ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)
zo 6. septembra 2023 (*)
„Arbitrážna doložka – Špecifický program pre výskumu a vývoj v oblasti ‚Kvalita života a riadenie živých zdrojov‘ – Zmluva o grante – Správa o vyšetrovaní OLAF‑u, v ktorej boli konštatované finančné nezrovnalosti – Vrátenie vyplatených súm – Uplatniteľné právo – Premlčanie – Vplyv správy OLAF‑u“
Vo veci T‑748/20,
Európska komisia, v zastúpení: J. Estrada de Solà a M. Ilkova, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci E. Bouttier, advokát,
žalobkyňa,
proti
Centre d’étude et de valorisation des algues SA (CEVA), so sídlom v Pleubian (Francúzsko), v zastúpení: A. Raccah, advokát,
SELARL AJIRE, so sídlom v Rennes (Francúzsko),
a
SELARL TCA, so sídlom v Saint‑Brieuc (Francúzsko),
žalovaným,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),
na poradách v zložení: predseda komory R. da Silva Passos, sudcovia V. Valančius (spravodajca) a L. Truchot,
tajomník: H. Eriksson, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 11. novembra 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Európska komisia svojou žalobou založenou na článku 272 ZFEÚ v podstate navrhuje stanovenie výšky svojej pohľadávky zodpovedajúcej vráteniu grantov vyplatených v rámci zmluvy o financovaní, ktorá bola uzavretá so Centre d’étude et de valorisation des algues SA (CEVA), na vykonávanie projektu v rámci špecifického programu pre výskum a vývoj s názvom „Kvalita života a riadenie živých zdrojov“.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Dňa 17. januára 2001 uzavrela Komisia so spoločnosťou CEVA zmluvu, ktorej predmetom je vykonávanie projektu v rámci špecifického programu pre výskum a vývoj s názvom „Kvalita života a riadenie živých zdrojov“ (ďalej len „projekt Seapura“) a ktorá stanovuje vyplatenie grantu vo výške 123 735 eur (ďalej len „zmluva Seapura“).
3 V priebehu roka 2006 začal Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetrovanie v nadväznosti na podozrenia z podvodu, ktoré sa týkalo viacerých projektov vykonávaných spoločnosťou CEVA, vrátane projektu, ktorý je predmetom zmluvy Seapura.
4 Dňa 11. decembra 2007 prijal OLAF svoju konečnú správu (ďalej len „správa OLAF‑u“), v ktorej konštatoval nezrovnalosti pri plnení zmluvy Seapura spočívajúce najmä vo sfalšovaní pracovných výkazov zamestnancov spoločnosti CEVA.
5 Listom z 29. októbra 2008 Komisia informovala CEVA, že z dôvodu závažných finančných nezrovnalostí konštatovaných v správe OLAF‑u má v úmysle vydať voči nej oznámenia o dlhu vo výške 123 735 eur plus úroky na účely vrátenia grantu vyplateného na základe zmluvy Seapura, pričom vyzvala CEVA k tomu, aby predložila svoje pripomienky.
6 Dňa 13. marca 2009 zaslala Komisia spoločnosti CEVA štyri oznámenia o dlhu v celkovej výške 168 220,16 eura (ďalej len „oznámenia o dlhu“).
7 Keďže CEVA nereagovala na oznámenia o dlhu, Komisia jej 11. mája 2009 zaslala štyri upomienky (ďalej len „upomienky“).
8 Keďže CEVA nezaplatila nijakú sumu, Komisia jej 12. júna 2009 zaslala štyri formálne výzvy.
9 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 17. júla 2009 CEVA podala žalobu, ktorá bola zapísaná pod číslom T‑285/09 a ktorou navrhuje zrušenie upomienok.
10 Rozsudkom z 15. septembra 2011, CEVA/Komisia (T‑285/09, neuverejnený, EU:T:2011:479), Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú z dôvodu, že upomienky svojou povahou nie sú správnymi rozhodnutiami, ktorých zrušenie možno požadovať na základe článku 263 ZFEÚ.
11 Rozsudkom Tribunal correctionnel de Rennes (Trestný súd Rennes, Francúzsko) z 26. apríla 2011 boli CEVA a jej bývalý riaditeľ uznaní vinnými z podvodu, ako aj zo sprenevery verejných finančných prostriedkov, pričom spoločnosti CEVA bola uložená pokuta vo výške 80 000 eur a bývalému riaditeľovi podmienečný trest odňatia slobody na 18 mesiacov.
