Vec C‑133/15

H. C. Chavez‑Vilchez a i. 

proti

Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Centrale Raad van Beroep)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Občianstvo Únie – Článok 20 ZFEÚ – Právo na pobyt v členskom štáte, ktoré je podmienkou na prístup k sociálnej pomoci, ako aj k prídavkom na deti – Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má v každodennej a skutočnej starostlivosti svoje maloleté dieťa, ktoré je štátnym príslušníkom tohto členského štátu – Povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny preukázať nespôsobilosť druhého rodiča, ktorý je štátnym príslušníkom uvedeného členského štátu, postarať sa o dieťa – Zamietnutie práva na pobyt, ktoré môže viesť k povinnosti dieťaťa opustiť územie členského štátu alebo dokonca územie Únie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 10. mája 2017

1.        Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Oprávnené osoby – Rodinní príslušníci občana Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích štátov – Podmienka – Občan Únie, ktorý vykonával svoje právo na voľný pohyb

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 3 ods. 1)

2.        Občianstvo Únie – Ustanovenia Zmluvy – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Občan Únie, ktorý sa vrátil do členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, po tom, čo sa zdržiaval v inom členskom štáte iba na základe svojho postavenia občana Únie – Odvodené právo na pobyt jeho rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretieho štátu – Podmienky – Skutočný pobyt občana Únie v hostiteľskom členskom štáte na základe článkov 7 a 16 smernice 2004/38 – Analogické uplatnenie podmienok priznania, ktoré sú stanovené v tejto smernici

(Článok 21 ods. 1 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 6, článok 7 ods. 1 a 2 a článok 16 ods. 1 a 2)

3.        Občianstvo Únie – Ustanovenia Zmluvy – Osobná pôsobnosť – Maloletý štátny príslušník členského štátu, ktorý nikdy nevykonal svoje právo na voľný pohyb – Zahrnutie – Účinky – Právo na pobyt a prácu rodiča, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny a má v starostlivosti maloletého v členskom štáte, ktorého je maloletý štátnym príslušníkom a v ktorom má maloletý bydlisko

(Článok 20 ZFEÚ)

4.        Občianstvo Únie – Ustanovenia Zmluvy – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Dieťa, ktoré je občanom Únie a ktorého rodič je štátnym príslušníkom tretej krajiny – Zamietnutie práva na pobyt v prípade uvedeného rodiča, ktoré môže viesť k povinnosti dieťaťa opustiť územie Únie – Existencia vzťahu závislosti medzi dieťaťom a týmto rodičom – Druhý rodič, ktorý je občanom Únie a je schopný a pripravený vykonávať každodennú a skutočnú starostlivosť o dieťa – Okolnosti, ktoré nie sú dostatočné na preukázanie neexistencie vzťahu závislosti medzi dieťaťom a jeho rodičom, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny – Posúdenie založené na zohľadnení všetkých okolností prejednávanej veci

(Článok 20 ZFEÚ)

5.        Občianstvo Únie – Ustanovenia Zmluvy – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má v každodennej a skutočnej starostlivosti svoje dieťa, ktoré je občanom Únie – Vnútroštátna právna úprava, ktorá podmieňuje právo uvedeného štátneho príslušníka na pobyt povinnosťou preukázať dôsledky rozhodnutia o zamietnutí práva na pobyt, ktoré môže viesť k povinnosti dieťaťa opustiť územie Únie – Prípustnosť – Podmienka – Povinnosť príslušných vnútroštátnych orgánov vykonať prieskum nevyhnutný na posúdenie dôsledkov takéhoto rozhodnutia o zamietnutí

(Článok 20 ZFEÚ)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 52)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 54, 55)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 61 – 63)

4.      Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia toho, či by dieťa, ktoré je občanom Európskej únie, muselo opustiť územie Únie ako celok a bolo by tak zbavené možnosti účinne požívať podstatu práv, ktoré mu priznáva tento článok, v prípade, že jeho rodičovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, bolo odopreté právo na pobyt v dotknutom členskom štáte, je okolnosť, že druhý rodič, ktorý je občanom Únie, je skutočne schopný a pripravený vykonávať každodennú a skutočnú starostlivosť o dieťa, relevantná, no nie je dostatočná na to, aby bolo možné konštatovať, že medzi rodičom, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, a dieťaťom neexistuje taký vzťah závislosti, aby bolo toto dieťa rovnako nútené opustiť územie Únie v prípade takéhoto odopretia. V najlepšom záujme dieťaťa sa takéto posúdenie musí zakladať na zohľadnení všetkých okolností prejednávanej veci, a to najmä jeho veku, fyzického a emočného vývoja, úrovne jeho citovej väzby tak s rodičom, ktorý je občanom Únie, ako aj s rodičom, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, a tiež rizika, ktoré by odlúčenie od posledného uvedeného rodiča znamenalo pre jeho citovú rovnováhu.

(pozri bod 72, bod 1 výroku)

5.      Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát podmienil právo štátneho príslušníka tretej krajiny, rodiča maloletého dieťaťa, ktoré je štátnym príslušníkom tohto členského štátu a ktoré je v každodennej a skutočnej starostlivosti tohto rodiča, na pobyt na svojom území tým, že tento štátny príslušník tretej krajiny musí uviesť skutočnosti umožňujúce preukázať, že v dôsledku rozhodnutia o odopretí práva na pobyt rodičovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, by dieťa nemohlo účinne požívať podstatu práv vyplývajúcich z postavenia občana Únie, keďže by muselo opustiť územie Únie ako celok. Príslušným vnútroštátnym orgánom dotknutého členského štátu však prináleží vykonať na základe skutočností, ktoré uviedol štátny príslušník tretej krajiny, prieskum nevyhnutný na to, aby vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci bolo možné posúdiť, či by rozhodnutie o odopretí malo takéto dôsledky.

(pozri bod 78, bod 2 výroku)