ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
zo 14. decembra 2011 (*)
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Prijímanie do zamestnania – Oznámenie o výberovom konaní – Verejné výberové konanie – Nepripustenie k účasti na písomnej skúške na základe výsledku vstupných testov – Rozdelenie právomocí medzi EPSO a výberovú komisiu výberového konania“
Vo veci T‑361/10 P,
ktorej predmetom je odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 15. júna 2010, Pachtitis/Komisia (F‑35/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku,
Európska komisia, v zastúpení: pôvodne J. Currall a I. Chatzigiannis, splnomocnení zástupcovia, neskôr J. Currall, za právnej pomoci E. Antypas a E. Bourtzalas, advokáti,
odvolateľka,
ďalší účastník konania:
Dimitrios Pachtitis, s bydliskom v Aténach (Grécko), v zastúpení: P. Giatagantzidis a K. Kyriazi, advokáti,
žalobca v prvostupňovom konaní,
ktorého v konaní podporuje:
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS),
vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,
VŠEOBECNÝ SÚD (odvolacia komora),
v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia N. J. Forwood a A. Dittrich (spravodajca),
tajomník: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. novembra 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Európska komisia sa svojím odvolaním podaným na základe článku 9 prílohy I Štatútu Súdneho dvora Európskej únie domáha zrušenia rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 15. júna 2010, Pachtitis/Komisia (F‑35/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zrušil rozhodnutia Úradu pre výber zamestnancov Európskej únie (EPSO) z 31. mája 2007 a 6. decembra 2007 o vylúčení Dimitriosa Pachtitisa zo zoznamu 110 kandidátov, ktorí dosiahli najlepšie výsledky vo vstupných testoch verejného výberového konania EPSO/AD/77/06.
Skutkové okolnosti
2 Skutkové okolnosti sporu vo veci samej, ktoré sú relevantné na posúdenie tohto odvolania, sú v napadnutom rozsudku uvedené takto:
„16 Dňa 15. novembra 2006 EPSO uverejnil oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/77/06 (Ú. v. EÚ C 277 A, s. 3, ďalej len ‚sporné výberové konanie‘) na účely vytvorenia zoznamu úspešných uchádzačov jazykových referentov platovej triedy AD 5 ovládajúcich grécky jazyk v oblasti prekladov. Podľa oznámenia o výberovom konaní si museli uchádzači vybrať z dvoch možností označených ako možnosť 1 a 2, ktoré zodpovedali ich jazykovým znalostiam…
17 Žalobca, grécky štátny príslušník, podal prihlášku do vyššie uvedeného výberového konania pre možnosť 1.
18 Výberové konanie prebiehalo v troch fázach. Podľa hlavy B oznámenia o výberovom konaní spočívala prvá fáza alebo predbežná fáza v dvoch prístupových testoch s 30 otázkami s možnosťou výberu z viacerých odpovedí, pričom prvý test mal posúdiť znalosť Európskej únie, jej inštitúcií a politík [ďalej len ‚test a)‘] a druhý test mal posúdiť spôsobilosť a všeobecné schopnosti uchádzačov v oblasti verbálneho a numerického myslenia [ďalej len ‚test b)‘]. Podľa hlavy C oznámenia o výberovom konaní pozostávala druhá fáza z písomných skúšok a tretia fáza z ústnej skúšky. Podľa hlavy B oznámenia o výberovom konaní, pokiaľ ide o možnosť 1, mohlo byť na predloženie úplnej prihlášky na prijatie do druhej fázy výberového konania vyzvaných len 110 uchádzačov, ktorí dosiahli najlepšie známky v prístupových testoch a v každom prípade požadované minimum, teda päť bodov z desiatich v teste a) a desať bodov z dvadsiatich v teste b); pričom počet uchádzačov pre možnosť 2, ktorí mohli postúpiť do druhej fázy, bol stanovený na 30.
19 Z hlavy D oznámenia o výberovom konaní vyplýva, že prihlášky museli byť podané elektronickou formou. Presnejšie, každý uchádzač bol najprv vyzvaný, aby si v informačnom systéme EPSO vytvoril elektronický spis so svojimi osobnými údajmi. Po registrácii svojho spisu mohol uchádzač predložiť elektronickú žiadosť o účasť vo výberovom konaní. Ak bola žiadosť podaná včas, EPSO poslal uchádzačovi elektronickú pozvánku na účasť v predbežnej fáze výberového konania, potom ho nasmeroval na internetovú stránku externého zmluvného dodávateľa, ktorého EPSO poveril organizáciou a realizáciou predbežnej fázy výberového konania. Na stránke tohto zmluvného dodávateľa si musel uchádzač elektronicky rezervovať dátum a hodinu skúšky v období od 10. apríla do 4. mája 2007, keď mali v rôznych skúšobných centrách prebiehať prístupové testy.
