Language of document : ECLI:EU:T:2019:235

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozšírená komora)

z 10. apríla 2019 (*)

„Subvencie – Dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/387 – Uloženie konečného vyrovnávacieho cla – Indický režim zavádzajúci vývoznú daň zo železnej rudy a znevýhodňujúcu duálnu politiku pre dopravu železnej rudy na vývoz – Článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv) nariadenia (ES) č. 597/2009 [nahradené nariadením (EÚ) 2016/1037] – Finančná pomoc – Dodanie tovaru – Činnosť spočívajúca v ,poverení‘ súkromného subjektu vykonávaním funkcie, ktorá predstavuje finančnú pomoc – Článok 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 597/2009 – Špecifickosť subvencie – Článok 6 písm. d) nariadenia č. 597/2009 – Výpočet výhody – Ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie – Výpočet cenového podhodnotenia a rozpätia ujmy – Príčinná súvislosť – Prístup k dôverným údajom antisubvenčného prešetrovania – Právo na obranu“

Vo veci T‑300/16,

Jindal Saw Ltd, so sídlom v New Delhi (India),

Jindal Saw Italia SpA, so sídlom v Terste (Taliansko),

v zastúpení: R. Antonini a E. Monard, avocats,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: J.‑F. Brakeland a G. Luengo, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

SaintGobain Pam, so sídlom v Pont‑à‑Mousson (Francúzsko), v zastúpení: O. Prost, A. Coelho Dias a C. Bouvarel, avocats,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/387 zo 17. marca 2016, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 73, 2016, s. 1), v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora),

v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia V. Valančius, P. Nihoul, J. Svenningsen (spravodajca) a U. Öberg,

tajomník: S. Bukšek Tomac, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. júla 2018,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyne Jindal Saw Ltd, súkromná spoločnosť založená podľa indického práva, a Jindal Saw Italia SpA, talianska spoločnosť vlastnená Jindal Saw, pôsobia v oblasti výroby a predaja hlavne rúr a rúrok z tvárnej zliatiny určených pre indický trh a na vývoz. Počas obdobia relevantného v prejednávanej veci sa tri prepojené spoločnosti zúčastnili na predávaní výrobkov spoločnosti Jindal Saw v Európskej únii, a to okrem Jindal Saw Italia aj Jindal Saw España SL a Jindal Saw Pipeline Solutions, UK (ďalej spoločne len „predávajúce subjekty Jindal Saw“).

2        Dňa 10. novembra 2014 Saint‑Gobain Pam, Saint ‑Gobain Pam Deutschland GmbH a Saint‑Gobain Pam España S.A. (ďalej spoločne len „navrhovateľ“) v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51), zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014 (Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1) [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21)], podali Európskej komisii podnet podľa článku 5 nariadenia č. 1225/2009, aby začala antidumpingové prešetrovanie v súvislosti s dovozmi rúr a rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii.

3        Komisia oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie 20. decembra 2014 (Ú. v. EÚ C 461, 2014, s. 35) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa predmetných dovozov (ďalej len „antidumpingové konanie“).

4        Súčasne navrhovateľ 26. januára 2015 v súlade s nariadením Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 188, 2009, s. 93), zmeneným nariadením č. 37/2014 (ďalej len „základné nariadenie“) [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 55)], podal na Komisiu podnet podľa článku 10 základného nariadenia, aby začala antisubvenčné prešetrovanie v súvislosti s predmetnými dovozmi, a to aj z dôvodu existencie rôznych subvencií v prospech indických výrobcov, najmä subvencie na nákup železnej rudy.

5        Oznámením uverejneným v úradnom vestníku 11. marca 2015 (Ú. v. EÚ C 83, 2015, s. 4, ďalej len „oznámenie o začatí konania“) Komisia začala antisubvenčné konanie týkajúce sa predmetných dovozov (ďalej len „antisubvenčné konanie“).

6        Dňa 24. júna 2015 Jindal Saw predložila Komisii svoje pripomienky k niektorým aspektom analýzy dumpingu, ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a záujmu Únie. Tieto pripomienky sa týkali tak antidumpingového konania, ako aj antisubvenčného konania.

7        Dňa 18. septembra 2015 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1559, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 244, 2015, s. 25, ďalej len „dočasné antidumpingové nariadenie“). Príslušný výrobok bol v tomto nariadení definovaný ako rúry a rúrky z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii.

8        Dňa 23. októbra 2015 Jindal Saw predložila svoje pripomienky k predbežným zisteniam v rámci antidumpingového konania a zároveň požiadala Komisiu o vypočutie.

9        Dňa 20. novembra 2015 sa konalo stretnutie. Dňa 24. novembra 2015 Jindal Saw zaslala Komisii e‑mail, v ktorom potvrdila niektoré skutočnosti diskutované na tomto stretnutí, a to najmä pokiaľ ide o príslušný výrobok podľa vymedzenia v dočasnom nariadení a výpočet cenového podhodnotenia, a 27. novembra 2015 predložila Komisii svoje pripomienky v nadväznosti na uvedené stretnutie v rámci antidumpingového konania. Dňa 9. decembra 2015 oznámila Komisii niektoré pripomienky v súvislosti s antidumpingovým a antisubvenčným konaním, najmä pokiaľ ide, po prvé, o subvenčný charakter vývoznej dane zo železnej rudy, po druhé, ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, po tretie, odpovede užívateľov príslušného výrobku definovaného v dočasnom nariadení na dotazníky, a po štvrté, vylúčenie rúr, ktoré nie sú potiahnuté ani zvnútra, ani zvonka, z vymedzenia tohto výrobku.

10      Komisia 22. decembra 2015 informovala Jindal Saw o hlavných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa uvažovalo o uložení konečného antidumpingového cla na dovozy uvedeného výrobku, ako aj o základných skutkových okolnostiach a úvahách, na základe ktorých sa uvažovalo o uložení konečného vyrovnávacieho cla na tie isté dovozy (ďalej len „konečná informácia“). Pred predložením svojich pripomienok Jindal Saw e‑mailom z 12. januára 2016 požiadala o doplňujúce informácie k štyrom špecifickým bodom. E‑mailom z 13. januára 2016 požiadala Komisiu v rámci antisubvenčného konania, aby bola informovaná o výpočtoch nákladov na prepravu v „zaokrúhlenom priemere“. Komisia na túto žiadosť odpovedala e‑mailom z 19. januára 2016.

11      Dňa 20. januára 2016 Jindal Saw predložila svoje pripomienky ku konečnej informácii v rámci antidumpingového konania a v rámci antisubvenčného konania.

12      Dňa 27. januára 2016 Komisia zaslala spoločnosti Jindal Saw oznámenie o dodatočnej konečnej informácii týkajúcej sa opráv vo výpočtoch subvencií v rámci antisubvenčného konania. Koniec lehoty na predloženie pripomienok bol stanovený na 29. januára 2016.

13      Dňa 28. januára 2016 sa Jindal Saw zúčastnila na stretnutí, ktoré zorganizovala Komisia. Toto stretnutie sa týkalo najmä záverov v súvislosti so subvenciou, ktorú predstavuje vývozná daň zo železnej rudy a duálna politika pre dopravu železnej rudy (Dual Freight Policy, ďalej len „DFP“), výpočtov týkajúcich sa súboru údajných subvenčných opatrení, ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingu. V ten istý deň Komisia zaslala spoločnosti Jindal Saw list, v ktorom ju informovala o určitých opravách výpočtov ukazovateľov ujmy výrobnému odvetviu Únie v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním. Koniec lehoty na predloženie pripomienok bol stanovený na 1. februára 2016.

14      Dňa 1. februára 2016 Jindal Saw zaslala Komisii dva e‑maily, v ktorých uviedla svoje pripomienky týkajúce sa jednak opráv niektorých ukazovateľov ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a jednak stretnutia z 28. januára 2016. Tieto e‑maily obsahovali aj viaceré žiadosti o informácie.

15      Po ukončení antidumpingového a antisubvenčného konania Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/387 zo 17. marca 2016, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 73, 2016, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“), ako aj vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/388 zo 17. marca 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 73, 2016, s. 53), ktoré je predmetom žaloby o neplatnosť vo veci Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16).

16      V napadnutom nariadení bol príslušný výrobok s konečnou platnosťou vymedzený ako rúry a rúrky z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s vylúčením rúrok z tvárnej zliatiny bez vnútorného a vonkajšieho poťahu…, s pôvodom v Indii, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 7303 00 10 a ex 7303 00 90 (ďalej len „príslušný výrobok“).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

17      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 13. júna 2016 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Vyjadrenie k žalobe, replika a duplika boli predložené 27. septembra 2016, 21. novembra 2016 a 26. januára 2017.

18      V nadväznosti na zmenu zloženia komôr Všeobecného súdu bola vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi v rámci prvej komory.

19      Žiadosti o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami uvedenými v žalobe, replike a duplike boli podané žalobkyňami 11. a 21. novembra 2016 a 14. februára 2017. Komisia predložila žiadosť o dôverné zaobchádzanie s prílohou vyjadrenia k žalobe 24. októbra 2016.

20      Saint‑Gobain Pam podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. októbra 2016 podala návrh na vstup do konania v prejednávanej veci ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 19. januára 2017 predseda prvej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu.

21      Dňa 6. marca 2017 vedľajší účastník konania podal do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie. Komisia a žalobkyne podali svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu 24. marca a 19. apríla 2017.

22      Dňa 20. júla 2017 Všeobecný súd nariadil Komisii podľa článku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a s výhradou uplatnenia článku 103 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, aby poskytla potrebné údaje umožňujúce overenie pravdivosti určitých vysvetlení uvedených vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o dôsledky chyby v písaní uvedenej v odôvodnení 284 napadnutého nariadenia (ďalej len „chyba v písaní“).

23      Komisia 10. augusta 2017 predložila v digitálnej forme údaje, ktorých sa týkalo opatrenie týkajúce sa dokazovania nariadené Všeobecným súdom.

24      Rozhodnutím doručeným účastníkom konania 14. septembra 2017 boli advokáti zastupujúci žalobkyne vyzvaní, aby v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania konzultovali za určitých podmienok tieto údaje v priestoroch kancelárie Všeobecného súdu. Táto konzultácia sa uskutočnila 26. a 27. septembra 2017.

25      Dňa 18. októbra 2017 žalobkyne predložili svoje pripomienky v nadväznosti na konzultáciu dotknutých údajov prostredníctvom svojich advokátov (ďalej len „pripomienky z 18. októbra 2017“). V ten istý deň podali žiadosť o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania, pokiaľ ide o niektoré z týchto údajov.

26      Dňa 14. novembra 2017 Komisia podala žiadosť o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania, pokiaľ ide o niektoré údaje uvedené v pripomienkach z 18. októbra 2017.

27      Dňa 22. novembra 2017 Komisia predložila pripomienky k pripomienkam z 18. októbra 2017.

28      Dňa 15. decembra 2017 vedľajší účastník konania predložil pripomienky k pripomienkam z 18. októbra 2017 a k pripomienkam Komisie.

29      Dňa 27. apríla 2018 Všeobecný súd vyzval hlavných účastníkov konania, aby v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania odpovedali na niekoľko otázok a aby predložili niektoré dokumenty. Účastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovených lehotách. Dostali príležitosť predložiť svoje pripomienky k odpovediam druhého účastníka konania, čo v stanovených lehotách aj urobili.

30      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa ich týka,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

31      Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

32      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 4. júla 2018.

 Právny stav

 O prípustnosti pripomienok z 18. októbra 2017

33      Pripomienky z 18. októbra 2017 žalobkyne podali v kontexte, ktorý je vysvetlený nižšie.

34      V záverečnej fáze správneho konania Komisia informovala zainteresované strany o existencii chyby v písaní. Táto chyba týkajúca sa určitých ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Únie spočívala v zohľadnení niektorých predajov výrobného odvetvia Únie určených na vývoz ako predajov uskutočnených v Únii. V dôsledku toho Komisia vykonala opravu údajov o predajoch výrobného odvetvia Únie v Únii, ako aj revíziu údajov týkajúcich sa iných ukazovateľov, ktoré boli v dôsledku chyby v písaní dotknuté.

35      Žalobkyne v žalobe tvrdili, že Komisia nevykonala všetky potrebné revízie, ktoré si vyžadovala oprava chyby v písaní.

36      Vo vyjadrení k žalobe Komisia podrobne uviedla, že k chybe v písaní došlo pri prepise niektorých čísel obsiahnutých v jednom informatickom výpočtovom liste, ktorý bol vyhotovený pomocou tabuľkového procesora a pripojený k odpovediam na dotazník jedného výrobcu z Únie, do špeciálneho informatického výpočtového listu, pričom táto chyba nemala vplyv na iné ukazovatele než tie, ktoré boli opravené, pretože ďalšie ukazovatele boli stanovené v iných informatických výpočtových listoch.

37      Podľa Komisie jediné ukazovatele ujmy, ktoré boli dotknuté a ktoré boli revidované, boli tie, pre ktoré boli vytvorené automatické prepojenia vo výpočtových vzorcoch začlenených do tohto osobitného listu, s údajmi, ktoré boli dotknuté chybou v písaní.

38      Komisia navrhla poskytnúť príslušné údaje, ktoré sú dôverné v zmysle článku 29 základného nariadenia, Všeobecnému súdu, s výhradou uplatnenia článku 103 rokovacieho poriadku, aby žalobkyne mohli overiť dôvodnosť vysvetlení uvedených v bodoch 36 a 37 vyššie.

39      Po dokazovaní nariadenom Všeobecným súdom 20. júla 2017 Komisia predložila do kancelárie Všeobecného súdu USB kľúč obsahujúci údaje, ktoré boli poskytnuté. Rozhodnutím oznámeným 14. septembra 2017 v spojení s uvedeným opatrením na zabezpečenie priebehu konania boli advokáti zastupujúci žalobkyne vyzvaní, pod podmienkou podpísania záväzku zachovania dôvernosti, aby sa oboznámili s dokumentmi nachádzajúcimi sa na tomto USB kľúči v priestoroch kancelárie Všeobecného súdu, výlučne na účely overenia pravdivosti niektorých vysvetlení uvedených vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o dôsledky chyby v písaní.

40      Vo svojich pripomienkach z 18. októbra 2017 predložených v nadväznosti na toto oboznámenie sa s dokumentmi žalobkyne nepopierajú pravdivosť uvedených vysvetlení, ale tvrdia, že v dokumentoch objavili päť nových chýb, ktoré potvrdzujú niektoré z ich výhrad.

41      Komisia v prvom rade tvrdí, že pripomienky z 18. októbra 2017 sú neprípustné, pretože sa týkajú otázok, ktoré nesúvisia s nariadením dokazovania a opatrením na zabezpečenie priebehu konania, ktoré prijal Všeobecný súd. Subsidiárne tvrdí, že oprava chýb uvedených žalobkyňami by nezmenila analýzu, ktorú uskutočnila v súvislosti s napadnutým nariadením.

42      Vedľajší účastník konania, od ktorého pochádza väčšina dôverných údajov, o ktoré ide, v podstate tvrdí, že základné nariadenie neumožňuje zverejnenie dôverných údajov poskytnutých podnikom inštitúciám Únie v rámci antisubvenčného konania bez povolenia tohto podniku. Vedľajší účastník konania subsidiárne požaduje komplexnejší prístup k údajom, než aký mu už bol poskytnutý.

43      Je potrebné najprv konštatovať, že päť chýb, na ktoré poukazujú žalobkyne v pripomienkach z 18. októbra 2017, nesúvisí s chybou v písaní, ktorá je dôvodom opatrenia na vykonanie dokazovania a opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijatých Všeobecným súdom, a teda s predmetom týchto opatrení.

44      Ďalej je potrebné pripomenúť, že základné nariadenie podrobne upravuje prístup zainteresovaných strán k údajom zhromaždeným v rámci antisubvenčného prešetrovania. Stanovuje komplexný systém procesných záruk, ktorého cieľom je jednak umožniť zainteresovaným stranám účinne brániť svoje záujmy a jednak zachovať, ak je to potrebné, dôvernosť informácií použitých v priebehu tohto prešetrovania, pričom obsahuje pravidlá, ktoré umožňujú zosúladiť tieto dve požiadavky (pozri analogicky rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 96).

