ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 21. marca 2013 (*)
„Verejná služba – Odmena – Ročná úprava odmien a dôchodkov úradníkov a ostatných zamestnancov – Články 64, 65 a 65a služobného poriadku – Príloha XI služobného poriadku – Nariadenie (EÚ) č. 1239/2010 – Opravné koeficienty – Úradníci pôsobiaci v Ispre“
Vo veci F‑112/11,
ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ uplatniteľného na Zmluvu o ESAE podľa jej článku 106a,
Raffaele Dalmasso, bývalý zmluvný zamestnanec Európskej komisie, s bydliskom v Monvalle (Taliansko), v zastúpení: C. Mourato, advokát,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: J. Currall a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Bauer a J. Herrmann, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora),
v zložení: predseda S. Van Raepenbusch (spravodajca), sudcovia R. Barents a K. Bradley,
tajomník: J. Tomac, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. novembra 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 24. októbra 2011 R. Dalmasso podal túto žalobu, ktorou v podstate navrhuje zrušiť rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa naňho uplatnilo nariadenie Rady (EÚ) č. 1239/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2010 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky (Ú. v. EÚ L 338, s. 1), v rozsahu, v akom stanovuje opravný koeficient vo výške 92,3 % uplatniteľný na odmenu zamestnancov pôsobiacich v provincii Varese (Taliansko, ďalej len „opravný koeficient pre Varese“).
Právny rámec
2 Podľa článku 64 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“):
„Odmena úradníka vyjadrená v eurách sa po povinných zrážkach uvedených v tomto služobnom poriadku alebo vo vykonávacích nariadeniach určí pomocou opravného koeficientu, vyššieho, nižšieho alebo rovnajúceho sa 100 %, v závislosti od životných podmienok na jednotlivých miestach výkonu práce.
Tieto opravné koeficienty schváli Rada [Európskej únie] kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie podľa článku 16 ods. 4 a 5 Zmluvy o Európskej únii. Opravný koeficient použiteľný pre odmenu úradníkov, pracujúcich v dočasných sídlach Únie, predstavuje k 1. januáru 1962 100 %.“
3 Článok 65 služobného poriadku stanovuje:
„1. Rada každý rok upraví odmeny [uskutoční preskúmanie úrovne odmien – neoficiálny preklad] úradníkov a ostatných zamestnancov Únie. Táto úprava [Toto preskúmanie – neoficiálny preklad] sa uskutoční v septembri na základe spoločnej správy Komisie na základe spoločného indexu, ktorý pripraví Štatistický úrad Európskej únie [(Eurostat)] po dohode s vnútroštátnymi štatistickými úradmi členských štátov; index bude odrážať situáciu k 1. júlu v každej z krajín Únie.
Počas tejto úpravy [tohto preskúmania – neoficiálny preklad] Rada zváži, či v rámci hospodárskej a sociálnej politiky Únie je potrebné upraviť odmeny. Do úvahy vezme najmä všetky zvýšenia miezd [prípadné zvýšenie platov – neoficiálny preklad] vo verejnej službe a potreby prijatia nových úradníkov.
2. V prípade podstatnej zmeny životných nákladov Rada do dvoch mesiacov rozhodne o potrebných úpravách opravných koeficientov a v prípade potreby ich použije so spätnou pôsobnosťou.
3. Na účely tohto článku Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie podľa článku 16 ods. 4 a 5 Zmluvy o Európskej únii.“
4 V zmysle článku 65a služobného poriadku sú vykonávacie pravidlá článkov 64 a 65 služobného poriadku vymedzené v prílohe XI služobného poriadku.
5 Kapitola 1 prílohy XI služobného poriadku má názov „Ročná revízia odmeny, stanovená v článku 65 ods. 1 služobného poriadku“. Skladá sa z dvoch oddielov: prvý s názvom „Faktory pre stanovovanie ročných úprav“ a druhý „Postupy pre ročnú úpravu odmien a dôchodkov“.
6 Článok 1 prílohy XI služobného poriadku, ktorý je uvedený v oddiele 1 kapitoly 1 tejto prílohy stanovuje:
„1. Správa Štatistického úradu Európskej únie (Eurostat)
Na účely revízie ustanovenej v článku 65 ods. 1 Služobného poriadku Eurostat vypracuje každý rok do konca októbra správu o zmenách životných nákladov v Bruseli [(Belgicko)], o ekonomických paritách medzi Bruselom a niektorými miestami v členských štátoch, a o zmenách kúpnej sily platov štátnych zamestnancov v ústredných štátnych správach jednotlivých štátov.
2. Zmeny životných nákladov pre Brusel (bruselský medzinárodný index)
Eurostat vypracuje index na meranie zmien životných nákladov pre úradníkov Únie v Bruseli, ktorý vychádza z údajov poskytnutých belgickými orgánmi. Tento index (ďalej len ,bruselský medzinárodný index‘) berie do úvahy zmeny od júna predchádzajúceho roka do júna bežného roka a vychádza zo štatistickej metodológie, definovanej pracovnou skupinou pre článok 64 služobného poriadku, uvedenej v článku 13 [tejto prílohy].
