ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
z 18. apríla 2007 (*)
„Verejné zmluvy na poskytnutie služieb – Verejné obstarávanie na činnosti týkajúce sa hodnotenia programov a na iné činnosti v oblasti verejného zdravia – Zamietnutie ponuky – Konflikt záujmov“
Vo veci T‑195/05,
Deloitte Business Advisory NV, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: D. Van Heuven, S. Ronse a S. Logie, advokáti,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: L. Pignataro-Nolin a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie jednak rozhodnutia Komisie, na základe ktorého nebola s Euphetom uzavretá verejná zmluva nazvaná „Rámcová zmluva týkajúca sa hodnotenia oblastí politiky [generálneho riaditeľstva ‚Zdravie a ochrana spotrebiteľov‘], časť 1 (verejné zdravie) – zadávacie konanie SANCO/2004/01/041“, a jednak rozhodnutia Komisie o uzavretí zmluvy s iným uchádzačom,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia I. Wiszniewska-Białecka a E. Moavero Milanesi,
tajomník: J. Plingers, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. októbra 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Uzatváranie zmlúv o poskytovaní služieb Komisiou upravujú ustanovenia v prvej časti piatej hlavy nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74, ďalej len „rozpočtové nariadenie“), ako aj ustanovenia nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145, ďalej len „vykonávacie pravidlá“).
2 Podľa článku 89 ods. 1 rozpočtového nariadenia:
„Všetky verejné zmluvy financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu sú v súlade so zásadami transparentnosti, proporcionality, rovnakého prístupu [rovnosti zaobchádzania – neoficiálny preklad] a nediskriminácie.“
3 Podľa znenia článku 94 rozpočtového nariadenia:
„Nemožno uzavrieť zmluvu so záujemcom alebo uchádzačom verejnej súťaže, ktorí sú v priebehu verejného obstarávania:
a) vystavení konfliktu záujmov…“
4 Podľa znenia článku 99 rozpočtového nariadenia:
„Kým prebieha postup verejného obstarávania, všetky zmluvy [styky – neoficiálny preklad] medzi verejným obstarávateľom a záujemcami alebo uchádzačmi verejnej súťaže musia spĺňať podmienky zabezpečujúce transparentnosť a rovnaký prístup [rovnosť zaobchádzania – neoficiálny preklad]. Nemôžu viesť k zmene a doplneniu zmluvných podmienok alebo podmienok pôvodnej verejnej súťaže [ponuky – neoficiálny preklad].“
5 Článok 138 vykonávacích pravidiel stanovuje:
„1. Zmluvy sa uzatvárajú jedným z týchto dvoch spôsobov:
a) automatickým výberom ponuky, pričom v takomto prípade sa zmluva uzatvorí na základe ponuky, ktorá je v poriadku a spĺňa stanovené podmienky a je v nej uvedená najnižšia cena;
b) prijatím ponuky, ktorá je finančne najvýhodnejšia.
2. Ponukou, ktorá je finančne najvýhodnejšia, je súťažný návrh s najlepším pomerom cena/kvalita, pritom sa berú do úvahy kritériá odôvodnené predmetom zmluvy, ako je uvádzaná cena, technický prínos, estetické a funkčné charakteristiky, environmentálne charakteristiky, prevádzkové náklady, rentabilita alebo dodacie lehoty, popredajný servis a technická pomoc…“
6 Podľa článku 146 ods. 3 vykonávacích pravidiel:
„Žiadosti o účasť v súťaži a súťažné návrhy, ktoré nespĺňajú všetky zásadné požiadavky stanovené v podporných dokumentoch týkajúcich sa výziev na predloženie súťažných návrhov alebo špecifické požiadavky uvedené v nich, sa vylúčia.
Výbor na vyhodnocovanie súťažných návrhov však môže záujemcov alebo uchádzačov požiadať o dodanie doplňujúcich materiálov alebo o vysvetlenie podporných dokumentov predložených v súvislosti s kritériami vylúčenia alebo výberu v stanovenej lehote…“
7 Článok 147 ods. 3 vykonávacích pravidiel znie:
„Verejný obstarávateľ… prijme rozhodnutie, v ktorom uvedie aspoň tieto informácie:
a) názov a adresa verejného obstarávateľa, predmet a cena zmluvy alebo rámcovej zmluvy;
b) mená zamietnutých [vylúčených – neoficiálny preklad] záujemcov alebo uchádzačov a dôvody ich zamietnutia [vylúčenia – neoficiálny preklad];
c) mená záujemcov alebo uchádzačov, ktorí sa majú preskúmať, a dôvody ich výberu;
d) dôvody zamietnutia súťažných návrhov, u ktorých sa zistilo, že obsahujú neobvykle nízke cenové ponuky;
e) mená vybratých záujemcov alebo zmluvných dodávateľov a dôvody takéhoto výberu s odvolaním sa na vopred oznámené kritériá výberu a vyhodnotenia ponúk, a ak je známy, podiel zmluvy alebo rámcovej zmluvy, ktorý má dodávateľ v úmysle zadať tretím stranám ako subdodávateľom;
f) v prípade rokovacích konaní, okolnosti uvedené v článkoch 126, 127, 242, 244, 246 a 247, ktoré oprávňujú ich použitie;
g) ak je to vhodné, dôvody rozhodnutia verejného obstarávateľa o neuzatvorení zmluvy.“
8 Článok 148 ods. 3 vykonávacích pravidiel stanovuje:
„Ak sa po otvorení súťažných návrhov vyžaduje určité vysvetlenie v súvislosti so súťažným návrhom alebo ak sa musia opraviť úradnícke chyby v súťažnom návrhu, verejný obstarávateľ môže nadviazať spojenie s uchádzačom, hoci takéto spojenie nemôže viesť k žiadnej zmene podmienok verejnej súťaže [znenia ponuky – neoficiálny preklad].“
Okolnosti predchádzajúce sporu
9 Komisia 14. decembra 2004 uverejnila v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ S 243, 2004) oznámenie o vyhlásení zadávacieho konania na rámcovú zmluvu nazvanú „„Rámcová zmluva týkajúca sa hodnotenia oblastí politiky [generálneho riaditeľstva ‚Zdravie a ochrana spotrebiteľov‘], časť 1 (verejné zdravie) – zadávacie konanie SANCO/2004/01/041“ (ďalej len „rámcová zmluva“).
10 Z bodov 7.1.3 a 7.1.4 špecifikácií týkajúcich sa postupu zadávacieho konania (ďalej len „špecifikácie“) vyplýva, že rámcová zmluva sa týka najmä hodnotenia akčného programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravia stanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES z 23. septembra 2002 o akčnom programe spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008) (Ú. v. ES L 271, s. 1; Mim. vyd. 15/007, s. 173).
11 Špecifikácie rozdeľujú úlohy, ktoré sa majú vykonať na základe rámcovej zmluvy, na dve základné úlohy. Prvá úloha (základná úloha č. 1) spočíva v uskutočnení určitých štúdií a v poskytnutí určitých služieb na účely vypracovania a prípravy programov a politík Spoločenstva, ich hodnotenia ex ante, ako aj „organizácie hodnotiacich činností“. Druhá úloha (základná úloha č. 2) spočíva v uskutočnení priebežných, konečných a ex post hodnotení programov, politík a iných činností. Podľa špecifikácií má rámcová zmluva tiež umožniť uzatvorenie osobitných zmlúv na základe potrieb Komisie. Má sa v zásade uzatvoriť na dobu 24 mesiacov, pričom ju možno dvakrát predĺžiť, a to každý raz o 12 mesiacov.
12 Špecifikácie okrem toho obsahujú niekoľko výslovných dôvodov vylúčenia uchádzačov.
