ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

z 13. januára 2017 (*)

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty, ktorými disponuje ECHA a ktoré obsahujú informácie predložené v rámci konania o žiadosti o autorizáciu používania látky bis(2‑ethylhexyl)ftalát (DEHP) – Rozhodnutie zverejniť určité informácie považované žalobkyňou za dôverné – Výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov – Pojem súkromie – Právo vlastniť majetok – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑189/14,

Deza, a.s., so sídlom vo Valašském Meziříčí (Česká republika), v zastúpení: P. Dejl, advokát,

žalobkyňa,

proti

Európskej chemickej agentúre (ECHA), v zastúpení: pôvodne A. Iber, T. Zbihlej a M. Heikkilä, splnomocnení zástupcovia, neskôr M. Heikkilä, C. Buchanan a W. Broere, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Mašková, advokátka,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart, P. Ondrůšek a K. Talabér‑Ritz, splnomocnení zástupcovia,

a

ClientEarth, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),

European Environmental Bureau (EEB), so sídlom v Bruseli (Belgicko),

Vereniging Health Care Without Harm Europe, so sídlom v Rijswijku (Holandsko),

v zastúpení: B. Kloostra, advokát,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutí ECHA z 24. januára 2014 o zverejnení určitých informácií predložených žalobkyňou v konaní o žiadosti o autorizáciu používať látku bis(2‑ethylhexyl)ftalát (DEHP),

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory M. Prek (spravodajca), sudcovia I. Labucka a V. Kreuschitz,

tajomník: S. Bukšek Tomac, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. júna 2016,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Skutkové okolnosti

1        Látka bis(2‑ethylhexyl)ftalát (DEPH) (ďalej len „DEPH“) sa používa na zmäkčovanie plastov na báze polyvinylchloridu (PVC). DEHP bol zaradený do prílohy XIV nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1). Zaradenie tejto látky do vyššie uvedenej prílohy malo za následok, že od 21. februára 2015 jej používanie podlieha autorizácii udeľovanej Európskou chemickou agentúrou (ECHA).

2        Aby mohla žalobkyňa, spoločnosť Deza a.s., pokračovať s výrobou DEHP bez prerušenia aj po 21. februári 2015, podala žiadosť o autorizáciu u ECHA v súlade s článkom 62 nariadenia č. 1907/2006. V tejto súvislosti priložila ku svojej žiadosti o autorizáciu dôvernú a nedôvernú verziu požadovaných dokumentov, vrátane správy o chemickej bezpečnosti, analýzy alternatív a sociálno‑ekonomickej analýzy. Spoločnosti Arkema France, Grupa Azoty Zakłady Azotowe Kędzierzyn S.A. a Vinyloop Ferrara SpA (ďalej len „bývalé žalobkyne“) rovnako podali žiadosť o autorizáciu, aby mohli pokračovať vo výrobe DEHP.

3        Od 13. novembra 2013 do 8. januára 2014 uskutočnila ECHA podľa článku 64 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 verejnú konzultáciu k žiadostiam týkajúcim sa DEHP. V tejto súvislosti sprístupnila verejnosti niekoľko dokumentov týkajúcich sa tejto látky.

4        Dňa 5. decembra 2013 organizácie ClientEarth a European Environmental Bureau (EEB) podali na ECHA na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) žiadosť o prístup k správe o chemickej bezpečnosti a k analýze alternatív, ktoré boli priložené k žiadosti o autorizáciu týkajúcu sa používania DEHP, pretože sa domnievali, že dokumenty zverejnené počas verejnej konzultácie boli neúplné.

5        ECHA listom z 18. decembra 2013 informovala žalobkyňu o žiadosti o prístup ku správe o chemickej bezpečnosti a k analýze alternatív, ktoré boli priložené k žiadosti o autorizáciu, ktorú podali organizácie ClientEarth a EEB. ECHA žalobkyňu informovala aj o tom, že jej elektronickou poštou zasiela verziu vyššie uvedených dokumentov so zakrytými údajmi a vyzvala ju, aby jasne označila informácie, ktoré nechce zverejniť a uviedla dôvody, pre ktoré sa na tieto informácie vzťahuje niektorá z výnimiek uvedených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001.

6        ECHA 24. januára 2014 adresovala žalobkyni list s referenčným číslom AFA‑C‑0000004274‑77‑09/F a bývalým žalobkyniam listy s referenčnými číslami AFA‑C‑0000004280‑84‑09/F, AFA‑C‑0000004275‑75‑09/F a AFA‑C‑0000004151‑87‑08/F, v ktorých im oznámila svoje rozhodnutie zverejniť časť požadovaných dokumentov v zmysle nariadenia č. 1049/2001 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

7        ECHA listom zo 7. februára 2014 informovala organizácie ClientEarth a EEB o tom, že sa rozhodla poskytnúť im čiastočný prístup k požadovaným informáciám, ale že zverejnenie sa odkladá, pretože na Všeobecnom súde sa začalo konanie s cieľom zabrániť tomuto zverejneniu. V prílohe tohto listu ECHA priložila jeden z listov z 24. januára 2014, konkrétne list adresovaný spoločnosti Arkema France, ktorý bol podobný ako list adresovaný žalobkyni.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

8        Žalobkyňa a bývalé žalobkyne podali 24. marca 2014 žalobu o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ proti napadnutým rozhodnutiam. Samostatným podaním z toho istého dňa podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa článku 278 ZFEÚ s cieľom dosiahnuť odklad výkonu napadnutých rozhodnutí.

9        Bývalé žalobkyne listom z 8. apríla 2014 informovali Všeobecný súd, že berú späť svoju žalobu, čo predseda Všeobecného súdu vzal na vedomie uznesením o čiastočnom výmaze z 11. apríla 2014.

10      Uznesením z 25. júla 2014, Deza/ECHA (T‑189/14 R, neuverejnené, EU:T:2014:686), bol odložený výkon rozhodnutia s referenčným číslom AFA‑C‑0000004274‑77‑09/F a ECHA bolo nariadené, aby sa zdržala zverejnenia správ o chemickej bezpečnosti a analýz alternatív DEHP predložených bývalými žalobkyňami, ktorých sa týkali rozhodnutia s referenčnými číslami AFA‑C‑0000004280‑84‑09/F, AFA‑C‑0000004275‑75‑09/F a AFA‑C‑0000004151‑87‑08/F.

11      Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 1. augusta 2014 organizácie ClientEarth, EEB a Vereniging Health Care Without Harm Europe (ďalej len „HCWH Europe“) podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov ECHA. Okrem toho požiadali, aby mohli používať angličtinu v písomnej a ústnej časti konania, a subsidiárne počas ústnej časti konania.

12      Vyššie uvedené návrhy boli doručené žalobkyni, ako aj ECHA v súlade s článkom 116 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991.

13      Uznesením z 25. septembra 2014 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu Európskej komisie na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov ECHA.

14      Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. októbra 2014 ECHA požiadala o dôverné zaobchádzanie s prílohou D1 dupliky vo vzťahu k organizáciám ClientEarth, EEB a HCWH Europe.

15      Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 10. októbra 2014 žalobkyňa požiadala o dôverné zaobchádzanie s určitými údajmi a informáciami obsiahnutými v žalobe vo vzťahu k organizáciám ClientEarth, EEB a HCWH Europe.

16      Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. októbra 2014 žalobkyňa opravila svoju žiadosť o dôverné zaobchádzanie s určitými údajmi obsiahnutými v žalobe a v jej prílohách, ako aj v rozhodnutiach ESHA a ich prílohách a rovnako požiadala o dôvernosť prílohy D1 dupliky vo vzťahu ku organizáciám ClientEarth, EEB a HCWH Europe.

17      Uznesením zo 16. januára 2015 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhom organizácií ClientEarth, EEB a HCWH Europe na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov ECHA. Žiadosť o výnimku z jazykového režimu podaná vedľajšími účastníkmi bola zamietnutá v rozsahu, v akom sa týkala písomnej časti konania a rozhodnutie o žiadosti o výnimku z jazykového režimu na účely ústnej časti konania bolo odložené na neskôr.

18      Dňa 20. februára 2015 podali organizácie ClientEarth, EEB a HCWH Europe námietky voči žiadosti o dôverné zaobchádzanie s prílohou D1 dupliky.

19      Všeobecný súd prijal 14. apríla 2015 opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktorým položil žalobkyni otázky týkajúce sa opravnej žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

20      Žalobkyňa 29. apríla 2015 odpovedala na otázky položené Všeobecným súdom.

21      Uznesením predsedu štvrtej komory Všeobecného súdu z 12. júna 2015 bolo vyhovené žiadosti o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu ku organizáciám ClientEarth, EEB a HCWH Europe, pokiaľ ide jednak o údaje zo správy o chemickej bezpečnosti obsiahnuté v prílohe 3 dôvernej verzie napadnutých rozhodnutí (na stranách 941 až 1503 žaloby) a zároveň na stranách 353 až 915 prílohy A.4.5 dôvernej verzie žaloby, a jednak o údaje z analýzy alternatív obsiahnuté v prílohe 4 dôvernej verzie napadnutých rozhodnutí (na stranách 1504 až 1819 žaloby) a zároveň na stranách 37 až 352 prílohy A.4.4 dôvernej verzie žaloby. V zostávajúcej časti bola žiadosť o dôverné zaobchádzanie zamietnutá.

22      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutia,

–        zaviazal ECHA na náhradu trov konania.

23      ECHA, ktorú v konaní podporuje Komisia a organizácie ClientEarth, EEB a HCWH Europe, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú v časti, v ktorej sa týka rozhodnutí obsiahnutých v listoch, ktoré neboli adresované priamo žalobkyni,

–        v zostávajúcej časti žalobu zamietol,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

24      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý sa zakladá na porušení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 v spojení s článkom 118 nariadenia č. 1907/2006, druhý na porušení Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) z 15. apríla 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 214; Mim. vyd. 11/021, s. 305, ďalej len „dohoda TRIPS“), ktorá predstavuje prílohu 1 C dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (GATT) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/021, s. 82), najmä jej článku 39 ods. 2, tretí na porušení článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), článku 1 Dodatkového protokolu k EDĽP a článku 17 Charty základných práv Európskej únie, a štvrtý na porušení článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

25      ECHA popiera tvrdenia uvádzané žalobkyňou na podporu jej návrhu na zrušenie napadnutých rozhodnutí a namieta neprípustnosť žaloby v rozsahu, v akom sa týka rozhodnutí obsiahnutých v listoch s referenčnými číslami AFA‑C‑0000004280‑84‑09/F, AFA‑C‑0000004275‑75‑09/F a AFA‑C‑0000004151‑87‑08/F.

26      Za daných okolností sa Všeobecný súd domnieva, že riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje vecné zamietnutie prejednávanej žaloby, ako to vyplýva z nasledujúcich úvah, bez toho, aby bolo potrebné najprv rozhodnúť o námietke neprípustnosti, ktorú na svoju obranu vzniesla ECHA v rozsahu, v akom sa žaloba týka rozhodnutí uvedených v bode 25 vyššie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, EU:C:2002:118, body 50 až 52; z 23. októbra 2007, Poľsko/Rada, C‑273/04, EU:C:2007:622, bod 33, a z 10. októbra 2014, Marchiani/Parlament, T‑479/13, neuverejnený, EU:T:2014:866, bod 23).

27      Na úvod treba pripomenúť, že nariadenie č. 1907/2006 vyžaduje od žiadateľa, ktorý chce používať určité chemické látky, aby vykonal analýzu dostupnosti alternatív, preskúmal riziká, ktoré so sebou tieto alternatívy prinášajú a overil technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť ich používania. V tomto zmysle žalobkyňa v rámci svojej žiadosti o autorizáciu používania DEHP okrem iného predložila ECHA v dôvernej a nedôvernej verzii dva dokumenty, a to správu o chemickej bezpečnosti a analýzu alternatív. Nedôverná verzia týchto dokumentov bola zverejnená na internetovej stránke ECHA. V nadväznosti na žiadosť o prístup k dokumentom, ktorú podali organizácie ClientEarth a EEB, požiadala ECHA žalobkyňu, aby znovu zvážila svoje stanovisko a opätovne preskúmala informácie, ktoré treba považovať za dôverné. Žalobkyňa odovzdala upravenú verziu dôverných dokumentov. ECHA sa však domnievala, že medzi informáciami, ktoré žalobkyňa nechcela nechať zverejniť, sa nachádzali niektoré, ktoré neboli dôverné a mali byť preto poskytnuté žiadateľom o prístup k dokumentom. Z tohto dôvodu ECHA pripravila ďalšiu verziu dokumentov, v ktorej boli viaceré časti zakryté, aby zostali dôverné a ostatné časti boli ponechané na zverejnenie. Žalobkyňa sa domnievala, že viaceré informácie (ďalej len „sporné informácie“) spomedzi tých, ktoré ECHA chcela zverejniť, mali zostať dôverné. Vo svojej žalobe o neplatnosť taxatívne vypočítala sporné informácie nachádzajúce sa v poslednej verzii dokumentov, ktorú pripravila ECHA. Predmetom prejednávaného sporu je teda otázka prístupu k týmto taxatívne vypočítaným sporným informáciám.

28      V rámci druhého žalobného dôvodu však žalobkyňa v podstate zastáva principiálne stanovisko, podľa ktorého sa všeobecné domnienky odmietnutia prístupu vzťahujúce sa na niektoré kategórie dokumentov týkajú aj sporných informácií predložených v konaní o autorizácii upravenom nariadením č. 1907/2006 a podľa ktorého by teda zverejnenie týchto dokumentov v zásade poškodilo obchodné záujmy. Všeobecný súd sa domnieva, že táto výhrada predstavuje rovnocenný žalobný dôvod, ktorý treba preskúmať ako prvý.

1.     O samostatnom žalobnom dôvode založenom na existencii všeobecnej domnienky dôvernosti informácií predložených v autorizačnom postupe upravenom nariadením č. 1907/2006

29      V rámci tohto dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že na všetky sporné informácie v ich celosti sa vzťahuje obchodné tajomstvo.

