Odvolanie podané 7. decembra 2020: Gesamtverband Verkehrsgewerbe Niedersachsen eV (GVN) proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 5. októbra 2020 vo veci T-583/18, GVN/Európska komisia
(vec C-666/20 P)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľ: Gesamtverband Verkehrsgewerbe Niedersachsen eV (GVN) (v zastúpení: C. Antweiler, Rechtsanwalt)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Spolková republika Nemecko, Land Niedersachsen
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje:
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 5. októbra 2020, GVN/Komisia (T-583/18, EU:T:2020:466), zrušením bodov 1 a 2 výroku,
v prípade, že bude odvolanie vyhlásené za dôvodné, vyhovieť návrhu predloženému v prvostupňovom konaní na zrušenie rozhodnutia Európskej komisie z 12. júla 2018, C(2018) 4385 final1 .
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľ v predovšetkým tvrdí, že Všeobecný súd Všeobecný súd porušil článok 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a dopustil sa procesnej chyby najmä tým, že vôbec nezohľadnil vyjadrenie odvolateľa, ktoré je rozhodujúce pre rozhodnutie, pokiaľ ide o podmienky, ktorých sú nemecké spolkové krajiny oprávnené na základe § 64a Personenbeförderungsgesetz (zákon o osobnej doprave – PbefG) nahradiť § 45a uvedeného zákona právom spolkovej krajiny.
Odvolateľ okrem toho uvádza viacero porušení práva Únie.
Právo Únie bol v prvom rade porušené tým, že Všeobecný súd v bode 36 napadnutého rozsudku uviedol, že účastníci konania nepopierajú, že nemecký zákonodarca § 45 PBefG a článkom 8 ods. 4 treťou vetou PBefG vylúčil z pôsobnosti nariadenia č. 1370/20072 náhrady týkajúce sa verejnej osobnej dopravy s predplatným cestovným na presuny súvisiace s ich vzdelávaním. Všeobecný súd tak nezohľadnil, že Spolková republika Nemecko v súlade s článkom 3 ods. 3 nariadenia č. 1370/2007 neoznámila Európskej komisii ani § 45a PBefG ani § 8 ods. 4 tretiu vetu PBefG.
Ďalej k porušeniu práva Únie došlo tým, že Všeobecný súd v bode 40 a nasl. napadnutého rozsudku neoprávnene pripustil, že zákonodarca môže na základe článku 3 ods. 3 nariadenia č. 1370/2007 vylúčiť z jeho pôsobnosti nielen všeobecné pravidlá týkajúce sa finančných náhrad poskytnutých na plnenie záväzkov služieb verejnej dopravy žiakov, študentov a učňov, ale aj obmedziť pôsobnosť tejto výnimky tým, že rozhodne o opätovnom začlenení týchto náhrad do pôsobnosti nariadenia č. 1370/2007. Takáto revízia, ktorú Všeobecnú súd považuje za prípustnú, je totiž actus contrarius rozhodnutia v súlade s článkom 3 ods. 3 druhej vety nariadenia č. 1370/2007. Podlieha teda rovnakým formálnym podmienkam platnosti, ktoré nie sú v prejednávanej veci splnené z dôvodu, že Komisii nebola revízia oznámená.
Napokon k porušeniu práva Únie, konkrétne článku 107 a článku 108 ods. ZFEÚ, došlo tým, že Všeobecný súd v súvislosti s druhým žalobným dôvodom pripustil, že spolková krajina Dolné Sasko neudelila na základe § 7a Niedersächsisches Nahverkehrsgesetz (zákon o miestnej doprave Spolkovej krajiny Dolné Sasko – NNVG) štátnu pomoc podnikom napriek skutočnosti, že všetky komunálne podniky získali v plnej výške finančné prostriedky od miestnych poverujúcich orgánov, ktoré im boli poskytnuté spolkovou republikou Dolné Sasko. Na rozdiel od toho, čo usudzuje Všeobecný súd, nie je možné rozlišovať medzi činnosťou poverujúcich orgánov verejnej moci na jednej strane a ich hospodárskou činnosťou v úlohe spoločníkov dopravných podnikov, nad ktorými vykonávajú dohľad.
____________
1 Rozhodnutie Európskej komisie o nevznesení námietok voči opatreniu prijatému Spolkovou krajinou Dolné Sasko (Niedersachsen) v súlade s § 7a Niedersächsisches Nahverkehrsgesetz (vec SA.46538 [2017/NN]) (Ú. v. EÚ C 292, 2018, s. 1)
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315,2007, s. 1).