Language of document : ECLI:EU:T:2021:724

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozšírená komora)

z 20. októbra 2021 (*)

„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Letecká doprava – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP – Relevantný trh – Posúdenie účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž – Záväzky – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑296/18,

Polskie Linie Lotnicze „LOT“ S.A., so sídlom vo Varšave (Poľsko), v zastúpení: M. Jeżewski a M. König, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: L. Wildpanner, T. Franchoo a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná,

ktorú v konaní podporujú:

Deutsche Lufthansa AG, so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: S. Völcker a R. Benditz, advokáti,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2017) 9118 final z 21. decembra 2017, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP (vec COMP/M.8633 – Lufthansa/niektoré aktíva spoločnosti Air Berlin),

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),

v zložení: predseda desiatej komory M. van der Woude, sudcovia A. Kornezov, E. Buttigieg, K. Kowalik‑Bańczyk (spravodajkyňa) a G. Hesse,

tajomník: R. Ūkelytė, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. septembra 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Air Berlin plc bola leteckou spoločnosťou, ktorej dcérskymi spoločnosťami boli spoločnosti Luftfahrtgesellschaft Walter mbH (ďalej len „LGW“) a Niki Luftfarht GmbH. V rámci dohody nazvanej „wet lease“ (ďalej len „dohoda wet lease“) LGW prenajímala spoločnosti Air Berlin regionálne lietadlá s posádkou s cieľom udržiavať tok cestujúcich na ďalších leteckých spojeniach prevádzkovaných touto spoločnosťou.

2        V roku 2016 uskutočnila Air Berlin v dôsledku finančných ťažkostí plán reštrukturalizácie, ktorý mal byť čiastočne financovaný úvermi jedného z jej akcionárov, spoločnosťou Etihad Airways PJSC.

3        Dňa 16. decembra 2016 Air Berlin uzatvorila v rámci svojho reštrukturalizačného plánu s vedľajším účastníkom konania, spoločnosťou Deutsche Lufthansa AG, dohodu (ďalej len „dohoda roof wet lease“), na základe ktorej dvom dcérskym spoločnostiam tejto spoločnosti ďalej prenajímala lietadlá aj s posádkou. Tieto lietadlá predtým Air Berlin prenajala od tretích osôb v rámci zmlúv o prenájme bez posádky.

4        Rozhodnutím z 30. januára 2017 Bundeskartellamt (Spolkový úrad pre hospodársku súťaž, Nemecko) schválil dohodu roof wet lease.

5        Dňa 9. augusta 2017 Etihad Airways nezaplatila dlžnú splátku úveru.

6        Dňa 11. augusta 2017 Etihad Airways verejne oznámila, že už neposkytne finančnú pomoc spoločnosti Air Berlin.

7        Dňa 15. augusta 2017 Air Berlin podala návrh na začatie konkurzného konania na Amtsgericht Charlottenburg (Okresný súd Charlottenburg, Nemecko), ktorý jej povolil, aby aj naďalej spravovala svoj majetok a disponovala ním pod dohľadom dočasného správcu.

8        Nemecká vláda v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ oznámila Európskej komisii opatrenie pomoci vo forme úveru, ktorým garantovala sumu v maximálnej výške 150 miliónov eur v prospech spoločnosti Air Berlin (ďalej len „pomoc na záchranu“). Rozhodnutím C(2017) 6080 final zo 4. septembra 2017 o štátnej pomoci SA.48937 (2017/N) – Nemecko, o záchrane spoločnosti Air Berlin (Ú. v. EÚ C 400, 2017, s. 7, ďalej len „rozhodnutie, ktorým sa pomoc na záchranu vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom“), Komisia vyhlásila pomoc na záchranu za zlučiteľnú s vnútorným trhom. V tejto súvislosti spresnila, že táto pomoc mala umožniť pokračovanie činností spoločnosti Air Berlin na obdobie najviac troch mesiacov, počas ktorých sa predpokladalo, že jej majetok bude predaný.

9        Dňa 10. októbra 2017 vedľajší účastník konania požiadal Komisiu podľa článku 7 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (ďalej len „nariadenie ES o koncentráciách“) (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40), o udelenie výnimky z povinnosti, podľa ktorej sa koncentrácia nemôže vykonať pred jej oznámením, ani pred jej vyhlásením za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Konkrétne požiadal o možnosť nahradiť Air Berlin v rámci viacerých zmlúv o prenájme lietadiel uzatvorených s tretími osobami s cieľom vyhnúť sa zhabaniu týchto lietadiel z dôvodu neschopnosti tejto spoločnosti zaplatiť dlžné sumy na základe týchto zmlúv. Požiadal tiež o možnosť prenajať lietadlá s posádkami od spoločností LGW a Niki Luftfarht s cieľom umožniť týmto spoločnostiam nahradiť Air Berlin v rámci dohody roof wet lease.

10      Dňa 13. októbra 2017 vedľajší účastník konania a Air Berlin uzavreli dohodu o nadobudnutí všetkých podielov spoločností LGW a Niki Luftfahrt (ďalej len „dohoda z 13. októbra 2017“). Pred vykonaním tejto dohody mala Air Berlin previesť na LGW určité lietadlá s ich posádkou, ako aj prevádzkové intervaly počas obdobia časových plánov (sezóny) International Air Transport Association (IATA, združenie pre medzinárodnú leteckú dopravu) pre zimu 2017/2018 a letnú sezónu IATA 2018 na ôsmich nemeckých letiskách (Düsseldorf, Hamburg, Mníchov, Berlín‑Tegel, Kolín‑Bonn, Norimberg, Saarbrücken, Stuttgart), troch talianskych letiskách (Bologna, Florencia a Benátky), dvoch švajčiarskych letiskách (Ženeva a Zürich), českom letisku (Praha), dánskom letisku (Kodaň Kastrup), španielskom letisku (Barcelona‑El Prat), rakúskom letisku (Salzburg), poľskom letisku (Varšava) a švédskom letisku (Göteborg).

11      Rozhodnutím C(2017) 7355 final z 27. októbra 2017 Komisia za určitých podmienok vyhovela žiadosti vedľajšieho účastníka konania o výnimku uvedenú v bode 9 vyššie (ďalej len „rozhodnutie z 27. októbra 2017“).

12      Dňa 28. októbra 2017 Air Berlin ukončila svoju činnosť na trhoch služieb osobnej leteckej dopravy. LGW tak prestala prenajímať lietadlá s posádkou spoločnosti Air Berlin na základe dohody wet lease, ale pokračovala v prenájme lietadiel vedľajšiemu účastníkovi konania podľa dohody roof wet lease na základe rozhodnutia z 27. októbra 2017.

13      Dňa 31. októbra 2017 vedľajší účastník konania oznámil Komisii v súlade s článkom 4 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 139/2004 koncentráciu, ktorou nadobudol všetky podiely v spoločnostiach LGW a Niki Luftfahrt, ako aj niektoré ďalšie aktíva spoločnosti Air Berlin, ktoré mali byť ešte prevedené na LGW v súlade s dohodou z 13. októbra 2017.

14      Uznesením z 1. novembra 2017 Amtsgericht Charlottenburg (Okresný súd Charlottenburg) rozhodol, že platobná neschopnosť a zadlženie spoločnosti Air Berlin boli preukázané.

15      Dňa 13. decembra 2017 vedľajší účastník konania upustil od nadobudnutia podielov spoločnosti Niki Luftfarht.

16      Dňa 15. decembra 2017 vedľajší účastník konania navrhol Komisii znížiť počet týždenných prevádzkových intervalov, ktoré sa na neho preniesli na základe dohody z 13. októbra 2017 na letisku v Düsseldorfe, a to zo 450 na 108, pokiaľ ide o letnú sezónu IATA 2018 (ďalej len „záväzky vedľajšieho účastníka konania“).

17      Rozhodnutím C(2017) 9118 final z 21. decembra 2017 (vec COMP/M.8633) – Lufthansa/niektoré aktíva spoločnosti Air Berlin) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) sa Komisia domnievala, že vzhľadom na záväzky vedľajšieho účastníka konania bolo nadobudnutie spoločnosti LGW a iných aktív, ktoré Air Berlin previedla na túto spoločnosť (ďalej len „dotknutá koncentrácia“), zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 6 ods. 1 písm. b) a článku 6 ods. 2 nariadenia č. 139/2004.

18      Po prvé Komisia konkrétne usudzovala, že dotknutá koncentrácia sa týkala najmä presunu prevádzkových intervalov spoločnosti Air Berlin na vedľajšieho účastníka konania a že Air Berlin ukončila svoje činnosti osobnej leteckej dopravy pred touto koncentráciou a nezávisle od nej. V tejto súvislosti uviedla, že tieto prevádzkové intervaly neboli pridelené k žiadnemu konkrétnemu leteckému spojeniu a že Air Berlin už žiadne letecké spojenia nevyužívala. Z toho vyvodila, že za týchto podmienok posúdenie účinkov tejto koncentrácie na trhy služieb osobnej leteckej dopravy definované dvojicami miest, medzi východiskovým bodom a cieľovým bodom (ďalej len „trhy O & D“), neumožňuje pochopiť „štrukturálne účinky“ takejto koncentrácie na hospodársku súťaž. V dôsledku toho Komisia namiesto toho, aby v súlade so svojou rozhodovacou praxou posúdila účinky dotknutej koncentrácie na každom z týchto trhov, na ktorých pôsobila Air Berlin a vedľajší účastník konania, definovala relevantné trhy služieb osobnej leteckej dopravy tak, že zlúčila všetky trhy O & D s odletom z každého z letísk alebo príletom naň, na ktorých boli pridelené prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin prevedené na vedľajšieho účastníka konania. Komisia tak definovala relevantné trhy ako trhy služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z týchto letísk alebo príletom na ne.

19      Po druhé Komisia v podstate usudzovala, že vedľajší účastník konania by mal kapacitu zablokovať prístup na relevantné trhy služieb osobnej leteckej dopravy, keby boli splnené tri podmienky. V prvom rade počet prevádzkových intervalov, ktoré vlastní vedľajší účastník konania na jednom z dotknutých letísk, by predstavoval významnú časť celkového počtu prevádzkových intervalov tohto letiska, najmä ak sa by dosiahla maximálna miera jeho zaťaženia. V druhom rade predmetná koncentrácia by výrazne zvýšila počet prevádzkových intervalov vo vlastníctve vedľajšieho účastníka konania na uvedenom letisku, najmä ak by sa dosiahla maximálna miera jeho zaťaženia. V treťom rade skutočnosť, že vedľajší účastník konania vlastní prevádzkové intervaly, by negatívne ovplyvňovala disponibilitu prevádzkových intervalov na tomto letisku, a to vzhľadom na vysokú mieru jeho zaťaženia a veľký počet prevádzkových intervalov, ktoré vlastní vedľajší účastník konania.

20      Komisia sa tak domnievala, že tri podmienky uvedené v bode 19 vyššie boli splnené, len pokiaľ ide o letisko v Düsseldorfe počas letnej sezóny IATA 2018. Konkrétne uviedla, že keby vedľajší účastník konania neprijal záväzky, pravdepodobne by získal dominantné postavenie, pokiaľ ide o prevádzkové intervaly, ktoré vlastnil, a v dôsledku toho by mal kapacitu a motiváciu zablokovať prístup na trh služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z tohto letiska alebo príletom naň. Domnievala sa však, že tieto záväzky dostatočne znížili počet prevádzkových intervalov, ktoré boli prevedené na vedľajšieho účastníka konania, a preto bolo možné konštatovať, že dotknutá koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti o jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

21      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 7. mája 2018 žalobkyňa, spoločnosť Polskie Linie Lotnicze „LOT“ S.A., podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

22      Listom z 12. júna 2018 žalobkyňa na základe článku 88 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v žalobe navrhla, aby Všeobecný súd prijal opatrenia na zabezpečenie priebehu konania týkajúce sa pomoci na záchranu, ukončenia činností spoločnosti Air Berlin a predaja jej aktív.

23      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 23. augusta 2018 vedľajší účastník konania podal návrh na vstup do tohto konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 28. novembra 2018 predseda deviatej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu.

24      Podaním zo 17. septembra 2018 žalobkyňa požiadala o dôverné zaobchádzanie s určitými informáciami obsiahnutými v jej vyjadreniach a ich prílohách. Podaním z 21. decembra 2018 vedľajší účastník konania podal námietky proti tejto žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

25      Uznesením z 20. mája 2019 predseda deviatej komory Všeobecného súdu čiastočne vyhovel žiadosti o dôverné zaobchádzanie, ktorú podala žalobkyňa. Listom z 26. júna 2019 vedľajší účastník konania zopakoval svoju námietku voči dôvernému zaobchádzaniu s údajmi, vo vzťahu ku ktorým sa uvedenej žiadosti vyhovelo.

