Vec T‑93/18
International Skating Union/Komisia
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) zo 16. decembra 2020
„Hospodárska súťaž – Združenie podnikov – Súťaže v rýchlokorčuľovaní – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Právna úprava športového zväzu – Rovnováha medzi právom hospodárskej súťaže a osobitnou povahou športu – Športové stávky – Športový arbitrážny súd – Usmernenia k metóde stanovenia pokút – Územná pôsobnosť článku 101 ZFEÚ – Obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa – Opatrenia na nápravu“
1. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Preskúmanie – Obmedzenie iba na tvrdenia, ktoré nespochybňujú dôvodnosť napadnutého rozhodnutia
(Články 263 a 296 ZFEÚ)
(pozri body 53, 54)
2. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie a nariaďujú opatrenia na nápravu – Dôvody, ktoré si údajne odporujú
(Články 263 a 296 ZFEÚ)
(pozri body 56 – 61)
3. Kartely – Rozhodnutia združení podnikov – Pojem – Právna úprava medzinárodného športového zväzu týkajúca sa účasti športovcov ako členov tohto zväzu na súťažiach
(Článok 101 ZFEÚ)
(pozri body 69 – 75)
4. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Právna úprava medzinárodného športového zväzu disponujúceho povoľovacou právomocou – Kvalifikácia obmedzení na základe cieľa – Dostatočný stupeň škodlivosti – Kritériá posúdenia – Obsah a cieľ, ako aj kontext právnej úpravy – Sankcie z dôvodu neoprávnenosti v prípade účasti športovcov ako členov zväzu na nepovolenej súťaži – Obmedzenia súvisiace so sledovaním legitímnych a primeraných cieľov – Zohľadnenie špecifických vlastností športu vo všeobecnosti, ako aj jeho sociálnej a výchovnej funkcie
(Články 101 ZFEÚ a 165 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 77 – 79, 82, 100, 106)
5. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Právna úprava medzinárodného športového zväzu disponujúceho povoľovacou právomocou – Kvalifikácia obmedzení na základe cieľa – Dostatočný stupeň škodlivosti – Posúdenie – Pravidlá, ktorých cieľom je chrániť integritu športovej disciplíny pred rizikami spojenými so stávkami a zabezpečiť dodržiavanie spoločných štandardov v rámci športových súťaží – Pravidlá, ktoré sledujú legitímne ciele – Diskrečný výkon povoľovacej právomoci medzinárodným športovým zväzom – Neprimeraná povaha sankcií uložených športovcom – 9Obmedzenie na základe cieľa
(Články 101 ZFEÚ a 165 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 85 – 89, 91 – 95, 100, 101, 106, 108, 109)
6. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Územná pôsobnosť – Právomoc Komisie – Kritérium bezprostredného, podstatného a predvídateľného účinku kartelu – Posúdenie
(Článok 101 ZFEÚ)
(pozri body 125 – 130)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Ukončenie porušovaní – Právomoc Komisie – Príkazy udelené podnikom – Obmedzenia – Povinnosť zmeniť pravidlo odlišné od pravidla, ktoré predstavuje konštatované porušenie – Rozhodcovský poriadok medzinárodného športového zväzu – Analógia s priťažujúcimi okolnosťami – Neprípustnosť
(Článok 107 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 28)
(pozri body 143 – 161)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Ukončenie porušovaní – Právomoc Komisie – Povinnosti uložené podnikom – Identifikácia primeraných prostriedkov na účinné ukončenie zisteného porušenia – Obmedzenia
(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 7 ods. 1)
(pozri body 167 – 172)
Zhrnutie
Všeobecný súd potvrdzuje, že pravidlá Medzinárodnej korčuliarskej únie (ISU), ktoré stanovujú prísne sankcie voči športovcom, ktorí sa zúčastnia na súťažiach v rýchlokorčuľovaní neuznaných touto úniou, sú v rozpore s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.
Komisia však nesprávne napadla rozhodcovský poriadok ISU.
International Skating Union (Medzinárodná korčuliarska únia) (ISU) je jediným medzinárodným športovým zväzom uznaným Medzinárodným olympijským výborom (MOV) a je poverená reguláciou a riadením krasokorčuľovania, ako aj rýchlokorčuľovania. ISU vykonáva tiež obchodnú činnosť, ktorá spočíva v organizovaní rôznych súťaží v rýchlokorčuľovaní v rámci najdôležitejších medzinárodných súťaží, akými sú majstrovstvá Európy a majstrovstvá sveta, ako aj Zimné olympijské hry.
