ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata komora)
zo 4. októbra 2023 (*)
„Ochranné opatrenia – Trh s výrobkami z ocele – Dovoz určitých výrobkov z ocele – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/1029 – Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Aktívna legitimácia – Prípustnosť – Predĺženie platnosti ochranného opatrenia – Nevyhnutnosť – Hrozba vážnej ujmy – Opatrenia na prispôsobenie sa – Záujem Únie – Zjavne nesprávne posúdenie“
Vo veci T‑598/21,
European Association of Non‑Integrated Metal Importers & distributors (Euranimi), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: M. Campa, D. Rovetta, P. Gjørtler a V. Villante, avocats,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: G. Luengo a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora),
v zložení: predsedníčka komory O. Porchia, sudcovia M. Jaeger (spravodajca) a P. Nihoul,
tajomník: M. Zwozdziak‑Carbonne, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania, najmä na rozhodnutie z 3. novembra 2021, ktorým sa zamieta žiadosť žalobcu o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní,
po pojednávaní zo 7. marca 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ sa žalobca, združenie European Association of Non‑Integrated Metal Importers & distributors (Euranimi), domáha zrušenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1029 z 24. júna 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 s cieľom predĺžiť platnosť ochranného opatrenia týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 225 I, 2021, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Žalobca je združenie podnikov Európskej únie zastupujúce záujmy dovozcov, distribútorov, obchodníkov a spracovateľov v oblasti neintegrovanej ocele, nehrdzavejúcej ocele a kovových výrobkov.
3 Dňa 23. marca 2018 Spojené štáty americké zaviedli dovozné clá podľa § 232 Trade Expansion Act (zákon o rozšírení obchodu).
4 Na základe štatistických údajov zhromaždených po zavedení opatrení dohľadu Európska komisia začala ochranné prešetrovanie s cieľom preskúmať situáciu niekoľkých kategórií výrobkov z ocele.
5 Keďže jej analýza údajov viedla k predbežnému záveru, že oceliarskemu priemyslu Únie hrozí vážna ujma, pokiaľ ide o 23 z 28 kategórií výrobkov, ktoré boli predmetom ochranného prešetrovania, Komisia prijala vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1013 zo 17. júla 2018, ktorým sa ukladajú dočasné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 181, 2018, s. 39).
6 Keďže Komisia ďalej zastávala názor, že oceliarskemu priemyslu Únie hrozí vážna ujma, pokiaľ ide o 26 kategórií výrobkov z ocele, prijala vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 z 31. januára 2019, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 31, 2019, s. 27). Týmto vykonávacím nariadením sa zaviedlo konečné ochranné opatrenie na obdobie troch rokov s možnosťou predĺženia až do dĺžky trvania osem rokov vo forme osobitných colných kvót podľa kategórií, ktorých kvantitatívny limit bol stanovený na priemerný objem dovozu z dotknutých krajín v období rokov 2015 – 2017, zvýšený o 5 %, s cieľom zabezpečiť, aby sa zachovali bežné obchodné toky a aby sa zabezpečila dostatočná podpora odvetvia používateľov a dovozcov v Únii. Sadzba cla pri prekročení kvóty vo výške 25 % vo fáze dočasného opatrenia bola potvrdená prijatím konečného opatrenia.
7 Na rozdiel od situácie, ktorá prevládala v súvislosti s dočasným ochranným opatrením, vykonávacie nariadenie 2019/159 stanovilo osobitné colné kvóty pre krajiny s podstatným významom ako dodávatelia (to znamená krajiny, ktoré sa na dovoze podieľajú vo výške viac ako 5 %, pokiaľ ide o dotknutú kategóriu výrobkov). Vo vzťahu k ostatným krajinám vyvážajúcim na územie Európskej únie bola stanovená „zvyšková“ alebo „globálna“ colná kvóta. Komisia tiež zastávala názor, že keď dodávateľská krajina vyčerpala svoju osobitnú colnú kvótu, mala mať prístup k zvyškovej colnej kvóte, aby sa zabezpečilo zachovanie tradičných obchodných tokov, ale aby sa zároveň zabránilo tomu, že časti zvyškovej colnej kvóty by prípadne zostali nevyužité.
8 Od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia 2019/159, teda od 2. februára 2019, do 30. júna 2021 bolo ochranné opatrenie pravidelne preskúmavané a postupne uvoľňované v pravidelných intervaloch s cieľom postupne zvyšovať kvantitatívne limity, aby sa výrobné odvetvie Únie mohlo prispôsobiť.
9 V rámci preskúmaní vykonaných v septembri 2019 a júni 2020 Komisia vykonala zmeny v správe systému colných kvót, najmä s cieľom zohľadniť najnovšie údaje o obchode.
10 Dňa 15. januára 2021 bola Komisii doručená odôvodnená žiadosť dvanástich členských štátov Únie, ktorou tieto štáty žiadali, aby v súlade s článkom 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy (Ú. v. EÚ L 83, 2015, s. 16, ďalej len „základné nariadenie o ochranných opatreniach“) preskúmala, či by sa platnosť účinného ochranného opatrenia mala predĺžiť.
11 Komisia 26. februára 2021 uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí konania, v ktorom vyzvala zainteresované strany, aby sa zúčastnili na prešetrovaní týkajúcom sa možného predĺženia platnosti ochranného opatrenia a predložili svoje pripomienky a podporné dôkazy.
12 Dňa 24. júna 2021, zastávajúc názor, po prvé, že v súvislosti s pandémiou COVID‑19 by zrušenie ochranného opatrenia mohlo spôsobiť náhlu vlnu dovozu, ktorá by vážne zhoršila stále nestabilnú finančnú situáciu oceliarskeho priemyslu Únie, a po druhé, že používatelia výrobkov všetkých kategórií boli schopní zásobiť sa oceľou prostredníctvom bezcolných dodávok z rôznych zdrojov, vzhľadom na to, že zostali nevyužité colné kvóty oslobodené od cla vo výške približne 11 miliónov ton, čo predstavuje 36 % všetkých dostupných colných kvót, Komisia prijala napadnuté nariadenie, ktorým sa predlžuje ochranné opatrenie na obdobie troch rokov do 30. júna 2024.
Návrhy účastníkov konania
13 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
14 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú,
– subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O prípustnosti
15 Komisia bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti, spochybňuje prípustnosť tejto žaloby, keďže zastáva názor, že žalobca nemá záujem na konaní ani aktívnu legitimáciu. Žalobca tvrdí, že má záujem na konaní a aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti napadnutému nariadeniu.
