UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 25. septembra 2014

Vec F‑61/11 DEP

Daniele Possanzini

proti

Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex)

„Verejná služba – Konanie – Určenie výšky trov konania“

Predmet:      Návrh na určenie výšky nahraditeľných trov konania podaný na základe článku 92 rokovacieho poriadku Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len „Frontex“ alebo „agentúra“) v nadväznosti na uznesenia Possanzini/Frontex (F‑61/11 R, EU:F:2011:183) a Possanzini/Frontex (F‑61/11, EU:F:2012:146)

Rozhodnutie:      Suma nahraditeľných trov konania Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie vo veciach F‑61/11, Possanzini/Frontex, a F‑61/11 R, Possanzini/Frontex, je stanovená na 8 978,28 eur. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania, ktoré vznikli v rámci konania o určenie výšky trov konania.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Pojem – Odmena zaplatená inštitúciou jej advokátovi – Zahrnutie

[Štatút Súdneho dvora, článok 19 prvý odsek, a príloha I, článok 7 ods. 1; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Pojem – Cestovné výdavky vynaložené splnomocneným zástupcom inštitúcie na stretnutie s advokátom, ktorý mu pomáha v mieste bydliska tohto advokáta – Zahrnutie – Podmienky

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

3.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Nutné výdavky, ktoré vznikli v rámci konania o určenie výšky trov konania – Zahrnutie

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

1.      Z článku 19 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, uplatniteľného na Súd pre verejnú službu na základe článku 7 ods. 1 prílohy I tohto štatútu vyplýva, že inštitúcie sú oprávnené využiť pomoc advokáta. Na odmenu tohto advokáta sa teda vzťahuje pojem nutných výdavkov vynaložených v súvislosti s konaním, pričom inštitúcia nie je povinná preukázať, že takáto pomoc bola objektívne odôvodnená. Hoci teda skutočnosť, že inštitúcia využila služby splnomocneného zástupcu a dvoch advokátov nemá vplyv na prípadnú nahraditeľnosť trov konania a v zásade ich nemožno vylúčiť, môže mať vplyv na určenie výšky trov konania vynaložených v súvislosti s konaním, ktoré sa majú napokon nahradiť.

(pozri bod 28)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: uznesenia Kerstens/Komisia, T‑498/09 P, EU:T:2012:147, bod 20; a Marcuccio/Komisia, T‑278/07 P‑DEP, EU:T:2013:269, bod 14 a tam citovaná judikatúra

2.      Cestovné výdavky vynaložené advokátom na to, aby sa osobne stretol so svojim klientom v mieste jeho bydliska nemožno vo všeobecnosti považovať za nutné v súvislosti s konaním, ibaže účastník konania, ktorý požaduje ich náhradu, môže odôvodniť nevyhnutnosť týchto stretnutí pre konanie vo veci samej a nevyhnutnosť ich konania v mieste bydliska klienta. Túto zásadu treba uplatniť aj na výdavky vynaložené splnomocneným zástupcom inštitúcie na to, aby sa stretol s advokátmi, ktorí mu pomáhajú v konaní na Súde pre verejnú službu. Hoci je v tejto súvislosti pravda, že existujúce prostriedky komunikácie uľahčujú výmenu informácií medzi advokátmi a klientmi, tieto prostriedky nemôžu úplne nahradiť každé osobné stretnutie a je stále možné, že na účely konania na Súde pre verejnú službu sú nevyhnutné stretnutia. Je však povinnosťou účastníka konania, ktorý požaduje náhradu výdavkov vzťahujúcich sa na tieto stretnutia, aby preukázal, že tieto stretnutia sa týkali veci samej a že boli nevyhnutné.

(pozri bod 46)

Odkaz:

Súdny dvor: uznesenia ICI/Komisia, C‑286/95 P‑DEP, EU:C:2004:412, bod 28; a Tetra Laval/Komisia, C‑12/03 P‑DEP a C‑13/03 P‑DEP, EU:C:2010:280, bod 66

Súd prvého stupňa: uznesenie Sison/Rada, T‑47/03 DEP, EU:T:2009:166, bod 52

3.      Hoci formálne netreba rozhodnúť oddelene o výdavkoch a odmenách vynaložených na účely konania o určenie výšky trov konania, napriek tomu je súd Únie povinný pri stanovení nahraditeľných trov konania zohľadniť všetky okolnosti veci až do okamihu prijatia uznesenia o určení výšky trov konania.

(pozri bod 52)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: uznesenia Kerstens/Komisia, F‑12/10 DEP, EU:F:2012:183, body 49 a 50; Martinez Erades/ESVČ, F‑64/12 DEP, EU:F:2013:111, bod 35 a tam citovaná judikatúra; a Bogusz/Frontex, F‑5/12 DEP, EU:F:2014:179, bod 45