30      ECHA tvrdí, že tento prístup žalobkyne nezodpovedá jej prístupu počas konzultácií s tretími osobami, pretože počas týchto konzultácií neuviedla žiadne tvrdenie, podľa ktorého by sa malo zaobchádzať s danými informáciami ako s celkom, a naopak na podporu svojej žiadosti o nezverejnenie uviedla niekoľko špecifických dôvodov, ktoré spolu nesúviseli. Pokiaľ ide o meritum, ECHA popiera, že existuje všeobecná domnienka dôvernosti spor ných informácií.

31      Na úvod treba zdôrazniť, že aj keby tento prístup zastávaný žalobkyňou nezodpovedal, ako to tvrdí ECHA, postoju, ktorý zaujala počas administratívneho konania, neznamená to, že by žalobkyňa nemohla uplatniť tento dôvod.

32      Žalobkyňa totiž v podstate zastáva principiálne stanovisko, podľa ktorého sa všeobecné domnienky odmietnutia prístupu vzťahujúce sa na niektoré kategórie dokumentov týkajú aj sporných informácií predložených v autorizačnom postupe upravenom nariadením č. 1907/2006 a podľa ktorého by teda zverejnenie týchto dokumentov v zásade poškodilo obchodné záujmy. Otázka výkladu nariadenia č. 1049/2001 a nariadenia č. 1907/2006 teda môže byť legitímne nastolená pred Všeobecným súdom, aj keď nebola uplatnená, a tým skôr preskúmaná, v štádiu administratívneho konania. Túto otázku preto treba preskúmať.

33      Preskúmanie tejto otázky vyžaduje pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 sa ustanovenia týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom ECHA vzťahujú na všetky dokumenty, ktorými disponuje táto agentúra, teda na všetky dokumenty, ktoré vypracovala alebo dostala a ktoré má v držbe, zo všetkých oblastí činnosti Európskej únie. Hoci cieľom uvedeného nariadenia je priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup k dokumentom inštitúcií, toto právo podlieha určitým obmedzeniam z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, bod 85).

34      Rovnako treba uviesť, že Súdny dvor uznal, že dotknuté inštitúcie a agentúry sa môžu opierať o všeobecné domnienky vzťahujúce sa na určité kategórie dokumentov, pretože na žiadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy možno uplatniť podobné všeobecné úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada, C‑39/05 P a C‑52/05 P, EU:C:2008:374, bod 50).

35      Súdny dvor a Všeobecný súd teda uznali existenciu všeobecných domnienok odmietnutia prístupu k dokumentom vo viacerých prípadoch, ako je najmä prípad administratívneho spisu v konaní o preskúmaní štátnej pomoci, dokumentov zdieľaných v konaní o kontrole koncentrácií, dokumentov v konaní podľa článku 101 ZFEÚ a dokumentov vypracovaných v rámci analýz vplyvu vykonávaných Komisiou v súvislosti s rozhodovacím procesom v oblasti životného prostredia.

36      Na jednej strane z judikatúry vyplýva, že na to, aby bolo možné všeobecnú domnienku platne namietať voči osobe, ktorá požaduje prístup k dokumentom na základe nariadenia č. 1049/2001, je nevyhnutné, aby požadované dokumenty patrili do rovnakej kategórie dokumentov alebo aby mali rovnakú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada, C‑39/05 P a C‑52/05 P, EU:C:2008:374, bod 50, a zo 17. októbra 2013, Rada/Access Info Europe, C‑280/11 P, EU:C:2013:671, bod 72).

37      Na druhej strane z tejto judikatúry vyplýva, že uplatnenie všeobecných domnienok v zásade vyplýva z bezpodmienečnej potreby zabezpečiť riadne fungovanie dotknutých konaní a zaistiť, aby ich účel nebol narušený. Uznanie všeobecnej domnienky môže teda vychádzať z nezlučiteľnosti prístupu k dokumentom týkajúcim sa niektorých konaní s ich riadnym priebehom a z rizika ich narušenia, keďže všeobecné domnienky umožňujú zachovať nenarušený priebeh konania obmedzením zásahov tretích osôb (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet v spojených veciach LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:528, body 66, 68, 74 a 76). Uplatňovanie osobitných pravidiel stanovených právnym aktom upravujúcim konanie pred inštitúciou Únie, na ktorého účely boli požadované dokumenty predložené, je jedným z kritérií, ktoré môžu odôvodňovať uznanie všeobecnej domnienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2015, McCullough/Cedefop, T‑496/13, neuverejnený, EU:T:2015:374, bod 91, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cruz Villalón vo veci Rada/Access Info Europe, C‑280/11 P, EU:C:2013:325, bod 75).

38      Súd Únie sa teda domnieva, že výnimky z práva na prístup k dokumentom, ktoré sa nachádzajú v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, nemožno vykladať bez zohľadnenia osobitných pravidiel upravujúcich prístup k týmto dokumentom, ktoré sú stanovené v dotknutých nariadeniach. V tomto zmysle Súdny dvor uviedol, že v konaní podľa článku 101 ZFEÚ niektoré ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ako aj nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), upravujú reštriktívne používanie dokumentov nachádzajúcich sa v spise týkajúcom sa tohto konania, pretože stanovujú, že účastníci konania podľa článku 101 ZFEÚ nemajú právo na neobmedzený prístup k dokumentom nachádzajúcim sa v spise Komisie a že tretie osoby s výnimkou sťažovateľov nemajú v takomto konaní právo na prístup k dokumentom obsiahnutým v spise Komisie. Súdny dvor sa domnieval, že povoliť na základe nariadenia č. 1049/2001 všeobecný prístup k dokumentom nachádzajúcim sa v spise týkajúcom sa uplatňovania článku 101 ZFEÚ by mohlo ohroziť rovnováhu, ktorú chcel normotvorca Únie zabezpečiť v nariadeniach č. 1/2003 a č. 773/2004 medzi povinnosťou dotknutých podnikov oznámiť Komisii prípadne citlivé obchodné informácie, aby mohla Komisia odhaliť existenciu kartelu a posúdiť jeho zlučiteľnosť s uvedeným článkom na jednej strane, a garanciou zvýšenej ochrany vzťahujúcej sa z dôvodu profesijného a obchodného tajomstva na informácie takto odovzdané Komisii na strane druhej. Súdny dvor z toho vyvodil, že Komisia bola na účely uplatnenia výnimiek upravených v článku 4 ods. 2 prvej a tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 oprávnená predpokladať, bez konkrétneho a individuálneho preskúmania každého z dokumentov nachádzajúcich sa v spise týkajúcom sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, že zverejnenie týchto dokumentov by v zásade porušilo ochranu obchodných záujmov podnikov zúčastnených na tomto konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, body 86, 87, 90 a 93).

39      Na rozdiel od situácií, v ktorých Súdny dvor a Všeobecný súd pripustili uplatnenie všeobecných domnienok odmietnutia prístupu k dokumentom, však nariadenie č. 1907/2006 výslovne upravuje vzťah medzi týmto nariadením a nariadením č. 1049/2001. Článok 118 nariadenia č. 1907/2006 totiž stanovuje, že nariadenie č. 1049/2001 sa vzťahuje na dokumenty uchovávané ECHA. Toto nariadenie neupravuje reštriktívne používanie dokumentov nachádzajúcich sa v spise týkajúcom sa autorizačného postupu na účely používania chemickej látky. Uvedené nariadenie naozaj neobmedzuje prístup k spisu na „dotknutých účastníkov konania“ alebo na „sťažovateľov“. Nanajvýš práve vo svojom článku 118 ods. 2 uvádza niektoré informácie, ktorých zverejnenie poškodzuje obchodné záujmy dotknutej osoby. Naopak, článok 119 ods. 1 tohto nariadenia vypočítava ďalšie informácie, ktoré sa sprístupňujú verejnosti prostredníctvom internetu.

40      Z ustanovení nariadenia č. 1907/2006 teda nevyplýva žiadna všeobecná domnienka. Nemožno preto uznať, že v autorizačnom postupe upravenom nariadením č. 1907/2006 sa dokumenty odovzdané ECHA považujú za dokumenty, na ktoré sa v ich celosti zjavne vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov žiadateľov o autorizáciu.

41      Aj keď sa táto výnimka prípadne vzťahuje na niektoré dokumenty odovzdané ECHA, neplatí to nevyhnutne pre všetky dokumenty alebo pre celé tieto dokumenty. ECHA prinajmenšom prináleží, aby sa o tom ubezpečila konkrétnym a skutočným preskúmaním každého dokumentu, ako vyžaduje článok 4 ods. 2 prvá zarážka nariadenia č. 1049/2001.

42      V tejto súvislosti treba uviesť, že ECHA konkrétne a skutočne preskúmala každý dokument v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia č. 1049/2001 a nariadenia č. 1907/2006.

43      Z uvedeného vyplýva, že žalobný dôvod založený na existencii všeobecnej domnienky dôvernosti informácií predložených v autorizačnom postupe upravenom nariadením č. 1907/2006 treba zamietnuť.

2.     O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001

44      V rámci prvého žalobného dôvodu založeného na porušení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 v spojení s článkom 118 nariadenia č. 1907/2006 žalobkyňa v podstate uvádza štyri výhrady. Prostredníctvom svojej prvej výhrady žalobkyňa tvrdí, že sporné informácie sú dôverné, pretože sa na ne vzťahuje jej know‑how a jej obchodné tajomstvo. V rámci druhej výhrady sa žalobkyňa dovoláva článku 39 ods. 2 dohody TRIPS, ktorá zaväzuje Úniu, a tvrdí, že zverejnenie sporných informácií tretím osobám by viedlo k ohrozeniu ochrany jej obchodných záujmov a ochrany jej práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva, konkrétne ochrany jej obchodného tajomstva. Tretia výhrada spočíva v tom, že „prevažujúci verejný záujem“ odôvodňujúci zverejnenie sporných informácií nemožno považovať ani za prvoradý, ani za sledovaný týmto zverejnením. Navyše podľa žalobkyne ECHA neuviedla jasne a konkrétne, aký verejný záujem mal odôvodňovať zverejnenie sporných informácií. Štvrtá výhrada sa zakladá na porušení článku 296 ZFEÚ, pričom žalobkyňa vytýka ECHA, že neodôvodnila, či sporné informácie predstavovali alebo nepredstavovali obchodné tajomstvo v zmysle článku 39 ods. 2 dohody TRIPS, a tým skôr neuviedla prípadný prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie týchto dôverných informácií.

 O prvej výhrade založenej na dôvernosti sporných informácií z dôvodu ich obchodnej povahy a z dôvodu, že sa na ne vzťahuje know‑how žalobkyne

45      V rámci prvej výhrady žalobkyňa tvrdí, že sporné informácie sú dôverné, pretože sa na ne vzťahuje obchodný záujem v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

46      Na podporu tejto výhrady žalobkyňa v prvom rade uvádza, že na tieto informácie sa vzťahuje jej know‑how a jej obchodné tajomstvo, keďže nie sú ľahko dostupné, sú využiteľné z obchodného hľadiska a ich zozbieranie a usporiadanie spôsobom umožňujúcim získať autorizáciu pre uvedenie na trh a neskoršie používanie DEHP si vyžadovalo značné finančné prostriedky a úsilie.

47      V druhom rade žalobkyňa popiera, že údaje týkajúce sa prahových hodnôt porovnávaných s hodnotami expozície a koncentrácie, ktoré v prípade, keď nie sú dosiahnuté, nemajú nepriaznivé účinky na ľudské zdravie (DNEL) alebo na životné prostredie (PNEC) (ďalej len „hodnoty DNEL a PNEC“), na ktoré sa odvoláva, možno považovať za verejné v zmysle článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006.

48      ECHA odmieta všetky tieto tvrdenia.

49      Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 15 ods. 3 ZFEÚ má každý občan Únie a každá fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so štatutárnym sídlom v členskom štáte právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie pri dodržaní zásad a podmienok stanovených v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Účelom nariadenia č. 1049/2001 je, ako to uvádza jeho odôvodnenie č. 4 a článok 1, priznať verejnosti právo na čo najširší prístup k dokumentom inštitúcií (rozsudky z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P, EU:C:2012:393, bod 111; z 28. júna 2012, Komisia/Agrofert Holding, C‑477/10 P, EU:C:2012:394, bod 53, a zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 40).

50      Okrem toho konanie o žiadosti o autorizáciu sa riadi nariadením č. 1907/2006, ktoré upravuje postup Únie pri autorizácii používania chemických látok. Článok 118 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že nariadenie č. 1049/2001 sa vzťahuje na dokumenty uchovávané ECHA. Z toho vyplýva, že zásadu čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom treba v zásade rešpektovať vo vzťahu k dokumentom, ktoré má v držbe ECHA.

51      Zásada čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom však napriek tomu podlieha určitým obmedzeniam založeným na dôvodoch verejného alebo súkromného záujmu. Nariadenie č. 1049/2001 totiž najmä vo svojom odôvodnení 11 a svojom článku 4 upravuje systém výnimiek ukladajúci inštitúciám, úradom a agentúram povinnosť nezverejniť dokumenty v prípade, ak by toto zverejnenie porušilo niektorý z týchto záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P, EU:C:2012:393, bod 111; z 28. júna 2012, Komisia/Agrofert Holding, C‑477/10 P, EU:C:2012:394, bod 53, a zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 40).

52      Keďže výnimky upravené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 sa odchyľujú od zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom, treba ich vykladať a uplatňovať reštriktívne (v tomto zmysle pozri rozsudok z 21. júla 2011, Švédsko/MyTravel a Komisia, C‑506/08 P, EU:C:2011:496, bod 75). V tejto súvislosti treba preukázať, že prístup k dokumentom môže konkrétne a skutočne porušiť záujem chránený výnimkou a že riziko porušenia tohto záujmu je primerane predvídateľné a nie čisto hypotetické (rozsudky z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, T‑2/03, EU:T:2005:125, bod 69, a z 22. mája 2012, Sviluppo Globale/Komisia, T‑6/10, neuverejnený, EU:T:2012:245, bod 64).

