Vec T‑317/12
Holcim (Romania) SA
proti
Európskej komisii
„Mimozmluvná zodpovednosť – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Zodpovednosť za zavinenie – Odmietnutie Komisie sprístupniť informácie a zakázať akúkoľvek transakciu týkajúcu sa údajne odcudzených emisných kvót – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Objektívna zodpovednosť“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 18. septembra 2014
1. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žaloba na náhradu škôd údajne spôsobených inštitúciou Únie – Skutočnosti umožňujúce identifikovať vytýkané konanie inštitúcie, príčinnú súvislosť a skutočný a určitý charakter spôsobenej škody
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
2. Žaloba o náhradu škody – Autonómna povaha – Vyčerpanie vnútroštátnych opravných prostriedkov – Výnimka – Nemožnosť získať náhradu na vnútroštátnom súde – Nevyčerpanie vytvárajúce prekážku preskúmaniu existencie a rozsahu uvádzanej škody súdom Únie – Neprípustnosť
[Článok 268 ZFEÚ a článok 340 druhý odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
3. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie práva Únie – Miera voľnej úvahy inštitúcie pri prijímaní aktu
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
4. Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Integrovaný systém registrov Únie a členských štátov – Údaje týkajúce sa transakcií s kvótami – Oznamovanie a dôvernosť – Uplatniteľné pravidlá – Výnimky – Odvolávanie sa súkromnej spoločnosti, ktorá bola údajne obeťou odcudzenia kvót – Vylúčenie
(Nariadenie Komisie č. 2216/2004, článok 10; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 20)
5. Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Integrovaný systém registrov Únie a členských štátov – Údaje týkajúce sa transakcií s kvótami – Oznamovanie a dôvernosť – Uplatniteľné pravidlá – Obmedzenie vlastníckeho práva – Neexistencia
(Charta základných práv Európskej únie, článok 17 ods. 1 a článok 52 ods. 1; nariadenie Komisie č. 2216/2004, článok 10; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 19 ods. 3)
6. Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Integrovaný systém registrov Únie a členských štátov – Možnosť Komisie zablokovať určité kvóty v rámci registra – Hranice
(Nariadenie Komisie č. 2216/2004, články 27 a 69; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 20)
7. Súdne konanie – Predloženie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky – Rozšírenie existujúceho dôvodu – Prípustnosť
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c) a článok 48 ods. 2 prvý pododsek]
8. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Zákonný akt – Škoda vyplývajúca z odmietnutia Komisie sprístupniť dôverné informácie o emisných kvótach skleníkových plynov a z nepovoleného prevodu uvedených kvót na účet spoločnosti držiteľky – Neexistencia neobvyklej a osobitnej škody – Zodpovednosť Únie – Vylúčenie
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 2216/2004, článok 10)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 55, 56, 181)
2. Prípustnosť žaloby o náhradu škody stanovenej v článku 268 a článku 340 druhom odseku ZFEÚ môže v určitých prípadoch podliehať vyčerpaniu vnútroštátnych prostriedkov nápravy, ktorými možno dosiahnuť uspokojenie zo strany vnútroštátnych orgánov, ak tieto vnútroštátne prostriedky nápravy efektívne zabezpečujú ochranu dotknutých jednotlivcov tým, že sú schopné dosiahnuť náhradu uvádzanej škody.
V tejto súvislosti, hoci nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy nemusí systematicky viesť ku konštatovaniu neprípustnosti zo strany súdu Únie, existuje jedna možnosť, keď okolnosť, že nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o žalobe na náhradu škody podanej na vnútroštátnom súde, nevyhnutne implikuje neprípustnosť žaloby o náhradu škody podanej na súde Únie. Ide o možnosť, keď táto okolnosť znemožňuje súdu Únie identifikovať povahu a rozsah škody nárokovanej na súde Únie, takže požiadavky článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nie sú splnené.
Takisto, keď osoba podá dve žaloby na náhradu jednej a tej istej škody, pričom jedna je podaná proti vnútroštátnemu orgánu na vnútroštátnom súde a druhá proti inštitúcii alebo orgánu Únie na súd Únie, a existuje riziko, že z dôvodu rôzneho posúdenia tejto škody dvoma súdmi, na ktorých sa začalo konanie, uvedenej osobe bude poskytnutá buď nedostatočná alebo nadmerná náhrada škody, súd Únie musí predtým, ako rozhodne o existencii a rozsahu škody, počkať, kým rozhodne vnútroštátny súd. V tejto situácii nemôže rozhodnúť ani o príčinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním Únie a uvádzanou škodou. Naproti tomu môže, dokonca predtým, ako rozhodne vnútroštátny súd, určiť, či vytýkané konanie je takej povahy, že by vznikla mimozmluvná zodpovednosť Únie.
