ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 10. apríla 2014 (*)

Obsah

I – Právny rámec

II – Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

III – Žaloby na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

IV – Návrhy účastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom

V – O odvolaniach

A – Zhrnutie odvolacích dôvodov

B – Preskúmanie dôvodov

1. O odvolacích dôvodoch založených na pripísateľnosti protiprávneho správania dcérskych spoločností ich materským spoločnostiam

a) O prvom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťami skupiny Alstom, založenom na porušení povinnosti odôvodnenia vzťahujúcej sa na Komisiu

i) O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

ii) O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

b) O prvom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťou Areva a druhom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťami skupiny Alstom, založených na porušení povinnosti odôvodnenia spočívajúcej na Všeobecnom súde

i) O prvej časti druhého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

ii) O prvom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťou Areva a druhej časti druhého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

iii) O štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

c) O treťom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťami skupiny Alstom, založenom na porušení článku 101 ZFEÚ, najmä pravidiel týkajúcich sa pripísania porušenia, ako aj zásad práva na spravodlivý proces a prezumpciu neviny

i) O prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

ii) O druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

2. O odvolacích dôvodoch týkajúcich sa uplatnenia pravidiel v oblasti solidarity pri platení pokút

a) O tvrdeniach týkajúcich sa faktickej solidárnej zodpovednosti uloženej materským spoločnostiam Areva a Alstom

i) Argumentácia účastníkov konania

ii) Posúdenie Súdnym dvorom

– O prípustnosti

– O veci samej

b) O tvrdeniach týkajúcich sa vnútorného rozdelenia pokuty medzi solidárnych dlžníkov

i) Argumentácia účastníkov konania

ii) Posúdenie Súdnym dvorom

3. O štvrtom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťou Areva a založenom na porušení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení pokuty, ktorá jej bola uložená

i) Argumentácia účastníkov konania

ii) Posúdenie Súdnym dvorom

4. O piatom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťou Alstom a založenom na porušení práva na účinný prostriedok nápravy

i) Argumentácia účastníkov konania

ii) Posúdenie Súdnym dvorom

VI – O trovách

„Odvolanie – Hospodárska súťaž ‒ Kartel – Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzačov izolovaných plynom – Pripísateľnosť protiprávneho správania dcérskych spoločností ich materským spoločnostiam – Povinnosť odôvodnenia – Solidárna zodpovednosť za zaplatenie pokuty – Pojem podnik – ‚Faktická‘ solidárna zodpovednosť – Zásady právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií ‒ Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania“

V spojených veciach C‑247/11 P a C‑253/11 P,

ktorých predmetom sú dve odvolania podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 18. a 20. mája 2011,

Areva SA (C‑247/11 P), so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: A. Schild, C. Simphal a E. Estellon, advokáti,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Alstom SA, so sídlom v Levallois‑Perret (Francúzsko),

T&D Holding SA, predtým Areva T&D Holding SA, so sídlom v Levallois‑Perret,

Alstom Grid SAS, predtým Areva T&D SA, so sídlom v La Défense (Francúzsko),

Alstom Grid AG, predtým Areva T&D AG, so sídlom v Oberentfeldene (Švajčiarsko) (C‑253/11 P),

v zastúpení: J. Derenne, A. Müller‑Rappard a M. Lagrue, advokáti,

žalobkyne v prvostupňovom konaní,

Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

a

Alstom SA,

T&D Holding SA,

Alstom Grid SAS,

Alstom Grid AG (C‑253/11 P),

v zastúpení: J. Derenne, A. Müller‑Rappard a M. Lagrue, advokáti,

odvolateľky,

ďalší účastníci konania:

Areva SA, v zastúpení: A. Schild, C. Simphal a E. Estellon, advokáti,

žalobkyňa v prvostupňovom konaní,

Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory L. Bay Larsen, podpredseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu štvrtej komory, sudcovia M. Safjan, J. Malenovský a A. Prechal (spravodajkyňa),

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: V. Tourrès, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. mája 2013,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. septembra 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Spoločnosti Areva SA (ďalej len „Areva“), Alstom SA (ďalej len „Alstom“), T&D Holding SA, Alstom Grid SAS a Alstom Grid AG (ďalej štyri naposledy menované spoločnosti ako „spoločnosti skupiny Alstom“, a všetkých päť spoločností spolu ako „odvolateľky“) sa vo svojich odvolaniach domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 3. marca 2011, Areva a i./Komisia (T‑117/07 a T‑121/07, Zb. s. II‑633, ďalej len „napadnutý rozsudok“) v rozsahu, v akom Všeobecný súd týmto rozsudkom zamietol ich žalobu smerujúcu k čiastočnému zrušeniu rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konečnom znení z 24. januára 2007 o začatí konania podľa článku [81 ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 5, 2008, s. 7, ďalej len „sporné rozhodnutie“), a subsidiárne k zníženiu výšky pokuty, ktorá im bola uvedeným rozhodnutím uložená.

I –  Právny rámec

2        Článok 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), nazvaný „Pokuty“, znie takto:

„…

2.      Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty, keď úmyselne alebo z nedbalosti:

a)      porušujú článok [81 ES] alebo článok [82 ES]…

…

3.      Pri stanovení čiastky pokuty sa zohľadní závažnosť a doba trvania porušovania.

…“

3        Podľa článku 31 tohto nariadenia, nazvaného „Preskúmanie Súdnym dvorom“:

„Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelné penále.“

II –  Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

4        Skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 až 35 napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.

5        Spor sa týka kartelu súvisiaceho s predajom rozvádzačov izolovaných plynom (ďalej len „RIP“), ktoré slúžia na kontrolu elektrického prúdu v elektrickej sieti. Je to silnoprúdové zariadenie, ktoré sa používa ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch na kľúč.

6        V bodoch 6 až 9 napadnutého rozsudku sú rôzne spoločnosti, ktorých sa spor týka, opísané takto:

„6      Alstom (predtým Alsthom), akciová spoločnosť založená podľa francúzskeho práva so správnou radou, je materskou spoločnosťou skupiny spoločností (ďalej len ‚skupina Alstom‘). Skupina Alstom pôsobila v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004 v oblasti dodávky a distribúcie elektrickej energie (ďalej len ‚odvetvie T & D‘) a najmä v oblasti RIP.

7      V rámci skupiny Alstom boli činnosti v oblasti RIP vo Francúzsku vykonávané spoločnosťou Alsthom SA (France) až do roku 1989, teda až do dňa, keď došlo k zmene obchodného mena tejto spoločnosti na GEC Alsthom SA, ktorej 100 % vlastníkom bola GEC Alsthom NV. Dňa 16. novembra 1992 došlo k založeniu spoločnosti Kléber Eylau SA, ktorej boli pridelené francúzske činnosti v oblasti RIP na základe dohody, ktorá nadobudla účinnosť 7. decembra 1992. Kléber Eylau bola z 99,76 % vlastnená spoločnosťou GEC Alsthom SA a z 0,04 % ju vlastnil Étoile Kléber. V júni 1993 Kléber Eylau zmenila svoje obchodné meno na GEC Alsthom T & D SA, ktoré bolo v júni 1998 zmenené na Alstom T & D SA. 100 % vlastníkom Alstom T & D SA bola Alstom Holdings (France), ktorá sama osebe bola v 100 % vlastníctve spoločnosti Alstom.

8      Od januára 1986 boli činnosti skupiny Alstom v oblasti RIP vykonávané súbežne vo Švajčiarsku a vo Francúzsku, zatiaľ čo spoločnosť Sprecher Energie AG sa stala dcérskou spoločnosťou v 100 % vlastníctve spoločnosti Alsthom. V novembri 1993 Sprecher Energie zmenila svoje obchodné meno na GEC Alsthom T & D AG, ktorá v júli 1997 zmenila svoje obchodné meno na GEC Alsthom AG a v júni 1998 na Alstom AG [ďalej len ‚Alstom (Schweiz)‘]. Dňa 22. decembra 2000 Alstom Power (Schweiz) AG kúpila Alstom AG. Obchodné meno nového subjektu bolo Alstom (Schweiz) AG. V novembri 2002 bol v rámci skupiny Alstom založený nový právny subjekt, na ktorý boli prevedené činnosti v odvetví T & D vo Švajčiarsku. Tento nový subjekt mal pôvodne obchodné meno Alstom (Schweiz) Services AG, ktoré bolo následne zmenené na Alstom T & D AG.

9      Všetky činnosti skupiny Alstom v odvetví T & D boli 8. januára 2004 prevedené na skupinu, ktorej materskou spoločnosťou je Areva, akciová spoločnosť založená podľa francúzskeho práva s predstavenstvom a dozornou radou (ďalej len ‚skupina Areva‘). V období od 9. januára do 11. mája 2004 boli činnosti skupiny Areva v oblasti RIP vykonávané spoločnosťami Areva T & D SA a Areva T & D AG, dcérskymi spoločnosťami v 100 % vlastníctve spoločnosti Areva T & D Holding SA, ktorá je sama v 100 % vlastníctve Areva (ďalej spoločne len ‚spoločnosti skupiny Areva‘).“

7        Dňa 3. marca 2004 ABB Ltd (ďalej len „ABB“) oznámila Komisii existenciu kartelu v oblasti RIP a podala ústnu žiadosť o oslobodenie od pokút v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci“). Dňa 25. apríla 2004 Komisia podmienečne priznala spoločnosti ABB oslobodenie.

8        Na základe vyhlásení ABB Komisia začala vyšetrovanie a 11. a 12. mája 2004 uskutočnila inšpekcie najmä v priestoroch spoločnosti Areva T&D SA. Dňa 20. apríla 2006 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo okrem spoločnosti Alstom a spoločností skupiny Areva zaslané spoločnostiam ABB, Fuji Electric Holdings Co. Ltd a Fuji Electric Systems Co. Ltd, Hitachi Ltd a Hitachi Europe Ltd, Japan AE Power Systems Corp., Mitsubishi Electric System Corp., Nuova Magrini Galileo SpA, Schneider Electric SA, Siemens AG, Toshiba Corp., ako aj piatim spoločnostiam skupiny, ktorej materskou spoločnosťou bola VA Technologie AG, vrátane samotnej VA Technologie AG.

9        Dňa 24. januára 2007 prijala Komisia sporné rozhodnutie, ktoré bolo oznámené 20 spoločnostiam, ktorým bolo adresované oznámenie o výhradách.

10      V bodoch 29 až 31 napadnutého rozsudku boli vlastnosti dotknutého kartelu, ako boli konštatované v spornom rozhodnutí, zhrnuté takto:

„29      V odôvodneniach č. 113 až 123 [sporného] rozhodnutia Komisia uviedla, že rôzne podniky, ktoré sa zúčastnili na karteli, sa dohodli na rozdeľovaní projektov RIP na celosvetovej úrovni, s výnimkou niektorých trhov, a to podľa dohodnutých pravidiel, najmä aby sa zachovali kvóty odzrkadľujúce v širokej miere ich odhadované historické podiely na trhu. Spresnila, že rozdeľovanie projektov RIP sa uskutočňovalo na základe spoločnej ‚japonskej‘ kvóty a spoločnej ‚európskej‘ kvóty, ktoré sa potom museli vzájomne rozdeliť medzi japonských a európskych výrobcov. Dohoda podpísaná vo Viedni [(Rakúsko)] 15. apríla 1988 (ďalej len ‚dohoda GQ‘) upravovala pravidlá umožňujúce prideliť projekty RIP buď japonským výrobcom, alebo európskym výrobcom a zahrnúť ich hodnotu do príslušnej kvóty. Navyše v odôvodneniach č. 124 až 132 [sporného] rozhodnutia Komisia spresnila, že rôzne podniky, ktoré sa zúčastnili na karteli, uzavreli nepísanú dohodu…, na základe ktorej projekty RIP jednak v Japonsku a jednak v krajinách európskych členov kartelu, označených spoločne ako ‚výrobné krajiny‘ projektov RIP, boli jednotlivo vyhradené japonským a európskym členom kartelu. Projekty RIP vo ‚výrobných krajinách‘ neboli predmetom výmeny informácií medzi týmito dvoma skupinami a neboli zahrnuté do príslušných kvót.

30      Dohoda GQ obsahovala tiež pravidlá týkajúce sa výmeny informácií nevyhnutných na fungovanie kartelu medzi dvoma skupinami výrobcov, ktoré boli najmä zabezpečované sekretármi uvedených skupín, pravidlá manipulácie dotknutých verejných obstarávaní a stanovenia cien za projekty RIP, ktoré nemohli byť rozdelené. Podľa znenia svojej prílohy 2 sa dohoda GQ uplatňovala na celý svet okrem Spojených štátov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy. Navyše na základe [uvedenej nepísanej dohody] projekty RIP v iných európskych krajinách než ‚výrobné krajiny‘ boli rovnako vyhradené európskej skupine, pričom japonskí výrobcovia sa zaviazali neprekladať ponuky na projekty RIP v Európe.

31      Podľa Komisie sa rozdelenie projektov RIP medzi európskych výrobcov riadilo dohodou podpísanou rovnako vo Viedni 15. apríla 1988 a nazvanou ‚E‑Group Operation Agreement for GQ‑Agreement‘ (Dohoda skupiny E, ktorou sa vykonáva dohoda GQ)… Stanovovala, že rozdeľovanie projektov RIP v Európe sa riadi tými istými pravidlami a postupmi ako rozdeľovanie projektov RIP v ostatných krajinách. Projekty RIP v Európe museli byť najmä oznámené, zaznamenané, pridelené, zostavené a bola im určená minimálna cena.“

11      Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia Komisia v spornom rozhodnutí skonštatovala, že dotknuté podniky porušili článok 81 ES a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3, ďalej len „Dohoda o EHP“) a uložila im pokuty, ktorých výška bola stanovená v súlade s metódami stanovenými v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (ďalej len „usmernenia“) a v oznámení o spolupráci.