20 Tieto testy, ktoré, ako stanovuje hlava B oznámenia o výberovom konaní, boli vykonávané na počítači, teda prebiehali na miestach a v dňoch, ktoré boli pre každého uchádzača odlišné. Pre každého uchádzača boli tiež odlišné otázky, náhodne zvolené v databáze obsahujúcej súbor otázok, ktoré boli EPSO dodané externým zmluvným dodávateľom. Výberová komisia sporného výberového konania zasadala až po skončení prístupových testov, čiže len v štádiu písomných skúšok a ústnej skúšky. Podľa hlavy E bodu 2 oznámenia o výberovom konaní boli mená členov výberovej komisie uverejnené na internetovej stránke EPSO pätnásť dní pred uskutočnením písomných skúšok.
21 Po účasti žalobcu na prístupových testoch mu EPSO 31. mája 2007 elektronickou poštou oznámil známky, ktoré dosiahol v teste a) a v teste b), pričom ho informoval o tom, že ‚aj keď sú tieto známky vyššie ako požadované minimum alebo sa mu rovnajú, nie sú dostatočné na to, aby mohol byť uvedený medzi uchádzačmi, ktorí dosiahli 110 najlepších známok podľa podmienok stanovených v hlave B oznámenia o výberovom konaní‘…
…
24 Žalobca napadol ‚platnosť a obsah‘ rozhodnutia EPSO z 31. mája 2007 prostredníctvom sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, v ktorej sa sťažoval na jednej strane na porušenie zásad rovnosti, objektívnosti a transparentnosti, ako aj na porušenie povinnosti odôvodnenia rozhodnutia z 31. mája 2007 a na druhej strane na nesprávne posúdenie, ktorého sa ‚výberová komisia pre prístupové testy (teda počítač)‘ nutne dopustila pri oprave jeho prístupových testov s prihliadnutím na jeho odbornú prax, a žiadal, aby EPSO zmenil obsah tohto rozhodnutia po opätovnom preskúmaní jeho prístupových testov a v tomto prípade mu oznámil, ktoré z otázok uvedených v prístupových testoch boli výberovou komisiou ‚zrušené‘.
…
26 V rozhodnutí zo 6. decembra 2007 EPSO vyhlásil, že opätovne preskúmal jednak spis žalobcu, pokiaľ ide o automatizované spracovanie jeho prístupových testov, a jednak dôsledky zrušenia niektorých otázok na jeho známky, zamietol sťažnosť a potvrdil rozhodnutie z 31. mája 2007. Pokiaľ ide konkrétnejšie o zrušené otázky, EPSO uviedol, že ‚poradný výbor‘, ktorý vykonával kontrolu kvality otázok v databáze, skutočne zrušil sedem otázok, ale že prístupové testy žalobcu neobsahovali žiadnu z týchto zrušených otázok.“
Konanie na prvom stupni a napadnutý rozsudok
3 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 14. marca 2008 podal D. Pachtitis žalobu, ktorá bola zaregistrovaná pod číslom F‑35/08.
4 D. Pachtitis v prvostupňovom konaní navrhoval, aby Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutia EPSO z 31. mája 2007 a 6. decembra 2007, ako aj všetky súvisiace akty a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania (bod 27 napadnutého rozsudku).
5 Komisia v prvostupňovom konaní navrhovala, aby Súd pre verejnú službu zamietol žalobu ako zjavne nedôvodnú a D. Pachtitisa zaviazal na náhradu trov konania (bod 28 napadnutého rozsudku).
6 Ako vyplýva aj z bodov 29 a 30 napadnutého rozsudku, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS), ktorého vstup do konania na podporu tvrdení D. Pachtitisa pripustil predseda prvej komory Súdu pre verejnú službu uznesením z 20. novembra 2008, vstúpil do konania v prvostupňovom konaní ako vedľajší účastník.
7 Súd pre verejnú službu napadnutým rozsudkom (body 43 až 72) vyhovel žalobe o neplatnosť, pretože zastával názor, že druhý žalobný dôvod, na ktorý sa odvolával D. Pachtitis a ktorý sa zakladal na nedostatku právomoci EPSO na vylúčenie uchádzačov počas predbežnej fázy sporného výberového konania, je odôvodnený. Súd pre verejnú službu teda dospel k záveru, že treba zrušiť rozhodnutia EPSO z 31. mája 2007 a 6. decembra 2007 bez potreby rozhodnúť o ďalších troch dôvodoch, ktoré uviedol D. Pachtitis.
Konanie pred Všeobecným súdom a návrhy účastníkov konania
8 Vyjadrením podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. augusta 2010 podala Komisia toto odvolanie a žiadala, aby Všeobecný súd vec prejednal prednostne v zmysle článku 55 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
9 Listom z 30. novembra 2010 sa EDPS vzdal svojej účasti v tomto konaní a svojho práva predložiť vyjadrenie k odvolaniu.
10 D. Pachtitis podal svoje vyjadrenie k odvolaniu 29. decembra 2010.
11 Listom z 21. januára 2011 podala Komisia žiadosť o predloženie stručnej repliky.
12 Rozhodnutím z 3. februára 2011 predseda odvolacieho senátu tejto žiadosti vyhovel.
13 Dňa 14. marca 2011 podala Komisia repliku.
14 Dňa 5. mája 2011 podal D. Pachtitis dupliku.
15 Listami z 24. mája 2011 a 14. júna 2011 podali Komisia a D. Pachtitis návrhy podľa článku 146 rokovacieho poriadku, aby boli vypočutí v rámci ústnej časti konania.