53      Rovnako treba uviesť, že systém výnimiek stanovený v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 a najmä v odseku 2 tohto článku, je založený na vyvážení záujmov, ktoré sú v danej situácii v protiklade, teda na jednej strane záujmov na zverejnení dotknutých dokumentov a na druhej strane záujmov, ktoré by toto zverejnenie ohrozilo. Rozhodnutie prijaté o žiadosti o prístup k dokumentom závisí od otázky, ktorý záujem musí prevážiť v danom prípade (rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 42, a z 23. septembra 2015, ClientEarth a International Chemical Secretariat/ECHA, T‑245/11, EU:T:2015:675, bod 168).

54      Treba zdôrazniť, že na odôvodnenie odmietnutia prístupu k dokumentu v zásade nestačí, že sa tento dokument vzťahuje na činnosť alebo záujem, ktoré sú uvedené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, keďže dotknutá inštitúcia musí rovnako vysvetliť, ako by prístup k tomuto dokumentu mohol konkrétne a skutočne porušiť záujem chránený výnimkou upravenou v tomto článku (rozsudky z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P, EU:C:2012:393, bod 116; z 28. júna 2012, Komisia/Agrofert Holding, C‑477/10 P, EU:C:2012:394, bod 57, a z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, bod 64).

55      Pokiaľ ide o pojem obchodné záujmy, z judikatúry vyplýva, že každú informáciu týkajúcu sa spoločnosti a jej obchodných vzťahov nemožno považovať za informáciu spadajúcu pod ochranu, ktorá sa musí obchodným záujmom zaručiť v súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001, inak by bolo znemožnené uplatnenie všeobecnej zásady spočívajúcej v poskytnutí čo najširšieho prístupu k dokumentom, ktorými inštitúcie disponujú, verejnosti (rozsudky z 15. decembra 2011, CDC Hydrogene Peroxide/Komisia, T‑437/08, EU:T:2011:752, bod 44, a z 9. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, T‑516/11, neuverejnený, EU:T:2014:759, bod 81).

56      Aby sa teda uplatnila výnimka upravená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, je nevyhnutné preukázať, že sporné dokumenty obsahujú skutočnosti, ktorých zverejnenie môže poškodiť obchodné záujmy právnickej osoby. Je to tak najmä vtedy, keď požadované dokumenty obsahujú citlivé obchodné informácie týkajúce sa predovšetkým obchodných stratégií dotknutých podnikov alebo ich obchodných vzťahov alebo keď tieto dokumenty obsahujú vlastné údaje podniku, ktoré odhaľujú jeho odborné znalosti (rozsudok z 9. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, T‑516/11, neuverejnený, EU:T:2014:759, body 82 až 84).

57      S prihliadnutím na tieto skutočnosti treba preskúmať tvrdenia žalobkyne.

 O otázke porušenia článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001

58      Treba preskúmať, či tak, ako to tvrdí žalobkyňa, ECHA porušila článok 4 ods. 2 prvú zarážku nariadenia č. 1049/2001 tým, že prijala napadnuté rozhodnutia umožňujúce zverejnenie sporných informácií.

59      V prvom rade, pokiaľ ide o správu o chemickej bezpečnosti, treba najprv uviesť, že táto správa obsahuje tieto sporné informácie:

–        údaj o názve vedeckých štúdií a jednej správy Únie – konkrétne správy o hodnotení rizík z roku 2008 – ako aj obsah týchto štúdií a tejto správy (body 5.5.2.2, 5.5.3, 5.6.2, 5.6.3, 5.7.3, 5.8.2, 5.8.3, 5.9.1.2, 5.9.2.2, 5.9.3, 5.10.1.1, 5.10.3 a 9.0.1 správy o chemickej bezpečnosti),

–        samotný údaj o názve a dátume určitých vedeckých štúdií (body 5.1.1.2, 5.10.1.2 a tabuľky č. 43, 45, 52 až 54, 59, 70 a 73 správy o chemickej bezpečnosti),

–        údaj o názve štúdie týkajúcej sa hodnôt „no observed adverse effect level“, teda maximálnej koncentrácie bez pozorovaného nepriaznivého účinku (ďalej len „hodnoty expozície NOAEL“) (bod 5.11.2 správy o chemickej bezpečnosti),

–        určité údaje o expozičných scenároch DEHP a o charakterizácii rizík (body 9.1.1, 9.2.1, 9.3.1, 10.1.1, 10.1.2, 10.2.1, 10.2.2, 10.3.1, 10.4.2 a tabuľky č. 141, 143 až 154 a 177 až 179 správy o chemickej bezpečnosti).

60      Po prvé, pokiaľ ide o sporné informácie týkajúce sa vedeckých štúdií a ich obsahu, najprv treba zdôrazniť, že tieto informácie sa vzťahujú na údaje, ktoré boli zverejnené a sú teda dostupné verejnosti. To isté platí pre sporné informácie obsiahnuté v správe o hodnotení rizík z roku 2008. Ide totiž o dokument Únie, ktorý bol tiež zverejnený. Tieto sporné informácie teda predstavujú súhrn výňatkov z vyššie uvedených štúdií a správ a tak opisujú ich obsah. Nezdá sa, že by zverejnenie samotného súhrnu týchto opisných údajov, ktoré sú dostupné verejnosti, mohlo stačiť na porušenie ochrany obchodných záujmov žalobkyne. Navyše žalobkyňa nepreukázala, ako by v danom prípade uvedený súhrn vedeckých údajov mal predstavovať citlivý obchodný údaj, ani to, že jeho zverejnenie by poškodilo jej obchodné záujmy. Iba vtedy, ak by posúdenia urobené žalobkyňou počas tejto kompilačnej práce mali pridanú hodnotu – teda ak by spočívali napríklad v nových vedeckých záveroch alebo v úvahách o invenčnej stratégii, ktorá môže zabezpečiť podniku obchodnú výhodu nad jeho konkurentmi [pozri v tomto zmysle uznesenia z 13. februára 2014, Luxembourg Pamol (Cyprus) a Luxembourg Industries/Komisia, T‑578/13 R, neuverejnené, EU:T:2014:103, bod 60, a z 25. júla 2014, Deza/ECHA, T‑189/14 R, neuverejnené, EU:T:2014:686, bod 54] – spadali by pod obchodné záujmy, ktorých ochranu zaručuje článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

61      Ďalej treba zdôrazniť, že ECHA v rozhodnutí obsiahnutom v liste s referenčným číslom AFA‑C‑0000004274‑77‑09/F uviedla, že takéto informácie možno zverejniť „bez podrobného posúdenia“. Konkrétne potom ECHA zakryla práve posúdenia, ktoré žalobkyňa urobila s prihliadnutím na tieto štúdie (pozri najmä informácie, ktoré ECHA zakryla v bodoch 5.7.3, 5.8.3, 5.9.1.2, 5.9.2.2, 5.9.3, 5.10.1.1 a 5.10.1.2). Rozlišovala tak medzi informáciami, ktoré sa vzťahovali na obsah zverejnených štúdií a mali teda v podstate opisnú povahu – ktoré možno zverejniť – a informáciami, ktoré vyplývali z kritického hodnotenia týchto štúdií žalobkyňou a ktoré preto neboli ako také dostupné verejnosti – na ktoré sa a priori vzťahuje obchodný záujem a ktoré ECHA zakryla. V tomto prípade „objektívne“ informácie nemožno a priori považovať za vlastné údaje podniku, ktoré odhaľujú jeho odborné znalosti v zmysle judikatúry uvedenej v bode 56 vyššie.

62      Okrem toho žalobkyňa uviedla iba nejasné a všeobecné vysvetlenia, aby preukázala, že sporné informácie spočívajúce vo výňatkoch zo štúdií dostupných verejnosti by mohli vyvolať tvrdené následky, pokiaľ ide o porušenie jej know‑how a obchodného tajomstva. Presné a konkrétne vysvetlenia sa javili o to nevyhnutnejšie, že, ako bolo pripomenuté v bode 52 vyššie, výnimky upravené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 treba vykladať a uplatňovať reštriktívne, keďže sa odchyľujú od zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom.

63      V tejto súvislosti nemôže uspieť ani tvrdenie žalobkyne, že tieto údaje umožňujú konkurentom zistiť, ako bude žalobkyňa orientovať svoju budúcu obchodnú stratégiu, pokiaľ ide o neskoršie používanie tejto látky a ako rozhodne o budúcej výrobe výrobkov z DEHP alebo z jeho alternatív. Kompilácia objektívnych údajov totiž nemôže ako taká postačovať na odhalenie obsahu obchodnej stratégie alebo budúcich rozhodnutí žalobkyne týkajúcich sa výroby DEHP.

64      Navyše treba rovnako zamietnuť tvrdenie žalobkyne, že časť sporných informácií sa zakladá na dôverných údajoch, ktoré žalobkyňa zdieľala s tretími osobami, najmä jej dodávateľmi a odberateľmi. Na jednej strane totiž žalobkyňa neoznačuje žiaden údaj spomedzi sporných dokumentov, ktorý by bol výsledkom takéhoto zdieľania. Na druhej strane žalobkyňa nepredložila žiadny dokument, ktorý by mal potvrdzovať existenciu dohôd uzavretých s tretími osobami, ktorými by sa zaviazala dokumenty v budúcnosti nezverejniť.

65      Napokon nemôže uspieť ani tvrdenie, že kompilácia štúdií dostupných verejnosti vyžadovala od žalobkyne duševnú prácu spočívajúcu vo vyhľadávaní a preštudovaní dokumentov, ktorá má obchodnú hodnotu a na ktorú sa z tohto dôvodu vzťahuje obchodný záujem. To, či informácie majú alebo nemajú dôvernú povahu, sa totiž neurčuje na základe práce, ktorú so sebou prináša kompilácia údajov obsiahnutých vo verejne dostupných štúdiách. Žalobkyňa mala skôr preukázať, že dokument, ktorý je výsledkom kompilácie informácií dostupných verejnosti, má pridanú hodnotu v zmysle bodu 60 vyššie a že na tieto informácie sa tak vzťahuje obchodný záujem uvedený v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

66      Na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí žalobkyňa, to však neznamená, že zverejnenie dáva konkurentovi právo, aby sa vo svojej žiadosti o autorizáciu používania chemického výrobku uspokojil s tým, že odkáže na spis žalobkyne obsahujúci kompiláciu štúdií, a aby tak získal súťažnú výhodu. Článok 63 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 totiž zdôrazňuje, že „ak bola predložená žiadosť o používanie látky, nasledujúci žiadateľ sa môže odvolávať na príslušné časti predchádzajúcej žiadosti… za predpokladu, že má povolenie od predchádzajúceho žiadateľa odvolávať sa na tieto časti žiadosti“. Toto ustanovenie tak chráni majiteľa dokumentu proti použitiu tohto dokumentu v prípade, keď sú informácie, ktoré sa v ňom nachádzajú, zverejnené v nadväznosti na žiadosť o prístup k nemu. Toto ustanovenie tak bráni tomu, aby boli sporné informácie použité spôsobom, ktorý by nekalosúťažne konkuroval majiteľovi dokumentu, a tým zabezpečil jeho konkurentom protiprávnu súťažnú výhodu.

67      Hoci treba uznať, že práca na usporiadaní verejných informácií vykonaná žalobkyňou môže mať určitú obchodnú hodnotu, bolo by potrebné ešte preukázať, že usporiadanie uvedených informácií sprevádzali posúdenia vedúce k novým vedeckým záverom alebo k úvahám o invenčnej stratégii, ktorá môže zabezpečiť podniku obchodnú výhodu nad jeho konkurentmi, a tieto závery alebo úvahy majú z tohto dôvodu zjavne dôvernú povahu (pozri bod 60 vyššie), čo žalobkyňa nebola schopná urobiť. V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že správa o chemickej bezpečnosti musí zodpovedať formátu uvedenému v bode 7 prílohy I nariadenia č. 1907/2006, čo smeruje k štandardizácii spôsobu usporiadania informácií. Na druhej strane treba zohľadniť, že vyhľadávanie informácií dostupných verejnosti uľahčujú informačné prostriedky, akými sú napríklad vyhľadávače. Tieto dve konštatovania do určitej miery relativizujú obchodnú hodnotu kompilácie informácií dostupných verejnosti.

68      Po druhé, pokiaľ ide o body 5.1.1.2, 5.10.1.2 a tabuľky č. 43, 45, 52 až 54, 59, 70 a 73, treba pripomenúť, že je v nich uvedený názov a dátum viacerých štúdií, ktoré žalobkyňa považuje za dôverné a ktoré chce ECHA zverejniť. Žalobkyňa však nevysvetľuje, ako by ich zverejnenie poškodilo jej obchodné záujmy a zabezpečilo výhodu jej konkurentom. Nespresňuje totiž, v čom by zverejnenie týchto štúdií bolo problematické, hoci nemá žiadne námietky proti tomu, aby boli zverejnené takmer všetky ostatné štúdie uvedené v tých istých tabuľkách.

69      Po tretie, pokiaľ ide o sporné informácie nachádzajúce sa v bode 5.11.2 správy o chemickej bezpečnosti, ECHA v napadnutých rozhodnutiach zdôraznila, že hodnoty expozície NOAEL obsiahnuté v podkladoch, metódach a poznámkach nemôžu poškodzovať obchodný záujem žalobkyne. Uviedla, že tento typ informácií je podstatný pre to, aby bola verejnosť informovaná o rizikách spojených s používaním DEHP a že má preto verejnosť veľký záujem na zverejnení týchto informácií. Treba uviesť, že žalobkyňa nespochybnila túto úvahu a tým skôr nespresnila, ako by odkaz na vyššie uvedené informácie nachádzajúce sa v správe o chemickej bezpečnosti poškodzoval jej obchodný záujem.