12      Komisia rozhodla, že s ohľadom na oznámenie o spolupráci vyhovie žiadosti o oslobodenie od pokút spoločnosti ABB, ale že žiadosti o zhovievavosť podané inými spoločnosťami, medzi inými aj spoločnosťou Areva, treba zamietnuť.

13      Články 1 a 2 sporného rozhodnutia stanovujú:

„Článok 1

Nasledujúce podniky porušili [články 81 ES a 53 Dohody EHP] tým, že sa zúčastnili počas uvedeného obdobia na dohodách a zosúladených postupoch v oblasti [RIP] v [Európskom hospodárskom priestore (EHP)]:

…

b)      [Alstom] od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004;

c)      [Areva] od 9. januára 2004 do 11. mája 2004;

d)      Areva T&D AG od 22. decembra 2003 do 11. mája 2004;

e)      Areva T&D Holding… od 9. januára 2004 do 11. mája 2004;

f)      Areva T&D SA od 7. decembra 1992 do 11. mája 2004;

…

Článok 2

Za porušenia uvedené v článku 1 sa ukladajú tieto pokuty:

…

b)      [Alstom]: 11 475 000 eur;

c)      [Alstom], spoločne a nerozdielne s AREVA T&D SA: 53 550 000 eur, zo sumy AREVA T&D SA (53 550 000 eur), AREVA…, AREVA T&D Holding… a AREVA T&D AG spoločne a nerozdielne s AREVA T&D SA: 25 500 000 eur;

…“

14      Z údajov uvedených odvolateľkami vyplýva, že 7. júna 2010 Areva ukončila všetky činnosti v odvetví T & D. Najmä Alstom znova začal s činnosťou dodávok. Areva T&D Holding následne zmenila obchodné meno na T&D Holding SA, Areva T&D SA zmenila obchodné meno na Alstom Grid SAS a Areva T&D AG zmenila svoje obchodné meno na Alstom Grid AG.

III –  Žaloby na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

15      Z bodu 50 napadnutého rozsudku vyplýva, že spoločnosti skupiny Areva na podporu ich návrhov na zrušenie predložili sedem žalobných dôvodov, ktoré Všeobecný súd zhrnul takto:

„Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 253 ES. Druhý žalobný dôvod je v podstate založený na porušení pravidiel o pripísaní porušení, ktoré vyplývajú z článku 81 ods. 1 ES a z článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, ako aj na porušení všeobecných zásad právnej istoty a zákazu retroaktivity. Tretí žalobný dôvod je v podstate založený na porušení pravidiel o pripísaní porušení, ktoré vyplývajú z článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Štvrtý žalobný dôvod je v podstate založený na porušení pravidiel o pripísaní porušení a o solidárnom platení pokút, ktoré vyplývajú z článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, na porušení článku 7 ES, ako aj na porušení všeobecných zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, právnej istoty, zákazu retroaktivity a účinnej súdnej ochrany. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení pravidiel o solidárnom platení pokút, ktoré vyplývajú z článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Šiesty žalobný dôvod je v podstate založený na porušení článku 23 ods. 2 písm. a) [nariadenia č. 1/2003], a bodu 2 [usmernení], nesprávnom posúdení, ako aj na porušení všeobecných zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Nakoniec siedmy žalobný dôvod je v podstate založený na nesprávnom posúdení a na porušení článku 81 ES a článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, ako aj oznámenia o spolupráci.“

16      V bode 51 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zhrnul osem žalobných dôvodov predložených spoločnosťou Alstom na podporu jej návrhov takto:

„Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na účinný prostriedok nápravy. Druhý žalobný dôvod je v podstate založený na porušení pravidiel o solidárnom platení pokút, ktoré vyplývajú z článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP, na porušení všeobecných zásad právnej istoty a individualizácie trestov, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z článku 253 ES. Štvrtý žalobný dôvod je založený najmä na porušení pravidiel o pripísaní porušení, ktoré vyplývajú z článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP, ako aj na nesprávnom právom posúdení a subsidiárne na porušení článku 25 nariadenia č. 1/2003. Piaty žalobný dôvod je v podstate založený na nesprávnom posúdení, porušení usmernení, porušení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia. Šiesty žalobný dôvod je v podstate založený na porušení pravidiel o dokazovaní kontinuity porušenia, ktoré vyplývajú z článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 a z článku 15 ods. 2 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES], v znení zmien a doplnení (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ako aj na porušení zásady právnej istoty. Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení zásady dodržiavania práva na obhajobu a článku 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003. Ôsmy žalobný dôvod je v podstate založený na porušení usmernení a subsidiárne na porušení zásady proporcionality.“

17      V bode 317 napadnutého rozsudku Všeobecný súd prijal žalobné dôvody odvolateliek založené na porušení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania a rozhodol o zrušení článku 2 písm. b) a c) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom z dôvodu priťažujúcej okolnosti založenej na úlohe vodcu porušenia uložil spoločnosti Alstom a spoločnostiam skupiny Areva zvýšenie základnej sumy ich pokút o 50 %, ktoré je totožné so zvýšením pokuty uloženej spoločnosti Siemens AG.

18      V bode 323 tohto rozsudku Všeobecný súd v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci uložil z dôvodu tejto priťažujúcej okolnosti spoločnostiam Alstom a Areva T&D SA sadzbu zvýšenia základnej sumy uloženej pokuty na 35 %, ako aj spoločnostiam Areva T&D AG, Areva a Areva T&D Holding na 20 %, a na tomto základe zmenil výšku pokút uložených v článku 2 písm. b) a c) sporného rozhodnutia.

19      Všeobecný súd zamietol všetky ostatné žalobné dôvody uvedené spoločnosťou Alstom a spoločnosťami skupiny Areva.

20      Všeobecný súd tiež v bode 2 výroku napadnutého rozsudku zrušil článok 2 písm. b) a c) sporného rozhodnutia a v bode 3 výroku tohto rozsudku uložil výšku pokút takto:

„–      Alstom…: 10 327 500 eur,

–      Alstom…: 48 195 000 eur solidárne so spoločnosťou Areva T & D SA, pričom 20 400 000 eur zo sumy dlhovanej spoločnosťou Areva T & D SA zaplatí Areva T & D SA solidárne so spoločnosťami Areva T & D AG, Areva… a Areva T & D Holding…“

IV –  Návrhy účastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom

21      Svojím odvolaním spoločnosť Areva navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnutý rozsudok,

–        ak Súdny dvor dôjde k záveru, že stav konania umožňuje vo veci rozhodnúť s konečnou platnosťou, zrušil článok 1 písm. c) a článok 2 písm. c) sporného rozhodnutia; subsidiárne podstatne znížil výšku pokuty, ktorá jej bola uložená, zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov konania vzniknutých v konaní pred Všeobecným súdom,

–        v prípade, že Súdny dvor nedospeje k záveru, že vo veci je možné rozhodnúť s konečnou platnosťou, vrátil vec komore Všeobecného súdu v inom zložení a rozhodol o trovách konania neskôr.

22      Vo svojom odvolaní spoločnosti skupiny Alstom navrhujú, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnutý rozsudok,

–        ak Súdny dvor dôjde k záveru, že stav konania umožňuje vo veci rozhodnúť s konečnou platnosťou, zrušil článok 1 písm. b) d), e) a f) a článok 2 písm. b) a c) sporného rozhodnutia; subsidiárne podstatne znížil výšku pokuty, ktorá im bola uložená; zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov konania vzniknutých v konaní pred Všeobecným súdom,

–        v prípade, že Súdny dvor nedospeje k záveru, že vo veci je možné rozhodnúť s konečnou platnosťou, vrátil vec komore Všeobecného súdu v inom zložení a rozhodol o trovách konania neskôr.

23      Uznesením predsedu Súdneho dvora z 20. júla 2011 boli veci C‑247/11 P a C‑253/11 P spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

V –  O odvolaniach

A –  Zhrnutie odvolacích dôvodov

24      Na podporu svojho odvolania uvádza spoločnosť Areva štyri dôvody neplatnosti, z ktorých prvý, rozdelený na tri časti, je založený na porušení povinnosti odôvodnenia zaväzujúcej Všeobecný súd a na porušení práv na obhajobu pri posudzovaní toho, či spoločnosť Areva skutočne vykonávala v období od 9. januára do 11. mája 2004 rozhodujúci vplyv na spoločnosti Areva T&D SA a Areva T&D AG, v rozsahu, v akom Všeobecný súd:

–        nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, keď do sporného rozhodnutia a posteriori doplnil odôvodnenia, že Komisia mohla správne tvrdiť, že spoločnosť Areva nevyvrátila domnienku skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu,

–        uviedol tvrdenia, ktoré neumožňujú pochopiť dôvody, prečo nevyhovel argumentom tejto spoločnosti týkajúcim sa vyvrátenia tejto domnienky, a

–        uložil predložiť v rámci vyvrátenia uvedenej domnienky nemožný dôkaz (probatio diabolica) a zamietol jej dať možnosť vyjadriť sa k novým dôvodom, ktoré do sporného rozhodnutia doplnil.

25      Ďalšie tri odvolacie dôvody predložené spoločnosťou Areva sú založené na porušení:

–        pravidiel o solidárnom platení pokút, v dôsledku čoho boli porušené zásady právnej istoty a individualizácie trestov tým, že Všeobecný súd neuložil sankciu Komisii za to, že založila „faktickú“ solidárnu zodpovednosť medzi spoločnosťami Areva a Alstom, dvoma spoločnosťami, ktoré nikdy neboli súčasťou tej istej hospodárskej jednotky,

–        pravidiel týkajúcich sa delegovania právomocí Komisie, povinnosti odôvodnenia zaväzujúcej Všeobecný súd, zásady individualizácie trestov a sankcií tým, že Všeobecný súd neuložil sankciu Komisii za to, že v spornom rozhodnutí nerozhodla o výške jednotlivých podielov na pokute uloženej spoločnostiam Alstom a Areva a nechala implicitne toto rozhodnutie na vnútroštátny súd alebo rozhodcu, zatiaľ čo takéto rozhodnutie patrí do diskrečnej právomoci Komisie o sankciách, ktorá nemôže byť delegovaná, a

–        zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom Všeobecný súd schválil pokutu uloženú solidárne spoločnosti Areva za porušenie v dĺžke štyri mesiace, ktorej výška je skoro polovica výšky sumy pokuty solidárne uloženej spoločnosti Alstom za porušenie v dĺžke dvanásť rokov, alebo dvojnásobok výšky sumy pokuty, ktorú má zaplatiť spoločnosť Alstom sama za priamu účasť na dotknutom karteli počas štyroch rokov, bez toho, aby to bolo odôvodnené značným rozdielom vo veľkosti spoločností alebo závažnosťou porušenia počas sporného obdobia.

26      Spoločnosti skupiny Alstom predkladajú na podporu svojho odvolania päť dôvodov neplatnosti, z ktorých sú niektoré rozdelené na niekoľko častí a založené sú na porušení:

–        povinnosti odôvodnenia, a to tým, že Všeobecný súd konštatoval, že na jednej strane Komisia právne dostatočným spôsobom odôvodnila svoj záver týkajúci sa solidárnej zodpovednosti spoločnosti Alstom so spoločnosťou Areva T&D SA a spoločnosťou Areva T&D AG, ktorý je založený na skutočnosti, že Alstom nevyvrátila domnienku, že vykonávala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spoločnosti, hoci Komisia neprejednala skutočnosti uvádzané spoločnosťou Alstom s cieľom vyvrátiť túto domnienku (prvá časť), a na druhej strane Komisia oprávnene nebola povinná uviesť dôvody toho, že dvom spoločnostiam, ktoré netvoria hospodárskou jednotku v okamihu prijatia rozhodnutia, môže byť uložená spoločne a nerozdielne pokuta (druhá časť),

–        povinnosti odôvodnenia vzťahujúcej sa na Všeobecný súd v rozsahu, v akom:

–        nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a doplnil do sporného rozhodnutia a posteriori dôvody, ktoré sa v ňom nenachádzajú (tri prvé časti), a

–        nedostatočne právne odpovedal na tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého dvom spoločnostiam, ktoré netvoria hospodársku jednotku v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, nemôže byť uložená spoločne a nerozdielne pokuta (štvrtá časť),

–        článku 101 ZFEÚ a zásad práva na spravodlivý proces a prezumpciu neviny, ktoré sú zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie a zaručené článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, v rozsahu, v akom Všeobecný súd:

–        v rámci uplatnenia domnienky výkonu rozhodujúceho vplyvu použil definíciu výkonu takéhoto vplyvu materskej spoločnosti na jej dcérsku spoločnosť bez akéhokoľvek vzťahu k skutočnému konaniu na relevantnom trhu, a teda tejto domnienke priznal nevyvrátiteľnú povahu a

–        sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri konštatovaní skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu spoločnosti Areva T&D Holding na spoločnosť Areva T&D SA a Areva T&D AG v období od 9. januára do 11. marca 2004,

–        pojmu solidarita v rozsahu, v akom Všeobecný súd:

–        konštatoval, že pojem solidarita určuje príslušné podiely na pokute, ktoré majú zaplatiť spoločnosti, ktorým bola solidárne uložená táto pokuta, a

–        neuložil sankciu, keď Komisia preniesla svoju právomoc určiť zodpovednosť každej sankcionovanej spoločnosti a porušil tak zásady právnej istoty a individualizácie trestov, ako aj článok 13 ZEÚ,

–        povinnosti Všeobecného súdu prejednať predložené žalobné dôvody, keďže nesprávne posúdil rozsah žalobného dôvodu vychádzajúceho z porušenia práva na účinný prostriedok nápravy a práva na súdnu ochranu, a teda neprejednal predložený žalobný dôvod, ale iný žalobný dôvod, ktorý nebol predložený.