13 Jeden z dôvodov uvedený v bode 9.1.3 špecifikácií, ktorým sa preberá článok 94 rozpočtového nariadenia, znie takto:
„Nemožno uzavrieť zmluvu so záujemcom alebo uchádzačom verejnej súťaže, ktorí sú v priebehu verejného obstarávania:
a) vystavení konfliktu záujmov…“
14 Žalobca, Deloitte Business Advisory NV, so zámerom predložiť ponuku v súvislosti v predmetnou verejnou zmluvou vytvoril konzorcium s London School of Hygiene and Tropical Medicine (Londýnska škola hygieny a tropickej medicíny), Nederlandse Organisatie voor toegepast-natuurwetenschappelijk onderzoek (Holandské združenie pre aplikovaný vedecký výskum, TNO) a Istituto superiore di sanità (Najvyšší taliansky inštitút zdravia) na účely hodnotenia európskeho verejného zdravia (European Public Health Evaluation Task Force, ďalej len „Euphet“), ktorému pomáhali iné organizácie, napr. Karolinska Institutet (Švédske lekárske a vzdelávacie stredisko). Žalobca koná ako zákonný zástupca tohto zoskupenia.
15 Euphet 10. februára 2005 predložil Komisii ponuku v rámci zadávacieho konania. Ponuka Euphetu obsahuje odsek nazvaný „Nezávislosť“, ktorý znie takto:
„Euphet chápe a akceptuje, že žiadna z hodnotiacich organizácií a žiaden z jej zástupcov nesmie mať skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov v súvislosti s vykonávaním úloh podľa rámcovej zmluvy. Potvrdzujeme, že všetci účastníci Euphetu sú úplne nezávislí od Komisie a že v tomto ohľade nepredvídame žiadne skutočné nebezpečenstvo. Okrem toho sa zaväzujeme vykonať predbežnú podrobnú kontrolu v rámci každej osobitnej zmluvy na účely zabezpečenia, že pracovné skupiny, ktoré navrhujeme, sú zložené z členov, ktorí môžu úplne nezávisle pracovať a poskytnúť objektívne, externé a nezávislé hodnotenie. Ak vznikne v priebehu vykonávania projektov čo i len najmenší problém, ktorý by mohol mať vplyv na túto dôležitú zásadu, budeme o tom okamžite informovať Komisiu a budeme spolu s ňou hľadať riešenie.“
16 Komisia listom z 22. apríla 2005 informovala Euphet o zamietnutí jeho ponuky, pretože výbor na vyhodnocovanie súťažných návrhov rozhodol o existencii konfliktu záujmov v rámci Euphetu (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí“). V rozhodnutí o zamietnutí Komisia uvádza:
„Výbor na vyhodnocovanie preskúmal ponuky v súvislosti s prípadným konfliktom záujmov… Pojem [konflikt záujmov] je vymedzený v návrhu zmluvy, ktorý bol uvedený v dokumentácii zadávacieho konania. Toto vymedzenie znie takto:
‚Úspešný uchádzač prijme všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby nedošlo k situácii, ktorá by mohla znemožniť nestranné a objektívne vykonanie zmluvy. Takýto konflikt záujmov môže nastať najmä v prípade existencie ekonomických záujmov, politickej alebo národnostnej príbuznosti, rodinných alebo citových vzťahov alebo akéhokoľvek iného relevantného vzťahu potvrdzujúceho rovnaké záujmy.‘
V kontexte zmluvy o hodnotení môže [konflikt záujmov] nastať, ak sa uchádzač zúčastňuje alebo zúčastnil na realizácii cieľa, ktorý sa má hodnotiť. Takáto situácia môže viesť hodnotiteľa k hodnoteniu svojej vlastnej práce, čím by vzniklo veľké nebezpečenstvo, že konflikt záujmov naruší jeho objektívnosť, ktorá je rozhodujúcou zložkou jeho hodnotenia. Špecifikácie tiež zdôrazňujú, že v hodnoteniach musí byť zaručená objektívnosť.
V súvislosti s účasťou hlavných partnerov Euphetu na činnostiach [generálneho riaditeľstva (GR) ‚Zdravie a ochrana spotrebiteľov‘] boli zhromaždené tieto informácie:
– London School of Hygiene and Tropical Medicine uzavrel veľké množstvo zmlúv o poskytnutí dotácie (zoznam obsahuje 14 takýchto zmlúv) s [GR ‚Zdravie a ochrana spotrebiteľov‘],
– TNO uzavrel veľké množstvo zmlúv o poskytnutí dotácie s [GR ‚Zdravie a ochrana spotrebiteľov‘ v oblasti verejného zdravia,
– Istituto superiore di sanità uzavrel jednu zmluvu o poskytnutí dotácie s [GR ‚Zdravie a ochrana spotrebiteľov‘] v oblasti verejného zdravia a v budúcich mesiacoch sa predpokladá podpísanie ďalšej takejto zmluvy,
– Karolinska Institutet uzavrel veľké množstvo zmlúv o poskytnutí dotácie s [GR ‚Zdravie a ochrana spotrebiteľov‘] v oblasti verejného zdravia.
Výbor na vyhodnocovanie vyvodil záver, že Euphet neuznáva skutočnosť, že niektorí z jeho partnerov v rámci konzorcia sa podstatným spôsobom zúčastňovali na uskutočňovaní programu verejného zdravia. Vzhľadom na závažné nebezpečenstvo [konfliktu záujmov] je nevyhnutné podrobné a konkrétne vysvetlenie, ktoré by umožnilo dostatočne pochopiť, ako možno vyriešiť problém [konfliktu záujmov a odstrániť toto nebezpečenstvo. Navrhovaný prístup však nepostačuje a uchádzač neposkytol žiadnu uspokojivú záruku, že nenastane akýkoľvek [konflikt záujmov].“
17 Komisia v rozhodnutí o zamietnutí tiež uviedla, že nepodpíše rámcovú zmluvu s úspešným uchádzačom predtým, ako uplynie lehota dvoch týždňov.
18 Euphet listom z 3. mája 2005 spochybnil stanovisko Komisie a vyzval ju, aby reagovala pred 4. májom 2005, pričom spresnil, že v opačnom prípade podá žalobu na Súd prvého stupňa.
19 Komisia faxom zo 4. mája 2005 potvrdila doručenie listu od Euphetu a vyjadrila sa takto:
„Keďže potrebujeme viac času na preskúmanie otázok uvedených vo Vašom liste, nepodpíšeme zmluvu predtým, ako uplynie dodatočná pätnásťdňová lehota, ktorá začne plynúť dňom poslania tohto listu.“
20 Komisia faxom z 19. mája 2005 odpovedala, že trvá na svojom stanovisku o zamietnutí ponuky, ktorú predložil Euphet.
Konanie a návrhy účastníkov konania
21 Žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. mája 2005 podal žalobca návrh na začatie tohto konania.
22 Samostatným podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa z toho istého dňa podal žalobca návrh na nariadenie predbežných opatrení spočívajúcich jednak v odklade výkonu rozhodnutia o zamietnutí a rozhodnutia o uzavretí zmluvy s iným uchádzačom (ďalej len „rozhodnutie o uzavretí zmluvy“) a jednak v zakázaní Komisii po prvé doručiť rozhodnutie o uzavretí zmluvy úspešnému uchádzačovi a po druhé podpísať príslušnú zmluvu pod hrozbou sankcie vo výške 2,5 milióna eur.
23 Predseda Súdu prvého stupňa uznesením z 26. mája 2005 nariadil Komisii, aby nepodpísala rámcovú zmluvu až do vydania uznesenia, ktorým sa s konečnou platnosťou rozhodne o návrhu na nariadenie predbežných opatrení.
24 Predseda Súdu prvého stupňa uznesením z 20. septembra 2005 zamietol návrh na nariadenie predbežných opatrení.
25 Súd prvého stupňa (štvrtá komora) na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
26 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky položené Súdom prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní z 11. októbra 2006.
