UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 12. októbra 2011 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Oznámenie o dlhu – Námietka neprípustnosti – Zmluvná povaha sporu – Povaha žaloby – Povaha napadnuteľného aktu“
Vo veci T‑353/10,
Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: E. Tzannini, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: D. Triantafyllou a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie oznámenia o dlhu vydaného Komisiou 22. júla 2010 na účely vymáhania sumy 109 415,20 eura zaplatenej žalobkyni v rámci finančnej pomoci poskytnutej na podporu projektu v oblasti lekárskeho výskumu,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová (spravodajkyňa), sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro AE je pôrodnicou špecializujúcou sa na pôrodníctvo, gynekológiu a chirurgiu. Žalobkyňa je členom konzorcia, ktoré v decembri 2003 uzavrelo s Komisiou Európskych spoločenstiev zmluvu týkajúcu sa projektu v oblasti lekárskeho výskumu nazvaného Dicoems, podľa ktorého sa Komisia zaviazala poskytnúť finančný príspevok v niekoľkých splátkach (ďalej len „zmluva“). Predmetný projekt začal 1. januára 2004 a skončil 30. júna 2006, ale zmluva, ktorá ho upravovala, je naďalej platná, lebo Komisia doposiaľ nezaplatila tretiu a poslednú splátku.
2 Podľa článku 12 zmluvy sa táto zmluva riadi belgickým právom. Podľa článku 13 zmluvy je jediným súdom, ktorý má právomoc rozhodovať o všetkých sporoch medzi Európskou úniou a členmi konzorcia týkajúcich sa platnosti, plnenia alebo akéhokoľvek výkladu zmluvy, Všeobecný súd alebo podľa okolností konkrétneho prípadu Súdny dvor.
3 Listom z 29. apríla 2009 Komisia informovala žalobkyňu, že u nej vykoná kontrolu formou finančného auditu z dôvodu jej účasti na projekte Dicoems. Z tohto listu vyplýva, že žalobkyňa by pri tejto kontrole mala najmä predložiť dochádzkové listy pracovníkov pracujúcich v rámci projektu. Pri audite, ktorý sa uskutočnil od 3. do 6. augusta 2009, sa zistilo, že žalobkyňa nepredložila dochádzkové listy obsahujúce odpracované hodiny svojich pracovníkov, za ktoré požadovala náhradu.
4 Komisia v októbri 2009 poslala žalobkyni návrh správy o audite konštatujúcej neexistenciu dochádzkových listov a vyzvala ju, aby predložila svoje pripomienky. Keďže pripomienky predložené žalobkyňou v liste z 5. novembra 2009 nepresvedčili Komisiu, Komisia v liste z 23. decembra 2009 zotrvala na záveroch, ktoré boli sformulované v správe o audite.
5 Komisia poslala 27. apríla 2010 žalobkyni list, v ktorom ju predbežne informovala o možnosti vymáhacieho konania, a vyzvala ju, aby jej vrátila sumu 109 415,20 eura. Žalobkyňa požiadala 26. mája 2010 Komisiu, aby opätovne preskúmala a prijala jej pripomienky, ktoré predtým predložila.
6 Keďže však odpoveď žalobkyne nepriniesla žiadnu novú skutočnosť, Komisia jej 22. júla 2010 poslala oznámenie o dlhu, v ktorom ju vyzvala na zaplatenie sumy 109 415,20 eura do 6. septembra 2010 (ďalej len „oznámenie o dlhu“).
7 Oznámenie o dlhu okrem toho obsahovalo pod názvom „Podmienky platenia“ nasledujúce informácie:
„1. Všetky bankové poplatky sú na Vašu ťarchu.
2. Komisia si vyhradzuje právo, po predchádzajúcom oznámení, pristúpiť k vymáhaniu dlhu započítaním prípadných vzájomných, istých, splatných a vymáhateľných pohľadávok.