45      V tejto súvislosti článok 29 ods. 1 základného nariadenia stanovuje zásadu, podľa ktorej príslušné orgány zaobchádzajú so všetkými informáciami dôverného charakteru ako s dôvernými informáciami, ak sú na to oprávnené dôvody. Odsek 5 tohto článku zakazuje najmä, aby Komisia bez osobitného súhlasu poskytovateľa sprístupnila informácie získané na základe tohto nariadenia, ak ich poskytovateľ požiadal o dôverné zaobchádzanie, a s výhradou výslovne stanovených výnimiek sprístupnila interné dokumenty vypracované orgánmi Únie.

46      Základné nariadenie obsahuje určitý počet ustanovení, ktoré umožňujú zosúladiť požiadavky súvisiace s právom zainteresovaných strán na účinnú obranu ich záujmov s požiadavkami súvisiacimi s potrebou ochrany dôverných informácií. Na jednej strane je prístup zainteresovaných strán k informáciám dostupným podľa článku 11 ods. 7 a článku 30 základného nariadenia obmedzený dôvernosťou týchto informácií. Na druhej strane článok 29 ods. 2 až 4 základného nariadenia stanovuje niekoľko prispôsobení rešpektovania dôvernosti informácií s cieľom chrániť uvedené práva zainteresovaných strán.

47      V tomto prípade dokumenty, ktoré advokáti žalobkýň mohli konzultovať, obsahujú len obchodné údaje dvoch z troch spoločností predstavujúcich v prejednávanej veci výrobné odvetvie Únie. Ide o informácie dôverného charakteru v zmysle článku 29 základného nariadenia, čo účastníci konania nespochybňujú.

48      Ide teda o dokumenty, ktorých sprístupnenie nemohli žalobkyne požadovať na základe základného nariadenia. Prístup k týmto dokumentom bol udelený len ich advokátom, a to len s cieľom umožniť overenie dôsledkov chyby v písaní, ktorej sa dopustila Komisia, v rámci rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré striktne vymedzovalo tento prístup, aby sa zabezpečilo dodržanie práva žalobkýň na obranu, ako vyplýva z opatrenia na vykonanie dokazovania a opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijatých Všeobecným súdom.

49      Na jednej strane totiž opatrenie na vykonanie dokazovania, ktoré nariadil Všeobecný súd, bolo presne formulované. Komisia musela predložiť len údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné na overenie pravdivosti niektorých vysvetlení uvedených vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o pôvod a dôsledky chyby v písaní.

50      Na druhej strane rozhodnutie oznámené účastníkom konania 14. septembra 2017 v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania stanovovalo prístup k dotknutým údajom len na zabezpečenie dodržania práv žalobkýň na obranu v rámci tohto konania, pokiaľ ide o uvedené vysvetlenia, a nie na zabezpečenie informovania žalobkýň nad rámec záruk stanovených základným nariadením v prospech zainteresovaných strán, čo by bolo v rozpore so zachovaním dôvernosti uvedených údajov. Okrem toho treba zdôrazniť, že v rámci správneho konania boli práva žalobkýň zaručené článkom 11 ods. 7 a článkami 29 a 30 základného nariadenia.

51      Z vyššie uvedeného vyplýva, že situáciu v prejednávanej veci nemožno považovať za situáciu, v ktorej Všeobecný súd rozhodol na základe článku 103 ods. 3 rokovacieho poriadku a po zvážení podľa odseku 2 tohto článku všeobecne oznámiť jednému hlavnému účastníkovi konania dôverné informácie alebo prílohy predložené druhým hlavným účastníkom konania. V prejednávanej veci totiž Všeobecný súd poskytol advokátom žalobkýň konkrétny prístup k informatickým výpočtovým listom, ktoré používa Komisia pri vypracovaní sporných ukazovateľov len na účely overenia pravdivosti niektorých vysvetlení uvedených vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o dôsledky chyby v písaní, najmä pokiaľ ide o väzby vytvorené v týchto výpočtových listoch. V dôsledku toho žalobkyne nemôžu tvrdiť, že mali všeobecný prístup k novým informáciám, ktoré im umožňujú uplatňovať nové žalobné dôvody alebo výhrady, ktoré sa majú považovať za prípustné podľa článku 84 rokovacieho poriadku.

52      V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že samotné žalobkyne nepožiadali Všeobecný súd o umožnenie prístupu k predmetným dokumentom, aby nimi mohli disponovať vo všeobecnosti. Naopak, žalobkyne v replike výslovne požiadali, aby im tento prístup bol poskytnutý len na účel preverenia pravdivosti niektorých vysvetlení uvedených vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o dôsledky chyby v písaní.

53      Na základe všetkých týchto úvah je potrebné zamietnuť pripomienky z 18. októbra 2017 ako neprípustné.

54      V dôsledku toho nie je potrebné rozhodnúť o subsidiárnom návrhu vedľajšieho účastníka konania týkajúcom sa poskytnutia úplnejšieho prístupu k dotknutým údajom.

 O veci samej

55      Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú v podstate sedem žalobných dôvodov založených na rôznych porušeniach základného nariadenia, a to:

–        prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia v spojení s odsekom 1 písm. a) bodom iii) tohto článku, teda ustanovení, ktoré sú v podstate totožné s článkom 1.1 písm. a) ods. 1 bodom iv) a článkom 1.1 písm. a) ods. l bodom iii) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach obsiahnutej v prílohe 1 A Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej v Marakéši 15. apríla 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 156, ďalej len „dohoda o SVO“),

–        druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 10 základného nariadenia a práva na obranu,

–        tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom výklade článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia,

–        štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 3 ods. 2, článku 6 písm. d) a článku 15 ods. 1 základného nariadenia,

–        piaty žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1, 2 a 5 základného nariadenia a v dôsledku toho článku 15 ods. 1 základného nariadenia,

–        šiesty žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1, 2 a 4 až 7, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 6 základného nariadenia,

–        siedmy žalobný dôvod založený na porušení článku 30 ods. 4 a 5 základného nariadenia a práva na obranu.

56      Najprv treba preskúmať druhý a siedmy žalobný dôvod.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 10 základného nariadenia a práva na obranu

57      V rámci druhého žalobného dôvodu, ktorý je rozdelený na dve časti, žalobkyne tvrdia, že zahrnutím DFP do prešetrovania, hoci toto opatrenie nebolo uvedené ani v podnete, na základe ktorého začalo prešetrovanie, a ani v oznámení o začatí prešetrovania, Komisia porušila článok 10 základného nariadenia a porušila právo spoločnosti Jindal Saw na obranu.

58      V prvej časti žalobkyne tvrdia, že keďže článok 10 ods. 2 písm. c) základného nariadenia stanovuje, že dôkaz o existencii subvencie musí byť uvedený v podnete, pričom v prejednávanej veci to tak v súvislosti s DFP nebolo, Komisia mala začať nové samostatné prešetrovanie a to na základe nového podnetu alebo ex officio. Dodávajú, že Komisia si nemôže vyhradiť právo preskúmať ďalšie subvencie, ktoré môžu byť zistené v priebehu prešetrovania, než tie, ktoré sú uvedené v oznámení o začatí konania.

59      V druhej časti žalobkyne tvrdia, že zahrnutím DFP do prešetrovania Komisia porušila právo spoločnosti Jindal Saw na obranu, pretože táto spoločnosť bola informovaná o predmete tohto prešetrovania až po oboznámení sa s konečnou informáciou, a preto nemala rovnaké lehoty na predloženie svojich pripomienok v súvislosti s DFP ako v prípade ostatných aspektov prešetrovania.

60      Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

61      Pokiaľ ide o prvú časť, treba pripomenúť, že podľa článku 10 ods. 1 základného nariadenia začatie antisubvenčného prešetrovania v zásade vyžaduje podanie podnetu v mene výrobného odvetvia Únie. Podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia takýto podnet musí obsahovať dostatočné dôkazy o existencii subvencií, ktoré možno považovať za vyrovnávacie opatrenia. Článok 10 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia sa týka „poskytovania dôkazov týkajúcich sa… povahy predmetnej subvencie“.

62      Žalobkyne Komisii v podstate vytýkajú, že v rozpore s článkom 10 ods. 1 a 2 základného nariadenia zahrnula DFP do prešetrovania, hoci nebola uvedená v podnete.

63      Táto výhrada však nie je skutkovo podložená, pretože DFP je uvedená v podnete. V skutočnosti navrhovateľ v podnete citoval dokumenty pochádzajúce od indickej vlády, v ktorých sa uvádza tak vývozná daň zo železnej rudy, ako aj DFP, na účely preukázania, že táto vláda sa snažila odrádzať od vývozu železnej rudy. Okrem toho navrhovateľ cituje pasáž správy pracovnej skupiny pre oceliarsky priemysel týkajúcej sa 12. päťročného plánu, uverejnenej v roku 2011, podľa ktorej „v súčasnosti sa odrádza od vývozu železnej rudy z krajiny prostredníctvom… uloženia vývoznej dane ad valorem vo výške 20 % na železnú rudu a výrazne vyššieho spoplatnenia nákladnej železničnej prepravy železnej rudy určenej na vývoz“.

64      Okrem toho, ako zdôraznila Komisia, žalobkyne si zamieňajú systém subvencovania pre dodávky železnej rudy s osobitným nástrojom spojeným s týmto systémom. Ako podnet, tak aj oznámenie o začatí prešetrovania poukazujú na skutočnosť, že indická vláda poverila súkromný subjekt vykonávaním činnosti alebo mu nariadila vykonanie činnosti, pričom bolo výslovne uvedené dodanie veľmi kvalitnej železnej rudy za nižšiu než primeranú odplatu. Ani podnet, ani oznámenie o začatí prešetrovania teda neboli obmedzené len na vývoznú daň. Prvú časť druhého žalobného dôvodu tak treba zamietnuť ako nedôvodnú.

65      Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhá časť tiež nie je skutkovo podložená. Vzhľadom na to, že podnet sa týkal DFP, Jindal Saw vedela, že DFP bola ako prvok predmetného systému subvencovania dotknutá pred oznámením konečnej informácie v decembri 2015.

66      V každom prípade treba poznamenať, že všetky tvrdenia predložené Komisii spoločnosťou Jindal Saw počas správneho konania sa týkali otázky, či vo všeobecnosti vývozné obmedzenia, bez ohľadu na ich presnú povahu, môžu predstavovať finančnú pomoc.

67      Okrem toho ani vo svojich pripomienkach ku konečnej informácii Jindal Saw nerozlišovala medzi vývoznou daňou a DFP, ale opäť predložila tvrdenia týkajúce sa obmedzenia vývozu vo všeobecnosti. Preto sa pripomienky spoločnosti Jindal Saw týkajúce sa obmedzení vývozu vzťahujú na obe opatrenia, ktoré spolu tvoria predmetný systém subvencovania.

68      Preto je potrebné zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu, a teda aj druhý žalobný dôvod v celom rozsahu, ako nedôvodné.

 O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 30 ods. 4 a 5 základného nariadenia a práva na obranu

69      Siedmy žalobný dôvod v podstate pozostáva z dvoch častí.

70      V rámci prvej časti žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 30 ods. 4 základného nariadenia a právo spoločnosti Jindal Saw byť vypočutá tým, že jej neposkytla niekoľko materiálov, o ktoré ju táto spoločnosť žiadala v dvoch e‑mailoch z 1. februára 2016.

71      Opierajúc sa o judikatúru žalobkyne zdôrazňujú, že ak inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, dodržiavanie práv zaručených právnym poriadkom Únie má ešte väčší význam, a že medzi tieto práva patrí právo byť účelne vypočutý. Nemožno však úplne vylúčiť, že ak by Jindal Saw dostala príležitosť vyjadriť pripomienky k informáciám, ktoré požadovala, pokiaľ ide o ukazovatele ujmy ovplyvnené chybou v písaní a náklady výrobného odvetvia Únie vrátane predajných cien, administratívnych nákladov a iných všeobecných nákladov predajných subjektov skupiny Saint ‑Gobain Pam, správne konanie by mohlo viesť k inému výsledku, ktorý by bol pre ňu priaznivejší, pretože Komisia už predtým zrevidovala svoje stanovisko v nadväznosti na pripomienky, ktoré jej predložili zainteresované strany.

72      V druhej časti žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 30 ods. 5 základného nariadenia, ako aj právo spoločnosti Jindal Saw byť vypočutá tým, že jej neposkytla dostatočný čas na predloženie pripomienok po oznámení upravených ukazovateľov ujmy. V tejto súvislosti tvrdia, že nemožno úplne vylúčiť, že ak by Jindal Saw disponovala lehotou v súlade s uvedeným ustanovením po tom, ako jej boli oznámené upravené ukazovatele ujmy, mohla by predložiť podrobnejšie pripomienky, ktoré by mohli Komisiu viesť k tomu, aby zmenila svoje stanovisko.

73      Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

74      Na úvod je potrebné uviesť, po prvé, že ak zainteresované strany antisubvenčného prešetrovania, najmä dotknutí vyvážajúci výrobcovia, majú záujem o prístup k informáciám týkajúcim sa skutočností a úvah, ktoré môžu byť základom antisubvenčných opatrení na účely ochrany svojich záujmov, Komisia je povinná rešpektovať určité procesné zásady a záruky.

75      V tejto súvislosti je potrebné konštatovať na jednej strane, že článok 30 základného nariadenia stanovuje spôsoby výkonu práva zainteresovaných strán byť vypočutý, ktoré predstavuje základné právo uznané právnym poriadkom Únie. Tento článok v odseku 2 stanovuje právo byť informovaný o hlavných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných vyrovnávacích opatrení. Uvedený článok okrem toho stanovuje jednak vo svojom odseku 4 druhom pododseku, že keď Komisia zamýšľa prijať rozhodnutie na základe skutkových okolností a úvah líšiacich sa od tých, ktoré boli predtým oznámené, musí tieto informácie čo najskôr poskytnúť, a jednak vo svojom odseku 5, že zainteresované strany by mali mať v zásade minimálnu lehotu desať dní na predloženie pripomienok, pričom táto lehota môže byť kratšia, ak ide o dodatočnú konečnú informáciu.

76      Na druhej strane podľa ustálenej judikatúry treba požiadavky vyplývajúce z rešpektovania práva na obhajobu dodržiavať nielen v rámci konaní, ktoré môžu viesť k uloženiu sankcií, ale aj v prešetrovaniach, ktoré predchádzajú prijatiu antisubvenčných nariadení, ktoré sa môžu dotknutých podnikov priamo a osobne dotýkať a mať pre ne nepriaznivé dôsledky. Konkrétne, v rámci poskytovania informácií dotknutým podnikom počas prešetrovania rešpektovanie ich práva na obranu predpokladá, že dotknutým podnikom musí byť v priebehu tohto konania umožnené účinne vyjadriť ich stanovisko tak k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností, ako aj k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii subvencovania a ujmy, ktorá z toho vyplýva (pozri analogicky rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 76 a citovanú judikatúru).

77      Hoci je nesporné, že rešpektovanie práva na obranu má zásadný význam v konaniach týkajúcich sa antisubvenčného prešetrovania (pozri analogicky rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 77 a citovanú judikatúru), existencia nezrovnalosti týkajúcej sa dodržania tohto práva môže viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia len vtedy, ak existuje možnosť, že by správne konanie mohlo z dôvodu tejto nezrovnalosti viesť k inému výsledku, čo by sa konkrétne dotklo práva dotknutej strany na obranu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C‑141/08 P, EU:C:2009:598, bod 107).

78      Treba však pripomenúť, že od tejto strany nemožno požadovať, aby preukázala, že rozhodnutie Komisie by bolo iné, ale iba to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže táto strana by mohla lepšie zabezpečiť svoju obranu v prípade neexistencie uvedenej procesnej nezrovnalosti (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 78 a citovanú judikatúru).

79      Naproti tomu dotknutej strane prináleží konkrétne preukázať, akým spôsobom by mohla lepšie zabezpečiť svoju obranu v prípade neexistencie uvedenej procesnej nezrovnalosti bez toho, aby sa mohla iba odvolávať na nemožnosť predložiť pripomienky k hypotetickým situáciám (pozri analogicky rozsudok z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 145 a citovanú judikatúru).

