ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 8. februára 2012

Vec F‑11/11

Vincent Bouillez a i.

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2010 – Zamietnutie povýšenia – Porovnávacie hodnotenie zásluh úradníkov vo funkčnej skupine AST v závislosti od ich služobného postupu – Povinnosť inštitúcie neuplatniť vykonávacie ustanovenie služobného poriadku, ktoré je protiprávne“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, o zrušenie rozhodnutí, ktorými Rada odmietla povýšiť žalobcov do vyššej platovej triedy v rámci povyšovania v roku 2010

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobcov.

Abstrakt

1.      Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, články 25 a 45)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Spôsoby – Úradníci vo funkčnej skupine AST – Odlišné hodnotenie v závislosti od služobného postupu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45; príloha XIII, článok 10)

3.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené – Úroveň vykonávaných povinností

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 1)

4.      Úradníci – Služobný poriadok – Všeobecné vykonávacie ustanovenia – Právomoc inštitúcií – Hranice – Protiprávne odchýlenie sa od ustanovení vyššej právnej sily – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 110)

1.      Hoci menovací orgán nemá povinnosť odôvodniť rozhodnutia o povýšení, pokiaľ ide o nepovýšených uchádzačov, naopak musí odôvodniť svoje rozhodnutie, ktorým zamieta sťažnosť nepovýšeného uchádzača.

Dostatočnosť odôvodnenia sa v tomto rámci posudzuje podľa skutkových a právnych okolností, za ktorých bol napadnutý akt prijatý. Keďže povýšenia sa podľa článku 45 služobného poriadku uskutočňujú na základe výberu, stačí, ak sa odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti odvoláva na uplatnenie podmienok povyšovania stanovených v právnych predpisoch a v služobnom poriadku na konkrétnu situáciu úradníka.

Navyše, pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia prijatého v konaní, ktoré sa týka veľkého počtu úradníkov alebo zamestnancov, od menovacieho orgánu nemožno požadovať, aby pri zamietnutí sťažnosti odôvodnil svoje rozhodnutie nad rámec výhrad uvádzaných v uvedenej sťažnosti, najmä tým, že by vysvetlil, z akých dôvodov mal každý z povýšených úradníkov väčšie zásluhy ako sťažovateľ.

(pozri body 21 – 23)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 2. júna 2005, Strohm/Komisia, T‑177/03, bod 54

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2011, Merhzaoui/Rada, F‑18/09, bod 60; 10. novembra 2011, Juvyns/Rada, F‑20/09, bod 70

2.      Pokiaľ ide o úradníkov vo funkčnej skupine AST, článok 10 prílohy XIII služobného poriadku upravuje na účely určenia počtu voľných pracovných miest pre každú platovú triedu referenčné multiplikačné sadzby líšiace sa v závislosti od služobných postupov. Keďže administratíva musí rešpektovať tieto sadzby, menovací orgán správne vykonáva odlišné porovnávacie hodnotenia zásluh úradníkov AST v závislosti od služobného postupu.

V tejto súvislosti porovnávanie zásluh úradníkov AST pre potreby povýšenia podľa služobného postupu neporušuje článok 45 služobného poriadku, pretože článok 10 prílohy XIII služobného poriadku sa ako osobitné ustanovenie odchyľuje od všeobecných ustanovení služobného poriadku.

(pozri body 31, 32 a 34)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: Juvyns/Rada, už citovaný, body 42 a 43

3.      Z ustanovení článku 45 ods. 1 služobného poriadku vyplýva, že úroveň povinností vykonávaných úradníkmi spôsobilými na povýšenie predstavuje jednu z troch relevantných skutočností, ktoré má administratíva hlavne zohľadniť pri porovnávacom hodnotení zásluh úradníkov spôsobilých na povýšenie.

(pozri bod 38)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 5. mája 2010, Bouillez a i./Rada, F‑53/08, bod 52

4.      Hoci prislúcha inštitúciám, aby rozhodnutiami upravili spôsoby vykonania postupu zavedeného služobným poriadkom, a to predovšetkým vtedy, keď prijatie týchto vykonávacích ustanovení služobný poriadok výslovne predvída, tieto rozhodnutia nemôžu legálne stanoviť pravidlá, ktoré sa odchyľujú od ustanovení vyššej právnej sily, akými sú všeobecné právne zásady alebo ustanovenia služobného poriadku.

V tejto súvislosti v prípade, keď sa rozhodnutie všeobecnej povahy prijaté inštitúciou protiprávne odchyľuje od ustanovení vyššej právnej sily, je povinnosťou tejto inštitúcie neuplatniť tohto rozhodnutie všeobecnej povahy. Platí to najmä vtedy, keď inštitúcia musí rozhodnúť o individuálnej situácii úradníka a je konfrontovaná so všeobecným vykonávacím ustanovením porušujúcim pravidlo vyššej právnej sily: inštitúcia musí rozhodnúť o individuálnej situácii úradníka a pritom neuplatniť protiprávne všeobecné vykonávacie ustanovenie.

Pokiaľ teda ide o všeobecné vykonávacie ustanovenie, ktoré služobný postup úradníka AST s atestáciou podľa článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku podmieňuje skutočným výkonom úloh asistenta, ktoré inštitúcia vyhradzuje určitej kategórií úradníkov AST v rozpore s článkom 7 ods. 1 služobného poriadku, a teda navyše, keďže takáto podmienka nie je stanovená v článku 45 služobného poriadku, inštitúcia sa nedopustí nesprávneho právneho posúdenia, ak rešpektuje ustanovenia služobného poriadku vyššej právnej sily a neuplatní toto protiprávne všeobecné vykonávacie ustanovenie.

(pozri body 45, 46, 50 a 51)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. apríla 2011, El Dridi, C‑61/11 PPU, bod 61

Súd prvého stupňa: 20. novembra 2007, Ianniello/Komisia, T‑308/04, bod 38