O záujme na konaní
16 V prvom rade Komisia zastáva názor, že vo fáze podávania tejto žaloby žalobca nepreukázal, že splnil podmienky týkajúce sa preukázania záujmu na konaní.
17 Predovšetkým napadnuté nariadenie nebráni dovozu dotknutých kategórií výrobkov z ocele do Únie, keďže ochranné clo sa uplatňuje len v prípade vzniku vážnej ujmy spôsobenej zvýšením dovozu nad rámec bežných obchodných tokov. Pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť clo pri prekročení kvóty 25 %, záujem žalobcu je hypotetický.
18 Okrem toho v čase podania žaloby nebola vyčerpaná colná kvóta pre kategórie výrobkov dovážané spoločnosťami, ktoré zastupuje žalobca. Podľa Komisie by teda zrušenie napadnutého nariadenia nemohlo žalobcovi priniesť nijaký prospech, keďže toto nariadenie zatiaľ vo vzťahu k nemu alebo k jeho členom nemalo právne účinky. Záujem žalobcu na konaní teda ani nevznikol, ani neexistuje.
19 V tejto súvislosti Komisia zastáva názor, že skutočnosť, že členovia žalobcu vo svojom obchodnom plánovaní zohľadňujú existenciu colných kvót, neznamená, že ich právne postavenie bolo napadnutým nariadením zmenené. Okrem toho predpoklad, podľa ktorého colné kvóty vyvolávajú účinky, už Všeobecný súd zamietol v rozsudku z 20. októbra 2021, Novolipetsk Steel/Komisia (T‑790/19, neuverejnený, EU:T:2021:706). Okrem toho Komisia tvrdí, že skutočnosť, že dovoz zostáva konštantný, zatiaľ čo úroveň nevyužitých colných kvót narastá, svedčí o tom, že ochranné opatrenie nemá negatívny vplyv na obchodné toky, ktoré žalobca uvádza.
20 Napokon skutočnosť, že dovozy podliehajú colným kvótam, nepredstavuje pre dovozcov osobitnú záťaž. Žalobca by teda nemal v tejto súvislosti nijaký prospech zo zrušenia napadnutého nariadenia.
21 V druhom rade Komisia zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že počas obdobia uplatňovania ochranného opatrenia vykonáva pravidelné preskúmania, nie je isté, či napadnuté nariadenie môže v určitom okamihu mať právne účinky vo vzťahu k výrobkom, ktoré dovážajú členovia žalobcu.
22 V treťom rade Komisia uvádza, že ak by žalobca a jeho členovia mali záujem na konaní v prípade, keď sa uplatní clo nad rámec kvóty vo výške 25 % clo, neznamenalo by to, že neexistuje účinný prostriedok nápravy. Podľa Komisie by sa im totiž v takejto situácii otvorila možnosť napadnúť vyrubenie tohto cla vnútroštátnymi colnými orgánmi pred vnútroštátnymi súdmi, ktoré by sa potom mohli obrátiť na Súdny dvor s otázkou platnosti napadnutého nariadenia podľa článku 267 ZFEÚ.
23 Žalobca spochybňuje tvrdenia Komisie.
24 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že záujem na konaní predstavuje základnú a prvoradú podmienku akéhokoľvek obrátenia sa na súd. Žaloba pre neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je teda prípustná len v prípade, že žalobca má záujem na zrušení napadnutého aktu. Záujem žalobcu na konaní predpokladá, že zrušenie napadnutého aktu by samo osebe mohlo mať právne následky, takže výsledkom žaloby by mohol byť prospech pre účastníka konania, ktorý ju podal, a že tento účastník odôvodní vzniknutý a skutočný záujem na zrušení uvedeného aktu (pozri rozsudok z 18. mája 2022, Uzina Metalurgica Moldoveneasca/Komisia, T‑245/19, EU:T:2022:295, bod 32 a citovanú judikatúru).
25 Z mechanizmu zavedeného napadnutým nariadením vyplýva, že právne predpisy uplatniteľné na dovoz dotknutých výrobkov do Únie sú menej priaznivé ako tie, ktoré sa uplatňovali pred prijatím ochranných opatrení (pozri analogicky rozsudok z 18. mája 2022, Uzina Metalurgica Moldoveneasca/Komisia, T‑245/19, EU:T:2022:295, bod 33).
26 Zrušenie napadnutého nariadenia rozhodnutím priaznivým pre žalobcu by tak samo osebe mohlo vyvolať právne dôsledky a jeho výsledkom by mohol byť prospech pre žalobcu, ktorý z tohto dôvodu má záujem na konaní (pozri analogicky rozsudok z 18. mája 2022, Uzina Metalurgica Moldoveneasca/Komisia, T‑245/19, EU:T:2022:295, bod 34).
27 V tejto súvislosti odôvodnenia 85 a 86 napadnutého nariadenia stanovujú postup preskúmania a uvoľnenia ochranného opatrenia (pozri v tejto súvislosti bod 8 vyššie). Cieľom tohto postupu je najmä umožniť zavedenie otvorenejšieho dovozného režimu, z čoho majú prospech dovozcovia. Postupné uvoľňovanie colných kvót mení právnu situáciu dovozcov. Zrušenie napadnutého nariadenia je teda porovnateľné s úplným uvoľnením uvedených kvót. V dôsledku toho je nepopierateľné, že žalobca má záujem na zrušení uvedeného nariadenia, aby mohol vykonávať svoju činnosť v rámci právneho režimu bez obmedzení spojených s kvantitatívnymi prahovými hodnotami.
28 Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia (pozri bod 18 vyššie), tento záujem existoval v deň podania žaloby. Z odôvodnenia 1 napadnutého nariadenia vyplýva, že zavedený ochranný mechanizmus pozostáva z dvoch fáz, pričom prvá spočíva v zavedení colných kvót a druhá v uplatnení dodatočného cla na dovoz v prípade, že dôjde k prekročeniu kvantitatívnych prahových hodnôt, ktoré stanovujú tieto colné kvóty. Hoci sa z definície veci druhá fáza nastáva až po prvej fáze, táto prvá fáza prebiehala ku dňu nadobudnutia účinnosti nariadenia, ktoré ju stanovuje, t. j. v prejednávanej veci k 1. júlu 2021. Žalobca pritom podal žalobu 20. septembra 2021.