70      Po štvrté, pokiaľ ide o údaje o expozičných scenároch DEHP a o charakterizácii rizík uvedené v bode 59 poslednej zarážke vyššie, treba uviesť, že žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenie, ktoré by malo preukazovať ich dôvernú povahu.

71      Zo spisu navyše vyplýva, že ECHA vyškrtla veľkú väčšinu informácií týkajúcich sa expozičných scenárov a že sú spomenuté iba úvodné údaje k týmto scenárom. Prináležalo žalobkyni, aby uviedla, prečo majú takéto údaje dôvernú povahu.

72      Pokiaľ ide o informácie o charakterizácii rizík, zo spisu vyplýva, že tieto informácie sa týkajú údajov vzťahujúcich sa na hodnotu DNEL a údajov týkajúcich sa miery charakterizácie rizika (RCR). Ako však zdôrazňuje ECHA v napadnutých rozhodnutiach, údaje o hodnote DNEL musia byť zverejnené podľa článku 119 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 a údaje o RCR – ktoré predstavujú kombináciu hodnôt DNEL a PNEC a hodnôt expozície – nemôžu poškodzovať obchodný záujem žalobkyne a sú podstatné pre to, aby sa verejnosť mohla dozvedieť o riziku spojenom s používaním DEHP.

73      V druhom rade, pokiaľ ide o analýzu alternatív, treba najprv uviesť, že:

–        sporné informácie nachádzajúce sa v tabuľkách č. 4.6, 4.7, 4.12, 4.13, 4.18, 4.19, 4.23, 4.24, 4.27, 4.28, 4.33, 4.34, 4.37, 4.38, 4.41, 4.42, 4.46, 4.47, 4.51, 4.52, 4.56 a 4.57 sú údaje vyčíslené v rámci porovnaní hodnôt DNEL a PNEC vykonaných medzi DEHP a inými chemickými látkami,

–        tabuľky č. 25 a 26 dokumentu s názvom „Vyhodnotenie nebezpečenstva a rizík predstavovaných alternatívami DEHP“ (Hazard and Risk Evaluation for DEHP Alternatives) obsahujú porovnávacie hodnotenie nebezpečenstva pre ľudské zdravie a nebezpečenstva pre životné prostredie. Sporné informácie obsiahnuté v tabuľkách sa týkajú názvu alternatív, hodnôt DNEL a PNEC každej z nich, ako aj stručných poznámok k niektorým z týchto látok,

–        sporné informácie uvedené v tabuľke č. 27 vyššie uvedeného dokumentu sa týkajú troch číselných údajov predstavujúcich mieru migrácie DEHP a jednej inej látky do slín a sporná informácia obsiahnutá v tabuľke č. 28 je číselný údaj predstavujúci mieru migrácie DEHP do potu,

–        sporné informácie v bode 5.5 vyššie uvedeného dokumentu týkajúce sa všeobecných záverov sú úvahami o hodnote PNEC vzťahujúcimi sa na inú látku.

74      Ďalej treba spresniť, že vo svojich pripomienkach formulovaných počas konzultácie s tretími osobami, žalobkyňa tvrdila, že tabuľky uvedené v bode 73 prvej zarážke vyššie obsahujú informácie analogické s tými, ktoré sa nachádzajú v správe o chemickej bezpečnosti, a to najmä hodnoty DNEL a PNEC, a že tieto informácie sú duševným vlastníctvom žiadateľa o autorizáciu. Žalobkyňa zdôraznila, že zverejnenie týchto informácií by jej spôsobilo obchodnú ujmu, keďže tieto informácie môžu byť predmetom finančnej odmeny. Uviedla, že za prístup k analýze alternatív sa musí poskytnúť finančná odmena a tento prístup teda musí byť výsledkom rokovania s cieľom zaručiť rozdelenie výdavkov.

75      Treba pripomenúť, že v napadnutých rozhodnutiach sa ECHA domnievala, že hodnoty DNEL a PNEC, výsledky štúdií a závery klasifikácie obsiahnuté v analýze alternatív sa nepovažujú za dôverné, pretože tieto výsledky a závery ako také, bez podrobného vyhodnotenia, nemožno považovať za vážne poškodzujúce obchodný záujem žalobkyne alebo bývalých žalobkýň alebo tretej osoby. ECHA rovnako zdôrazňuje, že tento typ informácie musí zverejniť v súlade s článkom 119 ods. 1 písm. c), e) a f) nariadenia č. 1907/2006.

76      Treba uviesť, že žalobkyňa nepreukázala, ako by zverejnenie údajov obsiahnutých v analýze alternatív, na ktoré sa konkrétne vzťahovala jej žiadosť o nezverejnenie, poškodzovalo jej obchodný záujem. Ide totiž o objektívne číselné údaje určené v rámci porovnaní hodnôt DNEL a PNEC vykonaných medzi DEHP a inými chemickými látkami, ktoré v podstate pochádzajú zo zverejnených štúdií. Nemožno sa teda domnievať, že na tieto číselné údaje nachádzajúce sa v zverejnených štúdiách sa vzťahuje obchodný záujem žalobkyne. Rovnako ako bolo zdôraznené v bode 61 vyššie, ECHA zakryla „subjektívne“ poznámky žalobkyne k týmto údajom, čo je napokon uvedené v napadnutých rozhodnutiach, ktoré spresňujú, že výsledky a závery ako také, „bez podrobného vyhodnotenia“ nemožno považovať za vážne poškodzujúce obchodný záujem žalobkyne alebo bývalých žalobkýň.

77      V tejto súvislosti platí rovnako, ako bolo zdôraznené v bode 63 vyššie, že kompilácia objektívnych údajov nemôže ako taká prezrádzať obsah obchodnej stratégie ani budúcich rozhodnutí žalobkyne týkajúcich sa výroby DEHP a nemožno sa ani domnievať, že ide o vlastné údaje podniku, ktoré odhaľujú jeho odborné znalosti v zmysle judikatúry uvedenej v bode 56 vyššie.

78      Rovnaké úvahy možno formulovať aj vo vzťahu ku sporným informáciám obsiahnutým v tabuľkách č. 25 až 28 dokumentu s názvom „Vyhodnotenie nebezpečenstva a rizík predstavovaných alternatívami DEHP“. Žalobkyňa napokon neuviedla žiadne vysvetlenie, ktoré by malo odôvodniť, prečo si z jedenástich číselných údajov nachádzajúcich sa v tabuľkách č. 27 a 28 štyri zasluhovali, aby neboli zverejnené.

79      Pokiaľ ide o tabuľku č. 25, treba spresniť, že ECHA zaradila stĺpec nazvaný „Poznámky“ medzi informácie, ktoré sa majú zverejniť. Treba uviesť, že tieto poznámky sú opisné. Pokiaľ ide o informácie zaradené do stĺpca nazvaného „Poznámky“ nachádzajúceho sa v tabuľke č. 26, žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz umožňujúci domnievať sa, že ide o posúdenia s pridanou hodnotou v zmysle uvedenom v bode 60 vyššie.

80      Pokiaľ ide o sporné informácie nachádzajúce sa v časti 5.5 analýzy alternatív, žalobkyňa neuviedla ani najmenšie odôvodnenie, ktoré by umožňovalo domnievať sa, že ich zverejnenie by poškodilo jej obchodný záujem. Dôverná povahy týchto informácií je tým ťažšie mysliteľná, že ide o identifikáciu iných látok, ktoré majú na životné prostredie účinky rovnocenné alebo znepokojúcejšie ako DEHP. Nezdá sa, že takéto informácie sú dostatočné na to, aby prezradili obsah obchodnej stratégie žalobkyne a zameranie jej výskumu a vývoja v oblasti chemických látok alebo aby sa na ne vzťahovalo jej know‑how alebo aby odhalili jej odborné znalosti v zmysle judikatúry uvedenej v bode 56 vyššie.

81      V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že uviedla niekoľko informácií, ktoré nemusia byť povinne predkladané v žiadosti o autorizáciu. Konkrétnejšie zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že nariadenie č. 1907/2006 neposúdilo DEHP ako látku s vplyvom na životné prostredie, ale ako látku s možným toxickým vplyvom na človeka, nebola povinná predložiť údaje o hodnotách PNEC. ECHA síce pripúšťa, že hodnoty PNEC nemuseli byť v tomto prípade predložené, ale zároveň zdôrazňuje, že to nemalo žiadny vplyv na jej povinnosť zverejniť údaje, ktorými disponuje.

82      Najprv treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 a článku 118 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 sa pôsobnosť nariadenia č. 1049/2001 vzťahuje na všetky dokumenty, ktoré majú inštitúcie a agentúry k dispozícii, teda na všetky dokumenty, ktoré vypracovali alebo dostali a ktoré majú v držbe, zo všetkých oblastí činnosti Únie.

83      Informácia predložená inštitúcii alebo agentúre Únie v takom administratívnom konaní, akým je autorizačný postup na účely používania chemickej látky alebo konanie o povolení na uvedenie lieku na trh, teda môže byť v zásade zverejnená, aj keď táto informácia nemusela byť povinne predložená v rámci dotknutého konania a bola jej držiteľom odovzdaná dobrovoľne. Jediné výnimky z tohto zverejnenia sú výnimky upravené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001. Žiadna z týchto výnimiek sa však nevzťahuje na informácie obsiahnuté v dokumentoch, ktoré ECHA z vlastnej iniciatívy predložila žalobkyňa.

84      Z toho vyplýva, že ECHA oprávnene zaobchádzala s nepovinnými spornými informáciami, ktoré žalobkyňa predložila dobrovoľne, rovnako ako s informáciami, ktoré vyžaduje nariadenie č. 1907/2006 pri žiadosti o autorizáciu, a teda sa oprávnene domnievala, že je povinná ich zverejniť.

85      Ďalej platí, že keďže pôsobnosť nariadenia č. 1049/2001 je definovaná jasne, fyzická alebo právnická osoba, ktorá predkladá informácie, sa nemôže oprávnene dovolávať zásady ochrany legitímnej dôvery spočívajúcej v tom, že dobrovoľne predložený dokument nemôže byť zverejnený podľa nariadenia č. 1049/2001. Argumentácia žalobkyne teda musí byť aj v tomto ohľade odmietnutá.

86      Navyše žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že tieto informácie poskytla s cieľom predložiť úplnú dokumentáciu alternatív, ktoré nemajú vplyv ani na človeka, ani na životné prostredie. Preto aj keď tieto informácie neboli povinné, boli predložené na podporu dokumentácie k žiadosti o autorizáciu a teda na zvýšenie šance na získanie autorizácie od Komisie a ECHA.

87      Napokon žalobkyňa nespresňuje, ako by objektívne hodnoty PNEC uvedené v analýze alternatív poškodzovali jej obchodný záujem. Navyše, keďže DEHP sa nepovažuje za látku nebezpečnú pre životné prostredie, žalobkyňa a priori nemá žiadny obchodný záujem na utajení týchto informácií, ktoré potvrdzujú neexistenciu vplyvu DEHP na životné prostredie a ktoré sú teda pre ňu priaznivé.

88      Z toho vyplýva, že ECHA neporušila článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006.

 O otázke povinnosti zverejnenia informácií podľa článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 alebo o už verejnej povahe týchto informácií

89      Treba preskúmať tvrdenia, ktoré uvádza ECHA, a podľa ktorých sa výnimky upravené v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 nemôžu uplatňovať jednak na informácie, ktoré sa považujú za verejné podľa článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006, a jednak ani na informácie, ktoré sú už dostupné verejnosti.

–       O prípustnosti námietky založenej na nesprávnom uplatnení článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006

90      Treba pripomenúť, že v odpovedi na prvý žalobný dôvod ECHA tvrdí, že niektoré informácie týkajúce sa hodnôt DNEL a PNEC boli verejné podľa článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006. V replike žalobkyňa tvrdí, že ECHA sa dopustila nesprávneho posúdenia pri uplatnení tohto ustanovenia na údaje zodpovedajúce hodnotám DNEL a PNEC, ktoré sú predmetom autorizačného postupu. ECHA tvrdí, že táto výhrada je nová, podaná oneskorene, a teda neprípustná. Uvádza, že napadnuté rozhodnutia jasne uviedli, že pokiaľ ide o hodnoty DNEL a PNEC a výsledky štúdií, takéto informácie majú byť zverejnené v súlade s článkom 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006, a že sa preto na ne uplatňovali právne domnienky upravené týmto ustanovením.

91      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý predstavuje rozšírenie dôvodu uvedeného skôr, či priamo alebo implicitne, a ktorý má úzky vzťah s týmto dôvodom, musí byť vyhlásený za prípustný (rozsudky z 10. apríla 2003, Travelex Global and Financial Services a Interpayment Services/Komisia, T‑195/00, EU:T:2003:111, body 33 a 34, a z 24. mája 2007, Duales System Deutschland/Komisia, T‑151/01, EU:T:2007:154, bod 71). Okrem toho zákaz uložený článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 sa týka iba nových dôvodov a nebráni žalobcom, aby uvádzali nové tvrdenia na podporu dôvodov už obsiahnutých v žalobe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2001, Wirtschaftsvereinigung Stahl a i./Komisia, T‑16/98, EU:T:2001:117, bod 49).

92      V tomto prípade z odseku 6 listov obsahujúcich napadnuté rozhodnutia vyplýva, že podľa ECHA informácie (hodnoty, štúdia, výsledky a závery klasifikácie) týkajúce sa hodnôt DNEL a PNEC nemožno považovať za poškodzujúce obchodný záujem žalobkyne a že sa teda na tento typ informácií neuplatňuje výnimka upravená v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. Napadnuté rozhodnutia spresňujú, že tento záver rovnako potvrdila skutočnosť, že tieto informácie mali byť zverejnené podľa článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006.