3. V prípade, že na účte Komisie nebude k stanovenému dňu splatnosti pripísaná suma, pohľadávka Spoločenstva sa zvyšuje o úroky vypočítané na základe úrokovej sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie, ako sú uverejnené v [Úradnom vestníku Európskej únie], séria C, platné k prvému kalendárnemu dňu mesiaca príslušného dňa splatnosti, 09‑2010 + 3,5 percentuálneho bodu.
4. V prípade, že na účte Komisie nebude k stanovenému dňu splatnosti pripísaná suma, vyhradzuje si Komisia právo:
– uplatniť si svoj nárok z predtým poskytnutej finančnej záruky,
– pristúpiť k nútenému výkonu v súlade s článkom 299 ZFEÚ,
– uviesť nezaplatenie v databáze prístupnej úradníkom, ktorí sú zodpovední za rozpočet Únie, a to až do úplného zaplatenia.“
Konanie a návrhy účastníkov konania
8 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. augusta 2010 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
9 Samostatným podaním z 8. októbra 2010 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti.
10 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
11 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd v podstate:
– zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou,
– zrušil oznámenie o dlhu v rozsahu, v akom Komisia žiada o zaplatenie sumy, ktorá presahuje sumu, ktorú žalobkyňa sama vo svojom liste z 5. novembra 2009 uznala, že Komisii dlhuje, a v akom Komisia odmieta žalobkyni zaplatiť sumu, ktorú jej dlhuje na základe tretej splátky podľa zmluvy, alebo obe tieto sumy započítať,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
Právny stav
12 V zmysle článku 114 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak o to niektorý účastník konania požiada, Všeobecný súd môže rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. Podľa odseku 3 toho istého článku, ak Všeobecný súd nerozhodne inak, žiadosť sa ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania. V prejednávanom prípade sa Všeobecný súd domnieva, že po preštudovaní spisového materiálu mu je vec dostatočne zrejmá, aby rozhodol o návrhu Komisie bez nariaďovania ústneho pojednávania.
13 Komisia vznáša námietku neprípustnosti založenú jednak na zmluvnej povahe sporu medzi ňou a žalobkyňou, ktorá predpokladá, že Všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o tomto spore v rámci žaloby o neplatnosť na základe článku 263 ZFEÚ, a jednak na čisto informatívnej povahe aktu oznámenia o dlhu zaslaného žalobkyni, ktorý nie je napadnuteľným aktom v zmysle článku 263 ZFEÚ.
Tvrdenia účastníkov konania
14 Komisia po prvé tvrdí, že oznámenie o dlhu bolo vydané v rámci zmluvy z dôvodu nedostatočného odôvodnenia výdavkov vynaložených žalobkyňou pri plnení svojich zmluvných povinností. Nesprávne plnenie zmluvy vyvoláva otázku zmluvnej zodpovednosti a s ňou súvisiaca korešpondencia, upomienky a platby nepodliehajú preskúmaniu zákonnosti stanovenému v článku 263 ZFEÚ. V opačnom prípade by Všeobecný súd rozšíril svoju právomoc nad rámec vymedzený Zmluvou o FEÚ, ktorá mu umožňuje rozhodovať o zmluvných sporoch výlučne na základe špecifických arbitrážnych doložiek podľa článku 272 ZFEÚ, čo by však vylučovalo súbežné uplatnenie iných opravných prostriedkov.
15 Komisia po druhé tvrdí, že oznámenie o dlhu je iba prípravným aktom informatívnej povahy, ktorý nemení právne postavenie žalobkyne. V tejto súvislosti odkazuje na ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách a podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj na rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. apríla 2008, Cestas/Komisia (T‑260/04, Zb. s. II‑701, bod 76). Podľa Komisie právne postavenie žalobkyne môže byť zmenené len súdnym rozhodnutím, ktoré jej ukladá zaplatiť dlžnú sumu, alebo subsidiárne právoplatným vykonateľným rozsudkom prijatým Komisiou na základe článku 299 ZFEÚ.
