Vec T‑409/21
Spolková republika Nemecko
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 24. januára 2024
„Štátna pomoc – Pomoc poskytnutá na základe určitých ustanovení novelizovaného nemeckého zákona o kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie – Reforma schémy na podporu kogenerácie – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Pojem ‚štátna pomoc‘ – Štátne prostriedky“
1. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Pojem štátne prostriedky – Finančné prostriedky pochádzajúce z daní alebo iných povinných poplatkov podľa vnútroštátnych právnych predpisov a spravované a rozdeľované v súlade s týmito právnymi predpismi – Sumy, ktoré zostávajú pod stálou verejnou kontrolou a k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom – Alternatívne kritériá
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 34 – 36)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Pojem štátne prostriedky – Zákonná povinnosť prevádzkovateľov elektronickej siete poskytnúť finančnú podporu prevádzkovateľom zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie – Samotná možnosť prevádzkovateľov siete preniesť na svojich odberateľov dodatočné náklady vyplývajúce z tejto povinnosti prostredníctvom poplatku – Zahrnutie – Podmienky – Finančná podpora pochádzajúca z daní alebo iných povinných poplatkov podľa vnútroštátnych právnych predpisov a spravované a rozdeľované v súlade s týmito právnymi predpismi – Nesplnená podmienka
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 56 – 90)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Pojem štátne prostriedky – Zákonná povinnosť prevádzkovateľov elektronickej siete poskytnúť finančnú podporu prevádzkovateľom zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie – Zahrnutie – Podmienky – Sumy, ktoré zostávajú pod stálou verejnou kontrolou a k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom – Nesplnená podmienka
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 95 – 100)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Pojem štátne prostriedky – Zákonná povinnosť prevádzkovateľov elektronickej siete poskytnúť finančnú podporu prevádzkovateľom zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie – Finančné prostriedky prechádzajúce zo súkromných subjektov na súkromné subjekty, ktoré si počas celej cesty zachovávajú súkromnú povahu – Neexistencia prevodu štátnych prostriedkov
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 101 – 118)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Pojem štátne prostriedky – Zákonná povinnosť prevádzkovateľov elektronickej siete poskytnúť finančnú podporu prevádzkovateľom zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie – Samotná možnosť prevádzkovateľov siete preniesť na svojich odberateľov dodatočné náklady vyplývajúce z tejto povinnosti prostredníctvom poplatku – Obmedzenie výšky poplatku v prospech výrobcov vodíka – Nevzdanie sa štátnych prostriedkov
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 121 – 126)
Zhrnutie
V dôsledku žaloby o neplatnosť podanej Spolkovou republikou Nemecko Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa za štátnu pomoc považujú určité opatrenia prijaté týmto členským štátom na podporu výroby elektrickej energie v zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie (ďalej len „CHP“)(1). Všeobecný súd tak spresnil podmienku stanovenú v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorej za štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia možno považovať iba existenciu zásahu zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov.
V rokoch 2019 až 2021 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii legislatívne zmeny, ktoré stanovovali jednak opatrenia finančnej podpory pre prevádzkovateľov zariadení CHP a iných zariadení súvisiacich s kombinovanou výrobou tepla a elektrickej energie (ďalej len spoločne „prevádzkovatelia CHP“) a jednak obmedzenie výšky poplatku, ktorý možno v tejto súvislosti uložiť výrobcom vodíka.
V napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, že tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je však zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.
Na podporu svojej kvalifikácie oznámených opatrení ako štátnej pomoci sa Komisia najmä domnievala, že tieto opatrenia boli poskytnuté zo štátnych prostriedkov. Svojou žalobou o neplatnosť Spolková republika Nemecko odmieta tento záver Komisie.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd pripomenul, že kvalifikácia opatrenia ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá splnenie viacerých podmienok, vrátane podmienky existencie zásahu zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov.
Podľa judikatúry možno za štátne prostriedky považovať na jednej strane prostriedky pochádzajúce z dane alebo iných povinných poplatkov podľa vnútroštátnej právnej úpravy a spravované a rozdeľované v súlade s touto právnou úpravou (prvé kritérium) a na druhej strane sumy, ktoré sú pod stálou verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom (druhé kritérium). Tieto dve kritériá predstavujú alternatívne kritériá pojmu „štátne prostriedky“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
Po prvé, pokiaľ ide o opatrenia finančnej podpory pre prevádzkovateľov CHP, Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že tieto opatrenia boli financované príjmami z povinného príspevku de iure uloženého štátom, spravovaného a prerozdeľovaného podľa ustanovení právnych predpisov (prvé kritérium).
V tejto súvislosti Všeobecný súd uviedol, že opatrenia na podporu prevádzkovateľov CHP oznámené Spolkovou republikou Nemecko sa vyznačujú existenciou „dvoch úrovní“ v dodávateľskom reťazci elektrickej energie, pričom „prvá úroveň“ zodpovedá vzťahu medzi prevádzkovateľmi CHP a prevádzkovateľmi sietí a „druhá úroveň“ vzťahu medzi týmito prevádzkovateľmi sietí a ich odberateľmi.