12 Tribunal correctionnel de Rennes (Trestný súd Rennes), ktorý rozhodoval v rámci adhézneho konania o nároku Komisie na náhradu škody, uložil obžalovaným, sčasti spoločne a nerozdielne, povinnosť zaplatiť Komisii sumu vo výške 303 631 eur ako náhradu majetkovej ujmy, ktorú utrpela najmä v dôsledku finančných nezrovnalostí pri plnení zmluvy Seapura.
13 Rozsudkom z 1. apríla 2014 Cour d’appel de Rennes (Odvolací súd Rennes, Francúzsko) oslobodil CEVA a jej bývalého riaditeľa spod všetkých obvinení a zamietol nárok Komisie na náhradu škody uplatnený v adhéznom konaní.
14 Rozsudkom z 12. novembra 2015 trestná komora Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) na návrh generálneho prokurátora pri Cour d’appel de Rennes (Odvolací súd Rennes) zrušila rozsudok uvedeného súdu z 1. apríla 2014, len pokiaľ ide o jeho výroky, ktorými obžalovaných oslobodil spod obžaloby zo sprenevery verejných finančných prostriedkov, a v tomto rozsahu vrátil vec na Cour d’appel de Caen (Odvolací súd Caen, Francúzsko).
15 Rozsudkom z 22. júna 2016 Tribunal de commerce de Saint‑Brieuc (Obchodný súd Saint‑Brieuc, Francúzsko) začal reštrukturalizačné konanie týkajúce sa spoločnosti CEVA a ustanovil spoločnosť SELARL TCA za reštrukturalizačného správcu (ďalej len „TCA“).
16 Dňa 15. septembra 2016 Komisia v rámci tohto konania prihlásila pohľadávku u spoločnosti TCA zodpovedajúcu celkovej sume požadovanej v oznámeniach o dlhu, ktoré boli vydané s cieľom získať vrátenie grantov vyplatených najmä na základe zmluvy Seapura, a to na istinu vo výške 289 012,95 eura zvýšenú o úroky z omeškania, teda celkovo 431 002,18 eura.
17 Dňa 6. decembra 2016 TCA spochybnila pohľadávku Komisie.
18 Rozsudkom z 21. júla 2017 Tribunal de commerce de Saint‑Brieuc (Obchodný súd Saint‑Brieuc) prijal plán reštrukturalizácie spoločnosti CEVA a ustanovil spoločnosť SELARL AJIRE za kontrolóra dodržiavania plánu reštrukturalizácie (ďalej len „AJIRE“).
19 Rozsudkom z 23. augusta 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť, Cour d’appel de Caen (Odvolací súd Caen), po vrátení veci po tom, čo bol jeho rozsudok zrušený kasačným súdom, oslobodil CEVA spod obžaloby zo sprenevery verejných finančných prostriedkov a odsúdil jej bývalého riaditeľa k podmienečnému trestu odňatia slobody na jeden rok a k peňažnému trestu vo výške 20 000 eur za spreneveru verejných finančných prostriedkov.
20 Uznesením z 11. septembra 2017 konkurzný sudca v reštrukturalizačnom konaní zamietol pohľadávku Komisie v celom rozsahu (ďalej len „uznesenie konkurzného sudcu“).
21 Komisia podala proti uzneseniu konkurzného sudcu odvolanie.
22 Rozsudkom z 24. novembra 2020 Cour d’appel de Rennes (Odvolací súd Rennes) zrušil uznesenie konkurzného sudcu a konštatoval existenciu dvoch závažných námietok týkajúcich sa premlčania a dôvodnosti oznámení o dlhu, pričom zastával názor, že o týchto námietkach musí rozhodnúť príslušný súd a že je na Komisii, aby sa naň obrátila.
Návrhy účastníkov konania
23 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– uložil spoločnosti CEVA povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 234 491,02 eura, teda sumu vo výške 168 220,16 eura zvýšenú o 66 270,86 eura ako úroky z omeškania,
– uložil spoločnosti CEVA povinnosť nahradiť trovy konania.
24 CEVA navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil Komisii povinnosť zaplatiť jej sumu 30 000 eur ako náhradu trov konania.
25 Keďže TCA a AJIRE nepredložili vyjadrenie k žalobe v lehote stanovenej v článku 81 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, Komisia na základe článku 123 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku navrhla, aby Všeobecný súd rozhodol o veci rozsudkom pre zmeškanie v rozsahu, v akom jej návrh smeroval proti spoločnostiam TCA a AJIRE.
