Language of document : ECLI:EU:T:2021:665

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)

zo 6. októbra 2021 (*)

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Vyšetrovanie OLAF‑u – Náhrada zdravotných nákladov – Disciplinárny postih – Ukončenie zmluvy bez výpovednej lehoty – Článok 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku – Opakované porušovanie – Článok 27 prílohy IX služobného poriadku – Rozhodnutie, ktorým sa vyhovie žiadosti o to, aby z osobného spisu boli odstránené všetky zmienky o predchádzajúcom postihu – Článok 26 služobného poriadku – Nemožnosť namietať a použiť voči úradníkovi postih, v prípade ktorého boli z osobného spisu odstránené všetky zmienky“

Vo veci T‑121/20,

IP, v zastúpení: L. Levi, S. Rodrigues a J. Martins, advokáti,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: M. Brauhoff a A.‑C. Simon, splnomocnené zástupkyne,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie z 21. augusta 2019, ktorým sa žalobcovi ukladá disciplinárny postih vo forme ukončenia pracovného pomeru bez výpovednej lehoty,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

v zložení: predseda komory R. da Silva Passos, sudcovia I. Reine a L. Truchot (spravodajca),

tajomník: L. Ramette, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. mája 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobca, IP, nastúpil do služby Európskej komisie 21. júla 2008 najskôr ako dočasný zamestnanec a neskôr od 16. septembra 2008 ako zmluvný zamestnanec. V roku 2013 patril do funkčnej skupiny I, platovej triedy 1, platového stupňa 3. Od 1. augusta 2018 je invalidný.

2        Oznámením z 13. decembra 2013 Európsky parlament informoval Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), že v rámci interného auditu odhalil nepriame dôkazy, z ktorých podľa neho vyplýva, že určitý počet žiadostí o náhradu liečebných nákladov týkajúcich sa starostlivosti poskytnutej v zariadeniach nachádzajúcich sa v Portugalsku obsahuje nezrovnalosti. Tieto žiadosti boli podané v období od januára do augusta 2013 zo strany A a B, sestra posledného uvedeného, ktorí sú obaja úradníci v Parlamente. Parlament v tomto oznámení navrhol overiť, či sa žalobca, ktorý A označil za kontaktnú osobu na základe údajov určených na personálne riadenie Parlamentu, mohol tiež dopustiť podobných nezrovnalostí.

3        Dňa 8. septembra 2014 OLAF rozhodol o začatí vyšetrovania voči žalobcovi v súvislosti s údajnými protiprávnymi žiadosťami o náhradu liečebných nákladov. Súčasne sa OLAF rozhodol začať ďalšie dve vyšetrovania vo vzťahu k A a B rovnako vo veci žiadostí o náhradu liečebných nákladov.

4        Dňa 21. decembra 2015 OLAF uzavrel vyšetrovanie záverečnou správou. Vo svojej správe konštatoval, že počas obdobia, ktoré bolo predmetom vyšetrovania, žalobca predložil Úradu Komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) žiadosti o náhradu založené na štyroch dokladoch, ktoré nezodpovedajú skutočne vynaloženým nákladom. Usúdil, že celková výška neoprávnene prijatých súm predstavovala 5 418 eur.

5        OLAF zaslal svoju správu Komisii a odporučil jej začať disciplinárne konanie voči žalobcovi a vymáhať sumu 5 418 eur. Takisto informoval Komisiu, že správa bola postúpená portugalským súdnym orgánom na účely prípadného súdneho konania.

6        Oznámením z 24. júna 2016 orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy Komisie (ďalej len „OOUPZ“) splnomocnil Vyšetrovací a disciplinárny úrad Komisie (IDOC), aby vypočul žalobcu.

7        Dňa 25. júla 2017 OOUPZ rozhodol o začatí disciplinárneho konania proti žalobcovi pred disciplinárnou komisiou.

8        Rozhodnutím zo 16. apríla 2018 disciplinárna komisia odporučila postih vo forme ukončenia pracovného pomeru žalobcu bez výpovednej lehoty.

9        Po predložení správy OLAF‑u portugalským súdnym orgánom bolo v Portugalsku začaté trestné konanie proti žalobcovi.

10      Dňa 22. novembra 2018 OOUPZ rozhodol prerušiť disciplinárne konanie začaté proti žalobcovi.

11      Dňa 21. mája 2019 bol žalobca v nadväznosti na skončenie trestného konania začatého v Portugalsku predvolaný na vypočutie pred OOUPZ zložený z generálnej riaditeľky Generálneho riaditeľstva Komisie pre ľudské zdroje a bezpečnosť, generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti a zo zástupcu generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (ďalej len „tripartitný OOUPZ“).

