej reklamu, pomer záujmových skupín, ktoré vďaka ochrannej známke identifikujú výrobok ako pochádzajúci od určitého podniku. V tomto ohľade sú vhodnými dôkaznými prostriedkami najmä vyhlásenia obchodných a priemyselných komôr a iných profesijných organizácií (rozsudok Tvar pivovej fľaše, už citovaný, bod 44; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudky Windsurfing Chiemsee, už citovaný, bod 51, a Philips, už citovaný, bod 60).
57 Práve vzhľadom na tieto faktory je potrebné preskúmať, či v predmetnom prípade odvolací senát porušil článok 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94 tým, že sa domnieval, že prihlasovaná ochranná známka nemohla byť zapísaná podľa uvedeného ustanovenia.
58 V tomto ohľade je potrebné konštatovať, že všetky dokumenty predložené žalobcom, pozostávajúce najmä z faktúr a obchodných prospektov, buď neobsahujú dátum, alebo ich dátum je neskorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky EUROPIG, to znamená 4. máj 2004. Okrem toho tieto dokumenty týkajúce sa predaja uskutočneného v oblastiach, kde angličtina nie je úradným jazykom, neumožňujú vyvodiť záver, že prinajmenšom významná časť príslušnej skupiny verejnosti vďaka ochrannej známke identifikovala predmetné výrobky alebo služby ako pochádzajúce od určitého podniku.
59 Preto odvolací senát správne dospel k záveru, že dokumenty predložené žalobcom nepostačovali na preukázanie skutočnosti, že ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť.
60 Z uvedeného vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94 musí byť takisto zamietnutý.
61 V dôsledku toho treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
62 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. júna 2007.