B –  Preskúmanie dôvodov

1.     O odvolacích dôvodoch založených na pripísateľnosti protiprávneho správania dcérskych spoločností ich materským spoločnostiam

a)     O prvom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťami skupiny Alstom, založenom na porušení povinnosti odôvodnenia vzťahujúcej sa na Komisiu

i)     O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

–       Argumentácia účastníkov konania

27      V rámci prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 90 až 99 napadnutého rozsudku, spoločnosti skupiny Alstom v podstate tvrdia, že Všeobecný súd mal sankcionovať Komisiu za porušenie povinnosti odôvodnenia, ktorá sa na ňu vzťahuje. Komisia najmä neodpovedala na tvrdenia uvedené spoločnosťou Alstom v bodoch 90 až 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, ktoré boli podporené dokumentmi v prílohe tejto odpovede a ktoré sa týkajú vyvrátenia domnienky skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu. Tieto tvrdenia preukazovali, že napriek domnienke výkonu rozhodujúceho vplyvu spoločnosti Alstom na jej dcérske spoločnosti, ktoré vlastnila na 100 %, tieto spoločnosti v období porušenia určovali svoje správanie na trhu nezávisle od svojej materskej spoločnosti.

28      Spoločnosti skupiny Alstom okrem toho tvrdia, že Všeobecný súd skreslil najmä v bode 95 napadnutého rozsudku sporné rozhodnutie, keďže odôvodnenia 345 až 347 uvedeného rozhodnutia vôbec nepredstavujú zhrnutie bodov 90 až 150 odpovede na oznámenie o výhradách.

29      Komisia navrhuje tvrdenia spoločností skupiny Alstom zamietnuť.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

30      Na úvod treba pripomenúť, že porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré vykonala dcérska spoločnosť, môže byť pripísané materskej spoločnosti najmä vtedy, keď dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dala materská spoločnosť, najmä vzhľadom na hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri najmä rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑97/08 P, Zb. s. I‑8237, bod 58, ako aj z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C‑628/10 P a C‑14/11 P, bod 43).

31      V takejto situácii, keď sú materská spoločnosť a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle článku 81 ES, môže totiž Komisia adresovať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázať jej osobnú účasť na porušení (pozri rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný, bod 59, ako aj Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., už citovaný, bod 44).

32      Súdny dvor spresnil, že v konkrétnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže vykonávať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že táto materská spoločnosť skutočne vykonáva takýto vplyv (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., už citovaný, bod 46, ako aj citovaná judikatúra).

33      Na domnienku, že materská spoločnosť skutočne vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, za týchto podmienok postačuje, ak Komisia preukáže, že táto materská spoločnosť vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu tejto dcérskej spoločnosti. V dôsledku toho môže Komisia voči materskej spoločnosti vyvodiť solidárnu zodpovednosť za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný, bod 61, ako aj Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., už citovaný bod 47).

34      Okrem toho, pokiaľ sa rozhodnutie o uplatnení pravidiel Únie v oblasti práva hospodárskej súťaže týka viacerých osôb a ide o pripísateľnosť porušenia, musí obsahovať dostatočné odôvodnenie vo vzťahu ku každej z osôb, ktorým je určené, najmä vo vzťahu k tým, ktoré podľa tohto rozhodnutia musia niesť zodpovednosť za toto porušenie. Také rozhodnutie tak v podstate musí v súvislosti s materskou spoločnosťou považovanou za zodpovednú za protiprávne konanie jej dcérskej spoločnosti obsahovať podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môžu odôvodniť pripísateľnosť porušenia tejto spoločnosti (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., už citovaný, bod 75).

35      Pokiaľ ide osobitne o rozhodnutie Komisie, ktoré sa v prípade viacerých osôb, ktorým je určené, výslovne opiera o domnienku skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu, treba konštatovať, že Komisia má v každom prípade – pod hrozbou, že sa táto domnienka stane nevyvrátiteľná – povinnosť vhodným spôsobom objasniť jeho adresátom dôvody, pre ktoré predložené dôkazy o skutkových a právnych okolnostiach nestačili na vyvrátenie uvedenej domnienky (rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, Zb. s. I‑8947, bod 153).

36      Komisia však nie je povinná vychádzať výlučne z uvedenej domnienky. Tejto inštitúcii totiž nič nebráni preukázať skutočný výkon rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti na svoju dcérsku spoločnosť prostredníctvom iných dôkazov alebo kombináciou takýchto dôkazov a uvedenej domnienky (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., už citovaný, bod 49).

37      Ako Všeobecný súd konštatoval v bode 91 napadnutého rozsudku, v prejednávanej veci zo sporného rozhodnutia, najmä z odôvodnení 335, 348 až 356 a 358 tohto rozhodnutia, vyplýva, že Komisia sa na rozhodnutie o zodpovednosti spoločnosti Alstom za porušenia vykonané jej dcérskymi spoločnosťami, ktorých vlastní 100 % ich základného kapitálu, nakoniec neopierala výlučne o domnienku skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu, ale skôr o metódu nazvanú metóda „dvojakého základu“, ktorá kombinuje túto domnienku s inými dôkazmi, v prejednávanej veci vecnými dôkazmi predloženými počas správneho konania, ktoré uvedenú domnienku potvrdili (pozri analogicky rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., už citovaný, bod 50).

38      Ako uviedol aj generálny advokát v bodoch 25 a 26 svojich návrhov, zdá sa, s ohľadom na úvahy uvedené v spornom rozhodnutí, že Komisii nemožno vytknúť, že neposkytla podrobné odôvodnenie zodpovedajúce požiadavkám vyplývajúcim z judikatúry, pokiaľ ide o pripísanie zodpovednosti za predmetné porušenie spoločnosti Alstom.

39      Takéto odôvodnenie totiž zodpovedá cieľu povinnosti odôvodnenia individuálneho rozhodnutia, ktorým je okrem snahy umožniť preskúmanie súdom poskytnúť dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, či rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej možno spochybniť jeho platnosť (pozri analogicky rozsudok z 8. mája 2013, ENI/Komisia, C‑508/11 P, bod 71).

40      Pokiaľ ide osobitne o skutočnosti na vyvrátenie domnienky skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu uvedené spoločnosťou Alstom v bodoch 90 až 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, hoci sa zdá, že Komisia v spornom rozhodnutí neodpovedala na všetky skutočnosti, poskytla napriek tomu dotknutej osobe dostatočné podklady na to, aby zistila, či je rozhodnutie opodstatnené alebo či má vady, ktoré by umožnili napadnúť jeho zákonnosť a umožnila Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 462, ako aj ENI/Komisia, už citovaný, bod 72).

41      Ako uviedol aj generálny advokát v bode 28 svojich návrhov, treba konštatovať, že v rámci odôvodnenia podrobne opisujúceho pripísateľnosť zodpovednosti za dotknuté porušenie spoločnosti Alstom podľa metódy obsahujúcej dvojaký základ, ako je vysvetlené v spornom rozhodnutí, Komisia najmä vykonala celkové posúdenie tvrdení predložených spoločnosťou Alstom v bodoch 90 až 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, a to v rozsahu, v akom boli relevantné na účely vyvrátenia domnienky skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu.

42      Pokiaľ ide o rozhodnutie, akým je sporné rozhodnutie, ktoré, ako už bolo uvedené v bode 37 tohto rozsudku, zakladá pripísateľnosť za porušenie vykonané dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti na metóde dvojakého základu, kombinujúcej domnienku skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu s dôkazmi, uvedenými podrobne v tomto rozhodnutí, takéto celkové posúdenie je v zásade v súlade so stupňom odôvodnenia vzťahujúcim sa na Komisiu, pokiaľ odôvodnenie aktu dostatočne umožní materskej spoločnosti oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré sa Komisia rozhodla pripísať jej zodpovednosť za porušenie vykonané jej dcérskou spoločnosťou.

43      Spoločnosti skupiny Alstom okrem toho nevysvetlili, ako im údajne nesprávne odôvodnenie sporného rozhodnutia bránilo v tom, aby účinne obhajovali svoje práva v konaní pred Všeobecným súdom, alebo zabránilo Všeobecnému súdu v preskúmaní sporného rozhodnutia. Naopak, podrobné preskúmanie tvrdení spoločnosti Alstom, ktorými sa táto spoločnosť usilovala vyvrátiť domnienku rozhodujúceho vplyvu, ktoré Všeobecný súd vykonal v bodoch 93 až 97 napadnutého rozsudku, skôr svedčí o tom, že Alstom bola schopná účinne obhajovať svoje práva v konaní pred Všeobecným súdom a že Všeobecný súd bol schopný preskúmať sporné rozhodnutie (pozri analogicky uznesenia zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, C‑421/11 P, bod 57, a z 13. septembra 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, C‑495/11 P, bod 50).

44      Okrem toho, pokiaľ ide o stupeň požadovaného odôvodnenia, treba uviesť, že na rozdiel od situácie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia (C‑521/09 P, Zb. s. I‑8947), na ktorý poukazujú spoločnosti skupiny Alstom, tieto spoločnosti neboli v prejednávanej veci konfrontované s prvým rozhodnutím Komisie, v ktorom Komisia zmenila svoj zvyčajný prístup a vychádzala len z domnienky uplatňovania rozhodujúceho vplyvu na dcérsku spoločnosť materskou spoločnosťou na účely pripísania porušenia materskej spoločnosti (pozri analogicky uznesenie zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, už citovaný, bod 58).

45      Nakoniec, v rozpore s tým, čo tvrdia spoločnosti skupiny Alstom, nič nebráni tomu, aby sa v rámci preskúmania pripísateľnosti porušenia vykonaného jej dcérskymi spoločnosťami spoločnosti Alstom Komisia oprela, ako to aj vyplýva z bodu 97 napadnutého rozsudku, najmä o skutočnosti predložené tretími osobami, v prejednávanej veci spoločnosťami skupiny Areva.

46      Z uvedeného vyplýva, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom sa musí zamietnuť.

ii)  O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

47      V rámci druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodu 200 napadnutého rozsudku, spoločnosti skupiny Alstom vytýkajú Všeobecnému súdu, že rozhodol, že Komisia bola oprávnená neuviesť osobitné dôvody, pre ktoré spoločnostiam Alstom a Areva T&D SA, ktoré v čase prijatia rozhodnutia netvorili hospodársku jednotku, uložila solidárnu pokutu.

48      Túto druhú časť treba zamietnuť.

49      Podľa ustálenej judikatúry ak totiž možno protiprávne správanie dcérskej spoločnosti pripísať jej materskej spoločnosti, možno sa aj domnievať, že tieto spoločnosti sú počas obdobia porušovania súčasťou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Za týchto podmienok tak môže Komisia voči materskej spoločnosti vyvodiť solidárnu zodpovednosť za protiprávne správanie jej dcérskej spoločnosti počas uvedeného obdobia a následne za zaplatenie pokuty, ktorú tejto dcérskej spoločnosti uložila (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., už citovaný, body 44 a 47, ako aj citovanú judikatúru).

50      Vzhľadom na túto ustálenú zásadu Všeobecný súd v bode 200 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že Komisia mohla v spornom rozhodnutí uviesť, že samotná skutočnosť, že v čase prijatia rozhodnutia Komisie o konštatovaní porušenia dcérska spoločnosť, ktorá sa dopustila porušenia, a materská spoločnosť, ktorej môže byť toto porušenie pripísané, netvorili už tú istú hospodársku jednotku a tým samotný podnik v zmysle článku 81 ES, nemôže tvoriť prekážku pre to, aby Komisia využila možnosť uložiť pokutu, ktorú majú tieto spoločnosti zaplatiť solidárne, bez toho, aby bolo treba toto rozhodnutie osobitne odôvodniť.

51      Za týchto podmienok, keďže z posúdenia prvej časti prvého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom vyplýva, že sporné rozhodnutie je dostatočne právne odôvodnené na to, aby spoločnosť Alstom poznala dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, že jej pripísala protiprávne správanie jej dcérskych spoločností, a že Všeobecný súd mohol vykonať svoje preskúmanie, nemožno Všeobecnému súdu vytknúť, že nesankcionovala Komisiu za to, že neuviedla osobitné odôvodnenie pri otázke uloženia pokuty, ktorú treba zaplatiť solidárne, spoločnostiam, ktoré už netvorili ten istý podnik.

52      Keďže, ako to v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 39 a 40 svojich návrhov, sa uloženie takejto pokuty spoločnostiam, ktoré už v čase prijatia rozhodnutia Komisie netvoria jeden podnik, neodlišuje od predchádzajúcej praxe Komisie, znamená to a fortiori, že úroveň požadovaného odôvodnenia môže byť nižšia.