27 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– rozhodol, že žaloba je dôvodná,
– zrušil rozhodnutie o zamietnutí,
– zrušil rozhodnutie o uzavretí zmluvy,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
28 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– rozhodol, že návrh žalobcu je nedôvodný a zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
29 Žalobca uvádza na podporu svojej žaloby v podstate dva dôvody založené na tom, že Euphet bol nezákonne vylúčený zo zadávacieho konania z dôvodu existencie nebezpečenstva konfliktu záujmov, a na tom, že Euphet bol nezákonne zbavený možnosti poskytnúť doplňujúce informácie týkajúce sa konfliktu záujmov.
O prvom dôvode založenom na nezákonnom vylúčení Euphetu zo zadávacieho konania z dôvodu existencie nebezpečenstva konfliktu záujmov
30 Argumentácia žalobcu v podstate smeruje k preukázaniu: po prvé nedostatku odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí vo vzťahu k existencii konfliktu záujmov, po druhé neexistencie tohto konfliktu záujmov a po tretie porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery, ako aj porušenia článku 138 vykonávacích pravidiel.
O porušení povinnosti odôvodniť existenciu konfliktu záujmov
– Tvrdenia účastníkov konania
31 V rámci prvej časti prvého dôvodu založenej na porušení všeobecnej povinnosti odôvodnenia a porušení článku 147 ods. 3 vykonávacích pravidiel žalobca tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí je nesprávne a nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k existencii konfliktu záujmov.
32 Komisia nesprávne odôvodnila svoje rozhodnutie o zamietnutí, pretože výbor na vyhodnocovanie, ktorého správa je úryvkovo uvedená v tomto rozhodnutí, nesprávne vyvodil záver, že Euphet neuznáva skutočnosť, že niektorí z jeho partnerov v rámci konzorcia sa podstatným spôsobom zúčastňovali na uskutočňovaní programu verejného zdravia. Ponuka Euphetu naopak jasne uvádzala účasť niektorých partnerov na prebiehajúcich činnostiach GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“.
33 Komisia tiež nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie o zamietnutí, pretože nespresnila, prečo riešenie navrhované Euphetom nie je dostatočné a neposkytuje uspokojivú záruku, že nenastane akýkoľvek konflikt záujmov. Navyše podľa žalobcu ponuka Euphetu obsahuje napriek tomu, že zadávacie konanie požadovalo minimálne sedem odborníkov, 65 životopisov, pričom 45 z nich sa týka osôb, ktoré nemajú nič spoločné s organizáciami citovanými Komisiou, a teda je vždy možné splniť jednotlivé úlohy bez vzniku konfliktu záujmov. Vo vzťahu k 20 osobám, ktoré majú vzťah s organizáciami citovanými Komisiou, by vznikol konflikt záujmov iba vtedy, ak by boli pridelené na činnosti typu D základnej úlohy č. 2, ktorá zahŕňa množstvo aspektov, čo umožňuje, aby tieto osoby boli pridelené k množstvu hodnotiacich spisov bez akéhokoľvek nebezpečenstva konfliktu záujmov. Keďže sú podmienky výberu osobitne prísne, Euphet sa snažil sústrediť vysoký počet odborníkov, ktorých skúsenosti s činnosťami GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“ sú pravdepodobné. Preto nevyhnutná a dostatočná podmienka spočíva v návrhu riešenia konfliktu záujmov, pričom Euphet v prejednávanej veci túto podmienku splnil.
34 Subsidiárne, žalobca zdôrazňuje, že skutočnosť, že jeden alebo viacero účastníkov Euphetu dostalo dotácie od Komisie, nie je spôsobilá spochybniť za každých okolností ich objektívnosť, a že Komisia uvádza po prvýkrát vo svojom vyjadrení k žalobe túto okolnosť a skutočnosť, že niektorí odborníci uvedení v ponuke dostali dotácie od GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“.
35 Komisii prináleží predložiť konkrétne dôkazy o konflikte záujmov určitého uchádzača a o tom, či je takéto nebezpečenstvo spôsobilé odôvodniť vylúčenie uchádzača, pričom Komisia by to mala jasne uviesť v zadávacom konaní tak, aby mohli takto upozornení uchádzači zohľadniť toto nebezpečenstvo pri vytváraní svojich pracovných skupín.
36 Komisia spochybňuje najprv výhradu, podľa ktorej je rozhodnutie o zamietnutí nesprávne odôvodnené, pretože usudzuje, že oprávnene uviedla, že Euphet neuznáva skutočnosť, že niektorí z jeho partnerov v rámci konzorcia sa podstatným spôsobom zúčastňovali na uskutočňovaní programu verejného zdravia. Euphet totiž napriek tomu, že životopisy niektorých z jeho partnerov uvádzali, že sa títo partneri zúčastnili na uskutočňovaní akčného programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravia, nepovažoval za potrebné oznámiť Komisii potenciálne nebezpečenstvo konfliktu záujmov tým, že uviedol toto:
„Potvrdzujeme, že všetci účastníci Euphetu sú úplne nezávislí od Komisie a že v tomto ohľade nepredvídame žiadne skutočné nebezpečenstvo.“
37 Okrem toho Komisia úmyselne skoncipovala všeobecne dôvod vylúčenia súvisiaci s konfliktom záujmov uvedený v článku 94 rozpočtového nariadenia a v bode 9.1.3 špecifikácií, pretože posúdenie existencie konfliktu záujmov vyžaduje konkrétne preskúmanie zadávateľom v závislosti od konkrétnych okolností spisu.
38 Ďalej sa Komisia domnieva, že dostatočne vysvetlila dôvody, prečo usúdila, že existuje konflikt záujmov, čo sa týka Euphetu. Dopĺňa, že jej list z 19. mája 2005 nepredstavuje odôvodnenie a posteriori, ale odpoveď na tvrdenia uvedené v podrobne odôvodnenom liste advokátov Euphetu z 3. mája 2005. Euphet bol teda dostatočne oboznámený s dôvodmi rozhodnutia o zamietnutí.
39 Na záver Komisia odmieta tvrdenie žalobcu, že je vždy možné splniť jednotlivé hodnotiace úlohy bez konfliktu záujmov, pretože ponuka zahŕňa 65 životopisov, pričom 45 z nich sa týka osôb, ktoré nemajú nič spoločné s partnermi Euphetu, vo vzťahu ku ktorým Komisia zistila existenciu konfliktu záujmov. Odborníci navrhovaní Euphetom totiž nemajú rovnaké osobitné postavenie a vo svojej ponuke Euphet zoradil svojich odborníkov podľa ich skúseností v oblastiach „Hodnotenia“ a „Verejného zdravia“. Na tomto základe sa určilo známkovanie od A do D. Analýza kvalifikácie odborníkov, ktorých navrhol Euphet, ukázala, že väčšina odborníkov s najvyššou známkou, o ktorých možno predpokladať, že budú mať najdôležitejšiu úlohu pri konkrétnom spĺňaní hodnotiacich úloh, bola spojená s organizáciami, ktoré dostávali značné dotácie od Komisie na uskutočňovanie činností týkajúcich sa programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravia. Každý partner konzorcia bol tiež členom výboru zmlúv, ktorý dohliada na uskutočnenie verejnej zmluvy. Okrem toho sa žalobca snažil vytvoriť homogénnu pracovnú skupinu a nie je vierohodné, že by boli tieto organizácie alebo odborníci vylúčení z uskutočňovania niektorých úloh nezávisle od dôsledkov, ktoré by to malo na kvalitu práce, ktorá sa mala vykonať.
40 Navyše Komisia spochybňuje tvrdenie, podľa ktorého mala výslovne uviesť „nebezpečenstvo konfliktu záujmov“ ako osobitný dôvod vylúčenia v špecifikáciách, čím zbavila Euphet možnosti zohľadniť toto nebezpečenstvo.