(pozri body 73 – 75, 79, 80)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 87)
4. Spoločnosť, ktorá bola údajne obeťou odcudzenia emisných kvót skleníkových plynov, sa nemôže odvolávať na výnimky z pravidiel dôvernosti týkajúce sa informácií o uvedených kvótach stanovené v článku 10 nariadenia č. 2216/2004 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov v súlade so smernicou č. 2003/87 a s rozhodnutím č. 280/2004, aby od Komisie požadovala sprístupnenie informácií o uvedených kvótach.
V prvom rade, hoci článok 20 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 96/61, jednak stanovuje, že ústredný správca určený Komisiou má vykonať automatizovanú kontrolu každej zaregistrovanej transakcie, aby sa overilo, či transakcie týkajúce sa kvót neboli postihnuté žiadnou nezrovnalosťou, a jednak, aby keď došlo k nezrovnalosti, tento orgán informoval dotknutý členský štát alebo štáty, ani tento článok, ani navyše žiadne iné ustanovenie smernice 2003/87 alebo nariadenia č. 2216/2004 totiž výslovne nestanovujú, že by Komisia mohla sprístupniť informácie týkajúce sa kvót, ktoré boli údajne odcudzené predpokladanej obeti. V tejto súvislosti uvedený článok 20 nestanovuje sprístupnenie informácií o transakcii, pri ktorej došlo k nezrovnalosti. A fortiori neukladá Komisii povinnosť oznámiť informácie o kvótach súvisiacich s takouto transakciou.
Okrem toho keďže takéto zrušenie dôvernosti nie je nevyhnutné na správne uplatňovanie ustanovenia smernice 2003/87 alebo nariadenia č. 2216/2004, alebo ešte normatívneho ustanovenia uplatniteľného v členskom štáte, spoločnosť sa nemôže odvolávať na výnimku ratione materiae z pravidla dôvernosti stanoveného v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 2216/2004.
V druhom rade, keďže výnimka uvedená v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 2216/2004 platí len v prospech služieb poverených uplatňovaním zákonov členských štátov, daňových orgánov členských štátov, Európskeho úradu pre boj proti podvodom OLAF, Europolu a správcov registrov členských štátov, akciová spoločnosť zriadená podľa vnútroštátneho práva sa nemôže účinne odvolávať na výnimku ratione personae. Okrem toho uvedená výnimka nepovoľuje Komisii sprístupniť predsedovi vnútroštátneho súdu ako sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežného opatrenia dôverné údaje obsiahnuté v registroch. Ako sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia totiž tento sudca nemá postavenie orgánu presadzovania práva v zmysle odseku 2 písm. a) uvedeného článku 10.
(pozri body 109, 116 – 119, 122, 158)
5. Aj za predpokladu, že by sa pravidlá dôvernosti emisných kvót skleníkových plynov stanovené v článku 10 nariadenia č. 2216/2004 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov v súlade so smernicou č. 2003/87 a s rozhodnutím č. 280/2004, mohli považovať za obmedzenie výkonu vlastníckeho práva zaručeného článkom 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, toto obmedzenie sa musí považovať za v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 52 ods. 1 uvedenej Charty.
Po prvé sú totiž tieto pravidlá dôvernosti stanovené v článku 10 nariadenia č. 2216/2004, ktorý je v súlade s obdobnými ustanoveniami článku 19 ods. 3 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 96/61. Musia sa teda považovať za ustanovené zákonom v zmysle článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Po druhé tieto pravidlá odpovedajú na obavu zachovania dôvernosti vecí, to znamená, že zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou. Po tretie uvedené pravidlá neukladajú neproporcionálne požiadavky vo vzťahu k sledovanému cieľu. Na jednej strane nezasahujú do podstaty vlastníckeho práva. Samé osebe totiž toto právo priamo neporušujú. Na druhej strane nepresahujú mieru toho, čo je vhodné a potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa. Pokiaľ totiž ide o údajné odcudzenie emisných kvót skleníkových plynov, článok 10 nariadenia č. 2216/2004 orgánu činnému v trestnom konaní nezakazuje oznámiť dôverné informácie potrebné na identifikáciu páchateľov deliktu alebo trestného činu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je obeťou údajného trestného činu. V zmysle článku 10 ods. 2b uvedeného nariadenia sa totiž takáto osoba môže považovať len za osobu, na ktorú sa vzťahujú úvahy uvádzané na dosiahnutie zrušenia dôvernosti. Okrem toho tento článok 10 takejto osobe nezakazuje podniknúť na základe takto oznámených informácií opatrenia, ktorými sa bude domáhať vrátenia svojich kvót, ani nespôsobuje prílišnú komplexnosť tejto úlohy.
