ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 16. septembra 2013

Vec T‑418/11 P

Carlo De Nicola

proti

Európskej investičnej banke (EIB)

„Odvolanie – Verejná služba – Zamestnanci EIB – Zdravotné poistenie – Odmietnutie prevziať zdravotné náklady – Návrh na vymenovanie nezávislého lekára – Primeraná lehota – Zamietnutie návrhu začať zmierovacie konanie – Návrh na zrušenie – Návrh na náhradu zdravotných nákladov – Prekážka začatého konania“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 28. júna 2011, De Nicola/EIB (F‑49/10), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 28. júna 2011, De Nicola/EIB (F‑49/10), sa ruší v rozsahu, v akom zamieta návrhy pána Carla De Nicola smerujúce k zrušeniu rozhodnutia Európskej investičnej banky (EIB), ktorým sa zamieta jeho návrh vymenovať tretieho lekára. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Rozhodnutie EIB zamietajúce návrh C. De Nicola vymenovať tretieho lekára z dôvodu uplynutia lehoty sa ruší. C. De Nicola a EIB znášajú každý svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli tak v konaní pred Súdom pre verejnú službu, ako aj v tomto konaní.

Abstrakt

1.      Právo Európskej únie – Zásady – Dodržanie primeranej lehoty – Správne konanie – Súdne konanie – Kritériá posúdenia

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47 a článok 52 ods. 1; poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)

2.      Súdne konanie – Námietka prekážky začatého konania – Zhodnosť účastníkov konania, predmetu konania a dôvodov v obidvoch žalobách – Neprípustnosť žaloby podanej ako druhej

1.      Ak dĺžka konania nie je upravená ustanovením práva Únie, musí byť primeranosť lehoty, v ktorej inštitúcia prijala predmetný akt, posúdená v závislosti od všetkých okolností každej veci a najmä od významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci a správania účastníkov konania. Primeranosť lehoty teda nemôže byť stanovená s odkazom na presnú maximálnu hranicu určenú abstraktným spôsobom, ale musí byť posúdená v každej prejednávanej veci v závislosti od predmetných okolností. Okrem toho so zreteľom na požiadavku koherentnosti treba pojem primeraná lehota uplatňovať rovnakým spôsobom vtedy, ak sa týka žaloby alebo žiadosti, pre ktoré nijaké ustanovenie práva Únie nestanovilo lehotu, v akej musia byť podané. V obidvoch prípadoch je súd Únie povinný zohľadniť okolnosti prejednávanej veci.

(pozri bod 29)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. februára 2013, preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB, C‑334/12 RX‑II, body 25 až 46

2.      Žaloba podaná po podaní inej žaloby medzi tými istými účastníkmi konania, založená na rovnakých dôvodoch a namierená na zrušenie toho istého právneho aktu, sa musí zamietnuť ako neprípustná z dôvodu litispendencie bez toho, aby bolo nutné, aby táto námietka bola výslovne stanovená právnym predpisom. V tejto súvislosti nemôže mať úspech rozlišovanie, ktoré robí žalobca medzi rôznymi súdnymi inštanciami a podľa časového prekrývania sa jednotlivých sporových konaní, pokiaľ podstata predmetu sporu zostáva rovnaká na všetkých týchto inštanciách a konaniach.

(pozri bod 59)

Odkaz:

Súdny dvor: 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, C‑138/03, C‑324/03 a C‑431/03, Zb. s. I‑10043, bod 64; 9. júna 2011, Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C‑465/09 P až C‑470/09 P, bod 58

Všeobecný súd: 27. apríla 2012, De Nicola/EIB, T‑37/10 P, bod 12

Súd pre verejnú službu: 30. novembra 2009, De Nicola/EIB, F‑55/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑469, II‑A‑1‑2529, bod 204 a nasl.