53      Z toho vyplýva, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom a následne tento prvý odvolací dôvod v celku musí byť zamietnutý.

b)     O prvom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťou Areva a druhom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťami skupiny Alstom, založených na porušení povinnosti odôvodnenia spočívajúcej na Všeobecnom súde

54      Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry z odôvodnenia rozsudku Všeobecného súdu musia byť jasne a nepochybne zrejmé jeho úvahy, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonať svoje súdne preskúmanie (pozri najmä rozsudok ENI/Komisia, už citovaný, bod 74).

55      Povinnosť odôvodnenia však Všeobecnému súdu neukladá, aby vypracoval odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (pozri najmä rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, bod 82).

56      Okrem toho v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ Súdny dvor a Všeobecný súd nemôžu v nijakom prípade nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením (pozri najmä rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, bod 89 a citovanú judikatúru).

57      Všeobecnému súdu však nemožno vytýkať, že nahradil odôvodnenie Komisie svojím vlastným odôvodnením, pokiaľ ide o pripísateľnosť porušenia, ktorého sa dopustila dcérska spoločnosť, jej materskej spoločnosti, ak sa odôvodnenia dotknutého rozsudku týkali skutočností uvedených žalobkyňami pred Všeobecným súdom na účely vyvrátenia domnienky skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu, ktoré je Všeobecný súd povinný posúdiť v rámci preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle uznesenia zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, už citované, bod 65, a z 13. septembra 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, už citované, bod 60).

i)     O prvej časti druhého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

58      V rámci prvej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 102 až 110 napadnutého rozsudku, spoločnosti skupiny Alstom vytýkajú Všeobecnému súdu, že nahradil úvahy Komisie svojimi úvahami. V týchto bodoch mal Všeobecný súd preskúmať tvrdenia uvedené spoločnosťou Alstom v bodoch 90 až 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, ktoré sa týkali vyvrátenia domnienky skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu počas obdobia od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004. Keďže však sporné rozhodnutie neobsahovalo žiadne posúdenie týchto tvrdení, Všeobecný súd doplnil takéto posúdenie do dôvodov sporného rozhodnutia.

59      Toto tvrdenie je založené na domnienke, podľa ktorej Komisia v spornom rozhodnutí dostatočne nepreskúmala tvrdenia uvedené spoločnosťou Alstom v bodoch 90 až 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách.

60      Tak, ako to vyplýva z prvého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom, túto domnienku nemožno prijať, keďže v bode 42 tohto rozsudku bolo konštatované, že sporné rozhodnutie obsahuje dostatočné odôvodnenie otázky pripísateľnosti porušenia spoločnosti Alstom, ktorého sa dopustili jej dcérske spoločnosti, vrátane celkového posúdenia tvrdení uvedených spoločnosťou Alstom v bodoch 90 až 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách.

61      Ako vyplýva z bodu 57 tohto rozsudku, Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že v bodoch 102 až 110 napadnutého rozsudku uviedol odôvodnenie týkajúce sa uvedených bodov 90 až 150, ako sa nachádzajú v spornom rozhodnutí, keďže sa Všeobecný súd v týchto bodoch napadnutého rozsudku obmedzil na podrobnejšie preskúmanie tvrdení a dôkazov predložených spoločnosťou Alstom počas správneho konania.

62      Z toho vyplýva, že prvá časť druhého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom sa musí zamietnuť.

ii)  O prvom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťou Areva a druhej časti druhého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

–       Argumentácia účastníkov konania

63      Spoločnosť Areva vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý sa týka bodov 144 až 152 napadnutého rozsudku, uvádza, že Všeobecný súd nedodržal svoju povinnosť odôvodnenia, ako aj právo na obhajobu.

64      Na úvod Všeobecný súd v bode 150 napadnutého rozsudku nahradil úvahy Komisie vlastnými úvahami, pričom dodatočne doplnil k spornému rozhodnutiu dve nové okolnosti s cieľom zamietnuť tvrdenia, podľa ktorých v období od 9. januára 2004 do 11. mája 2004 Areva a Areva T&D Holding nemali dostatočnú skúsenosť v odvetví T & D na to, aby mohli skutočne uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie spoločností Areva T&D SA a Areva T&D AG (ďalej spolu len „dcérske spoločnosti T & D“).

65      Tieto nové skutočnosti majú pozostávať z tvrdenia, že nemožno vylúčiť, že spoločnosti Areva a Areva T&D Holding mohli získať vedomosti o odvetví T & D v období medzi uzavretím zmluvy o prevode dcérskych spoločností spoločnosti Alstom pôsobiacich v odvetví T & D v septembri 2003 a skutočným prevodom týchto dcérskych spoločností 8. januára 2004, a jednak, že nemožno vylúčiť, že prijatie nového riadiaceho pracovníka pre tieto dcérske spoločnosti do zamestnania mimo skupiny umožnilo spoločnosti Areva získať skúsenosť v tomto odvetví.

66      Následne tvrdenia Všeobecného súdu neumožňujú porozumieť dôvodom, pre ktoré Všeobecný súd neprijal tvrdenia spoločnosti Areva. Napadnutý rozsudok je tak nedostatočne odôvodnený.

67      Nakoniec Všeobecný súd porušil aj právo spoločnosti Areva na obhajobu. Všeobecný súd tým, že vychádzal z okolností, ktoré v skutočnosti predstavovali domnienky alebo hypotézy, zmenil domnienku skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu na nevyvrátiteľnú a uložil spoločnosti Areva probatio diabolica v rámci preukázania neexistencie skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu touto spoločnosťou na dcérske spoločnosti T & D tým, že vyžadoval, aby predložila negatívny dôkaz o nezasahovaní do ich správania. Všeobecný súd neumožnil spoločnosti Areva vyjadriť sa k vyššie uvedeným novým okolnostiam doplneným k spornému rozhodnutiu.

68      Druhou časťou svojho druhého odvolacieho dôvodu spoločnosti skupiny Alstom tvrdia, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že v podstate uviedol tú istú výhradu, ako tú, ktorú predložila spoločnosť Areva v rámci jej prvého odvolacieho dôvodu.

69      Komisia tieto argumenty odmieta. Komisia najmä tvrdí, že odvolací dôvod predložený spoločnosťou Areva je neprípustný, keďže ním táto spoločnosť v skutočnosti kritizuje posúdenie dôkazov, ktoré vykonal Všeobecný súd.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

70      V prvom rade treba zamietnuť ako neprípustné tvrdenie predložené spoločnosťou Areva po prvýkrát v jej replike, v ktorom tvrdí, že Všeobecný súd nesankcionoval Komisiu za to, že si nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia v rámci analýzy skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu spoločnosti Areva na svoje dcérske spoločnosti T & D.

71      Toto tvrdenie je úplne odlišné od tvrdení uvedených spoločnosťou Areva v jej odvolaní, ktoré sa týkajú iba povinnosti odôvodnenia spočívajúcej na Všeobecnom súde.

72      Treba konštatovať, že uvedená argumentácia predstavuje podľa pravidla stanoveného v článkoch 127 a 190 rokovacieho poriadku nový dôvod, ktorý bol predložený v priebehu konania a ktorý treba zamietnuť ako neprípustný, keďže nebol založený na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania na Súdnom dvore (pozri najmä rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P, bod 371, ako aj citovanú judikatúru).

73      Po druhé treba vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 54 až 57 tohto rozsudku preskúmať tvrdenie uvedené spoločnosťou Areva a spoločnosťami skupiny Alstom, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 150 napadnutého rozsudku pridal k odôvodneniu sporného rozhodnutia dve nové okolnosti, ktoré sú uvedené v bode 64 tohto rozsudku.

74      V tejto súvislosti treba preskúmať bod 150 napadnutého rozsudku v súvislosti s odôvodnením, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 144 až 152 uvedeného rozsudku ako odpoveď na tretí žalobný dôvod, ktorým spoločnosti skupiny Areva Všeobecnému súdu tvrdili, že materské spoločnosti Areva a Areva T&D Holding nemali dostatočnú skúsenosť v odvetví T & D na to, aby mohli skutočne uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie dcérskych spoločností v oblasti T&D.

75      Takéto preskúmanie ukázalo, ako to aj v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 65 až 71 svojich návrhov, že Všeobecný súd v bode 150 napadnutého rozsudku nepridal žiadne dve nové okolnosti k odôvodneniu sporného rozhodnutia, čím by nahradil svojím odôvodnením odôvodnenie v spornom rozhodnutí, ale sa obmedzil, v rámci preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia, na podrobnú odpoveď na predložené tvrdenia, ktoré smerovali k vyvráteniu domnienky skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu na základe dôvodu, že vytýkané porušenie nie je možné pripísať materským spoločnostiam Areva a Areva T&D Holding, keďže tieto spoločnosti nemali dostatočnú skúsenosť v odvetví T & D.

76      Po tretie treba zamietnuť tvrdenie spoločnosti Areva, podľa ktorého odôvodnenie Všeobecného súdu týkajúce sa týchto dvoch nových okolností údajne pridaných do sporného rozhodnutia jej neumožnili porozumieť, v čom mohli tieto okolnosti odôvodniť konštatovanie o skutočnom výkone rozhodujúceho vplyvu.

77      V tejto súvislosti treba uviesť, ako to vyplýva aj z bodu 75 tohto rozsudku, že tieto dve okolnosti, na ktoré odkazuje spoločnosť Areva, nezakladajú konštatovanie o skutočnom výkone rozhodujúceho vplyvu, ale predstavujú jednoducho tvrdenia, ktoré Všeobecný súd uviedol ako odpoveď na argumentáciu spoločností skupiny Areva v správnom konaní a následne pred Všeobecným súdom, podľa ktorej materské spoločnosti uvedenej skupiny nemohli skutočne vykonávať rozhodujúci vplyv na dotknuté dcérske spoločnosti z dôvodu ich nedostatku skúseností v odvetví T & D.

78      Po štvrté treba zamietnuť tvrdenie spoločnosti Areva založené na porušení práva na obhajobu, keďže sa nemohla vyjadriť k týmto dvom údajne novým okolnostiam. Práva na obhajobu však nemohli byť v nijakom prípade porušené, keďže z bodu 75 toto rozsudku vyplýva, že uvedené okolnosti uviedol Všeobecný súd ako odpoveď na tvrdenia predložené samotnými spoločnosťami skupiny Areva.

79      Po piate treba tiež zamietnuť ako nedôvodné tvrdenie spoločnosti Areva, podľa ktorého práva na obhajobu boli porušené z toho dôvodu, že Všeobecný súd jej uložil probatio diabolica, ktoré pozostávalo z povinnosti predložiť negatívny dôkaz o neexistencii jej vplyvu na správanie dcérskych spoločností.

80      Prístup Všeobecného súdu k tvrdeniam predloženým spoločnosťami skupiny Areva na účely vyvrátenia domnienky skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu totiž probatio diabolica ako celok nepreukázali. Z judikatúry vyplýva, že subjektom, ktoré sa snažia vyvrátiť uvedenú domnienku, prináleží predložiť akýkoľvek dôkaz týkajúci sa ekonomického, organizačného a právneho vzťahu, ktorý spája dotknutú dcérsku spoločnosť s jej materskou spoločnosťou, teda dôkaz, o ktorom si tieto subjekty myslia, že môže preukázať, že nepredstavujú jeden hospodársky subjekt (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, už citovaný, bod 65).

81      Skutočnosť, že by mohlo byť ťažké predložiť dôkaz preukazujúci opak potrebný na vyvrátenie domnienky, sama osebe neznamená, že by bola táto domnienka nevyvrátiteľná, najmä ak práve subjekty, voči ktorým bola domnienka uplatnená, môžu najlepšie zaistiť tento dôkaz v ich vlastnej oblasti činností (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, už citovaný, bod 70).

82      S ohľadom na uvedené sa musia prvý odvolací dôvod spoločnosti Areva a druhá časť druhého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom zamietnuť.

iii)  O štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

83      V rámci štvrtej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu spoločnosti skupiny Alstom vytýkajú Všeobecnému súdu dvojaký nedostatok odôvodnenia v napadnutom rozsudku, keďže bod 206 tohto rozsudku neumožňuje zistiť jednak to, prečo Komisia mohla bez toho, aby v tejto súvislosti odôvodnila sporné rozhodnutie, uložiť pokuty právnym subjektom, ktoré v čase prijatia sporného rozhodnutia už netvorili hospodársku jednotku, a jednak to, prečo judikatúra, ktorú citovali, nie je relevantná.

84      V tejto súvislosti s ohľadom na úvahy uvedené v bodoch 49 a 50 tohto rozsudku stačí konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 200 napadnutého rozsudku rozhodol, že nemusí vytknúť Komisii, že osobitne neodôvodnila rozhodnutie uložiť solidárnu pokutu spoločnostiam Alstom a Areva T&D SA s ohľadom na skutočnosť, že tieto spoločnosti už netvorili tú istú hospodársku jednotku v čase prijatia sporného rozhodnutia, a v bode 206 tohto rozsudku, že z judikatúry nevyplýva, že solidárne možno spoločnostiam uložiť pokutu iba vtedy, keď tvoria v čase prijatia sporného rozhodnutia hospodársku jednotku.