80      Ďalej je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci v konečnej informácii Komisia poskytla zainteresovaným stranám všetky skutkové okolnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zaviesť vyrovnávacie clá, vrátane údajov týkajúcich sa ukazovateľov ujmy a analýzy trendov, ktoré preukazovali tieto ukazovatele. Konkrétne Komisia na jednej strane uviedla, že objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o viac ako 6 % a že toto výrobné odvetvie stratilo približne 2,5 % podiel na trhu, ktorý upadal. Na druhej strane, pokiaľ ide stále o toto výrobné odvetvie, Komisia uviedla, že uvádzaná slabá ziskovosť spojená so stratou predajov a podielov na trhu v Únii dostala toto výrobné odvetvie do ťažkej hospodárskej a finančnej situácie, a na základe celkovej analýzy všetkých ukazovateľov ujmy, ktoré považovala za relevantné, a z dôvodu tejto hospodárskej a finančnej situácie považovanej za problematickú dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 základného nariadenia.

81      Prvá výhrada sa týka porušenia jednak článku 30 ods. 4 druhého pododseku základného nariadenia, ktorý treba vykladať v spojení s odsekom 2 toho istého článku, a jednak práva na obranu z dôvodu neposkytnutia informácií požadovaných v dvoch e‑mailoch spoločnosti Jindal Saw z 1. februára 2016, ktoré sa týkali, po prvé, poskytnutia ukazovateľov ujmy upravených po zistení chyby v písaní a, po druhé, rôznych nákladov výrobného odvetvia Únie.

82      Pokiaľ ide v prvom rade o neposkytnutie informácií požadovaných spoločnosťou Jindal Saw o vykonaných opravách ukazovateľov ujmy Únie, treba najprv uviesť, že Komisia vo svojom písomnom oznámení z 28. januára 2016 týkajúcom sa informovania spoločnosti Jindal Saw o určitých opravách príslušných ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Únie výslovne uviedla, ktoré ukazovatele ujmy boli opravené v dôsledku zistenia chyby v písaní, to znamená ukazovatele, ktoré sa týkajú, po prvé, celkovej spotreby v Únii, po druhé, podielu vyvážajúcich výrobcov na trhu, po tretie, podielu na trhu výrobného odvetvia Únie, a po štvrté, predajných cien tohto výrobného odvetvia. Následne sú v prílohe k tomuto písomnému oznámeniu uvedené príslušné číselné údaje, a to vo forme rozpätia, tak ako v konečnej informácii. Napokon Komisia výslovne uviedla v uvedenom oznámení, že tieto opravy neviedli ani k zmene záverov o trendoch, ani k zmene konečných zistení, ktoré boli predtým oznámené zainteresovaným stranám.

83      Z týchto konštatovaní vyplýva, že zmeny vykonané Komisiou v dôsledku opravy chyby v písaní nepredstavujú samy osebe podstatné skutkové okolnosti a úvahy v zmysle článku 30 ods. 2 základného nariadenia, pretože tieto zmeny neviedli k zmenám trendov, na základe ktorých sa posúdenie ujmy zakladalo. Komisia preto nebola na základe základného nariadenia, najmä článku 30 ods. 4 druhého pododseku uvedeného nariadenia, povinná informovať spoločnosť Jindal Saw o uvedených zmenách, ani, a fortiori, nútená vyhovieť žiadosti spoločnosti Jindal Saw o doplňujúce informácie v tejto súvislosti. V dôsledku toho neporušila článok 30 ods. 2 a 4 základného nariadenia.

84      Okrem toho, pokiaľ ide o údajné porušenie práva byť vypočutý, je potrebné konštatovať, že v písomnom oznámení z 28. januára 2016 Komisia poskytla všetky prvky potrebné na to, aby Jindal Saw mohla vyjadriť svoj názor v súvislosti so zmenami v dôsledku opravy chyby v písaní, čo Jindal Saw aj urobila vo svojom prvom e‑maile z 1. februára 2016. V tejto súvislosti je potrebné okrem toho poukázať na to, že v rámci konania pred Všeobecným súdom žalobkyne nepredložili žiadne nové pripomienky v porovnaní s tými, ktoré už boli predložené Komisii 1. februára 2016. Treba teda konštatovať, že Komisia prijala napadnuté nariadenie po tom, ako Jindal Saw mohla uplatniť všetky relevantné pripomienky, a že žalobkyne v rámci tohto konania nepreukázali, že by Jindal Saw mohla lepšie zabezpečiť svoju obranu v správnom konaní.

85      Pokiaľ ide, po druhé, o neposkytnutie informácií o niektorých nákladoch výrobného odvetvia Únie, je potrebné uviesť, že nepochybne by bolo v súlade s riadnou správou vecí verejných zo strany Komisie odpovedať na túto žiadosť, hoci aj len s uvedením skutočnosti, že ide o dôverné údaje, ktoré nemôže spoločnosti Jindal Saw sprístupniť. Neexistencia konkrétnej odpovede na túto žiadosť o informácie však nemá za následok, že Komisia porušila článok 30 ods. 4 druhý pododsek základného nariadenia v spojení s odsekom 2 tohto článku, keďže doplňujúce informácie požadované spoločnosťou Jindal Saw nepredstavovali nové skutkové okolnosti ani úvahy.

86      Z dočasného antidumpingového nariadenia prijatého 18. septembra 2015 v rámci paralelného antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa toho istého výrobku ako príslušný výrobok, ako aj tých istých vyvážajúcich výrobcov, ktoré obsahovalo rovnaké hodnotenie ujmy výrobného odvetvia Únie, totiž už vyplýva, že na výpočet ziskovosti výrobného odvetvia Únie Komisia mala vziať do úvahy nielen náklady na predaj, administratívne náklady a ďalšie všeobecné náklady výrobcov tohto odvetvia, ale aj náklady predávajúcich subjektov uvedeného výrobného odvetvia. V tejto súvislosti odôvodnenie 92 dočasného antidumpingového nariadenia stanovovalo, že „Komisia stanovila ziskovosť spolupracujúcich výrobcov z Únie vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja“ a že „väčšina predaja príslušného výrobku v [Únii] bola uskutočnená prostredníctvom… predajných spoločností spolupracujúcich výrobcov z [Únie] a boli zohľadnené ich náklady a ziskovosť“.

87      Skutočnosť, že Jindal Saw správne nepochopila dosah týchto vysvetlení poskytnutých v rámci dočasného antidumpingového nariadenia a zopakovaných v konečnej informácii týkajúcej sa antisubvenčného konania, podľa ktorých náklady predávajúcich subjektov výrobného odvetvia Únie boli zohľadnené pri výpočte ziskovosti tohto výrobného odvetvia, neznamená, že objasnenia poskytnuté v tejto súvislosti Komisiou na stretnutí z 28. januára 2016 predstavovali nové zásadné skutkové okolnosti a úvahy. Komisia preto v tejto súvislosti neporušila článok 30 ods. 2 a 4 základného nariadenia.

88      Zo skutočnosti, že dotknutá informácia týkajúca sa zohľadnenia nákladov predávajúcich subjektov výrobného odvetvia Únie vo výpočte ziskovosti tohto výrobného odvetvia bola známa od 19. septembra 2015, teda odo dňa uverejnenia dočasného antidumpingového nariadenia v úradnom vestníku, vyplýva, že Jindal Saw mala k dispozícii údaje potrebné na to, aby mohla účinne uplatniť svoje pripomienky týkajúce sa tohto výpočtu.

89      Prvú žalobnú výhradu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

90      Pokiaľ ide o druhú žalobnú výhradu, ktorá sa týka porušenia článku 30 ods. 5 základného nariadenia v dôsledku toho, že Jindal Saw nedisponovala lehotou desať dní, alebo aspoň dostatočnou lehotou na predloženie pripomienok týkajúcich sa zmeny určitých ukazovateľov ujmy, treba uviesť, že z tohto ustanovenia nevyplýva, že Komisia je povinná poskytnúť zúčastneným stranám lehotu na predloženie pripomienok ku každej zmene, ktorú vykoná v nadväznosti na ich pripomienky ku konečnej informácii. Takáto povinnosť by existovala len vtedy, ak by písomné oznámenie Komisie z 28. januára 2016 obsahovalo zásadné skutkové okolnosti a úvahy v zmysle článku 30 ods. 2 základného nariadenia, čo nebol prejednávaný prípad.

91      V každom prípade treba uviesť, že v konaní pred Všeobecným súdom žalobkyne nepredložili žiadne ďalšie tvrdenia v súvislosti s opravou chyby v písaní, než ktoré Jindal Saw uviedla už vo svojom prvom e‑maile z 1. februára 2016.

92      V dôsledku toho nič neumožňuje domnievať sa, že antisubvenčné konanie mohlo viesť k inému výsledku, ak by bola spoločnosti Jindal Saw poskytnutá dlhšia lehota na predloženie jej pripomienok v tejto súvislosti.

93      Okrem toho možno uviesť, že aj po konzultácii dokumentov obsahujúcich údaje potenciálne dotknuté chybou v písaní v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, o ktorom rozhodol Všeobecný súd, žalobkyne nepredložili žiadne nové tvrdenia v súvislosti s touto chybou, pričom pripustil, že oprava tejto chyby nevyžaduje žiadne ďalšie opravy než tie, ktoré už Komisia vykonala a oznámila spoločnosti Jindal Saw 28. januára 2016.

94      Vzhľadom na to treba zamietnuť druhú žalobnú výhradu ako nedôvodnú, a teda zamietnuť aj siedmy žalobný dôvod v celom rozsahu.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia

95      V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyne v podstate namietajú proti tomu, že vývozné obmedzenia, t. j. vývozná daň zo železnej rudy a DFP, predstavujú „finančnú pomoc“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, ktorý je v podstate totožný s článkom 1.1 písm. a) ods. 1 dohody o SVO. Tento žalobný dôvod je rozdelený na dve časti.

–       O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na uplatnení nesprávneho právneho kritéria na určenie existencie činnosti spočívajúcej v „poverení“, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení

96      V rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú tri výhrady na podporu tvrdenia, že Komisia uplatnila nesprávne právne kritérium na účely vyvodenia záveru o existencii činnosti indickej vlády spočívajúcej v „poverení“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia indických výrobcov železnej rudy, aby dodávali príslušný výrobok domácemu priemyslu, a okrem toho sa viackrát dopustila nesprávneho posúdenia.

97      Na úvod treba uviesť, že podľa článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia „finančná pomoc“ existuje, ak vláda „poverí, resp. nariadi súkromnému subjektu, aby vykonával jednu alebo viacero funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, a prax sa v skutočnosti nelíši od bežnej vládnej praxe“.

98      Z napadnutého nariadenia vyplýva, že v prejednávanej veci je dotknutý jedine pojem „poverí“, ktorý nie je stanovený v základnom nariadení.

99      Treba však uviesť, že na jednej strane podľa odôvodnenia 5 základného nariadenia má toto nariadenie za cieľ najmä „transponovať“ do právnych predpisov Únie „v možnom rozsahu“ pravidlá dohody o SVO a že na druhej strane článok 3 základného nariadenia, nazvaný „Vymedzenie subvencie“, a článok 1 tejto dohody sú vo veľkej miere zhodné, pokiaľ ide o ich znenie, a úplne zhodné, pokiaľ ide o ich podstatu.

100    Hoci súdy Únie zatiaľ nemali príležitosť podať výklad článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, orgán na urovnávanie sporov WTO už mal príležitosť uplatniť príslušné ustanovenie dohody o SVO pri viacerých príležitostiach.

101    Z toho vyplýva, že ustanovenia základného nariadenia sa musia vykladať v čo najväčšej miere so zreteľom na príslušné ustanovenia dohody o SVO (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2017, Viraj Profiles/Rada, T‑67/14, neuverejnený, EU:T:2017:481, bod 88).

102    V dôsledku toho sa má článok 3 základného nariadenia, ktorým sa preberá obsah článku 1 dohody o SVO, vykladať, pokiaľ je to možné, s ohľadom na posledné uvedené ustanovenie.

103    Navyše, hoci výklad dohody o SVO prijatý orgánom na urovnávanie sporov WTO nie je pre Všeobecný súd záväzný pri jeho posúdení platnosti napadnutého nariadenia, nič nebráni tomu, aby Všeobecný súd naň odkázal, pokiaľ ide o výklad určitého ustanovenia základného nariadenia, ktoré zodpovedá ustanoveniam dohody o SVO (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2017, Viraj Profiles/Rada, T‑67/14, neuverejnený, EU:T:2017:481, bod 89 a citovanú judikatúru).

104    V rámci prvej žalobnej výhrady žalobkyne v podstate tvrdia, že pri zavedení vývozných obmedzení indická vláda konala len v rámci výkonu svojich všeobecných regulačných právomocí a nevykonala tieto právomoci tak, aby indickí výrobcovia železnej rudy museli poskytnúť túto surovinu domácemu priemyslu príslušného výrobku, a to za nižšiu než primeranú cenu. Konkrétny účinok vývozných obmedzení, najmä na rozhodovaciu slobodu indických výrobcov železnej rudy pri definovaní ich obchodnej stratégie, je neznámy a náhodný.

105    Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tejto výhrady.

106    Je potrebné poznamenať, že cieľom článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia je vymedziť pojem „finančná pomoc“ tak, aby sa vylúčili vládne opatrenia, ktoré nepatria do niektorej z kategórií vymenovaných v tomto ustanovení. Práve vzhľadom na to článok 3 ods. 1 písm. a) body i) až iii) základného nariadenia vymenováva konkrétne situácie, ktoré musia byť považované za finančnú pomoc vlády, a to priamy alebo nepriamy prevod prostriedkov, vzdanie sa štátnych príjmov alebo dodávka tovarov alebo služieb. Článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv) základného nariadenia stanovuje vo svojej druhej zarážke, že skutočnosť, že vláda poverí súkromný subjekt, aby vykonával jednu alebo viacero tam uvedených funkcií, zodpovedá poskytnutiu finančnej pomoci touto vládou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

107    Ako Komisia zdôraznila, vyplýva z toho, že článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv) druhá zarážka základného nariadenia je v podstate ustanovením zabraňujúcim obchádzaniu, ktoré má zabezpečiť, že vlády tretích krajín nemôžu obchádzať pravidlá týkajúce sa subvencií prijatím opatrení, ktoré zjavne nespadajú stricto sensu do pôsobnosti článku 3 ods. 1 písm. a) bodov i) až iii) tohto nariadenia, ale majú v praxi podobné účinky.

108    Preto aby sa v plnej miere zabezpečil potrebný účinok článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) druhej zarážky základného nariadenia, pod pojmom „poverí“ v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť akúkoľvek činnosť vlády, ktorou sa priamo alebo nepriamo prizná súkromnému subjektu zodpovednosť za plnenie takej funkcie, ako sú uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iii) uvedeného nariadenia.

109    V prejednávanej veci indická vláda zaviedla obmedzenia na vývoz železnej rudy vo forme vývoznej dane a DFP. Pritom treba dospieť k záveru, že je možné určiť dostatočne presne úroveň zdraženia vývozu výrobku tak, aby už nebolo pre domácich výrobcov výhodné vyvážať tento výrobok. Takto vláda mohla získať prostredníctvom týchto obmedzení v praxi rovnaký výsledok, ktorý by dosiahla, keby priamo nariadila indickým ťažobným podnikom povinnosť, aby dodávali železnú rudu na domáci trh.

110    Na preukázanie existencie finančnej pomoci Komisia vykonala posúdenie na základe päťstupňového kritéria stanoveného v správe panelu orgánu na urovnávanie sporov WTO prijatej 23. augusta 2001 v rámci sporu „Spojené štáty – Opatrenia pristupujúce k vývozným obmedzeniam ako k subvenciám“ (WT/DS194/R), ktorá vykladá článok 1.1 písm. a) ods. 1) bod iv) dohody o SVO v súvislosti s vývoznými obmedzeniami.

111    Na základe tejto analýzy Komisia dospela v odôvodnení 177 napadnutého nariadenia k záveru, že indická vláda poverila ťažobné spoločnosti vykonávaním svojej politiky s cieľom vytvoriť rozčlenený domáci trh a poskytovať železnú rudu domácemu železiarskemu a oceliarskemu priemyslu, v odôvodnení 180 uvedeného nariadenia, že všetky spoločnosti ťažiace železnú rudu treba považovať za súkromné subjekty, v odôvodnení 219 tohto nariadenia, že tieto spoločnosti poskytovali železnú rudu na domácom trhu za nižšiu než primeranú odplatu, v odôvodnení 221 toho istého nariadenia, že poskytovanie surovín nachádzajúcich sa na vnútroštátnom území vnútroštátnym spoločnostiam je funkcia, ktorú normálne plní vláda, a napokon v odôvodnení 225 predmetného nariadenia, že prax nepriameho zasahovania na trhu prostredníctvom vývozných obmedzení predstavuje prax, ktorú „normálne vykonávajú vlády“.