(pozri body 113, 154, 165 – 169, 224)
6. Článok 69 nariadenia č. 2216/2004 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov v súlade so smernicou č. 2003/87 a s rozhodnutím č. 280/2004 neumožňuje zablokovať prístup k niektorým holdingovým účtom v rámci registra emisných kvót skleníkových plynov. Umožňuje výlučne v prípade systematického rizika prerušiť všetok prístup do registra ako celku alebo do nezávislého protokolu transakcií Spoločenstva ako celku. Nariadenie č. 2216/2004 totiž stanovuje zablokovanie určitých kvót v rámci registra len v jednom prípade, zakotvenom v jeho článku 27. Ide o prípad, keď, pokiaľ ide o jednu z jeho prevádzok, prevádzkovateľ nesplnil v stanovenej lehote technické pravidlá týkajúce sa vyhlásenia množstva skleníkových plynov emitovaných touto prevádzkou, tak ako ho schválil príslušný orgán.
Rovnako článok 20 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 96/61, nestanovuje povinnosť, ani neumožňuje, či už výslovne alebo implicitne, samotnej Komisii zablokovať kvóty, ktorých sa týkali transakcie postihnuté nezrovnalosťami v zmysle uvedeného článku 20. Tento článok totiž najprv stanovuje, aby Komisia konajúca v postavení ústredného správcu informovala dotknuté členské štáty, keď sa pri transakciách vyskytujú nezrovnalosti, a potom nariadila týmto členským štátom, aby nezaregistrovali tieto transakcie.
(pozri body 201, 205, 215)
7. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 218)
8. Rozhodujúc o žalobe o náhradu škody, ktorou sa domáha vznik zodpovednosti Únie za škodu spôsobenú legálnym aktom, sa súd Únie nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nerozhodol o otázke existencie objektívnej zodpovednosti v práve Únie a odmietol v každom prípade argumentáciu, ktorá mu bola predložená, vzhľadom na nepreukázanie neobvyklosti a osobitosti uvádzanej škody. V tejto súvislosti sa škoda musí považovať za neobvyklú, ak prekračuje hranice hospodárskych rizík, ktoré sú vlastné činnostiam v predmetnom sektore, a za osobitnú, pokiaľ neprimerane zasahuje určitú kategóriu podnikateľských subjektov v porovnaní s ostatnými podnikateľmi.
Uplatnenie pravidiel dôvernosti týkajúcich sa emisných kvót so skleníkovými plynmi stanovených v článku 10 nariadenia č. 2216/2004 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov v súlade so smernicou č. 2003/87 a s rozhodnutím č. 280/2004 zo strany Komisie voči spoločnosti držiteľke uvedených kvót nemôže predstavovať neobvyklú škodu. Okolnosť, že takéto pravidlá dôvernosti boli stanovené v uvedenom článku 10 a potom uplatnené na spoločnosť, totiž nepredstavuje neobvyklé riziko v odvetví, teda v odvetví hospodárskych subjektov podliehajúcich systému obchodovania s kvótami v Spoločenstve. V prípade neexistencie takýchto pravidiel by nemohlo byť zaručené obchodné tajomstvo, čo by poškodilo samotnú existenciu trhu s kvótami.
Okrem toho, keďže platí, že informatický systém na internete, prostredníctvom ktorého sa vykonávajú obchody s kvótami, zahŕňa technické úskalia, a to niekedy značné, škoda zodpovedajúca hodnote kvót prevedených elektronicky bez povolenia spoločnosti držiteľky na účty iných osôb sa nemôže v žiadnom prípade považovať za prekročenie ekonomických alebo technických rizík inherentných činnostiam dotknutého sektora.
(pozri body 235 – 238)