3. Zmeny životných nákladov mimo Bruselu (ekonomické parity a implicitné indexy)
a) Eurostat po dohode s národnými štatistickými úradmi alebo inými príslušnými orgánmi v členských štátoch vypočíta ekonomické parity, ktoré určujú ekvivalenciu kúpnej sily:
i) platov úradníkov Únie pôsobiacich v hlavných mestách členských štátov s výnimkou Holandska, kde namiesto Amsterdamu sa používa Haag, a na niektorých iných miestach zamestnania, vo vzťahu k Bruselu;
ii) dôchodkov úradníkov vyplácaných v členských štátoch vo vzťahu k Belgicku.
b) Ekonomické parity sa každý rok vzťahujú na mesiac jún.
c) Ekonomické parity sa vypočítajú tak, aby sa každý základný prvok mohol aktualizovať dva razy za rok a skontrolovať na základe priameho prieskumu aspoň raz za päť rokov. Eurostat aktualizuje ekonomické parity pomocou najvhodnejších indexov, definovaných pracovnou skupinou pre článok 64 Služobného poriadku, uvedených v článku 13.
d) Mimo územia Belgicka a Luxemburska sa zmeny životných nákladov počas referenčného obdobia merajú pomocou implicitných indexov. Tieto indexy sa vypočítajú tak, že bruselský medzinárodný index sa vynásobí zmenou ekonomickej parity.
4. Zmeny kúpnej sily platov národných štátnych zamestnancov v ústrednej štátnej správe (špecifické ukazovatele)
a) Na účely merania percentuálnej zmeny kúpnej sily platov v národných štátnych službách smerom nahol alebo nadol, na základe informácií poskytnutých príslušnými národnými ministerstvami do konca septembra Eurostat vypočíta špecifické ukazovatele, odrážajúce zmeny reálnej odmeny štátnych zamestnancov v ústrednej štátnej správe od júla predchádzajúceho roka do júla bežného roka. Oba by mali obsahovať jednu dvanástinu všetkých ročne vyplácaných zložiek.
Špecifické ukazovatele majú dve formy:
i) jeden ukazovateľ pre každú z funkčných skupín definovaných v služobnom poriadku;
ii) priemerný ukazovateľ určený tak, aby odrážal počet národných štátnych zamestnancov zodpovedajúci funkčnej skupine.
Každý z týchto ukazovateľov sa stanovuje v reálnej hrubej a reálnej čistej hodnote. Pri prechode od hrubej k čistej hodnote sa vezmú do úvahy povinné odvody a všeobecné daňové faktory.
Pri určovaní hrubých a čistých ukazovateľov pre celú Európsku úniu Eurostat použije vzorku zloženú z týchto členských štátov: Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Spojené kráľovstvo. Rada, konajúca na návrh Komisie podľa článku 65 ods. 3 služobného poriadku, môže schváliť novú vzorku, ktorá predstavuje aspoň 75 % HDP [hrubý domáci produkt] Európskej únie a ktorá sa bude uplatňovať od roka nasledujúceho po jej schválení. Výsledky za každú krajinu sa určujú v pomere k jej národnému HDP, meranému pomocou parít kúpnej sily, uvedených v najnovšej štatistike, uverejnenej v súlade s definíciami národných účtov v Európskom systéme účtov, platnom v danom čase.
b) Príslušné vnútroštátne orgány poskytnú Eurostatu na jeho žiadosť ďalšie informácie, ktoré pokladá za potrebné pre vytvorenie špecifického ukazovateľa, presne merajúceho zmeny kúpnej sily národných štátnych zamestnancov.
Ak po ďalšej konzultácii s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi Eurostat zistí štatistické anomálie v získaných informáciách alebo usúdi, že nie je možné vytvoriť ukazovatele, ktoré merajú so štatistickou presnosťou zmeny reálnych príjmov štátnych zamestnancov v danom členskom štáte, oznámi to Komisii a poskytne jej všetky podklady, potrebné pre vypracovanie odhadu.
c) Okrem špecifických ukazovateľov Eurostat vypočíta niektoré kontrolné ukazovatele. Jeden takýto ukazovateľ sa predkladá vo forme údajov o reálnych funkčných pôžitkoch na štátneho zamestnanca vo všeobecnej a v ústrednej štátnej správe, a vytvorí v súlade s definíciami národných účtov v Európskom systéme účtov, platnom v danom čase.
K správe Eurostatu o špecifických ukazovateľoch sa prikladajú vysvetlenia rozdielov medzi týmito ukazovateľmi a vyššie uvedenými kontrolnými ukazovateľmi.“
7 Článok 3 prílohy XI služobného poriadku, ktorý je uvedený v oddiele 2 kapitoly 1 tejto prílohy, stanovuje:
„1. S účinnosťou od 1. júla a podľa článku 65 ods. 3 služobného poriadku Rada pred koncom každého roka rozhodne, na návrh Komisie a na základe kritérií stanovených v oddiele 1 tejto prílohy, o úprave odmien a dôchodkov.
2. Veľkosť úpravy sa zistí tak, že bruselský medzinárodný index sa vynásobí špecifickým ukazovateľom. Úprava sa vyjadrí v čistej hodnote ako jednotná cezhraničná percentuálna sadzba.