112    Pomocou analýzy vykonanej v odôvodneniach 135 až 229 napadnutého nariadenia Komisia preukázala, že prostredníctvom predmetných vývozných obmedzení sa indická vláda snažila získať od indických ťažobných spoločností to, čo je uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iii) základného nariadenia, v tomto prípade poskytovať železnú rudu na indickom trhu. Namiesto nákupu železnej rudy a jej priameho poskytnutia na tomto trhu táto vláda zaviedla systém, prostredníctvom ktorého dosiahla, že indickí výrobcovia železnej rudy ju poskytovali na uvedenom trhu, a to z dôvodu vývozných obmedzení, ktoré spôsobili, že vývoz železnej rudy sa stal komerčne neatraktívny.

113    Skutočnosť, že indická vláda navrhla a zaviedla takýto systém v rokoch 2007 a 2008, je zdôraznená tiež z rôznych skutočnostiach, ktoré Komisia uvádza v napadnutom nariadení. V odôvodnení 145 tohto nariadenia je uvedené, že v roku 2005 skupina expertov vytvorená indickým ministerstvom pre oceliarsky priemysel dospela vo svojej správe (ďalej len „Dangova správa“) k záveru, že v Indii treba chrániť, udržiavať a využívať výhodu spočívajúcu v zaručenom prístupe k pôvodným zásobám železnej rudy.

114    Navyše zo skutočností uvedených v odôvodneniach 153, 157 a 158 napadnutého nariadenia vyplýva, že indická vláda monitorovala vývoj vývozu indickej železnej rudy a overovala, či predmetné vývozné obmedzenia viedli k želanému účinku, teda k dodávaniu železnej rudy na indický trh, pričom pravidelne upravovala úroveň týchto obmedzení, najmä sadzbu vývoznej dane zo železnej rudy, aby sa dosiahol želaný účinok.

115    Aj z odôvodnenia 158 napadnutého nariadenia vyplýva, že správa pracovnej skupiny pre oceliarsky priemysel týkajúca sa 12. päťročného plánu, uverejnená v novembri 2011, dokazuje výslovný zámer indickej vlády používať vysoké úrovne dane na odradenie od vývozu železnej rudy, v prípade potreby ďalej zvýšiť sadzby vývoznej dane, ako aj zvážiť možnosť zavedenia dodatočných opatrení, ak to bude potrebné.

116    Práve na základe týchto úvah a vzhľadom na existenciu významných počiatočných investícií a vysokých fixných nákladov, ktoré museli znášať indickí výrobcovia železnej rudy, Komisia dospela v odôvodnení 169 napadnutého nariadenia k záveru, že „indická vláda teda [pobádala] výrobcov železnej rudy, aby udržali výrobu na zásobovanie domáceho trhu, aj keď racionálny dodávateľ by prispôsobil svoju produkciu v situácii, keď sa odrádza od vývozu“, a v odôvodnení 171 uvedeného nariadenia, že vláda preto poverila výrobcov železnej rudy, aby poskytovali tovar domácim používateľom železnej rudy, t. j. výrobcom ocele.

117    Žalobkyne teda nesprávne tvrdia, že indická vláda zasahovala do trhu len v rámci svojich regulačných právomocí a že účinok tohto zásahu bol neznámy a náhodný. Naopak, ako vyplýva z bodov 112 až 116 vyššie, vývozné obmedzenia boli navrhnuté a zavedené s výslovným cieľom zabezpečiť dodávanie železnej rudy na indický trh, pričom na účely dosiahnutia tohto cieľa boli následne monitorované a upravované. Okrem toho samotná táto vláda uznala úspech svojej politiky cielených vývozných obmedzení, ako je uvedené v odôvodnení 173 napadnutého nariadenia. Keď stály výbor pre uhlie a oceľ indického ministerstva pre oceliarsky priemysel pre potreby svojej 38. správy z 29. augusta 2013 chcel vedieť, „do akej miery [uplatniteľná] vývozná daň zo železnej rudy [bola] schopná odrádzať od vývozu železnej rudy a či je potrebné ju ešte viac upraviť“, uvedené ministerstvo najmä uviedlo, že „pravidelne prerokúvalo túto otázku s indickým ministerstvom financií s cieľom vyberať vhodnú vývoznú daň zo železnej rudy, aby sa účinne odrádzalo od vývozu a zlepšila dostupnosť železnej rudy pre domáci železiarsky a oceliarsky priemysel za prijateľné ceny“, a že „uloženie vyššej vývoznej dane zo železnej rudy [bolo] v súlade s politikou [indickej] vlády“.

118    Okrem toho nemožno prijať ani tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého skutočnosti, že v niektorých mesiacoch obdobia prešetrovania boli ceny železnej rudy v Indii vyššie ako na svetovom trhu a že po období prešetrovania Jindal Saw doviezla železnú rudu, ktorú použila, preukazujú, že predmetné vývozné obmedzenia môžu, ale nemusia viesť k výsledkom v závislosti od trhových podmienok a rozhodovacej slobody účastníkov trhu. V skutočnosti finančná pomoc indickej vlády spočíva v poskytovaní samotnej železnej rudy. Skutočnosť, že v niektorých mesiacoch obdobia prešetrovania sa železná ruda predávala na indickom trhu za vyššiu cenu ako na svetovom trhu, je otázka, ktorá sa netýka existencie tejto finančnej pomoci, ale prípadne existencie výhody. Ako však zdôrazňujú samotné žalobkyne, existenciu finančnej pomoci a výhody treba rozlišovať. Okrem toho skutočnosť, že hospodársky subjekt, ktorý môže získať finančnú pomoc, sa rozhodne ju nevyužiť, nemá sama osebe vplyv na existenciu tejto pomoci.

119    Napokon nič nenaznačuje, že vývozné obmedzenia boli zavedené na získanie verejných príjmov, čo potvrdzuje analýzu, podľa ktorej sa indická vláda snažila prostredníctvom predmetných colných a daňových opatrení implementovať politiku zameranú na zabezpečenie poskytovania železnej rudy na indický trh.

120    Prvú výhradu treba preto zamietnuť.

121    V rámci druhej výhrady žalobkyne tvrdia, že článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv) základného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa činnosť vlády vo vzťahu k osobám alebo subjektom na vnútroštátnom trhu mohla považovať za „poverenie“ súkromného subjektu vykonávaním určitej funkcie v zmysle tohto ustanovenia, sa vyžaduje nevyhnutne aktívnejšia úloha než len pobádanie zo strany tejto vlády. V prejednávanej veci to tak nie je.

122    V tomto ohľade žalobkyne tvrdia, že pri skúmaní, či je pomoc indickej vlády pre vnútroštátne odvetvie príslušného výrobku skutočne cieľom vládnej politiky a nie iba „vedľajším účinkom“ vykonávania všeobecných regulačných právomocí, sa Komisia opierala o nesprávne právne kritérium. V skutočnosti mala preskúmať, či poskytovanie železnej rudy indickými ťažobnými spoločnosťami uvedenému výrobnému odvetviu bolo „nedobrovoľné“ alebo či bolo jednoducho „dôsledkom verejnej regulácie“, podľa pojmov použitých v bode 114 správy odvolacieho orgánu na urovnávanie sporov WTO prijatej 20. júla 2005 vo veci „Spojené štáty – Prešetrovanie v súvislosti s vyrovnávacím clom na dynamickú pamäť s priamym prístupom (DRAM) z Kórey“ (WT/DS 296/AB/R).

123    Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tejto výhrady.

124    Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že indická vláda nezohrávala aktívnejšiu úlohu než iba pobádanie, stačí konštatovať, že prijatím predmetných vývozných obmedzení v konkrétnom kontexte, ktorý je charakterizovaný existenciou významných počiatočných investícií a vysokých fixných nákladov, ktoré neumožňujú indickým ťažobným spoločnostiam znížiť svoju produkciu, táto vláda obmedzila slobodu činnosti týchto podnikov tým, že prakticky obmedzila ich schopnosť rozhodovať o tom, na akom trhu predajú svoje výrobky.

125    Z tohto hľadiska žalobkyne neuviedli žiadne tvrdenie, ktoré spochybňuje analýzu Komisie. Skutočnosť, že indická vláda zaviedla a nepretržite upravovala vývozné obmedzenia, aby sa zabezpečilo, že sa dosiahne cieľ sledovaný prostredníctvom týchto obmedzení, nemožno považovať len za pobádanie vo vzťahu k vnútroštátnym výrobcom železnej rudy. Naopak, tieto činnosti zo strany indickej vlády viedli týchto výrobcov k tomu, aby predávali svoje výrobky na indickom trhu.

126    V tejto súvislosti treba poukázať na to, že hoci delegovanie sa obvykle vykonáva formálnym spôsobom, môže byť aj neformálne, pričom navyše môžu existovať iné spôsoby než delegovanie, či už formálne, alebo neformálne, ktoré vláda môže použiť na rovnaké účely, ako je uvedené v bode 110 správy odvolacieho orgánu v spore „Spojené štáty – DRAM (pozri bod 122 vyššie).

127    V prejednávanej veci skutočnosť, že indická vláda zaviedla vývozné obmedzenia na železnú rudu a priebežne ich upravovala, aby dosiahla rovnaký výsledok, ako keby sama dodávala železnú rudu na indický trh, predstavuje takéto neformálne delegovanie. V dôsledku tohto záveru Komisia skutočne konštatovala, že uvedená vláda zohrávala aktívnu úlohu, ktorú nemožno považovať iba za pobádanie.

128    Zdá sa teda, že tvrdenie žalobkýň, že indická vláda sa obmedzila iba na pobádanie a nezohrávala aktívnu úlohu, vychádza z nepresného výkladu napadnutého nariadenia.

129    Druhú výhradu treba preto zamietnuť.

130    Prostredníctvom tretej výhrady žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne posúdila, či predmetné vývozné obmedzenia predstavujú opatrenie spočívajúce v „poverení“ súkromného subjektu vykonávaním funkcií uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iii) základného nariadenia, pretože vychádzala len z reakcií dotknutých podnikov a vplyvu týchto obmedzení na trh. Podľa žalobkýň totiž mala preskúmať iba konkrétne opatrenia prijaté indickou vládou bez zohľadnenia účinkov týchto opatrení na indickom trhu.

131    Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tejto výhrady.

132    Téza žalobkýň v rámci tohto žalobného dôvodu sa takisto zakladá na nesprávnom výklade napadnutého nariadenia. Ako vyplýva z bodov 112 až 116 vyššie, Komisia sa neopierala len o reakcie podnikov dotknutých vývoznými obmedzeniami a účinkov týchto obmedzení na indickom trhu. Komisia analyzovala opatrenia indickej vlády, ako aj súvislosť medzi výslovnou politikou tejto vlády a správaním súkromných subjektov. V skutočnosti konkrétne opatrenia prijaté touto vládou, ktoré boli zohľadnené v tejto analýze, nie sú len právne akty, ktorými sa prijímajú predmetné vývozné obmedzenia, ale aj pokračujúca činnosť dohľadu nad trhom a skúmanie účinkov týchto vývozných obmedzení a v dôsledku toho vykonané zmeny predmetných obmedzení vývozu na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa. Je teda nesprávne, že žalobkyne tvrdia, že Komisia založila svoju analýzu iba na reakciách dotknutých podnikov na uvedené obmedzenia a účinkoch týchto obmedzení na trh.

133    Tvrdenia, ktoré žalobkyne v tejto súvislosti vyvodzujú z judikatúry orgánu na urovnávanie sporov WTO, na ktorú vo všeobecnosti odkazujú na podporu prvej časti prvého žalobného dôvodu, nemôžu spochybniť všetky predchádzajúce úvahy. V skutočnosti právne alebo skutkové okolnosti, na ktorých sú založené tieto tri spory, nie sú porovnateľné so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, takže tieto správy nie sú v rámci tejto veci relevantné.

134    Po prvé, spor „Spojené štáty – Vývozné obmedzenia“ (pozri bod 110 vyššie) sa týkal otázky, či právne predpisy Spojených štátov týkajúce sa vyrovnávacích ciel, ktoré Kanada považovala za regulačnú činnosť vlády, ktorá limitovala vývoz určitého tovaru, teda vývozné obmedzenie, a v dôsledku toho za „finančnú pomoc“ v zmysle článku 1.1 písm. a) ods. 1 dohody o SVO, boli v súlade s touto dohodou. Tento spor sa teda netýkal osobitných vývozných obmedzení posudzovaných vzhľadom na politické vyhlásenia týkajúce sa cieľa zabezpečiť dodávku uvedeného výrobku na vnútorný trh s cieľom podporiť určité výrobné odvetvie.

135    Po druhé, pokiaľ ide o správu panelu orgánu na urovnávanie sporov WTO prijatú 16. novembra 2012 v rámci sporu „Čína – Vyrovnávacie a antidumpingové clá na dovoz z plochých valcovaných výrobkov s orientovanými zrnami zo Spojených štátov“ (WT/DS 414/R), potvrdenú v správe odvolacieho orgánu, kde išlo o dovozné obmedzenia prostredníctvom samoobmedzujúcich dohôd, prepojenie medzi činnosťou vlády a údajnou finančnou pomocou nebolo porovnateľné s tým, ktoré bolo identifikované v prejednávanej veci, pokiaľ ide o druh opatrenia a povahu finančnej pomoci v rámci tohto sporu. V tejto veci sa totiž Čínska ľudová republika domnievala, že samoobmedzujúce dohody obmedzujúce dovoz výrobku do Spojených štátov viedli k presunu bohatstva jednotlivých kupujúcich tohto výrobku do domáceho výrobného odvetvia uvedeného výrobku, čo by sa mohlo považovať za finančnú pomoc v zmysle článku 1.1 písm. a) ods. 1) bodu iv) dohody o SVO, vzhľadom na vplyv tohto opatrenia na súkromné subjekty, ktorý ich viedol k prevodu finančných prostriedkov vo forme vyšších cien. Panel zriadený pre tento spor rozhodol, že skutočnosť, že vládne opatrenie, akým je opatrenie na hranici majúce nepriamy účinok spočívajúci v zvýšení cien na trhu, nemôže viesť k záveru, že týmto opatrením vláda poverila súkromných kupujúcich vykonávaním priameho prevodu finančných prostriedkov výrobnému odvetviu, ktoré predáva tovar na dotknutom trhu, alebo im to nariadila.

136    Po tretie, pokiaľ ide o správu panelu orgánu na urovnávanie sporov WTO prijatú 16. januára 2015 v rámci sporu „Spojené štáty – Vyrovnávacie opatrenia na určité výrobky z Číny“ (WT/DS 437/R), tento spor sa týkal článku 11.3 dohody o SVO, ktorý sa týka preskúmania dôkazov predložených domácim výrobným odvetvím, s cieľom určiť, či sú dostatočné na odôvodnenie začatia antisubvenčného prešetrovania, v tomto prípade v Spojených štátoch.

137    Panel konštatoval, že spor sa týkal toho, či orgán vykonávajúci prešetrovanie konal v súlade s článkami 11.2 a 11.3 dohody o SVO, keď začal antisubvenčné prešetrovanie na základe tvrdení a dôkazov svedčiacich o tom, že existuje finančná pomoc z dôvodu vývozných obmedzení uplatňovaných vládou cudzej krajiny a vplyv týchto obmedzení na ceny na domácom trhu tejto krajiny. V tomto spore však podnet neobsahoval žiadne dôkazy týkajúce sa monitorovania a úpravy predmetných obmedzení.

138    Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na situáciu, ktorú panel posudzoval v uvedenom spore, správa vypracovaná v uvedenom spore v zásade nie je relevantná v prejednávanej veci, v ktorej je konštatovanie o poverení miestnych výrobcov železnej rudy dodávať svoje výrobky na vnútorný trh založené nielen na samotných vývozných obmedzeniach a existencii osobitnej politiky na podporu oceliarskeho priemyslu, ale aj na základe súboru dôkazov o priebežnom upravovaní opatrení na dosiahnutie sledovaného cieľa.