26      V dôsledku zmeny zloženia komôr Všeobecného súdu podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bol sudca spravodajca pridelený k desiatej komore, ktorej bola táto vec následne pridelená.

27      Na návrh desiatej komory Všeobecný súd podľa článku 28 svojho rokovacieho poriadku rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

28      Opatreniami na zabezpečenie priebehu konania z 11. februára a 27. apríla 2020 prijatými na základe článku 89 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Všeobecný súd položil Komisii otázky. Komisia odpovedala na tieto otázky v stanovenej lehote.

29      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania,

–        uložil vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť znášať jeho vlastné trovy konania.

30      Komisia a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

31      Na úvod treba uviesť, že vedľajší účastník konania spochybňuje prípustnosť žaloby. V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že nie je potrebné rozhodnúť o prípustnosti žaloby, pokiaľ sa žaloba musí v každom prípade zamietnuť vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00, EU:C:2002:118, body 51 a 52). Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sa z dôvodov uvedených nižšie musí žaloba vo veci samej zamietnuť, nie je potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti.

32      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov založených, po prvé na nesprávnej definícii relevantných trhov, po druhé zjavne nesprávnom posúdení účinkov dotknutej koncentrácie, po tretie porušení nariadenia Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách spoločenstva (Ú. v. ES L 14, 1993, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 14), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 545/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 167, 2009, s. 24), po štvrté na nezohľadnení prípadného nárastu efektívnosti vyplývajúceho z tejto koncentrácie, po piate na nedostatočnosti záväzkov prijatých zo strany vedľajšieho účastníka konania, po šieste na nezohľadnení pomoci na záchranu pri posúdení účinkov uvedenej koncentrácie a po siedme na porušení článku 296 ZFEÚ.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnej definícii relevantných trhov

33      V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka Komisii, že nesprávne definovala relevantné trhy. Tento žalobný dôvod zahŕňa v podstate dve časti. V prvej časti žalobkyňa spochybňuje predpoklady odôvodnenia Komisie, podľa ktorých Air Berlin vrátane LGW ukončila svoju činnosť pred dotknutou koncentráciou a nezávisle od nej a vedľajší účastník konania nenadobudol Air Berlin ako podnik, ale len jej aktíva. V druhej časti vytýka Komisii, že nedefinovala relevantné trhy služieb osobnej leteckej dopravy na základe trhov O & D, a to ani za predpokladu, že by sa Air Berlin považovala za už stiahnutú z niektorých z týchto trhov.

34      Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

 O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na tom, že Air Berlin neukončila svoje činnosti pred dotknutou koncentráciou a nezávisle od nej a mala sa považovať za podnik na účely posúdenia účinkov tejto koncentrácie

35      V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatovala, že s výnimkou dohody roof wet lease schválenej rozhodnutím z 27. októbra 2017 Air Berlin vrátane LGW ukončila svoju činnosť 28. októbra 2017 a v dôsledku toho sa stiahla zo všetkých trhov O & D, na ktorých predtým pôsobila, ešte pred dotknutou koncentráciou a nezávisle od nej. Za týchto podmienok usudzovala, že táto koncentrácia, v rozsahu, v akom sa týkala predovšetkým prevádzkových intervalov, viedla vedľajšieho účastníka konania k prevzatiu pozícií, ktoré pôvodne vlastnila Air Berlin, nie konkrétne na trhoch O & D, na ktorých táto spoločnosť pôsobila, ale na letiskách, ku ktorým boli tieto prevádzkové intervaly pridelené.

36      Po prvé žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa nesprávne domnievala, že ukončenie činnosti spoločnosti Air Berlin bolo nezávislé od vzniku dotknutej koncentrácie. Uvádza, že v deň podania žiadosti o začatie konkurzného konania, t. j. 15. augusta 2017, nemecké orgány rozhodli poskytnúť spoločnosti Air Berlin pomoc na záchranu. Táto pomoc jej pritom umožnila vyhnúť sa odňatiu jej prevádzkovej licencie, a v dôsledku toho pokračovať v jej činnostiach a zachovať si aktíva, vrátane najmä prevádzkových intervalov. Uvedená pomoc mala za cieľ umožniť presun podielu jej prevádzkových intervalov na vedľajšieho účastníka konania podľa článku 8a nariadenia č. 95/93.

37      V tejto súvislosti je nesporné, že 15. augusta 2017 bolo začaté konkurzné konanie spoločnosti Air Berlin a že toto konanie vyplývalo z finančných ťažkostí tejto spoločnosti a z odmietnutia spoločnosti Etihad Airways vyplatiť časť úveru v prospech tejto spoločnosti. Okrem toho žalobkyňa nespochybňuje ani to, že ako vyplýva z rozhodnutia, ktorým sa pomoc na záchranu vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, cieľom tejto pomoci bolo len oddialiť ukončenie činnosti Air Berlin o maximálne tri mesiace, ale nie brániť tomuto ukončeniu.

38      V dôsledku toho treba uviesť, že Air Berlin by ukončila svoju činnosť aj bez dotknutej koncentrácie, takže Komisia správne konštatovala, že Air Berlin ukončila svoju činnosť nezávisle od tejto koncentrácie.

39      Po druhé žalobkyňa spochybňuje skutočnosť, že k ukončeniu činnosti spoločnosti Air Berlin došlo pred dotknutou koncentráciou. Tvrdí, že dátum oznámenia koncentrácie nemôže byť dátumom, ktorý je „nespochybniteľný a stále používaný“ ako určujúci faktorom na posúdenie tejto koncentrácie, pretože voľba tohto dátumu spočíva na oznamovateľovi. Mohlo by to teda „narušiť“ toto posúdenie spôsobom zvýhodňujúcim jeho záujmy. Žalobkyňa z toho vyvodzuje, že v prejednávanej veci mala Komisia vziať do úvahy dátum, ku ktorému Air Berlin ešte vykonávala svoju činnosť.

40      Konkrétne žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že Air Berlin ukončila svoju činnosť až 28. októbra 2017, teda po dohode z 13. októbra 2017, ktorá stanovila začiatok dotknutej koncentrácie. Skutočnosť, že od začatia konkurzného konania 15. augusta 2017 Air Berlin aktívne odrádzala od akejkoľvek novej rezervácie svojich služieb, neznamená, že bola nečinná, keďže vzhľadom na pomoc na záchranu si mohla zachovať svoje osvedčenie leteckého dopravcu, ako aj prevádzkovú licenciu. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 2008, s. 3), letecký dopravca, voči ktorému sa vedie konkurzné konanie, by mal uvoľniť svoje prevádzkové intervaly. Spoločnosti Air Berlin pritom bola udelená dočasná licencia na základe článku 9 tohto nariadenia, ktorá jej umožnila ponechať si prevádzkové intervaly po 28. októbri 2017, takže ju nemožno považovať za subjekt, ktorý k tomuto dátumu definitívne ukončil svoju činnosť.

41      Žalobkyňa v druhom rade tvrdí, že zhoršenie finančnej situácie spoločnosti Air Berlin umožnilo vedľajšiemu účastníkovi konania postupne prebrať kontrolu „kapacít“ tejto spoločnosti od roku 2016, a to najmä prostredníctvom dohody roof wet lease, ďalej, že Air Berlin 1. februára 2017 vymenovala na miesto generálneho riaditeľa bývalého zamestnanca vedľajšieho účastníka konania, a napokon, že vedľajší účastník konania 5. mája 2017 potvrdil, že začal rokovania s cieľom nadobudnúť Air Berlin.

42      V tejto súvislosti po prvé z článku 3 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 vyplýva, že o vznik koncentrácie ide vtedy, ak sa dosiahne trvalá zmena kontroly nad dotknutým podnikom. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nie je podstatné, či účastníci pri oznámení koncentrácie Komisii zamýšľajú uzavrieť dve alebo viaceré transakcie alebo či ich už pred oznámením uzavreli. Komisii prináleží v tomto prípade zhodnotiť, či tieto transakcie majú jednotnú povahu, a teda predstavujú jednu koncentráciu v zmysle tohto ustanovenia. Inak povedané, na účely určenia jednotnej povahy predmetných transakcií treba v každom konkrétom prípade posúdiť, či tieto transakcie sú vzájomne závislé, a teda, či by sa jedna bez druhej nezrealizovala (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie//Komisia, T‑282/02, EU:T:2006:64, body 105 a 107),

43      V prejednávanej veci treba uviesť, že vzťahy medzi spoločnosťou Air Berlin a vedľajším účastníkom konania od roku 2016, na ktoré poukazuje žalobkyňa, neumožňujú domnievať sa, že vedľajší účastník konania prevzal kontrolu nad spoločnosťou Air Berlin pred dotknutou koncentráciou v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia č. 139/2004.

44      Skutočnosť, že bývalý zamestnanec vedľajšieho účastníka konania bol 1. februára 2017 vymenovaný na miesto generálneho riaditeľa spoločnosti Air Berlin, totiž neumožňuje domnievať sa, že vedľajší účastník konania nadobudol k tomuto dátumu kontrolu nad spoločnosťou Air Berlin. Rovnako ani z rokovaní o nadobudnutí spoločnosti Air Berlin vedľajším účastníkom konania v máji 2017 nemôže vyplývať, že vedľajší účastník konania v tom čase prevzal kontrolu nad spoločnosťou Air Berlin.

45      Pokiaľ ide o dohodu roof wet lease, ktorou Air Berlin previedla na vedľajšieho účastníka konania používanie určitých lietadiel s posádkou, žalobkyňa sa obmedzuje na tvrdenie, že Spolkový úrad pre hospodársku súťaž konštatoval, že táto dohoda umožňuje posilniť rozvoj činností vedľajšieho účastníka konania a že konkurent tvrdil, že v prípade vedľajšieho účastníka konania išlo o skrytý spôsob nadobudnutia spoločnosti Air Berlin. Treba však uviesť, že Spolkový úrad pre hospodársku súťaž sa tým, že konštatoval, že táto dohoda nevyvoláva problémy s hospodárskou súťažou, oslobodil od povinnosti vyjadriť sa k otázke, či uvedená dohoda predstavovala koncentráciu v zmysle nemeckého práva. Okrem toho treba poznamenať, že tvrdenie konkurenta nie je žalobkyňou nijako podložené.

46      Okrem toho treba v každom prípade poznamenať, že žalobkyňa netvrdí a ani a fortiori nepreukazuje, že dohoda roof wet lease a dotknutá koncentrácia boli vzájomne závislé transakcie, takže jedna by sa bez druhej neuskutočnila. Naopak z prílohy C.12 repliky vyplýva, že vedľajší účastník konania 5. mája 2017 oznámil, že sa domnieva, že dlh spoločnosti Air Berlin predstavuje prekážku jej odkúpenia a že v dôsledku toho sa k tomuto dátumu ešte nerozhodol, či nadobudne Air Berlin alebo jej časť. V dôsledku toho zo skutočností predložených žalobkyňou nevyplýva, že uzavretie dohody roof wet lease 16. decembra 2016 záviselo od uskutočnenia dotknutej koncentrácie, takže túto dohodu a dotknutú koncentráciu treba považovať za dve odlišné transakcie.

47      Po druhé treba pripomenúť, že podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 sa koncentrácia európskeho rozmeru nemôže uskutočniť pred jej oznámením alebo pred jej vyhlásením za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pokiaľ Komisia neudelí výnimku z tejto povinnosti na základe článku 7 ods. 3 tohto nariadenia.

48      V prejednávanej veci treba nepochybne uviesť, že Komisia rozhodnutím z 27. októbra 2017 priznala vedľajšiemu účastníkovi konania výnimku na základe článku 7 ods. 3 nariadenia č. 139/2004. Táto výnimka sa však týkala hlavne zmlúv o prenájme lietadiel, a nie prevádzkových intervalov. Okrem toho podliehal podmienke, že v prípade, že by sa predmetná koncentrácia neuskutočnila, tieto zmluvy môžu byť buď prevedené na LGW alebo jej prípadného nadobúdateľa, alebo môžu byť na ich žiadosť zrušené bez toho, aby vedľajší účastník konania mohol proti tomu namietať alebo požadovať náhradu škody. Len rozhodnutie Komisie, ktorým sa táto koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, teda mohlo spôsobiť trvalú zmenu kontroly nad dotknutými lietadlami. Za týchto podmienok treba uviesť, že k úplnému vzniku dotknutej koncentrácie mohlo dôjsť až po prijatí napadnutého rozhodnutia 21. decembra 2017, teda takmer dva mesiace po tom, čo Air Berlin ukončila svoju činnosť.

49      Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže Komisii vytýkať, že sa domnievala, že Air Berlin ukončila svoju činnosť pred dotknutou koncentráciou.