16 Na základe správy sudcu spravodajcu vyhovel Všeobecný súd (odvolacia komora) tomuto návrhu podľa článku 146 rokovacieho poriadku a otvoril ústnu časť konania.
17 Rozhodnutím z 13. októbra 2011 vyhovel predseda odvolacieho senátu žiadosti Komisie o prednostné prejednanie tohto odvolania v zmysle článku 55 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku.
18 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 9. novembra 2011.
19 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– vrátil vec späť Súdu pre verejnú službu, aby preskúmal ostatné dôvody neplatnosti,
– zaviazal D. Pachtitisa na náhradu trov odvolacieho konania a trov prvostupňového konania.
20 D. Pachtitis navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol odvolanie v plnom obsahu,
– zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov konania na oboch stupňoch konania.
O odvolaní
21 Na podporu svojho odvolania uvádza Komisia jediný dôvod založený na porušení článkov 1, 5 a 7 prílohy III Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“), rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, súdneho dvora, dvora audítorov, hospodárskeho a sociálneho výboru, výboru regiónov a Európskeho ombudsmana 2002/620/ES z 25. júla 2002 o založení Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 197, s. 53; Mim. vyd. 01/004, s. 46), rozhodnutia generálnych tajomníkov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, tajomníka súdneho dvora, generálnych tajomníkov dvora audítorov, hospodárskeho a sociálneho výboru a výboru regiónov a predstaviteľa Európskeho ombudsmana 2002/621/ES z 25. júla 2002 o organizácii a činnosti Úradu pre výber personálu Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 197, s. 56; Mim. vyd. 01/004, s. 48) a tiež na porušení povinnosti odôvodnenia.
22 Komisia v podstate tvrdí, že Súd pre verejnú službu pochybil, keď usúdil, že EPSO nemal právomoc na vylúčenie D. Pachtitisa v druhej fáze sporného verejného výberového konania, ktorá spočívala v písomnej skúške. Podľa Komisie mal totiž EPSO v prvej fáze tohto výberového konania, ktorá pozostávala z dvoch vstupných testov, právomoc určiť obsah predbežných skúšok, na základe ktorých bolo možné postúpiť do druhej fázy tohto výberového konania Druhá fáza a tretia fáza výberového konania, ktorá pozostávala z ústnej skúšky, boli vlastným výberovým konaním. Neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by EPSO zakazovalo uskutočniť prvú fázu tohto výberového konania, keďže toto výberové konanie od jeho druhej fázy skutočne podliehalo preskúmaniu výberovou komisiou.
23 Pred posúdením výhrad uvedených v bode 22 vyššie treba preskúmať údajné porušenie povinnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.
O povinnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku
24 Na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého Súd pre verejnú službu porušil svoju povinnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, Komisia zdôrazňuje, že Súd pre verejnú službu neodôvodnil svoje posúdenie, v zmysle ktorého nemožno výberové konanie zorganizovať v „dvoch fázach“, kde prvá spočíva v predbežných skúškach a druhá vo vlastnom výberovom konaní. Okrem toho Súd pre verejnú službu neuviedol žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo, aby vo výberovom konaní, ktoré sa uskutočnilo v „dvoch fázach“, mohol prvú fázu zorganizovať EPSO. Okrem toho Súd pre verejnú službu pochybil aj tým, že nezohľadnil rozhodnutia 2002/620 a 2002/621.
25 Treba poznamenať, že Súdu pre verejnú službu nevyplýva z povinnosti odôvodnenia povinnosť poskytnúť také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení, a príslušnému súdu poskytne dostatok prostriedkov na uskutočnenie preskúmania (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 372, a z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, Zb. s. I‑1331, bod 46).
26 Čo sa týka, po prvé, tvrdenia Komisie, že Súd pre verejnú službu neodôvodnil svoje posúdenie, v zmysle ktorého nemožno výberové konanie zorganizovať v „dvoch fázach,“ treba konštatovať, že Súd pre verejnú službu takýto záver nevyslovil. Súd pre verejnú službu v bode 64 napadnutého rozsudku totiž výslovne uviedol, že odôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku v žiadnom prípade nespochybňuje právomoc menovacieho orgánu (ďalej len „MO“) zorganizovať výberové konanie s dvoma odlišnými fázami, a to s prvou fázou predbežného výberu založenou na otázkach s možnosťou výberu z viacerých odpovedí a s druhou fázou vlastného výberového konania, ktorá bola podmienená úspechom v skúškach počas prvej fázy a účasť na nej je vyhradená obmedzenému počtu uchádzačov.