12      Dňa 21. augusta 2019 tripartitný OOUPZ prijal voči žalobcovi na základe článkov 49 a 119 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“) disciplinárny postih vo forme ukončenia jeho pracovného pomeru bez výpovednej lehoty (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

13      V napadnutom rozhodnutí tripartitný OOUPZ uviedol, že žalobcovi sa vytýka, že predložil PMO dve žiadosti o náhradu liečebných nákladov, ktoré nezodpovedali skutočne vyplateným sumám alebo prijatej starostlivosti (bod 12 napadnutého rozhodnutia). Tieto skutočnosti kvalifikoval ako „pokus o podvod týkajúci sa rozpočtu Európskej únie“, čo podľa neho predstavuje obzvlášť závažné pochybenie (bod 37 napadnutého rozhodnutia). Napokon stanovil postih, ktorý sa má prijať vzhľadom na kritériá definované v článku 10 prílohy IX Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) (body 37 až 50 napadnutého rozhodnutia). Tripartitný OOUPZ, ktorý uplatnil článok 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku, vychádzal – z titulu opakovaného porušovania – z existencie pokarhania, ktoré bolo žalobcovi uložené 19. novembra 2010.

14      Žalobca podal 7. októbra 2019 v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku proti napadnutému rozhodnutiu sťažnosť.

15      Rozhodnutím z 28. januára 2020 (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti“) Komisia sťažnosť zamietla.

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

16      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. februára 2020 podal žalobca žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

17      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 4. marca 2020 žalobca požiadal podľa článku 66 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o zachovanie anonymity. Rozhodnutím z 15. apríla 2020 Všeobecný súd (siedma komora) tomuto návrhu vyhovel.

18      Na základe návrhu sudcu spravodajcu rozhodol Všeobecný súd (siedma komora) o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky, pričom ich vyzval, aby na niektoré z nich odpovedali písomne a na ostatné na pojednávaní.

19      Účastníci konania odpovedali v stanovenej lehote.

20      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 10. mája 2021. Okrem toho žalobca predložil jeden dokument a Komisia navrhla predloženie dvoch dokumentov.

21      Za týchto okolností predseda siedmej komory vyhlásil, že ústna časť konania bude skončená neskôr, aby Komisia mohla predložiť dokumenty uvedené v bode 20 vyššie a aby každý z účastníkov konania mohol predložiť pripomienky.

22      Komisia predložila oznámené dokumenty a každý z účastníkov konania predložil svoje pripomienky.

23      Ústna časť konania sa skončila 2. júna 2021.

24      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie a v prípade potreby rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

25      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny rámec

26      Pred preskúmaním žalobných dôvodov, ktoré uvádza žalobca, treba určiť predmet žaloby.

A.      O predmete žaloby

27      Na úvod treba pripomenúť, že keďže administratívna sťažnosť a jej explicitné alebo implicitné zamietnutie tvoria neoddeliteľnú súčasť komplexného konania, sú iba jedným z predpokladov, ktoré musia byť splnené pred podaním žaloby. V dôsledku toho návrhy na zrušenie, ktoré formálne smerujú proti zamietnutiu sťažnosti, majú za následok, že Všeobecnému súdu je predložený pôvodný akt, proti ktorému bola podaná sťažnosť, ak tieto návrhy ako také nemajú samostatný obsah (rozsudky zo 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, EU:C:1989:8, bod 8, a z 25. októbra 2018, KF/SATCEN, T‑286/15, EU:T:2018:718, bod 115).

28      Návrhy na zrušenie, ktoré formálne smerujú proti zamietnutiu sťažnosti, majú samostatný obsah, pokiaľ má zamietnutie sťažnosti iný dosah ako pôvodný akt, proti ktorému bola táto sťažnosť podaná. To platí v prípade, ak rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti obsahuje opakovaný prieskum situácie žalobcu podľa nových právnych a skutkových okolností alebo ak toto rozhodnutie o zamietnutí mení alebo dopĺňa výrok pôvodného rozhodnutia. V týchto prípadoch predstavuje zamietnutie sťažnosti ako také akt podliehajúci preskúmaniu súdom, ktorý ho považuje za akt spôsobujúci ujmu a nahrádzajúci aspoň čiastočne pôvodný akt (rozsudok z 21. mája 2014, Mocová/Komisia, T‑347/12 P, EU:T:2014:268, bod 34).