3. Veľkosť takto určenej úpravy sa zapracuje do tabuliek základných platov, uvedených v článku 66 Služobného poriadku a v prílohe XIII služobného poriadku a v článkoch 20, 63 a 93 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, v súlade s touto metódou:
a) čistá odmena a čistý dôchodok bez korekčného koeficientu sa zvýšia alebo znížia o vyššie uvedenú ročnú úpravu;
b) zostaví sa nová tabuľka základných platov vypočítaním hrubej hodnoty, ktorá po odpočítaní dane podľa odseku 4 a povinných odvodov príspevkov na sociálne a dôchodkové zabezpečenie, zodpovedá čistej čiastke;
c) prevod čistých čiastok na hrubé čiastky vychádza zo situácie slobodného úradníka, ktorý nepoberá príspevky a prídavky uvedené v Služobnom poriadku.
…
5. V Belgicku a Luxembursku sa nepoužije žiaden korekčný [opravný – neoficiálny preklad] koeficient. Korekčné [Opravné – neoficiálny preklad] koeficienty použiteľné na:
a) platy úradníkov Únie pôsobiacich v ostatných členských štátoch a na niektorých iných miestach zamestnania;
b) odlišne od úpravy podľa článku 82 ods. 1 Služobného poriadku, na dôchodky Únie [úradníkov – neoficiálny preklad] vyplácané v ostatných členských štátoch pre časť zodpovedajúcu získaným právam, ktoré boli získané pred 1. májom 2004,
sa stanovia na základe pomerov medzi zodpovedajúcimi ekonomickými paritami, uvedenými v článku 1 [tejto prílohy], a kurzami uvedenými v článku 63 Služobného poriadku pre príslušné krajiny.
Použijú sa postupy, stanovené v článku 8 tejto prílohy, ktoré sa týkajú spätného uplatnenia korekčných [opravných – neoficiálny preklad] koeficientov v miestach zamestnania s vysokou mierou inflácie.
…“
8 Článok 9 prílohy XI služobného poriadku stanovuje:
„1. Príslušné orgány dotknutých členských štátov, správa inštitúcie Európskej únie alebo zástupcovia zamestnancov Európskej únie v danom mieste zamestnania môžu požiadať o vytvorenie korekčného [opravného – neoficiálny preklad] koeficientu špecifického pre toto miesto.
Táto žiadosť by mala byť podopretá objektívnymi skutočnosťami, ktoré odhaľujú značný rozdiel v životných nákladoch za niekoľko rokov medzi týmto miestom zamestnania a hlavným mestom príslušného členského štátu (s výnimkou Holandska, kde Haag je používaný namiesto Amsterdamu). Ak Eurostat potvrdí, že rozdiel je značný (viac ako 5 %) a dlhodobo udržateľný, Komisia by mala predložiť návrh na stanovenie korekčného [opravného – neoficiálny preklad] koeficientu pre toto miesto.
2. Rada podobne rozhoduje na návrh Komisie o zrušení uplatňovania korekčného [opravného – neoficiálny preklad] koeficientu špecifického pre určité miesto. V tomto prípade sa návrh zakladá na jednom z týchto dôvodov:
a) žiadosti predloženej príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu, správou inštitúcie Európskej únie alebo zástupcami zamestnancov Európskej únie v danom mieste zamestnania, ktorá preukazuje, že životné náklady na danom mieste sa už významne nelíšia (menej ako 2 %) od životných nákladov hlavného mesta príslušného členského štátu. Táto konvergencia by mala byť dlhodobo udržateľná a potvrdená Eurostatom;
b) skutočnosť, že na tomto mieste už nie sú zamestnaní žiadni úradníci a dočasní zamestnanci Európskej únie.
3. Rada rozhoduje o návrhu podľa článku 64 druhý odsek Služobného poriadku.“
9 Články 64, 65 a 65a služobného poriadku sa uplatňujú na zmluvných zamestnancov na základe článku 20 v spojení s článkom 92 PZOZ.
10 Okrem toho bod 1.1 prílohy I s názvom „Metodika“ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1445/2007 z 11. decembra 2007, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá poskytovania základných informácií o paritách kúpnej sily, ich výpočtu a zverejňovania (Ú. v. EÚ L 336, s. 1) stanovuje:
„Komisia (Eurostat) po konzultácii s členskými štátmi poskytne metodickú príručku, ktorá bude opisovať použité metódy v rôznych fázach zostavovania [parít kúpnej sily], vrátane metód na dopočet chýbajúcich základných informácií a na dopočet chýbajúcich parít. Metodická príručka sa zreviduje vždy, keď dôjde k významnej zmene v metodike. Môžu sa v nej zaviesť nové metódy na zlepšenie kvality údajov, zníženie nákladov alebo zaťaženia poskytovateľov údajov.“
Skutkové okolnosti
11 Žalobca pracuje v Spoločnom výskumnom centre Komisie (JRC), ktoré sa nachádza v Ispre, provincii Varese (Taliansko). Opravný koeficient uplatniteľný na jeho odmenu je opravným koeficientom pre Varese, je teda odlišný od opravného koeficientu pre Taliansko.
12 Nariadením č. 1239/2010 Rada prijala s účinnosťou od 1. júla 2010 odmeny úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny, najmä na základe článku 64 služobného poriadku.
13 Opravný koeficient pre Varese, ktorý bol na obdobie od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 stanovený na 97,1 %, bol článkom 3 nariadenia č. 1239/2010 od 1. júla 2010 stanovený na 92,3 %. Tento nový koeficient sa na žalobcu po prvý krát uplatnil pri vystavení jeho výplatnej listiny za február 2011.