85      Preto musí byť štvrtá časť druhého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom zamietnutá.

86      Z toho vyplýva, že prvý odvolací dôvod predložený spoločnosťou Areva, ako aj druhý odvolací dôvod predložený spoločnosťami skupiny Alstom, okrem tretej časti tohto druhého odvolacieho dôvodu, ktorá bude preskúmaná neskôr, treba zamietnuť.

c)     O treťom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťami skupiny Alstom, založenom na porušení článku 101 ZFEÚ, najmä pravidiel týkajúcich sa pripísania porušenia, ako aj zásad práva na spravodlivý proces a prezumpciu neviny

i)     O prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

87      Prvou časťou svojho tretieho odvolacieho dôvodu spoločnosti skupiny Alstom tvrdia, že Všeobecný súd prijal v rámci uplatnenia domnienky skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu, ako je uvedené v bodoch 84 až 110 napadnutého rozsudku, definíciu výkonu rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti na svoju dcérsku spoločnosť bez akéhokoľvek vzťahu so skutočným správaním na dotknutom trhu, a tým dal tejto domnienke nevyvrátiteľný charakter.

88      Spoločnosti skupiny Alstom najmä tvrdia, že Všeobecný súd tým, že vyvodil skutočný výkon rozhodujúceho vplyvu zo samotnej existencie organizačných, hospodárskych a právnych väzieb medzi materskou spoločnosťou a jednou z jej dcérskych spoločností a nie z konkrétnych skutočností súvisiacich s daným skutočným správaním na predmetnom trhu, prekročil uložením spoločnosti Alstom probatio diabolica hranice primeraného, keďže táto spoločnosť môže vyvrátiť domnienku skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu iba popretím existencie uvedených väzieb, a tým aj svojej vlastnej existencie.

89      V tejto súvislosti treba najprv konštatovať, že v rozpore s tvrdeniami spoločností skupiny Alstom Všeobecný súd nevyvodil skutočné uplatňovanie rozhodujúceho vplyvu zo samotnej existencie organizačných, hospodárskych a právnych väzieb medzi materskou spoločnosťou a jednou z jej dcérskych spoločností.

90      V bode 103 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd konštatoval, že dokumenty, ktoré predložila spoločnosť Alstom počas správneho konania, preukazujú, že vedenie skupiny Alstom, za ktoré bola zodpovedná Alstom, sa podieľalo na definovaní smerovania na trhu, pokiaľ ide o odvetvie T & D skupiny Alstom a jej jednotlivé oblasti činností, a že neustále kontrolovalo monitorovanie tohto smerovania uvedeným odvetvím a jeho jednotlivými oblasťami činností.

91      Ďalej, ako to správne uviedla Komisia, táto inštitúcia nie je povinná preukázať, že v situácii, v akej sa uplatní domnienka skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu, ktorá sa zahrnie do uplatnenia metódy dvojakého základu, aká je použitá v prejednávanej veci, materská spoločnosť skutočne využila organizačné, hospodárske a právne väzby vystihujúce jej vzťah s jej dcérskymi spoločnosťami v rámci presných skutkových okolností prepojených na určité správanie na dotknutom trhu, keďže takáto povinnosť by pripravila túto domnienku jej účinku.

92      Okrem toho, ako to aj vyplýva z bodov 80 a 81 tohto rozsudku, Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že vo veci uplatnil nevyvrátiteľnú verziu tejto domnienky uložením probatio diabolica spoločnosti Alstom v súvislosti s predloženými tvrdeniami tejto spoločnosti na vyvrátenie uvedenej domnienky.

93      Nakoniec, pokiaľ ide o zlučiteľnosť domnienky skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu so zásadami práva na spravodlivý proces a prezumpcie neviny, Súdny dvor už rozhodol, že táto domnienka je proporcionálna sledovanému legitímneho cieľu, a teda je v akceptovateľných hraniciach, keďže cieľom tejto domnienky je zachovávanie rovnováhy medzi dôležitosťou jednak cieľa spočívajúceho v potláčaní správania porušujúceho pravidlá hospodárskej súťaže, osobitne článok 81 ES, a v zabránení jeho opakovaniu, a jednak požiadaviek niektorých všeobecných zásad práva Únie, ako najmä zásad prezumpcie neviny, osobnosti trestov a právnej istoty, ako aj práva na obhajobu vrátane zásady rovnosti zbraní. Najmä z tohto dôvodu je uvedená domnienka vyvrátiteľná (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky ENI/Komisia, už citovaný, bod 50, a z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C‑501/11 P, body 107 a 108).

94      Prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom tak musí byť zamietnutá.

ii)  O druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom

95      V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu spoločnosti skupiny Alstom tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 144 až 152 napadnutého rozsudku potvrdil sporné rozhodnutie v časti, v ktorej konštatuje skutočný výkon rozhodujúceho vplyvu spoločnosti Areva T&D Holding na spoločnosti Areva T&D SA a Areva T&D AG počas obdobia od 9. januára do 11. mája 2004. Na odôvodnenie posúdenia Komisie sa Všeobecný súd v bode 150 uvedeného rozsudku odvolal na dve okolnosti už kritizované spoločnosťou Areva v rámci jej prvého odvolacieho dôvodu, ktoré sú uvedené v bode 65 tohto rozsudku.

96      V tejto súvislosti treba konštatovať, že tvrdenia predložené v tomto kontexte spoločnosťami skupiny Alstom sa v mnohom prelínajú s tvrdeniami predloženými spoločnosťou Areva v rámci jej prvého odvolacieho dôvodu proti rovnakým bodom napadnutého rozsudku.

97      Tieto tvrdenia však už boli Súdnym dvorom v bode 77 tohto rozsudku zamietnuté v rámci odpovede na prvý odvolací dôvod predložený spoločnosťou Areva, z ktorého vyplýva, že Všeobecný súd pri preskúmaní všetkých tvrdení spoločnosti Areva na vyvrátenie domnienky skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu analyzoval tvrdenia predložené spoločnosťou Areva a dospel jemnými a obozretnými slovami k záveru, že tieto okolnosti nie sú takej povahy, aby preukázali neexistenciu skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu.

98      Týmto spôsobom Všeobecný súd, ako už bolo uvedené v bodoch 80, 81 a 92 tohto rozsudku, neuložil spoločnosti Alstom probatio diabolica, ktorá by zmenila domnienku skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu na nevyvrátiteľnú.

99      Okrem toho je neprípustné tvrdenie spoločnosti Alstom, v ktorom rovnako uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho vecného posúdenia týchto dvoch okolností, bez preukázania ich akéhokoľvek pochybenia.

100    Z toho vyplýva, že druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťami skupiny Alstom nemôže byť prijatá a tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako celok.

2.     O odvolacích dôvodoch týkajúcich sa uplatnenia pravidiel v oblasti solidarity pri platení pokút

101    Spoločnosť Areva v rámci svojho druhého a tretieho odvolacieho dôvodu a spoločnosti skupiny Alstom v rámci ich jednak tretej časti druhého odvolacieho dôvodu a jednak štvrtého odvolacieho dôvodu uvádzajú viacero právnych nesprávností, ktorých sa dopustil Všeobecný súd, vyplývajúcich z výkladu a uplatnenia pravidiel v oblasti solidarity pri platení pokút uložených Komisiou rôznym právnickým osobám solidárne zodpovedným z dôvodu, že tvoria jeden podnik uznaný za vinný z vykonania porušenia pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

102    Prvá skupina takto uvedených tvrdení odvolateliek sa týka „faktickej“ solidárnej zodpovednosti za platbu pokuty, ktorú uložila Komisia spoločnostiam Areva a Alstom ako nástupníckym materským spoločnostiam dcérskych spoločností, ktoré sa dopustili porušení práva hospodárskej súťaže, za čo Všeobecný súd Komisii neuložil sankciu, aj keď to bolo v rozpore najmä so zásadami právnej istoty a individualizácie trestov.

103    Druhá skupina tvrdení založených uvedenými odvolateľkami na porušení rovnakých zásad, ako aj článku 7 ES a povinnosti odôvodnenia, sa týka niektorých úvah uvedených v napadnutom rozsudku v súvislosti s vnútorným vzťahom solidarity, teda so všetkými zásadami uvedenými Všeobecným súdom, ktoré riadia určenie pomerných častí pokuty, ktorú majú zaplatiť solidárni dlžníci v rámci ich vnútorného vzťahu, po tom, ako sa Komisia po úhrade celej sumy pokuty jedným alebo viacerými dlžníkmi prestane o situáciu zaujímať.

a)     O tvrdeniach týkajúcich sa faktickej solidárnej zodpovednosti uloženej materským spoločnostiam Areva a Alstom

i)     Argumentácia účastníkov konania

104    Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil zásady právnej istoty a individualizácie trestov tým, že nespochybnil uplatnenie pravidiel v oblasti solidarity pre platby pokuty, ako boli vykonané Komisiou, keďže Komisia uložila faktickú solidárnu zodpovednosť spoločnostiam Areva a Alstom, dvom nástupníckym materským spoločnostiam dcérskych spoločností, ktoré sa dopustili porušení pravidiel hospodárskej súťaže Únie, zatiaľ čo tieto spoločnosti nikdy netvorili medzi sebou hospodársku jednotku.

105    Spoločnosť Areva dodáva, že Všeobecný súd sám rovnako porušil uvedené zásady, keď uložil v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci zmenené výšky pokút, ktoré tiež mali za následok vznik faktickej solidárnej zodpovednosti.

106    Spoločnosti skupiny Alstom uvádzajú, že táto faktická solidarita vyplýva jednak z toho, že suma 25 500 000 eur, ktorú Všeobecný súd znížil na 20 400 000 eur, uložená solidárne spoločnosti Areva a dcérskym spoločnostiam T & D je súčasťou sumy 53 550 000 eur, ktorú Všeobecný súd znížil na 48 195 000 eur, uloženej solidárne spoločnosti Alstom a jej bývalej dcérskej spoločnosti Areva T&D SA, a jednak z toho, že súčet maximálnych súm, za ktoré sú nástupnícke materské spoločnosti zodpovedné, presahuje sumu, ktorú má zaplatiť dcérska spoločnosť.

107    Táto technika „kaskádovitého“ určovania pokuty má za následok zavedenie faktickej solidarity medzi spoločnosťami Alstom a Areva, keďže skutočne vymožená suma Komisiou od materskej spoločnosti by mala priamy vplyv na sumu, ktorú by mohla Komisia vymáhať od inej materskej spoločnosti, zatiaľ čo tieto spoločnosti netvorili nikdy rovnakú hospodársku jednotku v zmysle pravidiel práva hospodárskej súťaže Únie. Okrem toho takáto technika neumožňuje dotknutým materským spoločnostiam jednoznačne poznať presnú sumu pokuty, ktorú má každá z nich zaplatiť.

108    V rozsudku z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, (T‑40/06, Zb. s. II‑4893), Všeobecný súd potvrdil, v kontexte nástupníckych materských spoločností dcérskych spoločností, ktoré sa dopustili porušení práva hospodárskej súťaže zhodných v podstate s porušeniami v prejednávanej veci, že takáto technika určovania vonkajších pomerov solidarity je v rozpore so zásadou individualizácie trestov a sankcií.

109    Komisia najmä uvádza, že odvolacie dôvody predložené odvolateľkami sú nové, a teda neprípustné, keďže vytýkajú Všeobecnému súdu, že nesankcionoval Komisiu za uloženie faktickej solidárnej zodpovednosti medzi materskými spoločnosťami Areva a Alstom. Ide o odvolacie dôvody, ktoré uvedené spoločnosti neuviedli na prvom stupni, zatiaľ čo to mohli urobiť. Odvolacie dôvody týkajúce sa pravidiel v oblasti solidarity predložené Všeobecnému súdu sa týkali iba skutočnej solidarity alebo „právnej“ solidarity medzi spoločnosťami Areva T&D SA a každou z nástupníckych materských spoločností Alstom a Areva, ako sú definované v spornom rozhodnutí.

110    Vo veci samej Komisia subsidiárne tvrdí, že prevod spoločnosti Areva T&D SA počas obdobia dotknutého porušovania má za následok dvojitú solidárnu zodpovednosť tejto dcérskej spoločnosti s každou z nástupníckych materských spoločností. Hoci metóda úpravy solidárnej zodpovednosti použitá v prejednávanej veci znamená možné prekrývanie súm vymožiteľných od spoločností Areva a Alstom, táto metóda nespôsobuje právnu solidárnu zodpovednosť týchto spoločností. Z právneho hľadiska je totiž rozhodujúca solidárna zodpovednosť každej materskej spoločnosti s prevedenou dcérskou spoločnosťou.

111    Okrem toho v prípade, keď je dcérska spoločnosť zodpovedná solidárne so svojimi nástupníckymi materskými spoločnosťami, nebude nijako v rozpore s právom Únie vypočítať pokutu, ktorú má zaplatiť, na základe celkovej východiskovej sumy, ktorá je zhodná s východiskovou sumou uloženou dcérskej spoločnosti. V rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky v bode 74 už citovaného rozsudku Trioplast Industrier/Komisia, Všeobecný súd potvrdil zákonnosť tejto metódy, ktorá bola okrem toho výhodnejšia pre dotknuté materské spoločnosti ako iné metódy, ktoré sa mohli v takom prípade použiť.

ii)  Posúdenie Súdnym dvorom

–       O prípustnosti

112    Komisia predkladá námietku neprípustnosti proti tvrdeniam odvolateliek založeným na faktickej solidarite, ktorú uložila Komisia medzi materskými spoločnosťami Areva a Alstom, a tvrdí, že v ich žalobe na prvom stupni odvolateľky tieto argumenty nepredložili. Na prvom stupni sa iba obmedzili na kritiku právnej solidarity medzi spoločnosťami Areva T&D SA a každou z jej materských spoločností. Preto ide o nové odvolacie dôvody, ktoré sú v rámci odvolania neprípustné.