93      Z napadnutých rozhodnutí tak jasne vyplýva, že úvahy, podľa ktorých článok 119 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 stanovoval zverejnenie informácií týkajúcich sa hodnôt DNEL a PNEC, podporovali hlavnú úvahu, podľa ktorej tieto informácie nemohli vážne ohroziť obchodný záujem žalobkyne. Zdá sa teda, že keď žalobkyňa tvrdí, že na tieto informácie sa vzťahuje výnimka upravená v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, implicitne, ale iste, tým napadla úvahy, podľa ktorých tieto informácie musia byť zverejnené podľa článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006.

94      V replike žalobkyňa iba odpovedala na argumentáciu ECHA, ktorá pripomenula povinnosť zverejniť informácie týkajúce sa hodnôt DNEL a PNEC podľa článku 119 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006, a tým podporovala hlavnú úvahu o neexistencii obchodného záujmu.

95      Z toho vyplýva, že výhradu založenú na nesprávnom uplatnení článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 treba vyhlásiť za prípustnú.

–       O existencii povinnosti zverejniť niektoré informácie podľa článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 a o otázke už verejnej povahy ostatných informácií

96      V prvom rade treba preskúmať, či sa, ako to tvrdí žalobkyňa, článok 118 a článok 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 týkajú iba údajov zodpovedajúcich hodnotám DNEL a PNEC, ktoré sú predmetom registračného konania uvedeného v hlave II vyššie uvedeného nariadenia, a nie údajov týkajúcich sa konkrétneho uplatnenia hodnôt DNEL a PNEC v autorizačnom postupe upravenom v hlave VII nariadenia č. 1907/2006.

97      Ako bolo pripomenuté v bode 50 vyššie, článok 118 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že nariadenie č. 1049/2001 sa vzťahuje na dokumenty uchovávané ECHA. Z toho vyplýva, že zásada čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom sa v zásade vzťahuje na dokumenty, ktoré tvoria spis ku žiadosti o autorizáciu chemickej látky. Je teda irelevantné, či bola informácia predložená počas konania žiadateľom o autorizáciu alebo či už bola predložená v inom konaní – ako je napríklad registračné konanie – upravenom tým istým nariadením č. 1907/2006. Nič teda neumožňuje domnievať sa, že sa zásada prístupu k dokumentom upravená v článku 118 nariadenia č. 1907/2006 v spojení s článkom 2 nariadenia č. 1049/2001 neuplatňuje v oboch prípadoch.

98      Článok 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 stanovuje

„V súlade s článkom 77 ods. 2 písm. e) sa prostredníctvom internetu bezodplatne zverejnia tieto informácie o látkach ako takých, látkach v prípravkoch alebo výrobkoch, ktorými disponuje [ECHA]:… f) všetky odvodené hladiny, pri ktorých nedochádza k žiadnym účinkom (DNEL) alebo predpokladané koncentrácie, pri ktorých nedochádza k žiadnym účinkom (PNEC) určené v súlade s prílohou I.“

99      Článok 119 ods. 1 teda upravuje špecifickú výnimku z režimu prístupu k dokumentom upraveného v článku 118 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 v spojení s článkom 2 nariadenia č. 1049/2001. Článok 119 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 záväzne uvádza, že sa zverejňuje viacero typov informácií. Cieľom tohto ustanovenia je, aby boli odovzdané minimálne informácie nevyhnutné na primeranú kontrolu látky, a to podstatné informácie o nebezpečnosti látky, usmernenia o užívaní, časti karty bezpečnostných údajov, ktoré nie sú dôverné a údaje nevyhnutné na identifikáciu látky [pozri dokument Komisie KOM(2003) 644 v konečnom znení z 23. októbra 2003]. Medzi informáciami, ktoré sa zverejňujú, sú v článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 uvedené hodnoty DNEL a PNEC.

100    Treba spresniť, že hodnota DNEL zodpovedá úrovni expozície látkam – vypočítanej obvykle na základe deskriptorov dávky dostupných zo štúdií u zvierat –, pod ktorou sa neočakáva žiaden nepriaznivý účinok na človeka. Pokiaľ ide o hodnotu PNEC, táto zodpovedá koncentrácii látok, pod ktorou sa neočakáva výskyt nepriaznivých účinkov na danú zložku životného prostredia. Každý žiadateľ o autorizáciu, ktorý je schopný preukázať, že expozícia účinkom látok vzbudzujúcich z hľadiska ľudského zdravia alebo životného prostredia veľké obavy je nižšia ako vyžadované hodnoty DNEL a PNEC, tým zároveň preukáže, že sa z používania týchto látok neočakáva žiaden nepriaznivý vplyv na človeka, že sa neočakáva výskyt nepriaznivých účinkov na danú zložku životného prostredia a že riziko, ktoré predstavuje látka pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, je primerane kontrolované v súlade s článkom 60 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006.

101    V prvom rade článok 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 výslovne nestanovuje, že povinnosť zverejnenia informácií na internete sa obmedzuje iba na hodnoty DNEL a PNEC predložené v rámci registračných konaní a že sa teda netýka hodnôt, na ktoré odkazuje žiadateľ v rámci autorizačného postupu.

102    Článok 64 nariadenia č. 1907/2006, ktorý upravuje postup pri rozhodovaní o autorizácii, ďalej vo svojich odsekoch 2 a 6 výslovne stanovuje, že zverejňovanie informácií na internetovej stránke ECHA sa vykonáva v súlade s článkami 118 a 119 toho istého nariadenia.

103    Navyše príloha I, na ktorú odkazuje článok 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006, uvádza, že hodnotenie chemickej bezpečnosti výrobcu sa týka výroby látky a všetkých určených použití. Stanovuje tiež, že hodnotenie sa vzťahuje na všetky štádiá životného cyklu látky, vyplývajúce z výroby a určených použití (pozri bod 0.3 uvedenej prílohy). Pri stanovení hodnoty DNEL sa spresňuje, že podľa expozičného scenára alebo scenárov môže postačovať jediná hodnota DNEL alebo sa vyžaduje identifikácia rôznych hodnôt DNEL pre každú relevantnú ľudskú populáciu (napríklad pracovníkov, spotrebiteľov, zraniteľné skupiny obyvateľstva) a pre rôzne spôsoby expozície. Príloha I nariadenia č. 1907/2006 tak stanovuje, že ak je pravdepodobné, že sa vyskytne viac ako jedna cesta expozície, potom sa úroveň DNEL stanovuje pre každý spôsob expozície a pre expozíciu kombinovanú zo všetkých spôsobov (pozri bod 1.4.1 uvedenej prílohy). Príloha I nariadenia č. 1907/2006 rovnako uvádza, že hodnota PNEC sa stanovuje pre každú zložku životného prostredia (pozri bod 3.3.1 uvedenej prílohy).

104    Príloha I nariadenia č. 1907/2006 upravuje aj časť venovanú charakterizácii rizík, ktorá spočíva najmä v porovnaní medzi expozíciou dotknutej populácie a príslušnými hodnotami DNEL a v porovnaní predpokladaných environmentálnych koncentrácií v každej zložke životného prostredia s hodnotami PNEC (pozri body 6.2 a 6.3 uvedenej prílohy). Bod 6.4 uvedenej prílohy uvádza, že v každom expozičnom scenári sa riziko pre ľudí a životné prostredie môže považovať za primerane kontrolované počas životného cyklu látky, ktorý vyplýva z výroby alebo určených použití, ak okrem iného úrovne expozície odhadnuté počas charakterizácie rizík neprekračujú príslušné hodnoty DNEL alebo PNEC.

105    Z článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006, ako aj z jeho prílohy I vyplýva, že vzhľadom na význam údajov zodpovedajúcich hodnotám DNEL a PNEC pri ochrane verejného zdravia a životného prostredia, sa hodnotenie chemickej bezpečnosti látky a údaje, ktoré z neho vyplývajú, musia týkať všetkých určených použití a vzťahovať na všetky etapy životného cyklu uvedenej látky a že tieto údaje musia byť zverejnené. Rozdiel, ktorý robí žalobkyňa medzi údajmi zodpovedajúcimi hodnotám DNEL a PNEC týkajúcimi sa „registrovanej látky“ a konkrétnym uplatnením údajov zodpovedajúcich hodnotám DNEL a PNEC v autorizačnom postupe podľa hlavy VII nariadenia č. 1907/2006, sa tak javí vykonštruovaný. Povinnosť zverejnenia upravená vyššie uvedeným ustanovením sa skutočne vzťahuje na hodnoty DNEL a PNEC obsiahnuté v správe o chemickej bezpečnosti priloženej k žiadosti o autorizáciu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobkyňa nespochybnila úvahy ECHA a organizácií ClientEarth, EEB a HCWH Europe, podľa ktorých sa hodnoty DNEL a PNEC pre danú látku v zásade nemenia a veľmi nezáleží na tom, kedy boli tieto hodnoty uvedené (registračné konanie alebo autorizačný postup) ani na totožnosti žiadateľa, ktorý urobil zoznam hodnôt v týchto konaniach. Žalobkyňa totiž iba bez ďalšieho vysvetlenia uviedla, že hodnoty DNEL a PNEC uvedené v správe o chemickej bezpečnosti boli iné a boli vytvorené inou metódou a s iným cieľom.

106    Napokon ECHA spresňuje, že v rámci žiadosti o autorizáciu jej môžu byť predložené hodnoty DNEL a PNEC, ktoré sú odlišné od referenčných hodnôt, ktoré zverejnila. Uvádza, že po preskúmaní týchto hodnôt výborom pre hodnotenie rizík a ich schválení agentúrou môžu byť tieto hodnoty uznané ako nové referenčné hodnoty a v budúcnosti sa uplatňovať na všetkých budúcich žiadateľov o autorizáciu. Javí sa teda, že tieto hodnoty musia byť povinne zverejnené.

107    V tejto súvislosti nemôže uspieť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého už ECHA splnila svoju informačnú povinnosť tým, že na svojom informačnom portáli zverejnila údaje zodpovedajúce príslušným hodnotám DNEL a PNEC pre „registrovanú látku“ a tiež dokument z 12. apríla 2013 s názvom „Autorizácia, stanovenie referenčnej DNEL pre DEHP“. Ako to správne zdôrazňuje ECHA, nemala žiadnu povinnosť zverejniť referenčné hodnoty DNEL alebo PNEC pre prahové látky. Keďže však tieto hodnoty DNEL a PNEC majú byť používané rovnako všetkými žiadateľmi o autorizáciu, ECHA považovala v záujme transparentnosti a rovnosti zaobchádzania za potrebné zverejniť ich, aby umožnila žiadateľom oboznámiť sa s kritériami hodnotenia. Takýto postup jej nemožno vytýkať a nemožno ho považovať za záväzný. V každom prípade toto zverejnenie referenčných hodnôt neoslobodzovalo ECHA od povinnosti zverejniť v súlade s článkom 64 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 a vzhľadom na články 118 a 119 toho istého naradenia všeobecné informácie odovzdané žalobkyňou o používaniach, ktorých sa týkala žiadosť o autorizáciu DEHP.

108    Pokiaľ ide o rozsah povinnosti zverejnenia informácií uvedených v článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006, treba súhlasiť s úvahou ECHA, podľa ktorej sa táto povinnosť vzťahuje aj na minimálne informácie o metóde odvodenia alebo odhadu hodnôt DNEL a PNEC a o ich vzájomnom vzťahu s inými hodnotami. Tieto minimálne informácie sú totiž nevyhnutné pre pochopenie toho, čo predstavujú hodnoty DNEL a PNEC a pre určenie, na čo sa vzťahujú. Treba teda pripustiť, ako to zdôrazňuje ECHA, že ak by boli zverejnené iba hodnoty bez akéhokoľvek vysvetlenia ich významu, stratilo by vyššie uvedené ustanovenie svoj potrebný účinok.

109    V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, že niektoré informácie už boli dostupné verejnosti, je očividné, a navyše účastníci konania to ani nepopreli, že časť informácií, ktoré už boli dostupné verejnosti, mohla byť zverejnená. Otázka, ktorú treba preskúmať, je v skutočnosti to, či musí byť zverejnená kompilácia známych vedeckých údajov – ktoré sú teda už dostupné verejnosti – a tajných vedeckých údajov. Žalobkyňa tvrdí, že takáto kombinácia vytvára zložený celok informácií, ktorý ako taký nie je ľahko dostupný, a preto s ním treba zaobchádzať dôverne.

110    Treba uviesť, že žalobkyňa v zozname sporných informácií neoznačila tie, ktoré mali predstavovať tajné vedecké údaje zoskupené s informáciami už dostupnými verejnosti. Navyše z analýzy uvedenej v bode 58 a nasl. vyššie vyplýva, že na tieto údaje sa nevzťahuje obchodné tajomstvo.

111    Z toho vyplýva, že ECHA sa nedopustila pochybenia, keď sa v napadnutých rozhodnutiach domnievala, že časť sporných informácií už bola dostupná verejnosti, pretože už bola zverejnená, a že ďalšia časť má byť dostupná verejnosti podľa článku 119 nariadenia č. 1907/2006.

112    Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že prvú výhradu treba zamietnuť.

 O druhej výhrade založenej na porušení ochrany práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva odôvodňujúcich uplatnenie článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001

113    Žalobkyňa tvrdí, že ECHA neodôvodnene porušuje jej právo na dôverné zaobchádzanie s informáciami, ktoré tvoria jej duševné vlastníctvo, na ktoré sa vzťahuje jej obchodné tajomstvo. V tejto súvislosti odkazuje na definíciu obchodného tajomstva nachádzajúcu sa v článku 39 ods. 2 dohody TRIPS.