29 Podľa ustálenej judikatúry tiež platí, že záujem na konaní sa nemôže týkať budúcej a hypotetickej situácie, a nemôže vyplývať len z hypotéz (pozri uznesenie z 28. septembra 2021, Airoldi Metalli/Komisia, T‑611/20, neuverejnené, EU:T:2021:641, bod 42 a citovanú judikatúru), je isté, že žalobca v má v prejednávanej veci záujem na konaní, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia (pozri body 17 a 21 vyššie), vzhľadom na to, že účinkom článku 2 napadnutého nariadenia sa systém kvót ku dňu nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia stáva účinným. V tejto súvislosti treba uviesť, že tvrdenie Komisie založené na pravidelnom preskúmavaní je irelevantné (pozri bod 21 vyššie), keďže medzi každým preskúmaním sa situácia nevyznačuje žiadnou neistotou, pokiaľ ide o stanovenie kvót, a v dôsledku toho ani pokiaľ ide o právne účinky spojené so systémom kvót.
30 Zdá sa, že stanovisko Komisie spočívajúce v tom, že záujem na konaní môže existovať až k prípadnému dňu uloženia dodatočného cla z dôvodu prekročenia prahových hodnôt, vyplýva zo zámeny dvoch etáp už uvedených v bode 28 vyššie. Záujem žalobcu sa neobmedzuje na spochybnenie uloženia dodatočného cla, ale sa vzťahuje aj na napadnutie režimu kvót, ktorý svojou samotnou existenciou mení právne postavenie jeho členov. Zrušenie napadnutého nariadenia by teda znamenalo negáciu tejto zmeny v tom zmysle, že by sa obnovilo predchádzajúce právne postavenie členov žalobcu, ktoré bolo priaznivejšie ako postavenie podliehajúce systému kvót, čím by sa im poskytla výhoda, čo je v rozpore s tvrdením Komisie (pozri bod 20 vyššie).
31 V tejto súvislosti je irelevantné zdôrazniť, ako to robí Komisia (pozri bod 19 vyššie), jednak to, že colné kvóty údajne zachovávajú historické úrovne dovozu, a jednak to, že napadnuté nariadenie nebráni dovozu tým skôr, že nedošlo k vyčerpaniu colných kvót. Bez toho, aby sa Všeobecný súd zaoberal ťažkosťami, ktoré žalobca uviedol vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní na vysvetlenie dôvodov nevyčerpania colných kvót, treba zdôrazniť, že tieto úvahy v každom prípade nepredstavujú právne dôsledky, ale skutkové dôsledky, ktoré prípadne môžu nastať neskôr.
32 Okrem toho podmienenie existencie záujmu žalobcu na konaní týkajúcom sa spochybnenia režimu kvót uložením dodatočného cla by mohlo mať za následok, že žalobca bude nútený realizovať dovoz nad kvantitatívne prahové hodnoty, aby mohol spochybniť uvedený režim a ignorovať pre dovozcu nepriaznivú situáciu, ktorú predstavuje uplatňovanie takéhoto režimu ako takého.
33 Napokon treba uviesť, že argumentácia Komisie pripomenutá v bode 19 vyššie a zopakovaná na pojednávaní, ktorá smeruje k tvrdeniu, že Všeobecný súd v rozsudku z 20. októbra 2021, Novolipetsk Steel/Komisia (T‑790/19, neuverejnený, EU:T:2021:706), zamietol hypotézu, že colné kvóty vyvolávajú účinky, je irelevantná.
34 Po prvé v rozsudku z 20. októbra 2021, Novolipetsk Steel/Komisia (T‑790/19, neuverejnený, EU:T:2021:706), sa Všeobecný súd nevyjadril k prípustnosti žaloby, ktorá mu bola predložená. Úvahy, o ktoré sa opiera Komisia, sú teda irelevantné v rámci preskúmania záujmu žalobcu na konaní v rámci tejto žaloby.
35 Po druhé vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 20. októbra 2021, Novolipetsk Steel/Komisia (T‑790/19, neuverejnený, EU:T:2021:706), Všeobecný súd uviedol, že žalobca z právneho hľadiska dostatočne nepreukázal existenciu účinkov pred uplatnením cla pri prekročení kvóty. Tento záver však vyplýva z preskúmania účinkov colných kvót, ktorého cieľom je určiť existenciu zjavne nesprávneho posúdenia v analýze Komisie. V tomto kontexte je miera preskúmania Všeobecným súdom podstatnou skutočnosťou, ktorá naopak nesúvisí s preskúmaním, ktoré musí tento súd vykonať pri preskúmavaní existencie záujmu žalobcu na konaní.
36 Po tretie v rámci tohto overenia musia byť predmetné účinky právnej povahy, ako to zdôrazňuje judikatúra pripomenutá v bode 24 vyššie. Preskúmanie Všeobecného súdu v rozsudku z 20. októbra 2021, Novolipetsk Steel/Komisia (T‑790/19, neuverejnený, EU:T:2021:706), sa však týka dôkazov predložených na účely preukázania existencie účinkov dosahujúcich požadovaný stupeň intenzity pred vyčerpaním colných kvót. Odôvodnenie, ku ktorému dospel Všeobecný súd, sa teda zakladá na štatistických údajoch o tokoch a na vyhlásení dovozcu, ktoré má preukázať existenciu účinkov na obchod s dostatočnou intenzitou, ako to vyžaduje právna úprava, o ktorú ide v tejto veci.
37 Námietka neprípustnosti založená na nedostatku záujmu žalobcu na konaní sa preto musí zamietnuť.
O aktívnej legitimácii
38 Podľa ustálenej judikatúry článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ upravuje dva prípady, v ktorých sa fyzickej alebo právnickej osobe priznáva aktívna legitimácia na podanie žaloby pre neplatnosť proti aktu, ktorý jej nie je určený. Po prvé takáto žaloba môže byť podaná pod podmienkou, že sa tento akt danej osoby priamo a osobne týka. Po druhé takáto osoba môže podať žalobu proti regulačnému aktu, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia, pokiaľ sa jej tento akt priamo týka (pozri rozsudky zo 16. mája 2019, Pebagua/Komisia, C‑204/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:425, bod 26 a citovanú judikatúru, a z 18. mája 2022, Uzina Metalurgica Moldoveneasca/Komisia, T‑245/19, EU:T:2022:295, bod 35 a citovanú judikatúru).