41 Po prvé dôvody vylúčenia sú vyčerpávajúco uvedené v článkoch 93 a 94 rozpočtového nariadenia a predpoklad súvisiaci s konfliktom záujmov je uvedený v článku 94, ktorý je doslovne prebratý v špecifikáciách.
42 Po druhé bol Euphet riadne informovaný o problematike konfliktu záujmov v čase vypracovávania svojej ponuky, keďže v nej uviedol: „Euphet chápe a akceptuje, že žiadna z hodnotiacich organizácií a žiaden z jej zástupcov nesmie mať skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov v súvislosti s vykonávaním úloh podľa rámcovej zmluvy.“ Euphet si bol vedomý skutočnosti, že nielen skutočné, ale aj potenciálne nebezpečenstvo konfliktu záujmov je nezlučiteľné s vykonávaním hodnotiacich úloh podľa rámcovej zmluvy, a napriek tomu vo svojej ponuke uviedol:
„Potvrdzujeme, že všetci účastníci Euphetu sú úplne nezávislí od Komisie a že v tomto ohľade nepredvídame žiadne skutočné nebezpečenstvo.“
43 Po tretie žalobca vo svojej replike uznal existenciu problému konfliktu záujmov, keď sa organizácie zúčastňujú na hodnotení politiky Spoločenstva, v rámci ktorej dostali dotácie, uvedením, že „je zrejmé, že sa spoločník alebo odborník spoločníka nemôže zúčastniť na hodnotení spisu, v rámci ktorého samotný tento spoločník dostal dotáciu“. Komisia v tejto súvislosti pripomína, že všetci partneri dotknutého konzorcia, ako aj viacerí odborníci uvedení v ponuke dostávali dotácie od GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“ na uskutočňovanie určitých činností v súlade s programom Spoločenstva v oblasti verejného zdravia.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
44 V úvode treba uviesť, že tvrdenia týkajúce sa údajne nesprávneho a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí sa v podstate obmedzujú na argumentáciu týkajúcu sa nesprávneho posúdenia vykonaného Komisiou, ako aj nedôvodnosti rozhodnutia o zamietnutí. Preto sa na tieto otázky nevzťahuje preskúmanie povinnosti odôvodnenia, ktorá prináleží Komisii, ale preskúmanie samotného rozhodnutia o zamietnutí, ktoré sa vykoná v rámci preskúmania druhej časti tohto dôvodu. Vyššie uvedené tvrdenia sa preskúmajú v rámci tejto časti dôvodu iba vtedy, ak sa skutočne môžu chápať ako založené na porušení povinnosti odôvodnenia.
45 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia závisí od povahy príslušného aktu a od kontextu, v akom bol prijatý. Odôvodnenie musí jasne a nepochybne vyjadrovať úvahy inštitúcie takým spôsobom, že na jednej strane umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva a preskúmať, či rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a na druhej strane umožní sudcovi Spoločenstva, aby vykonal príslušnú kontrolu zákonnosti (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C‑350/88, Zb. s. I‑395, body 15 a 16, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. apríla 2003, Forum des migrants/Komisia, T‑217/01, Zb. s. II‑1563, bod 68).
46 V prejednávanej veci rozhodnutie o zamietnutí výslovne uvádza, že zamietnutie ponuky Euphetu odôvodňuje existencia nebezpečenstva konfliktu záujmov spojeného jednak s dotáciami, ktoré dostali hlavní partneri Euphetu, a jednak s nedostatočnosťou záruk ponúknutých Euphetom v tomto ohľade.
47 Rozhodnutie o zamietnutí teda jasne a nepochybne vyjadruje úvahy Komisie, a umožňuje tak dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva a preskúmať, či rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a na druhej strane Súdu prvého stupňa, aby vykonal príslušnú kontrolu zákonnosti.
48 Vyplýva z toho, že argumentáciu žalobcu založenú na nedostatku odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí nemožno prijať. Prvá časť prvého dôvodu sa teda musí zamietnuť.
O neexistencii konfliktu záujmov
– Tvrdenia účastníkov konania
49 V rámci druhej časti prvého dôvodu žalobca vytýka Komisii, že porušila článok 94 rozpočtového nariadenia a ustanovenia zadávacieho konania.
50 Po prvé Euphet nemal byť vylúčený zo zadávacieho konania z jediného dôvodu, že existuje nebezpečenstvo konfliktu záujmov. Bod 9.1.3 špecifikácií síce stanovuje, že verejnú zmluvu nemožno uzavrieť so záujemcom alebo uchádzačom, ktorí môžu byť vystavení konfliktu záujmov v priebehu zadávacieho konania, pojem konflikt záujmov však nie je vymedzený ani v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania, ani v článku 94 rozpočtového nariadenia.
51 Podľa článku II.3.1 rámcovej zmluvy jednoduchý konflikt záujmov, a teda a fortiori nebezpečenstvo konfliktu záujmov nie sú ako také dôvodmi na vylúčenie. Postačuje, aby dotknutá osoba prijala opatrenia nevyhnutné na to, aby konflikt záujmov alebo jeho dôsledky nenastali. Okrem toho tento článok upravuje spôsob riešenia konfliktov záujmov, ktoré môžu nastať v priebehu vykonávania zmlúv. Komisia teda predvídala nebezpečenstvo konfliktu záujmov v rámci zadávacieho konania, takže existencia takéhoto nebezpečenstva nemôže odôvodniť vylúčenie.
52 Žalobca dopĺňa, že návrh riešenia Euphetu išiel v širokej miere nad rámec požiadaviek návrhu rámcovej zmluvy tým, že navrhoval nielen riešenie a posteriori, teda počas vykonávania každej osobitnej zmluvy, ale tiež kontrolu a priori, teda už od momentu vytvárania dokumentácie uchádzača v závislosti od povahy a predmetu osobitných zmlúv. Tento prístup umožňuje v maximálnej možnej miere znížiť nebezpečenstvo vzniku konfliktu záujmov pri vykonávaní konkrétnej úlohy. Nezávislosť personálu Euphetu sa takto zaručila listom priloženým k ponuke z 10. februára 2005, ktorý Euphet adresoval Komisii.
53 Žalobca tvrdí, že Komisia nemohla požadovať od Euphetu viac a to najmä preto, že v deň podania žaloby nebol známy presný obsah osobitných zmlúv. Komisia teda nemala vylúčiť Euphet bez toho, aby sa podrobne oboznámila s obsahom osobitných zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť. Ak mala Komisia v úmysle vylúčiť niektorého uchádzača z dôvodu nebezpečenstva konfliktu záujmov, mala to spresniť v špecifikáciách.
54 Okrem toho žiaden z dokumentov zadávacieho konania neupravoval výslovný dôvod vylúčenia uchádzača, ktorého jeden alebo viacerí členovia sa zúčastňujú na prebiehajúcich projektoch GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“, a teda takýto dôvod vylúčenia nemožno uznať, keďže ho ani neuvádza článok 94 rozpočtového nariadenia a ani ho neupravuje judikatúra.
55 Žalobca tiež tvrdí, že treba rozlišovať rovnako, ako to urobil predseda Súdu prvého stupňa vo svojom uznesení z 20. septembra 2005, medzi predpokladom, keď nastane na strane uchádzačov „konflikt záujmov [v súvislosti so zadávacím konaním]“, čo odôvodňuje ich vylúčenie podľa článku 94 rozpočtového nariadenia, a predpokladom, keď existuje nebezpečenstvo konfliktu záujmov, ktoré Komisia v prejednávanej veci použila ako dôvod vylúčenia. Žalobca sa na základe bodu 88 tohto uznesenia domnieva, že prináleží Súdu prvého stupňa, aby určil stupeň istoty nevyhnutnej na vylúčenie zo zadávacieho konania, ako aj mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisia pri zisťovaní existencie nebezpečenstva konfliktu záujmov. Komisia môže a smie vylúčiť uchádzača iba vtedy, ak zistí skutočný konflikt záujmov.