V rámci „prvej úrovne“ dodávateľského reťazca oznámené opatrenia stanovujú zákonnú povinnosť prevádzkovateľov sietí, ktorí sú súkromnými subjektmi, poskytovať finančnú podporu prevádzkovateľom CHP. V rámci „druhej úrovne“ títo prevádzkovatelia sietí môžu bez toho, aby ich zákon k tomu zaväzoval, preniesť finančnú záťaž vyplývajúcu z tejto povinnosti na svojich odberateľov prostredníctvom poplatku.
Vzhľadom na tieto spresnenia Všeobecný súd konštatoval, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že povinnosť prevádzkovateľov siete platiť sumy prevádzkovateľom CHP na „prvej úrovni“ dodávateľského reťazca postačuje na konštatovanie existencie dane alebo iného povinného poplatku, ktorá by charakterizovala použitie štátnych prostriedkov, bez toho, aby bolo potrebné identifikovať ďalší povinný príspevok na inej „úrovni“ dodávateľského reťazca, keďže poplatok na „druhej úrovni“ uvedeného reťazca nepredstavuje zo zákona povinný poplatok.
Existencia dane alebo iného povinného poplatku podľa zákona sa totiž týka pôvodu prostriedkov použitých na poskytnutie výhody v tom zmysle, že umožňuje konštatovať, že štátne prostriedky boli použité na financovanie tejto výhody. Nemožno ho zamieňať s použitím týchto prostriedkov v súlade so zákonom. Zákonná povinnosť prevádzkovateľov sietí na „prvej úrovni“ dodávateľského reťazca sa však týka výlučne prideľovania finančných prostriedkov v súlade so zákonom, ale neposkytuje žiadnu informáciu o pôvode prostriedkov použitých prevádzkovateľmi sietí na jeho realizáciu.
V tejto súvislosti Komisia nemôže tvrdiť, že štát si privlastní prostriedky prevádzkovateľov sietí, pretože títo prevádzkovatelia nie sú nevyhnutne konečnými dlžníkmi finančnej záťaže spôsobenej opatreniami na podporu prevádzkovateľov CHP.
Okrem toho skutočnosť, že nemecký zákon podrobne stanovuje podmienky poskytovania finančnej podpory prevádzkovateľom CHP, nemôže charakterizovať prevod štátnych prostriedkov, ale len pripísateľnosť týchto podporných opatrení štátu.
Všeobecný súd preto dospel k záveru, že Komisia nesprávne vychádzala z prvého vyššie uvedeného kritéria týkajúceho sa existencie dane alebo iného povinného odvodu, aby dospela k záveru, že opatrenia finančnej podpory pre prevádzkovateľov CHP boli financované zo štátnych prostriedkov.
Všeobecný súd tiež konštatoval, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď vylúčila uplatnenie judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 13. marca 2001, PreussenElektra(2).
V napadnutom rozhodnutí Komisia vylúčila uplatnenie tejto judikatúry z dôvodu, že opatrenia na podporu prevádzkovateľov CHP nepredstavujú opatrenie „jednoduchej regulácie cien“. Na rozdiel od toho, čo sa domnievala Komisia, však rozhodujúcim prvkom na vylúčenie existencie prevodu štátnych prostriedkov podľa judikatúry vyplývajúcej z rozsudku PreussenElektra nie je otázka, či predmetné opatrenia predstavujú opatrenie „jednoduchej regulácie cien“, ale skutočnosť, že dotknuté súkromné subjekty boli poverené štátom spravovať štátne prostriedky.
S cieľom vylúčiť uplatnenie judikatúry vyplývajúcej z rozsudku PreussenElektra tak Komisia mala preukázať, že výhoda v prospech prevádzkovateľov CHP nebola poskytnutá prevádzkovateľmi siete z ich vlastných finančných prostriedkov, ale že títo prevádzkovatelia boli poverení štátom spravovať štátne prostriedky, čo sa jej nepodarilo.
Okrem toho sa Komisia nemohla platne odvolávať na potrebný účinok článku 107 ods. 1 ZFEÚ s cieľom obmedziť uplatnenie judikatúry vyplývajúcej z rozsudku PreussenElektra na „jednoduchú reguláciu cien“, pretože tento článok nemožno uplatniť na správanie štátu, ktoré nepatrí do jeho pôsobnosti, v prejednávanej veci na opatrenie prijaté štátom, ale financované súkromnými podnikmi.
Po druhé, pokiaľ ide o obmedzenie výšky poplatku, ktorý môžu prevádzkovatelia sietí uložiť výrobcom vodíka, Komisia sa domnievala, že predstavuje vzdanie sa štátnych prostriedkov, ktoré možno kvalifikovať ako prevod štátnych prostriedkov.
Všeobecný súd však pripomenul, že predmetný poplatok nepredstavuje štátne prostriedky podľa prvého vyššie uvedeného kritéria, keďže nie je z právneho hľadiska povinný. Z toho vyplýva, že ani zníženie tohto poplatku pre výrobcov vodíka nemôže predstavovať vzdanie sa štátnych prostriedkov.
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy Všeobecný súd vyhovel žalobe o neplatnosť v rozsahu, v akom Komisia nesprávne konštatovala, že všetky opatrenia oznámené Spolkovou republikou Nemecko predstavovali štátnu pomoc financovanú zo štátnych prostriedkov.