26 V návrhu na začatie konania Komisia spresnila, že podľa článkov L.622‑22 a L.626‑25 druhého odseku francúzskeho Obchodného zákonníka jej prináleží zahrnúť do prejednávanej veci reštrukturalizačného správcu a kontrolóra dodržiavania plánu reštrukturalizácie spoločnosti CEVA, t. j. TCA a Ajire, a preto tieto spoločnosti označila za žalované spolu so spoločnosťou CEVA.
27 Na pojednávaní 11. novembra 2022 Komisia v odpovedi na otázku Všeobecného súdu uviedla, že nepožaduje, aby bola žalovaným uložená povinnosť plniť, ale aby bola stanovená výška jej pohľadávky, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. Spresnila tiež, že jej návrh sa netýkal spoločností TCA a AJIRE, a teda nenavrhuje, aby Všeobecný súd konštatoval, že tieto spoločnosti sú povinné vrátiť sumy vyplatené v súvislosti s plnením zmluvy Seapura.
Právny stav
28 Podľa článku 272 ZFEÚ má Súdny dvor Európskej únie právomoc rozhodovať na základe arbitrážnej doložky obsiahnutej vo verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej Európskou úniou alebo v jej mene. Podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ je Všeobecný súd príslušný prejednávať a rozhodovať v prvom stupni o žalobách a v konaniach uvedených v článku 272 ZFEÚ.
29 V prejednávanej veci treba uviesť, že článok 5 ods. 2 zmluvy Seapura obsahuje arbitrážnu doložku, podľa ktorej všetky spory týkajúce sa tejto dohody budú predložené Súdnemu dvoru Európskej únie. Všeobecný súd má teda právomoc rozhodnúť o prejednávanej žalobe.
O premlčaní návrhu Komisie
30 CEVA vo svojom vyjadrení k žalobe namieta neprípustnosť žaloby z dôvodu, že žaloba podaná Komisiou je premlčaná tak podľa belgického práva, ako aj podľa práva Únie.
31 Komisia po prvé tvrdí, že námietka neprípustnosti vznesená spoločnosťou CEVA je neprípustná z dôvodu, že námietka premlčania sa netýka prípustnosti, ale veci samej, a po druhé, že premlčacia lehota ešte neuplynula ani podľa belgického práva, ani podľa práva Únie.
32 V prejednávanej veci článok 5 ods. 1 zmluvy Seapura stanovuje, že „zmluva sa riadi belgickým právom“.
33 Komisia však vo svojej odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu, ktorú potvrdila na pojednávaní, tvrdí, že nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74), zmenené nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 390, 2006, s. 1), bolo uplatniteľné v deň vydania oznámení o dlhu, teda 13. marca 2009.
34 CEVA tvrdí, že nariadenia o rozpočtových pravidlách, na ktoré sa odvoláva Komisia, sa nemôžu uplatniť na situáciu pred nadobudnutím ich účinnosti.
35 CEVA vysvetľuje, že ku dňu podpísania zmluvy Seapura, teda k 17. januáru 2001, bolo uplatniteľným znením nariadenia o rozpočtových pravidlách nariadenie z 21. decembra 1977 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 356, 1977, s. 1), zmenené nariadením Rady (ES, ESUO, Euratom) č. 2548/98 z 23. novembra 1998 (Ú. v. ES L 320, 1998, s. 1, ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách č. 2548/98“), a že toto znenie nariadenia o rozpočtových pravidlách neobsahovalo pravidlá premlčania.
36 Pokiaľ ide o znenie nariadenia o rozpočtových pravidlách uplatniteľné na skutkové okolnosti prejednávanej veci, treba uviesť, že ku dňu uzavretia zmluvy Seapura uplatniteľné znenie nariadenia o rozpočtových pravidlách, t. j. nariadenie o rozpočtových pravidlách č. 2548/98, neobsahovalo osobitné ustanovenia o premlčacej lehote ani o možnostiach pozastavenia plynutia premlčacej lehoty.
37 V prejednávanej veci sú teda uplatniteľné pravidlá premlčania stanovené právom, ktorým sa riadi zmluva, teda belgickým právom.
38 V belgickom práve článok 2262a ods. 1 belgického Občianskeho zákonníka, ktorý sa uplatňuje na žaloby zo zmlúv, stanovuje, že „všetky osobné žaloby sa premlčujú v lehote desiatich rokov“.