139    Okrem toho sa žalobkyne domnievajú, že Komisia dospela k nesprávnym záverom na jednej strane v odôvodnení 186 napadnutého nariadenia, pokiaľ ide o vplyv politiky indickej vlády na indický trh, v ktorom uvádza, že táto politika viedla k „pozoruhodnému zníženiu“ objemu vývozu železnej rudy, zatiaľ čo v čase od zavedenia vývozných obmedzení, t. j. v rokoch 2007 a 2008, až do roku 2015 sa výroba železnej rudy v Indii znížila viac ako vývoz, a na druhej strane v odôvodnení 190 tohto nariadenia, v ktorom v podstate uvádza, že tieto vývozné obmedzenia viedli k nadmernej ponuke železnej rudy na indickom trhu, zatiaľ čo počas toho istého obdobia bola nadmerná výroba znížená viac než o polovicu.

140    V tejto súvislosti treba na jednej strane samozrejme poznamenať, že číselné údaje uvedené v odôvodneniach 183 a 184 napadnutého nariadenia ukazujú, že indická výroba železnej rudy počas rokov 2007 až 2015 poklesla. Táto výroba však bola stále väčšia než spotreba železnej rudy v Indii počas toho istého obdobia, takže aj napriek jej poklesu bola táto výroba stále udržiavaná na úrovni dostatočnej na pokrytie domácej spotreby, čo je v súlade s cieľmi, ktoré sledovala indická vláda prostredníctvom zavedenia predmetných vývozných obmedzení.

141    Na druhej strane treba zdôrazniť, že vnútroštátna spotreba železnej rudy od zavedenia uvedených obmedzení takmer neustále rástla a na železnú rudu v Indii sa vzťahovala dodatočná spotreba, pretože dovoz tohto výrobku zostal takmer konštantný. Keďže sa však vnútroštátna výroba železnej rudy v rovnakom období znížila a vzhľadom na vyššie ceny na svetovom trhu, skutočnosť, že tento nárast domácej spotreby bol úplne pokrytý vnútroštátnou výrobou železnej rudy v Indii, je paradoxná, pretože ak by na trhu nebola narušená hospodárska súťaž, vzhľadom na úroveň cien železnej rudy na svetových trhoch by bolo pre indických výrobcov železnej rudy výhodnejšie svoje výrobky vyvážať, než ich predávať na domácom trhu.

142    Žalobkyne okrem toho nezohľadňujú skutočnosť, že pokles domácej výroby železnej rudy v Indii bol výsledkom súdnych rozhodnutí o zatvorení baní z dôvodu údajnej nelegálnej ťažby a prípadov porušenia predpisov v oblasti životného prostredia v niektorých štátoch Indie, ako Komisia uviedla v odôvodnení 187 napadnutého nariadenia. Skutočnosť, že nadmerná výroba železnej rudy v Indii, to znamená, podľa odôvodnenia 190 uvedeného nariadenia nadmerná domáca výroba v porovnaní so súčtom domácej spotreby a vývozu po odpočítaní dovozu, sa znížila v dôsledku zatvorenia baní, nevedie k neplatnosti zistenia Komisie o nadmernej výrobe trhu, pretože tá existovala počas celého posudzovaného obdobia.

143    Z toho vyplýva, že tretia výhrada sa musí zamietnuť a v dôsledku toho aj prvá časť prvého žalobného dôvodu v celom rozsahu.

–       O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na zámene medzi pojmami „finančná pomoc“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia a „výhoda“ v zmysle odseku 2 uvedeného článku pri uplatňovaní tohto ustanovenia

144    Žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv) základného nariadenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia tým, že zamenila pojem „finančná pomoc“ v zmysle odseku 1 uvedeného článku 3 a pojem „výhoda“ v zmysle odseku 2 tohto článku. V tejto súvislosti po prvé tvrdia, že tieto pojmy sa vzťahujú na dva odlišné právne prvky, ktoré spoločne umožňujú stanoviť, či sa subvencia považuje za existujúcu, a po druhé, že na preukázanie existencie finančnej pomoci nie je potrebné použiť pojem „nižšia než primeraná odplata“ uvedený v článku 6 písm. d) základného nariadenia, ktorý sa týka výpočtu výhody priznanej príjemcovi finančnej pomoci. Preto kritizujú skutočnosť, že v napadnutom nariadení je celá analýza Komisie týkajúca sa údajnej existencie konania vlády, ktoré spočíva v „poverení“ indických výrobcov železnej rudy poskytovaním železnej rudy pre domáci priemysel príslušného výrobku, spojená len s otázkou, či indickí výrobcovia železnej rudy uvedenú surovinu poskytli domácemu priemyslu príslušného výrobku za „nižšiu než primeranú odplatu“, hoci táto otázka je relevantná iba v súvislosti so zistením, či bola príjemcom údajného dodania tovaru poskytnutá nejaká výhoda.

145    Na podporu tejto časti žalobného dôvodu sa žalobkyne odvolávajú na správu odvolacieho orgánu orgánu na urovnávanie sporov WTO prijatú 23. marca 2012 v spore „Spojené štáty – Opatrenia ovplyvňujúce obchod s veľkými civilnými lietadlami – druhá sťažnosť“ (WT/DS 353/AB/R) a správu panelu orgánu na urovnávanie sporov WTO prijatú 11. apríla 2005 v spore „Kórea – Opatrenia ovplyvňujúce obchod v sektore obchodných lodí“ (WT/DS 273/R).

146    Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania spochybňuje dôvodnosť tejto časti.

147    Je potrebné najprv uviesť, že ako vyplýva z odôvodnení 181 až 219 napadnutého nariadenia, ktoré sú uvedené v časti tohto nariadenia venovanej analýze existencie finančnej pomoci, Komisia podrobne analyzovala vývoj indického trhu železnej rudy. V odôvodnení 190 tohto nariadenia uviedla, že „napriek zníženiu výroby železnej rudy indický trh vykazuje neustálu a iracionálnu nadmernú kapacitu v porovnaní so súčtom domácej spotreby a vývozu a odpočítaním dovozu“, čo „viedlo k nadmernej ponuke železnej rudy na domácom trhu, ako uznala indická vláda a o čo sa usilovala“. V odôvodnení 192 uvedeného nariadenia zdôraznila, že „cieľom vývoznej dane zo železnej rudy nebolo zastaviť všetok vývoz, ale ho obmedziť a súčasne zvýšiť dostupnosť [tejto rudy] na domácom trhu“.

148    Po týchto konštatovaniach Komisia v odôvodnení 200 napadnutého nariadenia uviedla, že analyzovala prípadný vplyv nadmernej ponuky železnej rudy spôsobený vývoznými obmedzeniami indickej vlády na domácu cenu železnej rudy v Indii.

149    Z vyššie uvedeného vyplýva, že v rámci svojej analýzy týkajúcej sa existencie finančnej pomoci Komisia najprv konštatovala, že vývozné obmedzenia mali za následok nadmernú ponuku železnej rudy na indickom trhu, a po tomto preskúmaní trhu analyzovala prípadný vplyv týchto obmedzení na domácu cenu železnej rudy v Indii.

150    Ďalej z celkového znenia odôvodnení 230 až 271 napadnutého nariadenia nachádzajúcich sa pod názvom „Výhoda“ vyplýva, že Komisia urobila hĺbkovú analýzu kritéria výhody, ktorá sa dá jasne odlíšiť od jej analýzy týkajúcej sa finančnej pomoci, čo žalobkyne uznali v rámci ústnej časti konania v nadväznosti na otázku Všeobecného súdu.

151    Okrem toho treba uviesť, že odkaz žalobkýň na judikatúru orgánu na urovnávanie sporov WTO je založený na citátoch vytrhnutých z kontextu. Po prvé, pokiaľ ide o správu odvolacieho orgánu v rámci sporu „Spojené štáty – Veľké civilné lietadlá (druhá sťažnosť) (pozri bod 145 vyššie), treba uviesť, že v správe panelu zriadeného v tejto veci, ktorá bola vyhotovená 31. marca 2011 (WT/DS 353/R), tento panel považoval za nutné vytvoriť nový test na overenie, či predmetné opatrenia v uvedenej veci predstavujú „finančnú pomoc“ v zmysle článku 1.1 písm. a) ods. 1) bodu i) dohody o SVO. Tento nový test mal určiť, či služby poskytované v rámci verejného obstarávania boli v prospech toho, kto ich zaplatil (verejné orgány), alebo osoby, ktorá dostávala platby za služby. Po aplikovaní tohto nového testu panel dospel k záveru, že predmetné služby boli poskytované v prospech toho, kto dostával platbu za toto poskytovanie, a nie v prospech verejných orgánov, ktoré ich zaplatili, a že z tohto dôvodu išlo o „finančnú pomoc“ v zmysle uvedeného ustanovenia.

152    V tejto veci uplatnenie takého kritéria bránilo rozlišovať otázku, či existovala finančná pomoc, od otázky, či existovala výhoda, pričom v prípade, že existovala výhoda pre verejné orgány, z definície neexistovala finančná pomoc, a naopak. Z tohto dôvodu odvolací orgán odmietol uplatňovanie tohto testu, keďže prístup panelu mohol viesť k zlúčeniu dvoch samostatných prvkov definície subvencie uvedenej v článku 1.1 dohody o SVO.

153    Po druhé, v tom istom duchu v spore „Kórea – Obchodné lode“ (pozri bod 145 vyššie) sa žalobkyňami citované pasáže správy panelu v tomto spore týkajú situácie, v ktorej Európska únia považovala za dôkaz o činnosti kórejskej vlády spočívajúce v „poverení“ a „nariadení“ to, že finančné inštitúcie sa zúčastnili na reštrukturalizácii podnikov v ťažkostiach namiesto toho, aby sa snažili zvýšiť svoje príjmy, predovšetkým likvidáciou týchto podnikov. V tejto situácii, keďže údajnú finančnú pomoc predstavovala reštrukturalizácia, „výhoda“ existovala, len ak k tejto reštrukturalizácii došlo za podmienok, ktoré neboli v súlade s bežnými trhovými podmienkami. Preto nebolo možné odlíšiť posúdenie existencie finančnej pomoci od existencie výhody.

154    Okrem toho treba konštatovať, že v prejednávanej veci na rozdiel od situácie, o ktorú išlo v oboch sporoch uvádzaných žalobkyňami (pozri bod 145 vyššie), odstránenie úvah týkajúcich sa vplyvu vývozných obmedzení na ceny na indickom trhu, teda úvah, ktorých relevantnosť žalobkyne spochybňujú v rámci analýzy týkajúcej sa existencie finančnej pomoci, z analýzy, ktorú vykonala Komisia v súvislosti s existenciou finančnej pomoc, nič nemení na analýze Komisie, podľa ktorej predmetné vývozné obmedzenia znamenali zvýšenie poskytovania železnej rudy na indický trh, ktoré Komisia považovala za rovnocenné poskytovaniu železnej rudy.

155    Druhá časť prvého žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť, v dôsledku čoho sa musí zamietnuť aj prvý žalobný dôvod ako celok.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia

156    V treťom žalobnom dôvode, ktorý obsahuje dve časti, žalobkyne subsidiárne vo vzťahu k prvému žalobnému dôvodu tvrdia, že Komisia porušila článok 4 ods. 1 a článok 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keď dospela k záveru, že predmetná subvencia je špecifická. V tomto ohľade odkazujú na správu odvolacieho orgánu na urovnávanie sporov WTO prijatú 25. marca 2011 v rámci sporu „Spojené štáty – Antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky z Číny“ (WT/DS 379/AB/R).

–       O prvej časti tretieho žalobného dôvodu, ktorá sa týka nešpecifického charakteru dotácie spočívajúcej v poskytovaní železnej rudy

157    V rámci prvej časti tohto dôvodu žalobkyne tvrdia, že železná ruda je primárnou zložkou zliatiny a ocele, teda dvoch vstupov, ktoré sa bežne používajú v hospodárstve. Preto nie je možné identifikovať a presne vymedziť počet podnikov alebo výrobných odvetví, ktoré mohli mať v Indii prospech zo zvýšenia ponuky železnej rudy za nižšiu než primeranú odplatu na indickom trhu. Okrem toho z poskytovania železnej rudy v Indii nemá prospech len oceliarsky priemysel, pretože sú dotknuté aj iné významné priemyselné odvetvia, ako napríklad odvetvie výroby cementu, premývania uhlia a ferozliatin.

158    Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tejto časti.

159    Z napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia preskúmala, či vývozná daň zo železnej rudy a DFP spĺňajú tretiu a poslednú podmienku vyžadovanú na konštatovanie existencie subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam, teda „špecifickosť“ v zmysle článku 4 základného nariadenia.

160    V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 272 napadnutého nariadenia uviedla, že vzhľadom na výrobky dotknuté predmetnými opatreniami má z týchto opatrení prospech len oceliarsky priemysel, teda určité výrobné odvetvie, a zastáva názor, že na to, aby bola subvencia špecifická, nemusí byť obmedzená na podmnožinu výrobného odvetvia. Na rozdiel od niektorých iných surovín, ako sú ropa, plyn alebo voda, a podobne ako drevo na pni, železná ruda, najmä vysoko kvalitná, nemôže byť použitá v neobmedzenom počte priemyselných odvetví, ale je použitá len obmedzenou skupinou subjektov alebo výrobných odvetví, najmä pri výrobe rúrok z tvárnej zliatiny. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na správu odvolacieho orgánu orgánu na urovnávanie sporov WTO prijatú 19. decembra 2014 v rámci sporu „Spojené štáty – Vyrovnávacie opatrenia na určité ploché výrobky z uhlíkovej ocele valcované za tepla z Indie“ (WT/DS 436/AB/R).

161    Je potrebné poznamenať, tak ako to urobila Komisia, že otázka, ktorá je relevantná na určenie, či predmetné vývozné obmedzenia môžu predstavovať „špecifické“ subvencie v zmysle článku 4 ods. 2 základného nariadenia, nie je otázka, či sa v širšom hospodárstve bežne používajú železo a oceľ, ale či sa bežne používa v širšom hospodárstve železná ruda.

162    V skutočnosti jediné podniky, ktoré majú prospech z vývozných obmedzení, pokiaľ ide o železnú rudu, sú indické spoločnosti, ktoré používajú železnú rudu v nadväzujúcej výrobe, a to najmä v oceliarskom priemysle. Skutočnosť, že železná ruda je základným materiálom v oceliarskom priemysle, neznamená, že je základným materiálom v indickom hospodárstve ako celku, ako je voda, ropa a plyn, ktoré používa neobmedzený počet priemyselných odvetví a podnikov. Železnú rudu teda nemožno porovnávať s týmito inými materiálmi.

163    Navyše, aj keď je možné, že z dotknutých vývozných obmedzení môžu mať nepriamo prospech nadväzujúce podniky oceliarskeho priemyslu, ktoré využívajú železo a oceľ, keďže toto výrobné odvetvie prenieslo ne tieto podniky výhodu spojenú so subvencovaním poskytovania železnej rudy, nemôže to mať za následok, že samotná pomoc oceliarskemu priemyslu sa nebude považovať za špecifickú v zmysle základného nariadenia.

164    Navyše skutočnosť, že zo subvencie má úžitok celé výrobné odvetvie, neznamená, že sa nemôže považovať za „špecifickú“ subvenciu v zmysle článku 4 ods. 2 základného nariadenia. V skutočnosti podľa samotného tohto ustanovenia subvencia môže byť špecifická nielen pre určitý podnik, ale aj pre „odvetvie alebo skupinu podnikov, resp. výrobných odvetví“.

165    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého sú dotknuté aj iné významné priemyselné odvetvia, ako napríklad odvetvie výroby cementu, premývania uhlia a ferozliatin, treba poznamenať, že toto tvrdenie sa opiera o jednoduché tvrdenia bez toho, aby žalobkyne poskytli údaj o spotrebe týchto iných priemyselných odvetví, takže nemožno vylúčiť, že táto spotreba je veľmi nízka.

166    V každom prípade treba v tejto súvislosti poznamenať, že podľa správy panelu orgánu na urovnávanie sporov WTO prijatej v spore „Spojené štáty – niektoré ploché výrobky z ocele – India“ (WT/DS 436/R) a potvrdenej, pokiaľ ide o otázku špecifickosti, v správe odvolacieho orgánu v tom istom spore (WT/DS 436/AB/R) (pozri bod 160 vyššie), ktorý sa tiež týka opatrení prijatých indickou vládou, pokiaľ ide o železnú rudu, subvencovanie týkajúce sa tejto rudy možno považovať za špecifické.

167    Tento panel vo svojej správe konštatoval, že „keďže [bolo] preukázané, že oprávnenosť subvencie bola obmedzená, [bola] táto subvencia špecifická v zmysle článku 2 [dohody o SVO]“, a že „ak táto možnosť bola obmedzená z dôvodu, že iba niektoré podniky [mohli] používať subvencovaný výrobok, subvencia [bola] špecifická“.