27 Čo sa týka, po druhé, tvrdenia Komisie, v zmysle ktorého Súd pre verejnú službu neuviedol žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo, aby vo výberovom konaní, ktoré sa uskutočnilo v „dvoch fázach“, mohol prvú fázu zorganizovať EPSO, treba konštatovať, že Súd pre verejnú službu nevyslovil záver, že EPSO nie je oprávnený zorganizovať túto prvú fázu. Naopak, v bodoch 57 a 58 napadnutého rozsudku uviedol, že výber a hodnotenie predmetov otázok položených v rámci výberového konania sa vymyká z právomoci EPSO a že jeho úloha, hoci významná v obsahu, v akom pomáha výberovej komisii, zostáva v každom prípade voči nej subsidiárna, pretože EPSO ju nemôže nahrádzať. Súd pre verejnú službu v tejto súvislosti dostatočne právne vysvetlil svoje posúdenie v tejto súvislosti tým, že v bodoch 50 až 56 napadnutého rozsudku preskúmal rozdelenie právomocí medzi EPSO a výberovú komisiu výberového konania, pokiaľ ide o prijímanie úradníkov do zamestnania. V tejto súvislosti v prvom rade porovnal právomoci MO s právomocami výberovej komisie tým, že v bodoch 50 až 55 napadnutého rozsudku preskúmal najmä prvý odsek článku 30 služobného poriadku, ktorý stanovuje, že pre každé výberové konanie menovací orgán vymenuje výberovú komisiu, ktorá vypracuje zoznam vhodných uchádzačov a postup pri výberovom konaní stanovený v prílohe III služobného poriadku. Ďalej Súd pre verejnú službu v bode 56 napadnutého rozsudku uviedol, že rozdelenie právomocí medzi MO a výberovú komisiu, ako je opísané v predchádzajúcich bodoch, nebolo dotknuté založením EPSO v roku 2002, ktorého ustanovujúci akt vo svojom článku 2 výslovne stanovuje, že EPSO vykonáva právomoci výberu, ktoré boli delegované na MO v oblasti výberového konania. Argumentáciu Komisie teda nemožno prijať.
28 Čo sa týka, po tretie, tvrdenia Komisie, že Súd pre verejnú službu porušil povinnosť odôvodnenia, pretože pochybil, keď nezohľadnil rozhodnutia 2002/620 a 2002/621, stačí konštatovať, že Súd pre verejnú službu v bode 56 napadnutého rozsudku uviedol svoje odôvodnenie, v zmysle ktorého uvedené rozhodnutia nevyvracajú jeho záver týkajúci sa rozdelenia právomocí medzi EPSO a výberovú komisiu. Podľa Súdu pre verejnú službu majú totiž tieto rozhodnutia v každom prípade nižšiu právnu silu ako ustanovenia služobného poriadku.
29 Z uvedeného vyplýva, že argumentáciu Komisie týkajúcu sa údajného porušenia povinnosti odôvodnenia treba odmietnuť.
O právomoci EPSO vylúčiť D. Pachtitisa z druhej fázy dotknutého výberového konania
30 Komisia v podstate tvrdí, že Súd pre verejnú službu v bode 65 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, že EPSO nemal právomoc na vylúčenie D. Pachtitisa z druhej fázy výberového konania. V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že Súd pre verejnú službu nesprávne vyložil ustanovenia upravujúce priebeh výberového konania stanovený v prílohe III služobného poriadku. Súd pre verejnú službu teda nezohľadnil všetky právomoci, ktoré uvedená príloha priznáva EPSO, predovšetkým v článku 1 ods. 1 písm. e) a v článku 7 ods. 1 a 2, ako aj v rozhodnutiach 2002/620 a 2002/621.
31 Čo sa týka, po prvé, organizácie dotknutých výberových konaní, Súd pre verejnú službu na rozdiel od tvrdenia Komisie nevyslovil záver, že EPSO nemal právomoc zorganizovať výberové konanie v „dvoch fázach“. V skutočnosti v bode 64 napadnutého rozsudku s poukázaním na rozsudok Všeobecného súdu z 26. októbra 2004, Falcone/Komisia (T‑207/02, Zb. VS s. I‑A‑305, II‑1393), uviedol, že odôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nespochybňuje diskrečnú právomoc MO zorganizovať výberové konanie s dvomi odlišnými fázami, a to s prvou fázou predbežného výberu spočívajúcou v otázkach s možnosťou výberu z viacerých odpovedí a s druhou fázou vlastného výberového konania, ktorá bola podmienená úspechom v prvej fáze a účasť na nej je vyhradená obmedzenému počtu uchádzačov. Podľa Súdu pre verejnú službu je v napadnutom rozsudku sporné, či takú prvú fázu výberového konania, aká sa spomína v už citovanom rozsudku Falcone/Komisia alebo vo veci, v ktorej bol prijatý napadnutý rozsudok, môže organizovať a viesť výlučne EPSO bez akejkoľvek účasti výberovej komisie.
32 Čo sa týka, po druhé, povahy prvej fázy sporného výberového konania, Komisia zdôrazňuje, že táto fáza spočíva v predbežných skúškach, na základe ktorých možno postúpiť do „druhej fázy“, ktorá je vlastným výberovým konaním.