39 Okrem toho treba poznamenať, že v súlade s článkom 2257 belgického Občianskeho zákonníka začína premlčacia lehota v prípade osobných žalôb plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď sa pohľadávka stane splatnou.
40 Na jednej strane je nesporné, že prejednávaný spor má zmluvnú povahu. Treba poznamenať, že článok 3 ods. 5 prílohy II k zmluve Seapura stanovuje, že „po dni splnenia zmluvy alebo po ukončení zmluvy, alebo po ukončení účasti niektorej zo zmluvných strán je Komisia s prihliadnutím na prípad oprávnená alebo povinná požadovať od zmluvnej strany v nadväznosti na podvody alebo závažné finančné nezrovnalosti, ktoré boli konštatované v rámci auditu, vrátenie všetkých príspevkov Spoločenstva, ktoré boli tejto zmluvnej strane vyplatené“.
41 Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že zmluvné strany zmluvy Seapura sa dohodli, že vrátenie celkovej sumy príspevku Únie vyplateného spoločnosti CEVA v dôsledku podvodu alebo závažných finančných nezrovnalostí konštatovaných v rámci auditu je podmienené predchádzajúcou žiadosťou Komisie o vrátenie.
42 Na tento účel Komisia 13. marca 2009 zaslala spoločnosti CEVA štyri oznámenia o dlhu, ktorých cieľom bolo domôcť sa uspokojenia jej pohľadávky. Treba teda konštatovať, že Komisia k tomuto dátumu žiadala od spoločnosti CEVA vrátenie súm, ktoré táto spoločnosť získala na základe zmluvy Seapura.
43 Za týchto okolností sa v súlade s ustanoveniami článku 3 ods. 5 prílohy II k zmluve Seapura pohľadávka Komisie stala 13. marca 2009 splatnou.
44 Na druhej strane treba konštatovať, že CEVA neuviedla konkrétne tvrdenie, ktoré by umožnilo preukázať, že pohľadávka sa stala splatnou pred 13. marcom 2009.
45 Lehota desiatich rokov, počas ktorej mohla Komisia podať žalobu proti spoločnosti CEVA, začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď sa povinnosť stala splatnou, teda 14. marca 2009, v súlade s článkom 2257 belgického Občianskeho zákonníka uvedeným v bode 39 vyššie.
46 V dôsledku toho treba konštatovať, že premlčacia lehota v zásade uplynula 14. marca 2019.
47 V prejednávanej veci Komisia tvrdí, že premlčacia lehota bola dvakrát pozastavená, a to po prvé pri uplatnení jej nároku na náhradu škody v adhéznom konaní na Tribunal correctionnel de Rennes (Trestný súd Rennes) 26. apríla 2011 a po druhé pri jej prihlásení pohľadávky 15. septembra 2016 v rámci reštrukturalizačného konania týkajúceho sa spoločnosti CEVA.
48 V tejto súvislosti sa treba obmedziť na preskúmanie toho, či premlčacia lehota mohla byť platne pozastavená prihlásením pohľadávky, ktorú predložila Komisia v rámci reštrukturalizačného konania týkajúceho sa spoločnosti CEVA, bez toho, aby bolo potrebné skúmať aj účinky uplatnenia jej nároku na náhradu škody v adhéznom konaní na Tribunal correctionnel de Rennes (Trestný súd Rennes).
49 Komisia totiž tvrdí, že jej pohľadávka bola prihlásená u spoločnosti TCA 15. septembra 2016 a že podľa judikatúry belgického Cour de cassation (Kasačný súd) prihláška pohľadávky zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do skončenia konkurzného konania.
50 Komisia dodáva, že je oprávnená dovolávať sa využitia francúzskych konaní, aby mohla uplatniť „pozastavenie“ plynutia premlčacej lehoty na základe belgického práva.
51 CEVA spochybňuje argumentáciu Komisie, pričom tvrdí, že reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo začaté vo Francúzsku, je nezávislé od predmetných zmluvných vzťahov, keďže pohľadávka Komisie je sporná a nebola súdne uznaná.
52 V prejednávanej veci treba pripomenúť, že Tribunal de commerce de Saint‑Brieuc (Obchodný súd Saint‑Brieuc) začal 22. júna 2016 reštrukturalizačné konanie týkajúce sa spoločnosti CEVA. Dňa 15. septembra 2016 Komisia prihlásila v rámci tohto konania svoju pohľadávku u spoločnosti TCA.