113    V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak by sa účastníkovi konania v konaní pred Súdnym dvorom umožnilo po prvýkrát uviesť dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Všeobecným súdom, umožnilo by sa mu tým predložiť Súdnemu dvoru spor v širšom rozsahu, ako bol ten, ktorým sa zaoberal Všeobecný súd. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na preskúmanie toho, ako Všeobecný súd posúdil žalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané (pozri najmä rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, už citovaný, bod 111).

114    Tvrdenie, ktoré nebolo predložené na prvom stupni, však nepredstavuje nový neprípustný dôvod v štádiu odvolania, ak je považované za rozšírenie argumentácie, ktorá už bola v žalobe na Všeobecnom súde uvedená v rámci predloženého žalobného dôvodu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Siemens a i./Komisia, už citovaný, bod 287).

115    Ako to aj v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 117 až 120 svojich návrhov, treba konštatovať, že spoločnosť Alstom vo svojej žalobe na prvom stupni predložila v rámci svojho druhého žalobného dôvodu založeného na porušení pravidiel v oblasti solidárnej zodpovednosti pri platbách pokút vyplývajúcom najmä zo zásad právnej istoty a individualizácie trestov argumentáciu výslovne kritizujúcu techniku určovania pokuty, ktorá pozostávala zo začlenenia sumy pokuty, za ktorú je solidárne zodpovedná spoločnosť Areva so svojimi bývalými dcérskymi spoločnosťami T & D, do sumy pokuty, za ktorú je solidárne zodpovedná spoločnosť Alstom so spoločnosťou Areva T&D SA.

116    Hoci spoločnosť Alstom výslovne na prvom stupni nepredložila žalobný dôvod smerujúci proti vytvoreniu „faktickej“ solidarity Komisiou, treba konštatovať, že osobitne kritizovala na rovnakom právnom základe ako uviedla v odvolaní, techniku, ktorá viedla k takejto solidarite. Následne tvrdenie založené na tejto faktickej solidarite spoločnosťou Alstom nepredstavuje nový odvolací dôvod, neprípustný v štádiu odvolania, keďže je len rozšírením argumentácie, ktorá už bola v žalobe na Všeobecnom súde uvedená v rámci predloženého žalobného dôvodu.

117    Pokiaľ ide o spoločnosť Areva, treba konštatovať, že pred Všeobecným súdom táto spoločnosť uviedla žalobný dôvod založený na porušení pravidiel v oblasti solidarity, vyplývajúci zo zásady právnej istoty, ktorý sa čiastočne prekrýva so základom dôvodu predloženého v rámci odvolania a kritizujúceho faktickú solidaritu. Aj keby tento žalobný dôvod predložený na prvom stupni sám osebe smeroval iba voči právnej solidarite medzi spoločnosťami Areva T&D SA a Alstom, nič to nemení na tom, že spoločnosť Areva v rámci tohto žalobného dôvodu spomenula aj otázky týkajúce sa dvojitej solidarity uloženej spoločnosti Areva T&D SA s každou z jej nástupníckych materských spoločností.

118    Okrem toho, ako to aj tvrdí spoločnosť Areva, Všeobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci pri uložení pokuty použil rovnakú metódu „kaskádovitého“ určovania pokuty. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa tiež oprel o túto metódu, takže tvrdenie založené na faktickej solidarite vyplývajúcej z použitia uvedenej metódy má svoj pôvod v napadnutom rozsudku, a že jeho odôvodnenosť možno kritizovať v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, C‑231/11 P až C‑233/11 P, bod 102 a citovanú judikatúru).

119    Za týchto podmienok je potrebné námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou zamietnuť.

–       O veci samej

120    Z judikatúry vyplýva, že pokiaľ možno pripísať osobnú zodpovednosť viacerým právnickým osobám za účasť na porušení pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže z dôvodu ich príslušnosti k tomu istému a jednému podniku, ktorému sa toto porušenie pripisuje, Komisia má podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 právomoc uložiť im solidárne pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, body 39 až 51).

121    Pokiaľ sa však Komisia rozhodne využiť túto právomoc uložiť sankciu, môže voľne určiť vonkajší vzťah solidarity a najmä sumu pokuty, ktorú môže požadovať v jednej platbe od každého zo solidárnych dlžníkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, body 52 a 54).

122    Keďže totiž pojem právo solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty Únie je iba prejav absolútneho účinku pojmu podnik, stanovenie sumy pokuty ako jednej platby, ktorú môže Komisia požadovať od každého zo solidárnych dlžníkov, pochádza z uplatnenia tohto pojmu podnik v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, body 51 a 57).

123    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že autori Zmlúv sa rozhodli pre použitie pojmu podnik, aby tak označili porušiteľa podľa práva hospodárskej súťaže, ktorého možno sankcionovať podľa článkov 81 ES a 82 ES, a nie iných pojmov, akými sú pojmy spoločnosť alebo právnická osoba (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, bod 42).

124    Ide okrem toho o ten istý pojem podnik, ktorý použil normotvorca Únie v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 na definovanie podniku, ktorému Komisia môže uložiť pokutu ako sankciu za porušenie pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

125    Podľa ustálenej judikatúry pojem „podnik“ v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania. Tento podnik treba chápať tak, že označuje hospodársku jednotku, hoci sa táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska skladá z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri najmä rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, bod 43).

126    Okrem toho v rámci určovania vonkajšieho vzťahu solidarity, teda vzťahu medzi Komisiou a rôznymi osobami predstavujúcimi podnik, ktoré sa môžu povolať zaplatiť pokutu uloženú tomuto podniku v celom rozsahu, sa ukladajú Komisii určité prekážky.

127    Komisia je tak povinná dodržiavať zásadu individualizácie trestov a sankcií, ktorá v súlade s článkom 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 vyžaduje, aby bola suma pokuty, ktorú treba solidárne zaplatiť, určená vzhľadom na závažnosť porušenia individuálne vytýkaného dotknutému podniku a dĺžku tohto porušenia (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, bod 52).

128    V tom istom rámci musí Komisia rovnako dodržiavať zásadu právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby bol každý akt prijatý inštitúciami Únie jasný a presný, aby tak dotknutým osobám umožnil poznať s istotou rozsah práv a povinností, ktoré im stanovuje, a mohli podľa toho konať (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxemboug a i., C‑201/09 P a C‑216/09 P, Zb. s. I‑2239, bod 68).

129    V prejednávanej veci treba konštatovať, že metóda vybraná Komisiou a potvrdená Všeobecným súdom na definovanie solidarity medzi spoločnosťou Areva T&D SA, v postavení dcérskej spoločnosti, a jej nástupníckymi materskými spoločnosťami Alstom a Areva, spočívajúca v spojení sumy pokuty solidárne splatnej spoločnosťou Areva a spoločnosťami skupiny Areva, ktorých súčasťou je aj táto dcérska spoločnosť, so sumou pokuty solidárne splatnej spoločnosťou Alstom a uvedenou dcérskou spoločnosťou, aj keď Komisia ako taká nestanovila formálny vzťah solidarity medzi uvedenými materskými spoločnosťami, je aj tak schopná v skutočnosti vyvolať rovnaké účinky, ako sú účinky vyplývajúce z takéhoto vzťahu.

130    Takéto určenie vonkajšieho vzťahu solidarity je totiž schopné mať za následok povinnosť jednej z materských spoločností na úvod zaplatiť Komisii celú sumu pokút splatných nástupníckymi materskými spoločnosťami dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia práva hospodárskej súťaže, zatiaľ čo dotknuté materské spoločnosti nikdy netvorili jeden a ten istý podnik v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Ďalej po tom, ako sa Komisia po úhrade celej sumy pokút prestane o situáciu zaujímať, uvedená materská spoločnosť bude povinná požadovať, prípadne aj formou rekurznej žaloby podanej na vnútroštátny súd, aby mu druhá materská spoločnosť vrátila pomernú časť týchto pokút, za ktorú je zodpovedná, čím sa vystavuje riziku prípadnej insolventnosti tejto druhej materskej spoločnosti.

131    Takéto usporiadanie solidarity je v rozpore so zásadou individualizácie trestov a sankcií, ktorá je pripomenutá v bode 127 tohto rozsudku. Umožňuje totiž Komisii požadovať, aby jedna z materských spoločností zaplatila pokutu uloženú ako sankcia za porušenia, ktoré vytýka za inú časť obdobia porušenia podniku, ktorého nikdy nebola súčasťou, v prejednávanej veci podniku, v ktorom sa nachádza druhá materská spoločnosť, a nie pomernú časť solidárnej zodpovednosti podniku, ktorého bola súčasťou počas porušovania vykonaného týmto podnikom.

132    Okrem toho, hoci nástroj solidarity umožňuje Komisii znížiť riziko prípadnej insolventnosti jednej zo spoločností, ktorá tvorí rovnaký podnik, čo je súčasťou cieľov účinnosti jej konania a odstrašenia v oblasti ukladania sankcií za porušenia práva hospodárskej súťaže (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, bod 59), tento nástroj sa nemôže použiť takým spôsobom, aby toto riziko insolventnosti jednej spoločnosti preniesol na druhú spoločnosť, zatiaľ čo táto spoločnosť nikdy netvorila s druhou spoločnosťou ten istý podnik.

133    Keď chce Komisia uložiť solidárne sankciu dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia, s každou z jej materských spoločností, s ktorými po sebe tvorila počas obdobia porušovania rozličný podnik, táto zásada vyžaduje, aby táto inštitúcia stanovila pre každý z dotknutých podnikov oddelene sumu pokuty, ktorú majú solidárne zaplatiť spoločnosti, ktoré sú jeho súčasťou, vzhľadom na závažnosť porušenia individuálne vytýkaného každému z dotknutých podnikov a dĺžku tohto porušovania.

134    Zo zásady individualizácie trestov a sankcií však nevyplýva, že pri takejto konfigurácii solidarity musí mať každá spoločnosť možnosť odvodiť z rozhodnutia o solidárnom uložení pokuty s inými spoločnosťami podiel, ktorý musí znášať vo vzťahu s jej solidárnymi dlžníkmi, keď sa Komisia prestane o situáciu zaujímať (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, bod 66).

135    Naopak, s ohľadom na vonkajší vzťah solidarity táto zásada vyžaduje, aby pri takejto konfigurácii solidarity každá nástupnícka materská spoločnosť mala možnosť z takéhoto rozhodnutia odvodiť pomernú časť svojej solidárnej zodpovednosti za platbu pokuty zodpovedajúcu časti pokuty dcérskej spoločnosti, ktorú jej možno pripísať a ktorú môže od nej Komisia požadovať.

136    V tejto súvislosti treba tiež konštatovať, že celková suma výšky pokuty, za ktorú boli solidárne zodpovedné spoločnosti Areva a Alstom, teda suma 25 500 000 eur, znížená na 20 400 000 eur Všeobecným súdom, a suma 53 550 000 eur, znížená Všeobecným súdom na 48 195 000 eur, prekračuje sumu pokuty solidárne uloženej uvedeným spoločnostiam s dcérskou spoločnosťou Areva T&D SA, teda sumu 53 550 000 eur, zníženú Všeobecným súdom na 48 195 000 eur.

137    V situácii, akou je situácia v prejednávanej veci, však zodpovednosť spoločností Areva a Alstom, ako materských spoločností, za porušenie, ku ktorému prišlo, je vcelku odvodená od zodpovednosti dcérskej spoločnosti, ktorá im jednej po druhej patrí (pozri analogicky rozsudok z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins, C‑286/11 P, body 43 a 49).

138    Z toho vyplýva, že celková suma uložená materským spoločnostiam nemôže presiahnuť sumu, ktorá bola uložená tejto dcérskej spoločnosti.

139    Okrem toho v rozsahu, v akom určenie solidarity, ako bolo vykonané v spornom rozhodnutí a potvrdené napadnutým rozsudkom, neumožňuje dotknutým materským spoločnostiam s istotou poznať sumu pokuty, ktorú majú zaplatiť za obdobie, za ktoré sú zodpovedné za porušenie solidárne so svojou dcérskou spoločnosťou, treba tiež konštatovať porušenie zásady právnej istoty.

140    Táto právna neistota nemôže byť ospravedlnená pravidlom zodpovednosti rovnakým dielom, ktoré sa uplatňuje automaticky, akým je pravidlo stanovené Všeobecným súdom v bode 215 napadnutého rozsudku, podľa ktorého pokiaľ nie je v rozhodnutí Komisie ukladajúcom pokutu solidárne viacerým spoločnostiam uvedené, že v rámci podniku niektoré spoločnosti sú viac zodpovedné ako iné za účasť uvedeného podniku na karteli počas určitého obdobia, treba predpokladať, že znášajú rovnakú zodpovednosť a tak musia v zásade prispieť rovnakým dielom k zaplateniu pokuty, ktorá im bola solidárne uložená.

