Language of document : ECLI:EU:C:2014:1388

UZNESENIE PREDSEDU SÚDNEHO DVORA

z 5. júna 2014 (*)

„Skrátené konanie“

Vo veci C‑169/14,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Audiencia Provincial de Castellón (Španielsko) z 2. apríla 2014 a doručený Súdnemu dvoru 7. apríla 2014, ktorý súvisí s konaním:

Juan Carlos Sánchez Morcillo,

María del Carmen Abril García

proti

Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA,

PREDSEDA SÚDNEHO DVORA,

so zreteľom na návrh, ktorý podal sudca spravodajca E. Levits,

po vypočutí generálneho advokáta: N. Wahl,

vydal toto

Uznesenie

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), ako aj článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú na jednej strane pán Sánchez Morcillo a pani Abril García a na druhej strane Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA, týkajúceho sa ich námietky voči výkonu záložného práva na ich nehnuteľnosť.

3        Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že žalobcovia vo veci samej 9. júna 2003 podpísali s Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA notársku zápisnicu o úvere so záložným právom na ich obydlie. Keďže si neplnili svoju povinnosť platiť mesačné splátky tohto úveru, uvedená banková inštitúcia 15. apríla 2011 požiadala o zaplatenie celého úveru spolu s riadnymi úrokmi a úrokmi z omeškania a o dražbu nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom.

4        Po začatí konania o výkone záložného práva podali žalobcovia vo veci samej proti nemu námietku, ktorú Juzgado de Primera Instancia n° 3 de Castellón zamietol rozhodnutím z 19. júna 2013. Žalobcovia vo veci samej podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Ich odvolanie bolo posúdené ako prípustné a bolo postúpené na Audiencia Provincial de Castellón.

5        Vnútroštátny súd uvádza, že španielske občianskoprávne konanie síce umožňuje podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietke podanej dlžníkom a ukončuje sa konanie o výkone záložného práva, ale naopak neumožňuje dlžníkovi, ktorého námietka bola zamietnutá, podať odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, ktorým sa nariaďuje pokračovanie v exekučnom konaní. Vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti tejto vnútroštátnej právnej úpravy s cieľom ochrany spotrebiteľov, ktorý sleduje smernica 93/13, ako aj s právom na účinný prostriedok nápravy, ako je zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Vnútroštátny súd tiež zdôrazňuje, že sprístupnenie odvolania pre dlžníkov by mohlo byť o to dôležitejšie, že určité ustanovenia zmluvy o úvere, o akú ide vo veci samej, by bolo možné považovať za „nekalé“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13.

6        Tento súd navrhol, aby Súdny dvor prejednal vec v skrátenom súdnom konaní podľa článku 105 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

7        Na podporu svojho návrhu vnútroštátny súd uvádza, že odpoveď, ktorú Súdny dvor poskytne, môže mať významné dôsledky na sporové konania v Španielsku vzhľadom na skutočnosť, že v kontexte hospodárskej krízy, ktorou prechádza tento členský štát, sa opatrenia výkonu záložného práva na obydlia fyzických osôb týkajú výnimočného počtu týchto osôb.

8        Vnútroštátny súd spresňuje, že konania, ktorých by sa mohla týkať odpoveď Súdneho dvora, sa navyše týkajú hlavného obydlia dlžníkov. Keďže námietka podaná týmito dlžníkmi nemá na základe španielskeho procesného práva v súlade s článkom 698 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odkladný účinok, takéto obydlia by mohli byť predané na dražbe ešte predtým, ako Súdny dvor rozhodne.

9        Podľa článku 105 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku na návrh vnútroštátneho súdu alebo výnimočne i bez návrhu môže predseda Súdneho dvora, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní odchylne od ustanovení tohto poriadku.

10      Je pravda, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že samotný vysoký počet osôb alebo právnych situácií potenciálne dotknutých rozhodnutím, ktoré vnútroštátny súd bude musieť vydať po tom, ako sa obrátil s prejudiciálnym návrhom na Súdny dvor, nepredstavuje výnimočnú okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť použitie skráteného konania (pozri najmä uznesenia predsedu Súdneho dvora KÖGÁZ a i., C‑283/06 a C‑312/06, EU:C:2006:602, bod 9; Plantanol, C‑201/08, EU:C:2008:385, bod 10, ako aj Abdullahi, C‑394/12, EU:C:2012:623, bod 11).

11      V tejto veci však okrem počtu dotknutých dlžníkov, ktorý opisuje vnútroštátny súd, riziko, že vlastník stratí svoje hlavné obydlie, kladie tohto dlžníka a jeho rodinu do osobitne zraniteľného postavenia.

12      Túto okolnosť ešte sťažuje skutočnosť, že podľa vnútroštátneho súdu ak by sa preukázalo, že exekučné konanie je založené na zmluve obsahujúcej nekalé podmienky, ktorej neplatnosť určí vnútroštátny súd, neplatnosť s ňou súvisiaceho exekučného konania by poškodenému dlžníkovi priniesla len ochranu formou odškodnenia, ktorá by neumožňovala obnovenie predchádzajúcej situácie, v ktorej bol vlastníkom svojho obydlia.

13      Keďže odpoveď Súdneho dvora bez zbytočného odkladu môže výrazne obmedziť riziko straty hlavného obydlia dotknutých osôb, je vhodné vyhovieť návrhu vnútroštátneho súdu na prejednanie veci C‑169/14 v skrátenom konaní.

Z týchto dôvodov predseda Súdneho dvora nariadil:

Návrhu Audiencia Provincial de Castellón (Španielsko) na prejednanie veci C‑169/14 v skrátenom konaní, upravenom v článku 23a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a v článku 105 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, sa vyhovuje.

Podpisy


* Jazyk konania: španielčina.