56 Po druhé žalobca vytýka Komisii, že konkrétne nepreskúmala ponuku Euphetu.
57 V tejto súvislosti uvádza judikatúru, podľa ktorej sa zakazuje vylúčenie uchádzača na základe abstraktného posúdenia bez konkrétneho preskúmania riešenia konfliktu záujmov (rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2005, Fabricom, C‑21/03 a C‑34/03, Zb. s. I‑1559, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. marca 2005, AF Con Management Consultants a i./Komisia, T‑160/03, Zb. s. II‑981, body 75 až 78).
58 Komisia spochybňuje tvrdenie týkajúce sa vylúčenia Euphetu zo zadávacieho konania z jediného dôvodu, že existuje nebezpečenstvo konfliktu záujmov.
59 Najprv tvrdí, že ustanovenia článku 94 rozpočtového nariadenia, prebraté v bode 9.1.3 špecifikácií, stanovujú vylúčenie uchádzačov, ktorí sú „v priebehu verejného obstarávania“ vystavení „konfliktu záujmov“. Tieto ustanovenia sa najmä týkajú nebezpečenstva konfliktu záujmov, ktoré existujú už v čase zadávacieho konania a môžu ovplyvniť jeho uskutočnenie. Existencia konfliktu záujmov ešte pred uzavretím verejnej zmluvy predstavuje teda dôvod na zamietnutie ponuky. Iná úprava platí, ak nastane konflikt záujmov, ktorý neexistoval v čase uzavretia verejnej zmluvy, v priebehu jej vykonávania. V tomto prípade sa uplatnia zmluvné ustanovenia dohodnuté na účely zamedzenia prípadným konfliktom záujmov. Skutočné nebezpečenstvo konfliktu záujmov, ktoré existuje už v čase uzavretia verejnej zmluvy, predstavuje legitímny dôvod vylúčenia zo zadávacieho konania podľa článku 94 rozpočtového nariadenia. Zistenie existencie vážneho nebezpečenstva vzniku konfliktu záujmov „v budúcnosti“ (teda v čase vykonávania verejnej zmluvy) predstavuje „skutočný“ konflikt záujmov v priebehu zadávacieho konania.
60 Ďalej aj keď oznámenie o vyhlásení zadávacieho konania neukladá uchádzačom povinnosť zahrnúť už do svojej ponuky opatrenia korigujúce konflikt záujmov, vysvetľuje to samotná skutočnosť, že zistenie konfliktu záujmov pred uzavretím verejnej zmluvy vedie k zamietnutiu dotknutej ponuky podľa bodu 9.1.3 špecifikácií a článku 94 rozpočtového nariadenia.
61 Na záver nebezpečenstvo konfliktu záujmov v súvislosti s Euphetom nevyžaduje predbežné oboznámenie sa s presným obsahom osobitných zmlúv, ktoré sa uzavrú v nadväznosti na rámcovú zmluvu. Stačí uviesť, že vzhľadom na predmet samotnej rámcovej zmluvy možno vážne spochybniť objektívnosť a nestrannosť Euphetu pri vykonávaní úloh, ktoré by sa mu mali zveriť.
62 Čo sa týka tvrdenia založeného na tom, že ponuka Euphetu sa konkrétne nepreskúmala, Komisia odpovedá, že výbor na vyhodnocovanie v prejednávanej veci konkrétne preveril, či existuje konflikt záujmov. Pri tejto príležitosti zistil, že všetci partneri dotknutého konzorcia, ako aj viacerí odborníci uvedení v ponuke dostávali dotácie od GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“ na uskutočňovanie určitých činností v súlade s programom Spoločenstva v oblasti verejného zdravia. Účasť týchto organizácií na realizácii predmetu hodnotenia by ich mohla viesť k tomu, aby v rámci priebežného hodnotenia alebo hodnotenia ex post hodnotili svoju vlastnú prácu, čo by ohrozilo ich objektívnosť a nestrannosť. Okrem toho aj v rámci hodnotenia ex ante by existovalo nebezpečenstvo konfliktu záujmov, pretože tieto organizácie, ktoré pravidelne dostávajú dotácie na realizáciu niektorých programov, by mohli ovplyvňovať ďalší vývoj a smerovanie týchto programov.
63 Komisia odmieta myšlienku, podľa ktorej môžu konflikty záujmov nastať iba v rámci priebežného hodnotenia a hodnotenia ex post individuálnych programov. Keďže cieľom hodnotení ex ante je podporovať a usmerňovať budúcu politiku Komisie v oblasti verejného zdravia, organizácie, ktoré pravidelne dostávajú dotácie, by mohli byť náchylné presadzovať svoje vlastné záujmy pri vymedzovaní hlavných línií budúceho akčného programu.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
64 Rozhodnutie o zamietnutí ponuky predloženej Euphetom bolo odôvodnené nebezpečenstvom konfliktu záujmov, ktorý sa zistil vo vzťahu k uchádzačovi, tým, že tento uchádzač neuznal existenciu takéhoto nebezpečenstva, a tým, že ponuka neobsahovala konkrétne návrhy, ktoré by viedli k zániku tohto nebezpečenstva. Treba teda jednak najprv určiť, či Komisia oprávnene vychádzala z existencie nebezpečenstva konfliktu záujmov preto, aby zamietla ponuku predloženú Euphetom, a jednak, či ju skutočne existencia tohto nebezpečenstva viedla k prijatiu rozhodnutia o zamietnutí. Ďalej treba preskúmať, či sa Komisia naozaj dôvodne mohla domnievať, že uvádzané nebezpečenstvo konfliktu záujmov v prejednávanej veci skutočne existuje.
65 Právny základ rozhodnutia o zamietnutí sa nachádza v článku 94 rozpočtového nariadenia, prebratého v bode 9.1.3 špecifikácií, ktorý stanovuje vylúčenie uchádzačov, ktorí sú „v priebehu verejného obstarávania“ vystavení „konfliktu záujmov“. Okrem toho rozhodnutie o zamietnutí uvádza na účely vymedzenia pojmu konflikt záujmov znenie článku II.3.1 rámcovej zmluvy, ktorý stanovuje: „Úspešný uchádzač prijme všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby nedošlo k situácii, ktorá by mohla znemožniť nestranné a objektívne vykonanie zmluvy. Takýto konflikt záujmov môže nastať najmä v prípade existencie ekonomických záujmov, politickej alebo národnostnej príbuznosti, rodinných alebo citových vzťahov alebo akéhokoľvek iného relevantného vzťahu potvrdzujúceho rovnaké záujmy.“ Článok II.3.1 tiež stanovuje, že „úspešný uchádzač sa ubezpečí, že jeho personál, správna rada a riadiaci pracovníci nie sú vystavení situácii, ktorá by viedla k vzniku konfliktu záujmov“.
66 Článok 94 rozpočtového nariadenia sa na základe jeho znenia uplatňuje na všetky verejné zmluvy financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu Spoločenstiev. Nerozlišuje teda, či sa dotknuté zadávacie konanie týka rámcovej zmluvy alebo iného druhu zmluvy.
67 Toto ustanovenie však umožňuje vylúčenie uchádzača zo zadávacieho konania iba vtedy, ak je konflikt záujmov, ktorého sa toto ustanovenie týka, skutočný a nie hypotetický. Neznamená to, že nebezpečenstvo vzniku konfliktu záujmov nestačí na vylúčenie ponuky. V zásade nastane totiž konkrétny konflikt záujmov až v priebehu vykonávania zmluvy. Pred uzavretím zmluvy môže byť konflikt záujmov iba potenciálny, a článok 94 rozpočtového nariadenia teda vychádza z úvah o nebezpečenstve vzniku. Na to, aby mohol byť uchádzač vylúčený z konania, musí sa takéto nebezpečenstvo skutočne zistiť v nadväznosti na konkrétne preskúmanie ponuky a postavenia uchádzača. Jednoduchá pravdepodobnosť konfliktu záujmov na tieto účely nestačí.