29      Okrem prípadov, keď je zamietnutie sťažnosti samostatným aktom, ktorý môže byť ako taký predmetom žaloby o neplatnosť, odôvodnenie nachádzajúce sa v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, ak dopĺňa alebo nahrádza odôvodnenie uvedené v pôvodnom akte, sa musí zohľadniť pri preskúmaní zákonnosti tohto aktu. Toto odôvodnenie má byť zhodné s odôvodnením pôvodného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, EU:T:2009:485, body 58 a 59 a citovanú judikatúru). Zákonnosť pôvodného aktu sa teda prípadne preskúma najmä z hľadiska dôvodov uvedených v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti.

30      Keďže v prejednávanej veci rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nemá iný dosah ako napadnuté rozhodnutie, treba na žalobu hľadieť tak, že smeruje výlučne proti napadnutému rozhodnutiu.

B.      O preskúmaní žalobných dôvodov

31      Žalobca uvádza šesť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na porušení povinnosti náležitej starostlivosti a povinnosti starostlivosti, druhý na porušení povinnosti odôvodnenia, tretí na nezrovnalostiach v správe OLAF‑u, štvrtý na nezrovnalostiach v stanovisku disciplinárnej komisie, piaty na nepreskúmaní všetkých okolností prejednávanej veci, ako aj na porušení zásady, podľa ktorej „prebiehajúce trestné konanie bráni pokračovaniu disciplinárneho konania“, a šiesty na porušení článku 10 prílohy IX služobného poriadku.

32      Je potrebné preskúmať šiesty žalobný dôvod a najmä to, že žalobca spochybnil uplatnenie ustanovení článku 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku, ktoré sa týkajú opakovaného porušovania, zo strany tripartitného OOUPZ (pozri bod 13 vyššie).

33      Podľa článku 10 prílohy IX služobného poriadku:

„Prísnosť uložených disciplinárnych postihov musí byť primeraná závažnosti priestupku. Pri určovaní závažnosti priestupku a rozhodovaní o disciplinárnom postihu sa berie do úvahy najmä:

h)      či priestupok je spojený s opakovaným konaním alebo správaním;

…“

34      V tejto súvislosti tripartitný OOUPZ v bode 45 napadnutého rozhodnutia, ktorý bol uvedený pod názvom „Priestupok spojený s opakovaným konaním alebo správaním“, pripomenul, že žalobcovi bolo 19. novembra 2010 uložené pokarhanie (ďalej len „prvý postih“) za skutky, ktoré boli podľa neho porovnateľné s tými, ktoré sú mu vytýkané v súčasnosti. Pripomenul, že tieto skutky spočívajú v tom, že „požiadal lekára[, aby žalobcovi fakturoval] sumu 4,98 eura za rozbor krvi bratranca…, ktorý trpí kardiovaskulárnym ochorením, [a] následne sa dvakrát pokúsil získať náhradu [zo strany] útvarov Komisie schvaľujúcich náklady na lekársku starostlivosť“. Tripartitný OOUPZ v bode 46 napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že „aj keď v rozhodnom čase išlo o nepatrnú sumu, [žalobca] bol sankcionovaný z dôvodu zjavne podvodného charakteru jeho správania“.

35      Tripartitný OOUPZ po tom, čo v bodoch 47 a 48 napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na neexistenciu lehoty v článku 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku mohol „slobodne“ zohľadniť prvý postih, v bode 49 napadnutého rozhodnutia spresnil:

„… [tripartitný] OOUPZ konštatuje, že [žalobca] sa dopustil skutkov podobných tým, ktoré odôvodnili jeho postih vo forme pokarhania, a to približne o štyri roky neskôr. [Tripartitný] OOUPZ konštatuje, že [žalobca] tak preukázal, že sa z disciplinárneho postihu uloženého v roku 2010 nepoučil a naďalej uprednostňoval svoje osobné záujmy pred záujmami inštitúcie.“

36      Žalobca tvrdí, že tripartitný OOUPZ nemal zohľadniť prvý postih z titulu opakovaného porušovania, čo urobil v rozpore s článkom 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku.

37      V tejto súvislosti na jednej strane tvrdí, že tripartitný OOUPZ porušil zásady proporcionality, riadnej správy vecí verejných a primeranej lehoty. V prvom rade poukazuje na nepatrnú povahu sumy, ktorej náhradu sa snažil získať a ktorej sa týkalo prvé disciplinárne konanie voči nemu, a následne na obdobie, ktoré uplynulo medzi týmito dvoma postihmi. Napokon žalobca spochybňuje podobnosť medzi skutkami, o ktoré ide v dvoch disciplinárnych konaniach.

