Vec C‑507/17
Google LLC
proti
Commission nationale de l’informatique et des libertés (CNIL)
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko)]
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. septembra 2019
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Osobné údaje – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní týchto údajov – Smernica 95/46/ES – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Internetové vyhľadávače – Spracúvanie údajov nachádzajúcich sa na webových stránkach – Územná pôsobnosť práva na odstránenie odkazov“
1. Aproximácia právnych predpisov – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Smernica 95/46, články 12 a 14 – Právo dotknutej osoby na prístup k osobným údajom a právo namietať voči ich spracúvaniu – Právo požiadať o odstránenie odkazov vedúcich na webové stránky zo zoznamu výsledkov – Podmienky
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46, článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a)]
(pozri bod 44)
2. Aproximácia právnych predpisov – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Smernica 95/46, články 12 a 14 – Právo dotknutej osoby na prístup k osobným údajom a právo namietať voči ich spracúvaniu – Vyhľadávanie vykonané prostredníctvom vyhľadávača na základe mena osoby – Zobrazovanie zoznamu výsledkov – Právo žiadať, aby dotknutá informácia už nebola sprístupnená širokej verejnosti
[Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8; smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46, článok 6 ods. 1 písm. c) až e), článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a)]
(pozri bod 45)
3. Aproximácia právnych predpisov – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Smernica 95/46, článok 4 – Uplatniteľnosť vnútroštátneho práva – Spracúvanie osobných údajov v rámci činností prevádzkarne poskytovateľa vyhľadávača nachádzajúceho sa na území členského štátu – Rozsah – Podpora a predaj reklamného priestoru ponúkaného týmto vyhľadávačom prostredníctvom uvedenej prevádzkarne, ktorá zameriava svoju činnosť na obyvateľov tohto členského štátu – Zahrnutie
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46, článok 4 ods. 1 písm. a); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679, článok 3 ods. 1]
(pozri body 49 – 51)
4. Aproximácia právnych predpisov – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Smernica 95/46 – Právo na opravu a na výmaz údajov – Právo na odstránenie odkazov – Územná pôsobnosť – Povinnosť poskytovateľa vyhľadávača odstrániť odkazy len vo verziách jeho vyhľadávača, ktoré zodpovedajú všetkým členským štátom – Povinnosť uvedeného poskytovateľa prijať účinné opatrenia na zabránenie alebo vážne odrádzanie používateľov internetu, aby mali prístup k odkazom, ktoré sú predmetom odstránenia – Preskúmanie vnútroštátnym súdom
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46, článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679, článok 17 ods. 1]
(pozri body 60 – 73 a výrok)
Zhrnutie
Poskytovateľ vyhľadávača nie je povinný odstrániť odkazy vo všetkých verziách svojho vyhľadávača
Rozsudkom z 24. septembra 2019, Google (Územná pôsobnosť odstránenia odkazov) (C‑507/17), Súdny dvor vo veľkej komore rozhodol, že poskytovateľ vyhľadávača je v zásade povinný odstrániť odkazy len vo verziách jeho vyhľadávača, ktoré zodpovedajú všetkým členským štátom.
Commission nationale de l’informatique et des libertés (Národná komisia pre informačné technológie a občianske slobody) (CNIL) (Francúzsko) vyzvala Google, aby v rámci vyhovenia žiadosti o odstránenie odkazov vedúcich na webové stránky obsahujúce osobné údaje dotknutej osoby zo zoznamu výsledkov zobrazených v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania jej mena, odstránila tieto odkazy na všetkých koncovkách doménového mena svojho vyhľadávača. Po tom, čo Google odmietla vyhovieť uvedenej výzve, jej CNIL uložila sankciu vo výške 100 000 eur. Conseil d’État (Štátna rada), na ktorú sa obrátila Google, požiadala Súdny dvor o spresnenie územnej pôsobnosti povinnosti prevádzkovateľa vyhľadávača pri vykonaní práva na odstránenie odkazov podľa smernice 95/46(1).
Súdny dvor najprv pripomenul možnosť fyzických osôb uplatniť na základe práva Únie svoje právo na odstránenie odkazov voči poskytovateľovi vyhľadávača, ktorý má jednu alebo viaceré prevádzkarne na území Únie nezávisle od toho, či k tomuto spracúvaniu osobných údajov (v tomto prípade odkazov na webové stránky, na ktorých sú uvedené osobné údaje týkajúce sa osoby, ktorá sa tohto práva dovoláva), dochádza alebo nedochádza v Únii.(2)
Pokiaľ ide o rozsah práva na odstránenie odkazov, Súdny dvor konštatoval, že poskytovateľ vyhľadávača nie je povinný urobiť toto odstránenie vo všetkých verziách svojho vyhľadávača, ale len v jeho verziách zodpovedajúcich všetkým členským štátom. V tejto súvislosti uviedol, že hoci by úplné odstránenie odkazov v celom rozsahu spĺňalo so zreteľom na charakteristiky internetu a vyhľadávačov cieľ normotvorcu Únie spočívajúci v zabezpečení vysokej úrovne ochrany osobných údajov v celej Únii, z práva Únie(3) nijako nevyplýva, že by normotvorca Únie na účely zabezpečenia dosiahnutia takého cieľa rozhodol, že právu na odstránenie odkazov prizná pôsobnosť, ktorá by prekračovala územie členských štátov. Konkrétne, zatiaľ čo právo Únie zavádza mechanizmy spolupráce medzi dozornými orgánmi členských štátov na účely dosiahnutia spoločného rozhodnutia založeného na vyvážení jednak práva na ochranu súkromného života a ochranu osobných údajov a jednak záujmu verejnosti pochádzajúcej z rôznych členských štátov na prístupe k informáciám, takéto mechanizmy nie sú v súčasnosti stanovené, pokiaľ ide o rozsah práva na odstránenia odkazov mimo Únie.
V súčasnosti je podľa práva Únie úlohou poskytovateľa vyhľadávača, aby pristúpil k požadovanému odstráneniu odkazov, a to nielen v jednej verzii vyhľadávača zodpovedajúcej členskému štátu, v ktorom má osoba s nárokom na odstránenie odkazov bydlisko, ale vo verziách vyhľadávača zodpovedajúcich členským štátom, a to s cieľom zabezpečiť konzistentnú a vysokú úroveň ochrany v celej Únii. Okrem toho, takémuto poskytovateľovi navyše prináleží, aby v prípade potreby prijal dostatočne účinné opatrenia na zabránenie alebo prinajmenšom vážne odradenie používateľov internetu pochádzajúcich z Únie od prístupu – aj prostredníctvom verzie vyhľadávača zodpovedajúcej tretím štátom – k odkazom, ktoré sú predmetom odstránenia odkazov, a vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či opatrenia prijaté poskytovateľom túto požiadavku spĺňajú.
Napokon Súdny dvor zdôraznil, že právo Únie síce neukladá poskytovateľovi vyhľadávača vykonať odstránenie vo všetkých verziách jeho vyhľadávača, no ani to nezakazuje. Dozorný orgán alebo súdny orgán členského štátu má teda naďalej právomoc vykonať s ohľadom na vnútroštátne štandardy ochrany základných práv vyváženie medzi jednak právom dotknutej osoby na rešpektovanie jej súkromného života a na ochranu osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a jednak právom na informácie, pričom na základe tohto vyváženia prípadne uložiť poskytovateľovi vyhľadávača povinnosť odstrániť odkazy, ktorá sa vzťahuje na všetky verzie uvedeného vyhľadávača.