16 Žalobkyňa po prvé tvrdí, že skutočnosť, že spor bude predložený Všeobecnému súdu na základe arbitrážnej doložky, nevylučuje možnosť obrátiť sa na Všeobecný súd na základe článku 263 ZFEÚ. Ani z arbitrážnej doložky nevyplýva, že jeden z opravných prostriedkov je subsidiárny voči inému. Tento spor okrem toho nevyplýva z výkladu alebo plnenia zmluvných podmienok, ale výlučne sa týka úplnej absencie odôvodnenia oznámenia o dlhu. Žalobkyňa sa ďalej domnieva, že samotná skutočnosť, že akt prijatý Komisiou je súčasťou postupu podľa zmluvného práva, nie je dostatočná, aby bolo možné dospieť k záveru, že žaloba o neplatnosť takéhoto aktu, podaná jednotlivcom, na ktorého sa tento akt vzťahuje a ktorému je formálne adresovaný, je neprípustná, ak je tento akt prijatý Komisiou pri výkone svojich vlastných právomocí.
17 Žalobkyňa po druhé tvrdí, že Komisia nesplnila svoju povinnosť rozlišovať jednoznačne exekučný titul od obyčajného informačného dokumentu. Preto musí byť oznámenie o dlhu analyzované na základe svojho obsahu. Podľa žalobkyne predstavuje oznámenie o dlhu na základe tohto kritéria konečný akt, ktorý je vykonateľný v súlade s ustanoveniami článku 299 ZFEÚ. To vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré obsahuje hrozbu núteného výkonu v prípade neplatenia, ako aj všetky skutočnosti nevyhnutné na nútený výkon, akými sú presná suma, splatnosť platby, dátum, od ktorého sa začínajú počítať úroky, a hrozba sankciami. Žalobkyňa sa okrem toho domnieva, že akty, ktoré v rámci vnútorného konania o administratívnom a účtovnom audite určujú konečné stanovisko Komisie, sú aktmi, proti ktorým možno podať opravný prostriedok. S prijatím oznámenia o dlhu bude toto konanie ukončené a nezostane žiadny právny krok, ktorý by bolo možné vykonať po vydaní tohto oznámenia.
Posúdenie Všeobecným súdom
O povahe tejto žaloby, ako bola podaná žalobkyňou
18 Na úvod treba pripomenúť, že výber právneho základu žaloby je na žalobkyni, čiže nie je na súde Spoločenstva, aby sám zvolil najvhodnejší právny základ (rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2005, Španielsko/Eurojust, C‑160/03, Zb. s. I‑2077, bod 35; uznesenia Súdu prvého stupňa z 26. februára 2007, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑205/05, neuverejnené v Zbierke, bod 38, a z 10. apríla 2008, Imelios/ Komisia, T‑97/07, neuverejnené v Zbierke, bod 19).
19 Aj keď žaloba nie je v prejednávanom prípade výslovne založená na ustanoveniach upravujúcich žalobu o neplatnosť, z písomností žalobkyne pred Všeobecným súdom vyplýva, že žaloba, ktorá vedie k zrušeniu oznámenia o dlhu, je založená na článku 263 ZFEÚ.
20 Na prvej strane svojej žaloby označuje žalobkyňa žalobu ako „smerujúcu k zrušeniu oznámenia o dlhu“. Rovnako vo svojich návrhoch uvedených na strane 22 svojej žaloby predovšetkým navrhuje, aby Všeobecný súd „zrušil napadnuté oznámenie o dlhu“ a „zrušil napadnuté rozhodnutie tiež v časti, pre ktorú tretia splátka [platieb Komisie] nebola zaplatená“. V bode 18 svojich pripomienok k námietke neprípustnosti a po pripomenutí, že „v rámci žaloby o neplatnosť súd preskúmal zákonnosť aktov..., ktorých cieľom je vyvolať právne účinky záväzné voči tretím osobám tým, že podstatne menia ich právne postavenie“, žalobkyňa okrem toho zdôrazňuje, že „oznámenie o dlhu musí byť považované za takýto akt“. V bode 18 žalobkyňa tiež uvádza, že „v každom prípade tento spor nevyplýva z výkladu alebo plnenia zmluvných podmienok, ale sa výlučne týka úplnej absencie odôvodnenia oznámenia o dlhu“.