141    Právo Únie totiž takéto pravidlo nestanovuje (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, body 70 a 71). Okrem toho cieľom tohto pravidla je v každom prípade iba vnútorné rozdelenie pokuty medzi dlžníkmi, keď sa Komisia prestane o situáciu zaujímať, a nie určenie jednotlivých súm z vonkajšieho hľadiska solidarity, ktoré Komisia môže vymáhať od právnických osôb, ktoré tvorili každý z podnikov, ktoré po sebe nasledovali počas obdobia porušovania.

142    Nakoniec, ako to aj uviedol generálny advokát v bode 141 svojich návrhov, tvrdenie Komisie, podľa ktorého táto inštitúcia mohla vypočítať pokutu pre dcérsku spoločnosť, ktorá sa dopustila porušenia, a jej nástupnícke materské spoločnosti tak, že uložila rovnakú východiskovú sumu pokuty ako dcérskej spoločnosti, nie je takej povahy, aby spochybnilo záver, podľa ktorého definícia solidarity stanovená Komisiou a potvrdená Všeobecným súdom predstavuje porušenie zásad právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií.

b)     O tvrdeniach týkajúcich sa vnútorného rozdelenia pokuty medzi solidárnych dlžníkov

i)     Argumentácia účastníkov konania

143    Po prvé odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd v bode 215 napadnutého rozsudku porušil zásady právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií, keď rozhodol, že vzhľadom na pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom, ktoré sa uplatňuje automaticky, uvedené v bode 140 tohto rozsudku, každá zo sankcionovaných spoločností môže vyvodiť zo sporného rozhodnutia časť pokuty, ktorú musí znášať vo vnútornom vzťahu s inými solidárnymi dlžníkmi, keďže takéto pravidlo uplatnené automaticky je v rozpore s pojmom solidarity, ako je stanovený v práve Únie.

144    Po druhé odvolateľky uvádzajú, že odvolaním sa na pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom sa Všeobecný súd v bode 236 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia nedelegovala na vnútroštátny súd alebo rozhodcu právomoc určiť príslušný podiel na zaplatení pokuty. Keď totiž Komisia neurčí podiel každého dlžníka, implicitne deleguje túto právomoc na tretiu osobu, teda na vnútroštátny súd alebo rozhodcu, čo je v rozpore s článkom 7 ES.

145    Po tretie odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd tým, že zamietol ich tvrdenia založené na porušení zásady právnej istoty a protiprávnom delegovaní právomoci na základe pravidla zodpovednosti rovnakým dielom, porušil svoju povinnosť odôvodnenia, keďže tým zmenil obsah sporného rozhodnutia pridaním dôvodov, ktoré sú okrem iného v rozpore s vôľou Komisie.

146    Komisia tvrdí, že odvolací dôvod založený na protiprávnom delegovaní právomoci je nový, a teda neprípustný, a že je v každom prípade nedôvodný, keďže je založený na nesprávnej domnienke, podľa ktorej má Komisia právomoc určiť podiely solidárnych dlžníkov v ich vnútornom vzťahu, zatiaľ čo jej právomoc ukladať sankcie sa týka iba vonkajšieho vzťahu solidarity. Naopak, zdieľa v podstate kritiku namierenú proti pravidlu zodpovednosti rovnakým dielom, ako je stanovená Všeobecným súdom v bode 215 napadnutého rozsudku, ale navrhuje Súdnemu dvoru nahradiť dôvody na účely odstránenia námietok založených na porušení zásad právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií.

ii)  Posúdenie Súdnym dvorom

147    Na úvod treba vylúčiť námietku neprípustnosti predloženú Komisiou proti tvrdeniu spoločností skupiny Alstom založenému na protiprávnom delegovaní právomoci ukladať sankcie.

148    Vzhľadom totiž na to, že účastník konania musí mať možnosť spochybniť všetky dôvody rozsudku, ktorý nepriaznivo zasahuje do jeho právneho postavenia, pokiaľ Všeobecný súd spojil dve veci a vydal jediný rozsudok, ktorý zodpovedá všetkým žalobným dôvodom uvedeným účastníkmi konania pred Všeobecným súdom, môže každý z nich kritizovať úvahy týkajúce sa žalobných dôvodov vznesených pred Všeobecným súdom jedinou žalobkyňou v druhej spojenej veci, pokiaľ tieto úvahy nepriaznivo zasahujú do jeho právneho postavenia (rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, C‑444/11 P, bod 34).

149    Vo veci samej, pokiaľ ide po prvé o tvrdenia odvolateliek smerujúce proti bodom 215 a 236 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že sa zakladajú na domnienke, uvedenej v bode 214 tohto rozsudku, podľa ktorej právomoc Komisie podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 na uloženie pokuty, ktorá sa má solidárne zaplatiť viacerými právnickými osobami, ktoré tvoria jeden podnik, zahŕňa výlučnú právomoc určiť podiely pokuty, ktoré majú solidárni dlžníci znášať v ich vnútornom vzťahu po úplnej úhrade pokuty vedúcej k zastaveniu záujmu Komisie.

150    Všeobecný súd sa tým, že túto domnienku prijal, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

151    Právomoc uložiť sankciu, ktorou disponuje Komisia, je totiž obmedzená na stanovenie sumy pokuty, ktorú sú právnické osoby, ktoré patria do toho istého podniku, solidárne povinné tejto inštitúcii zaplatiť, čiže ide o vonkajší vzťah solidarity, ale neobsahuje určenie jednotlivých podielov tejto sumy, ktoré musia znášať solidárni dlžníci v rámci vnútorného vzťahu solidarity (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, bod 58).

152    Naopak, pri neexistencii zmluvného stanovenia podielov dlžníkov pri solidárne uloženej pokute prináleží vnútroštátnemu súdu, aby stanovil tieto podiely na základe vnútroštátneho práva a v súlade s právom Únie (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, bod 62).

153    Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 215 napadnutého rozsudku rozhodol, že ak v rozhodnutí Komisie ukladajúcemu viacerým spoločnostiam pokutu, ktorá sa má zaplatiť solidárne, neexistuje konštatovanie, podľa ktorého v rámci podniku boli niektoré spoločnosti viac zodpovedné za účasť uvedeného podniku na karteli počas uvedeného obdobia ako druhé, má sa predpokladať, že majú rovnakú zodpovednosť, a teda majú znášať rovnaké podiely súm, ktoré im boli solidárne uložené (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, bod 69).

154    Rovnako z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nemohol odvolať na takéto pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom, uplatnené automaticky, aby v bodoch 216 a 236 napadnutého rozsudku rozhodol, že sankcionované spoločnosti mohli jednoznačne poznať možné finančné dôsledky uloženia pokuty, ktorú treba zaplatiť solidárne, a že Komisia nedelegovala na vnútroštátny súd alebo rozhodcu svoju právomoc uložiť sankciu.

155    Je však potrebné pripomenúť, že hoci odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu zdá byť dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porušenie nemá za následok zrušenie tohto rozsudku a je potrebné nahradiť odôvodnenie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, Zb. s. I‑6513, bod 187 a citovanú judikatúru).

156    Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, sa však javí, že v uvedených bodoch 216 a 236 Všeobecný súd zjavne správne rozhodol zamietnuť tvrdenia založené na porušení zásady právnej istoty a protiprávnom delegovaní právomoci Komisie.

157    Keďže totiž Komisia na jednej strane nemá právomoc rozhodnúť o vnútornom rozdelení sumy solidárne uloženej pokuty, nemožno vyžadovať, aby každá spoločnosť mohla vyvodiť z rozhodnutia ukladajúceho jej pokutu, ktorú má zaplatiť solidárne s jednou alebo viacerými inými spoločnosťami, podiel, ktorý musí zaplatiť v rámci svojho vzťahu s týmito solidárnymi dlžníkmi, keď sa Komisia prestane o situáciu zaujímať (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, bod 66). V prípade neexistencie zmluvnej dohody musí tento podiel určiť vnútroštátny súd. Neexistencia stanovenia tohto podielu v rozhodnutí Komisie, ktorým sa ukladá solidárna pokuta, teda sama osebe nepredstavuje porušenie zásady právnej istoty.

158    Na druhej strane, keďže právomoc uskutočniť vnútorné rozdelenie sumy pokuty, ktorú treba zaplatiť solidárne, prináleží vnútroštátnemu súdu alebo rozhodcovi, a nie Komisii, nemožno v žiadnom prípade Komisii vytýkať, že protiprávne delegovala túto právomoc, keď v spornom rozhodnutí neurčila podiely solidárnych dlžníkov v rámci ich vnútorného vzťahu.

159    Z týchto úvah vyplýva, že tieto odvolacie dôvody sú v každom prípade zjavne nedôvodné a odvolanie treba v tomto bode z právnych dôvodov uvedených v bodoch 157 a 158 tohto rozsudku, ktoré nahrádzajú právne dôvody uvedené Všeobecným súdom v bodoch 216 a 236 napadnutého rozsudku, zamietnuť.

160    Nakoniec treba rovnako zamietnuť tvrdenie založené na porušení povinnosti odôvodnenia, ktorej sa mal dopustiť Všeobecný súd. Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že zamenil odôvodnenie v spornom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením. V rámci svojho preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia mal Všeobecný súd právo odchýliť sa od dotknutých dôvodov a odvolať sa na dôvody, akým je dôvod týkajúci sa pravidla zodpovednosti rovnakým dielom, uplatnený automaticky, aj keď sa vo veci samej ukázal tento dôvod ako právne nesprávny.

161    Vzhľadom na predchádzajúce treba rozhodnúť, že druhý a tretí odvolací dôvod predložený spoločnosťou Areva, ako aj tretia časť druhého odvolacieho dôvodu a štvrtý odvolací dôvod predložený spoločnosťami skupiny Alstom sú dôvodné v rozsahu, v akom vytýkajú Komisii a Všeobecnému súdu, že uložili faktickú solidárnu zodpovednosť medzi spoločnosťami Areva a Alstom, a že tak porušili pravidlá v oblasti solidarity pri platení pokút, vyplývajúce zo zásad právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií.

3.     O štvrtom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťou Areva a založenom na porušení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení pokuty, ktorá jej bola uložená

i)     Argumentácia účastníkov konania

162    Spoločnosť Areva tvrdí, že Všeobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci neposúdil, či suma pokuty solidárne uloženej spoločnosti Areva bola proporcionálna závažnosti a dĺžke porušenia a či bola v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Všeobecný súd mal pri uplatnení týchto zásad znížiť maximálnu výšku pokuty, za ktorú je spoločnosť Areva solidárne zodpovedná.

163    Uvedené porušenie zásady proporcionality vychádza zo skutočnosti, že spoločnosť Areva má solidárne zaplatiť za porušenie v dĺžke iba štyri mesiace sumu pozostávajúcu zo skoro polovice sumy, ktorú má solidárne zaplatiť spoločnosť Alstom za porušenie v dĺžke dvanásť rokov alebo skoro dvojnásobku oproti pokute, ktorú má zaplatiť spoločnosť Alstom sama za priamu účasť na dotknutom karteli počas obdobia štyroch rokov.

164    Všeobecný súd porušil tiež zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže potvrdil sporné rozhodnutie napriek tomu, že v tomto rozhodnutí Komisia vzhľadom na dĺžku účasti na dotknutom porušení uložila spoločnosti Areva oveľa prísnejšiu sankciu ako spoločnosti Alstom, hoci spoločnosť Alstom bola jednou zo zakladajúcich spoločností kartelu, celková dĺžka trvania účasti spoločnosti Alstom na karteli bola 47‑krát väčšia ako dĺžka trvania účasti spoločnosti Areva a obrat spoločnosti Alstom bol vyšší ako obrat spoločnosti Areva.

165    Komisia tvrdí, že tento odvolací dôvod je neprípustný najmä preto, že nebol spoločnosťou Areva predložený na prvom stupni, a ani nepredstavuje dôvod verejného poriadku, ktorý by musel Všeobecný súd uviesť ex offo. Vo veci samej Komisia tvrdí, že stanovenie pokuty uloženej spoločnosti Areva nemožno kritizovať najmä preto, že bola vypočítaná na základe usmernení.

ii)  Posúdenie Súdnym dvorom

166    Na úvod, pokiaľ ide o prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu, treba konštatovať, ako to aj uviedol generálny advokát v bode 189 svojich návrhov, že spoločnosti skupiny Areva vo svojej žalobe na prvom stupni neuviedli žiadny žalobný dôvod založený na porušení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ktorým by namietali protiprávnosť pokuty, ktorá bola uložená spoločnosti Areva z dôvodu porušenia týchto zásad. Hoci je pravda, že v ich žalobe tieto spoločnosti namietali porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tieto výhrady sa však týkali úplne inej otázky, konkrétne solidárneho uloženia pokuty spoločnostiam Alstom a Areva T & D SA.

167    Ide teda o nový odvolací dôvod, ktorý je v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 113 tohto rozsudku v rámci konania o odvolaní pred Súdnym dvorom neprípustný.

168    Okrem toho, ako to aj uviedol generálny advokát v bode 191 svojich návrhov, prevod spoločnosti Areva T & D SA na spoločnosť Alstom, hoci k nemu prišlo medzi podaním žaloby na prvom stupni a podaním odvolania, nepredstavuje novú skutkovú okolnosť, ktorá môže odôvodniť prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu, keďže nie je na tejto okolnosti založený.

169    Štvrtý odvolací dôvod spoločnosti Areva je však prípustný v rozsahu, v akom tento dôvod vytýka Všeobecnému súdu, že v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci nepreskúmal protiprávnosť pokuty, ktorá jej bola solidárne uložená najmä so spoločnosťou Areva T&D SA z dôvodu údajného porušenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, alebo že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výkone tejto právomoci.