14 Dňa 21. marca 2011 podal žalobca sťažnosť proti rozhodnutiu Komisie o vystavení jeho výplatnej listiny za február 2011 v rozsahu, v akom naňho uplatňuje nový opravný koeficient pre Varese.
15 Rozhodnutím z 12. júla 2011 Komisia sťažnosť žalobcu zamietla.
Návrhy účastníkov konania
16 Žalobca v podstate navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– „zrušil jeho výplatnú listinu za február 2011 a jeho výplatné listiny za nasledujúce mesiace v rozsahu, v akom tieto listiny uplatňujú [nový opravný koeficient pre Varese]“,
– zrušil rozhodnutie Komisie z 12. júla 2011, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
17 Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
18 Rada Európskej únie ako vedľajší účastník konania navrhuje, aby Súd pre verejnú službu žalobu zamietol.
Právny stav
19 Podľa ustálenej judikatúry je súd Únie oprávnený podľa okolností každého prípadu posúdiť, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje zamietnutie žaloby vo veci samej bez toho, aby sa predtým rozhodlo o námietke neprípustnosti vznesenej žalovaným (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 20. novembra 2012, Soukup/Komisia, F‑1/11, bod 29 a tam citovaná judikatúra). Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu a z dôvodov hospodárnosti konania, aj keď žalobca čiastočne vo svojej žalobe iba odkazuje na svoju sťažnosť ohľadom podrobností svojej argumentácie, je opodstatnené preskúmať vecné dôvody, ktoré v tejto žalobe uvádza, bez predchádzajúceho rozhodnutia o námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou, pričom žaloba je v každom prípade, a z dôvodov uvedených nižšie, nedôvodná.
20 Na podporu svojich návrhov na zrušenie žalobca uvádza tri dôvody, založené na porušení povinnosti odôvodnenia a práva na prístup k dokumentom, na zjavne nesprávnom posúdení a na porušení zásady zákazu diskriminácie.
O prvom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodenia a práva na prístup k dokumentom
21 Prvý dôvod sa skladá z dvoch častí.
22 V rámci prvej časti žalobca poukazuje prostredníctvom námietky na nedostatočné odôvodnenie, ktoré podľa neho spochybňuje zákonnosť nariadenia č. 1239/2010, na ktorom je založené individuálne rozhodnutie, ktoré napáda.
23 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenie nariadenia, ktorým sa stanovujú opravné koeficienty, ktorými sú dotknuté odmeny úradníkov, sa môže obmedziť jednak na uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k jeho prijatiu, a jednak na uvedenie všeobecných cieľov, ktoré má dosiahnuť, a nemusí sa týkať technických aspektov spôsobu výpočtu (pozri, pokiaľ ide o vykonávacie nariadenia článkov 64 a 65 služobného poriadku, rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. decembra 1995, Abello a i./Komisia, T‑544/93 a T‑566/93, bod 89; pozri tiež, pokiaľ ide o nariadenie, ktorým sa stanovujú opravné koeficienty uplatniteľné na odmeny úradníkov pôsobiacich v tretej krajine, rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. novembra 2000, Bareyt a i./Komisia, T‑175/97, bod 75). V prejednávanom prípade odôvodnenie nariadenia č. 1239/2010, hoci stručné, je z hľadiska týchto úvah dostatočné.
24 Predovšetkým nariadenie č. 1239/2010 sa týka článkov 64 a 65 služobného poriadku, ako aj jeho prílohy XI, ustanovení, ktoré upresňujú podmienky, za ktorých sa opravné koeficienty každý rok upravujú, to znamená pre úradníkov, ktorých odmena je vyjadrená v eurách, v závislosti od príslušnej zmeny životných nákladov v Bruseli a iných miestach výkonu práce, ku ktorým je priradený opravný koeficient. Je teda jasné, že zmena opravného koeficientu pre Varese je odôvodnená rozdielnym vývojom životných nákladov v Bruseli a vo Varese.
25 Aj za predpokladu, ak by sa prijal záver, že žalobca poukazuje na nedostatočné odôvodnenie spochybňuje zákonnosť individuálneho rozhodnutia, ktoré naňho uplatňuje nariadenie č. 1239/2010, táto výhrada musí byť tiež zamietnutá.
26 Podľa ustálenej judikatúry je totiž účelom odôvodnenia rozhodnutia spôsobujúceho ujmu, na jednej strane, poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje na posúdenie dôvodnosti tohto rozhodnutia a vhodnosti podania žaloby na Súd pre verejnú službu a, na druhej strane, umožniť súdu Únie vykonať posúdenie zákonnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým administratíva uplatnila všeobecne záväzný právny akt na individuálnu situáciu úradníka, pričom nedisponovala v tejto súvislosti žiadnou mierou voľnej úvahy, odôvodnenie sa môže obmedziť na odkaz na normatívny akt a uvedenie dôvodov, pre ktoré sa administratíva domnievala, že sú splnené podmienky na uplatnenie daného aktu na tohto úradníka, a to v rozsahu, ktorý je potrebný za okolností konkrétneho prípadu. Naproti tomu, administratíva nie je povinná vysvetliť dôvody, ktoré viedli k priatiu normatívneho aktu normotvorcom Únie (rozsudok Bareyt a i./Komisia, už citovaný, body 76 a 77).