38      Na druhej strane podľa žalobcu zmienka o prvom postihu nemohla pretrvávať v jeho osobnom spise, pretože podal žiadosť podľa článku 27 prílohy IX služobného poriadku o odstránenie všetkých zmienok o tomto postihu z uvedeného spisu.

39      Hoci bolo vyhovené žiadosti žalobcu, Komisia sa domnieva, že takáto okolnosť nemôže brániť zohľadneniu tohto postihu z titulu opakovaného porušovania. Podľa nej totiž jednak uplatnenie ustanovení článku 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku nie je obmedzené žiadnou lehotou a jednak vyhovenie žiadosti žalobcu nemalo za následok odstránenie prvého postihu z disciplinárneho spisu žalobcu, keďže rozhodnutia o uložení postihu sa uchovávajú v disciplinárnom spise úradníkov počas 20 rokov.

40      V odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijaté Všeobecným súdom (pozri bod 18 vyššie) žalobca uvádza:

„… kritérium opakovaného porušovania znamená existenciu predchádzajúceho postihu. Žalobca, keďže na základe článku 27 prílohy IX služobného poriadku požiadal a dosiahol, aby z jeho osobného spisu boli odstránené všetky zmienky o [prvom postihu], však má právo domnievať sa, že takýto postih už neexistuje… a že sa ho v každom prípade administratíva nemôže dovolávať, v tomto prípade v rámci takého nového disciplinárneho konania, akým je konanie, o ktoré ide v prejednávanej veci, a to a fortiori na účely uplatnenia kritéria opakovaného porušovania v rámci uloženia postihu, ktorý je primeraný závažnosti priestupku, ktorého sa dopustil, v zmysle článku 10 prílohy IX služobného poriadku.“

41      V odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijaté Všeobecným súdom (pozri bod 18 vyššie) Komisia spresňuje:

„4.      Pokiaľ ide o vplyv, ktorý by mohlo mať odstránenie zmienky o [prvom postihu] v osobnom spise žalobcu na napadnuté rozhodnutie v rámci tohto sporu, ak chce žalobca v tomto zmysle tvrdiť, že táto skutočnosť mala byť zohľadnená s cieľom zmierniť napadnutý postih, takéto tvrdenie je prípustné, ale nedôvodné… Komisia totiž preukázala, že toto odstránenie nemá za následok úplný výmaz [prvého postihu]. Keďže disciplinárny spis týkajúci sa tohto postihu sa uchováva počas 20 rokov, mohol byť oprávnene zohľadnený na účely uplatnenia článku 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku.

25.      Podľa článku 26 šiesteho odseku služobného poriadku má každý úradník len jeden osobný spis.

26.      Disciplinárny spis sa odlišuje od osobného spisu. Prvý uvedený totiž obsahuje všetky dokumenty súvisiace s osobitným disciplinárnym konaním. Tieto dokumenty sa uchovávajú v súlade s [vyššie] uvedenými dobami uchovávania. Sú k dispozícii len zamestnancom [IDOC‑u] a nenachádzajú sa v osobnom spise.

27.      Do osobného spisu sa vloží len rozhodnutie o disciplinárnom postihu, čo je v súlade s článkom 26 šiestym odsekom služobného poriadku. Toto rozhodnutie je teda prístupné v bezpečnom elektronickom systéme, ktorý Komisia používa na riadenie svojich ľudských zdrojov…, pričom prístup k nemu majú iba zamestnanci s prístupovými právami. Uchováva sa tam počas [troch] rokov (pokiaľ ide o písomné napomenutie) alebo počas [šiestich] rokov, pokiaľ ide o všetky ostatné postihy uvedené v článku 9 písm. c) až h) prílohy IX služobného poriadku.“

42      Je potrebné preskúmať výhradu žalobcu založenú na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil tripartitný OOUPZ, keď z titulu opakovaného porušovania vychádzal z prvého postihu, hoci sa vyhovelo žiadosti žalobcu podanej podľa článku 27 prílohy IX služobného poriadku o odstránenie všetkých zmienok o tomto postihu z jeho osobného spisu.

