ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 19. januára 2010
Vec T‑355/08 P
Chantal De Fays
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Vzájomné odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Dovolenky – Nemocenská dovolenka – Neospravedlnená neprítomnosť konštatovaná po lekárskom vyšetrení – Odpočítanie od riadnej dovolenky – Strata nároku na odmenu“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 17. júna 2008, De Fays/Komisia (F‑97/07, Zb. VS s. I-A-1-191, II-A-1-1011) a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku. Vzájomné odvolanie podané Európskou komisiou a tiež smerujúce k zrušeniu vyššie uvedeného rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie a vzájomné odvolanie sa zamietajú. Chantal De Fays znáša trovy konania súvisiace s odvolaním. Európska komisia znáša trovy konania súvisiace so vzájomným odvolaním.
Abstrakt
1. Odvolanie – Dôvody – Spochybnenie posúdenia vykonaného po prvýkrát Súdom pre verejnú službu
(Článok 225a ES; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 139 ods. 2)
2. Odvolanie – Dôvody – Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní – Neprípustnosť – Dôvod smerujúci proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom napadnutého rozsudku – Neprípustnosť
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2 a článok 144)
3. Úradníci – Nemocenská dovolenka – Lekárske vyšetrenie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 59 ods. 1)
4. Odvolanie – Dôvody – Dôvod proti odôvodneniu rozsudku, na ktorom nie je založený výrok – Neúčinný dôvod
(Článok 225a ES; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 9)
1. V konaní o odvolaní je právomoc Všeobecného súdu obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o žalobných dôvodoch prejednávaných pred Súdom pre verejnú službu. Preto je Všeobecný súd v rámci takéhoto konania príslušný výlučne preskúmať, či argumentácia uvedená v odvolaní identifikuje nesprávne právne posúdenie, ku ktorému došlo v napadnutom rozsudku. V tejto súvislosti skutočnosť, že odvolateľ spochybní posúdenie vykonané po prvý krát Súdom pre verejnú službu v rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, s cieľom odpovedať na žalobné dôvody prejednávané na tomto súde, nemení predmet konania.
(pozri body 28, 30 a 31)
Odkaz: Súdny dvor, 7. novembra 2002, Glencore a Compagnie Continentale/Komisia, C‑24/01 P a C‑25/01 P, Zb. s. I‑10119, bod 62 a tam citovaná judikatúra; Súdny dvor, 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C‑348/06 P, Zb. s. I‑833, body 49 a 50 a tam citovaná judikatúra
Súd prvého stupňa, 11. novembra 2008, Speiser/Parlament, T‑390/07 P, Zb. VS s. I-B-1-63, II-B-1-427, bod 35
2. Dôvody, ktoré nie sú vznesené v odvolaní, ale sú po prvý krát uvedené v liste podanom do kancelárie súdu a uplatnené odvolateľom na pojednávaní, musia byť zamietnuté ako neprípustné na základe článku 48 ods. 2 a článku 144 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Odvolanie tiež nemôže byť založené na dôvode, ktorý nesmeruje proti napadnutému rozsudku, ale proti rozhodnutiu administratívy, ktoré bolo predmetom tohto rozsudku. Takéto dôvody totiž predstavujú nové dôvody.
(pozri body 34 a 40)
Odkaz: Súdny dvor, 11. novembra 2004, Ramondín a i./Komisia, C‑186/02 P a C‑118/02 P, Zb. s. I‑10653, bod 50
3. Z článku 59 ods. 1 služobného poriadku vyplýva, že závery vyšetrujúceho lekára môžu byť spochybnené iba protichodnými závermi nezávislého lekára, ktorý je na základe žiadosti dotknutého úradníka predloženej v lehote dvoch dní povolaný na preskúmanie záverov lekárskeho vyšetrenia. Nič na tom nemení ani tá okolnosť, že oznámenie zahŕňajúce závery vyšetrujúceho lekára obsahuje nesprávnu poznámku, podľa ktorej, ak chce dotknutá osoba napadnúť tieto závery pre rovnaké ochorenie, je povinná predložiť nové lekárske potvrdenie, pretože úradník pozná existenciu lekárskeho revízneho konania, keďže sa už takéhoto konania zúčastnil.
(pozri bod 43)
4. Dôvod uplatnený v rámci odvolania, ktorý smeruje proti odôvodneniam rozsudku Súdu pre verejnú službu, na ktorých sa rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania, nevyhnutne nezakladá, je bezpredmetný a musí byť zamietnutý.
(pozri bod 56)
Odkaz: Súdny dvor, 12. februára 2003, Marcuccio/Komisia, C‑399/02 P(R), Zb. s. I‑1417, bod 16 a tam citovaná judikatúra