27 V prejednávanom prípade rozhodnutie z 12. júla 2011, ktorým sa zamietla sťažnosť žalobcu, jasne uvádza, že individuálne rozhodnutie, ktorého zrušenie žalobca navrhuje, bolo vypracované na základe nariadenia č. 1239/2010. Vzhľadom na to, že administratíva bola povinná toto nariadenie uplatniť na odmenu žalobcu, toto odôvodnenie treba považovať za dostatočné (rozsudok Bareyt a i./Komisia, už citovaný, bod 78).
28 V rámci druhej časti prvého dôvodu, založenej na porušení práva na prístup k dokumentom, žalobca kritizuje zamietnutie žiadosti o doplňujúce informácie Komisiou, ktorú predložili zástupcovia zamestnancov v rámci prác „Technická skupina pre odmeny“ (ďalej len „TSO“) v priebehu diskusií predchádzajúcich prijatiu nariadenia č. 1239/2010. V tejto súvislosti sa najmä odvoláva na ustanovenia článku 15 ZFEÚ, ustanovenia nariadenia č. 1445/2007, ustanovenia metodickej príručky stanovenej v bode 1.1 prílohy I tohto nariadenia, ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, s. 164), ustanovenia článku 11 prílohy XI služobného poriadku, ktoré najmä stanovujú, že „úlohou Eurostatu je monitorovať kvalitu základných údajov a štatistických metód, používaných pri vytváraní faktorov, ktoré sa berú do úvahy pri úprave odmien. Predovšetkým vypracuje všetky odhady a vykoná všetky štúdie, potrebné pre toto monitorovanie“, zásadu riadnej správy vecí verejných a napokon zásadu transparentnosti.
29 Žalobca však nepreukázal, že poskytnutie niektorých štatistických údajov zástupcom odborových organizácií alebo konzultácie s týmito zástupcami odborových organizácií predstavujú prípravný akt k prijatiu nariadenia č. 1239/2010 alebo k prijatiu individuálnych rozhodnutí, ktoré ho uplatňujú. Predovšetkým, hoci na pojednávaní poukázal na procesnú vadu, ku ktorej podľa neho došlo pri prijatí nariadenia č. 1239/2010 spočívajúcu v tom, že Komisia v rozpore s právom odmietla poskytnúť údaje členom TSO, ktorej úlohou je práve vytvárať predpoklady pre dosiahnutie súladu so zástupcami zamestnancov pred prijatím nariadení o opravných koeficientoch, nepreukázal, že aspoň jedno z ustanovení alebo aspoň jedna zo zásad, na ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva, a najmä tie, ktorú sú uvedené v bode 28 tohto rozsudku, ukladajú na účely prijatia nariadenia č. 1239/2010 povinnosť poskytnúť informácie TSO. Súd pre verejnú službu preto nemôže konštatovať žiadnu procesnú vadu.
30 A teda aj za predpokladu, že zástupcovia zamestnancov zúčastnení na prácach TSO neboli Komisiou dostatočne informovaní, a ak by sa aj osobitne preukázalo, že Komisia odmietla vyhovieť žiadosti smerujúcej k získaniu informácií podanej týmito zástupcami, táto okolnosť nemá vplyv na zákonnosť nariadenia č. 1239/2010 alebo individuálnych rozhodnutí, ktoré ho uplatňujú.
31 Výhrada založená na nezákonnosti odmietnutia vyhovieť žiadosti o doplňujúce informácie teda musí byť zamietnutá ako bezpredmetná.
32 V každom prípade, pokiaľ ide o právo na prístup k dokumentom samotného žalobcu, žalobca mal na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) podať žiadosť o prístup k dokumentom, s ktorými mal záujem sa oboznámiť. V nadväznosti na podanie takejto žiadosti a v prípade jej zamietnutia administratívou by mohol spochybniť takéto zamietnutie na súde Únie, a prípadne, na základe takto získaných informácií, podať žalobu o neplatnosť smerujúcu proti svojim výplatným listinám poukazujúc, v prípade potreby, na existenciu novej podstatnej skutočnosti. Za týchto okolností nemožno prijať tvrdenie vznesené žalobcom na pojednávaní, založené na porušení účinnej súdnej ochrany.
33 Vyššie uvedené úvahy nemôžu byť spochybnené ani ostanými tvrdeniami uvádzanými žalobcom v rámci dôvodu založenom na porušení práva na prístup k dokumentom.
34 Pokiaľ teda ide o výhradu založenú na porušení ustanovení článku 11 prílohy XI služobného poriadku nariadením č. 1239/2010 alebo jeho vykonávajúcim rozhodnutím vo vzťahu k žalobcovi, citované ustanovenia, ktoré stanovujú, že Eurostat monitoruje kvalitu údajov a štatistických metód, nesúvisia so spochybneným odôvodnením individuálneho rozhodnutia. Keďže však tvrdenie žalobcu smeruje k preukázaniu, že údaje alebo štatistické metódy použité Eurostatom nie sú dôveryhodné, bude preskúmané ďalej v rámci dôvodu založenom na zjavne nesprávnom posúdení.
35 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý dôvod pozostávajúci z dvoch častí musí byť zamietnutý.