V roku 2014 kórejská spoločnosť Icederby International Co. Ltd plánovala zorganizovať v Dubaji (Spojené arabské emiráty) súťaž v rýchlokorčuľovaní, ktorá mala zahŕňať nový formát pretekov. Keďže túto udalosť ISU nepovolila, táto organizátorská spoločnosť čelila ťažkostiam pri zabezpečovaní účastí profesionálnych rýchlokorčuliarov, čo ju viedlo k tomu, že od tohto projektu odstúpila. Korčuliari, ktorí sú členmi národných zväzov, členov ISU, totiž podľa stanov ISU podliehajú systému predchádzajúceho povolenia zahŕňajúcemu „pravidlá oprávnenosti“. Podľa týchto pravidiel, v znení uplatniteľnom na toto obdobie, bola korčuliarovi za účasť na nepovolenej súťaží uložená sankcia doživotného vylúčenia zo všetkých súťaží organizovaných ISU.
Európska komisia, ktorá rozhodovala o sťažnosti podanej dvomi profesionálnymi holandskými korčuliarmi, rozhodnutím z 8. decembra 2017(1) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) konštatovala, že pravidlá oprávnenosti ISU sú nezlučiteľné s pravidlami hospodárskej súťaže Únie (článok 101 ZFEÚ) v rozsahu, v akom obmedzovali možnosti profesionálnych rýchlokorčuliarov voľne sa zúčastňovať na medzinárodných súťažiach organizovaných tretími osobami, a teda odopierali týmto tretím osobám možnosť využívať služby športovcov, ktoré sú nevyhnutné na organizovanie týchto súťaží. Komisia preto uložila ISU pod hrozbou penále povinnosť ukončiť takto konštatované porušenie, pričom jej pokutu neuložila.
ISU napadla napadnuté rozhodnutie na Všeobecnom súde. Všeobecný súd, ktorý mal prvýkrát rozhodnúť o rozhodnutí Komisie, ktorým sa konštatuje nesúlad právnej úpravy prijatej športovým zväzom s právom hospodárskej súťaže Únie, potvrdzuje dôvodnosť kvalifikácie dotknutej právnej úpravy ako obmedzenia hospodárskej súťaže na základe cieľa prijatej Komisiou, ale čiastočne zrušuje napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa opatrení na nápravu, ktoré boli uložené ISU.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd po prvé rozhodol, že Komisia správne dospela k záveru, že pravidlá oprávnenosti majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ZFEÚ.
V tejto súvislosti Všeobecný súd v prvom rade konštatuje, že situácia, v ktorej sa nachádza ISU, môže viesť ku konfliktu záujmov. ISU na jednej strane vykonáva regulačnú činnosť, na základe ktorej disponuje právomocou určovať pravidlá v disciplínach, ktoré zastrešuje, a teda povoľovať súťaže organizované tretími osobami, pričom na druhej strane v rámci svojej obchodnej činnosti sama organizuje najdôležitejšie súťaže v rýchlokorčuľovaní, na ktorých sa profesionálni korčuliari musia zúčastniť, aby si zarobili na živobytie. Všeobecný súd v tejto súvislosti konštatuje, že povinnosti, ktoré zaväzujú športový zväz pri výkone jeho regulačnej činnosti podľa článku 101 ZFEÚ, sú tie, ktoré sú ustáleným spôsobom zakotvené v judikatúre týkajúcej sa uplatnenia článkov 102 a 106 ZFEÚ(2), takže za týchto podmienok má ISU pri skúmaní žiadostí o povolenie dbať o to, aby organizátorom súťaží v rýchlokorčuľovaní ako tretím osobám nebol neoprávnene odopretý prístup na relevantný trh v takom v rozsahu, že by v dôsledku toho došlo k narušeniu hospodárskej súťaže na tomto trhu.
