Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag, zittingsplaats ̓s-Hertogenbosch (Holandsko) 18. marca 2022 – F/Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

(vec C-208/22)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Den Haag, zittingsplaats ̓s-Hertogenbosch

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: F

Žalovaný: Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

Prejudiciálne otázky

Má sa nariadenie Dublin1 so zreteľom na odôvodnenia 3, 32 a 39 v spojení s článkami 1, 4, 18, 19 a 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že zásada medzištátnej dôvery je nedeliteľná, takže závažné a systematické porušovanie práva Únie, ktorého sa pred odovzdaním dopúšťa prípadne zodpovedný členský štát voči príslušníkom tretích krajín, ktorí (ešte) nie sú navrátilcami podľa nariadenia Dublin, je absolútnou prekážkou ich odovzdania tomuto členskému štátu?

V prípade zápornej odpovede na prejudiciálnu otázku uvedenú vyššie: Má sa článok 3 ods. 2 nariadenia Dublin v spojení s článkami 1, 4, 18, 19 a 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že v prípade, keď prípadne zodpovedný členský štát závažným a systematickým spôsobom porušuje právo Únie, odovzdávajúci členský štát nesmie v rámci nariadenia Dublin bez ďalšieho vychádzať zo zásady vzájomnej dôvery, ale musí odstrániť všetky pochybnosti o tom, že žiadateľ sa po jeho odovzdaní nedostane do situácie, ktorá odporuje článku 4 Charty základných práv Európskej únie, resp. musí osvedčiť, že sa tak nestane?

Akými dôkaznými prostriedkami môže žiadateľ podložiť svoje tvrdenia o tom, že článok 3 ods. 2 nariadenia Dublin bráni jeho odovzdaniu, a aká miera dokazovania sa pri tom má uplatniť? Má vydávajúci členský štát vzhľadom na odkazy na acquis práva Únie uvedené v odôvodneniach nariadenia Dublin povinnosť spolupracovať a/alebo povinnosť ubezpečiť sa, resp. musí si v prípade závažného a systematického porušovania základných práv voči príslušníkom tretích krajín zo strany zodpovedného členského štátu vyžiadať individuálne záruky toho, že základné práva žiadateľa budú po jeho odovzdaní (veľmi dôsledne) dodržiavané? Bude odpoveď na túto otázku iná, keď sa žiadateľ nachádza v dôkaznej núdzi, pokiaľ svoje konzistentné a podrobné tvrdenia nemôže doložiť dokumentmi, zatiaľ čo to vzhľadom na druh vyhlásení nemožno očakávať?

Bude odpoveď na predchádzajúce otázky v bode 3 iná, ak žiadateľ osvedčí, že sťažnosti na úradoch a/alebo podanie opravných prostriedkov nie sú v zodpovednom členskom štáte možné a/alebo účinné?

____________

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31).