53 Z článku L.622‑24 francúzskeho Obchodného zákonníka totiž vyplýva, že odo dňa uverejnenia rozsudku o začatí reštrukturalizačného konania všetci veritelia, ktorých pohľadávka vznikla pred vydaním rozhodnutia o začatí konania, s výnimkou zamestnancov, zašlú prihlášku svojich pohľadávok reštrukturalizačnému správcovi. Práve na základe tohto ustanovenia teda Komisia v rámci reštrukturalizačného konania začatého voči spoločnosti CEVA prihlásila u spoločnosti TCA svoju pohľadávku.
54 Okrem toho článok L.622‑25‑1 francúzskeho Obchodného zákonníka stanovuje: „Prihlásenie pohľadávky zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do skončenia konania; oslobodzuje od povinnosti zaslať akúkoľvek formálnu výzvu a považuje sa za procesný úkon.“
55 V tejto súvislosti treba najskôr konštatovať, ako uviedla Komisia v odpovedi na otázku položenú v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, že začatie reštrukturalizačného konania vo Francúzsku má za následok priamu uplatniteľnosť nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Ú. v. ES L 160, 2000, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 191), ktoré bolo v tom čase platné, a že toto nariadenie určilo francúzske právo ako lex concursus.
56 Treba uviesť, že podľa článku 4 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1346/2000 „právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a uzavretie“, a najmä „účinky konkurzného konania na konania iniciované jednotlivými veriteľmi“. Navyše článok 16 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že „každé súdne rozhodnutie o začatí konkurzného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinnosť v štáte, v ktorom sa konanie začne“. Okrem toho v článku 17 ods. 1 tohto nariadenia sa uvádza, že „súdne rozhodnutie o začatí konania uvedeného v článku 3 ods. 1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte, ako podľa práva štátu, v ktorom sa konanie začne, ak toto nariadenie nestanovuje inak, a pokiaľ sa v tomto inom členskom štáte nezačne konanie uvedené v článku 3 ods. 2“.
57 Na základe predchádzajúcich ustanovení z toho vyplýva, že je potrebné konštatovať, že začatie reštrukturalizačného konania voči spoločnosti CEVA vo Francúzsku a následné prihlásenie pohľadávky vykonané Komisiou v rámci tohto reštrukturalizačného konania, vyvolali podľa francúzskeho práva, a najmä článku L.622‑25‑1 francúzskeho Obchodného zákonníka účinky podľa belgického práva, a presnejšie, že prihlásením pohľadávky došlo k pozastaveniu plynutia desaťročnej premlčacej lehoty stanovenej týmto právom. Účinky spojené so začatím reštrukturalizačného konania začatého voči spoločnosti CEVA by totiž neboli priznané, ak by prihláška pohľadávky, ktorú Komisia podala vo Francúzsku 15. septembra 2016, nevyvolala podľa belgického práva pozastavenie plynutia premlčacej lehoty.
58 Keďže prejednávaný návrh bol podaný 19. decembra 2020, treba za týchto podmienok konštatovať, že v prejednávanej veci nedošlo k premlčaniu.
59 Námietku premlčania, ktorú vzniesla CEVA, treba preto zamietnuť.
O dôvodnosti návrhu
60 Na podporu svojho návrhu Komisia požaduje vrátenie všetkých súm vyplatených spoločnosti CEVA v rámci zmluvy Seapura, zvýšených o úroky z omeškania.
61 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že keď Všeobecný súd rozhoduje na základe arbitrážnej doložky podľa článku 272 ZFEÚ, musí o spore rozhodnúť na základe vnútroštátneho hmotného práva, ktorým sa daná zmluva riadi (rozsudok z 1. marca 2017, Universiteit Antwerpen/REA, T‑208/15, neuverejnený, EU:T:2017:136, bod 53).
62 V prejednávanej veci treba pripomenúť, že podľa článku 5 ods. 1 zmluvy Seapura je hmotným právom uplatniteľným na uvedenú zmluvu belgické právo.
63 Pokiaľ ide o pravidlá upravujúce plnenie a výklad zmlúv v belgickom práve, článok 1134 tretí odsek belgického Občianskeho zákonníka, ktorý bol v tom čase platný, stanovuje, že „[zmluvy uzavreté v súlade so zákonom] sa musia plniť v dobrej viere“.