33 Pokiaľ ide o obsah prvej fázy výberového konania, treba zdôrazniť, že v zmysle bodu 18 napadnutého rozsudku táto fáza spočívala v dvoch vstupných testoch s 30 otázkami s možnosťou výberu z viacerých odpovedí, pričom prvý test mal posúdiť znalosť Európskej únie, jej inštitúcií a politík a druhý test mal posúdiť spôsobilosť a všeobecné schopnosti uchádzačov v oblasti verbálneho a numerického myslenia.
34 V bode 61 napadnutého rozsudku Súd pre verejnú službu konštatoval, že z 1 772 uchádzačov, ktorí si rezervovali dátum na vstupné testy sporného výberového konania, len 140 uchádzačov mohlo byť vyzvaných na predloženie úplnej prihlášky na ich prijatie do druhej fázy výberového konania. V bode 62 napadnutého rozsudku Súd pre verejnú službu bez toho, aby proti tomu Komisia osobitne namietala, poukázal na porovnávaciu povahu testov v prvej fáze, ktorá je vlastná pojmu výberové konanie, keďže v sporných testoch nestačilo dosiahnuť priemerný výsledok, ale na postúpenie do druhej fázy výberového konania bolo potrebné dostať sa medzi stanovený počet uchádzačov s najlepšími známkami vo vstupných testoch. Vzhľadom na tieto úvahy bol Súd pre verejnú službu oprávnený posúdiť povahu prvej fázy ako výberové konanie. Táto fáza teda nebola len formálnym prvkom dotknutého výberového konania, ale mala tiež povahu výberového konania.
35 Čo sa týka, po tretie, rozdelenia právomoci medzi MO a výberovú komisiu na prijatie úradníkov do zamestnania, Komisia tvrdí, že MO mal v zmysle článku 1 prílohy III služobného poriadku vždy právomoc určiť obsah predbežných skúšok a že jediným cieľom založenia EPSO bolo preniesť túto osobitnú právomoc na tento orgán.
36 V tejto súvislosti treba preskúmať, či sa Súd pre verejnú službu v bodoch 51 až 55 napadnutého rozsudku pri posúdení rozdelenia právomocí medzi MO a výberovú komisiu, pokiaľ ide o prijatie úradníkov do zamestnania, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
37 V bode 51 napadnutého rozsudku Súd pre verejnú službu uviedol, že MO prináležalo, ako to vyplýva konkrétne z článku 1 ods. 1 prvého pododseku prílohy III služobného poriadku a z článku 4 tejto prílohy, vydávať jednak oznámenie o výberovom konaní, a to po porade so spoločným výborom, a jednak zoznam vhodných uchádzačov spĺňajúcich tri prvé podmienky stanovené v článku 28 služobného poriadku, aby mohli byť vymenovaní za úradníkov, a síce podmienku byť štátnym príslušníkom jedného z členských štátov, podmienku splnenia povinností uložených zákonom týkajúcich sa vojenskej služby a podmienku splnenia morálnych požiadaviek potrebných na výkon jeho funkcie.
38 V bode 52 napadnutého rozsudku Súd pre verejnú službu uviedol, že po zaslaní tohto zoznamu MO predsedovi výberovej komisie bolo úlohou samotnej výberovej komisie, ako je uvedené v článku 5 prílohy III služobného poriadku, po prvé vypracovať zoznam uchádzačov, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v oznámení o výberovom konaní, po druhé uskutočniť skúšky a po tretie vypracovať zoznam vhodných uchádzačov a predložiť ho MO.
39 V bodoch 53 až 55 napadnutého rozsudku Súd pre verejnú službu zdôraznil, že vzhľadom na túto rozhodujúcu úlohu výberovej komisie výberového konania stanovil normotvorca viaceré záruky týkajúce sa tak jej ustanovenia a zloženia, ako aj jej činnosti. V tejto súvislosti osobitne poukázal na prvý odsek článku 30 služobného poriadku, v zmysle ktorého menovací orgán vymenuje výberovú komisiu pre každé výberové konanie, ktorá vypracuje zoznam vhodných uchádzačov.
40 Podľa Komisie sa Súd pre verejnú službu dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že pri posudzovaní rozdelenia právomocí medzi MO a výberovú komisiu nezohľadnil ani článok 1 ods. 1 písm. b) a e) prílohy III služobného poriadku, ani skutočnosť, že žiadne z ustanovení prílohy III MO nezakazuje, aby určil obsah predbežných skúšok.
