ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 18 mája 2017 (*)
„Návrh začatie prejudiciálneho konania – Slobodné poskytovanie služieb – Smernica 77/249/EHS – Článok 4 – Výkon advokátskeho povolania – Schránka na pripojenie sa k dátovej virtuálnej privátnej sieti pre advokátov (RPVA) – Schránka ‚RPVA‘ – Odopretie poskytnutia advokátovi zapísanému v advokátskej komore iného členského štátu – Diskriminačné opatrenie“
Vo veci C‑99/16,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal de grande instance de Lyon (Súd prvého stupňa Lyon, Francúzsko) z 15. februára 2016 a doručený Súdnemu dvoru 19. februára 2016, ktorý súvisí s konaním:
Jean‑Philippe Lahorgue
proti
Ordre des avocats du barreau de Lyon,
Conseil national des barreaux (CNB),
Conseil des barreaux européens (CCBE),
Ordre des avocats du barreau de Luxembourg,
za účasti:
Ministère public,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory L. Bay Larsen (spravodajca), sudcovia M. Vilaras, J. Malenovský, M. Safjan a D. Šváby,
generálny advokát: M. Wathelet,
tajomník: V. Giacobbo‑Peyronnel, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. januára 2017,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– J.‑P. Lahorgue, osobne, avocat,
– Ordre des avocats du barreau de Lyon, v zastúpení: S. Bracq, avocat,
– Conseil national des barreaux (CNB), v zastúpení: J.‑P. Hordies a A.‑G. Haie, avocats,
– francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a R. Coesme, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: H. Støvlbæk a H. Tserepa‑Lacombe, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. februára 2017,
vyhlásil tento rozsudok
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 smernice Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby (Ú. v. ES L 78, 1977, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 52).
2 Tento návrh bol predložený v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia proti Ordre des avocats du barreau de Lyon (Advokátska komora v Lyone, Francúzsko), Conseil National des barreaux [Národná rada advokátskych komôr, Francúzsko (CNB)], Conseil des barreaux européens [Rada advokátskych komôr a združení právnikov Európy (CCBE)] a Ordre des avocats du barreau de Luxembourg (Advokátska komora v Luxemburgu), ktorý podal Jean‑Philippe Lahorgue, a v ktorom sa domáha, aby bolo Ordre des avocats du barreau de Lyon (Advokátska komora v Lyone) nariadené dodať mu ako poskytovateľovi cezhraničných služieb schránku na pripojenie sa k réseau privé virtuel des avocats [dátovej virtuálnej privátnej sieti pre advokátov (RPVA)] (ďalej len „schránka RPVA“).
Právny rámec
Právo Únie
3 Článok 4 smernice 77/249 stanovuje:
„1. Činnosti týkajúce sa zastupovania klienta v súdnom konaní alebo pred verejnými orgánmi sa vykonávajú v každom [hostiteľskom – neoficiálny preklad] členskom štáte za podmienok stanovených pre právnikov usadených v tomto štáte s výnimkou akýchkoľvek podmienok, ktoré si vyžadujú trvalý pobyt alebo registráciu v profesijnej organizácii v danom štáte.
2. Právnik vykonávajúci túto činnosť dodržiava profesijné zásady hostiteľského členského štátu bez toho, aby boli dotknuté jeho povinnosti v členskom štáte jeho pôvodu.
…“
4 Článok 5 uvedenej smernice stanovuje:
„Pre výkon činností súvisiacich so zastupovaním klienta v súdnom konaní môže členský štát požadovať, aby právnici, na ktorých sa vzťahuje článok 1:
– boli predstavení v súlade s miestnymi pravidlami a zvyklosťami predsedajúcemu sudcovi a prípadne tiež predsedovi príslušnej advokátskej komory v hostiteľskom členskom štáte;
– pracovali v spojení s právnikom, ktorý koná pred daným súdnym orgánom a ktorý by v prípade potreby niesol potrebnú zodpovednosť voči tomuto orgánu alebo s ‚avoué‘ alebo ‚procuratore‘, ktorý koná pred týmto orgánom.“
5 Podľa článku 7 ods. 1 smernice 77/249 príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže požiadať, aby osoba, ktorá poskytuje služby, preukázala svoju právnickú kvalifikáciu.