170    Ako to totiž bolo pripomenuté v bode 118 tohto rozsudku, odvolací dôvod, ktorý je založený na napadnutom rozsudku, môže byť predložený v rámci odvolania.

171    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že okrem preskúmania zákonnosti stanovenej v Zmluve o FEÚ disponuje Všeobecný súd neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá mu bola uznaná v súlade s článkom 261 ZFEÚ článkom 31 nariadenia č. 1/2003 a ktorá ho oprávňuje nahradiť posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo penále (pozri najmä rozsudky Siemens a i./Komisia, už citovaný, bod 334, a z 19. decembra 2013, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, C‑586/12 P, bod 32 a citovanú judikatúru).

172    Súdny dvor však rovnako zdôraznil, že výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo a že konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavať ex offo, prináleží žalobcovi, aby uviedol žalobné dôvody proti napadnutému rozhodnutiu a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudok Siemens a i./Komisia, už citovaný, bod 335).

173    Súdny dvor ďalej uviedol, že táto požiadavka procesnej povahy nie je v rozpore s pravidlom, podľa ktorého, pokiaľ ide o porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, prináleží Komisii, aby preukázala porušenia, ktoré zistila, a predložila dôkazy, ktoré z právneho hľadiska dostatočne preukážu existenciu okolností spôsobujúcich porušenie. Od žalobcu sa totiž v rámci súdnej žaloby vyžaduje, aby označil sporné časti napadnutého rozhodnutia, uviedol v tomto ohľade svoje výhrady a predložil dôkazy, ktoré môžu predstavovať vážne indície preukazujúce dôvodnosť jeho výhrad (rozsudok Siemens a i./Komisia, už citovaný, bod 336).

174    Nezdá sa však, že Všeobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci, ako je opísaná v bodoch 318 až 323 napadnutého rozsudku, porušil tieto zásady.

175    V uvedených bodoch Všeobecný súd totiž po tom, ako v bode 317 napadnutého rozsudku konštatoval dôvodnosť žalobných dôvodov žalobkýň založených na zásadách proporcionality a rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom Komisia uložila spoločnosti Alstom a spoločnostiam skupiny Areva z dôvodu priťažujúcej okolnosti založenej na úlohe vodcu porušenia zvýšenie základnej sumy ich pokút o 50 %, ktoré je totožné so zvýšením pokuty uloženej spoločnosti Siemens, zmenil pokuty solidárne uložené spoločnostiam Alstom a Areva a znížil toto zvýšenie na 35 % a na 20 %.

176    V tomto konkrétnom kontexte teda Všeobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci nemusí preskúmať ex offo iné žalobné dôvody, ktoré môžu byť prípadne predložené proti výške pokuty uloženej spoločnosti Areva z dôvodu porušenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, akými sú dôvody predložené spoločnosťou Areva v jej odvolaní.

177    Z ustálenej judikatúry nakoniec vyplýva, že pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprináleží Súdnemu dvoru nahrádzať z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Všeobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výške pokút uložených podnikom za porušenie práva Únie týmito podnikmi. Konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výšky pokuty, môže Súdny len vtedy, ak dospeje k záveru, že výška sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporčná (rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, C‑ 70/12 P, bod 57).

178    V tejto súvislosti, pokiaľ ide o údajne neprimeraný charakter výšky pokuty uloženej spoločnosti Areva z dôvodu, že účasť tejto spoločnosti na dotknutom porušení bola krátkodobá, sa nezdá, že suma pokuty solidárne uloženej spoločnosti Areva je nadmerná, ba dokonca disproporčná.

179    Ako to totiž uvádza aj Komisia, táto suma bola vypočítaná na základe metodológie vyjadrenej v usmerneniach. V tomto rámci je nesporné, že okolnosť, že účasť spoločnosti Areva na dotknutom kartely bola krátkodobá, bola vzatá do úvahy pri skutočnosti, že výška východiskovej sumy pokuty nebola zvýšená z dôvodu trvania porušenia, zatiaľ čo pri spoločnosti Alstom bola táto suma zvýšená o 155 % z dôvodu účasti na tomto kartely v celkovej dĺžke 15 rokov a 8 mesiacov.

180    Skutočnosť, že účasť spoločnosti Areva na uvedenom porušení bola krátkodobá, však vôbec neuberá na závažnosti porušenia vytýkaného spoločnosti Areva, čo sa aj odrazilo pri výpočte pokuty, najmä pri stanovení východiskovej sumy.

181    V súlade s článkom 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 sa pri stanovení čiastky pokuty zohľadní závažnosť porušenia individuálne vytýkaného dotknutému podniku a doba trvania porušovania (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, už citovaný, bod 52).

182    Za týchto podmienok je potrebné štvrtý odvolací dôvod spoločnosti Areva zamietnuť.

4.     O piatom odvolacom dôvode predloženom spoločnosťou Alstom a založenom na porušení práva na účinný prostriedok nápravy

i)     Argumentácia účastníkov konania

183    V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu spoločnosti skupiny Alstom tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 223 až 230 napadnutého rozsudku nesprávne pochopil rozsah prvého žalobného dôvodu predloženého spoločnosťou Alstom, založeného na porušení práva na účinný prostriedok nápravy a na súdnu ochranu, a teda neodpovedal na žalobný dôvod, ktorý mu bol predložený.

184    V uvedených bodoch Všeobecný súd rozhodol o požiadavke súdneho preskúmania a konkrétnejšie o skutočnosti, že spoločnosti Alstom a Areva T & D SA skutočne mali právo podrobiť rozhodnutie súdnemu preskúmaniu prostredníctvom účinného využitia opravných prostriedkov. Prvý žalobný dôvod uvedený v konaní pred Všeobecným súdom spoločnosťou Areva sa však týkal slobody voľby podať žalobu, ktorá bola obmedzená tým, že spoločnostiam Alstom a Areva T & D SA bola solidárne uložená pokuta.

185    Komisia tvrdí, že v bodoch 223 až 230 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odpovedal dostatočným spôsobom na tvrdenia predložené spoločnosťami skupiny Alstom na prvom stupni.

ii)  Posúdenie Súdnym dvorom

186    V rozpore s tým, čo tvrdia spoločnosti skupiny Alstom, zo znenia bodov 223 až 230 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd primerane odpovedal na žalobný dôvod predložený spoločnosťou Alstom, ktorý bol založený na porušení práva na účinný prostriedok nápravy, a v tomto rámci sa nijako neodchýlil od rozsahu tvrdenia, ktoré táto spoločnosť uviedla.

187    Všeobecný súd v uvedenom rozsudku totiž po tom, ako v bodoch 224 až 227 pripomenul relevantnú judikatúru, správne v bode 228 tohto rozsudku konštatoval, že skutočnosť, že Komisia solidárne uložila pokutu spoločnostiam Alstom a Areva T&D SA, nezasiahla do práva každej z týchto spoločností, ako adresáta napadnutého rozhodnutia, podrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu prostredníctvom účinného využitia opravných prostriedkov, ktoré zaručuje právo Únie.

188    Spoločnosti skupiny Alstom tvrdia, že Všeobecný súd sa nevyjadril k obmedzeniam slobody výberu podať opravný prostriedok, ktoré vyplývajú zo solidárneho uloženia pokuty spoločnostiam Alstom a Areva T&D SA. Ak spoločnosť Areva T&D SA podá žalobu, spoločnosť Alstom to musí urobiť tiež, aby zabránila povinnosti zaplatiť celú sumu uloženej pokuty, zatiaľ čo ak spoločnosť Areva T&D SA žalobu nepodá, musí táto spoločnosť zaplatiť túto pokutu a žaloba spoločnosti Alstom by už nemohla mať účinok na celkovú výšku uvedenej pokuty.

189    V tejto súvislosti treba konštatovať, že tieto prekážky sú iba nevyhnutným následkom uloženia pokuty spoločnostiam Alstom a Areva T&D SA, ktorú musia tieto spoločnosti zaplatiť solidárne. Hoci takýto následok môže mať istotne dopad na stratégiu solidárnych dlžníkov, nepredstavuje sám osebe žiadne porušenie práva na účinný prostriedok nápravy. Každý dlžník si totiž zachováva práva a možnosť podať žalobu, čo okrem iného spoločnosť Alstom, ako aj spoločnosť Areva T&D SA využili, ako to aj konštatoval Všeobecný súd v bode 228 napadnutého rozsudku.

190    Z toho vyplýva, že piaty odvolací dôvod spoločností skupiny Alstom sa musí zamietnuť.

191    Z preskúmania všetkých odvolacích dôvodov predložených odvolateľkami vyplýva, že na jednej strane druhý a tretí odvolací dôvod predložený spoločnosťou Areva, ako aj tretia časť druhého odvolacieho dôvodu a štvrtý odvolací dôvod predložený spoločnosťami skupiny Alstom, sa musia prijať v rozsahu, v akom vytýkajú Komisii a Všeobecnému súdu, že uložili faktickú solidárnu zodpovednosť medzi spoločnosti Areva a Alstom a porušili tak pravidlá v oblasti solidarity za platenie pokút vyplývajúce zo zásad právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií, a že na druhej strane treba v zostávajúcej časti odvolania zamietnuť.

192    Z toho na úvod vyplýva, že bod 3 druhá zarážka výroku napadnutého rozsudku sa musí zamietnuť.

193    Keďže to stav konania dovoľuje, v zmysle článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Súdny dvor môže v danej veci vydať konečný rozsudok.

194    V tejto súvislosti treba konštatovať, že stanovenie solidarity, ako je uvedené v článku 2 písm. c) sporného rozhodnutia, je zhodné so stanovením solidarity, o ktorom rozhodol Všeobecný súd po uplatnení svojej neobmedzenej súdnej právomoci a znížení súm pokuty v bode 3 druhej zarážke výroku napadnutého rozsudku.

195    Keďže zrušenie článku 2 písm. c) sporného rozhodnutia požadovali odvolateľky v konaní na prvom stupni, treba zrušiť toto ustanovenie na základe tých istých dôvodov, ako sú dôvody, ktoré viedli k zrušeniu bodu 3 druhej zarážke výroku, ktoré sú uvedené v bodoch 129 až 142 tohto rozsudku.

196    Nakoniec na základe neobmedzenej súdnej právomoci, ktorú Súdnemu dvoru priznáva v súlade s článkom 261 ZFEÚ článok 31 nariadenia č. 1/2003, Súdny dvor uvádza, že sa vykoná správne uplatnenie pravidiel v oblasti solidarity, keď sa určia sumy pokút podľa metódy, ktorá v rozpore s metódou použitou Komisiou a Všeobecným súdom dodržuje pravidlá v oblasti solidarity pre platbu pokút vyplývajúce zo zásad právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií.

197    Z toho vyplýva, že vzhľadom na uvedené v bode 138 tohto rozsudku a s ohľadom na nové obchodné mená niektorých dotknutých spoločností, ktoré sú uvedené v bode 14 tohto rozsudku, pokutu vo výške 27 795 000 eur treba uložiť spoločnosti Alstom solidárne so spoločnosťou Alstom Grid SAS a pokutu vo výške 20 400 000 eur treba uložiť spoločnostiam Areva, T&D Holding a Alstom Grid AG solidárne so spoločnosťou Alstom Grid SAS.

VI –  O trovách

198    Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

199    Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

200    Podľa článku 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Podľa toho istého ustanovenia ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

201    Keďže odvolanie spoločnosti Areva a spoločností skupiny Alstom malo v časti predmetu konania úspech, treba rozhodnúť, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania tak v konaní na prvom stupni, ako aj v odvolacích konaniach a je povinná nahradiť jednu pätinu trov konania, ktoré spoločnosť Areva a spoločnosti skupiny Alstom vynaložili v konaní na prvom stupni a v odvolacích konaniach. Spoločnosť Areva a spoločnosti skupiny Alstom znášajú štyri pätiny vlastných trov konania v konaní na prvom stupni a v odvolacích konaniach.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Bod 3 druhá zarážka výroku rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 3. marca 2011, Areva a i./Komisia (T‑117/07 a T‑121/07), sa zrušuje.

2.      Článok 2 písm. c) rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konečnom znení z 24. januára 2007 o začatí konania podľa článku [81 ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom), sa zrušuje.

3.      Za porušenia stanovené v článku 1 písm. b) až f) rozhodnutia K(2006) 6762 v konečnom znení sa ukladá pokuta vo výške 27 795 000 eur spoločnosti Alstom SA solidárne so spoločnosťou Alstom Grid SAS a pokuta vo výške 20 400 000 eur sa ukladá spoločnostiam Areva SA, T&D Holding SA a Alstom Grid AG solidárne so spoločnosťou Alstom Grid SAS.

4.      V zostávajúcej časti sa odvolania zamietajú.

5.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania ako v konaní na prvom stupni tak aj v odvolacích konaniach a je povinná nahradiť jednu pätinu trov konania, ktoré spoločnosti Areva SA, Alstom SA, T&D Holding SA, Alstom Grid SAS a Alstom Grid AG vynaložili v konaní na prvom stupni a v odvolacích konaniach.

6.      Spoločnosti Areva SA, Alstom SA, T&D Holding SA, Alstom Grid SAS a Alstom Grid AG znášajú štyri pätiny vlastných trov konania v konaní na prvom stupni a v odvolacích konaniach.

Podpisy

* Jazyk konania: francúzština.