68 Vyplýva z toho, že v rámci zadávacieho konania týkajúceho sa rámcovej zmluvy sa musí zohľadniť skutočnosť, že predtým, ako sa úspešnému uchádzačovi v tomto konaní zverí vykonanie osobitných úloh, v zásade sa musia uzavrieť osobitné zmluvy, ktorých uzavretie bude sprevádzať preverenie, či neexistuje nebezpečenstvo konfliktu záujmov. V takomto prípade nebezpečenstvo, že nastane konflikt záujmov, možno uznať iba vtedy, ak existujú rozhodujúce okolnosti znemožňujúce uchádzačovi vyhnúť sa nebezpečenstvu zaujatosti pri vykonávaní väčšiny jeho úloh patriacich do pôsobnosti rámcovej zmluvy.
69 V prejednávanej veci rozhodnutie o zamietnutí sa oprávnene mohlo týkať skutočného a nie len hypotetického konfliktu záujmov a existencia takéhoto nebezpečenstva viedla Komisiu k prijatiu tohto rozhodnutia.
70 Ako je totiž uvedené v bode 16 vyššie, rozhodnutie o zamietnutí uvádza, že hlavní partneri Euphetu sa zúčastňovali na činnostiach GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“ okrem iného preto, že sú zmluvnými stranami veľkého množstva zmlúv o poskytnutí dotácie v tejto oblasti, ako aj v oblasti verejného zdravia, pričom Euphet neuznáva účasť svojich členov na uskutočňovaní programu verejného zdravia.
71 Komisia tiež uviedla bez toho, aby sa jej tvrdenie v tomto ohľade spochybňovalo, že väčšina odborníkov s najväčšími skúsenosťami navrhovaných Euphetom bola spojená s organizáciami, ktoré dostávali značné dotácie od Komisie na uskutočňovanie činností týkajúcich sa programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravia.
72 Komisia sa domnievala, keďže z vyššie uvedeného vyvodila v rozhodnutí o zamietnutí a vo svojom potvrdzujúcom liste z 19. mája 2005, že existuje nebezpečenstvo konfliktu záujmov považované za „značné“, že toto nebezpečenstvo v zásade existuje už v čase zadávacieho konania napriek tomu, že sa ešte nekonkretizovali jeho dôsledky.
73 Vyplýva z toho, že Komisia preskúmala ponuku Euphetu na základe ustanovení článku 94 rozpočtového nariadenia, ako aj bodu 9.1.3 špecifikácií. Preto nemožno prijať argumentáciu žalobcu týkajúcu sa údajného zohľadnenia kritérií neupravených v týchto ustanoveniach na účely zamietnutia jeho ponuky.
74 Opačné tvrdenia žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť tento záver.
75 Tvrdenie, podľa ktorého sa článok II.3.1 rámcovej zmluvy uplatňuje iba na konflikty záujmov, ktoré nastanú počas vykonávania rámcovej zmluvy, a nie na zadávacie konanie, nie je relevantné, pretože v prejednávanej veci konflikt záujmov existuje už v čase uzavretia verejnej zmluvy, čo odôvodňuje zamietnutie ponuky podľa článku 94 rozpočtového nariadenia a bodu 9.1.3 špecifikácií. Z rovnakého dôvodu žalobca márne tvrdí, že jeho návrh riešenia konfliktov záujmov ide v širokej miere nad rámec požiadaviek rámcovej zmluvy preto, lebo obsahuje kontrolu a priori, teda už od momentu vytvárania dokumentácie uchádzača v závislosti od povahy a predmetu osobitných zmlúv.
76 Rovnako v rozpore s tvrdením žalobcu Komisia mohla platne uviesť vzhľadom na to, že predmet rámcovej zmluvy bol výslovne určený, že objektívnosť hlavných partnerov Euphetu možno vážne spochybniť už v čase predloženia ponuky z dôvodu dotácií, ktoré dostali, keďže táto situácia, ako to uvádza rozhodnutie o zamietnutí, môže viesť hodnotiteľa k hodnoteniu svojej vlastnej práce, čím vzniká konflikt záujmov.
77 Čo sa ďalej týka otázky, či sa Komisia naozaj dôvodne mohla domnievať, že uvádzané nebezpečenstvo konfliktu záujmov v prejednávanej veci skutočne existuje vo vzťahu k Euphetu, a uviesť, že Euphet toto nebezpečenstvo neuznáva, treba zdôrazniť, ako je to uvedené v bode 70 vyššie, že Komisia v rozhodnutí o zamietnutí uviedla bez toho, aby sa jej tvrdenie v tomto ohľade spochybňovalo, že výbor na vyhodnocovanie zistil, že hlavní členovia Euphetu uzavreli viacero, resp. mnoho zmlúv o poskytnutí dotácie s GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“, najmä v oblasti verejného zdravia. Vzhľadom na predmet rámcovej zmluvy, t. j. „hodnotenie oblastí politiky GR [‚Zdravie a ochrana spotrebiteľov‘]… (verejné zdravie)“, sa Komisia oprávnene domnievala, že už v čase zadávacieho konania existuje konflikt záujmov, ktorý môže znemožniť nestranné a objektívne vykonanie zmluvy Euphetom. Okrem toho Komisia v rozhodnutí o zamietnutí pripomína, že ponuka Euphetu spresňovala: „Euphet chápe a akceptuje, že žiadna z hodnotiacich organizácií a žiaden z jej zástupcov nesmie mať skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov v súvislosti s vykonávaním úloh podľa rámcovej zmluvy. Potvrdzujeme, že všetci účastníci Euphetu sú úplne nezávislí od Komisie a že v tomto ohľade nepredvídame žiadne skutočné nebezpečenstvo.“ Preto treba konštatovať, že Komisia z uvedeného správne v rozhodnutí o zamietnutí vyvodila, že „Euphet neuznáva skutočnosť, že niektorí z jeho partnerov v rámci konzorcia sa podstatným spôsobom zúčastňovali na uskutočňovaní programu verejného zdravia“ a že „vzhľadom na závažné nebezpečenstvo [konfliktu záujmov] je nevyhnutné podrobné a konkrétne vysvetlenie, ktoré by umožnilo dostatočne pochopiť, ako možno vyriešiť problém [konfliktu záujmov a odstrániť toto nebezpečenstvo“.
78 Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia sa platne domnievala, že ponuka Euphetu sa má podľa článku 94 rozpočtového nariadenia a bodu 9.1.3 špecifikácií vylúčiť zo zadávacieho konania.
79 Čo sa týka tvrdenia žalobcu založeného na tom, že sa zakazuje vylúčenie uchádzača na základe abstraktného posúdenia bez konkrétneho preskúmania jeho ponuky, a najmä jeho návrhu riešenia konfliktu záujmov, toto tvrdenie je neopodstatnené.
80 Z predchádzajúcich úvah totiž vyplýva, že Komisia v prejednávanej veci vykonala konkrétne preskúmanie ponuky predloženej Euphetom predtým, ako rozhodla o jeho vylúčení zo zadávacieho konania. Okrem toho údajné nepreskúmanie návrhu riešenia konfliktov záujmov nemá žiadne účinky, pretože Komisia mala povinnosť zamietnuť ponuku Euphetu z dôvodu konfliktu záujmov podľa článku 94 rozpočtového nariadenia a bodu 9.1.3 špecifikácií.
81 Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno argumentáciu žalobcu o neexistencii konfliktu záujmov prijať a druhá časť prvého dôvodu sa musí zamietnuť.
O porušení zásady ochrany legitímnej dôvery a článku 138 vykonávacích pravidiel
– Tvrdenia účastníkov konania
82 V rámci tretej časti prvého dôvodu žalobca uvádza, že riešenie konfliktov záujmov navrhované Euphetom v jeho ponuke bolo predtým akceptované Komisiou, aj keď išlo o iné generálne riaditeľstvá. Keďže sa Komisia odchýlila od svojej predošlej politiky, porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery.