168    Treba teda konštatovať, že v prejednávanom prípade sú opatrenia indickej vlády, ktoré sa týkajú len železnej rudy, „špecifické“ v zmysle článku 4 základného nariadenia, ako orgán na urovnávanie sporov WTO konštatoval už v súvislosti s článkom 2 dohody o SVO. Prvá časť tretieho žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť ako nedôvodná.

–       O druhej časti tretieho žalobného dôvodu, ktorá sa týka nešpecifického charakteru subvencie spočívajúcej vo vývoznej dani zo železnej rudy

169    V rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že v Indii existuje veľké množstvo vývozných daní. V dôsledku toho je počet výrobných odvetví, ktoré môžu ťažiť z politiky pomoci údajne vedenej indickou vládou prostredníctvom obmedzení vývozu v nadväzujúcich výrobných odvetviach, nevyčísliteľný. Preto Komisia nemôže vyvodiť špecifickosť sporných vývozných obmedzení bez toho, aby vykonala analýzu ostatných vývozných daní uplatňovaných v Indii a prípadných zásahov vlády týkajúcich sa týchto iných daní.

170    Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania spochybňuje dôvodnosť tejto časti.

171    Je potrebné uviesť, že druhá časť tohto žalobného dôvodu je založená na tvrdení, že v Indii údajne existuje veľký počet výrobkov podliehajúcich vývoznej dani. Treba poznamenať, po prvé, že predmetné vývozné obmedzenia nespočívajú len vo vývoznej dani, ale pozostávajú z dvoch opatrení, t. j. vývoznej dane zo železnej rudy a DFP, pričom tieto dve opatrenia predstavujú vykonávanie politiky indickej vlády zameranej na podporu indického oceliarstva.

172    Po druhé, za predpokladu, že indická vláda zaviedla množstvo subvencií založených na mechanizme cielených vývozných obmedzení zameraných na podporu rôznych priemyselných odvetví, je ešte potrebné, aby sa požiadavka špecifickosti týkala konkrétne každej z týchto subvencií a nie skutočnosti, že vláda použila subvencovanie len v obmedzenej miere.

173    V dôsledku toho stačilo, aby Komisia analyzovala subvenčný charakter predmetných opatrení, a najmä vývoznej dane zo železnej rudy bez toho, aby musela analyzovať aj ďalšie vývozné dane na iné výrobky. Ako uviedla Komisia, každá vývozná daň je koncipovaná autonómne, pokiaľ ide o rôzne výrobky a môžu z nej mať prospech rôzne hospodárske subjekty, takže iba osobitná analýza každej vývoznej dane umožňuje zistiť, či predstavuje špecifickú subvenciu, alebo nie.

174    V každom prípade žalobkyne nijako nepreukázali, že predmetné obmedzenia týkajúce sa železnej rudy sú súčasťou horizontálnej politiky pomoci určenej pre všetky nadväzujúce odvetvia indického priemyslu, na ktoré sa vzťahujú podobné opatrenia.

175    Preto je namieste zamietnuť druhú časť tretieho žalobného dôvodu ako nedôvodnú, ako aj tretí žalobný dôvod ako celok.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 2, článku 6 písm. d) a článku 15 ods. 1 základného nariadenia

176    Štvrtý žalobný dôvod, ktorý sa delí na dve časti a ktorý, ako tretí žalobný dôvod, je uvedený subsidiárne k prvému žalobnému dôvodu, sa týka posúdení uvedených v napadnutom nariadení týkajúcich sa existencie výhody.

–       O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 3 ods. 2 a článku 15 ods. 1 druhého pododseku základného nariadenia

177    Aby bolo možné preskúmať túto časť žalobného dôvodu, na úvod je potrebné pripomenúť, že článok 3 základného nariadenia stanovuje, že subvencia sa považuje za existujúcu, ak sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2, t. j. ak ide o „finančnú pomoc“ vlády v krajine pôvodu alebo vývozu a v dôsledku toho dochádza k poskytnutiu „výhody“. Články 6 a 7 uvedeného nariadenia stanovujú pravidlá výpočtu „výhody“ poskytnutej príjemcovi. Napokon článok 15 toho istého nariadenia stanovuje vo svojom odseku 1 druhom pododseku, že žiadne kompenzačné opatrenia sa neuložia, najmä ak sa preukázalo, že subvencie už zapojených vývozcov vôbec nezvýhodňujú.

178    V súvislosti s prvou časťou žalobkyne uplatňujú dve výhrady. V prvej žalobnej výhrade založenej na porušení článku 3 ods. 2 základného nariadenia v prvom rade tvrdia, že výpočet výhody, ako ho uskutočnila Komisia, ukázal, že päť z dvanástich mesiacov obdobia prešetrovania Jindal Saw zaplatila za železnú rudu, ktorú nadobudla, väčšiu než primeranú odmenu v tom zmysle, že zaplatila cenu, ktorá je vyššia ako cena, ktorú Komisia použila na porovnanie. Okrem toho subvenčné rozpätie sa po období prešetrovania znížilo, takže z aktualizovaného výpočtu by pravdepodobne vyplynula „záporná výhoda“. Preto sa žalobkyne domnievajú, že Komisia nemala dospieť k záveru, že spoločnosti Jindal Saw bola poskytnutá výhoda.

179    Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tejto výhrady.

180    V tejto súvislosti treba uviesť, že zo samotného znenia článku 5 základného nariadenia vyplýva, že suma napadnuteľných subvencií by sa mala vypočítať z hľadiska výhody priznanej príjemcovi, „ktorá objektívne existuje počas obdobia skúmania nároku na subvenciu“. Z toho vyplýva, že pri posudzovaní výhody sa musí zohľadniť celé obdobie prešetrovania. Znamená to najmä, pokiaľ ide, ako v prejednávanej veci, o finančnú pomoc na výrobky, ktorých ceny sú nestále, že je relevantné zistiť, či výhoda bola poskytnutá s ohľadom na celé obdobie prešetrovania, a nie, či bola výhoda poskytnutá v každom momente tohto obdobia. Z uvedeného nariadenia totiž vôbec nevyplýva, že aby šlo o subvenciu, predmetné opatrenie musí poskytovať výhodu nepretržite. V tomto prípade je teda rozhodujúce vedieť, či výpočet výhody pre celé obdobie prešetrovania poukázal existenciu kladného subvenčného rozpätia v prospech spoločnosti Jindal Saw, ako vyplýva z odôvodnenia 265 napadnutého nariadenia.

181    Z rovnakých dôvodov súvisiacich so skutočnosťou, že ceny železnej rudy kolíšu, tiež nie je relevantné na účely posúdenia zákonnosti napadnutého nariadenia, že aktuálnejší výpočet mohol preukázať, že predmetná finančná pomoc už nepriznávala výhodu indickým vyvážajúcim výrobcom v určitom čase, pretože do úvahy treba vziať len výhodu priznanú počas obdobia prešetrovania.

182    Preto je potrebné konštatovať, že napadnuté nariadenie je správne založené na konštatovaní, podľa ktorého predmetná finančná pomoc poskytla výhodu spoločnosti Jindal Saw počas obdobia prešetrovania, takže prvá výhrada nie je dôvodná.

183    Pokiaľ ide o druhú výhradu uvedenú subsidiárne, žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 15 ods. 1 druhý pododsek základného nariadenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia tým, že uložila vyrovnávacie opatrenia, hoci Jindal Saw nemala prospech z údajnej subvencie, pretože po období prešetrovania táto spoločnosť doviezla takmer všetku svoju železnú rudu, ktorú kúpila, čo Komisia overila. Komisia preto nemala na základe svojich záverov týkajúcich sa obdobia prešetrovania dospieť k záveru, že Jindal Saw dostane v blízkej budúcnosti subvenciu, zatiaľ čo v čase uloženia vyrovnávacích opatrení žiadna subvencia neexistovala.

184    Pokiaľ ide o predpovede, že Jindal Saw sa bude opäť zásobovať na indickom trhu, Komisia nepreukázala, že ceny železnej rudy na svetovom trhu predstavovali hlavný dôvod, prečo Jindal Saw viac nenakupovala železnú rudu v Indii, ani že zvýšenie cien na svetovom trhu by ju viedlo k tomu, že by opäť nakupovala železnú rudu na indickom trhu. V tejto súvislosti žalobkyne uvádzajú, že Jindal Saw musela zaplatiť náklady na prepravu, aby dovezenú železnú rudu dopravila až do závodu, čo znamená, že dovoz železnej rudy v austrálskej cene na úrovni z prístavu (FAB) bol drahší ako zásobovanie sa na indickom trhu. Okrem toho Komisia nemohla vylúčiť možnosť, že ceny na svetovom trhu klesnú v blízkej budúcnosti.

185    Pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 15 ods. 1 druhého pododseku základného nariadenia v prejednávanej veci, žalobkyne tvrdia, že pôsobnosť tohto ustanovenia, pokiaľ ide o druhú hypotézu, ktorá je v ňom uvedená, nie je obmedzená na „jednorazovú, neobnoviteľnú subvenciu“, ako tvrdí Komisia. V tejto súvislosti odkazujú na správu panelu orgánu na urovnávanie sporov WTO prijatú 17. decembra 2007 v rámci sporu „Japonsko – Vyrovnávacie clo na dynamickú pamäť s priamym prístupom z Kórey“ (WT/DS 336/R).

186    Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tejto výhrady.

187    Podľa článku 15 ods. 1 druhého pododseku základného nariadenia sa neprijme žiadne vyrovnávacie opatrenie, najmä ak sa preukáže, že subvencie zapojených vývozcov už vôbec nezvýhodňujú.

188    V prejednávanej veci sa vzhľadom na povahu dotknutej finančnej pomoci výhoda získaná z dôvodu zaplatenia nižšej než primeranej ceny za poskytovanie železnej rudy môže meniť, pokiaľ ide o jej význam, dokonca môže dočasne prestať existovať, pretože táto výhoda v praxi závisí od cien železnej rudy na svetových trhoch, z ktorých je austrálsky trh reprezentatívny, ktoré sú nestále. Treba však konštatovať, že vývozné obmedzenia, ktoré predstavujú túto finančnú pomoc, sú trvalé. Preto prípadná strata výhody v určitom momente neposkytuje žiadnu informáciu o jej budúcej existencii. Bolo by preto nekoherentné zabrániť uloženiu vyrovnávacích ciel, lebo v deň, keď mali byť uložené, kolísanie „primeraných“ cien spôsobilo dočasnú stratu výhody, ktorá bola zákonne zistená počas obdobia prešetrovania.

189    Ako totiž zdôraznila Komisia, kým existujú predpisy, ktorými sa ustanovujú obmedzenia vývozu, nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti sa medzinárodné ceny znovu zvýšia ako reakcia na kolísanie medzinárodného dopytu a ponuky železnej rudy alebo indické ceny klesnú, pričom opäť vznikne výhoda.

190    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, správa panelu v rámci sporu „Japonsko – DRAM“ (pozri bod 185 vyššie) nepodporuje ich tvrdenie. Tento spor sa týkal jednorazových subvencií a vznikla otázka, či tieto subvencie v čase uloženia vyrovnávacích opatrení stále vyvolávali účinky. Panel uviedol, že nebolo možné dospieť k záveru, že prešetrujúci orgán bol povinný vykonať nové vyšetrovanie v čase tohto uloženia, aby potvrdil pokračovanie subvencovania, ktorého existencia bola zistená počas obdobia prešetrovania, pretože by to bolo v rozpore so samotným používaním období, na ktoré sa vzťahuje prešetrovanie.

191    Pokiaľ ide o otázku, či tak, ako to tvrdia žalobkyne, prináležalo Komisii, aby preukázala na jednej strane, že príslušné úrovne cien železnej rudy na svetovom trhu a na indickom trhu predstavovali hlavný dôvod, prečo sa Jindal Saw prestala zásobovať železnou rudou v Indii, a na druhej strane, že ceny železnej rudy na svetovom trhu viedli spoločnosť Jindal Saw k tomu, aby opäť nakupovala železnú rudu, ktorú používa, na indickom trhu, treba poukázať na to, že Komisia musí samozrejme preukázať, že subvencia existuje počas obdobia prešetrovania. Ak však po uplynutí tohto obdobia príjemca tvrdí, že subvencia už neexistuje alebo, prinajmenšom, že z nej už nemá prospech, nesie dôkazné bremeno.

192    V dôsledku toho, ak, ako v predmetnom prípade, podnik tvrdí, že sa nesnaží zadovážiť si suroviny za najlepšiu cenu, ktorú by mohol získať, čo je v rozpore s hospodárskou logikou, prináleží mu prinajmenšom predložiť presvedčivé vysvetlenia na účely preukázania tejto skutočnosti, čo žalobkyne neurobili, pretože neuviedli, z akého dôvodu by sa Jindal Saw vzdala zásobovania na indickom trhu za predpokladu, že v dôsledku predmetných vývozných obmedzení by ceny železnej rudy na ňom boli opäť nižšie ako ceny na svetovom trhu.

193    Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné zamietnuť aj druhú výhradu prvej časti štvrtého žalobného dôvodu ako nedôvodnú, a teda treba zamietnuť aj prvú časť v celom rozsahu.

–       O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. d) základného nariadenia, a v dôsledku toho článku 15 ods. 1 tretieho pododseku toho istého nariadenia

194    V rámci druhej časti štvrtého žalobného dôvodu, ktorá obsahuje tri výhrady, žalobkyne uvádzajú, že Komisia tým, že chybne vypočítala výhodu, ktorá údajne vyplývala z finančnej pomoci, porušila článok 3 ods. 2 a článok 6 písm. d) základného nariadenia a v dôsledku toho článok 15 ods. 1 tretí pododsek uvedeného nariadenia.

195    Ako bolo pripomenuté v bode 177 vyššie, článok 3 základného nariadenia stanovuje, že subvencia sa považuje za existujúcu, ak ide o „finančnú pomoc“ vlády a ak v dôsledku toho dochádza k poskytnutiu „výhody“. Články 6 a 7 uvedeného nariadenia stanovujú pravidlá výpočtu „výhody“ poskytnutej príjemcovi.

196    Pokiaľ ide o finančnú pomoc spočívajúcu v poskytnutí tovaru vládou, článok 6 písm. d) základného nariadenia v podstate stanovuje, že takéto poskytnutie priznáva výhodu, ak sa uskutoční za nižšiu než primeranú odplatu.

197    To isté ustanovenie stanovuje pravidlá uplatniteľné v prípade, že v dodávateľskej krajine neexistujú trhové podmienky, ktoré možno použiť ako primeraný základ na určenie primeranej výšky odmeny pre príslušný tovar. V takom prípade sa buď podmienky prevládajúce v dotknutej krajine na základe skutočných nákladov, cien a iných faktorov dostupných v tejto krajine upravia o primeranú hodnotu, ktorá odráža bežné trhové podmienky, alebo sa použijú trhové podmienky, ktoré platia na trhu v inej krajine alebo na svetovom trhu, ktoré sú pre príjemcu dostupné.

198    V prejednávanej veci z odôvodnení 230 a 231 napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia určila existenciu výhody priznanej príjemcom tak, že vypočítala po prvé váženú priemernú nákupnú cenu železnej rudy kúpenej počas obdobia prešetrovania dvoma indickými vyvážajúcimi výrobcami, ktorí spolupracovali počas prešetrovania. Táto vážená priemerná nákupná cena bola vypočítaná za jednotlivé mesiace na základe ceny dodávky železnej rudy z bane do závodu v Indii. Uvedená nákupná cena zahŕňala náklady na prepravu, ktoré boli zohľadnené v závislosti od priemerných nákladov na prepravu týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov. Priemerná nákupná cena vychádzala z cien a množstiev uvedených v zozname jednotlivých transakcií zmienených vo faktúrach, ktoré boli predložené týmito dvomi indickými výrobcami, pričom bola predmetom určitých úprav, ktoré boli považované za potrebné (pozri odôvodnenia 232, 254, 257 a 260 uvedeného nariadenia), najmä pokiaľ ide o priemerné náklady na dopravu, tak, aby bolo možné stanoviť priemernú nákupnú cenu železnej rudy dodávanej k bránam závodu.