Francúzske právo
6 Pokiaľ ide najmä o advokátov, ktorí sú štátni príslušníci členských štátov Európskej únie trvalo usadení v jednom z týchto členských štátov, článok 202‑1 décret n°91‑1197 du 27 novembre 1991 organisant la profession d’avocat [dekrét č. 91‑1197 z 27. novembra 1991, ktorým sa upravuje výkon povolania advokáta] stanovuje:
„V prípade, že [takýto] advokát zastupuje klienta v súdnom konaní alebo pred verejnými orgánmi, svoje povinnosti si plní za rovnakých podmienok ako advokát zapísaný v zozname francúzskej advokátskej komory.
…
V občianskoprávnych veciach riešených na tribunal de grande instance [súd prvého stupňa], pri ktorých je zastupovanie klienta advokátom povinné, môže advokát zastupovať klienta len v prípade, že si zvolil adresu na doručovanie u advokáta pôsobiaceho na súde, ktorý koná v danej veci. …“
7 Podľa článku 748‑1 code de procédure civile (občiansky súdny poriadok) „zásielky, doručovania a oznamovania procesných úkonov, procesných spisov, oznámení, upozornení alebo predvolaní, správ, zápisníc, ako aj kópií a zásielok obsahujúcich doložku vykonateľnosti súdnych rozhodnutí možno zasielať elektronicky za podmienok a v súlade s postupmi stanovenými v tejto hlave bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia ukladajúce povinnosť použiť tento spôsob oznamovania“.
8 Pokiaľ ide o odvolacie konanie, článok 930‑1 code de procédure civile (občiansky súdny poriadok) stanovuje:
„Procesné písomnosti sú zaslané súdnemu orgánu elektronicky, inak sú neprípustné ex offo.
Pokiaľ niektorá písomnosť nemôže byť zaslaná elektronicky z dôvodu okolnosti nezávislej od autora, vyhotoví sa v papierovej forme a zašle kancelárii. V takomto prípade sa odvolanie zašle kancelárii…
Oznámenia, upozornenia alebo predvolania sú zasielané advokátom účastníkov konania elektronicky, okrem prípadu, keď to nie je možné z dôvodu okolnosti nezávislej od zasielateľa.
Výnos ministerstva spravodlivosti definuje spôsoby elektronickej komunikácie.“
9 Podľa článku 5 arrêté du 7 avril 2009 relatif à la communication par voie électronique devant les tribunaux de grande instance (výnos zo 7. apríla 2009 o elektronickej komunikácii na súdoch prvého stupňa) sa „prístup advokátov do elektronického komunikačného systému, ktorý majú k dispozícii súdne orgány, uskutočňuje prostredníctvom pripojenia sa k nezávislej súkromnej sieti prevádzkovanej Conseil national des barreaux (Národná rada advokátskych komôr), označovanej ako [RPVA].“
10 Podľa článku 9 uvedeného výnosu „bezpečnosť pripojenia sa advokátov k RPVA je zabezpečená identifikačným zariadením. Toto zariadenie je založené na certifikačnej službe zaručujúcej overenie postavenia advokáta fyzickej osoby… Zariadenie plní funkciu overovania platnosti elektronického certifikátu. Ten je vydaný poskytovateľom služieb elektronickej certifikácie konajúcim v mene Conseil national des barreaux (Národná rada advokátskych komôr), certifikačného orgánu“.
11 V praxi je toto overenie možné z dôvodu, že osobný elektronický certifikát advokáta je pripojený k národnému zoznamu advokátov, ktorý je automaticky aktualizovaný prostredníctvom každodennej synchronizácie so zoznamami advokátov všetkých francúzskych advokátskych komôr.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
12 Jean‑Philippe Lahorgue, francúzsky štátny príslušník, je advokátom zapísaným v barreau de Luxembourg (Advokátska komora v Luxemburgu).
13 Pán Lahorgue požiadal Ordre des avocats du barreau de Lyon (Advokátska komora v Lyone) o poskytnutie schránky RPVA umožňujúcej výkon advokátskeho povolania v režime cezhraničného poskytovania služieb.
14 Táto advokátska komora nevyhovela žiadosti pána Lahorgue z dôvodu, že nebol zapísaný v zozname advokátskej komory v Lyone.
15 Pán Lahorgue teda podal na Tribunal de grande instance de Lyon (Súd prvého stupňa Lyon, Francúzsko) návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči najmä Ordre des avocats du barreau de Lyon (Advokátska komora v Lyone), aby jej bolo nariadené sprístupniť mu do ôsmich dní a pod hrozbou penále schránku RPVA tak, aby mohol v plnom rozsahu vykonávať povolanie advokáta vo Francúzsku za rovnakých podmienok ako francúzsky advokát.