39 Vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise treba najprv preskúmať druhý prípad.
40 Na úvod treba pripomenúť, že podľa judikatúry môže žalobca ako združenie zastupujúce záujmy dovozcov, distribútorov, obchodníkov a spracovateľov v oblasti neintegrovanej ocele, nehrdzavejúcej ocele a výrobkov z kovu podať žalobu o neplatnosť iba v prípade, že môže tvrdiť, že má na veci vlastný záujem, alebo v prípade, že podniky, ktoré zastupuje, alebo aspoň niektoré z nich, majú samostatnú aktívnu legitimáciu (rozsudok z 13. marca 2018, European Union Copper Task Force/Komisia, C‑384/16 P, EU:C:2018:176, bod 87).
41 V prejednávanej veci v súlade s článkom 263 štvrtého odseku poslednou časťou vety ZFEÚ platí, že ak napadnutý akt jednak je regulačným aktom, ktorý sa priamo dotýka členov žalobcu, a jednak tento akt nevyžaduje vykonávacie opatrenia, aktívna legitimácia týchto členov je preukázaná.
42 V tomto kontexte Komisia zastáva názor, že žalobca nemôže podať žalobu o neplatnosť napadnutého nariadenia na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, keďže jednak nepreukázal, že jeho členovia sú priamo dotknutí uvedeným nariadením, a jednak nepreukázal neexistenciu vykonávacích opatrení voči jeho členom.
– O regulačnej povahe napadnutého aktu
43 Podľa ustálenej judikatúry sa pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ v zásade vzťahuje na všetky akty so všeobecnou pôsobnosťou s výnimkou legislatívnych aktov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, body 23 a 28 a citovanú judikatúru). Rozlišovanie medzi legislatívnym aktom a nelegislatívnym aktom spočíva podľa Zmluvy o FEÚ na kritériu legislatívneho alebo nelegislatívneho postupu, ktorý viedol k jeho prijatiu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Slovensko a Maďarsko/Rada, C‑643/15 a C‑647/15, EU:C:2017:631, bod 58, a uznesenie zo 6. septembra 2011, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, T‑18/10, EU:T:2011:419, bod 65).
44 V prejednávanej veci má na jednej strane sporné nariadenie v rozsahu, v akom rozširuje ochranné opatrenie proti dovozu určitých výrobkov z ocele, všeobecnú pôsobnosť. Na druhej strane toto nariadenie nie je legislatívnym aktom, pretože nebolo prijaté riadnym alebo mimoriadnym legislatívnym postupom.
45 Napadnuté nariadenie je preto regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.
– O priamej dotknutosti
46 Podmienka, podľa ktorej musí byť fyzická alebo právnická osoba priamo dotknutá opatrením, ktoré je predmetom žaloby, si vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to aby napadnuté opatrenie jednak vyvolávalo priame účinky na právne postavenie tejto osoby a jednak neponechávalo priestor na voľnú úvahu adresátom povereným jeho uplatňovaním, pričom toto uplatňovanie má čisto automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy EÚ bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri rozsudok z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i., C‑461/18 P, EU:C:2020:979, bod 58 a citovanú judikatúru).
47 Komisia tvrdí, že situácia žalobcu nespĺňa podmienky týkajúce sa priamej dotknutosti. Zastáva totiž názor, že právne účinky napadnutého nariadenia sa nemôžu z úradnej moci prejaviť samotným týmto nariadením, keďže v čase podania žaloby mohli členovia žalobcu pokračovať vo výkone svojich činností rovnakým spôsobom ako pred prijatím uvedeného nariadenia.
48 V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že akýkoľvek dovozca Únie sa stáva dotknutým až vtedy, keď colné orgány členských štátov zaujmú stanovisko k výške ochranného cla vykonaním napadnutého nariadenia vo forme oznámenia colného dlhu alebo podobného vyhlásenia.
49 Pokiaľ ide o splnenie prvého kritéria pripomenutého v bode 46 vyššie, treba uviesť, že napadnuté nariadenie určuje právny rámec a podmienky, za ktorých majú členovia žalobcu možnosť dovážať do Únie, a to tak z hľadiska objemu, ako aj cien, keďže ich výrobky podliehajú systému kvót, a už sa na ne nevzťahuje voľný pohyb v rámci Európskej únie, pri ktorom nie je potrebné pridelenie množstiev ani povolenie od Komisie. V rámci takéhoto systému kvót je nárok členov žalobcu na použitie bezcolnej kvóty podmienený pridelením množstiev v rámci takej kvóty Komisiou na ich výrobky (pozri analogicky rozsudok z 18. mája 2022, Uzina Metalurgica Moldoveneasca/Komisia, T‑245/19, EU:T:2022:295, bod 44). Preto je potrebné dospieť k záveru, že napadnuté nariadenie má priame účinky na právne postavenie členov žalobcu.
50 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že prijatie stanoviska Komisie by viedlo k oslabeniu významu oddelenia dvoch fáz ochranného mechanizmu (pozri bod 28 vyššie), ako aj podstatného rozdielu medzi účinkami právnej povahy a účinkami obchodnej povahy (pozri bod 31 vyššie).
51 Pokiaľ ide o splnenie druhého kritéria pripomenutého v bode 46 vyššie, relevantným právnym testom je neexistencia akejkoľvek voľnej úvahy ponechanej adresátom predmetného aktu, ktorí sú poverení jeho vykonaním (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. januára 2015, SolarWorld a i./Komisia, T‑507/13, EU:T:2015:23, bod 40).
52 V prejednávanej veci však napadnuté nariadenie neponecháva príslušným orgánom členského štátu žiadnu voľnú úvahu v rámci vykonávania ochranných opatrení [pozri analogicky rozsudky z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i., C‑461/18 P, EU:C:2020:979, bod 59, a z 12. decembra 2014, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, T‑643/11, neuverejnený, EU:T:2014:1076, bod 28], a to tak v rámci prvej fázy ochranného mechanizmu, keďže systém kvót sa stal účinným ku dňu nadobudnutia účinnosti napadnutého nariadenia (pozri bod 28 vyššie), ako aj v rámci druhej fázy tohto mechanizmu, keďže príslušné orgány sú povinné uplatniť clo pri prekročení kvóty vo výške 25 % po vyčerpaní colných kvót (pozri analogicky rozsudok z 18. mája 2022, Uzina Metalurgica Moldoveneasca/Komisia, T‑245/19, EU:T:2022:295, bod 46).
53 V dôsledku toho sú členovia žalobcu priamo dotknutí napadnutým nariadením v zmysle judikatúry citovanej v bode 46 vyššie.