Po tomto spresnení Všeobecný súd teda preskúmal posúdenie Komisie v súvislosti s obsahom pravidiel oprávnenosti. Najprv konštatuje, že tieto pravidlá výslovne nevyjadrujú legitímne ciele, ktoré sledujú, a povoľovacie kritériá stanovujú iba od roku 2015, dokedy boli neúplné. Za týchto podmienok nemožno všetky požiadavky uplatňované od tohto dátumu považovať za jasne definované, transparentné, nediskriminačné a kontrolovateľné kritériá povolenia, ktoré by ako také mohli organizátorom súťaží zaručiť účinný prístup na relevantný trh. Všeobecný súd preto konštatuje, že ISU si aj po prijatí povoľovacích kritérií v roku 2015 zachovala širokú mieru voľnej úvahy na odmietnutie povolenia súťaží navrhovaných tretími osobami.
Navyše, pokiaľ ide o systém sankcií, Všeobecný súd zdôrazňuje, že prísnosť stanovených sankcií predstavuje osobitne relevantnú skutočnosť pri zisťovaní prípadných prekážok riadneho fungovania hospodárskej súťaže na relevantnom trhu. Takáto prísnosť môže totiž odradiť športovcov od účasti na súťažiach, ktoré ISU nepovolila, a to aj vtedy, ak neexistuje nijaký legitímny dôvod odôvodňujúci takéto odmietnutie povolenia. V prejednávanej veci Všeobecný súd usudzuje, že sankcie stanovené pravidlami oprávnenosti, a to aj po zmiernení systému sankcií, ku ktorému došlo v roku 2016, sú neprimerané. Od tohto dátumu totiž nielen kategórie porušení zostávajú zle definované, ale aj dĺžka trvania uložených sankcií najmä v prípade účastí na nepovolených súťažiach organizovaných tretími osobami je naďalej prísna vzhľadom na priemernú dĺžku trvania kariéry korčuliara.
Všeobecný súd napokon skúma posúdenie Komisie, pokiaľ ide o ciele sledované pravidlami oprávnenosti. V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomína, že ochrana integrity športu predstavuje legitímny cieľ uznaný v článku 165 ZFEÚ. Všeobecný súd preto pripúšťa, že ISU bola oprávnená stanoviť pravidlá, ktoré majú tak zabrániť rizikám spojeným s manipuláciou súťaží, ktoré by mohli vyplývať zo športových stávok, ako aj zabezpečiť súlad športových súťaží so spoločnými štandardmi. V prejednávanej veci to však nič nemení na skutočnosti, že pravidlá, ktoré prijala ISU, idú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, a preto sú týmto istým cieľom neprimerané. Komisia preto z právneho hľadiska správne konštatovala, že obmedzenia vyplývajúce zo systému predchádzajúceho povolenia nemožno odôvodniť predmetnými cieľmi.
Vzhľadom na všetky tieto úvahy Komisia z právneho hľadiska správne dospela k záveru, že pravidlá oprávnenosti majú dostatočný stupeň škodlivosti, najmä z hľadiska obsahu, na to, aby ich bolo možné považovať za obmedzujúce hospodársku súťaž na základe cieľa.
Po druhé Všeobecný súd rozhodol o otázke zákonnosti opatrení na nápravu uložených napadnutým rozhodnutím s cieľom ukončiť konštatované porušenie a sčasti vyhovel návrhom žalobkyne na zrušenie predloženým v tejto súvislosti v rozsahu, v akom Komisia požadovala pod hrozbou uloženia penále v podstatnej miere zmeniť rozhodcovský poriadok ISU v prípade, že si zachová systém predchádzajúceho povolenia.
Všeobecný súd v tejto súvislosti uvádza, že Komisia usúdila, že tento rozhodcovský poriadok, ktorý Športovému arbitrážnemu súdu v Lausanne (Švajčiarsko) priznáva výlučnú právomoc rozhodovať o žalobách proti rozhodnutiam o neoprávnenosti a robí takéto rozhodcovské konanie záväzným, posilňuje obmedzenia hospodárskej súťaže spôsobené pravidlami oprávnenosti. V rozsahu, v akom Komisia v tejto súvislosti vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút(3), a konkrétne z pojmu „priťažujúce okolnosti“, ktorý sa v nich nachádza, Všeobecný súd zdôrazňuje, že len protiprávne konania alebo okolnosti, v dôsledku ktorých má porušenie vyššiu škodlivosť, môžu odôvodňovať zvýšenie pokuty uloženej za porušenie práva hospodárskej súťaže Únie. V prejednávanej veci Všeobecný súd dospel k záveru, že takéto protiprávne okolnosti neexistujú. Komisia nemohla preto konštatovať, že rozhodcovský poriadok ISU predstavuje priťažujúcu okolnosť.