O druhom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení
36 Na úvod treba pripomenúť, že zásada rovnosti kúpnej sily medzi úradníkmi – ktorá vyplýva najmä z ustanovení článku 64 služobného poriadku – znamená, že peňažné nároky úradníkov a zamestnancov vedú v rovnocenných profesijných a rodinných situáciách k rovnakej kúpnej sile bez ohľadu na miesto výkonu práce. Táto zásada sa vykonáva tým, že sa na odmenu uplatňujú opravné koeficienty vyjadrujúce vzťah medzi životnými nákladmi v Bruseli, referenčným mestom, a životnými nákladmi v rôznych miestach výkonu práce (rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. septembra 2002, Ajour a i./Komisia, T‑201/00 a T‑384/00, bod 45).
37 Pokiaľ ide o stanovenie alebo revíziu opravných koeficientov, príloha XI služobného poriadku zveruje Eurostatu povinnosť vypočítať po dohode so štatistickými orgánmi členských štátov ekonomické parity a overiť, či vzťahy medzi opravnými koeficientmi správne stanovujú rovnosť kúpnej sily (rozsudky Abello a i./Komisia, už citovaný, bod 55, a Ajour a i./Komisia, už citovaný, bod 46).
38 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry znenie ustanovení článkov 64 a 65 služobného poriadku a prílohy XI služobného poriadku ako aj miera komplexnosti tejto problematiky predpokladajú širokú mieru voľnej úvahy pokiaľ ide o kritériá a okolnosti, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovení alebo revízii opravných koeficientov (rozsudky Abello a i./Komisia, už citovaný, bod 53, a Ajour a i./Komisia, už citovaný, bod 47).
39 Posúdenie definície a výberu základných údajov a štatistických metód použitých Eurostatom na účely stanovenia návrhov opravných koeficientov súdom Únie sa preto musí obmedziť na preskúmanie dodržiavania zásad stanovených ustanoveniami služobného poriadku, a na preskúmanie toho, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkových okolností, z ktorých sa vychádzalo pri stanovení opravných koeficientov, a k zneužitiu právomoci (rozsudky Abello a i./Komisia, už citovaný, bod 56, a Ajour a i./Komisia, už citovaný, bod 48).
40 Treba zdôrazniť, okrem iného, že účastníkom konania, ktorí chcú spochybniť kritériá a metódu použité na účely stanovenia opravných koeficientov, prináleží predložiť dôkazy spôsobilé preukázať, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (rozsudky Abello a i./Komisia, už citovaný, bod 79, a Ajour a i./Komisia, už citovaný, bod 49).
41 V prvom rade, podľa žalobcu bol opravný koeficient pre Varese neprimerane znížený v porovnaní s vývojom inflačného diferenciálu medzi Bruselom a Varese.
42 Je pravda, že opravný koeficient pre Varese sa znížil o 4,8 %, keď v júli 2010 klesol z 97,1 % na 92,3 %.
43 Podľa žalobcu ide o podstatnú zmenu, ktorá by sa obvykle mala vysvetľovať rovnako podstatným rozdielom medzi celkovým vývojom cien v Bruseli a celkovým vývojom cien vo Varese.
44 Z údajov predložených samotným žalobcom vyplýva, že medzi júnom 2009 a júnom 2010 bol celkový nárast cien vyšší v Bruseli ako vo Varese.
45 Na prvý pohľad sa tak zdá byť zníženie opravného koeficientu pre Varese odôvodnené.
46 Žalobca však spochybňuje rozsah tohto zníženia, ktoré je neprimerané v porovnaní s rozdielom medzi nárastom cien v Bruseli a nárastom cien vo Varese.
47 V prejednávanom prípade čísla predložené žalobcom, za predpokladu, že sú správne, vedú ku konštatovaniu existencie 1,2 % inflačného diferenciálu medzi Bruselom a Varese, zatiaľ čo opravný koeficient pre Varese sa znížil o 4,8 %.
48 Treba však spresniť, že čísla týkajúce sa nárastu cien nevyplývajú z vyčerpávajúceho zohľadnenia všetkých transakcií zrealizovaných v danom období, ale poskytujú, na základe prieskumov, iba reprezentatívny odhad ďalšieho vývoja. A teda v oblasti, kde možno vykonať iba približný odhad, konštatovanie rozdielu medzi, na jednej strane, diferenciálom vývoja cien v Bruseli a v inom mieste výkonu práce a, na druhej strane, vývojom opravného koeficientu, ktorý sa uplatňuje na toto miesto výkonu práce, nemôže byť dostatočné na vyvodenie záveru o existencii zjavne nesprávneho posúdenia. Aby to tak bolo, daný rozdiel by musel byť obzvlášť vysoký.
49 Za týchto okolností, aj za predpokladu, že čísla predložené žalobcom by boli dostatočne dôveryhodné, uvádzaný rozdiel medzi, na jednej strane, komparatívnym vývojom cien v Bruseli a vo Varese a, na druhej strane, vývojom opravného koeficientu pre Varese, neumožňuje vyvodiť záver o existencii zjavne nesprávneho posúdenia.
50 V každom prípade, žalobca s cieľom preukázať, že rozsah zníženia opravného koeficientu pre Varese je neprimeraný v porovnaní s rozdielom medzi nárastom cien v Bruseli a nárastom cien vo Varese, zakladá svoju úvahu na predpokladanej existencii proporčného vzťahu medzi rozdielmi cenových zmien a opravným koeficientom.
