Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale ordinario di Roma (Taliansko) 22. apríla 2021 – DG/Ministero dell'Interno - Dipartimento per le Libertà Civili e l'Immigrazione - Direzione Centrale dei Servizi Civili per L’Immigrazione e l’Asilo - Unità Dublino
(vec C-254/21)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunale ordinario di Roma
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľ: DG
Odporca: Ministero dell'Interno - Dipartimento per le Libertà Civili e l'Immigrazione - Direzione Centrale dei Servizi Civili per L’Immigrazione e l’Asilo - Unità Dublino
Prejudiciálne otázky
1. Ukladá právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie povinnosť vychádzať z toho, že články 4 a 19 Charty, za okolností prejednávaných vo veci samej, ponúkajú ochranu aj pred nebezpečenstvom nepriameho vrátenia alebo vyhostenia po odovzdaní do iného členského štátu Únie, ktorý nevykazuje systémové chyby v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia Dublin1 (v prípade neexistencie iných zodpovedných členských štátov na základe kritérií uvedených v kapitole III a IV) a ktorý už posúdil a zamietol prvú žiadosť o medzinárodnú ochranu?
2. Musí súd členského štátu, v ktorom bola podaná druhá žiadosť o medzinárodnú ochranu rozhodujúci o odvolaní podľa článku 27 nariadenia Dublin - a teda zodpovedný za posúdenie odovzdania v rámci Únie, ale nie za rozhodovanie o žiadosti o ochranu – posúdiť ako existujúce nebezpečenstvo nepriameho vyhostenia alebo vrátenia do tretej krajiny, ak členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu, posúdil inak pojem ‚vnútroštátna ochrana‘ podľa článku 8 smernice 2011/95/EÚ2 ?
3. Je posúdenie [nebezpečenstva] nepriameho vyhostenia alebo vrátenia po odlišnom výklade potreby ‚vnútroštátnej ochrany‘ medzi dvoma členskými štátmi zlučiteľné s článkom 3 ods. 1 (druhým pododsekom) nariadenia a so všeobecným zákazom pre štátnych príslušníkov tretej krajiny rozhodovať o členskom štáte Únie, v ktorej podať žiadosť o medzinárodnú ochranu?
4. V prípade kladných odpovedí na tieto otázky:
a) Ukladá posúdenie existencie [nebezpečenstva] nepriameho vyhostenia alebo vrátenia, ktoré vykonal súd štátu, v ktorom žiadateľ podal druhú žiadosť o medzinárodnú ochranu po zamietnutí prvej žiadosti povinnosť uplatniť doložku stanovenú v článku 17 ods. 1 a definovanú v nariadení ako „diskrečná doložka“?
b) Aké kritériá musí použiť súd konajúci [podľa] článku 27 nariadenia, aby mohol posúdiť nebezpečenstvo nepriameho vyhostenia alebo vrátenia, okrem kritérií určených v kapitole III a IV vzhľadom na to, že štát, ktorý preskúmal prvú žiadosť o medzinárodnú ochranu toto nebezpečenstvo už vylúčil?
____________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31).
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9).