– O neexistencii vykonávacích opatrení
54 Podľa Komisie sa účinky spoločnej obchodnej politiky prejavujú prostredníctvom vykonávacích opatrení, ktoré členské štáty uplatňujú na individuálnu situáciu dovozcu. V oblasti spoločnej obchodnej politiky sú totiž vykonávacie opatrenia jedinými opatreniami, ktorými sa nariadenie realizuje.
55 Uvedený dovozca by preto mohol napadnúť tieto vykonávacie opatrenia na dotknutých vnútroštátnych súdoch, ktoré by následne mali možnosť obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa posúdenia platnosti nariadenia, na ktorom sú založené uvedené opatrenia na základe článku 267 ZFEÚ.
56 V tejto súvislosti Komisia uvádza, že obmedzenia, ktoré spochybnil žalobca a ktoré vyplývajú z komplementárnosti právnych prostriedkov, majú svoj základ v Zmluve o FEÚ, a teda ich nemožno ignorovať.
57 V prejednávanej veci treba uviesť, že napadnuté nariadenie predlžuje platnosť ochranného opatrenia, ktoré spočíva jednak v stanovení colných kvót uplatniteľných na určité výrobky z ocele, a jednak v uplatnení cla pri prekročení kvóty vo výške 25 % na všetky dovozy uskutočnené nad rámec kvantitatívnych prahových hodnôt týchto kvót. Z tohto systému teda vyplýva zavedenie podmienky spojenej s objemom dovozu a pre dovozcov, ktorí sa chcú zásobovať nad rámec tejto úrovne, uplatnenie colnej prirážky.
58 V tejto súvislosti aj za predpokladu, že opatrenia uplatňované v prejednávanej veci na individuálnu situáciu dovozcu sú vykonávacími opatreniami v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ, z judikatúry vyplýva, že skutočnosť, že regulačný akt Únie vyžaduje vykonávacie opatrenia, takže určité právne účinky uvedeného nariadenia sa prejavia iba prostredníctvom týchto opatrení, nevylučuje, že toto nariadenie má na právnu situáciu fyzickej alebo právnickej osoby iné právne účinky, ktoré nezávisia od prijatia vykonávacích opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2018, European Union Copper Task Force/Komisia, C‑384/16 P, EU:C:2018:176, bod 45).
59 V prejednávanej veci k zavedeniu systému kvót, ktoré predstavuje účinok napadnutého nariadenia rovnako ako uplatnenie cla pri prekročení kvóty, došlo súčasne s prijatím uvedeného nariadenia. Dovozca preto musí od prijatia napadnutého nariadenia konať v novom právnom rámci, ktorý sa líši od predchádzajúceho právneho rámca. Vznik právnych účinkov systému kvót, ako sú uvedené v bode 49 vyššie, však nezávisí od žiadneho vykonávacieho opatrenia. V tejto súvislosti možno uviesť, že opatrenia, o ktoré sa Komisia opiera pri konštatovaní, že kritérium týkajúce sa neexistencie vykonávacích opatrení nie je splnené, sa netýkajú uvedených právnych účinkov (pozri bod 58 vyššie).
60 Z toho vyplýva, že pred vyčerpaním colnej kvóty nemusia nevyhnutne existovať vykonávacie opatrenia, ktoré by členovia žalobcu, ktorých právne postavenie je dotknuté vytvorením systému kvót, mohli napadnúť na vnútroštátnych súdoch.
61 V dôsledku toho sa dovozcovia, akými sú členovia žalobcu, nachádzajú v situácii zodpovedajúcej prípadu uvedenému v článku 263 štvrtom odseku poslednej časti vety ZFEÚ, a teda sú oprávnení podať žalobu proti napadnutému nariadeniu.
62 Za týchto okolností a v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 40 vyššie je žalobca ako reprezentatívne združenie oprávnený podať žalobu proti napadnutému nariadeniu podľa článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.
63 Žalobu treba preto vyhlásiť za prípustnú.
O veci samej
64 Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza dva žalobné dôvody.
65 Vo svojom prvom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že podmienky na predĺženie platnosti ochranného opatrenia podľa článku 19 základného nariadenia o ochranných opatreniach nie sú splnené.
66 Svojím druhým žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že uvedené predĺženie nie je v záujme Únie.
67 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení disponujú inštitúcie Únie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, musí sa obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená voľba, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. septembra 2019, Trace Sport, C‑251/18, EU:C:2019:766, bod 47 a citovanú judikatúru, a z 18. mája 2022, Uzina Metalurgica Moldoveneasca/Komisia, T‑245/19, EU:T:2022:295, body 74 a 75).
O prvom žalobnom dôvode založenom na tom, že Komisia porušila článok 19 základného nariadenia o ochranných opatreniach
68 Prvý žalobný dôvod žalobcu je v podstate rozdelený na dve časti.
69 V prvej časti žalobca zastáva názor, že údaje, z ktorých vychádzala analýza Komisie pri prijatí napadnutého nariadenia, neumožňujú dospieť k záveru, že predĺženie platnosti ochranného opatrenia bolo nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu v zmysle článku 19 ods. 2 písm. a) základného nariadenia o ochranných opatreniach.
70 V druhej časti žalobca zastáva názor, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že existujú dôkazy o tom, že výrobné odvetvie Únie sa prispôsobilo, ako to vyžaduje článok 19 ods. 2 písm. b) základného nariadenia o ochranných opatreniach.
71 Komisia spochybňuje dôvodnosť prvého žalobného dôvodu.
– O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa nevyhnutnosti predĺženia platnosti ochranného opatrenia na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu
72 Podľa článku 19 ods. 2 písm. a) základného nariadenia o ochranných opatreniach platnosť ochranného opatrenia možno predĺžiť, ak sa preukáže, že takéto predĺženie je nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu.
73 Žalobca po prvé zastáva názor, že Komisia sa tým, že nezohľadnila určité aspekty trhu počas obdobia, na ktoré sa vzťahovalo prešetrovanie týkajúce sa prípadného predĺženia platnosti ochranného opatrenia, konkrétne rokov 2018 až 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“), ktoré sú v rozpore so záverom, že predĺženie platnosti ochranného opatrenia bolo nevyhnutné na nápravu vážnej ujmy, sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri konštatovaní nevyhnutnosti predĺženia v zmysle článku 19 ods. 2 písm. a) základného nariadenia o ochranných opatreniach.