50      Po tretie treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí žalobkyňa, na posúdenie predmetnej koncentrácie Komisiou nemalo vplyv rozhodnutie vedľajšieho účastníka konania oznámiť túto koncentráciu 31. októbra 2017 po tom, čo Air Berlin ukončila svoju činnosť.

51      Treba totiž pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004 sa koncentrácie s významom pre celé spoločenstvo definované v tomto nariadení oznámia Komisii pred ich uskutočnením a po uzatvorení zmluvy o tejto koncentrácii medzi dotknutými podnikmi.

52      V prejednávanej veci treba konštatovať, že dohoda z 13. októbra 2017 bola uzatvorená pred oznámením dotknutej koncentrácie 31. októbra 2017. Okrem toho je nesporné, že toto oznámenie predchádzalo úplnému uskutočneniu tejto koncentrácie, s výnimkou skutočností, ktoré sú predmetom rozhodnutia z 27. októbra 2017.

53      V dôsledku toho treba uviesť, že oznámením dotknutej koncentrácie 31. októbra 2017 vedľajší účastník konania vyhovel článku 4 ods. 1 prvému pododseku nariadenia č. 139/2004.

54      Treba uviesť, že cieľom kontroly koncentrácií je na základe analýzy budúceho vývoja trhových štruktúr zabrániť uskutočneniu koncentrácie, ktorá by značne narušila účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti najmä tým, že by vytvorila alebo posilnila dominantné postavenie (rozsudok zo 6. júla 2010, Ryanair/Komisia, T‑342/07, EU:T:2010:280, bod 250). Nejde teda o preskúmanie minulých udalostí, pri ktorých sú často k dispozícii mnohé dôkazné prostriedky umožňujúce pochopiť ich príčiny, ani o preskúmanie súčasných udalostí, ale o predvídanie budúcich udalostí s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou, ak nie je prijaté žiadne rozhodnutie, ktoré by koncentráciu zakazovalo alebo spresňovalo jej podmienky. Analýza budúceho vývoja teda pozostáva zo skúmania, ako by mohla koncentrácia zmeniť určujúce faktory stavu hospodárskej súťaže na danom trhu s cieľom zistiť, či by spôsobila významné prekážky účinnej hospodárskej súťaže. Takáto analýza si vyžaduje predstavenie rôznych reťazcov príčin a následkov pre zistenie, ktorý z nich je najpravdepodobnejší (rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, EU:C:2005:87, body 42 a 43).

55      V tejto súvislosti treba spresniť, že zákonnosť rozhodnutia o zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom sa musí posudzovať v závislosti od informácií, ktorými Komisia disponovala v čase prijatia tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04, EU:T:2006:187, bod 203, a z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T‑282/06, EU:T:2007:203, bod 179). Posúdenie zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom zo strany Komisie musí zohľadniť skutkové a právne okolnosti existujúce v čase oznámenia tejto koncentrácie, ktorých hospodársky dosah možno posúdiť v čase prijatia tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1994, Air France/Komisia, T‑2/93, EU:T:1994:55, bod 70, a z 13. septembra 2010, Éditions Odile Jacob/Komisia, T‑279/04, neuverejnený, EU:T:2010:384, bod 327).

56      Ako však uvádza žalobkyňa, presný dátum oznámenia koncentrácie nemá nevyhnutne rozhodujúci vplyv na posúdenie tejto koncentrácie, najmä ak, ako v prejednávanej veci, informácie použité v rámci analýzy budúceho vývoja už boli známe pred týmto dátumom.

57      Treba totiž konštatovať, že činnosti spoločnosti Air Berlin sa skončili pred oznámením predmetnej koncentrácie. Toto konštatovanie však nebolo rozhodujúce, keďže ako vyplýva z bodu 37 vyššie, Air Berlin bola platobne neschopná v dôsledku toho, že Etihad Airways odmietla 9. augusta 2017 vyplatiť časť pôžičky v jej prospech a v dôsledku toho definitívne ukončila svoju činnosť. V tejto súvislosti skutočnosť uvádzaná žalobkyňou, že Luftfahrt‑Bundesamt (Spolkový úrad pre letectvo, Nemecko) podľa článku 10 ods. 4 písm. c) nariadenia č. 95/93 a článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 udelil spoločnosti Air Berlin 25. októbra 2017 dočasnú licenciu platnú do 3. januára 2018, a že táto licencia ju oprávňovala ponechať si prevádzkové intervaly až do tohto dátumu, nebola dostatočná na to, aby jej umožnila pokračovať v činnosti vzhľadom na jej platobnú neschopnosť. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že predmetná koncentrácia bola oznámená 31. októbra 2017, teda tri dni po skutočnom ukončení činnosti spoločnosti Air Berlin 28. októbra 2017 a nie pred uvedeným ukončením, nemohla sama osebe zmeniť analýzu budúceho vývoja Komisie, a to ani pokiaľ ide o definíciu relevantných trhov.

58      Po tretie žalobkyňa vytýka Komisii, že umelo oddelila aktíva spoločnosti Air Berlin, ktoré sú predmetom dotknutej koncentrácie, od „celého podniku“ Air Berlin, ktorý bol konkurenčnou leteckou spoločnosťou vedľajšieho účastníka konania. Vedľajší účastník konania síce nadobudol len časť aktív spoločnosti Air Berlin, ale žalobkyňa tvrdí, že Air Berlin predávala tieto aktíva a zároveň bola účastníčkou koncentrácie. Dodáva, že na rozdiel od abstraktných súborov aktív možno za účastníkov koncentrácie považovať len podniky. Vzhľadom na presun prevádzkových intervalov a lietadiel na LGW v súvislosti s uskutočnením dotknutej koncentrácie, vedľajší účastník konania v rámci nej skutočne nadobudol podnik.

59      V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004 ide o vznik koncentrácie vtedy, ak podnik dosiahne trvalú zmenu kontroly spôsobenú nadobudnutím priamej kontroly nad celým podnikom alebo jeho časťami. Okrem toho, pokiaľ ide o výpočet obratu, článok 5 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje, že ak koncentrácia pozostáva z nadobudnutia častí podniku, u predávajúceho sa zohľadňuje iba obrat tých častí, ktoré sú predmetom koncentrácie. Ako sa okrem iného správne uvádza v bode 136 konsolidovaného oznámenia o právomoci Komisie podľa nariadenia č. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 95, 2008, s. 1), z toho vyplýva, že dotknutými podnikmi v rámci tohto nariadenia sú nadobúdateľ alebo nadobúdatelia a nadobudnutá(‑é) časť(‑ti) cieľového podniku, ale nie zostávajúce činnosti predávajúceho.

60      Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, činnosti, ktoré si zachovala Air Berlin, sa nepovažujú za podnik dotknutý v zmysle nariadenia č. 139/2004.

61      Po druhé treba poznamenať, že žalobkyňa nespochybňuje skutočnosť, ktorú uviedla Komisia v bode 13 napadnutého rozhodnutia, že aktíva môžu v lehote troch rokov umožniť činnosť, ktorá sa prejaví prítomnosťou na trhu a ku ktorej možno priradiť obrat. Nespochybňuje ani to, že takéto aktíva môžu za týchto podmienok predstavovať podnik dotknutý v zmysle nariadenia č. 139/2004. Okrem toho treba uviesť, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že v prejednávanej veci aktíva nadobudnuté vedľajším účastníkom konania, ako sú definované v napadnutom rozhodnutí, nemohli v lehote troch rokov predstavovať činnosť, ktorá sa prejaví prítomnosťou na trhu a ku ktorej mohol byť obrat priradený.

62      Z toho vyplýva, že Komisia sa správne domnievala, že aktíva nadobudnuté vedľajším účastníkom konania v rámci predmetnej koncentrácie predstavovali podnik alebo časť podniku v zmysle nariadenia č. 139/2004, hoci Air Berlin ukončila svoju činnosť pred touto koncentráciou. V dôsledku toho, keďže je nesporné, že vedľajší účastník konania nadobudol len časť aktív spoločnosti Air Berlin, Komisia správne konštatovala, že vedľajší účastník konania nadobudol kontrolu nad podnikom alebo časťou podniku, ktorá zodpovedá len určitým aktívam spoločnosti Air Berlin a že tieto aktíva predstavujú dotknutý podnik v zmysle tohto nariadenia.

63      Za týchto podmienok treba prvú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

 O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na tom, že Komisia mala preskúmať predmetnú koncentráciu na každom z relevantných trhov O & D

64      Žalobkyňa vytýka Komisii, že neanalyzovala prípadné protisúťažné účinky predmetnej koncentrácie na relevantné trhy O & D.

65      Na úvod treba pripomenúť, že na to, aby Komisia vyhlásila koncentráciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom, musí v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 konštatovať, že koncentrácia značne nenarušuje účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia.

66      Vhodná definícia relevantného trhu je preto nevyhnutným predpokladom každého posúdenia vplyvu koncentrácie na hospodársku súťaž (rozsudok z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C‑68/94 a C‑30/95, EU:C:1998:148, bod 143). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že trh výrobkov, ktorý sa má zohľadniť, zahŕňa všetky tie výrobky a/alebo služby, ktoré spotrebiteľ považuje za zameniteľné alebo nahraditeľné vzhľadom na ich vlastnosti, ich ceny a použitie, na ktoré sú určené (rozsudok z 23. januára 2018, Hoffmann‑La Roche a i./Komisia, C‑179/16, EU:C:2018:25, bod 50). Konkrétne z pojmu relevantný trh vyplýva, že účinná hospodárska súťaž môže existovať medzi výrobkami alebo službami, ktoré sú jeho súčasťou, čo predpokladá dostatočný stupeň zastupiteľnosti na účely rovnakého použitia medzi všetkými výrobkami alebo službami tvoriacimi súčasť toho istého trhu (rozsudok z 23. januára 2018, Hoffmann‑La Roche a i./Komisia, C‑179/16, EU:C:2018:25, bod 51).

67      Pokiaľ sa však Komisii vytýka, že nezohľadnila prípadný problém hospodárskej súťaže na iných trhoch, ako sú trhy, ktoré boli predmetom analýzy hospodárskej súťaže, je povinnosťou žalobkyne predložiť závažné indície konkrétne preukazujúce existenciu problému hospodárskej súťaže, ktorý mala Komisia vzhľadom na jeho dosah preskúmať. Na to, aby žalobkyňa vyhovela tejto požiadavke, je jej povinnosťou identifikovať relevantné trhy, opísať stav hospodárskej súťaže bez koncentrácie a uviesť pravdepodobné účinky koncentrácie s ohľadom na stav hospodárskej súťaže na týchto trhoch (rozsudky zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04, EU:T:2006:187, bod 65 a 66, a z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10, EU:T:2015:283, body 174 a 175).

68      V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že letecké spoločnosti sa nachádzajú na strane dopytu na trhu so službami letiskovej infraštruktúry poskytovanými letiskami a na strane ponuky na trhoch služieb osobnej leteckej dopravy.

69      Pokiaľ ide konkrétne o prevádzkové intervaly, Komisia uviedla, že ako vyplýva z článku 2 písm. a) nariadenia č. 95/93, ide o povolenie udelené koordinátorom na plné používanie infraštruktúry letiska, potrebnej na vykonávanie leteckej dopravnej služby na koordinovanom letisku v určitom dátume a čase na účely pristátia alebo vzletu. Komisia z toho vyvodila, že prevádzkové intervaly sú potrebné na to, aby leteckým spoločnostiam umožnili prístup k službám letiskovej infraštruktúry poskytovaným letiskami a v dôsledku toho poskytovať služby osobnej leteckej prepravy s odletom z týchto letísk alebo príletom na ne. V dôsledku toho v rozsahu, v akom dotknutá koncentrácia smerovala najmä k presunu prevádzkových intervalov zo spoločnosti Air Berlin na vedľajšieho účastníka konania, usudzovala, že táto koncentrácia mala účinky na dopyt na trhoch služieb letiskovej infraštruktúry a na ponuku na trhoch služieb osobnej leteckej dopravy.

70      Za týchto podmienok Komisia na účely posúdenia dotknutej koncentrácie preskúmala, či z dôvodu zvýšenia počtu prevádzkových intervalov vo vlastníctve vedľajšieho účastníka konania by tento mal kapacitu alebo motiváciu zabrániť prístupu iných leteckých spoločností k službám letiskovej infraštruktúry a v dôsledku toho aj k trhom služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk alebo príletom na letiská, na ktoré boli prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin pridelené.

71      V tejto súvislosti žalobkyňa po prvé tvrdí, že z pohľadu spotrebiteľov sa služby osobnej leteckej dopravy poskytujú na určených leteckých spojeniach a že činnosť vykonávaná leteckými spoločnosťami na letisku je podmienená poskytovaním týchto služieb. Z toho vyvodzuje, že nie je možné odlíšiť činnosť vykonávanú leteckými spoločnosťami na letisku od poskytovania uvedených služieb. Komisia tak vychádzala z nesprávneho predpokladu, že letecké spoločnosti sú prevádzkovateľmi letísk ponúkajúcimi prevádzkové intervaly, hoci výmena takýchto prevádzkových intervalov medzi leteckými spoločnosťami nezodpovedá ich hlavnej činnosti.