43      Podľa článku 27 prílohy IX služobného poriadku:

„Zamestnanec, proti ktorému bol nariadený iný disciplinárny postih, než odvolanie z funkcie, môže po troch rokoch v prípade písomného napomenutia alebo pokarhania, alebo po šiestich rokoch v prípade každého iného postihu, predložiť žiadosť o odstránenie všetkých zmienok o tomto opatrení z jeho osobného spisu. Ustanovujúci orgán rozhodne, či vyhovie tejto žiadosti.“

44      V prejednávanej veci žalobca podal 20. januára 2014 žiadosť na základe článku 27 prílohy IX služobného poriadku, ktorou sa domáhal, aby boli z jeho osobného spisu odstránené všetky zmienky o prvom postihu. Rozhodnutím z 28. februára 2014 Komisia žiadosti žalobcu vyhovela. Odstránila tak z osobného spisu žalobcu všetky zmienky o prvej sankcii. V napadnutom rozhodnutí však tripartitný OOUPZ vychádzal z tohto rozhodnutia z titulu opakovaného porušovania, aby uložil postih, ktorý sa mu zdal byť primeraný skutkom vytýkaným žalobcovi (pozri bod 13 vyššie).

45      Je preto potrebné určiť, v akom rozsahu môže administratíva na účely konštatovania existencie opakovaného porušovania namietať alebo použiť voči úradníkovi rozhodnutie o uložení postihu, o ktorom nijaká zmienka v osobnom spise neexistuje.

46      Na úvod treba uviesť, že článok 26 služobného poriadku týkajúci sa osobného spisu úradníka je uplatniteľný na zmluvných zamestnancov podľa článkov 11 a 81 PZOZ.

47      Podľa článku 26 prvého odseku písm. a) služobného poriadku musí osobný spis úradníka obsahovať „všetky dokumenty týkajúce sa jeho administratívneho postavenia a všetky správy týkajúce sa jeho spôsobilosti, výkonnosti a správania“.

48      Bolo preto rozhodnuté, že rozhodnutie o uložení postihu prijaté voči úradníkovi musí byť pripojené k jeho osobnému spisu, pretože sa týka administratívneho postavenia tohto úradníka (rozsudok z 2. apríla 1998, Apostolidis/Súdny dvor, T‑86/97, EU:T:1998:71, bod 36).

49      Treba zdôrazniť, že takéto rozhodnutie má určujúci vplyv na administratívne postavenie úradníka, ak sa disciplinárny orgán rozhodne vychádzať z tohto rozhodnutia z titulu opakovaného porušovania, aby uložil úradníkovi na základe ustanovení článku 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku nový, prísnejší disciplinárny postih. Z toho vyplýva, že toto rozhodnutie musí byť súčasťou osobného spisu uvedeného úradníka.

50      Okrem toho treba pripomenúť, že článok 26 druhý odsek služobného poriadku stanovuje, že „dokumenty sú zaevidované, očíslované a archivované v poradí, v akom prišli“ a že „dokumenty týkajúce sa jeho administratívneho postavenia nesmie použiť alebo citovať orgán proti úradníkovi, ak s nimi nebol oboznámený pred ich vložením do spisu“.

51      Toto ustanovenie, ktoré zavádza ochranu úradníka v súvislosti s krokmi, ktoré by administratíva mohla voči nemu podniknúť, má širokú pôsobnosť, keďže sa uplatňuje na „všetky“ dokumenty „týkajúce sa… administratívneho postavenia“ úradníka.

52      To isté platí pre článok 26 siedmy odsek služobného poriadku, ktorý stanovuje, že „každý úradník“ má právo oboznámiť sa so „všetkými dokumentmi“ uvedenými v jeho spise a vyhotoviť z nich kópie „aj po odchode zo služby“.

53      Napokon v článku 26 šiestom odseku služobného poriadku je spresnené, že „každý úradník má len jeden osobný spis“, čo je pravidlo, ktoré rovnako ako zaevidovanie, očíslovanie a vloženie dokumentov do spisu v poradí, v akom prišli (pozri bod 50 vyššie), uľahčuje úradníkovi prístup k dokumentom, ktoré by voči nemu mohli byť namietnuté alebo použité, a to tak, že sa zamedzuje tomu, aby tieto dokumenty boli rozptýlené vo viacerých spisoch.

54      Ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 47 až 53 vyššie, článok 26 služobného poriadku stanovuje súbor záruk, ktoré majú chrániť úradníka tým, že zabraňujú tomu, aby rozhodnutia prijaté administratívou, ktoré sa týkajú jeho administratívneho postavenia, boli založené na skutkoch, ktorých existencia vyplýva z dokumentov, ktoré nie sú založené do jeho osobného spisu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. júna 1972, Brasseur/Parlament, 88/71, EU:C:1972:58, body 10 a 11, a z 2. apríla 1998, Apostolidis/Súdny dvor, T‑86/97, EU:T:1998:71, bod 33).