16 V tomto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pán Lahorgue navrhol, aby bola prípadne položená Súdnemu dvora otázka, či je odopretie poskytnutia schránky RPVA advokátovi, ktorý je riadne zapísaný v zozname advokátskej komory pôsobiacej v jednom členskom štáte, z jediného dôvodu, že tento advokát nie je zapísaný v zozname advokátskej komory v druhom členskom štáte, v ktorom chce vykonávať povolanie advokáta ako samostatne zárobkovo činná osoba, v rozpore s článkom 4 smernice 77/249 z dôvodu, že toto odopretie predstavuje diskriminačné opatrenie, ktoré by mohlo brániť vo výkone povolania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby.
17 Vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti rozhodnutia Ordre des avocats du barreau de Lyon (Advokátska komora v Lyone) o odopretí poskytnutia s právom Únie.
18 Domnieva sa predovšetkým, že z dôvodu, že uplatnenie opravných prostriedkov v trestných alebo sociálnych veciach nezahŕňa stanovenie obmedzenia pre advokáta pôsobiaceho v inom členskom štáte, ktoré by ukladalo povinnosť spolupracovať s advokátom, ktorý je zapísaný v zozname advokátskej komory v mieste daného súdu, sa uloženie povinnosti advokátovi zapísanému v zozname advokátskej komory iného členského štátu pracovať v spojení s iným advokátom môže javiť ako opatrenie, ktoré nie je v súlade so slobodným výkonom poskytovania služieb, zatiaľ čo voľný prístup na súdy prostredníctvom schránky RPVA mu tento slobodný výkon umožniť môže.
19 Za týchto podmienok Tribunal de grande instance de Lyon (Súd prvého stupňa Lyon) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Je odopretie poskytnutia schránky RPVA advokátovi, ktorý je riadne zapísaný v zozname advokátskej komory pôsobiacej v členskom štáte, v ktorom chce vykonávať povolanie advokáta ako samostatne zárobkovo činná osoba, v rozpore s článkom 4 smernice 77/249 z dôvodu, že predstavuje diskriminačné opatrenie, ktoré by mohlo brániť vo výkone povolania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby v prípade, ak nie je spolupráca s advokátom vyžadovaná zákonom?“
O prejudiciálnej otázke
20 Ako správne uviedla francúzska vláda a generálny advokát, otázka, ako je formulovaná vnútroštátnym súdom, obsahuje tvrdenie, ktoré nezodpovedá situácii žalobcu vo veci samej, pretože sa týka situácie advokáta, ktorý je „zapísaný v zozname advokátskej komory pôsobiacej v členskom štáte, v ktorom chce vykonávať povolanie advokáta ako samostatne zárobkovo činná osoba“, čo nie je prípad pána Lahorgua.
21 V rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, však Súdnemu dvoru prislúcha poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú tento súd prejednáva, a z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prislúcha prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 20. októbra 2016, Danqua, C‑429/15, EU:C:2016:789, bod 36).
22 Vzhľadom na to, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora tomuto súdu neprináleží, aby v rámci konania začatého podľa článku 267 ZFEÚ posudzoval súlad vnútroštátnych právnych noriem s právom Únie (pozri najmä rozsudok z 19. marca 2015, OTP Bank, C‑672/13, EU:C:2015:185, bod 29), treba následne chápať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či odopretie poskytnutia schránky RPVA vydanej príslušnými orgánmi členského štátu advokátovi, ktorý je riadne zapísaný v zozname advokátskej komory pôsobiacej v inom členskom štáte, z jediného dôvodu, že tento advokát nie je zapísaný v zozname advokátskej komory pôsobiacej v prvom členskom štáte, v ktorom chce vykonávať svoje povolanie ako samostatne zárobkovo činná osoba, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 4 smernice 77/249, keďže toto odopretie predstavuje diskriminačné opatrenie, ktoré by mohlo brániť vo výkone povolania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby v prípade, ak povinnosť spolupracovať s iným advokátom nie je vyžadovaná zákonom.