72      Na druhej strane žalobkyňa tvrdí, že v prípade neexistencie dotknutej koncentrácie by sa prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin dali k dispozícii iným leteckým spoločnostiam v súlade s nariadením č. 95/93. Tvrdí teda, že hospodárska súťaž na trhoch O & D je intenzívnejšia v prípade, ak sa podnik stiahne z týchto trhov, ako v prípade, keď jeho konkurent nadobudne aktíva tohto podniku, ako to je v prejednávanej veci. V dôsledku toho usudzuje, že zo skutočnosti, že Air Berlin ukončila svoju činnosť na trhoch O & D, nevyplýva, že dotknutá koncentrácia na tieto trhy nemala vplyv.

73      V tejto súvislosti treba určite uviesť, ako to v podstate uviedla aj žalobkyňa, že definícia trhov O & D odzrkadľuje hľadisko dopytu, podľa ktorého spotrebitelia zohľadňujú všetky dostupné možnosti, vrátane rôznych druhov dopravy, na účely cesty z východiskového do cieľového mesta (rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10, EU:T:2015:283, bod 138).

74      Okrem toho treba uviesť, že v prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí usudzovala, že v prípade neexistencie dotknutej koncentrácie by sa prevádzkové intervaly mohli vrátiť do fondu prevádzkových intervalov podľa článku 10 nariadenia č. 95/93 (ďalej len „fond“). Komisia navyše konštatovala, že prevádzkové intervaly majú „zásadný význam“ na účely poskytovania služieb osobnej leteckej dopravy v rozsahu, v akom podmieňujú prístup k službám letiskovej infraštruktúry. Komisia tak uznala, že uvedená koncentrácia mohla mať účinky na rôzne trhy O & D s odletom z letísk alebo príletom na letiská, na ktoré boli prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin pridelené.

75      Komisia sa však domnievala, že preskúmanie účinkov dotknutej koncentrácie na trhy služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk alebo príletom na letiská, na ktoré boli prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin pridelené, umožňuje pochopiť účinky uvedenej koncentrácie na všetky trhy O & D s odletmi z týchto letísk alebo príletmi na ne. Rovnako ako žalobkyňa sa totiž domnievala, že hoci letecké spoločnosti boli na strane dopytu na trhu služieb letiskovej infraštruktúry, zvýšenie počtu prevádzkových intervalov, ktoré vlastní vedľajší účastník konania, mu prípadne mohlo umožniť zablokovať prístup k týmto službám. Overila tak, či by zvýšenie počtu prevádzkových intervalov, ktoré vlastní vedľajší účastník konania, poskytlo vedľajšiemu účastníkovi konania kapacitu alebo motiváciu zablokovať prístup k službám letiskovej infraštruktúry, a v dôsledku toho aj k rôznym trhom O & D s odletom z uvedených letísk alebo príletom na tieto letiská.

76      Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia zohľadnila prípadné účinky predmetnej koncentrácie na relevantné trhy O & D, hoci každý z týchto trhov individuálne nepreskúmala.

77      V druhom rade sa žalobkyňa domnieva, že Komisia mala zohľadniť trhové podiely spoločnosti Air Berlin a vedľajšieho účastníka konania, ako aj účinok predmetnej koncentrácie na ich konkurenčný vzťah, na ich zákazníkov a na ich konkurentov na relevantných trhoch O & D. V tejto súvislosti spresňuje, že Komisia mala identifikovať spojenia prevádzkované spoločnosťou Air Berlin, ktoré by vedľajší účastník konania prevzal v nadväznosti na túto koncentráciu, ako aj trhy O & D, na ktorých bola uvedená koncentrácia spôsobilá vytvoriť monopol. Dodáva, že Komisia mala tiež vykonať analýzu „tendencie štruktúry dopytu a toku cestujúcich“ na letiskách, ktoré pre vedľajšieho účastníka konania slúžia ako prestupové platformy (hub).

78      Žalobkyňa konkrétne tvrdí, že dotknutá koncentrácia mohla značne narušiť efektívnu hospodársku súťaž na trhoch Berlín (Nemecko) – New York (Spojené štáty), Düsseldorf – Mníchov, Hamburg – Mníchov a Berlín‑Tegel – Kolín‑Bonn. V tejto súvislosti vedľajší účastník konania prebral spojenia prevádzkované spoločnosťou Air Berlin po dotknutej koncentrácii, na rozdiel od tvrdenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého „[vedľajší účastník konania] v žiadnom prípade neprebral spojenia, ktoré predtým prevádzkovala Air Berlin“. Na druhej strane by dotknutá koncentrácia umožnila vedľajšiemu účastníkovi konania zvýšiť počet tranzitných cestujúcich na letiskách Frankfurt (Nemecko), Mníchov, Viedeň (Rakúsko) a Zürich, ktoré mu slúžia ako prestupová platforma, takže táto koncentrácia mohla mať vplyv aj na trhy O & D s odletom z týchto letísk alebo príletom na ne a najmä na trhy O & D, na ktorých uvedené letiská slúžia ako prestupové platformy v rámci leteckých spojení do Ázie alebo Severnej Ameriky. Okrem toho Komisia mala preskúmať prekážky vstupu na každom z týchto trhov O & D a najmä dostupnosť rôznych prevádzkových intervalov na dotknutých letiskách, keďže letecké spoločnosti by mali mať možnosť ponúkať lety v rôznych časových intervaloch podľa posudzovaného trhu O & D vrátane trhu s odletom z toho istého letiska alebo s príletom na toto letisko.

79      Po prvé treba uviesť, že ako vyplýva z bodu 73 vyššie, preskúmanie trhov O & D môže umožniť identifikovať spomedzi služieb osobnej dopravy tie, ktoré spotrebiteľ považuje za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné. Z toho vyplýva, že ak sú podnikmi dotknutými koncentráciou letecké spoločnosti, ktoré sú ešte v prevádzke, Komisia môže identifikovať trhy O & D, na ktorých sa ich činnosti prekrývajú. Môže tak posúdiť konkurenčný vplyv tejto koncentrácie na poskytovanie služieb osobnej dopravy na týchto trhoch. Konkrétne môže najmä určiť rozsah zmien týkajúcich sa trhových podielov a úrovní koncentrácie, pričom vypočíta kumulovaný trhový podiel uvedených podnikov po vzniku uvedenej koncentrácie a podiel ich konkurentov na trhu.

80      V prejednávanej veci sa však Air Berlin vzhľadom na ukončenie svojej činnosti stiahla zo všetkých trhov O & D, na ktorých pôsobila, takže jej činnosti a činnosti vedľajšieho účastníka konania sa už neprekrývali na žiadnom z týchto trhov. Okrem toho, keďže prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin neboli priradené k žiadnemu leteckému spojeniu, Komisia správne poukázala na to, že ich vedľajší účastník konania mohol v dôsledku toho použiť na iných trhoch O & D, ako sú tie, na ktorých bola Air Berlin predtým prítomná. Je totiž nesporné, že keďže vedľajší účastník konania bol schopný prerozdeliť prevádzkové intervaly na veľký počet trhov O & D, žalobkyňa okrem toho v bodoch 106 a 115 repliky uznáva, že nebolo možné, aby Komisia preskúmala všetky trhy O & D, na ktoré mohli byť prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin preradené.

81      Z toho vyplýva, že na rozdiel od koncentrácií týkajúcich sa leteckých spoločností, ktoré sú ešte v prevádzke, v prejednávanej veci nebolo isté, či má dotknutá koncentrácia akýkoľvek vplyv na hospodársku súťaž na trhoch O & D, na ktorých Air Berlin pôsobila pred skončením svojej činnosti.

82      Po druhé treba uviesť, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že preskúmanie účinkov dotknutej koncentrácie na trhy služieb letiskovej infraštruktúry neumožňovalo identifikovať prípadné prekážky účinnej hospodárskej súťaže na jednotlivých trhoch O & D s odletom z letísk alebo príletom na letiská, na ktoré boli prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin priradené.

83      Konkrétne žalobkyňa síce identifikuje trhy O & D, na ktorých vedľajší účastník konania buď prebral spojenia predtým prevádzkované spoločnosťou Air Berlin, alebo by mohol ovplyvniť prevádzkové intervaly tejto spoločnosti, najmä s cieľom zvýšiť počet tranzitných cestujúcich na jeho prestupových platformách, ale netvrdí, že predmetná koncentrácia skutočne predstavovala významné narušenie účinnej hospodárskej súťaže na týchto trhoch. Naopak tvrdí, že nie je povinná preukázať existenciu takého narušenia, ale že Komisii prináleží preukázať jeho neexistenciu. Obmedzuje sa tak na tvrdenie, že táto koncentrácia môže predstavovať takéto narušenie a že Komisia mala doplniť svoju analýzu bez toho, aby v tejto súvislosti predložila závažné nepriame dôkazy v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 67 vyššie. Nevysvetlila najmä, ako by uvedená koncentrácia mohla významne narušiť účinnú hospodársku súťaž na niektorých trhoch O & D za predpokladu, že by sa zachoval prístup iných leteckých spoločností k predmetným službám letiskovej infraštruktúry.

84      Okrem toho, pokiaľ ide na jednej strane o trhy Berlín – Düsseldorf a Viedeň – Düsseldorf, na ktorých mal vedľajší účastník konania podľa žalobkyne v dôsledku dotknutej koncentrácie monopol alebo duopol, treba dodať, že z prílohy C.25 k replike vyplýva, že táto situácia vyplývala z odchodu spoločnosti Air Berlin z týchto trhov. Tento odchod je pritom dôsledkom ukončenia činností spoločnosti Air Berlin, ku ktorej, ako bolo uvedené v bodoch 35 až 57 vyššie, došlo pred touto koncentráciou a nezávisle od nej. Pokiaľ ide o trhy Frankfurt – Benátky a Zürich – Hamburg, na ktoré sa žalobkyňa tiež odvoláva, stačí uviesť, že Air Berlin nepôsobila na týchto trhoch, že údajné zvýšenie trhového podielu vedľajšieho účastníka konania vyplývalo zo stiahnutia iných leteckých spoločností z uvedených trhov a že žalobkyňa nevysvetlila, v čom bolo toto stiahnutie spojené s uvedenou koncentráciou. Skutočnosť, že vedľajší účastník konania sa po vzniku tejto koncentrácie nachádza v situácii monopolu na týchto trhoch O & D, preto v žiadnom prípade neznamená, že táto koncentrácia mohla vážne narušiť účinnú hospodársku súťaž na týchto trhoch.

85      Pokiaľ ide na druhej strane o trhy O & D s odletom z letísk Frankfurt, Mníchov, Viedeň a Zürich alebo príletom na ne, na ktorých tieto letiská ako celok slúžia ako prestupové platformy, je potrebné uviesť, podobne ako to urobila Komisia, že z bodov 123 až 130 repliky vyplýva, že žalobkyňa uznala, že preskúmanie kapacity vedľajšieho účastníka konania po dotknutej koncentrácii zabrániť prístupu k službám letiskovej infraštruktúry poskytovaným letiskom mohlo umožniť overiť, že táto koncentrácia značne nenarúšala účinnú hospodársku súťaž na trhoch O & D s odletom z týchto letísk a príletom na ne. Okrem toho síce žalobkyňa odkazuje na počet tranzitných cestujúcich na letiskách Frankfurt, Mníchov, Viedeň a Zürich, ako aj na podiely vedľajšieho účastníka konania na spojeniach medzi týmito letiskami a inými letiskami, na ktoré boli priradené prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin, ale nevysvetľuje, ako z týchto údajov vyplýva, že dotknutá koncentrácia by značne narušila účinnú hospodársku súťaž na týchto trhoch.

86      Po tretie treba uviesť, ako to urobila Komisia, že z tvrdenia žalobkyne, podľa ktorého vedľajší účastník konania využíva prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin na zvýšenie toku cestujúcich na svojich prestupných platformách, vyplýva, že vedľajší účastník konania neprebral všetky spojenia, ktoré predtým prevádzkovala Air Berlin. V dôsledku toho treba konštatovať, že Komisia sa správne domnievala, že dotknutá koncentrácia mohla mať účinky na všetky trhy O & D s odletom z letísk, na ktoré boli priradené prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin, alebo príletom na ne, takže preskúmanie účinkov tejto koncentrácie sa nemôže obmedziť na trhy O & D identifikované žalobkyňou.