83 Žalobca dodáva, že ak Komisia uzavrie zmluvu s treťou osobou po tom, ako neoprávnene zamietla ponuku Euphetu, poruší článok 138 vykonávacích pravidiel.
84 Komisia odpovedá, že žalobca dostatočne neodôvodnil svoje tvrdenie o porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.
85 Spochybňuje tiež, že uzavretie zmluvy s treťou osobou predstavuje porušenie článku 138 vykonávacích pravidiel. Toto ustanovenie rozlišuje iba dva možné spôsoby uzavretia zmluvy, t. j. automatickým výberom alebo prijatím ponuky, ktorá je finančne najvýhodnejšia. Pripustenie ponuky Euphetu do štádia výberu a zadávania neznamená, že by sa zmluva podpísala nevyhnutne s Euphetom.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
86 Podľa ustálenej judikatúry sa právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad Spoločenstva, vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Spoločenstva tým, že mu poskytol presné uistenia, vytvoril v jeho vedomí dôvodné nádeje. Bez ohľadu na formu oznámenia takýmito uisteniami sú informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa, neviažuce sa na splnenie žiadnej podmienky a ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov (rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. júla 1998, Mellett/Súdny dvor, T‑66/96 a T‑221/97, Zb. VS s. I‑A‑449 a II‑1305, body 104 a 107).
87 Žalobca sa v prejednávanej veci bez ďalšieho odôvodnenia svojich tvrdení obmedzuje na uvedenie stanoviska prijatého Komisiou v iných zadávacích konaniach. Tieto okolnosti, aj keby boli preukázané, nepredstavujú presné uistenia poskytnuté inštitúciou, a teda nemôžu vytvárať legitímnu dôveru v to, že Komisia akceptuje postup navrhovaný Euphetom v súvislosti s dotknutou zmluvou.
88 Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že nezákonné vylúčenie Euphetu viedlo k uzavretiu zmluvy s uchádzačom, ktorého ponuka nebola finančne najvýhodnejšia, toto tvrdenie nemožno prijať, keďže vzhľadom na existenciu konfliktu záujmov zistenú vo vzťahu k Euphetu (pozri body 77 a 78 vyššie), mala Komisia povinnosť zamietnuť jeho ponuku.
89 Argumentáciu žalobcu teda nemožno prijať. Preto sa musí tretia časť prvého dôvodu zamietnuť.
90 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa musí prvý dôvod ako celok zamietnuť.
O druhom dôvode založenom na nezákonnom zbavení Euphetu možnosti poskytnúť doplňujúce informácie týkajúce sa konfliktu záujmov
91 V rámci druhého dôvodu žalobca v podstate tvrdí, že Komisia porušila svoju povinnosť požiadať o doplňujúce informácie predtým, ako zamietne ponuku, pričom táto povinnosť jej vyplýva z článku 146 ods. 3 vykonávacích pravidiel, zo zásady ochrany legitímnej dôvery, ako aj zo zásady rovnosti zaobchádzania.
Tvrdenia účastníkov konania
92 Podľa žalobcu Komisia nesmela zamietnuť ponuku Euphetu bez toho, aby mu poskytla možnosť brániť sa, a výbor na vyhodnocovanie mu mal aspoň umožniť predložiť pripomienky k tejto otázke.
93 Po prvé žalobca vytýka Komisii, že v rozpore s článkom 146 ods. 3 vykonávacích pravidiel nevyzvala Euphet, aby poskytol doplňujúce informácie týkajúce sa problému konfliktu záujmov.
94 Po druhé žalobca uvádza porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery a tvrdí s odkazom na elektronickú korešpondenciu medzi Komisiou a jedným z uchádzačov o tejto otázke, že existuje prax Komisie spočívajúca v tom, že Komisia, ak je to potrebné, požiada záujemcov alebo uchádzačov o doplňujúce informácie. Túto prax okrem iného potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora v oblasti verejných zmlúv, najmä rozsudok Fabricom, už citovaný v bode 57 vyššie. Komisia tým, že nepožiadala o doplňujúce informácie, konala v rozpore s ustálenou praxou potvrdenou judikatúrou a porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho Komisia za iných okolností umožnila uchádzačovi, ktorý mohol byť vylúčený, aby sa bránil. Navyše žalobca nepozná iný príklad, keď bol uchádzač vylúčený na základe nebezpečenstva konfliktu záujmov. Ak Komisia nevie preukázať, že existujú takéto príklady, nemôže stanoviť takéto vylúčenie bez toho, aby neporušila zásadu ochrany legitímnej dôvery.
95 Po tretie sa žalobca pýta a v tejto súvislosti uvádza porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie uvedených v článku 89 ods. 1 a v článku 99 rozpočtového nariadenia, či Komisia v rámci predmetného zadávacieho konania umožnila iným uchádzačom poskytnúť doplňujúce informácie. Žalobca zdôrazňuje protirečivosť argumentácie Komisie, ktorá jednak vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že „po otvorení ponúk nepožiadala žiadneho uchádzača o doplňujúce informácie“, a jednak vo svojej duplike podanej 24. júna 2005 v rámci konania o predbežných opatreniach začatého pred predsedom Súdu prvého stupňa uvádza, že požiadala niektorých uchádzačov, aby preukázali, že ich ponuky boli poslané v stanovenej lehote, čo Komisia urobila po otvorení ponúk, resp. po uplynutí dátumu určeného na ich predloženie. Žalobca sa domnieva, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ak požiadala týchto uchádzačov o informácie, zatiaľ čo Euphetu neumožnila ani brániť sa a ani predložiť jeho stanovisko k otázke nebezpečenstva konfliktu záujmov.
96 Komisia tvrdí, že má povinnosť vypočuť uchádzača iba vtedy, ak má v úmysle uložiť mu správne alebo finančné sankcie, akými sú vylúčenie z budúcich verejných súťaží alebo dotácií podľa článku 96 rozpočtového nariadenia, a nie vtedy, keď ho vylučuje z konkrétneho zadávacieho konania podľa článku 94 rozpočtového nariadenia.
97 V tejto súvislosti po prvé poznamenáva, že článok 146 ods. 3 vykonávacích pravidiel jej neukladá žiadnu povinnosť požiadať uchádzača o spresnenia v súvislosti s predloženými podpornými dokumentmi. V každom prípade podľa článku 99 rozpočtového nariadenia a článku 148 ods. 3 vykonávacích pravidiel nemôžu viesť styky medzi Komisiou a uchádzačmi k zmene a doplneniu znenia ponuky.
98 Po druhé Komisia spochybňuje existenciu všeobecnej praxe spočívajúcej v systematickom vyžiadaní doplňujúcich informácií od uchádzača predtým, ako sa tento uchádzač vylúči z dôvodu konfliktu záujmov. Navyše elektronická korešpondencia s Komisiou predložená žalobcom v súvislosti s iným zadávacím konaním sa týkala žiadosti o doplňujúce informácie vo vzťahu k niektorým častiam ponuky a nijako nepreukazuje, že je ustálenou praxou Komisie vypočuť uchádzačov pred zamietnutím ich ponuky na základe niektorého z kritérií vylúčenia uvedených v rozpočtovom nariadení.