114    ECHA odmieta túto výhradu.

115    Najprv treba pripomenúť, že článok 39 ods. 2 dohody TRIPS stanovuje:

„Fyzické osoby a právnické osoby budú mať možnosť zabrániť, aby informácie, ktoré majú právoplatne vo svojej držbe, boli zverejnené, získané alebo použité inými osobami bez ich súhlasu spôsobom, ktorý je v rozpore s čestnou obchodnou praxou, ak takéto informácie:

a)      sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo presná zostava a súhrn jej častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa bežne zaoberajú príslušným druhom informácií;

b)      majú obchodnú hodnotu z dôvodu svojho utajenia…“

116    Na úvod treba zdôrazniť, že ustanovenia dohody TRIPS, ktorá je súčasťou dohôd WTO, podpísaných Európskym spoločenstvom a následne schválených rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie. Keď v oblasti dotknutej dohodou TRIPS existuje právna úprava Únie, uplatní sa právo Únie, z čoho vyplýva povinnosť vykonať v rozsahu, v akom je to možné, výklad v súlade s touto dohodou, avšak bez toho, aby mohol byť danému ustanoveniu tejto dohody priznaný priamy účinok (pozri rozsudok z 11. septembra 2007, Merck Genéricos – Produtos Farmacêuticos, C‑431/05, EU:C:2007:496, bod 35 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, že na článok 39 ods. 2 dohody TRIPS ako taký sa nemožno odvolávať s cieľom dosiahnuť zrušenie napadnutých rozhodnutí.

117    Pokiaľ sa má argumentácia žalobkyne chápať v tom zmysle, že existuje zásada inšpirovaná definíciou obsiahnutou v článku 39 ods. 2 dohody TRIPS, podľa ktorej samotná skutočnosť, že osoba, ktorá predložila dokument, má k tomuto dokumentu právo vyplývajúce z duševného vlastníctva, postačuje pre uplatnenie výnimky upravenej v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006, tak táto argumentácia musí byť zamietnutá.

118    Takýto prístup totiž nie je v súlade s obsahom článku 39 ods. 2 dohody TRIPS, ktorým sa inšpiruje žalobkyňa. Toto ustanovenie totiž stanovuje, že aby dotknuté informácie neboli zverejnené, musia byť „tajné“. Skutočnosť, že majú obchodnú hodnotu, však z týchto informácii nerobí tajné informácie.

119    Prístup, ktorý zastáva žalobkyňa, by rovnako znamenal domnievať sa, že ochrana priznaná právam vyplývajúcim z duševného vlastníctva má systematicky prednosť pred domnienkou v prospech zverejnenia informácií zakotvenou nariadením č. 1049/2001 a článkom 118 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006. Ako zdôrazňuje ECHA, článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 nemožno vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že dokument je chránený autorským právom, znamená, že sa na tento dokument vzťahuje obchodné tajomstvo a jeho majiteľ sa tak môže dovolávať výnimky upravenej týmto ustanovením.

120    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 16 nariadenia č. 1049/2001 stanovuje, že „týmto nariadením nie sú dotknuté akékoľvek existujúce predpisy o autorských právach, ktoré môžu obmedzovať právo tretej osoby na rozmnožovanie alebo využívanie dokumentov uvoľnených na zverejnenie“. Rovnako, ako bolo pripomenuté v bode 66 vyššie, článok 63 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že neskorší žiadateľ o používanie látky musí získať povolenie od predchádzajúceho žiadateľa na to, aby sa mohol odvolávať na príslušné časti predchádzajúcej žiadosti. Tieto ustanovenia tak chránia majiteľa dokumentu pred zásahom do autorského práva a obchodnej hodnoty tohto dokumentu v prípade, keď sú informácie, ktoré sa v ňom nachádzajú, zverejnené v nadväznosti na žiadosť o prístup k nemu. Tieto ustanovenia totiž bránia tomu, aby boli sporné informácie použité na obchodné účely konkurentmi a tak im zabezpečili súťažnú výhodu.

121    Z toho vyplýva, že druhú výhradu treba zamietnuť.

 O tretej výhrade založenej na tom, že nie je jasne uvedený verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie sporných informácií

122    V rámci tretej výhrady žalobkyňa tvrdí, že „prevažujúci verejný záujem“ odôvodňujúci zverejnenie sporných informácií nemožno považovať ani za prvoradý, ani za sledovaný týmto zverejnením. Domnieva sa, že záujem, ktorý sa vzťahuje na ochranu jej základných práv (alebo jej obchodných záujmov), má prednosť pred verejným záujmom odôvodňujúcim zverejnenie sporných informácií a dodáva, že ECHA nevysvetlila, v čom má spočívať verejný záujem na zverejnení sporných informácií.

123    Treba pripomenúť, že článok 4 ods. 2 posledná veta nariadenia č. 1049/2001 stanovuje, že inštitúcie Únie neodmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak preváži verejný záujem na jeho zverejnení, aj keď by toto zverejnenie mohlo porušiť ochranu obchodných záujmov určitej fyzickej alebo právnickej osoby alebo ochranu cieľov inšpekcie, vyšetrovania a kontroly inštitúcií Únie (rozsudok zo 7. októbra 2014, Schenker/Komisia, T‑534/11, EU:T:2014:854, bod 74). V tomto kontexte treba zvážiť jednak osobitný záujem, ktorý má byť chránený tým, že nedôjde k zverejneniu príslušného dokumentu, a jednak najmä všeobecný záujem na sprístupnení tohto dokumentu s ohľadom na výhody, ktoré, ako spresňuje odôvodnenie 2 nariadenia č. 1049/2001, vyplývajú zo zvýšenej transparentnosti, teda možnosti občanov tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu, ako aj legitímnejšej, efektívnejšej a zodpovednejšej administratívy voči občanom v demokratickom systéme (rozsudok z 21. októbra 2010, Agapiou Joséphidès/Komisia a EACEA, T‑439/08, neuverejnený, EU:T:2010:442, bod 136).

124    Aj keď prevažujúci verejný záujem, ktorý môže odôvodniť zverejnenie dokumentu, sa nemusí nevyhnutne líšiť od zásad, na ktorých spočíva nariadenie č. 1049/2001 (rozsudok zo 14. novembra 2013, LPN a Finlande/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 92), z judikatúry napriek tomu vyplýva, že samotnými všeobecnými tvrdeniami nemožno preukázať, že zásada transparentnosti vykazuje osobitnú naliehavosť, ktorá by mala mať prednosť pred dôvodmi opodstatňujúcimi odmietnutie zverejnenia dotknutých dokumentov a že prináleží žiadateľovi, aby konkrétnym spôsobom uviedol okolnosti, ktoré zakladajú prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie dotknutých dokumentov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, body 93 a 94, a z 23. septembra 2015, ClientEarth a International Chemical Secretariat/ECHA, T‑245/11, EU:T:2015:675, bod 193).

125    V tomto prípade ECHA, ako to sama zdôrazňuje, nedospela k záveru, že dané informácie mali byť chránené systémom výnimky upraveným v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. Z tohto dôvodu nebola povinná určiť alebo vyhodnotiť verejný záujem na zverejnení informácií, ani ho uviesť do rovnováhy so záujmom žalobkyne na zachovaní dôvernosti týchto informácií.

126    Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkyne sú neúčinné.

127    Navyše, pokiaľ ide o hodnoty DNEL a PNEC uvedené v správe o chemickej bezpečnosti a v analýze alternatív, treba pripomenúť, že aj keby sa na tieto hodnoty vzťahoval obchodný záujem žalobkyne, článok 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že tieto hodnoty sú z úradnej povinnosti zverejňované. Táto povinnosť prístupu k týmto informáciám je v odôvodnení 117 toho istého nariadenia zdôvodnená nevyhnutnosťou poskytnúť občanom Únie prístup k informáciám o látkach, ktorým môžu byť vystavení, aby mali možnosť prijímať informované rozhodnutia o tom, ako chcú používať tieto látky.

128    Ako to v podstate a správne zdôrazňuje ECHA, z článku 119 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 a z jeho odôvodnenia 117 vyplýva, že normotvorca Únie sa domnieval, že zverejnenie informácií, ktoré sú v tomto článku uvedené, je otázkou prvoradého záujmu. Tento normotvorca sám zvážil záujmy, aby na základe toho dospel k záveru, že záujem na zverejnení informácií týkajúcich sa hodnôt DNEL a PNEC je väčší ako záujem žalobkyne na ich nezverejnení, pretože tieto informácie sa týkajú jedných z najdôležitejších záujmov, ktoré existujú, a to záujmov dotýkajúcich sa ľudského zdravia a životného prostredia. Tieto úvahy môžu preukázať, že zásada transparentnosti vykazuje osobitnú naliehavosť, ktorá môže mať prednosť pred prípadnými dôvodmi opodstatňujúcimi odmietnutie zverejnenia sporných informácií.

129    Rovnako to platí aj pre hodnoty expozície NOAEL – teda hodnoty, ktoré majú uvádzať maximálnu koncentráciu bez pozorovaného nepriaznivého účinku – obsiahnuté v podkladoch, metódach a poznámkach. Aj keby totiž ich zverejnenie mohlo poškodiť obchodné záujmy žalobkyne – čo sa jej však nepodarilo preukázať –, tieto informácie sú v každom prípade podstatné pre to, aby bola verejnosť informovaná o rizikách spojených s používaním DEHP. ECHA sa teda nedopustila pochybenia, keď sa domnievala, že verejnosť má veľký záujem na zverejnení týchto informácií.

130    Tvrdenie žalobkyne, že ECHA neuviedla jasne a konkrétne, aký verejný záujem odôvodňuje zverejnenie sporných informácií, treba odmietnuť. Ako vyplýva z bodov 69, 92, 128 a 129 vyššie, existencia prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení niektorých sporných informácií bola odôvodnená jednak prostredníctvom odkazu na článok 119 nariadenia č. 1907/2006 – ktorý má svoje opodstatnenie v odôvodnení 117 toho istého nariadenia – v prípade hodnôt DNEL a PNEC, a jednak v odôvodnení samotných napadnutých rozhodnutí, v prípade hodnôt expozície NOAEL.

131    Tretiu výhradu založenú na tom, že nebol jasne uvedený verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie sporných informácií, treba preto zamietnuť.

 O štvrtej výhrade založenej na porušení povinnosti odôvodnenia

132    Žalobkyňa tvrdí, že ECHA porušila článok 296 ZFEÚ, keď neuviedla dôvody, ktoré mali určiť, či sporné informácie predstavujú alebo nepredstavujú obchodné tajomstvo v zmysle článku 39 ods. 2 dohody TRIPS, a tým skôr, keď nespomenula prípadný prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci jej rozhodnutie o zverejnení týchto dôverných informácií.

133    Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované v článku 296 ZFEÚ má byť prispôsobené povahe daného aktu a má uvádzať jasným a jednoznačným spôsobom úvahy inštitúcie, autora aktu, spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenie prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonať jeho preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať v závislosti od okolností daného prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť (pozri rozsudok zo 7. júla 2011, Valero Jordana/Komisia, T‑161/04, neuverejnený, EU:T:2011:337, bod 48 a citovanú judikatúru).

134    V tomto prípade ECHA v napadnutých rozhodnutiach najprv uvádza, že viaceré informácie obsiahnuté v správe o chemickej bezpečnosti musia byť zverejnené z dôvodu, že už sú dostupné verejnosti: ide o informácie už dostupné na internete (napríklad v kapitole 9.0.1 súhrnná tabuľka indexovaných použití, ktoré už boli zverejnené na stránke ECHA, ako aj všeobecná informácia o použitiach vyžadovaná na účely verejnej konzultácie o alternatívach), informácie pochádzajúce z publikácií recenzovaných odborníkmi (napríklad kapitola 5.10.1.2), zhrnutia štúdií a experimentálnych ekotoxilogických hodnotení zverejnené v časopisoch recenzovaných odborníkmi alebo aj kapitoly, ktoré boli upravené alebo skopírované priamo z hodnotenia rizík predloženého v roku 2008 Úniou, ktoré je dostupné verejnosti (napríklad kapitoly 5.6.3, 5.7.3, 5.10.3 a s. 141 až 142 a 168 až 175).

135    Treba sa domnievať, že dôvody, pre ktoré sa na vyššie uvedené informácie nemôže vzťahovať výnimka upravená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, jasne vyplývajú z napadnutých rozhodnutí, a síce, že tieto informácie sú už dostupné verejnosti.

136    ECHA ďalej zdôrazňuje, pokiaľ ide o analýzu alternatív a správu o chemickej bezpečnosti, že hodnoty DNEL a PNEC, výsledky štúdií a závery klasifikácie sa nepovažujú za dôverné, pretože tieto výsledky a závery ako také bez podrobného posúdenia nemožno považovať za vážne poškodzujúce obchodný záujem žalobkyne alebo tretej osoby. Na jednej strane z tohto odôvodnenia vyplýva, že ECHA rozlišovala medzi jednak „objektívnymi“ údajmi a jednoduchými závermi, ktoré z nich možno ľahko vyvodiť – považovanými za nedôverné – a jednak podrobnými posúdeniami vykonanými žalobkyňou na základe týchto údajov – považovanými za dôverné. Na druhej strane sa v napadnutých rozhodnutiach rovnako uvádza, že tento typ informácií mala ECHA zverejniť v súlade s článkom 119 ods. 1 písm. c), e) a f) nariadenia č. 1907/2006.

137    Pokiaľ ide o informácie o hodnotách DNEL a PNEC, treba teda uviesť, že ECHA dostatočne vysvetlila dôvody, na základe ktorých sa domnievala, že ich zverejnenie nemôže mať za následok poškodenie obchodného záujmu žalobkyne, ako aj dôvody, na základe ktorých sa považovala za povinnú zverejniť informácie, a to z dôvodu existencie povinnosti upravenej v článku 119 ods. 1 písm. c), e) a f) nariadenia č. 1907/2006.

138    Navyše napadnuté rozhodnutia uvádzajú, že hodnoty expozície NOAEL obsiahnuté v podkladoch, metódach a poznámkach nemohli poškodiť obchodný záujem žalobkyne a že v dôsledku toho ani zverejnenie miery charakterizácie rizika (RCR) – ktorá predstavuje kombináciu údajov zodpovedajúcich hodnotám DNEL a PNEC a hodnotám expozície – nepoškodilo tento obchodný záujem. ECHA zdôrazňuje, že na tento typ informácií sa nemôže vzťahovať výnimka upravená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001. Uvádza, že tento typ informácií je podstatný pre to, aby bola verejnosť informovaná o rizikách spojených s používaním DEPH a že teda verejnosť má veľký záujem na zverejnení týchto informácií.