21 Preto musí byť táto žaloba preskúmaná ako žaloba o neplatnosť.
O prípustnosti tejto žaloby ako žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ
22 Treba pripomenúť, že podľa článku 263 ZFEÚ súdy Únie preskúmavajú zákonnosť aktov prijatých inštitúciami, ktoré majú mať záväzné právne účinky vo vzťahu k tretím osobám tým, že významne menia ich právne postavenie (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. januára 2003, Philip Morris International a i./Komisia, T‑377/00, T‑379/00, T‑380/00, T‑260/01 a T‑272/01, Zb. s. II‑1, bod 81).
23 Podľa ustálenej judikatúry sa táto právomoc týka iba právnych aktov, ktoré sú uvedené v článku 288 ZFEÚ a ktoré vydávajú orgány za podmienok upravených v Zmluve o FEÚ s využitím výsad verejnej moci (pozri v tomto zmysle uznesenia Súdu prvého stupňa z 10. mája 2004, Musée Grévin/Komisia, T‑314/03, Zb. s. II‑1421, body 62, 63 a 81, a Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citované v bode 18 vyššie, bod 39).
24 Naproti tomu akty inštitúcií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou výlučne zmluvného rámca, nepatria vzhľadom na ich povahu medzi akty uvedené v článku 288 ZFEÚ, ktorých zrušenia sa možno domáhať podľa článku 263 ZFEÚ (uznesenia Všeobecného súdu Musée Grévin/Komisia, už citované v bode 23 vyššie, bod 64; Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citované v bode 18 vyššie, bod 40; Imelios/Komisia, už citované v bode 18 vyššie, bod 22; zo 6. októbra 2008, Austrian Relief Program/Komisia, T‑235/06, neuverejnené v Zbierke, bod 35, a rozsudok Všeobecného súdu zo 17. júna 2010, CEVA/Komisia, T‑428/07 a T‑455/07, Zb. s. II‑2431, bod 52).
25 Na Všeobecný súd sa možno sa s touto žalobou na základe článku 263 ZFEÚ platne obrátiť len v prípade, ak oznámenie o dlhu má záväzné právne účinky, ktoré idú nad rámec právnych účinkov vyplývajúcich zo zmluvy a ktoré predpokladajú výkon výsadných práv orgánu verejnej moci zverenej Komisii ako správnemu orgánu.
26 V tejto súvislosti z písomností v spise vyplýva, že oznámenie o dlhu spadá do kontextu zmluvy medzi Komisiou a žalobkyňou v rozsahu, v akom má za cieľ vymáhanie pohľadávky, ktorá vyplýva z ustanovení zmluvy.
27 Po prvé Komisia totiž na základe zmluvy zaplatila žalobkyni sumu 117 306,85 eura. Po druhé podľa článku II.31 ods. 1 všeobecných podmienok uvedených v prílohe II tejto zmluvy má Komisia právo požadovať od člena konzorcia nahradenie akejkoľvek neoprávnene získanej sumy alebo sumy, ktorej vrátenie je odôvodnené na základe zmluvy, čo uskutočnila listom z 27. apríla 2010, v ktorom od žalobkyne požadovala vrátenie sumy 109 415,20 eura (bod 5 vyššie). Po tretie podľa textu oznámenia o dlhu, ktoré okrem iného odkazuje na listy Komisie z 27. apríla 2010 a 13. júla 2010, požiadala Komisia žalobkyňu o „uhradenie sumy 109 415,20 eura v súvislosti s účasťou [žalobkyne] na projekte 507760 [Dicoems] a o vykonanie nálezov auditu [uskutočneného u žalobkyne]“.