99 V tejto súvislosti nie je odkaz žalobcu na rozsudok Fabricom, už citovaný v bode 57 vyššie, relevantný, pretože Súdny dvor v tomto rozsudku rozhodol o nezlučiteľnosti belgickej právnej úpravy, ktorá automaticky vylučovala osoby poverené prípravnými prácami spojenými so zadávacím konaním z účasti na tomto konaní, s právom Spoločenstva, zatiaľ čo v prejednávanej veci Komisia nevylúčila Euphet z účasti na zadávacom konaní. Euphet v prvom rade predložil ponuku, vďaka ktorej Komisia v druhom rade overila existenciu konfliktu záujmov na základe údajov uvedených v ponuke a vzhľadom na povahu verejnej zmluvy. Zamietnutie ponuky teda vyplýva z existencie takéhoto konfliktu záujmov. Argumentácia žalobcu, ktorá spočíva v tvrdení, že Euphet bol automaticky vylúčený, pretože konkrétne posúdenie existencie konfliktu záujmov je možné až po uzavretí verejnej zmluvy, presnejšie v čase, keď sa uzavrie osobitná zmluva na vykonanie rámcovej zmluvy, je nezlučiteľná s ustanoveniami článku 94 rozpočtového nariadenia. Tento článok totiž umožňuje vylúčenie záujemcov alebo uchádzačov, ktorí sú už pred uzavretím zmluvy vystavení konfliktu záujmov, z predmetného zadávacieho konania.
100 Po tretie Komisia zdôrazňuje, že po otvorení ponúk nedostal žiaden uchádzač žiadosť o poskytnutie informácií týkajúcich sa prípadného konfliktu záujmov. Vo vzťahu k údajnej protirečivosti svojej argumentácie odpovedá, že skutočne požiadala niektorých uchádzačov, aby preukázali, že svoje ponuky poslali v stanovenej lehote z dôvodu nečitateľnosti poštovej pečiatky na obálkach obsahujúcich tieto ponuky. Ich situácia však nie je porovnateľná so situáciou Euphetu. Ako to uviedol predseda Súdu prvého stupňa vo svojom uznesení z 20. septembra 2005, Deloitte Business Advisory/Komisia (T‑195/05 R, Zb. s. II‑3485, bod 120), nečitateľnosť poštovej pečiatky na obálkach obsahujúcich ponuky nie je porovnateľná s inherentným nedostatkom samotnej ponuky.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
101 Po prvé čo sa týka otázky, či Komisia mala vyzvať Euphet, aby poskytol doplňujúce informácie vo vzťahu k problému konfliktu záujmov, treba pripomenúť, že článok 146 ods. 3 prvý pododsek vykonávacích pravidiel stanovuje, že žiadosti o účasť v súťaži a ponuky, ktoré nespĺňajú všetky zásadné požiadavky stanovené v podporných dokumentoch týkajúcich sa výziev na predloženie ponúk alebo špecifické požiadavky uvedené v nich, sa vylúčia. Podľa článku 146 ods. 3 druhého pododseku však môže výbor na vyhodnocovanie požiadať záujemcov alebo uchádzačov o dodanie doplňujúcich materiálov alebo o vysvetlenie podporných dokumentov predložených v súvislosti s kritériami vylúčenia alebo výberu, a to v lehote, ktorú stanoví.
102 Zo samotného znenia článku 146 ods. 3 druhého pododseku vykonávacích pravidiel vyplýva, že toto ustanovenie udeľuje výboru na vyhodnocovanie možnosť, aby požiadal uchádzačov o doplňujúce informácie týkajúce sa podporných dokumentov predložených v súvislosti s kritériami vylúčenia alebo výberu. Vyplýva z toho, že toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že výboru na vyhodnocovanie ukladá povinnosť požiadať uchádzačov o takéto spresnenia (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. mája 1996, Adia Interim/Komisia, T‑19/95, Zb. s. II‑321, bod 44).
103 Komisia preto v prejednávanej veci platne rozhodla o zamietnutí ponuky Euphetu v rámci zadávacieho konania podľa článku 94 rozpočtového nariadenia a bodu 9.1.3 špecifikácií z dôvodu konfliktu záujmov bez toho, aby mala povinnosť požiadať o doplňujúce informácie podľa článku 146 ods. 3 druhého pododseku vykonávacích pravidiel.
104 Po druhé vo vzťahu k údajnému porušeniu zásady ochrany legitímnej dôvery treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry citovanej v bode 86 vyššie sa žiadna osoba nemôže dovolávať porušenia tejto zásady, ak neexistujú presné uistenia, ktoré by jej boli poskytnuté správnym orgánom.
105 V prejednávanej veci žalobca vychádza zo všeobecnej praxe Komisie, ktorú okrem iného potvrdzuje judikatúra a ktorá spočíva v systematickom vyžiadaní doplňujúcich informácií od uchádzača predtým, ako sa tento uchádzač vylúči.
106 Dokumenty predložené žalobcom sa však týkajú iba zadávacieho konania, na ktorom sa zúčastnil samotný žalobca, t. j. zadávacieho konania PO/2004-62/B3 týkajúceho sa „Hodnotenia ex ante činností oddelenia Audiovizuálne služby a tvorba“. Navyše žiadosť o doplňujúce informácie vyjadrená výborom na vyhodnocovanie v tejto veci sa týkala jednak otázky, či „prítomnosť Deloitte na celom európskom kontinente v 300 mestách potvrdzuje jeho schopnosť pokryť činnosti tohto zadávacieho konania vo všetkých členských štátoch EÚ“, a jednak nedoručenia „potvrdení o riadnom vykonaní“, a teda sa netýkala nebezpečenstva konfliktu záujmov.
107 Navyše žalobca neuvádza žiadnu konkrétnu okolnosť, z ktorej by vyplývalo, že Komisia poskytla Euphetu presné uistenie, že dostane od výboru na vyhodnocovanie žiadosť o doplňujúce informácie vo vzťahu k otázke nebezpečenstva vzniku konfliktu záujmov a vo vzťahu k dostatočnosti odpovede Euphetu na túto otázku.
108 Za týchto okolností žalobca nemôže namietať porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery.
109 Toto konštatovanie nespochybňuje odvolávanie sa žalobcu na rozsudok Fabricom, už citovaný v bode 57 vyššie, ktorý sa týka právnej otázky a skutkových okolností, ktoré nie sú porovnateľné so sporom, ktorý prejednáva Súd prvého stupňa v rámci tejto žaloby.
110 Po tretie treba zamietnuť tvrdenie žalobcu založené na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie Komisiou tým, že požiadala o informácie ďalších uchádzačov, zatiaľ čo Euphet nemal možnosť ani brániť sa, ani vyjadriť svoje stanovisko k nebezpečenstvu konfliktu záujmov. Zásada rovnosti zaobchádzania požaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rôznym spôsobom a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnakým spôsobom, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Fabricom, už citovaný v bode 57 vyššie, bod 27). Uchádzač, ktorého ponuka je obsiahnutá v obálke s nečitateľnou poštovou pečiatkou, sa nenachádza v porovnateľnej situácii ako uchádzač, ktorého ponuka má nedostatky, pretože v prvom prípade je nedostatok zistený Komisiou spôsobený okolnosťami nezávislými od vôle uchádzača, zatiaľ čo v druhom prípade je tento nedostatok spôsobený inherentným nedostatkom samotnej ponuky. Zamietnutie ponuky Euphetu teda neporušuje zásadu rovnosti zaobchádzania.
111 Porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie uvedených v článkoch 89 a 99 rozpočtového nariadenia Komisiou teda nie je preukázané.
112 Treba teda zamietnuť druhý dôvod, ako aj všetky návrhy smerujúce k zrušeniu rozhodnutia o zamietnutí.
113 Čo sa týka návrhu na zrušenie rozhodnutia o uzavretí zmluvy s treťou osobou, tento návrh treba v dôsledku zamietnutia návrhu na zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré je s ním úzko spojené, zamietnuť.
114 Z toho vyplýva, že žaloba sa musí ako celok zamietnuť.
O trovách
115 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
116 Keďže v prejednávanej veci žalobca nemal úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbežných opatrení.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobca, Deloitte Business Advisory NV, je povinný nahradiť trovy konania vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbežných opatrení.
Legal | Wiszniewska-Białecka | Moavero Milanesi |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. apríla 2007.