74 Žalobca v prvom rade vytýka Komisii, že nezohľadnila faktory týkajúce sa výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie a podiel výrobného odvetvia na trhu v Únii.
75 Najprv treba spresniť relevantnosť, ktorú pripisuje žalobca každému z týchto faktorov.
76 Na jednej strane žalobca tvrdí, že výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie zostala stabilná. Z analýzy uvedenej v odôvodnení 12 napadnutého nariadenia, ktorá porovnáva vývoj objemu výroby, výrobnej kapacity a využitia tejto kapacity, však výslovne vyplýva, že využívanie výrobnej kapacity sa znížilo o 13 percentuálnych bodov.
77 Na druhej strane žalobca uvádza, že trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa z roka na rok zvyšoval. Tento pozitívny trend vyplýva aj z dodatočnej analýzy podľa skupiny alebo kategórie výrobkov, ktorú vykonala Komisia. Ako však vyplýva z odôvodnenia 13 napadnutého nariadenia, toto zvýšenie bolo spojené s poklesom spotreby počas celého dotknutého obdobia. Význam zvýšenia podielu na trhu v rámci analýzy hospodárskej situácie oceliarskeho priemyslu Únie tak treba chápať ako relatívny, keďže toto zvýšenie sa v praxi nepremietlo do zvýšenia ziskovosti. V tejto súvislosti treba uviesť, že táto situácia je osobitne uvedená v odôvodnení 15 napadnutého nariadenia, ktoré spresňuje, že výrobné odvetvie Únie sa v rokoch 2018 až 2019 stalo stratovým a že ziskovosť medzi rokmi 2019 a 2020 naďalej klesala.
78 Následne treba zasadiť do kontextu metódu, z ktorej vychádza analýza, ktorú žalobca navrhuje vo vzťahu k týmto faktorom.
79 Na jednej strane prístup žalobcu trpí nedostatočnou kontextualizáciou. Je dôležité neprehliadnuť skutočnosť, že na určenie významu vývoja určitého faktora, či už pozitívneho alebo negatívneho, je potrebné zasadiť ho do príslušného kontextu. Zvýšenie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia sa preto musí posúdiť vzhľadom na skutočnosť, že úroveň predmetného podielu na trhu v rokoch 2019 a 2020 bola blízka úrovni z roku 2017, keď malo na výrobné odvetvie Únie vplyv zvýšenie dovozu. Z nárastu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu preto nemožno vyvodzovať, že situácia výrobného odvetvia Únie už nebola nestabilná alebo zraniteľná. Okrem toho, keďže ochranné opatrenie sa zakladá na zachovaní bežných obchodných tokov, pokiaľ ide o objem dovozu na základe obdobia rokov 2015 až 2017, zvýšenie podielu na trhu Únie na týchto úrovniach nepreukazuje neexistenciu ujmy.
80 Na druhej strane treba pripomenúť, že analýza hospodárskej situácie oceliarskeho priemyslu, ktorú musí Komisia vykonať, vyžaduje zohľadnenie viacerých faktorov, pričom žiadny z nich nie je sám osebe rozhodujúci. Identifikácia prípadného zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého by sa dopustila Komisia pri vykonávaní svojej analýzy, tak musí zohľadňovať metódu, ktorú použila. Z konštatovaní výslovne uvedených v bode 3.1 napadnutého nariadenia pritom najmä vyplýva, že záver, ku ktorému Komisia dospela v odôvodnení 17 tohto nariadenia, že situácia výrobného odvetvia Únie je nestabilná a zraniteľná, vychádzal z mnohých ďalších ukazovateľov ujmy, z ktorých takmer všetky vykazovali silné negatívne trendy. Preto všetky ukazovatele týkajúce sa výroby, predaja, návratnosti kapitálu a zamestnanosti zaznamenali pokles v kontexte, v ktorom sa predaj a predajné ceny na domácom trhu takisto znížili, čo viedlo k zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Únie.
81 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že posúdenia žalobcu majú čiastkovú a izolovanú povahu.
82 V druhom rade žalobca vytýka Komisii nezohľadnenie poklesu dovozu počas obdobia prešetrovania, ako vyplýva z údajov uvedených v napadnutom nariadení.
83 Na zamietnutie tejto výhrady však stačí uviesť, že posúdeniam žalobcu chýba relevantnosť, keďže tieto posúdenia sú vytrhnuté z kontextu. Na jednej strane totiž úroveň objemu dovozu v roku 2020 zodpovedá úrovni objemu dovozu v roku 2015, ktorá už bola považovaná za situáciu predstavujúcu ujmu, a na druhej strane zníženie dovozu z hľadiska podielu na trhu vedie k rovnakej úrovni, ako je úroveň zaznamenaná v roku 2017, ako sa výslovne uvádza v odôvodnení 25 napadnutého nariadenia. Okrem toho treba poznamenať, že žalobca priamo neodporuje záveru Komisie, podľa ktorého sa vzhľadom na vyššie opísaný kontextuálny prístup dovoz na trh Únie s oceľou v relatívnom vyjadrení skôr zvýšil v porovnaní s obdobím pred uložením ochranného opatrenia.
84 Komisii preto nemožno vytýkať, že nezohľadnila údajné zníženie dovozu.
85 Po druhé žalobca tvrdí, že na základe pozitívneho a objektívneho preskúmania údajov uvedených v bodoch 74 a 82 vyššie Komisia nemohla dospieť k záveru, že je potrebné predĺžiť platnosť ochranného opatrenia, aby sa predišlo vážnej ujme, bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vzhľadom na článok 19 ods. 2 písm. a) základného nariadenia o ochranných opatreniach.
86 Na úvod treba uviesť, že z napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia vykonala preskúmanie budúceho vývoja, čo žalobca nespochybňuje. Žalobca v tejto súvislosti uvádza dve výhrady.
87 Žalobca na jednej strane vytýka Komisii, že nezohľadnila nárast zisku hlavných aktérov výrobného odvetvia Únie. V rozsahu, v akom sa však táto výhrada zakladá na skutočnostiach, ktorých časové trvanie prekračuje obdobie posudzované Komisiou, musí byť zamietnutá ako neúčinná.
88 Na druhej strane žalobca vytýka Komisii, že nezohľadnila neexistenciu tlaku dovozu z Čínskej ľudovej republiky na výrobné odvetvie Únie. Z odôvodnení 39 a 43 napadnutého nariadenia však vyplýva, že preskúmanie budúceho vývoja, ktoré Komisia vykonala, zohľadnilo stav nadprodukcie a prebytku na celosvetovej úrovni. Táto výhrada sa teda tiež musí zamietnuť.