87      Po štvrté treba uviesť, že Komisia v bode 42 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že vedľajší účastník konania v oznámení o dotknutej koncentrácii uviedol, že má v úmysle využívať prevádzkové intervaly, ktoré sú predmetom tejto koncentrácie, s cieľom realizovať svoje „plány rastu“ a že „v žiadnom prípade nepreberie spojenia, ktoré predtým prevádzkovala Air Berlin“. Tieto úvahy, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, však predstavujú len pripomenutie obsahu tohto oznámenia a nie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktorého zákonnosť mohla žalobkyňa spochybniť.

88      Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže tvrdiť, že definícia trhu použitá Komisiou neumožňovala identifikovať prípadné významné narušenia účinnej hospodárskej súťaže vyplývajúce z dotknutej koncentrácie, vrátane trhov O & D, ktoré identifikovala.

89      Treba preto zamietnuť druhú časť prvého žalobného dôvodu žalobkyne a v dôsledku toho aj uvedený žalobný dôvod v celom rozsahu.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení účinkov dotknutej koncentrácie

90      Tento žalobný dôvod zahŕňa v podstate dve časti. V prvej časti, ktorá je formálne uvedená v žalobe v rámci prvého žalobného dôvodu, žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o účinky dohôd roof wet lease a wet lease pri posudzovaní tejto koncentrácie. V druhej časti tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o účinky uvedenej koncentrácie, najmä na trhy služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk Düsseldorf, Zürich, Hamburg, Mníchov, Stuttgart a Berlín‑Tegel alebo príletom na ne.

91      Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

92      Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry základné normy nariadenia č. 139/2004, najmä jeho článok 2, zverujú Komisii diskrečnú právomoc, predovšetkým vo vzťahu k posúdeniam ekonomickej povahy, a preto preskúmanie tejto právomoci, ktorá je podstatná pre vymedzenie pravidiel v oblasti koncentrácií, súdom sa musí uskutočňovať s prihliadnutím na priestor pre voľnú úvahu, ktorá tvorí základ pre pravidlá ekonomického charakteru tvoriace časť úpravy koncentrácií (rozsudky z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, C‑202/06 P, EU:C:2007:814, bod 53, a z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10, EU:C:2015:283, bod 85). Podľa ustálenej judikatúry tak má preskúmanie vykonávané súdmi Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie zúžený charakter a musí sa nevyhnutne obmedziť na overenie dodržiavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (rozsudky zo 7. mája 2020, BTB Holding Investments a Duferco Participations Holding/Komisia, C‑148/19 P, EU:C:2020:354, bod 56; z 5. septembra 2014, Éditions Odile Jacob/Komisia, T‑471/11, EU:T:2014:739, bod 137, a z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia, T‑691/14, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:922, bod 1374).

93      Všeobecnému súdu totiž síce neprináleží, aby vlastným hospodárskym posúdením nahrádzal hospodárske posúdenie Komisie, ktorá ho má vo svojej inštitucionálnej právomoci, ale z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd Únie musí najmä nielen preveriť vecnú správnosť predložených dôkazov, ich dôveryhodnosť a koherentnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú všetky relevantné údaje, ktoré musia byť zohľadnené pri posudzovaní komplexnej situácie, a či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, EU:C:2005:87, bod 39, a z 11. septembra 2014, CB/Komisia, C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 46).

 O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na účinkoch dohôd roof wet lease a wet lease

94      Po prvé Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že podľa dohody roof wet lease Air Berlin prenajímala lietadlá s posádkou dvom dcérskym spoločnostiam vedľajšieho účastníka konania. Okrem toho konštatovala, že cieľom nahradenia spoločnosti Air Berlin spoločnosťou LGW v rámci tejto dohody, ktoré povolila rozhodnutím z 27. októbra 2017, bolo zachovať účinky tejto dohody po ukončení činnosti spoločnosti Air Berlin. Z toho vyvodila, že toto nahradenie samo osebe malo len obmedzený účinok na trhy služieb osobnej leteckej dopravy. Analogicky usúdil, že „integrácia“ týchto lietadiel s posádkou do štruktúry vedľajšieho účastníka konania prostredníctvom dotknutej koncentrácie mala obmedzené účinky na tieto trhy, keďže táto integrácia nadväzovala na dohodu roof wet lease. Okrem toho konštatovala, že Spolkový úrad pre hospodársku súťaž schválil túto dohodu 30. januára 2017.

95      V tejto súvislosti žalobkyňa nespochybňuje rozhodnutie Spolkového úradu pre hospodársku súťaž schváliť dohodu roof wet lease. Tvrdí však, že táto dohoda predstavovala len „predtransakčný“ prvok dotknutej koncentrácie, ktorý mala Komisia zohľadniť. Tvrdí, že Spolkový úrad pre hospodársku súťaž sa uspokojil so samostatným preskúmaním uvedenej dohody a že Komisii prináleží posúdiť túto koncentráciu ako celok.

96      Za týchto podmienok žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala „posúdiť význam“ aktív dotknutých dohodou roof wet lease pre fungovanie trhov služieb osobnej leteckej dopravy a prenájmu lietadiel. Dodáva, že dotknutá koncentrácia umožnila vedľajšiemu účastníkovi konania nadobudnúť lietadlá rýchlejšie, než by to umožnili bežné trhové podmienky, najmä vzhľadom na ťažkosti pri zamestnávaní pilotov. Napokon tvrdí, že bez dotknutej koncentrácie by tieto lietadlá a ich posádku mohli nadobudnúť konkurenti vedľajšieho účastníka konania.

97      V tejto súvislosti treba uviesť, ako bolo uvedené v bode 46 vyššie, že dohoda roof wet lease a dotknutá koncentrácia sa musia považovať za dve odlišné transakcie. Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, dohodu roof wet lease nemožno považovať za súčasť tejto koncentrácie.

98      Okrem toho treba uviesť, že dohoda roof wet lease bola uzatvorená na obdobie šiestich rokov a možno ju za určitých podmienok predĺžiť. Z toho vyplýva, že podľa tejto dohody mohol vedľajší účastník konania používať lietadlá s posádkou, na ktoré sa táto dohoda vzťahuje, prinajmenšom do decembra 2022. V dôsledku toho skutočnosť uvádzaná žalobkyňou, že dohoda z 13. októbra 2017 o dotknutej koncentrácii umožnila vedľajšiemu účastníkovi konania rýchlejšie nadobudnúť tieto lietadlá a prevziať ich posádku, neumožňuje sama osebe preukázať, že táto koncentrácia mohla značne narušiť účinnú hospodársku súťaž na trhoch služieb osobnej leteckej dopravy a prenájmu lietadiel.

99      Za týchto okolností Komisia v rámci svojho posúdenia dotknutej koncentrácie zjavne neporušila účinky dohody roof wet lease.

100    V druhom rade Komisia uviedla, že LGW si v rámci dohody wet lease prenajímala lietadlá s posádkou spoločnosti Air Berlin a že Air Berlin mala k dispozícii prevádzkové intervaly potrebné na používanie týchto lietadiel a uvádzala na trh letenky, pokiaľ ide o lety prevádzkované prostredníctvom týchto lietadiel. Z toho vyvodila, že Air Berlin pôsobila na trhoch služieb osobnej leteckej dopravy a že LGW pôsobila na trhu prenájmu lietadiel, hoci len v rámci skupiny Air Berlin. Napokon konštatovala, že ukončenie činnosti spoločnosti Air Berlin viedlo LGW k tomu, aby sa stiahla z trhu prenájmu lietadiel pred dotknutou koncentráciou a nezávisle od nej.

101    V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa nesprávne domnievala, že LGW pôsobila na trhu prenájmu lietadiel, keďže táto spoločnosť iba prenajala lietadlá svojej materskej spoločnosti Air Berlin. Vyvodzuje z toho, že činnosti spoločnosti LGW boli neoddeliteľné od činností spoločnosti Air Berlin a že Komisia mala v dôsledku toho v rámci svojho posúdenia dotknutej koncentrácie vykonať osobitné preskúmanie dohody wet lease.

102    Treba konštatovať, že žalobkyňa sa rovnako ako Komisia domnieva, že LGW prenajímala lietadlá len spoločnosti Air Berlin, takže Komisia správne konštatovala, že uplatňovanie dohody wet lease sa skončilo ukončením činností spoločnosti Air Berlin, ku ktorému došlo pred dotknutou koncentráciou a je od nej nezávislé, ako bolo uvedené v bodoch 38 a 49 vyššie. Žalobkyňa pritom nevysvetľuje, ako mohla táto dohoda, ktorej uplatňovanie sa ukončilo pred touto koncentráciou a nezávisle od nej, odhaliť existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže v rámci posúdenia uvedenej koncentrácie Komisiou.

103    Okrem toho žalobkyňa síce chcela vytýkať Komisii, že vo svojej analýze nezohľadnila prípadné účinky nadobudnutia regionálnych lietadiel vedľajším účastníkom konania, ktorých prenájom bol predmetom dohody wet lease, ale stačí konštatovať, že nevysvetľuje, akým spôsobom, ani na akom trhu toto nadobudnutie mohlo predstavovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže.

104    Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že Komisia mala vykonať osobitné preskúmanie účinkov dohody wet lease, takže prvú časť druhého žalobného dôvodu žalobkyne treba zamietnuť.

 O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na účinkoch dotknutej koncentrácie na trhy služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk Düsseldorf, Zürich, Hamburg, Mníchov, Stuttgart a BerlínTegel alebo príletom na ne

105    Po prvé žalobkyňa tvrdí, že dotknutá koncentrácia má protisúťažné účinky. Podľa nej by v prípade neexistencie tejto koncentrácie bola významná časť prevádzkových intervalov prevedená na vedľajšieho účastníka konania priradená iným leteckým spoločnostiam. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že v prípade 14 z 19 letísk dotknutých uvedenou koncentráciou ide o koordinované letiská v zmysle nariadenia č. 95/93, vrátane letísk Düsseldorf, Zürich, Hamburg, Mníchov, Stuttgart a Berlín‑Tegel. V dôsledku toho podľa článku 10 tohto nariadenia by bola až polovica prevádzkových intervalov, ktoré predtým vlastnila Air Berlin, pridelená „novým subjektom“ v prípade neexistencie tejto koncentrácie, čo by znížilo bariéry vstupu na dotknuté trhy.

106    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 len koncentrácia, ktorá značne naruší účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

107    V dôsledku toho, ako správne tvrdí Komisia, skutočnosť, že koncentrácia vyvoláva protisúťažné účinky, sama osebe nestačí na konštatovanie, že táto koncentrácia je nezlučiteľná s vnútorným trhom, keďže významne nenarúša účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti.

108    Za týchto podmienok samotná skutočnosť, že v prípade neexistencie dotknutej koncentrácie by niektoré prevádzkové intervaly berlínskych letísk prevedené na vedľajšieho účastníka konania mohli byť pridelené iným leteckým spoločnostiam, čím by sa v prípade týchto leteckých spoločností zredukovali prekážky vstupu týkajúce sa týchto letísk, sama osebe neumožňuje preukázať, že táto koncentrácia mohla značne narušiť účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti.

109    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že dotknutá koncentrácia značne narušila účinnú hospodársku súťaž na trhoch služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk Düsseldorf, Zürich, Hamburg, Mníchov, Stuttgart a Berlín‑Tegel alebo príletom na ne. V tejto súvislosti tvrdí, že táto koncentrácia vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie vedľajšieho účastníka konania na trhoch služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk Düsseldorf a Zürich alebo príletom na ne. Uvedená koncentrácia pokryla podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania na letiskách Hamburg, Mníchov, Stuttgart a Berlín‑Tegel výrazne nad 25 %, zatiaľ čo tieto letiská majú vysoké miery zaťaženia.

110    Po tretie treba uviesť, že Komisia preskúmala kapacitu vedľajšieho účastníka konania zabrániť prístupu k službám letiskovej infraštruktúry a následne trhom služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk Düsseldorf, Zürich, Hamburg, Mníchov, Stuttgart a Berlín‑Tegel alebo príletom na ne. Ako vyplýva z bodu 19 vyššie, zohľadnila jednak zaťaženie týchto letísk a jednak podiel prevádzkových intervalov, ktoré vlastní vedľajší účastník konania, a účinok dotknutej koncentrácie na tento podiel prevádzkových intervalov.

111    Pokiaľ ide o zaťaženie týchto letísk, Komisia konštatovala, že ako vyplýva z článku 3 ods. 5 nariadenia č. 95/93, kapacita koordinovaných letísk nestačila na uspokojenie všetkých žiadostí leteckých dopravcov na základe dobrovoľnej spolupráce medzi nimi. Uviedla, že letisko sa však môže považovať za koordinované v zmysle tohto nariadenia, aj keď sa nevyužívali všetky prevádzkové intervaly tohto letiska. Ak to považovala za potrebné, vypočítala tak mieru zaťaženia dotknutých letísk tak, že pre každú z otváracích hodín vydelila počet prevádzkových intervalov pridelených všetkým leteckým spoločnostiam celkovým počtom voľných prevádzkových intervalov. Konštatovala – a žalobkyňa to nespochybnila –, že existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže možno v zásade vylúčiť, ak je priemerná miera zaťaženia letiska nižšia ako 60 %.