51 Zo správy Eurostatu z 18. novembra 2010 o ročnej úprave odmien a dôchodkov [SEC(2010)1406 v konečnom znení] vypracovanej na základe článkov 64 a 65 služobného poriadku a prílohy XI služobného poriadku (ďalej len „správa Eurostatu“), pripojenej k návrhu [KOM(2010) 678], ktorý viedol k prijatiu nariadenia č. 1239/2010, na ktorú sa žalobca odvoláva vo svojej sťažnosti, však vyplýva, že výpočet opravných koeficientov nemožno obmedziť na meranie rozdielu vývoja indexu spotrebiteľských cien v Bruseli a v ostatných miestach výkonu práce.
52 Opravné koeficienty sa totiž počítajú na základe určitého počtu skupín výdavkov. Pomer cien medzi Bruselom a každým miestom výkonu práce sa stanovuje pre každú z týchto skupín výdavkov. Tento pomer cien sa ďalej vyvažuje v závislosti od relatívneho významu skupiny výdavkov v spotrebiteľskom koši „priemerného medzinárodného úradníka“ v Bruseli a v spotrebiteľskom koši „priemerného medzinárodného úradníka“ v mieste výkonu práce.
53 V dôsledku tohto špecifického vyvažovania spojeného so štruktúrou výdavkov „priemerného medzinárodného úradníka“ neexistuje priamy proporčný vzťah medzi, na jednej strane, diferenciálom celkového vývoja cien medzi Bruselom a iným miestom výkonu práce a, na druhej strane, zmenou opravného koeficientu, ktorý sa uplatňuje na toto miesto výkonu práce.
54 Z tohto hľadiska Komisia, okrem iného, uviedla v zamietnutí sťažnosti toto:
„Nová štruktúra výdavkov pre Brusel dáva väčšiu váhu nájomnému a iným komponentom, ktoré sú relatívne drahšie v Bruseli ako vo Varese, a menšiu váhu prvkom, ktoré sú lacnejšie v Bruseli. V dôsledku toho relatívna úroveň cien v Bruseli v porovnaní s Varese vzrástla, čo znamená, že na účely zachovania rovnakej kúpnej sily sa musí odmena úradníka pôsobiaceho vo Varese znížiť v porovnaní s odmenou úradníka pôsobiaceho v Bruseli.“
55 Argumentácia žalobcu týkajúca sa vzťahov medzi zmenami indexov cien a zmenami opravných koeficientov pre Brusel a pre Varese tak musí byť zamietnutá.
56 V druhom rade, žalobca tvrdí, že na rozdiel od toho, čo uvádzajú údaje, na základe ktorých bol vypočítaný opravný koeficient pre Varese – teda údaje, ktoré sú uvedené v správe Eurostatu, na ktorú sa žalobca odvoláva vo svojich písomných vyjadreniach – ceny za elektrinu, plyn pre domácnosti a vykurovací olej pre domácnosti sú vyššie vo Varese ako v Bruseli.
57 Skutočnosti, na ktoré sa žalobca odvoláva, však nemožno považovať za dostatočne dôveryhodné alebo relevantné na vyvodenie záveru o existencii zjavne nesprávneho posúdenia.
58 Žalobca totiž vychádza čiastočne z príliš obmedzenej vzorky faktúr (osem faktúr v Bruseli a sedem vo Varese v oblasti elektriny; šesť faktúr v Bruseli a osem vo Varese v oblasti plynu pre domácnosti), zatiaľ čo Komisia uviedla v zamietnutí sťažnosti, že Eurostat používa odhady získané priamo od dodávateľov energií.
59 Žalobca tiež vychádza z informácií, ktoré, podľa neho, poskytuje komerčná organizácia, ktorá sa zameriava na získavanie a zverejňovanie údajov tykajúcich sa energie. Žalobca však nepreukázal, v čom je dôveryhodnosť údajov, z ktorých vychádza, vyššia ako dôveryhodnosť údajov, z ktorých vychádza Eurostat. Navyše, tieto údaje sa netýkajú Bruselu a Varese, ale Belgicka a Talianska, čo zásadne obmedzuje ich relevantnosť.
60 V dôsledku toho treba vyvodiť záver, že žalobca nedokázal preukázať, že údaje týkajúce sa vzťahu medzi cenami za elektrinu, plyn pre domácnosti a vykurovací olej pre domácnosti uplatňovanými v Bruseli a tými, ktoré sa uplatňujú vo Varese, na základe ktorých bol vypočítaný opravný koeficient pre Varese, sú zjavne nesprávne.
61 V treťom rade žalobca tvrdí, že stanovený pomer medzi cenami zdravotných výkonov v Bruseli a vo Varese musí byť oveľa vyšší ako pomer uvádzaný údajmi, na základe ktorých bol vypočítaný opravný koeficient – teda údajmi uvedenými v správe Eurostatu.
62 Žalobca sa opiera o koeficienty rovnosti zavedené na základe článku 20 ods. 5 Spoločných pravidiel pre zdravotné poistenie úradníkov Európskej únie prijatých na základe článku 72 služobného poriadku, s cieľom zabezpečiť, aby pre určitý počet výkonov, ktorých preplatenie je obmedzené stropom, bola skutočná miera návratnosti v každom z členských štátov rovnaká ako je tá v Belgicku.
