Language of document : ECLI:EU:T:2013:348

Vec T‑234/11 P‑RENV‑RX

Oscar Orlando Arango Jaramillo a i.

proti

Európskej investičnej banke (EIB)

„Odvolanie – Verejná služba – Zamestnanci EIB – Preskúmanie rozsudku Všeobecného súdu – Odmietnutie prvostupňovej žaloby ako neprípustnej – Dôchodky – Zvýšenie príspevkov na dôchodkové zabezpečenie – Lehota na podanie žaloby – Primeraná lehota“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (odvolacia komora) z 9. júla 2013

1.      Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Zamietnutie – Právna kvalifikácia skutkového stavu – Prípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 1)

2.      Žaloby úradníkov – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Lehoty – Požiadavka primeranej lehoty – Analogické uplatnenie článku 91 ods. 3 služobného poriadku – Neprípustnosť – Posúdenie v závislosti od okolností veci

(Článok 270 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 91)

3.      Odvolanie – Odvolanie posúdené ako dôvodné – Riešenie sporu vo veci samej odvolacím súdom – Podmienka – Stav konania dovoľujúci rozhodnúť

(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 13 ods. 1)

1.      Prvostupňový súd má ako jediný právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť. Pokiaľ prvostupňový súd zistil alebo posúdil skutkový stav, odvolací súd má právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil prvostupňový súd.

V tomto ohľade otázka, či prvostupňový súd mohol zo skutkového stavu v prejednávanej veci oprávnene vyvodiť, že žaloba nebola podaná v primeranej lehote, predstavuje právnu otázku, ktorú má odvolací súd právomoc preskúmať.

(pozri body 27, 28)

2.      Ani Zmluva o FEÚ, ani Služobný poriadok Európskej investičnej banky prijatý jej správnou radou podľa článku 29 vnútorného poriadku Banky neobsahujú usmernenia týkajúce sa lehoty na podanie žaloby v sporoch medzi Bankou a jej zamestnancami. Rovnováha medzi právom na účinnú súdnu ochranu, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie a vyžaduje, aby mal jednotlivec k dispozícii dostatočnú lehotu na posúdenie zákonnosti aktu, ktorý mu spôsobil ujmu, a prípadne na prípravu žaloby, na jednej strane a požiadavkou právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby sa akty prijaté orgánmi Únie po uplynutí určitej doby stali konečnými, na druhej strane však vyžaduje, aby sa tieto spory predložili pred súd Únie v primeranej lehote.

Primeraný charakter lehoty, či už ide o dĺžku správneho alebo súdneho konania, alebo o otázku lehoty, ktorá priamo ovplyvňuje prípustnosť žaloby, sa musí vždy posúdiť vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci, najmä na význam sporu pre dotknutú osobu, zložitosť veci a správanie účastníkov konania. Z toho vo všeobecnosti vyplýva, že pojem primeraná lehota nemožno chápať ako osobitnú prekluzívnu lehotu a osobitne trojmesačnú lehotu stanovenú v článku 91 ods. 3 služobného poriadku nemožno analogicky uplatňovať ako prekluzívnu lehotu na zamestnancov Banky, keď podávajú žalobu o neplatnosť proti jej aktu, ktorý im spôsobuje ujmu.

Preto samotná skutočnosť, že zamestnanec Európskej investičnej banky podal žalobu o zrušenie jej aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, v lehote, ktorá presahuje tri mesiace a desať dní, nestačí na prijatie záveru, že ide o zmeškanie lehoty na podanie tejto žaloby, pretože súd Únie musí v každom prípade posúdiť primeraný charakter lehoty v závislosti od okolností veci.

(pozri body 30 – 32)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 37)