28 Napriek zmluvnému kontextu, do ktorého je právny vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu, začlenený, sa žalobkyňa domnieva, že napadnuté oznámenie o dlhu je správnej povahy. Správne v tejto súvislosti pripomenula, že akt prijatý inštitúciou v zmluvnom kontexte musí byť považovaný za oddeliteľný od tohto kontextu, ak bol prijatý touto inštitúciou pri výkone svojich výsadných práv orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle uznesenie Imelios/Komisia, už citované v bode 18 vyššie, bod 28).
29 V prejednávanej veci nijaká skutočnosť neumožňuje dospieť k záveru, že Komisia konala v rámci svojich výsadných práv orgánu verejnej moci. Ako vyplýva z bodov 26 a 27 vyššie, cieľom oznámenia o dlhu je uplatniť práva, ktoré pre Komisiu vyplývajú z ustanovení zmluvy medzi ňou a žalobkyňou. Naopak, toto oznámenie nemá vyvolať voči žalobkyni právne účinky, ktoré by vyplývali z výkonu výsadných práv orgánu verejnej moci Komisiou, ktoré má na základe práva Únie. Preto sa oznámenie o dlhu musí v prejednávanej veci považovať za neoddeliteľné od zmluvných vzťahov existujúcich medzi Komisiou a žalobkyňou.
30 Ako bolo uvedené v bode 7 vyššie, oznámenie o dlhu skutočne obsahuje pod názvom „Podmienky platenia“ údaje týkajúce sa úrokov, ktoré sa na pohľadávku uplatnia v prípade nezaplatenia ku dňu splatnosti, prípadného vymáhania prostredníctvom započítania alebo uplatnenia si svojho nároku z prípadne predtým poskytnutej finančnej záruky, ako aj možnosti núteného výkonu a zápisu do databázy prístupnej správcom rozpočtu Spoločenstva. Aj keď sú tieto informácie vypracované tak, že by mohli vyvolávať dojem, že ide o konečný akt Komisie, v každom prípade a na základe svojej povahy môžu byť len prípravnými informáciami pre akt Komisie týkajúci sa vymáhania zistenej pohľadávky, keďže Komisia v oznámení nedáva stanovisko k spôsobom, pri ktorých počíta s ich uplatnením na vymáhanie tejto pohľadávky, zvýšenej o úroky z omeškania od dátumu splatnosti stanoveného v oznámení o dlhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Cestas/Komisia, už citovaný v bode 15 vyššie, body 71 až 74).
31 Z vyššie uvedeného vyplýva, že v súlade s úvahami uvedenými v bode 25 vyššie nepatrí uvedené oznámenie o dlhu na základe svojej povahy medzi akty, ktorých zrušenie možno požadovať pred súdmi Únie podľa článku 263 ZFEÚ.
32 Z toho vyplýva, že táto žaloba musí byť v každom prípade zamietnutá ako neprípustná.
O možnosti zmeniť podľa článku 272 ZFEÚ kvalifikáciu tejto žaloby na základe arbitrážnej doložky
33 Vzhľadom na arbitrážnu doložku uvedenú v článku 13 zmluvy, ktorá určuje právomoc súdov Únie na riešenie akéhokoľvek sporu týkajúceho sa platnosti, plnenia alebo akéhokoľvek výkladu zmluvy, treba preskúmať, či je možné zmeniť kvalifikáciu tejto žaloby na žalobu podľa článku 272 ZFEÚ.