41 Pokiaľ ide o článok 1 ods. 1 písm. b) a e) prílohy III služobného poriadku, v zmysle ktorého musí MO v oznámení o výberovom konaní uvádzať typ výberového konania (či vychádza z kvalifikácie, zo skúšok alebo z kvalifikácie aj zo skúšok), a ak výberové konanie vychádza zo skúšok, informáciu o ich type a o spôsobe hodnotenia, treba konštatovať, že tieto ustanovenia neobsahujú žiadnu zmienku o právomoci MO týkajúcej sa výberu a hodnotenia predmetov otázok položených v rámci výberového konania. Keďže v prípade typov výberových konaní v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) prílohy III služobného poriadku ide o výberové konania, ktoré vychádzajú z kvalifikácie, zo skúšok alebo z kvalifikácie aj zo skúšok, toto ustanovenie sa netýka určenia obsahu skúšok. Čo sa týka článku 1 ods. 1 písm. e) uvedenej prílohy, treba dodať, že hoci stanovenie limitov na úspešnosť v skúškach patrí do pôsobnosti pojmu „typ a spôsob hodnotenia“, uvedené sa nevzťahuje na prípad, ak ide o určenie obsahu otázok položených v rámci výberového konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. marca 2003, Staelen/Parlament, T‑24/01, Zb. VS s. I‑A‑79, II‑423, bod 51).
42 Čo sa týka tvrdenia Komisie, že príloha III služobného poriadku neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo MO určiť obsah predbežných skúšok, treba poznamenať, že táto príloha výslovne nestanovuje, kto určuje obsah predbežných skúšok a kto dohliada na túto fázu výberového konania. Takáto právomoc nebola výslovne zverená ani MO, ani výberovej komisii.
43 Súd pre verejnú službu však pri posúdení rozdelenia právomocí medzi MO a výberovú komisiu oprávnene v tejto súvislosti poukázal na článok 30 prvý odsek služobného poriadku a článok 5 prvý odsek prílohy III služobného poriadku. Tieto ustanovenia stanovujú, že je úlohou výberovej komisie, aby zostavila zoznam vhodných uchádzačov a vypracovala zoznam uchádzačov, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v oznámení o výberovom konaní. S ohľadom na tieto právomoci mohol Súd pre verejnú službu v bode 53 napadnutého rozsudku oprávnene usúdiť, že výberová komisia zastáva v priebehu výberového konania rozhodujúcu úlohu.
44 Pokiaľ ide konkrétnejšie o tvrdenie Komisie, že MO mal vždy právomoc určiť obsah predbežných skúšok, treba zdôrazniť, že Súd pre verejnú službu v bode 64 napadnutého rozsudku oprávnene usúdil, že podľa právneho režimu platného pred založením EPSO mala priebeh predbežných testov podobných vstupným testom v prejednávanej veci na starosti jedine výberová komisia výberového konania. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že hoci MO pred založením EPSO na základe rozhodnutia 2002/620 disponoval širokou mierou voľnej úvahy pri stanovovaní podmienok a spôsobov zorganizovania výberového konania, výberová komisia disponovala širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o druh a konkrétny obsah skúšok stanovených v priebehu výberového konania (rozsudky Súdu prvého stupňa Staelen/Parlament, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 51; Falcone/Komisia, už citovaný v bode 31 vyššie, body 31 a 38, a zo 14. júla 2005, Le Voci/Rada, T‑371/03, Zb. VS s. I‑A‑209, II‑957, bod 41). Pred založením EPSO mala výberová komisia aj právomoc dozerať na prípadnú prvú fázu predbežného výberu uchádzačov zorganizovanú MO (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2003, Alexandratos a Panagiotou/Rada, T‑233/02, Zb. VS s. I‑A‑201, II‑989, bod 26, a Falcone/Komisia, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 39). Toto tvrdenie Komisie preto nemožno prijať.
45 Z uvedeného vyplýva, že pri posúdení rozdelenia právomocí medzi MO a výberovú komisiu, pokiaľ ide o prijímanie úradníkov do zamestnania, sa Súd pre verejnú službu v bodoch 51 až 55 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Argumentáciu Komisie v tomto ohľade preto treba odmietnuť.
46 Čo sa týka, po štvrté, posúdenia Súdu pre verejnú službu v bodoch 56 až 58 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého založenie EPSO v roku 2002 nemalo vplyv na predmetné rozdelenie právomocí medzi MO a výberovú komisiu, Súd pre verejnú službu odkázal na článok 7 prílohy III služobného poriadku a tiež na rozhodnutia 2002/620 a 2002/621.
47 Čo sa týka, po prvé, článku 7 prílohy III služobného poriadku, Súd pre verejnú službu v bode 56 napadnutého rozsudku uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva, že pokiaľ ide o priebeh výberových konaní na prijatie úradníkov do zamestnania, úlohy EPSO sú v podstate organizačnej povahy. Súd pre verejnú službu ďalej v bode 57 napadnutého rozsudku zdôrazňuje neexistenciu odkazu na akúkoľvek úlohu EPSO spočívajúcu v určení alebo vo vymedzení „obsahu skúšok“ pre výberové konania na prijímanie úradníkov do zamestnania v článku 7 prílohy III služobného poriadku. Podľa Súdu pre verejnú službu tento článok 7 v odseku 2 písm. c) EPSO naopak výslovne zveruje také úlohy najmä v oblasti certifikácie úradníkov alebo v odseku 4 pri výbere dočasných a zmluvných zamestnancov. Táto neexistencia podľa Súdu pre verejnú službu potvrdzuje, že ani výber, ani hodnotenie predmetov otázok položených v rámci výberového konania nepatria do právomoci EPSO.
