ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 19. júna 2012
Vec T‑234/11 P
Oscar Orlando Arango Jaramillo a iní
proti
Európskej investičnej banke (EIB)
„Odvolanie – Verejná služba – Zamestnanci EIB – Dôchodky – Príspevky do dôchodkového systému – Odmietnutie žaloby na prvom stupni ako zjavne neprípustnej – Lehota na podanie žaloby – Omeškanie – Primeraná lehota“
Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 4. februára 2011, Arango Jaramillo a i./EIB (F‑34/10), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Oscar Orlando Arango Jaramillo a 34 ďalších zamestnancov Európskej investičnej banky (EIB), ktorých mená sú uvedené v prílohe, znášajú vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli EIB v rámci tohto konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Lehoty – Požiadavka primeranej lehoty
(Článok 270 ZFEÚ)
2. Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Lehoty – Požiadavka primeranej lehoty – Analogické uplatnenie článku 91 ods. 3 služobného poriadku – Podanie po uplynutí trojmesačnej lehoty – Nesplnená požiadavka
(Článok 270 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 91)
3. Súdne konanie – Lehoty na podanie žaloby – Preklúzia – Prípad nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci – Pojem
(Štatút Súdneho dvora, článok 45 druhý odsek)
1. ZFEÚ a ani poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, ktorý prijala jej správna rada podľa článku 29 rokovacieho poriadku banky, neobsahujú údaje o lehote na podanie žaloby uplatniteľnej na spory medzi bankou a jej zamestnancami. Súlad práva na účinnú súdnu ochranu, ktoré predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie a podľa ktorého má mať subjekt práva dostatočnú lehotu na posúdenie zákonnosti aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, prípadne na prípravu svojej žaloby, s požiadavkou právnej istoty, podľa ktorej sa akty prijaté inštitúciami Únie musia po uplynutí určitej lehoty stať konečnými, znamená, že tieto spory budú súdu Únie predložené v primeranej lehote.
(pozri bod 22)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 23. februára 2001, De Nicola/EIB, T‑7/98, T‑208/98 a T‑109/99, Zb. VS s. I‑A‑49, II‑185, body 97 až 99; 6. marca 2001, Dunnett a i./EIB, T‑192/99, Zb. s. II‑813, body 51 až 53; 6. decembra 2002, D/EIB, T‑275/02 R, Zb. VS s. I‑A‑259, II‑1295, body 31 a 32
2. Výklad a contrario judikatúry je prípustný, pretože akýkoľvek iný výklad tejto judikatúry by nebol primeraný a ani zlučiteľný s uplatniteľnými všeobecnými zásadami práva Únie. Jedine striktné uplatnenie týchto procesných pravidiel stanovujúcich prekluzívnu lehotu môže zodpovedať požiadavke právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. Analogicky s lehotou na podanie žaloby stanovenou v článku 91 ods. 3 služobného poriadku bolo rozhodnuté, že trojmesačnú lehotu treba v zásade považovať za primeranú na to, aby zamestnanec Európskej investičnej banky podal žalobu o neplatnosť aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu. Z tejto poslednej uvedenej judikatúry a contrario vyplýva, že každú žalobu podanú zamestnancom banky po uplynutí trojmesačnej lehoty predĺženej o jednotnú desaťdňovú lehotu z dôvodu vzdialenosti, musí byť v zásade považovaná za žalobu, ktorá nebola podaná v primeranej lehote.
(pozri bod 27)
Odkaz:
Súdny dvor: 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad, 9/56, Zb. s. 9, bod 27; 22. septembra 2011, Bell & Ross/ÚHVT, C‑426/10 P, Zb. s. I‑8849, body 43, 54 a 55
Súd prvého stupňa: 30. marca 2000, Méndez Pinedo/ECB, T‑33/99, Zb. VS s. I‑A‑63, II‑273, body 33 a 34; De Nicola/EIB, už citovaný, bod 107; D/EIB, už citovaný, bod 33 a tam citovaná judikatúra
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 51)
Odkaz:
Súdny dvor: 12. júla 1984, Ferriera Valsabbia/Komisia, 209/83, Zb. s. 3089, bod 22; 15. decembra 1994, Bayer/Komisia, C‑195/91 P, Zb. s. I‑5619, bod 31; 18. januára 2005, Zuazaga Meabe/ÚHVT, C‑325/03 P, Zb. s. I‑403, bod 25; 8. novembra 2007, Belgicko/Komisia, C‑242/07 P, Zb. s. I‑9757, bod 17