23 Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že elektronická komunikácia je povolená v určitých konaniach, medzi ktorými sú aj niektoré konania v trestných alebo sociálnych veciach, v ktorých zastupovanie advokátom nie je povinné, a to aj v konaniach, ktorých sa týka návrh na začatie prejudiciálneho konania. Prístup k tomuto prostriedku komunikácie je obmedzený na advokátov zapísaných v zozname francúzskej advokátskej komory. V čase relevantnom z hľadiska skutkových okolností týkajúcich sa veci samej bol prístup k uvedenému prostriedku komunikácie v zásade obmedzený na advokátov v pôsobnosti súdu, do ktorej patrila ich príslušná advokátska komora. Pre advokátov usadených v inom členskom štáte je povolené iba predkladanie dokumentov prostredníctvom podania do kancelárie súdu alebo prostredníctvom pošty.
24 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že všetky obmedzenia slobodného poskytovania služieb treba podľa článku 56 ZFEÚ zakázať s cieľom umožniť najmä poskytovateľom služieb, ako to stanovuje člnok 57 tretí odsek ZFEÚ, vykonávať ich činnosť v štáte, v ktorom sa služba poskytuje za rovnakých podmienok, aké tento štát ukladá svojim vlastným štátnym príslušníkom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 1991, Komisia/Francúzsko, C‑294/89, EU:C:1991:302, bod 25).
25 Toto posledné uvedené ustanovenie bolo v oblasti slobodného poskytovania služieb advokátmi presnejšie upravené smernicou 77/249, v ktorej článku 4 ods. 1 sa uvádza, že zastupovanie klienta v súdnom konaní v inom členskom štáte sa musí vykonávať „za podmienok stanovených pre právnikov usadených v tomto štáte“ s výnimkou „akýchkoľvek podmienok, ktoré si vyžadujú trvalý pobyt alebo registráciu v profesijnej organizácii v danom štáte“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2003, AMOK, C‑289/02, EU:C:2003:669, bod 29).
26 Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora článok 56 ZFEÚ bráni uplatneniu akýchkoľvek vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré bez objektívneho dôvodu bránia tomu, aby mohol poskytovateľ služieb účinne vykonávať slobodu poskytovania služieb (pozri rozsudok zo 14. januára 2016, Komisia/Grécko, C‑66/15, neuverejnený, EU:C:2016:5, bod 22 a citovanú judikatúru). Vnútroštátne opatrenia, ktoré výkon tejto slobody zakazujú, bránia mu alebo ho robia menej príťažlivým, predstavujú obmedzenie slobodného poskytovania služieb (pozri rozsudok zo 14. januára 2016, Komisia/Grécko, C‑66/15, EU:C:2016:5, bod 24 a citovanú judikatúru).
27 V tejto súvislosti treba uviesť, že odopretie poskytnutia schránky RPVA advokátom, ktorí nie sú zapísaní v zozname francúzskej advokátskej komory, je takej povahy, že bráni výkonu slobodného poskytovania služieb týmito advokátmi alebo ho robí menej príťažlivým.
28 Títo advokáti totiž tým, že nemôžu mať prístup ku službe elektronizácie konaní, musia použiť buď oznamovanie prostredníctvom podania do kancelárie súdu či prostredníctvom pošty, alebo spolupracovať s advokátom zapísaným v zozname francúzskej advokátskej komory, ktorý disponuje schránkou RPVA. Tieto spôsoby komunikácie, odlišné od elektronickej komunikácie, sú pritom rigidnejšie a v zásade aj drahšie ako elektronická komunikácia.
29 Odopretie poskytnutia schránky RPVA advokátom, ktorí nie sú zapísaní v zozname francúzskej advokátskej komory, tak predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 56 ZFEÚ.
30 Vzhľadom na osobitnú povahu poskytovania služieb zo strany osôb, ktoré nie sú usadené v členskom štáte, na ktorého území má prísť k poskytnutiu, však nemôže byť požiadavka, pokiaľ ide o advokátov, aby dotknutá osoba patrila na účely prístupu ku službe elektronizácie konaní pod miestnu advokátsku kanceláriu, považovaná za požiadavku, ktorá je v rozpore s článkami 56 a 57 ZFEÚ, pokiaľ je táto požiadavka objektívne potrebná na ochranu všeobecného záujmu týkajúceho sa najmä plynulého fungovania súdneho systému (pozri analogicky rozsudok z 3. decembra 1974, van Binsbergen, 33/74, EU:C:1974:131, body 11, 12 a 14). To je rámec, v ktorom sa má smernica 77/249 vykladať (pozri analogicky rozsudok z 25. februára 1988, Komisia/Nemecko, 427/85, EU:C:1988:98, bod 13).