89 Z vyššie uvedeného vyplýva, že na rozdiel od tvrdení žalobcu Komisia neignorovala ani určité údaje, ani ich význam. V rozsahu, v akom žalobca zakladá svoje spochybnenie na tomto údajnom nezohľadnení údajov, treba na základe zásad pripomenutých v bode 67 vyššie dospieť k záveru, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia v analýze, ktorá ju viedla k záveru, že predĺženie platnosti ochranného opatrenia bolo nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu.
90 Po tretie a na záver žalobca vytýka Komisii, že nevykonala primeranú analýzu nepripísania zodpovednosti týkajúcu sa výnimočných okolností prítomných na trhu v priebehu roka 2020, spôsobených pandémiou COVID‑19. V tejto súvislosti uvádza, že táto otázka je v napadnutom nariadení rozobratá len doplnkovo.
91 Na úvod treba uviesť, že na jednej strane je nesporné, že z mnohých častí napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia preskúmala účinky pandémie COVID‑19 v rámci svojej analýzy, a na druhej strane, že argumentácia žalobcu presne neoznačuje uvedené pasáže, z ktorých podľa neho vyplýva, že s týmto aspektom sa zaobchádzalo nedostatočne, ale obmedzuje sa na to, že analýzu, ktorú v tejto súvislosti vykonala Komisia, kvalifikuje ako neúplnú. Vágny charakter tejto výhrady preto bráni tomu, aby bolo možné určiť zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie.
92 V každom prípade na jednej strane na pojednávaní v odpovedi na žiadosť Všeobecného súdu o spresnenie obsahu tejto výhrady žalobca trval na svojich námietkach týkajúcich sa neúplnosti analýzy Komisie vo vzťahu k údajom, ktoré boli v tom čase k dispozícii. Nespresnil však obsah uvedených údajov a vo všeobecnosti poukázal na skutočnosť, že Komisia disponovala podrobnými informáciami o situácii z dôvodu vyšetrovaní uskutočnených v rámci iných obchodných ochranných opatrení. Okrem toho žalobca osobitne neuviedol nedostatky úvah uvedených v tejto súvislosti v napadnutom nariadení.
93 Na druhej strane v rámci preskúmania, ktoré má v prejednávanej veci vykonať Všeobecný súd v súlade so zásadami pripomenutými v bode 67 vyššie, treba pri posudzovaní analýz Komisie týkajúcich sa budúceho vývoja zohľadniť osobitne významný faktor neistoty spojený s mimoriadnou krízou. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého Komisia mohla vychádzať z presnejších údajov, ktoré údajne mala k dispozícii, aby vykonala analýzu nepripísania zodpovednosti, pritom nezohľadňuje veľmi vysoký stupeň neistoty spojenej s vývojom krízy mimoriadneho rozsahu, akou je pandémia COVID‑19.
94 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prvú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.
– O druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa dôkazu o prispôsobení sa
95 Podľa článku 19 ods. 2 písm. b) základného nariadenia o ochranných opatreniach možno platnosť ochranného opatrenia predĺžiť, ak sa zistí, že existuje dôkaz o tom, že výrobcovia z Únie sa prispôsobujú.
96 Po prvé sa žalobca domnieva, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že takéto dôkazy existovali, keďže v napadnutom nariadení nie sú uvedené dostatočné dôkazy na to, aby sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie prijalo primerané opatrenia na prispôsobenie sa zvýšenému dovozu. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že nebol predložený nijaký plán prispôsobenia sa, a tvrdí, že je zrejmé, že výrobcovia Únie neprijali počas predchádzajúcich dvoch rokov a pol roka primerané opatrenia na prispôsobenie sa.
97 Na úvod treba uviesť, že z napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia zohľadnila viaceré skutočnosti, ktoré odhaľujú opatrenia na úpravu, ktoré prijalo výrobné odvetvie Únie. Hoci sa v odôvodnení 68 napadnutého nariadenia uvádza, že Komisii boli poskytnuté dôverné informácie týkajúce sa opatrení na prispôsobenie sa, ktoré prijali výrobcovia Únie, v odôvodneniach 69 a 70 uvedeného nariadenia sú uvedené podrobné informácie. Treba konštatovať, že žalobca sa vyhol akejkoľvek analýze týchto informácií a uspokojil sa s tvrdením, že žiadne odkazy na prispôsobenie sa, ktoré uviedla Komisia, neboli podložené akýmkoľvek dôkazom.
98 Podľa zásad pripomenutých v bode 67 vyššie však nie je dôležité, že v prípade neexistencie konkrétneho spochybnenia skutočností, na ktorých je založená analýza Komisie, žalobca uvádza, že iné druhy informácií by boli relevantné.
99 Po druhé podľa žalobcu nebol predložený nijaký dôkaz ani o nedostatočnej výrobnej kapacite výrobného odvetvia Únie, ani o jeho neschopnosti dodávať všetok potrebný tovar na trh Únie.
100 Túto výhradu treba zamietnuť ako irelevantnú, keďže hoci sa všetky opatrenia, ktoré prijalo výrobné odvetvie Únie, týkali činností zameraných na zvýšenie efektívnosti činností na podporu efektívnosti výrobného odvetvia Únie a náležitú podporu hospodárskej súťaže v trhovom scenári vyznačujúcom sa nárastom dovozu, cieľom týchto opatrení naopak nebolo, aby výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť potreby dopytu na trhu Únie.
101 V tejto súvislosti tvrdenia žalobcu týkajúce sa nezohľadnenia zvýšenia podielu výrobného odvetvia Únie na trhu a poklesu dovozu, zopakované v tejto súvislosti, treba zamietnuť z dôvodov uvedených v bodoch 77, 83 a 84 vyššie.
102 Po tretie žalobca zastáva názor, že výrobné odvetvie Únie sa nijako neprispôsobilo, keďže sa nenachádzalo v situácii spôsobujúcej ujmu alebo hrozbu ujmy, čo ilustrujú značné zisky, ktoré dosiahli výrobné podniky Únie, a neexistencia tlaku pochádzajúceho z dovozu z Čínskej ľudovej republiky. V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že v bodoch 87 a 88 vyššie sa dospelo k záveru, že predpoklady tejto úvahy boli zamietnuté.
103 Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
104 Keďže bol prijatý záver o neopodstatnenosti oboch častí tvoriacich prvý žalobný dôvod, tento žalobný dôvod treba zamietnuť v celom rozsahu.