64 Podľa článku 1147 belgického Občianskeho zákonníka, ktorý bol v tom čase platný, je dlžník povinný, ak je to potrebné, nahradiť škodu vrátane úrokov z omeškania v prípade nesplnenia povinnosti alebo omeškania pri jej splnení, ak nepreukáže, že nesplnenie povinnosti bolo spôsobené cudzím zavinením, ktoré mu nemožno pripísať, a súčasne z jeho strany nešlo o zlý úmysel.
65 Vo svetle týchto ustanovení treba preskúmať, či sa CEVA dopustila nezrovnalostí pri plnení zmluvy Seapura, ako to tvrdí Komisia.
O správe OLAF‑u
66 Komisia zakladá svoj návrh na ustanoveniach článku 1147 belgického Občianskeho zákonníka, ktorý bol v tom čase platný, a článku 3 ods. 5 prílohy II k zmluve Seapura uvedeného v bode 40 vyššie.
67 Tvrdí, že správa OLAF‑u konštatovala existenciu závažných finančných nezrovnalostí zo strany spoločnosti CEVA pri plnení zmluvy Seapura.
68 Na základe článku 3 ods. 5 prílohy II k zmluve Seapura je teda oprávnená požadovať vrátenie celej sumy grantu, ktorý vyplatila spoločnosti CEVA.
69 CEVA spochybňuje túto argumentáciu a tvrdí po prvé, že vyšetrovanie OLAF‑u sa netýkalo projektu vzťahujúceho sa na zmluvu Seapura, a po druhé, že správa OLAF‑u nespojila zistené nezrovnalosti so zmluvou Seapura.
70 V tejto súvislosti treba najprv uviesť, ako správne tvrdí Komisia, že vyšetrovanie OLAF‑u týkajúce sa spoločnosti CEVA pozostávalo z dvoch častí, z ktorých prvá sa týkala priamych výdavkov a druhá štrukturálnych fondov.
71 Následne treba spresniť, že vyšetrovanie OLAF‑u sa týkalo najmä dvoch typov správaní, ktoré vyvolali podozrenie, a to po prvé falšovania pracovných výkazov zamestnancov a po druhé plagiátorstva vedeckých dokumentov v rámci rôznych projektov spoločnosti CEVA.
72 V prejednávanej veci správa OLAF‑u výslovne dospela k záveru o existencii závažných finančných nezrovnalostí týkajúcich sa všetkých projektov spoločnosti CEVA vrátane zmluvy Seapura. Ako ďalej správne tvrdí Komisia, horizontálna povaha oblasti vyšetrovania OLAF‑u nevyhnutne zahŕňala zmluvu Seapura.
73 Preto tvrdenie spoločnosti CEVA, podľa ktorého sa vyšetrovanie a správa OLAF‑u netýkali projektu Seapura, nemôže uspieť.
74 Pokiaľ ide napokon o závažné finančné nezrovnalosti konštatované v správe OLAF‑u, treba uviesť, ako tvrdí CEVA, že keďže údajné plagiátorské dokumenty neboli označené, správa OLAF‑u nepreukázala tvrdenie o plagiátorstve vedeckých dokumentov týkajúcich sa projektu Seapura.
75 Pokiaľ ide naopak o tvrdenie o falšovaní pracovných výkazov zamestnancov, správa OLAF‑u preukazuje, že CEVA vypracovala viacero verzií evidencie pracovného času pre projekty, v prípade ktorých mala povinnosť preukázať náklady, a tak došlo k manipuláciám s pracovným časom jej zamestnancov, najmä v prípade európskych projektov, s cieľom uvoľniť čo najviac finančných prostriedkov pridelených na každý projekt.
76 Okrem toho, ako tvrdí Komisia, správa OLAF‑u poukazuje na anomálie nielen v mechanizme výpočtu hodín, ale aj v rozpise týchto hodín na rôzne projekty, medzi ktoré patril aj projekt Seapura. Z tejto správy totiž vyplýva, že vyšetrovatelia vykonali krížovú štúdiu dokumentov pochádzajúcich z rôznych projektov a spadajúcich do toho istého obdobia, aby mali k dispozícii celkové posúdenie, čo im umožnilo určiť pravdivosť časových výkazov pre všetky prebiehajúce projekty. V tejto súvislosti treba najmä uviesť, že správa OLAF‑u niekoľkokrát odkazuje na projekt Seapura s cieľom preskúmať všetky hodiny odpracované jednotlivými zamestnancami.