31 Okrem toho z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátne opatrenia, ktoré môžu brániť výkonu základných slobôd zaručených Zmluvou o FEÚ alebo robiť tento výkon menej príťažlivým, môžu byť napriek tomu prípustné pod podmienkou, že zodpovedajú naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, sú vhodné na zabezpečenie cieľa, ktorý chcú dosiahnuť a nejdú nad rámec toho, čo je na dosiahnutie sledovaného cieľa nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C‑94/04 a C‑202/04, EU:C:2006:758, bod 61, ako aj z 11. decembra 2014, Komisia/Španielsko, C‑678/11, EU:C:2014:2434, bod 42), pričom vnútroštátna právna úprava môže sama osebe zaručiť dosiahnutie uvedeného cieľa len v prípade, že skutočne zodpovedá snahe dosiahnuť tento cieľ koherentným a systematickým spôsobom (pozri rozsudok z 13. februára 2014, Sokoll‑Seebacher, C‑367/12, EU:C:2014:68, bod 39 a citovanú judikatúru).
32 Na účely odôvodnenia obmedzenia slobodného poskytovania služieb vyplývajúceho z odopretia poskytnutia schránky RPVA advokátom, ktorí nie sú zapísaní v zozname francúzskej advokátskej komory, CNB a francúzska vláda uvádzajú zásadu riadneho výkonu spravodlivosti. Podľa francúzskej vlády je takéto obmedzenie odôvodnené aj ochranou konečného adresáta právnych služieb.
33 Vo Francúzsku totiž každý advokát disponuje elektronickým certifikátom, ktorý sa viaže na jeho osobu a umožňuje mu preukázať jeho postavenie advokáta zapísaného v zozname francúzskej advokátskej komory, ktorý je oprávnený vykonávať svoje povolanie. Elektronický certifikát každého advokáta je pripojený k národnému zoznamu advokátov, ktorý je automaticky aktualizovaný prostredníctvom každodennej synchronizácie so zoznamami advokátov všetkých francúzskych advokátskych komôr. Elektronický certifikát každého advokáta je tak platný dovtedy, kým je advokát zapísaný v národnom zozname advokátov. Naopak, hneď ako advokát už nie je v tomto zozname zapísaný, napríklad z dôvodu, že bol vymazaný zo zoznamu advokátskej komory, pod ktorej pôsobnosť patril, jeho elektronický certifikát prestane platiť.
34 V tejto súvislosti treba uviesť, že na jednej strane ochrana spotrebiteľov, najmä adresátov právnych služieb poskytovaných osobami napomáhajúcimi súdnemu výkonu spravodlivosti, a na druhej strane riadny výkon spravodlivosti sú také ciele, ktoré možno považovať za naliehavé dôvody všeobecného záujmu spôsobilé odôvodniť obmedzenie slobodného poskytovania služieb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C‑94/04 a C‑202/04, EU:C:2006:758, bod 64).
35 Ako to v podstate uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, ochrana osoby podliehajúcej súdnej právomoci ako konečného spotrebiteľa právnych služieb a riadny výkon spravodlivosti tak súvisia najmä s požiadavkami kontroly poskytovateľa služieb.
36 Systém identifikácie, na ktorom je založená RPVA a ktorý má za cieľ zabezpečiť, aby sa iba advokáti, ktorí spĺňajú podmienky potrebné na výkon ich činnosti, mohli napojiť na RPVA, sa tak sám osebe javí ako systém, ktorý je vhodný na zabezpečenie dosiahnutia cieľov ochrany tak adresátov právnych služieb, ako aj riadneho výkonu spravodlivosti.
37 Pokiaľ ide o primeranosť odopretia poskytnutia schránky RPVA advokátom, ktorí sú usadení v inom členskom štáte, francúzska vláda uvádza, že toto odopretie je možné vysvetliť tým, že súčasné zariadenia na elektronizáciu súdnych konaní neumožňujú komunikáciu medzi zoznamami advokátov, ktoré môžu v rôznych členských štátoch existovať. Z toho vyplýva, že počas spojenia s RPVA môže systém identifikácie overiť platnosť elektronického certifikátu iba tých advokátov, ktorí sú zapísaní v zoznamoch francúzskych advokátskych komôr.