55      Vzhľadom na podstatnú úlohu osobného spisu pri ochrane a informovaní úradníka je potrebné dospieť k záveru, že rozhodnutie o uložení postihu, hoci bolo predtým založené do osobného spisu úradníka, nemožno voči nemu namietať alebo použiť, pokiaľ boli z uvedeného spisu odstránené všetky zmienky o tomto rozhodnutí.

56      Treba dodať, že rozhodnutie založené na skutkoch, ktoré nie sú uvedené v osobnom spise, je v rozpore so zárukami podľa služobného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. februára 1994, Lacruz Bassols/Súdny dvor, T‑109/92, EU:T:1994:16, bod 68 a citovanú judikatúru).

57      Navyše právo administratívy vychádzať z rozhodnutia o uložení postihu, ktoré bolo odstránené z osobného spisu úradníka, aby dospela k záveru o opakovanom porušovaní v zmysle článku 10 prílohy IX služobného poriadku, by v tejto súvislosti znamenalo zbaviť článok 27 tejto prílohy potrebného účinku. Článok 27 prílohy IX služobného poriadku totiž umožňuje úradníkovi požiadať o odstránenie rozhodnutia o uložení postihu z jeho osobného spisu a rozhodnutie o tom, či sa má takejto žiadosti vyhovieť, ponecháva na administratívu. Administratíva sa tým, že vychádza z takéhoto rozhodnutia o uložení postihu, ktoré sa predsa rozhodla odstrániť z osobného spisu úradníka využitím svojej širokej miery voľnej úvahy, v skutočnosti snaží opätovne zahrnúť takéto rozhodnutie do tohto spisu.

58      V dôsledku toho disciplinárny orgán, ktorý sa z titulu opakovaného porušovania opiera o disciplinárny postih, o ktorom nepretrvala v osobnom spise dotknutého úradníka nijaká zmienka po tom, čo sa vyhovelo žiadosti tohto úradníka podľa ustanovení článku 27 prílohy IX služobného poriadku, porušil práva, ktoré služobný poriadok a najmä jeho článok 26 zaručujú úradníkom.

59      Z toho vyplýva, že Komisia, ktorá pri určovaní závažnosti predmetného priestupku a na účely uloženia druhého disciplinárneho postihu zohľadnila prvý disciplinárny postih, porušila článok 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku, keďže tento prvý postih, o ktorom nepretrvala v osobnom spise žalobcu nijaká zmienka, nemohol byť voči žalobcovi namietnutý z titulu opakovaného porušovania.

60      Záver uvedený v bode 59 vyššie nemožno spochybniť tvrdeniami, ktoré uviedla Komisia.

61      V prvom rade Komisia tvrdí, že niektoré ustanovenia služobného poriadku možno vykladať v tom zmysle, že disciplinárny postih prijatý voči úradníkovi, keďže je uchovaný v disciplinárnom spise, možno voči tomuto úradníkovi použiť aj napriek tomu, že akákoľvek zmienka o jeho existencii bola z osobného spisu uvedeného úradníka odstránená.

62      Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na ustanovenia článku 86 služobného poriadku doplnené jeho prílohou IX. Nespresňuje však, v čom tieto ustanovenia vykladané spoločne umožňujú podporiť jej argumentáciu.

63      Komisia sa tiež odvoláva na to, že v článku 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku sa neuvádza nijaká lehota, ako ani odkaz na správanie úradníka „počas celej jeho kariéry“, ktorý sa nachádza v uvedenom článku.

64      Je pravda, že podľa ustanovení, na ktoré sa odvoláva Komisia v bode 63 vyššie, disciplinárny orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy na účely zohľadnenia minulej administratívnej situácie úradníka.

65      Tieto ustanovenia však neodkazujú na osobný spis úradníka. Neodchyľujú sa teda od pravidla vyplývajúceho z ustanovení článku 26 služobného poriadku, podľa ktorého rozhodnutie o uložení postihu vložené do osobného spisu úradníka nemožno voči tomuto úradníkovi namietať alebo použiť, pokiaľ boli z uvedeného spisu odstránené všetky zmienky o tomto rozhodnutí (pozri bod 55 vyššie).

66      V dôsledku toho ustanovenia, na ktoré sa odvoláva Komisia, nemožno vykladať tak, že disciplinárnemu orgánu umožňujú zohľadniť predchádzajúci postih uložený úradníkovi, ak podľa ustanovení článku 27 prílohy IX služobného poriadku boli z osobného spisu tohto úradníka odstránené všetky zmienky o tomto postihu.

