Vec T‑671/11

IPK International – World Tourism Marketing Consultants GmbH

proti

Európskej komisii

„Pomoc na financovanie ekoturistického projektu – Vrátenie vymožených súm – Rozhodnutie prijaté v nadväznosti na zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré smerovalo k odňatiu pomoci, Všeobecným súdom – Kompenzačné úroky – Úroky z omeškania – Výpočet“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 10. apríla 2013

1.      Vlastné zdroje Európskej únie – Vrátenie vymožených súm – Zrušenie rozhodnutia Komisie, ktoré smerovalo k odňatiu pomoci – Rozhodnutie Komisie prijaté v nadväznosti na toto zrušenie – Právny základ

2.      Vlastné zdroje Európskej únie – Zaplatenie pohľadávky, ktoré prináleží Komisii – Dlžné úroky – Výpočet nezávisle od skutočnosti, či ide o úroky z omeškania alebo o kompenzačné úroky – Cieľ zabránenia bezdôvodnému obohateniu sa Únie

3.      Vlastné zdroje Európskej únie – Zaplatenie pohľadávky, ktoré prináleží Komisii – Dlžné úroky – Kompenzačné úroky – Úroky z omeškania – Rozlišovanie – Základ pre výpočet úrokov z omeškania – Istina pohľadávky zvýšená o súvisiace kompenzačné úroky

1.      Keďže Komisia rozhodnutím uznala, že žalobkyni dlží určitú sumu vrátane kompenzačných úrokov, okolnosť, že Všeobecný súd v skoršom rozsudku, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie Komisie, konštatoval pochybenia, ktorých sa dopustila žalobkyňa v rámci pomoci na financovanie ekoturistického projektu, nemôže spochybniť existenciu hlavnej pohľadávky ani skutočnosť, že Komisia je povinná zaplatiť úroky, ktoré sa majú vypočítať v súlade s príslušnými pravidlami. Hoci totiž Všeobecný súd potvrdil vecné zistenia Komisie týkajúce sa týchto pochybení, ktoré v zásade odôvodňovali zrušenie uvedenej pomoci, obmedzil sa na zrušenie prechádzajúceho rozhodnutia Komisie z dôvodu nerešpektovania premlčacej doby, takže z neho Komisii nevyplývala nijaká povinnosť nahradiť uvedenú pomoc žalobkyni. Neskoršie rozhodnutie Komisie, v ktorom uznala celkovú sumu, ktorá sa musí zaplatiť žalobkyni vrátane kompenzačných úrokov, ako aj spôsob ich výpočtu, predstavuje jediný právny základ hlavnej pohľadávky.

(pozri body 33, 34)

2.      Povinnosť Komisie zaplatiť pohľadávku v nadväznosti na rozsudok, ktorým sa zrušuje jedno z jej rozhodnutí, sa týka nielen istiny pohľadávky, ale aj úrokov vyplývajúcich z tejto sumy. V tejto súvislosti, bez ohľadu na ich presné označenie ako kompenzačných úrokov alebo úrokov z omeškania, ich treba vždy vypočítať na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie zvýšenej o 2 body. Ide o paušálne zvýšenie uplatňujúce sa na všetky prípady bez toho, aby bolo potrebné konkrétne zisťovať, či je toto zvýšenie odôvodnené s ohľadom na znehodnocovanie meny v členskom štáte, v ktorom má veriteľ sídlo, počas príslušného obdobia. Nezaplatenie takýchto úrokov by totiž mohlo viesť k bezdôvodnému obohateniu Únie. Paušálne zvýšenie úrokovej miery o 2 body preto vychádza zo snahy za každých okolností sa vyhnúť takémuto bezdôvodnému obohateniu.

(pozri body 36 – 38)

3.      Keďže Komisia je povinná odškodniť veriteľa alebo mu poskytnúť náhradu, prináleží jej bezpodmienečná povinnosť pripočítať k istine úroky z omeškania. V prípade, že Komisia v nadväznosti na rozsudok Všeobecného súdu, ktorým sa zrušuje jej skoršie rozhodnutie, vo vlastnom rozhodnutí uznala, že je povinná nahradiť dlžnú istinu, alebo ak existuje dohoda strán v tejto veci, úroky z omeškania sú splatné od okamihu vyhlásenia rozsudku Všeobecného súdu. Toto riešenie platí nezávisle od skutočnosti, že rozhodnutie, v ktorom Komisia uznala pohľadávku, predstavuje jediný právny základ uvedenej istiny pohľadávky.

Komisia má tiež povinnosť vypočítať úroky z omeškania na základe dlžnej istiny zvýšenej o kompenzačné úroky, ktoré boli dovtedy dosiahnuté. Hoci sa v zásade neumožňuje kapitalizácia úrokov, a to ani kompenzačných úrokov, ktoré boli dosiahnuté pred vyhlásením rozsudku uznávajúcim existenciu pohľadávky, ani úrokov z omeškania, ktoré bežia po vyhlásení tohto rozsudku, Komisii prináleží stanoviť úroky z omeškania, na ktoré existuje nárok do úplného zaplatenia, na základe istiny pohľadávky zvýšenej o kompenzačné úroky, ktoré boli dovtedy dosiahnuté. Tento prístup rozlišuje medzi kompenzačnými úrokmi, ktoré majú povahu úrokov pred sporom, a úrokmi z omeškania, ktoré majú povahu úrokov po spore, takže úroky z omeškania musia zohľadňovať celkovú akumulovanú finančnú stratu vrátane straty z dôvodu znehodnocovania meny.

(pozri body 41, 42)