63 Podľa žalobcu totiž určitý počet koeficientov rovnosti poukazuje na zdravotné výkony, ktoré sú drahšie v Taliansku ako v Belgicku.
64 Predovšetkým treba skonštatovať, že žalobca nepredložil písomnosti, na základe ktorých vypracoval grafy a tabuľku uvedené v sťažnosti, ale obmedzil sa na uvedenie webovej adresy, z ktorej mohol tieto údaje získať. Na základe článku 34 ods. 4 rokovacieho poriadku však Súdu pre verejnú službu neprináleží vyhľadávať na internete prílohy, ktoré nie sú priložené k podaniam.
65 Ďalej koeficienty rovnosti zohľadňujú iba výdavky, pre ktoré je možná náhrada zo spoločného systému zdravotného poistenia (ďalej len „RCAM“), čo vylučuje určité nenahrádzané náklady, ktoré však sú spojené so zdravím.
66 Navyše v zamietnutí sťažnosti Komisia uviedla, pričom v tomto bode nebola spochybnená, že koeficienty rovnosti sa uplatňujú iba na určité výdavky nahrádzané RCAM.
67 Vzhľadom na obmedzenú dôveryhodnosť údajov, na ktorých žalobca zakladá svoju argumentáciu, a limity metódy spočívajúcej v zohľadnení koeficientov rovnosti, teda treba vyvodiť záver, že žalobca nedokázal preukázať, že pomer medzi cenami zdravotných výkonov uplatňovanými v Bruseli a tými, ktoré sa uplatňujú vo Varese, uvedený v správe Eurostatu, je zjavne nesprávny.
68 V každom prípade, aj za predpokladu, že táto kritika je dôvodná a žalobca by dokázal preukázať existenciu chýb týkajúcich sa tohto pomeru, bolo by potrebné, aby ešte preukázal, že vzhľadom na závažnosť kumulatívnych účinkov týchto chýb je opravný koeficient pre Varese v celom rozsahu zjavne nesprávny (pozri v tomto zmysle rozsudok Ajour a i./Komisia, už citovaný, bod 49).
69 Z takejto hypotézy však v tomto prípade nemožno vychádzať. Zdravotné výdavky totiž predstavujú z hľadiska údajov, ktoré sú uvedené v správe Eurostatu, iba 2,39 % váhy výdavkov v spotrebiteľskom koši „priemerného medzinárodného úradníka“ vo Varese a 1,92 % váhy výdavkov v spotrebiteľskom koši „priemerného medzinárodného úradníka“ v Bruseli.
70 Na záver: dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení musí byť zamietnutý.
O treťom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie
71 Žalobca tvrdí, že úradníci a zamestnanci pôsobiaci vo Varese sú obeťami diskriminačného zaobchádzania v porovnaní s úradníkmi a zamestnancami pôsobiacimi v Parme (Taliansko) a v Turíne (Taliansko). Na týchto naposledy uvedených sa totiž neuplatňuje špecifický opravný koeficient, ale opravný koeficient uplatniteľný pre Taliansko, ktorý bol stanovený na 106,6 % na základe nariadenia č. 1239/2010.
72 Existencia opravného koeficientu na niektorých miestach výkonu práce a jeho absencia na iných miestach výkonu práce toho istého štátu však nie je sama osebe diskriminačná, pretože stanovenie opravného koeficientu spočíva na objektívnych údajoch týkajúcich sa životných nákladov na mieste výkonu práce. Okrem toho, ustanovenia článku 9 prílohy XI služobného poriadku stanovujú možnosť vytvoriť nové opravné koeficienty alebo neuplatňovať predtým používané opravné koeficienty.
73 Navyše jednoduchý odkaz žalobcu na niektoré údaje týkajúce sa životných nákladov vo Varese, Parme, Turíne a v Ríme (Taliansko) nestačí na preukázanie existencie tvrdenej diskriminácie.
74 Okrem toho v jednom z dokumentov predložených žalobcom na účely preukázania jeho tvrdení sa uvádza, že dotknuté údaje „sú iba orientačné“ a že „výpočet celkových životných nákladov je nutne arbitrárny“.
75 Dôvod založený na porušení zásady zákazu diskriminácie preto musí byť zamietnutý.
76 Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že návrhy žaloby na zrušenie treba zamietnuť.
O trovách
77 Podľa článku 87 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ ďalšie ustanovenia ôsmej kapitoly druhej hlavy tohto rokovacieho poriadku neustanovujú inak, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 2 toho istého článku môže Súd pre verejnú službu rozhodnúť, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, resp. ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania.
78 Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že žalobca nemal vo veci úspech. Okrem toho Komisia vo svojich návrhoch výslovne žiadala, aby žalobca bol povinný nahradiť trovy konania. Keďže okolnosti prejednávaného prípadu neodôvodňujú uplatnenie ustanovení článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku, žalobca je povinný znášať svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
79 Podľa článku 89 ods. 4 rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. R. Dalmasso znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie.
3. Rada Európskej únie, vedľajší účastník konania, znáša svoje vlastné trovy konania.
Van Raepenbusch | Barents | Bradley |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. marca 2013.
W. Hakenberg | | S. Van Raepenbusch |