77 Za týchto podmienok sa vyšetrovatelia domnievali, že celkové náklady na zamestnancov vykázané za obdobie rokov 2001 až 2005 nie sú spoľahlivé. V dôsledku toho konštatovali, že závažné finančné nezrovnalosti, ktorými sa vyznačovali predložené pracovné výkazy zamestnancov spoločnosti CEVA, sa týkali všetkých projektov, a najmä projektu Seapura.
78 Navyše zo zistení a posúdení uvedených v správe OLAF‑u vyplýva, že ľudské zdroje spoločnosti CEVA neboli dostatočné na to, aby mohla plniť svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo všetkých projektov, ktoré získala, a že pre toho istého zamestnanca v rámci toho istého projektu a v tom istom roku existovalo až osem rôznych verzií evidencie pracovného času, čo potvrdzuje, že s pracovnými výkazmi sa manipulovalo vo všetkých projektoch a nevyhnutne aj v projekte Seapura. OLAF tiež dospel k záveru, že z dôvodu konaní jej bývalého riaditeľa došlo k takémuto falšovaniu úmyselne a systematicky.
79 Tvrdenie spoločnosti CEVA, že zistené nezrovnalosti nesúviseli s projektom Seapura, preto nemôže uspieť.
80 V rozsahu, v akom správa OLAF‑u konštatovala závažné finančné nezrovnalosti v zmysle článku 3 ods. 5 prílohy II k zmluve Seapura, je návrh Komisie na vrátenie všetkých súm, ktoré boli spoločnosti CEVA vyplatené v súvislosti s plnením zmluvy Seapura, oprávnený.
O trestných konaniach pred francúzskymi súdmi
81 CEVA tvrdí, že Komisia nemôže svoj návrh založiť na údajne podvodnom spôsobe riadenia grantu, ktorý jej bol poskytnutý, keďže pred francúzskymi trestnými súdmi bola nakoniec zbavená všetkých svojich obvinení.
82 Navyše Cour d’appel de Rennes (Odvolací súd Rennes) vo svojom rozsudku z 1. apríla 2014 zdôraznil správnosť riadenia a skutočnosť, že vykonávanie predmetných projektov nikdy nevyvolalo výhrady vedeckej povahy zo strany inštitúcií Únie. CEVA tak tvrdí, že Všeobecný súd nemôže vyhovieť požiadavkám Komisie na základe údajne podvodnej povahy spáchaných skutkov.
83 Komisia spochybňuje argumentáciu CEVA a tvrdí, že na základe zásady záväznosti zmluvy uvedenej v článku 1134 belgického Občianskeho zákonníka, ktorý bol v tom čase platný, je článok 3 ods. 5 prílohy II k zmluve Seapura pre strany záväzný, a tak vrátenie vyplatených súm nie je podmienené odsúdením spoločnosti CEVA vnútroštátnym trestným súdom, ale preukázaním podvodu alebo závažných finančných nezrovnalostí zistených v rámci finančného auditu.
84 Komisia dodáva, že CEVA nemôže doplniť podmienku k zmluvnému ustanoveniu, ktoré nie je predmetom žiadneho výkladu.
85 V tejto súvislosti treba konštatovať, že v rámci zmluvy, o akú ide v prejednávanej veci, samotné konštatovanie existencie podvodu alebo závažných finančných nezrovnalostí zistených v rámci auditu stačí na založenie práva Komisie požadovať vrátenie súm, ktoré poskytla (pozri analogicky rozsudok z 3. mája 2018, Sigma Orionis/Komisia T‑48/16, EU:T:2018:245, body 121 až 125).
86 V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bodoch 78 a 80 vyššie, falšovanie pracovných výkazov zamestnancov predstavuje prinajmenšom závažnú finančnú nezrovnalosť v zmysle článku 3 ods. 5 prílohy II k zmluve Seapura.
87 Článok 3 ods. 5 prílohy II k zmluve Seapura pritom podmieňuje vrátenie predmetného príspevku Spoločenstva iba konštatovaním existencie podvodu alebo závažných finančných nezrovnalostí v rámci auditu bez toho, aby toto vrátenie záviselo od odsúdenia alebo trestnoprávnej kvalifikácie predmetných skutkov.
88 Za týchto podmienok treba konštatovať, že zbavenie obvinení z podvodu alebo zo sprenevery verejných finančných prostriedkov trestným súdom nemá vplyv na uplatnenie článku 3 ods. 5 prílohy II k zmluve Seapura.