O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení zo strany Komisie, pokiaľ ide o záujem Únie na predĺžení platnosti ochranného opatrenia
105 Svojím druhým žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že stanovisko Komisie, podľa ktorého neexistujú naliehavé hospodárske dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že predĺženie platnosti existujúceho ochranného opatrenia nie je v záujme Únie, je nesprávne.
106 V prvom rade žalobca spochybňuje dôvodnosť tvrdenia uvedeného v napadnutom nariadení, podľa ktorého colné kvóty oslobodené od cla boli na úrovni dopytu. Žalobca totiž uvádza, že pri všeobecnom hospodárskom oživení, ktoré nasledovalo po pandémii COVID‑19, nastala nerovnováha medzi vysokým dopytom po surovinách a nízkou ponukou výrobcov Únie, ktorí ho nedokázali uspokojiť, čo viedlo k výraznému zvýšeniu cien v rámci Únie. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že v treťom štvrťroku 2021 vyčerpanie kvót hlavných dodávateľov ocele z tretích krajín sťažilo zásobovanie používateľov a dovozcov dodávkami ocele.
107 Treba konštatovať, že argument žalobcu sa zakladá na prístupe, ktorý nezohľadňuje mechanizmus ochranného opatrenia a vedie dovozcu k diverzifikácii jeho zdrojov zásobovania tým, že sa prípadne obráti na výrobcov so sídlom v tretích krajinách, v prípade ktorých colná kvóta nebola vyčerpaná. V prejednávanej veci však zo spisu vyplýva, že kvóty oslobodené od cla zostali nevyužité, čo žalobca nespochybňuje.
108 V tejto súvislosti treba dospieť k záveru, že nebolo preukázané žiadne zjavne nesprávne posúdenie, ktoré by malo vplyv na analýzu Komisie.
109 V druhom rade žalobca tvrdí, že údaje, z ktorých vychádza analýza Komisie, nepotvrdzujú tvrdenia uvedené v napadnutom nariadení, podľa ktorých jednak neexistuje priama súvislosť medzi ochranným opatrením a zvýšením cien ocele a jednak úroveň týchto cien nezostane zachovaná po tom, čo sa trh prispôsobí situácii po pandémii COVID‑19.
110 Predovšetkým však treba uviesť, že ak by zvýšenie cien bolo spôsobené ochranným opatrením, z údajov analýzy by vyplývalo, že oceliarsky priemysel Únie sa mohol vyhnúť akémukoľvek obmedzujúcemu konkurenčnému tlaku. Komisia však nemohla dospieť k takémuto záveru v prípade veľkého množstva nevyčerpaných kvót oslobodených od ciel pochádzajúcich z viacerých zdrojov prakticky vo všetkých kategóriách výrobkov počas posledného obdobia trvania ochranného opatrenia, ako to bolo v prejednávanej veci, ako je to uvedené v bode 107 vyššie.
111 Pri určovaní príčin zodpovedných za zvýšenie cien na trhu Únie nemožno vylúčiť vplyv iných faktorov, ako je paralelný nárast cien surovín uvedený v odôvodnení 100 napadnutého nariadenia.
112 Napokon zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že vzhľadom na to, že tieto zvýšenia cien boli pozorované na hlavných trhoch s oceľou v celosvetovom meradle, kde sa ochranné opatrenie neuplatňovalo, pripomienky žalobcu týkajúce sa príčinnej súvislosti medzi ochranným opatrením a zvýšením cien nie sú presvedčivé.
113 V dôsledku toho posúdenie Komisie, pokiaľ ide o zvýšenie cien v rámci posúdenia záujmu Únie na predĺžení platnosti ochranného opatrenia, nie je zjavne nesprávne.
114 V treťom rade žalobca spochybňuje skutočnosť, že Komisia v napadnutom nariadení kvalifikovala problémy s ponukami, ktoré sa vyskytli po obnovení, ako „prechodné“, keďže na rozdiel od Komisie zastáva názor, že obnova prevádzky vo výrobných zariadeniach, v ktorých výrobné odvetvie Únie zastavilo výrobu, nepostačuje na zabezpečenie obnovy normálnych podmienok dodávok ocele existujúcich pred pandémiou COVID‑19 v primerane krátkom čase.
115 Žalobca totiž tvrdí, že zvýšenie dopytu po obnovení prevádzky spôsobilo najmä postupný nedostatok surovín, čo ovplyvnilo činnosť spracovateľov týchto surovín. Pravidelne teda dochádza k zrušeniu alebo pozastaveniu dodávok. Okrem toho náklady na námornú dopravu exponenciálne vzrástli a riadenie logistiky sa stáva čoraz náročnejším.
116 Predovšetkým treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že colné kvóty neboli vyčerpané (pozri bod 107 vyššie), ochranné opatrenie nemôže byť príčinou údajnej neschopnosti výrobného odvetvia Únie pokryť dopyt na trhu Únie.
117 Okrem toho, keďže žalobca nepreukázal nedostatočnosť ponuky na trhu Únie, jeho tvrdenia založené na dodacích lehotách a nákladoch na logistiku sú irelevantné.
118 Napokon informácie uvedené v odôvodneniach 110 a 111 napadnutého nariadenia týkajúce sa schopnosti výrobného odvetvia Únie zabezpečiť obnovenie bežných podmienok dodávok v primeranej lehote nemožno spochybniť jednoduchým opačným tvrdením žalobcu bez toho, že by predložil dôkazy na jeho podporu.
119 V dôsledku toho žalobca nepreukázal existenciu zjavne nesprávneho posúdenia Komisie, pokiaľ ide o záujem Únie na predĺžení platnosti ochranného opatrenia.
120 Pre úplnosť možno poukázať na neúčinnosť tvrdení žalobcu založených na údajoch týkajúcich sa vývoja po období prešetrovania, keďže tieto tvrdenia nemôžu preukázať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia ovplyvňujúceho analýzu Komisie, pokiaľ ide o záujem Únie na predĺžení platnosti ochranného opatrenia, pretože tieto údaje nemožno zohľadniť počas prešetrovania týkajúceho sa prípadného predĺženia platnosti ochranného opatrenia.
121 Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný a v dôsledku toho zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
O trovách
122 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
123 Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je potrebné uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Združenie European Association of Non‑Integrated Metal Importers & distributors (Euranimi) je povinné nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. októbra 2023.
Podpisy