112    Pokiaľ ide o účinok dotknutej koncentrácie na podiel prevádzkových intervalov, ktoré vlastní vedľajší účastník konania, Komisia konštatovala, ako bolo uvedené v bode 74 vyššie, že v prípade neexistencie dotknutej koncentrácie by sa prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin, vrátane prevádzkových intervalov spoločnosti Niki Luftfahrt, vrátili do fondu a následne rozdelili medzi ostatných leteckých dopravcov, ktorí by o to požiadali. V tejto súvislosti spresnila, ako to tvrdila aj žalobkyňa, že podľa článku 10 ods. 6 nariadenia č. 95/93 by sa 50 % týchto prevádzkových intervalov pridelilo novým subjektom, pokiaľ by žiadosti týchto nových subjektov nepredstavovali menej ako 50 % týchto prevádzkových intervalov. V dôsledku toho by sa minimálne 50 % prevádzkových intervalov spoločnosti Air Berlin previedlo na iné letecké spoločnosti vrátane vedľajšieho účastníka konania, ktoré už mali dostatok prevádzkových časov na dotknutých letiskách.

113    Za týchto podmienok Komisia v napadnutom rozhodnutí preskúmala to, čo kvalifikovala ako „čisté zvýšenie“, teda rozdiel medzi podielom prevádzkových intervalov vo vlastníctve vedľajšieho účastníka konania po vzniku dotknutej koncentrácie, a podielom prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania v prípade neexistencie tejto koncentrácie, pričom zohľadnila prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin, vrátane prevádzkových intervalov spoločnosti Niki Luftfahrt, ktoré by na ňu prípadne previedli z fondu.

–       O účinkoch dotknutej koncentrácie na trhy služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk Düsseldorf a Zürich alebo príletom na ne

114    Po prvé, pokiaľ ide o zimnú sezónu IATA 2017/2018 na letisku v Düsseldorfe, Komisia uviedla, že priemerný podiel prevádzkových intervalov vo vlastníctve vedľajšieho účastníka konania, sa pohyboval od 26 % do 39 % alebo do 42 % podľa toho, či by sa prevádzkové intervaly spoločnosti Niki Luftfahrt previedli na inú leteckú spoločnosť alebo by sa vrátili do fondu, že čisté priemerné zvýšenie bolo 4 % a priemerná miera zaťaženia bola 73 %. Okrem toho maximálny podiel prevádzkových intervalov vo vlastníctve vedľajšieho účastníka konania, sa pohyboval od 46 % do 58 % medzi 17.00 a 17.59 hod. koordinovaného svetového času (UTC), keď sa dosiahla maximálna miera zaťaženia vo výške 99 %. Čisté zvýšenie teda predstavovalo 6 %.

115    Po druhé, pokiaľ ide o letnú sezónu IATA 2018 na letisku v Düsseldorfe, Komisia uviedla, že podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania dosahoval od 39 % do 52 % prípadne až 54 % podľa toho, či by sa prevádzkové intervaly, ktoré vlastnila Niki Luftfahrt, previedli na inú leteckú spoločnosť alebo sa vrátili do fondu, a že čisté priemerné zvýšenie bolo 5 %. Vzhľadom na záväzky, ktoré prijal vedľajší účastník konania, Komisia uviedla, že na vedľajšieho účastníka konania sa previedol len obmedzený počet prevádzkových intervalov, takže podiel prevádzkových intervalov vo vlastníctve vedľajšieho účastníka konania nepresiahol 50 % a čisté zvýšenie bolo obmedzené na 1 %. Okrem toho konštatovala, že priemerná miera zaťaženia letiska v Düsseldorfe bola 91 % v letnej sezóne IATA 2017 a že na vedľajšieho účastníka konania boli prevedené iba dva prevádzkové intervaly, keď sa dosiahla maximálna miera zaťaženia 100 % od 12.00 hod. do 12.59 hod. UTC.

116    Po tretie, pokiaľ ide o letisko Zürich, Komisia konštatovala, že na vedľajšieho účastníka konania sa previedli prevádzkové intervaly len na letnú sezónu IATA 2018. Konkrétne uviedla, že priemerný podiel prevádzkových intervalov, ktorý vlastnil vedľajší účastník konania, sa pohyboval od 51 % do 52 %, že čisté priemerné zvýšenie sa približovalo 0 % a priemerná miera zaťaženia letiska Zürich bola 69 %. Pokiaľ ide o maximálny podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania, tento podiel sa pohybuje od 81 % do 84 %, od 4.00 hod. do 4.59 hod. UTC, keď sa dosiahla maximálna miera zaťaženia vo výške 94 %, ale čisté zvýšenie bolo teda 0 %.

117    V prvom rade žalobkyňa pripomína, že podiel na trhu vyšší ako 50 % vyvoláva domnienku dominantného postavenia. V tejto súvislosti z toho vyvodzuje, že v prejednávanej veci dotknutá koncentrácia poskytla vedľajšiemu účastníkovi takéto postavenie, pokiaľ ide o letisko Düsseldorf, a toto postavenie posilnila, pokiaľ ide o letisko Zürich. Okrem toho tvrdí, že vytvorenie a posilnenie dominantného postavenia vedľajšieho účastníka konania ako také predstavuje značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže tým, že vedľajšiemu účastníkovi konania umožňuje zablokovať prístup k službám osobnej leteckej dopravy s odletom z týchto letísk alebo príletom na ne. Tvrdí teda, že podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania na letisku v Düsseldorfe dosahoval 42 % až 54 % počas zimnej sezóny IATA 2017/2018 a letnej sezóny IATA 2018 a že miera zaťaženia tohto letiska dosiahla 91 %. Okrem toho spresňuje, že záväzky vedľajšieho účastníka konania sú nedostatočné, keďže podiel prevádzkových intervalov, ktorý vlastnil vedľajší účastník konania, dosahoval 50 % prevádzkových intervalov počas letnej sezóny IATA 2018. Pokiaľ ide o letisko Zürich, uvádza, že podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania dosahoval v priemere 52 % a maximálne 84 % počas letnej sezóny IATA 2018 a že podiel jeho najbližšieho konkurenta dosahoval len 6 %.

118    V tejto súvislosti z článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 vyplýva, že koncentrácia môže v určitých prípadoch predstavovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže, ak vedie k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T‑210/01 P, EU:C:2005:456, bod 87).

119    Navyše, ako tvrdí žalobkyňa, hoci sa význam podielov na trhu môže na jednotlivých trhoch líšiť, možno sa oprávnene domnievať, že extrémne veľké podiely na trhu sú samy osebe, okrem výnimočných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia. Tak to môže byť v prípade 50 % alebo vyššieho trhového podielu (pozri rozsudok zo 6. júla 2010, Ryanair/Komisia, T‑342/07, EU:T:2010:280, bod 41 a citovanú judikatúru).

120    V prejednávanej veci, pokiaľ ide o zimnú sezónu IATA 2017/2018 na letisku v Düsseldorfe, však treba uviesť, že vedľajší účastník konania mal v priemere len 42 % prevádzkových intervalov. V dôsledku toho, ako to navyše vyplýva z argumentácie žalobkyne, nemožno predpokladať, že vedľajší účastník konania mal dominantné postavenie, keďže jeho podiel prevádzkových intervalov po vzniku dotknutej koncentrácie bol nižší ako 50 %. Treba však konštatovať, že na účely preukázania existencie dominantného postavenia vedľajšieho účastníka konania sa žalobkyňa obmedzuje na uvedenie skutočnosti, že podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania je vyšší ako 40 %, a skutočnosti, že miera zaťaženia tohto letiska je vysoká. Vzhľadom na nedostatok informácií týkajúcich sa podielu prevádzkových intervalov, ktorý vlastnia ostatné letecké spoločnosti, však tieto skutočnosti samy osebe nestačia na preukázanie, že vedľajší účastník konania mal takéto postavenie. Napokon skutočnosť, že maximálny podiel prevádzkových intervalov, ktoré vlastnil vedľajší účastník konania, môže dosiahnuť 58 % od 17.00 hod. a 17.59 hod. UTC, neumožňuje dospieť k záveru, že vedľajší účastník konania mal dominantné postavenie počas zimnej sezóny IATA 2017/2018 ako celku. V každom prípade takáto skutočnosť nestačí na preukázanie, že dotknutá koncentrácia zjavne môže predstavovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže podľa judikatúry citovanej v bode 118 vyššie, najmä vzhľadom na dostupnosť prevádzkových intervalov na letisku v Düsseldorfe počas tejto sezóny, ako to konštatovala Komisia v bode 214 napadnutého rozhodnutia.

121    Pokiaľ ide o letnú sezónu IATA 2018 na letiskách v Düsseldorfe a Zürichu, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v dôsledku záväzkov prijatých vedľajším účastníkom konania bolo čisté zvýšenie 0 % alebo blízko 0 %, takže časť prevádzkových intervalov vedľajšieho účastník konania bola rovnaká alebo takmer rovnaká bez ohľadu na to, či by sa dotknutá koncentrácia uskutočnila alebo nie. V dôsledku toho vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia uvádzané žalobkyňou nevyplýva z dotknutej koncentrácie ako takej, ale len z ukončenia činnosti spoločnosti Air Berlin. Za týchto podmienok nemožno vyvodiť zo samotnej skutočnosti, že podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania po vzniku dotknutej koncentrácie, bol 50 % alebo viac, že táto koncentrácia predstavovala významné narušenie účinnej hospodárskej súťaže.

122    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na významnú časť jej prevádzkových intervalov a mieru zaťaženia, najmä na letiskách v Düsseldorfe a Zürichu, mohol vedľajší účastník konania prijať rôzne stratégie vylúčenia. Vyvodzuje z toho, že vedľajší účastník konania mohol po prvé zvýšiť počet letov v rámci letových poriadkov plánovaných novým subjektom alebo na linkách, ktoré už prevádzkuje, tak, aby boli jeho činnosti menej ziskové, po druhé účinnejšie využívať svoje prevádzkové intervaly tak, že by ich v prípade potreby prerozdelil na svojich rôznych leteckých spojeniach, a po tretie ponúknuť svojim zákazníkom výhodnejšie vernostné programy.

123    V tejto súvislosti Komisia po prvé v napadnutom rozhodnutí uviedla, ako to urobila žalobkyňa, že skutočnosť, že letecké spoločnosti majú veľké množstvo prevádzkových intervalov, im môže umožniť ponúkať lety v čase, ktorý je blízko plánovaného letu inej leteckej spoločnosti najmä s cieľom sťažiť vstup tejto leteckej spoločnosti na trh služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z dotknutého letiska alebo príletom naň.

124    Treba však uviesť, že čisté zvýšenie počtu prevádzkových intervalov na letiskách Düsseldorf a Zürich počas letnej sezóny IATA 2018 predstavovalo 0 % alebo takmer 0 %. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že vedľajší účastník konania mohol vzhľadom na svoj zvýšený počet prevádzkových intervalov ľahšie zvýšiť počet letov v časoch plánovaných novým subjektom vstupujúcim na trh alebo na linkách, ktoré už prevádzkuje, nevyplývala z dotknutej koncentrácie, ale z ukončenia činností spoločnosti Air Berlin. Pokiaľ ide o zimnú sezónu IATA 2017/2018 na letisku v Düsseldorfe a letnú sezónu IATA 2018 na letisku v Zürichu, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že priemerná úroveň zaťaženia týchto letísk vo výške 73 % a 69 % bola dostatočne nízka na to, aby umožnila rozvoj činností konkurentov po vzniku dotknutej koncentrácie, bez ohľadu na podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania. Žalobkyňa pritom nepredložila nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo toto konštatovanie spochybniť.

125    Po druhé treba pripomenúť, že skutočnosť, že konkurenti môžu byť poškodení z dôvodu, že koncentrácia vedie k nárastu efektívnosti, nemôže sama osebe predstavovať prekážku hospodárskej súťaže. Žalobkyňa však nevysvetľuje, v čom efektívnejšie využívanie prevádzkových intervalov zo strany vedľajšieho účastníka konania, ako aj zavedenie výhodnejších vernostných programov v prospech jeho zákazníkov neodrážajú nárast efektívnosti, ktorý, hoci môže poškodiť konkurentov, nepredstavuje významné narušenie účinnej hospodárskej súťaže.