199    Po druhé, Komisia stanovila vhodnú referenčnú cenu, aby mohla pomocou porovnania určiť, či existovala výhoda. Keďže Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že všetky transakcie na indickom trhu boli dotknuté predmetnými vývoznými obmedzeniami železnej rudy a že nebolo možné určiť, aké by boli nákupné ceny na tomto trhu, ak by takéto obmedzenia neexistovali, rozhodla sa prijať ako referenciu podmienky, ktoré prevládali na trhu inej krajiny alebo na svetovom trhu, na ktoré mali príjemcovia prístup v súlade s článkom 6 písm. d) druhým pododsekom bodom ii) základného nariadenia (pozri odôvodnenia 235 až 240 napadnutého nariadenia).

200    V prejednávanej veci sa Komisia rozhodla použiť ceny v Austrálii, čo nie je spochybnené v rámci tejto veci. Keďže nemala k dispozícii ceny z bane v Austrálii a berúc do úvahy skutočnosť, že indické ceny zahŕňali náklady na dopravu z bane do závodu, považovala za vhodné zahrnúť aj dopravné náklady, ktoré by zaplatil austrálsky odberateľ železnej rudy na prepravu z austrálskej bane, teda aby sa porovnanie vykonalo na rovnakej obchodnej úrovni, pričom z dôvodu nedostupnosti príslušných údajov boli tieto údaje nahradené nákladmi na dopravu z bane do prístavu (pozri odôvodnenie 241 napadnutého nariadenia).

201    Komisia na tomto základe porovnala „indické domáce ceny železnej rudy prepravenej z indickej bane do závodu v Indii“ (ale nevyloženej v závode) s „austrálskymi domácimi cenami železnej rudy prepravenej z bane do prístavu“ (ale nie vyloženej v prístave) (pozri odôvodnenie 255 napadnutého nariadenia). Podľa Komisie rozdiel medzi týmito dvoma nákupnými cenami vynásobený množstvom kúpenej železnej rudy počas obdobia prešetrovania a spotrebovanej na výrobu príslušného výrobku predstavuje „úsporu“ získanú indickými výrobcami tohto výrobku, ktorí nakupujú železnú rudu na indickom skreslenom trhu, v porovnaní s cenou, ktorú by zaplatili v prípade neexistencie skreslenia. Táto celková suma predstavuje výhodu, ktorú indická vláda poskytla indickým výrobcom počas obdobia prešetrovania (pozri odôvodnenia 258, 259 a 261 uvedeného nariadenia).

202    Po štvrté, pri určení výšky subvencie pre jednotlivých indických výrobcov, ktorí spolupracovali na prešetrovaní, Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia rozdelila tieto výšky subvencie na celkový obrat príslušného výrobku počas obdobia prešetrovania, pretože táto subvencia poskytla výhodu celej výrobe príslušného výrobku, a nie iba výrobe určenej na vývoz (pozri odôvodnenie 262 napadnutého nariadenia). Výška subvencie pre spoločnosť Jindal Saw bola stanovená na 3,91 % (pozri odôvodnenie 271 tohto nariadenia uvedeného ako posledné).

203    V rámci prvej výhrady žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 3 ods. 2 a článok 6 písm. d) základného nariadenia tým, že určila výhodu poskytnutú spoločnosti Jindal Saw bez toho, aby vychádzala zo skutočných nákladov, ktoré jej táto spoločnosť oznámila vo forme „cena franko prístav“, ktorá zahŕňa kúpnu cenu železnej rudy, ako aj náklady na dopravu z bane do jej závodov v Indii. Podľa žalobkýň si Komisia nemohla zvoliť vychádzať z priemernej nákupnej ceny zahŕňajúcej „štandardné vážené priemerné náklady na dopravu z bane do závodu“ v Indii.

204    Komisia, ktorú podporuje vedľajší účastník konania, spochybňuje dôvodnosť tejto výhrady a tvrdí, po prvé, že cieľom výpočtu priemernej nákupnej ceny železnej rudy v Indii zahŕňajúcej náklady na dopravu určené na základe priemerných nákladov na dopravu dvoch indických vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali počas prešetrovania, bolo určiť, aké by boli ceny železnej rudy pochádzajúcej z akejkoľvek bane v Indii, a na druhej strane, že v rámci porovnania s vhodnou referenčnou cenou uplatňovanou mimo Indie by akákoľvek iná metóda viedla k umelému zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu týchto vyvážajúcich výrobcov na základe ich skutočných nákladov na logistiku a vzdialenosti ich závodov od baní, v ktorých nakupovali železnú rudu.

205    Treba teda preskúmať, či v prejednávanej veci Komisia mohla oprávnene konštatovať existenciu výhody pre každého z dvoch indických vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, berúc do úvahy priemernú cenu za nákup železnej rudy v Indii, ktorá nezahŕňala skutočné náklady na dopravu, ktoré vznikli každému z uvedených vyvážajúcich výrobcov, ale tzv. „štandardné vážené priemerné náklady na dopravu“ vypočítané na základe nákladov na dopravu, ktoré jej oznámili.

206    V snahe určiť, či článok 6 základného nariadenia, najmä jeho písmeno d), sa má vykladať v tom zmysle, že Komisia je povinná zohľadniť, ak sú dostupné, jednotlivé ceny zaplatené za každého vyvážajúceho výrobcu na výpočet výhody alebo že sa môže rozhodnúť vypočítať výhodu na základe priemernej ceny zahŕňajúcej náklady na dopravu zodpovedajúce priemernej hodnote stanovenej na základe nákladov, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom, ktorí spolupracovali počas prešetrovania, je potrebné vykonať analýzu znenia, kontextu a účelu tohto ustanovenia.

207    Najskôr treba pripomenúť, že článok 6 základného nariadenia je nazvaný „Výpočet výhody pre príjemcu“. Pojem „príjemca“ v jednotnom čísle sa nachádza tiež v úvodnej vete tohto článku. Okrem toho z výrazu „prospech pre príjemcu“ vyplýva, že určenie existencie výhody sa špecificky týka fyzickej alebo právnickej osoby. Z toho vyplýva, že výhoda sa musí určiť a vypočítať pre každého príjemcu v závislosti od jeho situácie.

208    Ďalej z článku 5 základného nariadenia vyplýva, že článok 6 uvedeného nariadenia stanovuje hlavné zásady na výpočet výšky subvencie v závislosti od „prospechu pre príjemcu“. Tieto hlavné zásady sa vzťahujú na finančnú pomoc poskytnutú prostredníctvom kapitálových investícií, pôžičiek, záruk na pôžičky, ako aj poskytnutia tovarov alebo služieb a nákupu tovaru vládou. Podľa týchto hlavných zásad výhoda existuje, ak príjemca získal finančnú pomoc za podmienok, ktoré sú priaznivejšie ako tie, ktoré by pre neho platili na trhu.

209    Konkrétne v prípade poskytnutia tovarov článok 6 písm. d) základného nariadenia stanovuje, že výhoda existuje, ak „… sú poskytnuté za nižšiu než primeranú odplatu“, pričom „primeranosť odplaty [je] určená na základe existujúcich trhových podmienok pre výrobky alebo služby v krajine ich poskytnutia alebo nákupu (vrátane ceny, kvality, dostupnosti, obchodovateľnosti, prepravných a iných nákupných, resp. predajných podmienok)“.

210    Z uvedeného vyplýva, že stanovenie „výhody“ obsahuje porovnanie, pričom toto porovnanie, pretože sa zameriava na posúdenie primeranosti zaplatenej ceny v porovnaní s bežnými trhovými podmienkami, v zásade v krajine dodania, musí zohľadniť všetky prvky ceny, ktoré príjemca znáša v súvislosti s prijatím tovaru poskytnutého vládou. V skutočnosti „výhoda pre príjemcu“ môže existovať len v prípade, že vďaka finančnej pomoci vlády sa dostane do lepšej situácie ako v prípade neexistencie pomoci. Z tohto ustanovenia preto vyplýva, že v rámci možností musí metóda, ktorú Komisia použije pri výpočte výhody, odrážať skutočnú výhodu poskytnutú príjemcovi.

211    Je však potrebné konštatovať, že metóda, ktorú Komisia použila v napadnutom nariadení, sa vzďaľuje od tohto cieľa. V skutočnosti Komisii neumožňuje overiť, či bola skutočne priznaná výhoda každému z týchto vyvážajúcich výrobcov a či sa jeden konkrétny vyvážajúci výrobca v dôsledku finančnej pomoci vlády nachádza v lepšej situácii, než v akej by sa nachádzal bez nej. Berúc do úvahy jedny priemerné náklady na dopravu pre týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov Komisia nemôže vylúčiť možnosť, že jeden z nich nezíska výhodu, a to najmä preto, že skutočné náklady na dopravu, ktoré znáša, anulujú celú výhodu súvisiacu s výhodnou cenou samotného výrobku.

212    Z článku 3 ods. 1 a 2 základného nariadenia však vyplýva, že v prípade vyvážajúceho výrobcu existuje subvencia, len ak finančná pomoc vlády skutočne poskytuje tomuto vyvážajúcemu výrobcovi výhodu.

213    Z toho vyplýva, že vzhľadom na znenie, cieľ a kontext, do ktorého patrí článok 6 základného nariadenia, tento článok nemožno vykladať tak, že v situácii, o ktorú ide v prejednávanej veci, keď sú identifikovaní len traja vyvážajúci výrobcovia a dvaja z nich spolupracovali na prešetrovaní, umožňuje Komisii vypočítať prospech každého z dvoch vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali počas prešetrovania, na základe priemernej nákupnej ceny zahŕňajúcej náklady na dopravu zodpovedajúce priemernej hodnote stanovenej na základe nákladov znášaných týmito dvoma vyvážajúcimi výrobcami, a nie na základe ceny, ktorú skutočne znášal každý z nich, vrátane ich skutočných nákladov na dopravu.

214    Za týchto okolností je potrebné uviesť, že nemožno vylúčiť, že takýto výpočet individuálnej výhody by mohol viesť ku konštatovaniu, že Jindal Saw s ohľadom na požiadavky stanovené v článku 3 základného nariadenia nezískala výhodu v dôsledku zavedenia vývozných obmedzení, a teda v prípade tohto vyvážajúceho výrobcu neexistovala subvencia spojená s uvedenými obmedzeniami.

215    Tento záver nemožno spochybniť tvrdeniami uvádzanými Komisiou.

216    To platí, pokiaľ ide, po prvé, o tvrdenie, že použitie metodiky bolo odôvodnené potrebou porovnať referenčné ceny stanovené na základe priemeru cien s inou cenou, ktorá tiež predstavovala priemernú cenu.

217    Skutočnosť, že Komisia musela použiť referenčnú cenu mimo Indie podľa článku 6 písm. d) bodu ii) základného nariadenia, neznamená, že musela vypočítať priemernú nákupnú cenu železnej rudy v Indii z akejkoľvek bane v Indii.

218    V základnom nariadení sa totiž nijako nerozlišuje, pokiaľ ide o výpočet výhod v situáciách, v ktorých Komisia musí pristúpiť k uplatňovaniu tohto ustanovenia.

219    V tejto súvislosti nemôže uspieť argumentácia, ktorú uvádza Komisia vo svojich odpovediach na otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, že použitie výrazov „existujúce podmienky“ na jednej strane a „podmienky prevládajúce“ na druhej strane v prvom a druhom odseku bodu ii) písmena d) článku 6 základného nariadenia znamená, že referenčná cena sa nemusí vzťahovať na špecifickú situáciu vyvážajúceho výrobcu, ale môže odkazovať na prevládajúce podmienky na trhu. Tento výklad článku 6 písm. d) základného nariadenia sa zakladá na nesprávnom výklade predmetných ustanovení. Výrazy, o ktoré ide, sa v oboch prípadoch týkajú referenčnej ceny, ktorá musí byť určená a nie cien, ktoré zaplatil príjemca finančnej pomoci spočívajúcej v poskytovaní tovarov, ktoré treba porovnať s referenčnými cenami s cieľom posúdiť, či príjemca skutočne získal výhodnejšiu cenu, než akú by mohol získať na trhu bez zásahu vládnych orgánov. Naopak, vôbec z neho nevyplýva, že len ceny zaplatené príjemcom, ktoré odrážajú „existujúce podmienky“ na trhu“ alebo „prevládajúce podmienky“ na trhu“, možno zohľadniť pri rozhodovaní, či príjemca zaplatil nižšiu než primeranú odplatu na nadobudnutie tovaru poskytovaného vládnymi orgánmi.

220    Po druhé, ako uviedli žalobkyne, použitie nákladov na dopravu, ktoré výrobca skutočne vynaložil, ktoré sú stanovené na základe jeho skutočných logistických nákladov a vzdialenosti jeho závodov a od baní, v ktorých sa zásobuje železnou rudou, na účely preskúmania existencie prípadnej výhody pre každého vyvážajúceho výrobcu nevedie k umelému zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu. V prípade neexistencie údajného subvencovania má každý vyvážajúci výrobca rovnakú výhodu alebo nevýhodu, pretože znáša rovnaké náklady na dopravu.

221    Po tretie zo správy odvolacieho orgánu v rámci sporu „Spojené štáty – uhlíková oceľ – India“ (pozri bod 160 vyššie) nemožno vyvodiť, že Komisia bola povinná vykonať porovnanie na základe jednej priemernej ceny pre indických vyvážajúcich výrobcov.

222    Naopak, ako vyplýva zo správy odvolacieho orgánu v rámci uvedeného sporu, vyšetrovací orgán musí byť schopný upraviť referenčné ceny tak, aby odrážali trhové podmienky. V uvedenom spore si vyšetrovací orgán zvolil referenčnú cenu, ktorá odrážala spôsob doručenia, ktorý bol použitý len pri veľmi malom počte transakcií v dodávateľskej krajine, takže neodrážal všeobecne uplatniteľné náklady na doručenie vzťahujúce sa na predmetný tovar. Odvolací orgán konštatoval, že v takomto prípade má metóda použitá vyšetrovacím orgánom na výpočet „výhody“ umožniť vykonať úpravy referenčných cien tak, aby odrážala náklady na doručenie, ktoré sa viac približujú nákladom na doručenie, ktoré sú všeobecne uplatniteľné na predmetný tovar v dodávateľskej krajine. Je nutné konštatovať, že nič v týchto záveroch nebránilo Komisii určiť dve referenčné ceny v situácii, o akú ide vo veci samej, keď existovali iba dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorí nevyhnutne nepoužívali ten istý spôsob dodania, čo by jej umožnilo vykonať porovnanie na základe nákupnej ceny zahŕňajúcej pre každého vyvážajúceho výrobcu náklady na dopravu, ktoré skutočne znášal.

223    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Komisia určila existenciu výhody vyplývajúcej z vývozných obmedzení, pokiaľ ide o spoločnosť Jindal Saw, v rozpore s článkom 6 písm. d) základného nariadenia.

224    V prejednávanej veci však, ako to vyplýva z konštatovania uvedeného v bode 214 vyššie, toto nesprávne posúdenie môže viesť k záveru, že spoločnosti Jindal Saw bola poskytnutá výhoda v dôsledku zavedenia vývozných obmedzení v prípade absencie takejto výhody.

225    Ako totiž vyplýva z odpovedí Komisie na otázky položené Všeobecným súdom 25. mája 2018, náklady na dopravu vynaložené spoločnosťou Jindal Saw boli vyššie než tie, ktoré Komisia zohľadnila ako priemer a zahrnula do výpočtu priemernej nákupnej ceny železnej rudy v Indii. Tento rozdiel v nákladoch na dopravu znamená, že cena, za ktorú sa spoločnosť Jindal Saw zásobovala železnou rudou na indickom trhu, bola v skutočnosti vyššia ako priemerná nákupná cena, ktorú použila Komisia na určenie úrovne odmeny, čo malo nevyhnutne vplyv na výhodu, ktorá mohla byť poskytnutá tomuto vyvážajúcemu výrobcovi.

226    Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že uvedená chyba je spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého nariadenia tým, že spôsobí neplatnosť celej analýzy Komisie týkajúcej sa samotnej existencie subvencie, pretože Komisia z právneho hľadiska neodôvodnila svoj záver, podľa ktorého malo byť uložené vyrovnávacie clo na dovozy príslušného výrobku vyrobeného spoločnosťou Jindal Saw (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 25. októbra 2011, Transnational Company „Kazchrome“ a ENRC Marketing/Rada, T‑192/08, EU:T:2011:619, bod 119 a citovanú judikatúru).

