Žaloba podaná 11. augusta 2010 - Van Parys/Komisia

(vec T-324/10)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: León Van Parys NV (Antverpy, Belgicko) (v zastúpení: P. Vlaemminck a A. Hubert, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

zrušiť rozhodnutie Európskej komisie zo 6. mája 2010, vec REC 07/07, ktoré konštatuje, že v osobitných je odôvodnené dodatočné uloženie dovozného cla, ako aj upustenie od výberu tohto cla voči jednému dlžníkovi, ale nie je nie však odôvodnené voči inému colnému dlžníkovi,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V období od 22. júna 1998 do 8. novembra 1999 žalobkyňa a jej colný zástupca predložili colným orgánom v Antverpách sfalšované španielske certifikáty AGRIM na dovoz banánov z Ekvádoru. V dôsledku toho neprávom uplatňovala výhodnejšiu sadzbu.

Všetky údajne sfalšované španielske certifikáty, ktoré boli podnetom na dodatočne uložené clo dostala žalobkyňa od svojho portugalského sprostredkovateľa ako daňového zástupcu, s ktorým jej španielska dcérska spoločnosť už roky obchodovala a nakupovala španielske a portugalské certifikáty.

Belgická colná a daňová správa podala na Európsku komisiu žiadosť neuložiť dodatočne dovozné clo a/alebo upustiť od výberu tohto cla. Pokiaľ ide o dovozy v roku 1999, Komisia vydala zamietavé rozhodnutie, proti ktorému žalobkyňa podala túto žalobu o neplatnosť.

Žalobkyňa uvádza šesť dôvodov na podporu zrušenia uvedeného rozhodnutia.

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že bol porušený článok 239 Colného kódexu, ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1442/93 a nariadenia (EHS) č. 2362/98 a uznávané obchodné zvyklosti ako ich opisuje Svetová obchodná organizácia. Komisia porušila tieto ustanovenia, ktoré povoľujú nadobudnutie práv používať certifikáty na vývoz spôsobom, aký použila žalobkyňa tým, že neprávom rozhodla, že žalobkyňa konala nedbanlivo.

Po druhé, žalobkyňa tvrdí, že bol porušený článok 239 Colného kódexu a zásada proporcionality. Komisia rozhodla, že zistené falšovanie španielskych certifikátov na dovoz presiahli obvyklé obchodné riziko a treba to považovať za osobitnú situáciu. Žalobkyňa ale popiera, že nekonala ako starostlivý obchodník, a preto podmienky článku 239 Colného kódexu nie sú splnené.

Po tretie Komisia porušila článok 239 Colného kódexu, článok 211 Zmluvy ES, zásadu legitímnej dôvery a všeobecnú právnu zásadu patere legem quam ipse fecisti. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia uložila žalobkyni prísnejšie normy starostlivosti ako vyžaduje právna úprava a ako sú v tejto oblasti obvyklé, zatiaľ čo Komisia a španielske orgány nedodržali svoje zákonné povinnosti.

Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že bol porušený článok 239 Colného kódexu a zásada rovnosti v rozsahu, v akom Komisia neprávom rozdielnym spôsobom zaobchádzala s dovozmi v roku 1998 a v roku 1999.

Po piate žalobkyňa tvrdí, že bol porušený článok 220 ods. 2 písm. b) Colného kódexu. Podľa žalobkyne nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že sa španielske orgány nedopustili omylu v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b).

Po šieste, žalobkyňa tvrdí, že boli porušené podstatné formálne náležitosti a najmä jej právo na obranu.

____________