126    Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že dotknutá koncentrácia značne nenarúša účinnú hospodársku súťaž na trhoch služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk v Düsseldorfe a Zürichu alebo príletom na ne.

–       O účinkoch dotknutej koncentrácie na trhy služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk Hamburg, Mníchov, Stuttgart a BerlínTegel alebo príletom na ne

127    Po prvé, pokiaľ ide o letnú sezónu IATA 2018 na letisku v Hamburgu, Komisia uviedla, že priemerný podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania sa pohyboval od 30 % do 33 %, čisté priemerné zvýšenie bolo 1 % a priemerná miera zaťaženia bola 54 %. Maximálny podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania sa pohyboval od 39 % do 43 % od 16.00 hod. do 16.59 hod. UTC, keď sa dosiahla maximálna miera zaťaženia vo výške 75 %. Čisté zvýšenie tak predstavovalo 1 %.

128    Po druhé, pokiaľ ide o zimnú sezónu IATA 2017/2018 na letisku v Mníchove, Komisia uviedla, že priemerný podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania sa pohyboval od 39 % do 41 %, čisté priemerné zvýšenie bolo 0 % a priemerná miera zaťaženia predstavovala 60 %. Tiež uviedla, že maximálny podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania predstavoval 78 % od 13.00 hod. do 13.59 hod. UTC, keď sa dosiahla maximálna miera zaťaženia vo výške 93 %. Konštatovala však, že čisté zvýšenie zostalo na úrovni 0 %.

129    Po tretie, pokiaľ ide o letisko v Stuttgarte, Komisia v súvislosti so zimnou sezónou IATA 2017/2018 uviedla, že priemerný podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania sa pohyboval od 15 % do 17 %, čisté priemerné zvýšenie bolo 1 % a priemerná miera zaťaženia bola 30 %. Tiež uviedla, že maximálny podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania bol 33 % od 17.00 hod. do 17.59 hod. UTC, keď sa dosiahla maximálna miera zaťaženia vo výške 59 %. Konštatovala však, že čisté zvýšenie zostalo v rozsahu 1 %. Pokiaľ ide o letnú sezónu IATA 2018, priemerný podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania sa pohyboval od 30 % do 33 %, čisté priemerné zvýšenie bolo 1 % a priemerná miera zaťaženia bola 43 %. Okrem toho maximálny podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania bol 46 % od 16.00 hod. do 16.59 hod. UTC, keď sa dosiahla maximálna miera zaťaženia 74 %. Čisté zvýšenie teda predstavovalo 2 %.

130    Po štvrté, pokiaľ ide o letisko Berlín‑Tegel, Komisia v súvislosti so zimnou sezónou IATA 2017/2018 uviedla, že priemerný podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania sa pohyboval od 16 % do 25 %, čisté priemerné zvýšenie bolo 4 % a priemerná miera zaťaženia bola 54 %. Tiež uviedla, že maximálny podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania bol 40 % od 19.00 hod. do 19.59 hod. UTC, zatiaľ čo maximálna miera zaťaženia73 % sa dosiahla od 7.00 hod. do 7.59 hod. UTC. Okrem toho konštatovala, že od 19.00 hod. do 19.59 hod. UTC bolo čisté zvýšenie 11 %. Pokiaľ ide o letnú sezónu IATA 2018, priemerný podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania sa pohyboval od 28 % do 35 %, čisté priemerné zvýšenie bolo 3 % a priemerná miera zaťaženia bola 62 %. Okrem toho maximálny podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania bol 52 % od 16.00 hod. do 16.59 hod. UTC, zatiaľ čo maximálna miera zaťaženia 83 % sa dosiahla od 10.00 hod. do 10.59 hod. UTC. Čisté zvýšenie od 16.00 hod. do 16.59 hod. UTC zostalo na 1 %.

131    Žalobkyňa tvrdí, že ako sa uvádza v bode 18 usmernení na posudzovanie koncentrácií podľa nariadenia Rady o kontrole horizontálnych fúzií (Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5; Mim. vyd. 08/003, s. 5) (ďalej len „usmernenia o horizontálnych fúziách“) a v odôvodnení 32 nariadenia č. 139/2004, koncentrácia nepredstavuje značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže, ak podiel dotknutých podnikov na trhu nepresiahne 25 %. Tvrdí však, že podiel vedľajšieho účastníka konania na trhu po vzniku dotknutej koncentrácie značne presiahol 25 %, po prvé počas letnej sezóny IATA 2018 na letisku v Hamburgu, po druhé počas zimnej sezóny IATA 2017/2018 na letisku v Mníchove a po tretie počas zimnej sezóny IATA 2017/2018 a letnej sezóny IATA 2018 na letiskách Stuttgart a Berlín‑Tegel. Vyvodzuje z toho, že vzhľadom na vysokú mieru zaťaženia týchto letísk sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď usudzovala, že dotknutá koncentrácia nepredstavovala značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže na trhoch služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z týchto letísk alebo príletom na ne.

132    V tejto súvislosti po prvé bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke, či dotknutá koncentrácia predstavuje horizontálnu koncentráciu v zmysle usmernení o horizontálnych fúziách, z bodu 18 týchto usmernení a odôvodnenia 32 nariadenia č. 139/2004 vyplýva, že skutočnosť, že podiel dotknutých podnikov na trhu nepresahuje 25 %, je ukazovateľom umožňujúcim predpokladať, že koncentrácia je zlučiteľná s vnútorným trhom. Nemožno však z toho vyvodiť, že koncentrácia nebola zlučiteľná s vnútorným trhom len z toho dôvodu, že podiel dotknutých podnikov na trhu prekročil 25 %.

133    Po druhé, hoci žalobkyňa odkazuje na mieru zaťaženia letísk, ktoré identifikovala, netvrdí a a fortiori ani nepreukazuje, že by jej tieto miery bránili v prístupe na trhy služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z týchto letísk alebo príletom na ne. Okrem toho treba uviesť, že priemerné miery zaťaženia týchto letísk zostávajú blízke 60 % alebo sú nižšie, ako sa uvádza v bode 111 vyššie, pod ktorou sa Komisia domnievala, bez toho, aby to žalobkyňa spochybnila, že existenciu značného narušenia hospodárskej súťaže možno v zásade vylúčiť.

134    Treba tiež uviesť, že maximálne miery zaťaženia dotknutých letísk boli dosiahnuté v rôznych časoch. Žalobkyňa síce tvrdí, že čas, do ktorého môžu letecké spoločnosti odletieť alebo pristáť so svojimi lietadlami, predstavuje dôležitú skutočnosť na poskytovanie služieb osobnej leteckej dopravy, pritom však neidentifikuje prevádzkové intervaly, ktoré by boli potrebné na každom z letísk, ktoré identifikovala na účely rozvoja takýchto služieb. Konkrétne nevysvetľuje, ako prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin umožňovali vedľajšiemu účastníkovi konania brániť prístupu k službám letiskovej infraštruktúry a následne trhom služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z týchto letísk alebo príletom na ne.

135    Po tretie z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že čisté zvýšenie bolo nulové na letisku v Mníchove a nepresahovalo 1 % na letisku v Hamburgu. Na letisku v Stuttgarte dosiahlo maximálne 2 % od 16.00 hod. do 16.59 hod. UTC počas letnej sezóny IATA 2018 a počas všetkých sezón spoločne sa pohybovalo v priemere okolo 1 %. Napokon, pokiaľ ide o letisko Berlín‑Tegel, počas letnej sezóny IATA 2018 dosahovalo v priemere 3 % a počas zimnej sezóny IATA 2017/2018 4 % a maximálne 11 % v rozmedzí od 19.00 hod. do 19.59 hod. UTC počas tejto poslednej uvedenej sezóny. Priemerná miera zaťaženia však bola počas letnej sezóny IATA 2018 iba 62 % a počas zimnej sezóny IATA 2017/2018 54 %.

136    Za týchto podmienok treba uviesť, že čisté zvýšenie zostalo obmedzené, pokiaľ ide o letiská Hamburg, Mníchov a Stuttgart, takže prípadné ťažkosti s prístupom na trhy služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z týchto letísk alebo príletom na ne nevyplývajú z dotknutej koncentrácie. Pokiaľ ide o letisko Berlín‑Tegel, čisté zvýšenie bolo mierne vyššie. Vzhľadom na mieru zaťaženia a podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania po vzniku tejto koncentrácie, však táto skutočnosť sama osebe neumožňuje preukázať, že uvedená koncentrácia zjavne predstavovala značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže.

137    Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že dotknutá koncentrácia značne nenarúšala účinnú hospodársku súťaž na trhoch služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk Hamburg, Mníchov, Stuttgart a Berlín‑Tegel alebo príletom na ne.

138    Preto je potrebné zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu žalobkyne a v dôsledku toho aj uvedený žalobný dôvod v celom rozsahu.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení nariadenia č. 95/93

139    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 8a ods. 2 písm. a) nariadenia č. 95/93, ako aj zásady neutrality, transparentnosti a zákazu diskriminácie, ktoré vyplývajú z tohto nariadenia. Konkrétnejšie tvrdí, že nie je možné presunúť prevádzkové intervaly v rámci koncentrácie, ak by takýmto presunom mohla byť dotknutá prevádzka letiska. Dotknutá koncentrácia by pritom spôsobila takú ujmu najmä letiskám Düsseldorf a Zürich tým, že by vytvorila alebo posilnila dominantné postavenie vedľajšieho účastníka konania.

140    Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

141    V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 121 vyššie, že vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia uvádzané žalobkyňou z dotknutej koncentrácie nevyplývalo.

142    Po druhé, ako sa uviedlo v bode 106 vyššie, podľa článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 len koncentrácia, ktorá značne naruší účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za nezlučiteľnú s vnútorným trhom. Z článku 8a ods. 2 nariadenia č. 95/93 vyplýva, že iba koordinátorovi dotknutých letísk prináleží odmietnuť potvrdiť presuny prevádzkových intervalov, ktoré sa mu oznámia, ak nie je ubezpečený o tom, že by nebola dotknutá prevádzka letiska. V dôsledku toho treba uviesť, že Komisia nemala právomoc uplatniť toto ustanovenie.

143    Za týchto okolností treba tretí žalobný dôvod zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na opomenutí preskúmania prípadného nárastu efektívnosti vyplývajúceho z dotknutej koncentrácie

144    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila usmernenia o horizontálnych fúziách tým, že nepreskúmala prípadný nárast efektívnosti, ktorý by mohol vyplynúť z dotknutej koncentrácie.

145    Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

146    V prvom rade treba uviesť, že ako vyplýva okrem iného zo znenia oddielu 9 tlačiva CO týkajúceho sa oznámenia koncentrácie podľa nariadenia č. 139/2004 uvedeného v prílohe I nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 (Ú. v. EÚ L 133, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88), ako aj z bodu 78 usmernení o horizontálnych fúziách, nárast efektívnosti vyvolaný koncentráciou musí byť spôsobilý podporiť hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov. Odôvodnenie 29 nariadenia č. 139/2004, na ktoré odkazuje žalobkyňa, tak pripomína, že takéto výhody, ktoré koncentrácia prinesie, môžu vyvážiť účinky na hospodársku súťaž a najmä možné poškodenie spotrebiteľov, ktoré by inak nastalo, a že z tohto dôvodu koncentrácia značne nenaruší hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti.

147    V prejednávanej veci treba uviesť, že Komisia sa na základe článku 6 ods. 1 písm. b) a článku 6 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 domnievala, že vzhľadom na záväzky, ktoré prijal vedľajší účastník konania, dotknutá koncentrácia nemohla predstavovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti bez toho, aby bolo potrebné, aby vedľajší účastník konania preukázal nárast efektívnosti. V dôsledku toho, ako bolo uvedené v bodoch 126 a 137 vyššie, keďže žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že uvedená koncentrácia by zjavne mohla predstavovať takéto narušenie, nebolo potrebné, aby Komisia skúmala nárast efektívnosti, ktorý by mohol vyvážiť účinky tejto koncentrácie na hospodársku súťaž.

148    V druhom rade z odôvodnenia 29 nariadenia č. 139/2004 a bodov 84 až 87 usmernení o horizontálnych fúziách, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, vyplýva, že účastníkom koncentrácie prináleží, aby preukázali prípadný nárast efektívnosti vyplývajúci z tejto koncentrácie, čo uznáva aj žalobkyňa. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže vytýkať Komisii, že neskúmala existenciu nárastu efektívnosti, ktorý vedľajší účastník konania predtým nepreukázal.

