Language of document : ECLI:EU:T:2013:408

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

zo 6. septembra 2013 (*)

„Dumping – Dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii – Úprava požadovaná z dôvodu prevodu meny – Dôkazné bremeno – Ujma – Konečné antidumpingové clo“

Vo veci T‑6/12,

Godrej Industries Ltd, so sídlom v Mumbai (India),

VVF Ltd, so sídlom v Mumbai,

v zastúpení: B. Servais, advokát,

žalobkyne,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: J.‑P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Berrisch a A. Polcyn, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Sasol Olefins & Surfactants GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko),

Sasol Germany GmbH, so sídlom v Hamburgu,

v zastúpení: V. Akritidis, advokát, a J. Beck, solicitor,

a

Európska komisia, v zastúpení: M. França a A. Stobiecka‑Kuik, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1138/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (Ú. v. EÚ L 293, s. 1),

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude (spravodajca),

tajomník: S. Spryropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. apríla 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok (1)

[omissis]

 Konanie a návrhy účastníkov konania

10      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. januára 2012 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

11      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. februára 2012 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rady.

12      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. marca 2012 spoločnosti Sasol Olefins & Surfactants GmbH a Sasol Germany GmbH (ďalej len spoločne „Sasol“) podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rady.

13      Uznesením predsedníčky štvrtej komory z 19. apríla 2012 sa vyhovelo návrhu Komisie na vstup do konania.

14      Uznesením predsedníčky štvrtej komory zo 4. júna 2012 sa vyhovelo návrhu spoločnosti Sasol na vstup do konania.

15      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa ich týka,

–        uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

16      Rada podporovaná Komisiou a spoločnosťou Sasol navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

[omissis]

 O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa zahrnutia predaja žalobkýň spoločnosti Cognis do výpočtu rozpätia ujmy

59      Na podporu tohto druhého žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú v podstate tri výhrady. Po prvé žalobkyne tvrdia, že bol porušený článok 3 ods. 6 a 7 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51, korigendum Ú. v. EÚ 2010, L 7, s. 22, ďalej len „základné nariadenie“). Tvrdia, že ich predaj spoločnosti Cognis mal byť vylúčený z analýzy ujmy a že skutočnosť, že si výrobné odvetvie samo spôsobilo údajnú ujmu vlastným pričinením v každom prípade bráni stanoveniu príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Keby sa údajná ujma preukázala, musela by sa považovať za ujmu spôsobenú „inými faktormi“ v zmysle článku 3 ods. 7 základného nariadenia, ako to bolo v niektorých predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie a Rady. Tento predaj by bol tiež vylúčený z výpočtu rozpätia ujmy. Po druhé žalobkyne tvrdia, že bol porušený článok 3 ods. 2 základného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že predaj spoločnosti Cognis nebol vylúčený z príčinnej súvislosti, Komisia a Rada nevykonali objektívne preskúmanie a vymedzenie ujmy nepodložili nespornými dôkazmi. Po tretie žalobkyne tvrdia, že bol porušený článok 9 ods. 4 základného nariadenia, pretože Rada nevylúčila predaj dotknutého výrobku spoločnosti Cognis a uložila antidumpingové clo bez riadneho posúdenia rozpätia ujmy.

60      Rada spochybňuje všetky argumenty žalobkýň.

 O porušení článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia

61      V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že z článku 1 ods. 1 základného nariadenia vyplýva, že „antidumpingové clo sa môže vzťahovať na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v [Únii] spôsobuje ujmu“. Podľa článku 3 ods. 2 tohto nariadenia vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie najmä objemu dumpingových dovozov.

62      Z článku 3 ods. 6 základného nariadenia vyplýva, že inštitúcie Únie musia preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva vzhľadom na ich objem a cenu. Ide tu o analýzu tzv. pripísania ujmy. Ďalej z článku 3 ods. 7 základného nariadenia vyplýva, že inštitúcie musia jednak skúmať všetky iné známe faktory, ktorú spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, v rovnakom čase ako dumpingové dovozy, a jednak zabezpečiť, aby ujma spôsobená týmito inými faktormi nebola pripísaná uvedeným dovozom. Ide tu o tzv. analýzu nepripísania ujmy.

63      Cieľom článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia je preto dosiahnuť, aby inštitúcie Únie oddeľovali a rozlišovali škodlivé účinky dumpingových dovozov a iných faktorov. Keby inštitúcie neoddeľovali a nerozlišovali účinky rôznych faktorov ujmy, nemohli by platne dospieť k záveru, že dumpingové dovozy spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

64      Z judikatúry ďalej vyplýva, že Rada a Komisia musia pri zisťovaní ujmy preskúmať, či predpokladaná ujma nie je výsledkom vlastného konania výrobcov Únie (rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 1992, Extramet Industries/Rada, C‑358/89, Zb. s. I‑3813, bod 16).

65      Nakoniec treba pripomenúť, že článok 4 ods. 1 písm. a) základného nariadenia obsahuje túto definíciu výrobného odvetvia Spoločenstva:

„Pojem ‚výrobné odvetvie Spoločenstva‘ [sa] vykladá tak, že označuje výrobcov podobných výrobkov v rámci [Únie] ako celku alebo tých z nich, ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť tak, ako je vymedzené v článku 5 ods. 4 z celkovej výroby týchto výrobkov v rámci [Únie] s výnimkou:

a)      ak sú výrobcovia v spojení s vývozcom alebo dovozcom, alebo sú sami dovozcami namietaného dumpingového výrobku, pojem ‚výrobné odvetvie Spoločenstva‘ sa môže vysvetľovať tak, že označuje zostávajúcu časť výrobcov…“