139    Z toho vyplýva, že ECHA jasne uviedla dôvody, pre ktoré dané informácie mali byť podľa nej zverejnené, dôvody, pre ktoré odmietla tvrdenia žalobkyne, aby sa uplatnili výnimky upravené v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, a dôvody, pre ktoré sa domnievala, že niektoré informácie nebolo možné zverejniť.

140    Napokon, v napadnutých rozhodnutiach sa uvádza, že mená autorov neuverejnených štúdii neboli zverejnené podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, ale že na dátum a názov štúdií sa nevzťahovala žiadna výnimka.

141    Aj v tomto prípade sa treba domnievať, že napadnuté rozhodnutia obsahujú dôvody, pre ktoré bolo možné zverejniť iba dátum a názov štúdií, ktoré ešte neboli dostupné verejnosti.

142    Výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia treba teda zamietnuť, keďže ECHA z právneho hľadiska dostatočne odôvodnila napadnuté rozhodnutia.

143    Zo všetkého, čo bolo uvedené vyplýva, že prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 treba zamietnuť.

3.     O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení záväzkov Únie vyplývajúcich z dohody TRIPS a na porušení práva na ochranu dôverných informácií (obchodného tajomstva) a o treťom žalobnom dôvode založenom na porušení záväzkov Únie vyplývajúcich z článku 8 EDĽP a článku 17 Charty základných práv a na porušení práva vlastniť majetok a ochrany vlastníctva

144    Všeobecný súd sa domnieva, že treba preskúmať spoločne druhý a tretí žalobný dôvod, založené v prípade druhého dôvodu na porušení záväzkov Únie vyplývajúcich z dohody TRIPS a na z toho vyplývajúcom porušení práva na ochranu dôverných informácií (obchodného tajomstva) a v prípade tretieho dôvodu na porušení záväzkov Únie vyplývajúcich z článku 8 EDĽP a článku 17 Charty základných práv a na porušení práva vlastniť majetok a ochrany vlastníctva.

145    Na úvod treba uviesť, že ako bolo pripomenuté v bode 116 vyššie, ustanovenia dohody TRIPS sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie, ale nemožno im priznať žiaden priamy účinok. Z toho vyplýva, že na článok 39 ods. 2 dohody TRIPS ako taký sa nemožno odvolávať s cieľom dosiahnuť zrušenie napadnutých rozhodnutí.

146    V prvom rade treba preskúmať tvrdenie ECHA, podľa ktorého na to, aby bolo možné tvrdiť, že napadnuté rozhodnutia porušujú EDĽP, Chartu základných práv a dohodu TRIPS, by sa žalobkyňa musela dovolávať nezlučiteľnosti konkrétnych ustanovení nariadenia č. 1907/2006 – a to článku 119 ods. 1 písm. c), e) a f) uvedeného nariadenia, ktorý upravuje právne domnienky nedostatku dôvernosti – s primárnym právom Únie alebo s ustanoveniami vyššej právnej sily obsiahnutými v týchto dohovoroch.

147    Pokiaľ ide o tvrdenie založené na porušení EDĽP a Charty základných práv, treba sa domnievať, že žalobkyňa sa dovoláva základného práva na ochranu informácií, ktoré je zakotvené v článku 339 ZFEÚ. Treba rovnako pripomenúť, že podľa judikatúry je ochrana obchodného tajomstva uznaná ako všeobecná zásada (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, 53/85, EU:C:1986:256, bod 28; z 19. mája 1994, SEP/Komisia, C‑36/92 P, EU:C:1994:205, bod 37, a zo 14. februára 2008, Varec, C‑450/06, EU:C:2008:91, bod 49). Vzniká teda otázka, či článok 119 nariadenia č. 1907/2006 nebol vykladaný tak, že jeho uplatnením ECHA porušila základné právo na ochranu informácií. Ako to v podstate zdôrazňuje žalobkyňa, jej argumentácia nesmeruje proti tomuto konkrétnemu ustanoveniu nariadenia č. 1907/2006, ale proti spôsobu, akým ECHA toto ustanovenie vyložila, a teda spôsobu, akým ho uplatnila. Nemožno preto žalobkyni vytýkať, že sa podľa článku 277 ZFEÚ nedovolávala neuplatniteľnosti nariadenia z dôvodu jeho údajného rozporu s primárnym právom Únie.

148    Pokiaľ ide o tvrdenie založené na porušení dohody TRIPS, z dôvodov pripomenutých v bode 145 vyššie je irelevantné tvrdenie ECHA, že žalobkyňa mala vzniesť námietku protiprávnosti relevantných ustanovení dotknutých nariadení vo vzťahu k dohode TRIPS.

149    V druhom rade treba posúdiť druhý žalobný dôvod založený na porušení záväzkov Únie vyplývajúcich z dohody TRIPS a na z toho vyplývajúcom porušení práva na ochranu obchodného tajomstva. Žalobkyňa tvrdí, že sporné informácie predstavujú obchodné tajomstvo (dôverné informácie) v zmysle článku 39 ods. 2 dohody TRIPS v tom zmysle, že v ich celosti alebo v presnom usporiadaní a súhrne ich zložiek nie sú všeobecne známe osobám v kruhoch, ktoré sa bežne zaoberajú daným druhom informácií alebo pre ne nie sú ľahko dostupné.

150    Ako bolo pripomenuté v bode 116 vyššie, z judikatúry vyplýva, že keď v oblasti dotknutej dohodou TRIPS existuje právna úprava Únie, uplatní sa právo Únie, z čoho vyplýva povinnosť vykonať v rozsahu, v akom je to možné, výklad v súlade s touto dohodou.

151    Nariadenia č. 1049/2001 a č. 1907/2006 treba teda vykladať spôsobom zabezpečujúcim ich súlad s obsahom článku 39 ods. 2 a 3 dohody TRIPS. Toto ustanovenie dohody TRIPS však nemôže znamenať, že ochrana priznaná právam vyplývajúcich z duševného vlastníctva má absolútnu prednosť pred domnienkou v prospech zverejnenia informácií predložených v rámci žiadosti o autorizáciu používania chemickej látky. V tomto zmysle by prístup zastávaný žalobkyňou znamenal, že sa neuplatní článok 119 nariadenia č. 1907/2006. S takýmto prístupom však nemožno súhlasiť, pretože v skutočnosti vedie k spochybneniu zákonnosti tohto ustanovenia s prihliadnutím na článok 39 ods. 2 a 3 dohody TRIPS (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 800).

152    V tomto prípade sa nezdá, že ECHA uplatnila nariadenia č. 1049/2001 a č. 1907/2006 spôsobom, ktorý nie je v súlade s článkom 39 ods. 2 a 3 dohody TRIPS.

153    Ako totiž vyplýva z bodov 60 až 67 vyššie, zverejnené štúdie – ktoré sú teda už prístupné verejnosti – mohli byť zverejnené. To platí tým skôr, že ECHA zakryla závery – vyvodené žalobkyňou s prihliadnutím na tieto štúdie – ktoré nie sú dostupné verejnosti a o ktorých sa v podstate domnievala, že mali pridanú hodnotu v zmysle uvedenom v bode 60 vyššie. Tieto závery sa odlišujú tak od objektívneho obsahu štúdií, ako aj od jednoduchých záverov, ktoré z týchto štúdií môže vyvodiť hociktorý odborník v danej oblasti.

154    Rozdiel, ktorý takto ECHA robila medzi objektívnym obsahom štúdií a jednoduchými závermi, ktoré z nich možno vyvodiť na jednej strane a jedinečnými a osobnými posúdeniami s pridanou hodnotou na strane druhej, vyplýva z uplatnenia nariadení č. 1049/2001 a č. 1907/2006, ktoré je v súlade s článkom 39 ods. 2 a 3 dohody TRIPS.

155    Pokiaľ ide o štúdie uvedené v bode 68 vyššie, treba pripomenúť, že žalobkyňa nepredložila dôkazy umožňujúce pochopiť, prečo by ich zverejnenie malo byť protiprávne. Treba sa teda domnievať, že nepreukázala ani to, prečo ECHA údajne neuplatnila právo Únie v súlade s článkom 39 ods. 2 a 3 dohody TRIPS.

156    Napokon, pokiaľ ide o hodnoty DNEL a PNEC a hodnoty expozície NOAEL, najmä v bodoch 129 a 151 vyššie bolo zdôraznené, že koherentné uplatnenie nariadení č. 1049/2001 a č. 1907/2006 a článku 39 ods. 2 a 3 dohody TRIPS nemôže viesť k tomu, aby sa neuplatnil článok 119 nariadenia č. 1907/2006, ani k tomu, aby bol ignorovaný záujem verejného zdravia. Treba dodať, že samotný článok 39 dohody TRIPS vo svojom odseku 3 predvída možnosť zverejnenia, ak je to nevyhnutné na ochranu verejnosti.

157    Z toho vyplýva, že druhý žalobný dôvod je nedôvodný.

158    Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod, treba zdôrazniť, ako to bolo pripomenuté v bode 147 vyššie, že žalobkyňa sa nedovoláva nezlučiteľnosti konkrétnych ustanovení nariadenia č. 1907/2006 – a to článku 119 ods. 1 písm. c), e) a f) tohto nariadenia, ktorý upravuje právne domnienky nedostatku dôvernosti – s primárnym právom Únie alebo s ustanoveniami vyššej právnej sily obsiahnutými v dohovoroch, ale tvrdí, že spôsob, akým ECHA vyložila tieto ustanovenia, a teda spôsob, akým ich uplatnila, nie sú v súlade s článkom 8 EDĽP, článkom 1 Dodatkového protokolu k EDĽP a článkom 17 Charty základných práv.

159    Treba uviesť, že článok 8 EDĽP síce v odseku 1 uvádza zásadu nezasahovania orgánov verejnej moci do výkonu práva na súkromný život, no v odseku 2 pripúšťa, že takýto zásah je možný, pokiaľ „je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných“.

160    Treba uviesť, že vo svojich písomných podaniach sa žalobkyňa mýli, pokiaľ ide o pôsobnosť článku 8 EDĽP, keď zdôrazňuje, že toto ustanovenie chráni jej právo vlastniť majetok. Žalobkyňa neuvádza žiadnu konkrétnu argumentáciu, ktorá má preukázať, že došlo k porušeniu zásady nezasahovania orgánov verejnej moci do výkonu práva na súkromný život zakotveného v tomto ustanovení. Zároveň je však pravda, že napriek tomuto omylu a z toho vyplývajúcej chýbajúcej argumentácii je jej výhrada zrozumiteľná. Ako v tejto súvislosti s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva uznal Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 14. februára 2008, Varec (C‑450/06, EU:C:2008:91, body 47 a 48), môže byť nevyhnutné zakázať zverejnenie informácií považovaných za dôverné, aby bolo zachované základné právo podniku na rešpektovanie súkromného života zakotvené v článku 8 EDĽP a v článku 7 Charty základných práv, keďže pojem „súkromný život“ nemožno vykladať tak, že vylučuje obchodnú činnosť právnickej osoby.

161    Článok 17 ods. 1 Charty základných práv stanovuje, že každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom. Podľa judikatúry sa ochrana priznaná týmto ustanovením týka majetkových práv, z ktorých podľa právneho poriadku vyplýva nadobudnuté právne postavenie, ktoré umožňuje ich nositeľom výkon týchto práv na ich vlastný účet (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2013, Sky Österreich, C‑283/11, EU:C:2013:28, bod 34).

162    Z judikatúry rovnako vyplýva, že právo na ochranu súkromného života zakotvené v článku 8 EDĽP je neoddeliteľnou súčasťou všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabezpečuje súd Únie. Táto zásada však nie je absolútnym privilégiom, ale treba ju posudzovať s ohľadom na jej spoločenskú funkciu. Táto zásada môže so sebou prinášať obmedzenia pod podmienkou, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu sledovaným Úniou a že s prihliadnutím na sledovaný cieľ nepredstavujú neprimeraný a neprijateľný zásah, ktorý by porušoval samotnú podstatu tejto zásady (rozsudky z 5. októbra 1994, X/Komisia, C‑404/92 P, EU:C:1994:361, body 17 a 18, a z 24. septembra 2008, M/Ombudsman, T‑412/05, neuverejnený, EU:T:2008:397, bod 126). Podľa judikatúry to rovnako platí v prípade práva vlastniť majetok zakotveného v článku 17 Charty základných práv (rozsudky z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., C‑154/04 a C‑155/04, EU:C:2005:449, bod 126).

163    Z toho vyplýva, že článok 8 EDĽP a článok 17 Charty základných práv nemožno vykladať tak, že stanovujú automatickú výnimku zo zásady zverejnenia pre dokumenty vypracované pri obchodnej činnosti súkromného subjektu. V prípade, ak tretia osoba požiada o prístup k tomuto typu dokumentov, sa totiž vyžaduje konkrétne a skutočné preskúmanie každého z nich, okrem prípadov, v ktorých Súdny dvor a Všeobecný súd uznali existenciu všeobecnej domnienky odmietnutia prístupu k daným dokumentom. Ako bolo konštatované v bodoch 33 až 42 vyššie, neexistuje všeobecná domnienka odmietnutia prístupu k dokumentom predloženým v autorizačnom postupe upravenom nariadením č. 1907/2006.

164    V tomto prípade teda ECHA konkrétne preskúmala rôzne údaje dotknuté žiadosťou o prístup k dokumentom. Treba uviesť, že toto preskúmanie bolo vykonané v súlade s právom vlastniť majetok a právom na súkromný život.