48 Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že EPSO môže svoju úlohu podľa článku 7 ods. 1 prílohy III služobného poriadku, ktorou je zabezpečiť uplatňovanie jednotných noriem pri výberových konaniach na miesta úradníkov, splniť len v tom prípade, ak sa podieľa na určení obsahu skúšok. Rôzne povinnosti EPSO sú výslovne vymedzené v článku 7 ods. 2 prílohy III služobného poriadku. Hoci tieto povinnosti treba bezpochyby vykladať vzhľadom na úlohu EPSO, tak ako je vymedzená v článku 7 ods. 1, toto vymedzenie úlohy samo osebe nemôže priznať EPSO nové právomoci. Ďalej treba poznamenať, že táto úloha EPSO zahŕňa určenie postupu výberových konaní na miesta úradníkov vo všeobecnosti, a nie určenie konkrétneho obsahu skúšok výberového konania.
49 Čo sa týka tvrdenia Komisie, že pokiaľ normotvorca v článku 7 prílohy III služobného poriadku výslovne nestanovil právomoc EPSO určiť obsah skúšok výberového konania týkajúceho sa prijatia do zamestnania úradníkov, hoci tak urobil v súvislosti so zamestnaním dočasných zamestnancov a zmluvných zamestnancov a s konaním týkajúcim sa služobného postupu úradníkov triedy AST, považoval takúto zmienku za nepotrebnú, keďže táto právomoc už existovala v rámci prílohy III služobného poriadku, treba uviesť, že z úvah uvedených v bodoch 35 až 45 vyššie vyplýva, že MO takouto právomocou nedisponoval. Z úvahy uvedenej v bode 44 vyššie predovšetkým vyplýva, že podľa právneho režimu platného a účinného pred založením EPSO bol priebeh predbežných testov zverený výlučne výberovej komisii. Súd pre verejnú službu teda mohol oprávnene dospieť k záveru, že neexistencia akejkoľvek zmienky v článku 7 prílohy III služobného poriadku o akejkoľvek úlohe EPSO týkajúcej sa určenia alebo vymedzenia „obsahu skúšok“ vo výberovom konaní na miesta úradníkov potvrdzuje jeho záver, podľa ktorého ani výber, ani hodnotenie predmetov otázok položených v rámci výberového konania nepatria do právomoci EPSO.
50 Čo sa týka, po druhé, rozhodnutí 2002/620 a 2002/621, Súd pre verejnú službu v bode 56 napadnutého rozsudku konštatoval, že rozhodnutie 2002/620 v článku 2 výslovne stanovuje, že EPSO vykonáva právomoci výberu, ktoré boli delegované na MO v oblasti výberového konania. Okrem toho Súd pre verejnú službu v rovnakom bode napadnutého rozsudku uviedol, že konštatovanie, že úlohy EPSO sú v podstate organizačnej povahy, nevyvrátili ani osobitné ustanovenia obsiahnuté v rozhodnutiach 2002/620 a 2002/621, hoci tieto rozhodnutia niekedy obsahujú formulácie, ktoré môžu vyvolať omyl, ako napríklad tie, v ktorých sa uvádza, že EPSO „vypracúva zoznam vhodných uchádzačov“, a ktoré vyvolávajú domnienku, že EPSO je oprávnený určiť, ktorí uchádzači na ňom majú byť uvedení, pretože predmetné rozhodnutia majú v každom prípade nižšiu právnu silu ako ustanovenia služobného poriadku.
51 Podľa Komisie sa Súd pre verejnú službu dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom nezohľadnil uvedené rozhodnutia z dôvodu údajnej hierarchie noriem. Keďže právomoc určiť obsah otázok v rámci výberového konania nebola vyhradená výlučne výberovej komisii, Komisia s odkazom na článok 1 ods. 2 písm. c) rozhodnutia 2002/621 tvrdí, že EPSO má právomoc určiť obsah týchto otázok.
52 V tejto súvislosti treba poznamenať, že Súd pre verejnú službu oprávnene usúdil, že podľa článku 2 ods. 1 rozhodnutia 2002/620 vykonáva EPSO právomoci výberu, ktoré boli delegované na MO v oblasti výberového konania. Z tohto ustanovenia vyplýva, že právomoci MO v zmysle článku 30 prvého odseku služobného poriadku a prílohy III služobného poriadku boli prenesené na EPSO. Keďže už bolo konštatované, že sa Súd pre verejnú službu pri posúdení rozdelenia právomocí medzi MO a výberovú komisiu v súvislosti s prijatím úradníkov do zamestnania nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, z tohto záveru uvedeného v bode 57 napadnutého rozsudku mohol oprávnene vyvodiť, že ani výber, ani hodnotenie predmetov otázok položených v rámci výberového konania nepatria do právomoci EPSO.