149    Za týchto podmienok treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnosti záväzkov prijatých vedľajším účastníkom konania

150    Žalobkyňa tvrdí, že napriek záväzkom vedľajšieho účastníka konania podiel jeho prevádzkových intervalov na letisku v Düsseldorfe predstavoval 50 % počas letnej sezóny IATA 2018, čo naznačuje, že vedľajší účastník konania mal dominantné postavenie. Okrem toho tieto záväzky sa netýkajú prevádzkových intervalov v zimnej sezóne IATA 2017/2018, zatiaľ čo vedľajší účastník konania mal toto postavenie tiež počas tejto sezóny a miera zaťaženia uvedeného letiska bola vysoká.

151    Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

152    Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 ak Komisia zistí, že po zmenách vykonaných dotknutými podnikmi oznámená koncentrácia už viac nevyvoláva vážne pochybnosti o jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom, vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

153    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že záväzky prijaté s cieľom prijať rozhodnutie podľa článku 6 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 majú za cieľ rozptýliť všetky vážne pochybnosti o tom, či koncentrácia môže značne narúšať účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti, najmä z dôvodu vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia (rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10, EU:T:2015:283, bod 297).

154    V prejednávanej veci sa po prvé v bode 121 vyššie uviedlo, že pokiaľ ide o letnú sezónu IATA 2018 na letisku v Düsseldorfe, podiel prevádzkových intervalov vedľajšieho účastníka konania zostal vzhľadom na záväzky, ktoré prijal, takmer rovnaký, bez ohľadu na to, či by sa dotknutá koncentrácia uskutočnila alebo nie. Z toho vyplýva, že dominantné postavenie uvádzané žalobkyňou nevyplývalo z dotknutej koncentrácie ako takej, ale z ukončenia činnosti spoločnosti Air Berlin. V dôsledku toho sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že záväzky prijaté vedľajším účastníkom konania boli dostatočné na rozptýlenie pochybností o zlučiteľnosti dotknutej koncentrácie s vnútorným trhom.

155    Po druhé v bodoch 120 a 123 vyššie sa uvádza, že pokiaľ ide o zimnú sezónu IATA 2017/2018, žalobkyňa nepreukázala, že po vzniku dotknutej koncentrácie vedľajší účastník konania mal dominantné postavenie alebo mohol uplatňovať stratégie vylúčenia konkurentov z trhu. Za týchto podmienok keďže žalobkyňa nemôže tvrdiť, že uvedená koncentrácia zjavne mohla predstavovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže, nebolo potrebné, aby Komisia skúmala záväzky, ktoré by mohli zabrániť tomuto narušeniu.

156    Po tretie z článku 6 ods. 2 tohto nariadenia č. 139/2004 a článku 19 nariadenia č. 802/2004 vyplýva, že účastníkom koncentrácie prináleží, aby prípadne navrhli zmeny tejto koncentrácie vo forme záväzkov. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže vytýkať Komisii, že neuložila záväzky týkajúce sa zimnej sezóny IATA 2017/2018, ktoré vedľajší účastník konania predtým nenavrhol.

157    Piaty žalobný dôvod žalobkyne sa preto musí zamietnuť.

 O šiestom žalobnom dôvode založenom na nezohľadnení pomoci na záchranu v rámci posúdenia účinkov dotknutej koncentrácie

158    Žalobkyňa tvrdí, že pomoc na záchranu bola spoločnosti Air Berlin poskytnutá s cieľom uskutočniť dotknutú koncentráciu. V tejto súvislosti tvrdí, že táto pomoc nebola zlučiteľná s vnútorným trhom, že niektoré informácie týkajúce sa uvedenej pomoci nie sú prístupné verejnosti a že rokovania medzi vedľajším účastníkom konania a spoločnosťou Air Berlin týkajúce sa tejto koncentrácie prebiehali za zatvorenými dverami. Vyvodzuje z toho, že pomoc na záchranu zabránila iným „efektívnejším subjektom“ nadobudnúť aktíva spoločnosti Air Berlin. Okrem toho sa domnieva, že táto pomoc zmenila schopnosť financovania spoločnosti Air Berlin, takže Komisia ju mala zohľadniť v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004.

159    Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

160    V tejto súvislosti po prvé z rozhodnutia, ktorým sa pomoc na záchranu vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, vyplýva, že cieľom tejto pomoci bolo najmä umožniť „organizovaný“ predaj aktív spoločnosti Air Berlin tak, aby sa obmedzili negatívne dôsledky pre jej zamestnancov.

161    V prvom rade z údajnej nezlučiteľnosti pomoci na záchranu s vnútorným trhom, zo skutočnosti, že určité informácie týkajúce sa tejto pomoci nie sú verejne prístupné a že rokovania medzi vedľajším účastníkom konania a spoločnosťou Air Berlin týkajúce sa koncentrácie prebiehali za zatvorenými dverami, však nemôže vyplývať, že cieľom uvedenej pomoci bolo konkrétne nadobudnutie aktív spoločnosti Air Berlin zasiahnutých dotknutou koncentráciou vedľajším účastníkom konania.

162    V druhom rade žalobkyňa netvrdí a ani a fortiori nepreukazuje, že „efektívnejšie subjekty“, na ktoré odkazuje, nemohli predložiť ponuku na odkúpenie aktív spoločnosti Air Berlin v rámci konkurzného konania tejto spoločnosti.

163    V treťom rade treba pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 108 vyššie, že samotná skutočnosť, že v prípade neexistencie dotknutej koncentrácie by prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin prevedené na vedľajšieho účastníka konania boli aspoň sčasti pridelené jeho konkurentom, sama osebe nepostačuje na konštatovanie, že táto koncentrácia značne narúša účinnú hospodársku súťaž, takže ju Komisia mala vyhlásiť za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

164    Po druhé z článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004 vyplýva, že Komisia musí pri posudzovaní koncentrácií zohľadniť najmä postavenie dotknutých podnikov na trhu a ich hospodársku a finančnú silu. Treba však uviesť, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že výška úveru poskytnutého spoločnosti Air Berlin na základe pomoci na záchranu bola prevedená na LGW s cieľom jej nadobudnutia vedľajším účastníkom konania.

165    Za týchto podmienok nie je preukázané, že suma úveru poskytnutého spoločnosti Air Berlin bola súčasťou dotknutej koncentrácie, takže je potrebné sa domnievať, že pomoc na záchranu nemohla ovplyvniť postavenie na trhu alebo ekonomickú a finančnú silu aktív spoločnosti LGW alebo aktív spoločnosti Air Berlin nadobudnutých vedľajším účastníkom konania. Z toho vyplýva, že táto pomoc nemohla zmeniť posúdenie Komisie týkajúce sa tejto koncentrácie.

166    Šiesty žalobný dôvod žalobkyne sa preto musí zamietnuť.

 O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 296 ZFEÚ

167    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 296 ZFEÚ z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Konkrétne vytýka Komisii, že podrobne neanalyzovala skutkový rámec dotknutej koncentrácie. Tvrdí teda, že Komisia nepreskúmala účinky tejto koncentrácie na relevantných trhoch O & D, že nezohľadnila „určité skutočnosti… týkajúce sa stavu hospodárskej súťaže na letiskách, ktorých sa táto hospodárska súťaž týkala“, že neoverila, či nárast efektívnosti vyplývajúci z dotknutej koncentrácie kompenzoval jej protisúťažné účinky, že nepreskúmala, či záväzky vedľajšieho účastníka konania mohli vylúčiť závažné narušenia účinnej hospodárskej súťaže vyplývajúce z tejto koncentrácie, a napokon, že nevzala do úvahy pomoc na záchranu.

168    Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

169    Podľa článku 296 ZFEÚ sa právne akty prijaté inštitúciami Únie odôvodňujú.

170    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ZFEÚ má byť prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzať jasným a jednoznačným spôsobom úvahy inštitúcie, autora aktu, teda spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatých opatrení a príslušnému súdu vykonávať svoju právomoc preskúmania. Požiadavka odôvodnenia sa teda musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto objasnení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa však, aby odôvodnenie uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ES, sa musí posúdiť nielen v súvislosti so znením tohto aktu, ale aj so zreteľom na jeho kontext a všetky právne ustanovenia, ktoré upravujú dotknutú oblasť (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 63; z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C‑42/01, EU:C:2004:379, bod 66, a z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, bod 79).

171    Komisia teda neporuší svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ pri vykonávaní svojej právomoci kontroly koncentrácií neuvedie vo svojom rozhodnutí presné odôvodnenie posúdenia určitého množstva aspektov koncentrácie, ktoré sa jej zdajú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo pre posúdenie koncentrácie jasne druhoradé (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 64). Taká požiadavka by totiž bola ťažko zlučiteľná s požiadavkou rýchlosti a požiadavkou krátkych procesných lehôt, ktoré musí Komisia dodržiavať pri výkone svojej právomoci kontroly koncentrácií a ktoré patria medzi osobitné okolnosti konania o kontrole týchto koncentrácií. Z toho vyplýva, že ak Komisia vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004, je požiadavka odôvodnenia splnená, pokiaľ toto rozhodnutie jasne uvádza dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že dotknutá koncentrácia, v prípade potreby po zmenách vykonaných dotknutými podnikmi, nevytvára ani neposilňuje dominantné postavenie, v dôsledku ktorého by bola značne narušená účinná hospodárska súťaž na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti (pozri analogicky rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10, EU:T:2015:283, bod 100).

172    V prejednávanej veci treba po prvé konštatovať, ako vyplýva z bodov 35 a 69 vyššie, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dôvod, pre ktorý neposúdila dotknutú koncentráciu na každom z relevantných trhov O & D. Vysvetlila totiž, že vzhľadom na to, že Air Berlin ukončila svoju činnosť pred dotknutou koncentráciou a nezávisle od nej, nepôsobila už na žiadnom z trhov O & D, na ktorých bola predtým prítomná. Tvrdila, že účinky tejto koncentrácie na trhy služieb osobnej leteckej dopravy s odletom z letísk, na ktoré boli priradené prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin, alebo príletom na ne, treba posúdiť z dôvodu, že tieto prevádzkové intervaly neboli pridelené žiadnemu konkrétnemu trhu O & D.

173    Po druhé treba uviesť, že žalobkyňa presne neuvádza „určité skutočnosti… týkajúce sa stavu hospodárskej súťaže na letiskách, ktorých sa táto hospodárska súťaž týkala“, o ktorých mala Komisia podľa nej rozhodnúť.

174    Po tretie, ako vyplýva z bodov 147 a 155 vyššie, nebolo potrebné, aby Komisia posúdila prípadný nárast efektívnosti, ktorý by vyplynul z predmetnej koncentrácie, alebo zvážila prípadné dodatočné záväzky, ktoré mohol vedľajší účastník konania navrhnúť. Rovnako, ako vyplýva z bodu 165 vyššie, Komisia nemala na účely posúdenia dotknutej koncentrácie zohľadniť pomoc na záchranu. Z toho vyplýva, že tieto jednotlivé skutočnosti, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, sa mohli Komisii oprávnene javiť ako zjavne irelevantné, takže vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 171 vyššie jej nemožno vytýkať, že porušila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že ich v napadnutom rozhodnutí neuviedla.

175    Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, takže siedmy žalobný dôvod žalobkyne treba zamietnuť.

 O návrhu žalobkyne na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania

176    Listom z 12. júna 2018 žalobkyňa na základe článku 88 rokovacieho poriadku navrhla, aby Všeobecný súd prijal opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania týkajúce sa pomoci na záchranu, ukončenia činností spoločnosti Air Berlin a predaja jej aktív.

177    Treba však uviesť, že v rozpore s článkom 88 ods. 2 rokovacieho poriadku žalobkyňa dostatočne podrobne neuviedla dôvody, ktoré by mohli odôvodniť všetky opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania, ktoré požadovala, a ako vyplýva najmä z bodov 36 až 49 a 161 až 165 vyššie, tieto opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania nie sú nevyhnutné na rozhodnutie o žalobe.

178    Tomuto návrhu žalobkyne na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania preto nemožno vyhovieť.

179    Z uvedeného vyplýva, že žaloba sa musí zamietnuť v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti prílohy C.2 repliky, ktorú Komisia spochybňuje. Okrem toho vzhľadom na to, že návrhom vedľajšieho účastníka konania sa vyhovelo, nie je potrebné rozhodnúť o námietke, ktorú podal na účely výkonu svojich procesných práv, voči dôvernému zaobchádzaniu s údajmi, vo vzťahu ku ktorým sa vyhovelo návrhu žalobkyne na dôverné zaobchádzanie uznesením predsedu deviatej komory Všeobecného súdu z 20. mája 2019.

 O trovách

180    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, treba jej uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Komisie a vedľajšieho účastníka konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Spoločnosť Polskie Linie Lotnicze „LOT“ S.A. je povinná nahradiť trovy konania.

Van der Woude

Kornezov

Buttigieg

Kowalik‑Bańczyk

 

      Hesse

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. októbra 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: poľština.