165    V prvom rade, ako to v podstate vyplýva z bodu 60 a nasl. vyššie, treba uviesť, že viacero sporných informácií predstavuje kompiláciu štúdií dostupných verejnosti, ale že skutočnosť, že správa, v ktorej je vyjadrený výsledok tejto duševnej práce, má majetkovú hodnotu, napriek tomu neznamená, že na všetky informácie, ktoré táto správa obsahuje, sa vzťahuje obchodný záujem a že ich zverejnenie by tento záujem automaticky poškodzovalo. Porušenie ochrany obchodných záujmov osoby uvedené v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 sa neurčuje nevyhnutne s prihliadnutím na majetkovú hodnotu informácie, ktorej sa zverejnenie týka.

166    Pokiaľ ide ďalej o informácie týkajúce sa hodnôt DNEL a PNEC, treba sa domnievať, že ich zverejnenie by neporušilo právo na súkromný život a právo vlastniť majetok. Zásah ECHA do výkonu týchto práv je totiž dovolený, keďže je stanovený článkom 119 nariadenia č. 1907/2006 a keďže je nevyhnutný na ochranu zdravia a životného prostredia.

167    Napokon, pokiaľ ide o hodnoty expozície NOAEL, aj ich zverejnenie je podstatné pre to, aby bola verejnosť informovaná o rizikách spojených s používaním DEHP. Verejnosť má teda veľký záujem na zverejnení týchto informácií. Aj keby zverejnenie týchto sporných informácií predstavovalo obmedzenie práva na súkromný život a práva vlastniť majetok – čo však žalobkyňa v tomto prípade nepreukázala –, toto zverejnenie v každom prípade zodpovedá cieľom všeobecného záujmu sledovaným Úniou a vzhľadom na sledovaný cieľ v ničom nepredstavuje neprimeraný a neprijateľný zásah, ktorý by porušoval samotnú podstatu týchto práv.

168    Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba druhý a tretí žalobný dôvod zamietnuť.

4.     O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001

169    Žalobkyňa uvádza štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, ktorý chráni rozhodovací proces inštitúcií Únie pred neodôvodnenými a protiprávnymi zásahmi a vonkajšími vplyvmi. V prvom rade tvrdí, že nezverejnenie informácií týkajúcich sa konaní, v ktorých dotknutá inštitúcia ešte neprijala rozhodnutie, predstavuje zásadu a zapadá do logiky nariadenia č. 1049/2001. Zverejnením dokumentov by tak ECHA vážne poškodila tento proces. Žalobkyňa ďalej zdôrazňuje, že keď výbor pre hodnotenie rizík a výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu vydávajú svoje stanovisko, môžu byť ovplyvnené prípadným zverejnením sporných informácií, pretože tieto výbory umožňujú aj žiadateľom o prístup k informáciám, aby sa zúčastnili na ich poradách. Naopak, žiadateľ o autorizáciu nemá prístup na schôdze týchto výborov a nemá právo byť vypočutý vo všetkých etapách konania. Žalobkyňa napokon zdôrazňuje, že žiadny prevažujúci verejný záujem neodôvodňuje zverejnenie dotknutých informácií.

170    ECHA odmieta tieto tvrdenia.

171    Treba pripomenúť, že odôvodnenie 11 nariadenia č. 1049/2001 zdôrazňuje, že inštitúcie majú mať právo chrániť svoje vnútorné porady a rokovania v prípadoch, keď je potrebné zachovať ich schopnosť plniť úlohy. V tomto zmysle článok 4 ods. 3 prvý pododsek toho istého nariadenia stanovuje, že „prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdržal, vzťahujúcemu sa k veci, v ktorej ešte orgán nerozhodol, bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení“.

172    Z judikatúry vyplýva, že uplatnenie tejto výnimky predpokladá, aby bolo preukázané, že prístup k dokumentu vypracovanému inštitúciou na jej interné použitie môže konkrétne a skutočne porušiť ochranu rozhodovacieho procesu inštitúcie, a že toto riziko zásahu je primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické (rozsudok z 18. decembra 2008, Muñiz/Komisia, T‑144/05, neuverejnený, EU:T:2008:596, bod 74).

173    Navyše na uplatnenie výnimky uvedenej v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001 musí byť narušenie rozhodovacieho procesu vážne. Platí to najmä vtedy, ak má zverejnenie uvedeného dokumentu zásadný vplyv na rozhodovací proces. Posúdenie vážnosti závisí od všetkých okolností prípadu, najmä od negatívnych vplyvov tohto zverejnenia na rozhodovací proces uvádzaných inštitúciou (rozsudky z 18. decembra 2008, Muñiz/Komisia, T‑144/05, neuverejnený, EU:T:2008:596, bod 75, a zo 7. júna 2011, Toland/Parlament, T‑471/08, EU:T:2011:252, bod 71).

174    Štvrtý žalobný dôvod je potrebné preskúmať so zreteľom na tieto úvahy.

175    Najprv treba odmietnuť prístup žalobkyne, ktorá chce urobiť zásadu z výnimky zo zverejnenia upravenej v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001. Zásada prístupu k dokumentom zakotvená v článku 2 toho istého nariadenia sa totiž uplatňuje aj na informácie týkajúce sa konaní, v ktorých ešte dotknutá inštitúcia neprijala rozhodnutie. Výnimky z tejto zásady sú definované v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 tak, ako ho vykladá judikatúra. O výnimku zo zásady prístupu k dokumentom podľa vyššie uvedeného článku 4 ods. 3 môže teda ísť iba za podmienok stanovených judikatúrou pripomenutou v bodoch 172 a 173 vyššie.

176    Ďalej treba preskúmať otázku, či by prístup k sporným informáciám mohol spôsobiť vážne narušenie rozhodovacieho procesu ECHA. Žalobkyňa v podstate tvrdí, že žiadatelia o autorizáciu nemajú zaručené, že budú vypočutí vo všetkých etapách rozhodovacieho procesu a nemajú možnosť predložiť pripomienky k nezrovnalostiam alebo vadám. Navyše výbor pre hodnotenie rizík a výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu umožňujú podľa žalobkyne žiadateľom o prístup k informáciám, aby sa zúčastnili na ich poradách. Žiadatelia o autorizáciu naopak nemajú právo zúčastniť sa na týchto poradách.

177    Na jednej strane treba pripomenúť, že článok 64 ods. 5 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že ECHA zašle návrhy stanovísk výboru pre hodnotenie rizík a výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu žiadateľovi o autorizáciu a že ak si žiadateľ želá vzniesť pripomienky, zašle ich písomne do dvoch mesiacov od prijatia návrhu stanoviska. Toto ustanovenie tak zaručuje žiadateľovi o autorizáciu právo predložiť výborom písomné argumenty skôr, než tieto výbory príjmu definitívne stanovisko k žiadosti o autorizáciu.

178    Na druhej strane žalobkyňa nepreukazuje, ako by žiadatelia o prístup k informáciám, ktorým je priznané postavenie pozorovateľov, mohli vážne narušiť rozhodovací proces ECHA.

179    Články 6 procesných pravidiel výboru pre hodnotenie rizík a výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu (s číslom MB/09/2009 v konečnom znení, ďalej len „procesné pravidlá výborov“), ktorých znenie je rovnaké, totiž stanovujú, že účasť na schôdzach výborov „možno“ povoliť pozorovateľom (stakeholder representatives), takže ECHA disponuje v tejto súvislosti širokou mierou voľnej úvahy. Navyše účasť týchto pozorovateľov na schôdzach ECHA je presne vymedzená. Podľa článku 6 ods. 6 týchto procesných pravidiel sa títo pozorovatelia musia riadiť „Etickým kódexom pozorovateľov zo zúčastnených organizácií na schôdzach ECHA“ (s číslom ED/62/2008, ďalej len „etický kódex“), prijatým rozhodnutím výkonného riaditeľa ECHA 9. októbra 2008.

180    Tento etický kódex stanovuje, že zúčastnené organizácie sa musia vyhnúť tomu, aby ako pozorovateľov vybrali osoby, ktoré majú priamy záujem na veci, ktorú výbory skúmajú, a že ak takýto záujem existuje, musia o tom urobiť vyhlásenie na začiatku schôdze (bod 6). V tomto kódexe je rovnako zdôraznené, že pozorovatelia nemôžu zasahovať do priebehu schôdzí spôsobom, ktorý by sa rovnal zastrašovaniu alebo ktorý by bránil práci orgánu (bod 7) a že ich účasť na schôdzach je na uvážení predsedu (bod 8). Etický kódex tiež uvádza, že pozorovatelia sú obvykle povinní informovať vopred – najneskôr na začiatku schôdze – predsedu o otázkach, ku ktorým sa chcú vyjadriť a že ich účasť musí byť krátka a neprekročiť vymedzený čas (bod 9). Etický kódex napokon spresňuje, že pozorovatelia môžu predkladať dokumenty, avšak ich distribúcia neznamená, že ECHA potvrdzuje alebo schvaľuje ich obsah (bod 15).

181    Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa má mylný názor na úlohu pozorovateľov počas schôdzí výborov a že ich úloha je prísne vymedzená tak, aby nemohli vážne narušiť rozhodovací proces.

182    Hoci ECHA nepoprela, že žiadateľ o autorizáciu v zásade nemá možnosť zúčastniť sa na schôdzach výboru ako pozorovateľ, a teda nemá právo vyjadriť sa na týchto schôdzach, treba uviesť, ako bolo zdôraznené v bode 177 vyššie, že článok 64 ods. 5 tretí pododsek nariadenia č. 1907/2006 mu umožňuje, aby predložil podrobné písomné argumenty a dáva mu na to lehotu dvoch mesiacov od prijatia návrhu stanoviska. Pri tejto príležitosti je mu dovolené, aby sa vyjadril k prípadným poznámkam pozorovateľov.

183    Treba tiež uviesť, že v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu položenú účastníkom konania a týkajúcu sa úlohy pozorovateľov upravenej etickým kódexom, ECHA odkázala na usmernenie zo 14. decembra 2012, v ktorom je opísaný postup, ktorým sa riadi v konaní o žiadosti o autorizáciu (ďalej len „usmernenie“). ECHA uvádza, že prítomnosť pozorovateľov a neprítomnosť žiadateľov o autorizáciu môže viesť k prejednaniu, ktoré by bolo nespravodlivé, keďže iba pozorovateľom je dovolené uvádzať pripomienky k danej veci. Z tohto dôvodu ECHA v usmernení spresnila, že v tomto type konania nemajú pozorovatelia žiadne právo na udelenie slova na schôdzach výborov. Treba uviesť, že toto usmernenie je v súlade s etickým kódexom, ktorý priznáva ECHA voľnú úvahu, keď uvádza, že účasť na schôdzach výborov „možno“ povoliť pozorovateľom a zveruje predsedovi diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o priebeh schôdzí. Na zabezpečenie súladu s etickým kódexom a procesnými pravidlami výborov ECHA rovnako stanovila, že pozorovatelia nemajú prístup k dôverným obchodným informáciám a nemôžu byť prítomní na tých častiach schôdzí, na ktorých sa prejednávajú tieto informácie.

184    Napokon žalobkyňa nepredložila žiadny konkrétny dôkaz umožňujúci konštatovať, že v tomto prípade by prístup k sporným informáciám, ktorých sa týkala žiadosť o autorizáciu používania DEHP, mal podstatný vplyv na rozhodovací proces ECHA a Komisie, a tak ho vážne narušil.

185    Vzhľadom na mechanizmus upravený nariadením č. 1907/2006 a konkretizovaný procesnými pravidlami výborov, etickým kódexom a usmernením a na neexistenciu akéhokoľvek konkrétneho dôkazu umožňujúceho mať v tomto prípade podozrenie, že by prístup k sporným informáciám ohrozil rozhodovací proces, sa treba domnievať, že zverejnenie sporných informácií nemôže mať na rozhodovací proces také nepriaznivé účinky, že by ho to vážne ohrozilo.

186    Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 treba zamietnuť.

187    Z uvedeného vyplýva, že žalobu treba zamietnuť, pričom nie je potrebné rozhodnúť o námietke neprípustnosti, ktorú na svoju obranu vzniesla ECHA.

 O trovách

188    Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže v tomto prípade žalobkyňa nemala vo veci úspech, treba ju zaviazať na náhradu trov konania, ktoré vznikli ECHA, v súlade s návrhmi ECHA, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

189    Komisia znáša svoje vlastné trovy konania podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku.

190    Organizácie ClientEarth, EEB a HCWH Europe znášajú svoje vlastné trovy konania podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Deza, a.s., znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska chemická agentúra (ECHA), vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

3.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

4.      Organizácie ClientEarth, European Environmental Bureau (EEB) a Vereniging Health Care Without Harm Europe znášajú svoje vlastné trovy konania.

Prek Labucka Kreuschitz

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. januára 2017.

Podpisy

Obsah

Skutkové okolnosti

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1.  O samostatnom žalobnom dôvode založenom na existencii všeobecnej domnienky dôvernosti informácií predložených v autorizačnom postupe upravenom nariadením č. 1907/2006

2.  O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001

O prvej výhrade založenej na dôvernosti sporných informácií z dôvodu ich obchodnej povahy a z dôvodu, že sa na ne vzťahuje know how žalobkyne

O otázke porušenia článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001

O otázke povinnosti zverejnenia informácií podľa článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 alebo o už verejnej povahe týchto informácií

–  O prípustnosti námietky založenej na nesprávnom uplatnení článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006

–  O existencii povinnosti zverejniť niektoré informácie podľa článku 119 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 a o otázke už verejnej povahy ostatných informácií

O druhej výhrade založenej na porušení ochrany práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva odôvodňujúcich uplatnenie článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001

O tretej výhrade založenej na tom, že nie je jasne uvedený verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie sporných informácií

O štvrtej výhrade založenej na porušení povinnosti odôvodnenia

3.  O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení záväzkov Únie vyplývajúcich z dohody TRIPS a na porušení práva na ochranu dôverných informácií (obchodného tajomstva) a o treťom žalobnom dôvode založenom na porušení záväzkov Únie vyplývajúcich z článku 8 EDĽP a článku 17 Charty základných práv a na porušení práva vlastniť majetok a ochrany vlastníctva

4.  O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001

O trovách

* Jazyk konania: čeština.