53 Čo sa týka rozhodnutia 2002/621, treba poznamenať, že Súd pre verejnú službu oprávnene usúdil, že toto rozhodnutie má nižšiu právnu silu ako ustanovenia služobného poriadku. Predovšetkým, keďže bolo rozhodnutie 2002/621 prijaté na základe článku 5 rozhodnutia 2002/620, má nižšiu právnu silu aj ako toto posledné uvedené rozhodnutie. Z tohto hierarchického usporiadania, ktoré musí byť v zmysle zásady zákonnosti dodržané, vyplýva, že rozhodnutie 2002/621 nemožno vykladať v tom zmysle, že odporuje služobnému poriadku a rozhodnutiu 2002/620. Napriek tomu možno rozhodnutie 2002/621 použiť ako výkladový prostriedok pri uplatnení služobného poriadku a rozhodnutia 2002/620 na tento prípad vo veci samej.
54 Pokiaľ ide o článok 1 ods. 2 písm. c) rozhodnutia 2002/621, v zmysle ktorého má EPSO podľa Komisie právomoc určiť obsah otázok v tejto veci, toto ustanovenie stanovuje, že úlohou EPSO je vytvárať metódy a techniky výberu na základe najlepšej praxe v súlade s profilmi schopností ustanovenými pre rôzne kategórie zamestnancov týchto inštitúcií. Zo znenia tohto ustanovenia však nevyplýva, že EPSO má takúto právomoc. V kontexte článku 1 ods. 1 prvej vety rozhodnutia 2002/621, ktorý stanovuje, že EPSO organizuje verejné výberové konania s cieľom zabezpečovať služby úradníkov pre inštitúcie za optimálnych odborných a finančných podmienok, odsek 2 písm. c) tohto článku priznáva EPSO v priebehu výberového konania skôr postavenie asistenta výberovej komisie, ktorý je poverený rozvíjať metódy a techniky výberu. V prejednávanej veci preto nejde o otázku výkladu článku 1 ods. 2 písm. c) rozhodnutia 2002/621, ktorý je v rozpore so služobným poriadkom alebo s rozhodnutím 2002/620, podľa ktorých EPSO taktiež nedisponuje údajnou právomocou.
55 Vzhľadom na uvedené sa Súd pre verejnú službu nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 56 až 58 napadnutého rozsudku usúdil, že založenie EPSO a predovšetkým článok 7 prílohy III služobného poriadku, ako aj rozhodnutia 2002/620 a 2002/621 neovplyvnili rozdelenie právomocí medzi MO a výberovú komisiu. Argumentáciu Komisie v tomto ohľade preto treba odmietnuť.
56 V rozsahu, v akom Komisia spochybňuje posúdenie Súdu pre verejnú službu uvedené v bode 71 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého dodatočná pracovná záťaž, ktorú výberovej komisii prináša dohľad a dozor nad vstupnými testami predbežnej fázy, predstavuje len maličkosť v porovnaní s obrovskou pracovnou záťažou, ktorú si vyžadujú písomné a ústne skúšky, aj keby mal nakoniec prístup k týmto skúškam len znížený počet uchádzačov, treba poznamenať, že toto posúdenie predstavuje doplňujúce odôvodnenie, ktoré nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku. Táto výhrada je teda irelevantná a treba ju odmietnuť.
57 Napokon, pokiaľ účastníci konania namietajú zákonnosť výberu externého zmluvného dodávateľa, ktorého EPSO poveril organizáciou a realizáciou predbežnej fázy výberového konania, treba poznamenať, že napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne posúdenie Súdu pre verejnú službu týkajúce sa zákonnosti takéhoto výberu, a to ani v podobe doplňujúceho odôvodnenia. Podľa článku 11 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie pred Všeobecným súdom obmedzuje len na právne otázky. Musí sa zakladať len na dôvodoch nespríslušnosti Súdu pre verejnú službu, porušenia procesných pravidiel pred týmto súdom, ktoré sa nepriaznivo dotýka záujmov dotknutej strany, ako aj na porušení práva Únie Súdom pre verejnú službu. Za týchto okolností nie je opodstatnené, aby Všeobecný súd posudzoval uvedený výber externého zmluvného dodávateľa.
58 Z uvedených dôvodov sa Súd pre verejnú službu nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že D. Pachtitis nebol pripustený do druhej fázy výberového konania po skončení konania vedeného orgánom, ktorý nebol na to oprávnený, a na základe rozhodnutia prijatého týmto orgánom. Argumentáciu Komisie preto treba odmietnuť.
59 Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
60 V súlade s článkom 148 prvým odsekom rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Všeobecný súd rozhodne o trovách konania.
61 Podľa článku 87 ods. 2 prvého pododseku tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa v odvolacom konaní použije na základe článku 144 tohto poriadku, Všeobecný súd zaviaže účastníka konania, ktorý nemal úspech, nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
62 Keďže Komisia so svojimi návrhmi nemala úspech a D. Pachtitis podal návrh na náhradu trov konania, Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli D. Pachtitisovi v rámci konania na tomto stupni.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (odvolacia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Európska komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Dimitriosovi Pachtitisovi v rámci konania na tomto stupni.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. decembra 2011.
Podpisy