227    V dôsledku toho treba vyhovieť prvej výhrade druhej časti štvrtého žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o druhej a tretej výhrade tejto časti, založených na porušení článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. d) základného nariadenia, pretože Komisia nesprávne náhodne vybrala niektoré položky z nákladov spoločnosti Jindal Saw na dodanie na výpočet priemerných štandardných nákladov na dopravu, a článku 15 ods. 1 tretieho pododseku tohto nariadenia, pretože Komisia stanovila vyrovnávacie clo na vyššej úrovni než napadnuteľné subvencie.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1, 2 a 5 a článku 15 ods. 1 tretieho pododseku základného nariadenia

228    V rámci piateho žalobného dôvodu, ktorý je potrebné skúmať v rozsahu, v akom môže viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia vo väčšom rozsahu, žalobkyne tvrdia, že Komisia nezaložila zistenie existencie ujmy výrobného odvetvia Únie na nesporných dôkazoch a objektívnom preskúmaní. Tvrdia, že pri analýze účinkov subvencovaných dovozov na ceny podobného výrobku uvedeného výrobného odvetvia, a predovšetkým pri určení predaja príslušného výrobku za znížené ceny v porovnaní s podobným výrobkom tohto výrobného odvetvia, Komisia v rozpore s článkom 8 ods. 1 a 2 základného nariadenia nevykonala porovnanie cien ani na rovnakej obchodnej úrovni, ani na primeranej obchodnej úrovni.

229    Žalobkyne tvrdia, že závery vyvodené z výpočtu cenového podhodnotenia príslušného výrobku boli použité Komisiou na účely stanovenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a príčinnej súvislosti medzi dovozom tohto výrobku a touto ujmou, ako aj na výpočet rozpätia ujmy. V dôsledku toho sa chyby vo výpočte cenového podhodnotenia dotkli ostatných prvkov napadnutého nariadenia. Predovšetkým stanovenie rozpätia ujmy na neprimerane vysokej úrovni malo za následok, že vyrovnávacie clo, ktoré je stanovené v tomto nariadení, je vyššie než clo, ktoré by stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej uvedenému výrobnému odvetviu, čo je v rozpore s článkom 15 ods. 1 tretím pododsekom základného nariadenia.

230    Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu. Tvrdí, že argumentácia žalobkýň je nepresná. Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, cenové podhodnotenie bolo správne vypočítané na základe porovnania cien na rovnakej obchodnej úrovni a na primeranej úrovni.

231    Komisia zdôrazňuje, že základné nariadenie nestanovuje spôsob, akým sa má vypočítať podhodnotenie, a ani judikatúra nestanovuje osobitnú metodiku na jeho výpočet.

232    Komisia okrem toho pripomína, že údaje použité na výpočet cenového podhodnotenia boli poskytnuté zainteresovanými stranami.

233    Komisia okrem toho tvrdí, že zo základného nariadenia, ako je vykladané judikatúrou, nevyplýva, že výpočet podhodnotenia by sa mal zakladať na skutočných cenách s cieľom zohľadniť skutočnú hospodársku súťaž na trhu a hľadisko zákazníka, ako tvrdia žalobkyne.

234    Komisia napokon tvrdí, že v každom prípade cenové podhodnotenie predmetného dovozu je len jedným z ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Únie, že zistenia o podhodnotení v prípade druhého indického vyvážajúceho výrobcu, ktorý spolupracoval na prešetrovaní, neboli spochybnené a že posúdenie príčinnej súvislosti medzi predmetnými dovozmi a ujmou uvedeného výrobného odvetvia je založené na úvahách týkajúcich sa nielen ceny, ale aj objemov, ktoré môžu samy osebe predstavovať dostatočný základ pre záver o existencii príčinnej súvislosti.

235    Týmto žalobným dôvodom žalobkyne konkrétne tvrdia, že Komisia sa dopustila chýb pri výpočte cenového podhodnotenia, čo predstavuje porušenie článku 8 základného nariadenia a ovplyvňuje platnosť napadnutého nariadenia.

236    Najskôr treba uviesť, že podľa článku 8 ods. 1 základného nariadenia sa pri určovaní ujmy výrobnému odvetviu Únie vychádza z priamych dôkazov, pričom súčasťou tohto postupu je objektívne skúmanie jednak objemu subvencovaných dovozov a vplyvu týchto dovozov na ceny na trhu Únie s podobnými výrobkami a jednak následného dosahu týchto dovozov na uvedené výrobné odvetvie.

237    Konkrétnejšie v prípade vplyvu subvencovaných dovozov na ceny článok 8 ods. 2 základného nariadenia stanovuje povinnosť zvážiť, či subvencované dovozy nepredstavujú značné cenové podhodnotenie v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie alebo či vplyv takýchto dovozov iným spôsobom výrazne nestláča ceny, prípadne nebráni ich rastu, ku ktorému by došlo za normálnych okolností.

238    Základné nariadenie neobsahuje definíciu pojmu cenové podhodnotenie a neupravuje metódu jeho výpočtu.

239    Výpočet cenového podhodnotenia predmetných dovozov sa vykoná v súlade s článkom 8 ods. 1 a 2 základného nariadenia, na účely určenia existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v dôsledku týchto dovozov a v širšom zmysle sa používa na účely posúdenia tejto ujmy a stanovenia rozpätia ujmy, t. j. úrovne odstránenia uvedenej ujmy. Povinnosť vykonať objektívne preskúmanie vplyvov subvencovaných dovozov, zakotvená v uvedenom článku 8 ods. 1, vyžaduje, aby bolo vykonané spravodlivé porovnanie ceny príslušného výrobku a ceny podobného výrobku uvedeného výrobného odvetvia pri predaji uskutočnenom na území Únie. S cieľom zabezpečiť spravodlivý charakter tohto porovnania sa ceny musia porovnávať na rovnakej obchodnej úrovni. Porovnanie vykonané medzi cenami získanými na rôznych obchodných úrovniach, t. j. bez zahrnutia všetkých nákladov súvisiacich s obchodnou úrovňou, ktoré treba zohľadniť, bude nevyhnutne viesť k umelým výsledkom neumožňujúcim správne posúdenie ujmy výrobného odvetvia Únie. Takéto spravodlivé porovnanie je podmienkou zákonnosti výpočtu ujmy spôsobenej tomuto výrobnému odvetviu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, T‑122/09, neuverejnený, EU:T:2011:46, body 79 a 85).

240    Podľa odôvodnenia 293 napadnutého nariadenia bolo rozpätie podhodnotenia v prejednávanom prípade vypočítané takto:

„Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania na základe údajov, ktoré predložili vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Únie, porovnaním týchto údajov:

a)      vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku vyrábaných výrobcami z Únie, účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, a

b)      zodpovedajúce vážené priemerné ceny podľa druhu výrobku za dovoz spolupracujúcich indických výrobcov pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe CIF (náklady, poistenie a prepravné) a náležite upravené o náklady po dovoze.“

241    Z odôvodnenia 382 napadnutého nariadenia vyplýva, že ceny uvedené v odôvodnení 293 písm. b) tohto nariadenia zodpovedajú vývoznej cene, tak ako bola stanovená v rámci antidumpingového konania.

242    Okrem toho v odôvodnení 301 napadnutého nariadenia Komisia dospela k záveru, že v prípade príslušného výrobku vyrábaného spoločnosťou Jindal Saw a predávaného v Únii existovalo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia vo výške 30,9 %, čo znamená, že ceny, za ktoré bol tento výrobok predávaný v Únii spoločnosťou Jindal Saw, boli o 30,9 % nižšie ako ceny podobného výrobku výrobného odvetvia Únie.

243    Z odôvodnenia 293 napadnutého nariadenia teda vyplýva, že porovnanie cien sa vykonalo na rovnakej obchodnej úrovni, a to s prihliadnutím na ceny zo závodu v prípade predajov výrobného odvetvia Únie a ceny CIF v prípade spoločnosti Jindal Saw. V nadväznosti na otázky, ktoré položil Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, Komisia uviedla, že v skutočnosti boli zohľadnené v rámci tohto porovnania na jednej strane, pokiaľ ide o toto výrobné odvetvie, buď ceny zo závodu výrobných subjektov, ktoré predávajú priamo nezávislým zákazníkom, alebo ceny zo závodu predávajúcich subjektov, a na druhej strane, pokiaľ ide o spoločnosť Jindal Saw, ceny CIF zodpovedajúce vývoznej cene, ako bola stanovená v rámci paralelne prebiehajúceho antidumpingového konania, na určenie dumpingového rozpätia, pričom sa zohľadnili rôzne úpravy určené najmä na to, aby sa zistila vývozná cena príslušného výrobku pred akýmkoľvek zapojením predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw.

244    Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že predaje uskutočnené prostredníctvom predajných subjektov výrobného odvetvia Únie treba považovať za rovnocenné predajom „zo závodu“, čo znamená, že boli správne zohľadnené ako predaje „zo závodu“ podobného výrobku uvedeného výrobného odvetvia pre výpočet cenového podhodnotenia. Preto bolo cenové porovnanie správne vykonané medzi cenami zodpovedajúcimi rovnakej obchodnej úrovni.

245    Toto tvrdenie nemôže byť prijaté.

246    Hoci Komisia uviedla v bode 293 napadnutého nariadenia a na pojednávaní, že v rámci porovnania cien výrobného odvetvia Únie zohľadnila ceny v štádiu „zo závodu“, v skutočnosti porovnala ceny predaja prvým nezávislým zákazníkom uvedeného výrobného odvetvia s cenami CIF spoločnosti Jindal Saw.

247    Keďže však Komisia použila predajné ceny prvým nezávislým zákazníkom v prípade podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, požiadavka na porovnanie cien na rovnakej obchodnej úrovni vyžadovala, aby ich porovnala, pokiaľ ide o výrobky spoločnosti Jindal Saw, tiež s predajnými cenami prvým nezávislým zákazníkom.

248    Okrem toho je potrebné konštatovať, že predaj výrobkov nie priamo výrobcom, ale prostredníctvom predajných subjektov, implikuje existenciu nákladov a ziskové rozpätie týchto subjektov, takže ceny uplatňované voči ich nezávislým zákazníkom sú vo všeobecnosti vyššie ako ceny uplatňované výrobcami pri priamom predaji takýmto zákazníkom. Ceny uplatňované predávajúcimi subjektmi teda nemožno zamieňať s cenami uplatňovanými výrobcami.

249    Preto Komisia tým, že na účely porovnania cien v rámci výpočtu podhodnotenia vykonala asimiláciu uvedenú v bode 244 vyššie medzi cenami uplatňovanými predávajúcimi subjektmi voči nezávislým zákazníkom a cenami uplatňovanými výrobcami v ich priamych predajoch takýmto zákazníkom, len pokiaľ ide o podobný výrobok výrobného odvetvia Únie, vzala do úvahy pre tento výrobok vyššiu cenu, a teda nepriaznivú pre spoločnosť Jindal Saw, ktorá vykonávala väčšinu svojich predajov v Únii prostredníctvom predajných subjektov, a situácia sa teda v tejto súvislosti líšila od situácie iného vyvážajúceho výrobcu, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní.

250    Navyše, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, z rozsudku z 30. novembra 2011, Transnational Company „Kazchrome“ a ENRC Marketing/Rada a Komisia (T‑107/08, EU:T:2011:704), nevyplýva, že pokiaľ ide o príslušný výrobok, bola povinná vziať do úvahy ceny na úrovni prepustenia do voľného obehu, čo by zodpovedalo v prejednávanej veci cene CIF pre výrobky indických vyvážajúcich výrobcov.

251    V skutočnosti, ako vyplýva z bodov 62 a 63 tohto rozsudku, Všeobecný súd sa v prejednávanej veci domnieval, že ceny použité na výpočet cenového podhodnotenia mali byť ceny dohodnuté s nezávislými zákazníkmi, t. j. ceny, ktoré mohli títo zákazníci posúdiť na to, aby sa rozhodli, či výrobky kúpia od výrobného odvetvia Únie, alebo od predmetných vyvážajúcich výrobcov, a nie ceny v prechodnom štádiu.

252    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že vzhľadom na to, že Komisia vzala do úvahy predajné ceny predávajúcich subjektov prepojených s hlavným výrobcom Únie na určenie ceny podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, pričom nezohľadnila predajné ceny predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw na určenie ceny príslušného výrobku vyrábaného touto spoločnosťou, nemožno dospieť k záveru, že cenové podhodnotenie bolo vypočítané na základe porovnania cien na rovnakej obchodnej úrovni.

253    Ako však vyplýva z bodu 239 vyššie, porovnanie cien na rovnakej obchodnej úrovni predstavuje podmienku zákonnosti výpočtu cenového podhodnotenia príslušného výrobku. V dôsledku toho treba výpočet cenového podhodnotenia vykonaný Komisiou v rámci napadnutého nariadenia považovať za nezlučiteľný s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

254    V dôsledku toho treba konštatovať, že námietky žalobkýň proti výpočtu cenového podhodnotenia výrobkov spoločnosti Jindal Saw sú dôvodné.

255    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že chyba, ktorej sa Komisia dopustila v rámci výpočtu cenového podhodnotenia príslušného výrobku, pokiaľ ide o výrobky spoločnosti Jindal Saw, spôsobila, že bolo zohľadnené podhodnotenie uvedenej ceny, ktorého výška, alebo dokonca existencia, neboli riadne preukázané.

256    V odôvodnení 338 napadnutého nariadenia Komisia zdôraznila význam, ktorý prikladá existencii cenového podhodnotenia. V odôvodneniach 339 a 340 tohto nariadenia konštatovala, že predaj príslušného výrobku za ceny, ktoré boli podstatne nižšie ako ceny uplatňované výrobným odvetvím Únie, vzhľadom na viac ako 30 % podhodnotenie, vysvetľuje na jednej strane zvýšenie objemu predaja a podielu na trhu tohto výrobku a na druhej strane nemožnosť uvedeného výrobného odvetvia zvýšiť objem svojho predaja na trhu Únie na úrovni umožňujúcej zabezpečiť udržateľný zisk. V uvedenom odôvodnení 340 okrem toho konštatovala, že dovoz za ceny, ktoré boli výrazne nižšie než ceny tohto výrobného odvetvia, výrazne znížil ceny na trhu Únie, a tým sa zabránilo zvýšeniu cien, ku ktorému by inak došlo pri neexistencii tohto dovozu, a dospela k záveru, že existovala časová súvislosť medzi uvedeným dovozom za ceny, ktoré boli výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie, a teda toto výrobné odvetvie utrpelo ujmu.

257    Z odôvodnení napadnutého nariadenia uvedených v bode 256 vyššie vyplýva, že podhodnotenie vypočítané v tomto nariadení je základom zistenia, že dovoz príslušného výrobku spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie. V súlade s článkom 1 ods. 1 a článkom 8 ods. 5 základného nariadenia existencia príčinnej súvislosti medzi subvencovaným dovozom a ujmou výrobného odvetvia Únie je nevyhnutnou podmienkou na uloženie vyrovnávacieho cla.

258    Okrem toho, ako to tvrdia žalobkyne v rámci tretej výhrady tejto časti, nemožno vylúčiť, že ak by bolo cenové podhodnotenie vypočítané správne, rozpätie ujmy výrobného odvetvia Únie by bolo stanovené na nižšej úrovni, než je sadzba subvencie. V tomto prípade sa však má podľa článku 15 ods. 1 tretieho pododseku základného nariadenia výška vyrovnávacieho cla znížiť iba na úroveň, ktorá stačí na odstránenie uvedenej ujmy.

259    V dôsledku toho sa tento žalobný dôvod, ktorému treba vyhovieť, týka posúdení, ktoré predstavujú základ potrebný na uloženie vyrovnávacieho cla na dovoz príslušného výrobku vyrobeného spoločnosťou Jindal Saw, takže je potrebné zrušiť uvedené nariadenie v rozsahu, v akom sa týka tejto spoločnosti, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 226 vyššie, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmať šiesty žalobný dôvod.

 O trovách

260    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazať na náhradu trov konania žalobkýň v súlade s ich návrhmi.

261    Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozhodnúť, že svoje vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci konania než vedľajší účastníci uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia. Za okolností prejednávanej veci treba rozhodnúť, že vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/387 zo 17. marca 2016, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Jindal Saw Ltd.

2.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania spoločností Jindal Saw a Jindal Saw Italia SpA.

3.      SaintGobain Pam znáša svoje vlastné trovy konania.

Pelikánová

Valančius

Nihoul

Svenningsen

 

      Öberg

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. apríla 2019.

Podpisy

Obsah



* Jazyk konania: angličtina.