34 Podľa ustálenej judikatúry Všeobecný súd v prípade, ak je naň podaná žaloba o neplatnosť alebo žaloba o náhradu škody, hoci spor má v skutočnosti zmluvnú povahu, zmení kvalifikáciu žaloby, ak sú na to splnené podmienky (rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. septembra 2001, Lecureur/Komisia, T‑26/00, Zb. s. II‑2623, bod 38; uznesenia Súdu prvého stupňa Musée Grévin/Komisia, už citované v bode 23 vyššie, bod 88; z 9. júna 2005, Helm Düngemittel/Komisia, T‑265/03, Zb. s. II‑2009, bod 54, a rozsudok CEVA/Komisia, už citovaný v bode 24 vyššie, bod 57).
35 Preskúmanie judikatúry okrem toho preukazuje, že v prípade sporu zmluvnej povahy Všeobecný súd považuje za nemožné zmeniť kvalifikáciu žaloby o neplatnosť buď vtedy, keď takejto zmene bráni výslovná vôľa žalobcu nezaložiť svoj návrh na článku 272 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle uznesenia Musée Grévin/Komisia, už citované v bode 23 vyššie, bod 88; z 2. apríla 2008, Maison de l’Europe Avignon Méditerranée/Komisia, T‑100/03, neuverejnené v Zbierke, bod 54, a rozsudok CEVA/Komisia, už citovaný v bode 24 vyššie, bod 59), alebo vtedy, keď sa žaloba neopiera o žiadny žalobný dôvod založený na porušení pravidiel upravujúcich dotknutý zmluvný vzťah, či už ide o zmluvné ustanovenia, alebo o ustanovenia vnútroštátneho práva určeného v zmluve (pozri v tomto zmysle uznesenia Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citované v bode 18 vyššie, bod 57, a Imelios/Komisia, už citované v bode 18 vyššie, bod 33, a rozsudok CEVA/Komisia, už citovaný v bode 24 vyššie, bod 59).
36 V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyňa na podporu svojej žaloby o neplatnosť oznámenia o dlhu uviedla štyri dôvody založené na nedostatku odôvodnenia oznámenia o dlhu, nezohľadnení dochádzkových listov vypracovaných žalobkyňou ex post, nezohľadnení skutkových tvrdení predložených žalobkyňou a porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.
37 Tieto štyri dôvody, ktoré sú výlučne založené na úvahách spadajúcich do oblasti vzťahov upravených správnym právom, sú charakteristické pre žalobu o neplatnosť. Okrem toho žalobkyňa vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti nepožaduje ani výlučne, ani implicitne zmenu kvalifikácie svojej žaloby. V rozpore s tým, čo stanovuje článok 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, žalobkyňa neuvádza, a to ani stručne, nijaký žalobný dôvod, tvrdenie alebo výhradu založenú na porušení ustanovení zmluvy alebo ustanovení belgického práva, ktorým je zmluva podriadená na základe svojho článku 12.
38 Preto v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 35 vyššie nie je možné zmeniť kvalifikáciu žaloby na žalobu podľa článku 272 ZFEÚ.
39 Z vyššie uvedeného vyplýva, že treba vyhovieť námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou, a preto zamietnuť túto žalobu ako neprípustnú.
O trovách
40 Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak mali úspech len v časti predmetu konania alebo z výnimočných dôvodov.
41 Hoci žalobkyňa v prejednávanej veci nemala so svojimi návrhmi úspech, Všeobecný súd sa domnieva, že Komisia pri vyhotovovaní oznámenia o dlhu nepoužila jasnú a jednoznačnú formuláciu. Preto niektoré informácie obsiahnuté v oznámení a najmä odkaz na prípadné prijatie rozhodnutia, ktoré je vykonateľné na základe článku 299 ZFEÚ, mohli vyvolať u žalobkyne dojem, že išlo o konečný akt prijatý pri výkone vlastných právomocí Komisie. Vzhľadom na túto okolnosť budú okolnosti prejednávanej veci správne posúdené, ak Všeobecný súd rozhodne, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta ako neprípustná.
2. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro AE.
V Luxemburgu 12. októbra 2011
Tajomník | | Predsedníčka komory |