67      Okrem toho článok 26 prvý odsek služobného poriadku stanovuje povinnosť vložiť do osobného spisu úradníka všetky dokumenty týkajúce sa jeho administratívneho postavenia a všetky správy týkajúce sa jeho spôsobilosti, výkonnosti a správania. Pokiaľ ide o článok 26 šiesty odsek služobného poriadku, ten stanovuje povinnosť založiť len jeden spis pre každého úradníka. Treba dodať, že služobný poriadok a PZOZ neodkazujú na žiadny iný spis než na osobný spis úradníka s výnimkou zdravotnej dokumentácie uvedenej v článku 26a služobného poriadku.

68      V dôsledku toho má osobný spis jedinečnú povahu, ktorá zakazuje existenciu, a to v akejkoľvek forme, akéhokoľvek iného súboru dokumentov obsahujúceho dokumenty týkajúce sa jeho administratívnej situácie (rozsudok z 11. októbra 1995, Baltsavias/Komisia, T‑39/93 a T‑553/93, EU:T:1995:177, bod 38).

69      Je pravda, že administratíva môže založiť spis týkajúci sa vyšetrovania a prípadne disciplinárneho konania súvisiaceho s týmto vyšetrovaním, ako to vyplýva najmä z ustanovení článku 13 ods. 1 prílohy IX služobného poriadku. Takýto spis je však vytvorený len na účely predmetného konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Apostolidis/Súdny dvor, T‑86/97, EU:T:1998:71, bod 36, a z 5. októbra 2009, de Brito Sequeira Carvalho a Komisia/Komisia a de Brito Sequeira Carvalho, T‑40/07 P a T‑62/07 P, EU:T:2009:382, bod 96). V dôsledku toho doklady a dokumenty, ktoré obsahuje, najmä prípadné rozhodnutie o uložení postihu, ktorým sa končí toto konanie, nemožno voči úradníkovi namietať alebo použiť nad rámec uvedeného konania okrem prípadu, že budú založené do osobného spisu uvedeného úradníka.

70      Z úvah uvedených v bodoch 62 až 69 vyššie vyplýva, že Komisia nemôže tvrdiť, že niektoré ustanovenia služobného poriadku možno vykladať v tom zmysle, že disciplinárny postih prijatý voči úradníkovi a uchovaný v disciplinárnom spise úradníka možno voči tomuto úradníkovi použiť napriek tomu, že akákoľvek zmienka o jeho existencii bola z osobného spisu uvedeného úradníka odstránená.

71      V druhom rade sa Komisia na účely odôvodnenia zohľadnenia prvého postihu z titulu opakovaného porušovania, pričom o tomto postihu neexistuje v osobnom spise žalobcu nijaká zmienka, odvoláva na ustanovenia „Spoločného zoznamu pre uchovávanie spisov na úrovni Európskej komisie“, ktoré umožňujú „uchovanie disciplinárnych spisov počas 20 rokov“.

72      „Spoločný zoznam pre uchovávanie spisov na úrovni Európskej komisie“ bol prijatý na základe článku 6 prílohy Rokovacieho poriadku Komisie, nazvanej „Ustanovenia o spravovaní dokumentov“, ktorá bola prijatá rozhodnutím Komisie z 23. januára 2002, ktorým sa mení jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 21, 2002, s. 23; Mim. vyd. 01/004, s. 3).

73      Článok 6 prílohy Rokovacieho poriadku Komisie, nazvaný „Uchovávanie“, stanovuje:

„…

Administratívne pravidlá a právne povinnosti určia minimálnu dobu, počas ktorej sa musí dokument uchovávať.

Každé generálne riaditeľstvo alebo zodpovedajúci útvar určuje svoju vnútornú organizačnú štruktúru uchovávania svojich súborov. Minimálna doba uchovávania dokumentov v rámci útvarov berie do úvahy spoločný zoznam, ktorý je vypracovaný v súlade s vykonávacími predpismi uvedenými v článku 12 pre celú Komisiu.“

74      „Spoločný zoznam pre uchovávanie spisov na úrovni Európskej komisie“ má formu tabuľky, ktorá stanovuje doby uchovávania rôznych kategórií spisov. V tejto tabuľke je v riadku 12.4.3 s názvom „Disciplinárne konanie“ stanovená doba uchovávania na 20 rokov v prípade rozhodnutí, ktorými sa ukladajú disciplinárne opatrenia.

75      Z úvah uvedených v bodoch 72 až 74 vyššie vyplýva, že existuje právny základ umožňujúci uchovávanie rozhodnutí o disciplinárnych postihoch počas obdobia 20 rokov.