66      Druhý žalobný dôvod je potrebné skúmať so zreteľom na tieto úvahy.

67      V tejto súvislosti treba spresniť, že zahrnutie výrobcu, ktorý sám dováža dumpingové výrobky do definície výrobného odvetvia Spoločenstva, automaticky neznamená, že jeho dovozy už nemožno považovať za „iný faktor“ v zmysle článku 3 ods. 7 základného nariadenia. Z judikatúry citovanej v bode 64 totiž vyplýva, že Komisia a Rada sú povinné vzhľadom na citované ustanovenie zohľadniť všetky iné faktory ako dumpingové dovozy, ktoré by mohli brániť zisteniu príčinnej súvislosti medzi dumpingom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Spoločenstva. Skutočnosť, že škoda bola spôsobená vlastným pričinením, ktorá môže vyplynúť z toho, že výrobca Únie nakúpil dumpingové výrobky pochádzajúce z krajiny, ktorá je predmetom antidumpingového preskúmania, pritom predstavuje „iný faktor“, ktorý Komisia a Rada musia zohľadniť v rámci analýzy ujmy. Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, však ani zo základného nariadenia, ani z judikatúry nevyplýva, že dovozy dumpingových výrobkov výrobcu Únie pochádzajúce z krajiny, ktorá je predmetom antidumpingového preskúmania, nemožno nikdy zohľadniť v rámci analýzy ujmy.

68      V prejednávanej veci z napadnutého nariadenia vyplýva, že Rada v odôvodnení 61 napadnutého nariadenia skutočne preverila, či spoločnosť Cognis má byť aj naďalej ponechaná v definícii pojmu výrobné odvetvie Spoločenstva napriek jej dovozom zo zemí dotknutých preskúmaním, a v odôvodnení 69 napadnutého nariadenia preverila, či sporné predaje treba vylúčiť z analýzy ujmy a z výpočtu rozpätia ujmy, pretože všetka ujma spôsobená týmito nákupmi bola ujmou spôsobenou vlastným pričinením.

69      V tejto súvislosti treba potvrdiť, že Rada sa nedopustila nijakého nesprávneho posúdenia, keď prijala záver, že neexistovali presvedčivé dôvody na vylúčenie sporných predajov z analýzy.

70      Po prvé je totiž nesporné, že tieto predaje boli dumpingové. Mohli teda prispieť k vzniku ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Aj keby sa totiž konštatovalo, že táto ujma bola, pokiaľ ide o Cognis, spôsobená „vlastným pričinením“, neplatilo by to pre celé výrobné odvetvie Spoločenstva, teda aj pre iného výrobcu. Skutočnosť, že Cognis vzala svoju sťažnosť späť, nemôže v nijakom prípade spochybniť toto konštatovanie.

71      Po druhé z odôvodnenia 69 napadnutého nariadenia vyplýva, že počas preskúmania vyplývali dovozy, ktoré Cognis uskutočnila, najmä z uzavretia jednej z výrobných lokalít. Tieto dumpingové nákupy teda v zásade zodpovedali hospodárskej nevyhnutnosti. Ako Rada zdôrazňuje, takéto dovozy môžu napokon nepochybne smerovať aj k obmedzeniu škodlivých účinkov dumpingových dovozov.

72      Ako vyplýva z odôvodnenia 17 napadnutého nariadenia a pripomínajú to aj žalobkyne, je nepochybné, že Cognis dovážala výrobky od žalobkýň v priebehu niekoľkých rokov. Sporné predaje, ktoré boli slabé v priebehu preskúmania, však boli v predchádzajúcich rokoch ešte slabšie. Z číselných údajov, ktoré Cognis predložila a žalobkyne ich nespochybnili, totiž vyplýva, že počas preskúmania dovozy predstavovali len 9 až 11 % jej výroby, z čoho len 4 a 5 % dovozov pochádzalo z Indie. V rokoch 2007 a 2008 napríklad dovozy pochádzajúce z Indie predstavovali menej než 1 % celkovej výroby spoločnosti Cognis a dovozy z ostatných tretích krajín predstavovali len približne 1 %. Okrem toho v roku 2009 predaje žalobkýň spoločnosti Cognis predstavovali len 4,3 a 5,3 % celkových dovozov z Indie a z ďalších dvoch krajín, ktoré boli predmetom preskúmania. Predaje žalobkýň spoločnosti Cognis počas obdobia preskúmania tak boli z veľkej časti len dočasné.

73      Po tretie, pokiaľ ide o predchádzajúce rozhodnutia a nariadenia Komisie a Rady, ktoré žalobkyne uviedli na podporu svojich tvrdení, stačí konštatovať, že tak v týchto veciach, ako aj v prejednávanej veci (pozri bod 68 vyššie) Rada a Komisia riadne preskúmali, či dovozy výrobcov Únie boli ako „iný faktor“ v zmysle článku 3 ods. 7 základného nariadenia prekážkou stanovenia príčinnej súvislosti.

74      Za týchto okolností treba zamietnuť všetky tvrdenia žalobkýň smerujúce k vylúčeniu sporných predajov spoločnosti Cognis z analýzy ujmy a príčinnej súvislosti. Keďže žalobkyne nepredložili nijaké ďalšie dôkazy, pokiaľ ide o vylúčenie týchto predajov z výpočtu rozpätia ujmy, treba ako celok zamietnuť tvrdenia žalobkýň založené na porušení článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia ako nedôvodné.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Godrej Industries Ltd a VVF Ltd znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania Rady Európskej únie, ako aj trovy konania spoločností Sasol Olefins & Surfactants GmbH a Sasol Germany GmbH.

3.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Pelikánová Jürimäe van der Woude

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. septembra 2013.

Podpisy


* Jazyk konania: angličtina.


1 –      Uvádzajú sa len tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.