38 Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či je v prejednávanej veci možné zabezpečiť, aby advokáti usadení v inom členskom štáte disponovali, prípadne prostredníctvom určitých úprav, schránkou RPVA za podmienok, že ochrana osoby podliehajúcej súdnej právomoci ako konečného spotrebiteľa právnych služieb a riadny výkon spravodlivosti budú zabezpečené rovnakým spôsobom ako sú zabezpečené, keď ide o advokátov zapísaných v zozname francúzskej advokátskej komory. Ak to tak je, obmedzenie slobodného poskytovania služieb dotknutého v spore vo veci samej nie je odôvodnené.
39 Okrem toho treba uviesť, že, ako to vyplýva zo spisu predloženého Súdnemu dvoru, v konaniach, v ktorých zastúpenie advokátom nie je povinné a ktoré sú dotknuté v spore vo veci samej, je komunikácia procesných dokumentov súdu, ktorý spor prejednáva, elektronicky fakultatívna. Všetci advokáti, vrátane tých, ktorí sú usadení v inom členskom štáte, môžu predložiť ich procesné dokumenty uvedenému súdu prostredníctvom podania do kancelárie súdu alebo prostredníctvom pošty, zatiaľ čo iba advokáti v pôsobnosti dotknutého súdu majú možnosť prejsť prípadne na elektronickú komunikáciu.
40 Hoci sa zdá, že overenie postavenia advokáta sa systematicky a konštantne nevyžaduje v prípade predkladania dokumentov prostredníctvom podania do kancelárie súdu alebo prostredníctvom pošty, aby sa tak zabezpečila kontrola subjektu rovnocenne s kontrolou zabezpečenou systémom RPVA, odopretie poskytnutia schránky RPVA advokátom usadeným v inom členskom štáte ako vo Francúzskej republike nemožno považovať za konanie v súlade s cieľmi ochrany adresátov právnych služieb a riadneho výkonu spravodlivosti.
41 Vzhľadom na uvedené kritérium ekvivalencie vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či obmedzenie slobodného poskytovania služieb dotknutého v spore vo veci samej je v súlade s uvedenými cieľmi. Ak to tak nie je, obmedzenie slobodného poskytovania služieb dotknutého v spore vo veci samej nie je odôvodnené.
42 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že odopretie poskytnutia schránky RPVA vydanej príslušnými orgánmi členského štátu advokátovi, ktorý je riadne zapísaný v zozname advokátskej komory pôsobiacej v inom členskom štáte, z jediného dôvodu, že tento advokát nie je zapísaný v zozname advokátskej komory pôsobiacej v prvom členskom štáte, v ktorom chce vykonávať svoje povolanie ako samostatne zárobkovo činná osoba, v prípade, ak povinnosť spolupracovať s iným advokátom nie je vyžadovaná zákonom, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 4 smernice 77/249 v spojení s článkom 56 a článkom 57 tretím odsekom ZFEÚ. Je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či takéto odopretie vzhľadom na kontext, v ktorom je namietané, skutočne zodpovedá cieľom ochrany spotrebiteľov a riadneho výkonu spravodlivosti spôsobilým ho odôvodniť a či sa obmedzenia, ktoré z neho vyplývajú, nejavia vzhľadom na tieto ciele ako neprimerané.
O trovách
43 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Odopretie poskytnutia schránky na pripojenie sa k dátovej virtuálnej privátnej sieti pre advokátov vydanej príslušnými orgánmi členského štátu advokátovi, ktorý je riadne zapísaný v zozname advokátskej komory pôsobiacej v inom členskom štáte, z jediného dôvodu, že tento advokát nie je zapísaný v zozname advokátskej komory pôsobiacej v prvom členskom štáte, v ktorom chce vykonávať svoje povolanie ako samostatne zárobkovo činná osoba, v prípade, ak povinnosť spolupracovať s iným advokátom nie je vyžadovaná zákonom, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 4 smernice Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby v spojení s článkom 56 a článkom 57 tretím odsekom ZFEÚ. Je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či takéto odopretie vzhľadom na kontext, v ktorom je namietané, skutočne zodpovedá cieľom ochrany spotrebiteľov a riadneho výkonu spravodlivosti spôsobilým ho odôvodniť a či sa obmedzenia, ktoré z neho vyplývajú, nejavia vzhľadom na tieto ciele ako neprimerané.
Podpisy