O zásade procesnej autonómie
89 CEVA tvrdí, že podľa zásady procesnej autonómie, ktorá je zakotvená v judikatúre Súdneho dvora, sa v prípade neexistencie harmonizácie práva na európskej úrovni práva a postupy členských štátov obmedzujú na vnútroštátne právne systémy, a tak osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu odvolávať na právo jedného členského štátu pred súdom iného členského štátu.
90 V prejednávanej veci sa podľa spoločnosti CEVA Komisia nemôže odvolávať na konania začaté vo Francúzsku na základe francúzskeho práva, keďže zmluva Seapura sa riadi belgickým právom a priznáva Všeobecnému súdu právomoc rozhodnúť o prejednávanom spore.
91 Komisia túto argumentáciu spochybňuje.
92 V tejto súvislosti treba konštatovať, že v prejednávanej veci sa Komisia bez ohľadu na to, či existujú alebo neexistujú normy práva Únie upravujúce predmetnú zmluvu, obrátila na Všeobecný súd na základe článku 272 ZFEÚ.
93 Treba pripomenúť, že z judikatúry citovanej v bode 61 vyššie vyplýva, že Všeobecný súd, ktorý rozhoduje na základe arbitrážnej doložky na základe článku 272 ZFEÚ, musí o spore rozhodnúť na základe hmotného práva uplatniteľného na zmluvu. Z odôvodnenia uvedeného v bodoch 52 až 57 vyššie však vyplýva, že ak sa na zmluvu uplatňuje belgické právo, nie je tým dotknutá priama uplatniteľnosť nariadenia č. 1346/2000, podľa ktorého majú niektoré ustanovenia francúzskeho Obchodného zákonníka svoje účinky v belgickom práve. Z toho vyplýva – na rozdiel od toho, čo tvrdí CEVA–, že Komisia bola oprávnená, bez toho, aby sa jej vytýkalo porušenie zásady procesnej autonómie, odvolávať sa na základe nariadenia č. 1346/2000 na účinky konaní začatých vo Francúzsku podľa belgického práva.
94 Argumentáciu spoločnosti CEVA založenú na porušení zásady procesnej autonómie treba preto zamietnuť.
95 Je teda potrebné vyhovieť návrhu Komisie a konštatovať, že pohľadávka Komisie voči spoločnosti CEVA dosahuje sumu 168 220,16 eura, zvýšenú o úroky dlžné podľa článku 3 ods. 5 prílohy II k zmluve.
O návrhu Komisie, aby Všeobecný súd vydal rozsudok pre zmeškanie vo vzťahu k spoločnostiam TCA a AJIRE
96 Komisia vo svojich pripomienkach k ďalšiemu priebehu konania zo 14. júna 2021 navrhla, aby Všeobecný súd v prípade spoločností TCA a AJIRE o veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa článku 123 ods. 1 rokovacieho poriadku.
97 Treba uviesť, že v súlade so svojimi návrhmi zmenenými na pojednávaní Komisia už svoj návrh nesmeruje voči spoločnostiam TCA a AJIRE, a teda implicitne, ale nevyhnutne už nenavrhuje Všeobecnému súdu, aby konštatoval, že tieto spoločnosti sú povinné vrátiť sumy vyplatené v rámci plnenia zmluvy Seapura.
98 Z bodov 60 až 95 vyššie vyplýva, že v rozsahu, v akom správa OLAF‑u konštatovala závažné finančné nezrovnalosti v zmysle článku 3 ods. 5 prílohy II k zmluve Seapura, je návrh Komisie na vrátenie všetkých súm, ktoré boli spoločnosti CEVA vyplatené v rámci plnenia zmluvy Seapura, oprávnený.
99 Vzhľadom na to, že návrhom Komisie, ktoré sa týkajú výlučne spoločnosti CEVA, sa v celom rozsahu vyhovelo, nie je potrebné rozhodnúť o jej návrhu, aby Všeobecný súd v prípade spoločností TCA a AJIRE o veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
O trovách
100 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
101 Keďže CEVA nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)
rozhodol takto:
1. Pohľadávka Európskej komisie voči Centre d’étude et de valorisation des algues SA (CEVA) dosahuje sumu 168 220,16 eura, zvýšenú o úroky z omeškania odo dňa vyplatenia neoprávnene prijatých súm, vo výške ročnej sadzby rovnajúcej sa sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) pre hlavné refinančné operácie, zvýšenej o 2 percentuálne body.
2. Spoločnosť CEVA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
da Silva Passos | Valančius | Truchot |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. septembra 2023.
Podpisy