Vec T‑539/13 RENV
Inclusion Alliance for Europe GEIE
proti
Európskej komisii
Uznesenie Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 20. apríla 2021
„Žaloba o neplatnosť a žaloba o náhradu škody – Siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technologického vývoja a demonštračných činností (2007 – 2013) – Projekty MARE, Senior a ECRN – Rozhodnutie Komisie o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm – Žalobca, ktorý neodpovedá na výzvy Všeobecného súdu – Zastavenie konania“
1. Žaloba o neplatnosť – Siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technologického vývoja a demonštračných činností (2007 – 2013) – Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 –2013) – Projekty MARE, Senior a ECRN – Rozhodnutie Komisie o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm – Vrátenie veci Všeobecnému súdu – Nečinnosť žalobcu – Zastavenie konania
(Článok 263 ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 131 ods. 2)
(pozri body 13 – 28)
2. Žaloba o neplatnosť – Siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technologického vývoja a demonštračných činností (2007 – 2013) – Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 –2013) – Projekty MARE, Senior a ECRN – Rozhodnutie Komisie o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm – Vrátenie veci Všeobecnému súdu – Nečinnosť žalobcu – Zastavenie konania
(Článok 268 ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 131 ods. 2)
(pozri body 13 – 28)
Zhrnutie
Žalobkyňa, Inclusion Alliance for Europe GEIE, je spoločnosť so sídlom v Rumunsku, ktorá pôsobí v oblasti zdravotníctva a sociálneho začlenenia. Európska komisia v rokoch 2007 a 2008 uzavrela so žalobkyňou tri zmluvy o grante(1) v rámci dvoch programov, ktoré sa týkali najmä výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, ako aj konkurencieschopnosti a inovácií.
Dňa 17. júla 2013 Komisia po niekoľkých auditoch, z ktorých vyplynulo, že finančné riadenie dotknutých projektov nebolo vykonané v súlade so zmluvnými podmienkami a všeobecnými podmienkami príslušných programov, prijala rozhodnutie o vymáhaní časti finančných príspevkov, ktoré žalobkyňa dostala v rámci uvedených zmlúv, spolu s úrokmi z omeškania z týchto príspevkov (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)(2).
Žalobkyňa podala na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhala najmä zrušenia napadnutého rozhodnutia(3) a náhrady škody zo strany Komisie z dôvodu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela v dôsledku uplatnenia tohto rozhodnutia.(4) Žalobkyňa po tom, čo bola jej žaloba uznesením Všeobecného súdu (ďalej len „pôvodné uznesenie“)(5) zamietnutá, podala proti tomuto uzneseniu na Súdny dvor odvolanie a návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala odkladu vykonateľnosti pôvodného uznesenia a napadnutého rozhodnutia.
Súdny dvor po tom, čo návrh na nariadenie predbežného opatrenia(6) zamietol, zrušil v rozhodnutí o odvolaní pôvodné uznesenie z dôvodu, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že v rámci žaloby podanej na základe článku 263 ZFEÚ musí Súdny dvor posúdiť zákonnosť napadnutého aktu výhradne z hľadiska práva Únie, a že nesplnenie podmienok dotknutej zmluvy alebo porušenie práva uplatniteľného na túto zmluvu možno namietať len v rámci žaloby podanej na základe článku 272 ZFEÚ (ďalej len „rozsudok o odvolaní“)(7).
Keďže stav konania nedovoľoval vo veci rozhodnúť, Súdny dvor vrátil vec Všeobecnému súdu. Rozsudok o odvolaní bol doručený účastníkom konania,(8) pričom pokiaľ ide o žalobkyňu, bol doručený jej zákonnému zástupcovi. Všeobecný súd následne niekoľkokrát vyzval účastníkov konania, najmä zákonného zástupcu a advokáta žalobkyne, aby predložili svoje písomné pripomienky k záverom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku o odvolaní na účely vyriešenia sporu. Všeobecný súd konštatoval, že žalobkyňa neodpovedá na jeho výzvy, a vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnosti, aby bez návrhu konštatoval odôvodneným uznesením, že už neexistuje dôvod rozhodnúť.(9) S touto výzvou bola spojená lehota, ktorá uplynula 8. januára 2021. Pokiaľ ide o žalobkyňu, táto výzva bola zaslaná jej zákonnému zástupcovi a advokátovi, pričom z ich strany neprišla žiadna reakcia.
Po uplynutí stanovenej lehoty však Všeobecný súd dostal list od advokáta, ktorý tvrdil, že zastupuje žalobkyňu, a požiadal o možnosť predložiť v jej mene vyjadrenie v lehote, ktorá sa stanoví, pričom vysvetlil, že žalobkyňa nebola informovaná o posledných oznámeniach Všeobecného súdu z dôvodu „komunikačných problémov“ a „následkov pandémie“.
Všeobecný súd uznesením konštatoval, že neexistuje dôvod rozhodnúť o žalobe, ktorá mu bola predložená.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd v tejto súvislosti pripomína, že ak žalobca neodpovedá na jeho výzvy, môže po vypočutí účastníkov konania bez návrhu konštatovať odôvodneným uznesením, že už neexistuje dôvod rozhodnúť o žalobe.
Tento záver nie je podľa Všeobecného súdu spochybnený listom nového advokáta žalobkyne, ktorý mu bol zaslaný desať dní po uplynutí lehoty stanovenej Všeobecným súdom na predloženie zo strany účastníkov konania vyjadrenia k možnosti, aby Všeobecný súd bez návrhu konštatoval, že už neexistuje dôvod rozhodnúť o žalobe. Tento advokát totiž len všeobecne uviedol „komunikačné problémy“ a „následky pandémie“, pričom neuviedol žiadny presný a konkrétny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že tieto okolnosti mohli brániť akejkoľvek odpovedi na výzvy Všeobecného súdu od okamihu doručenia rozsudku o odvolaní.
Vzhľadom na nečinnosť žalobkyne a neexistenciu akéhokoľvek konkrétneho vysvetlenia z jej strany, ktoré by umožnilo túto nečinnosť odôvodniť, alebo dôkazu podporujúceho dôvody uvedenej nečinnosti, Všeobecný súd rozhodol, že konanie o žalobe sa zastavuje.