76      Vzhľadom na zásadu hierarchie noriem (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2008, Strack/Komisia, T‑85/04, EU:T:2008:18, body 39 až 41) však „Spoločný zoznam pre uchovávanie spisov na úrovni Európskej komisie“, keďže len zavádza interné pravidlá uplatňovania rozhodnutia prijatého Komisiou (pozri bod 72 vyššie), nemôže spochybniť predtým vyložené ustanovenia služobného poriadku (pozri bod 67 vyššie), ktorý je nariadením, ktoré má podľa článku 288 ZFEÚ záväzný účinok a všeobecný dosah (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C‑110/03, EU:C:2005:223, bod 33).

77      Okrem toho predmetná právna úprava nemá na rozdiel od ustanovení článku 26 služobného poriadku (pozri body 47 až 54 vyššie) za cieľ stanoviť podmienky, za ktorých možno namietať alebo použiť voči úradníkovi dokumenty. Ako vyplýva z odôvodnenia 3 prílohy Rokovacieho poriadku Komisie, cieľom tejto právnej úpravy je „zabezpečiť, aby bola Komisia kedykoľvek schopná poskytnúť informácie o záležitostiach, za ktoré je zodpovedná“, čo znamená, že uchovávané dokumenty „uchováva[jú] pamäť tohto orgánu, uľahč[ujú] výmenu informácií, poskyt[ujú] dôkazy o vykonávaných operáciách a mus[ia] byť v súlade s právnymi povinnosťami príslušného útvaru“. Táto právna úprava teda nemôže Komisii umožniť, aby sa z titulu opakovaného porušovania opierala o postih, ktorý bol predtým uložený úradníkovi, ale o ktorom neexistuje v osobnom spise dotknutého úradníka nijaká zmienka.

78      Z uvedeného vyplýva, že výhrade žalobcu založenej na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil tripartitný OOUPZ, keď z titulu opakovaného porušovania vychádzal z prvého postihu, hoci sa vyhovelo žiadosti žalobcu o to, aby z jeho osobného spisu boli odstránené všetky zmienky o tomto postihu, sa musí vyhovieť.

79      Treba uviesť, že takéto pochybenie pri uplatnení článku 10 prílohy IX služobného poriadku môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

80      Na jednej strane totiž tripartitný OOUPZ, keď stanovil postih, ktorý sa má prijať vzhľadom na deväť kritérií uvedených v článku 10 prílohy IX služobného poriadku, venoval štrnásť bodov napadnutého rozhodnutia, a to body 37 až 50, preskúmaniu týchto kritérií. Kritérium opakovaného porušovania je pritom spomedzi nich to, ktoré bolo predmetom najhlbšieho preskúmania, keďže päť z týchto štrnástich bodov sa týka práve tohto kritéria.

81      Na druhej strane z jedného z výňatkov citovaných v bode 34 vyššie vyplýva, že tripartitný OOUPZ dospel k záveru, že skutky, o ktoré ide v oboch konaniach, boli podľa neho porovnateľné najmä vzhľadom na „zjavne podvodnú“ povahu skutkov vytýkaných žalobcovi v čase prijatia prvého postihu. Okrem toho z výňatku citovaného v bode 35 vyššie vyplýva, že túto podobnosť a v dôsledku toho opakovanie správania žalobcu napriek postihu, ktorý mu bol predtým uložený, považoval tripartitný OOUPZ za priťažujúcu okolnosť, ktorá mala rozhodujúci vplyv pri výbere postihu.

82      Zohľadnenie prvého postihu tripartitným OOUPZ teda malo rozhodujúci vplyv na výber uplatneného postihu. V dôsledku toho nesprávne právne posúdenie konštatované v bode 78 vyššie, ktoré viedlo tripartitný OOUPZ k tomu, že sa dopustil pochybenia, keď zohľadnil prvý postih z titulu opakovaného porušovania, musí viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

83      Napadnuté rozhodnutie treba preto zrušiť bez toho, aby bolo potrebné na jednej strane preskúmať ostatné výhrady a ďalšie žalobné dôvody uvedené žalobcom a na druhej strane rozhodnúť o prípustnosti dokumentov predložených účastníkmi konania na pojednávaní a po ňom (pozri body 20 až 22 vyššie).

 O trovách

84      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobcu.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie Európskej komisie z 21. augusta 2019, ktorým sa IP ukladá disciplinárny postih vo forme ukončenia jeho pracovného pomeru bez výpovednej lehoty, sa zrušuje.

2.      Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

da Silva Passos

Reine

Truchot

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. októbra 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: francúzština.