Vec T‑226/10

Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej

proti

Európskej komisii

„Žaloba o neplatnosť – Zastúpenie advokátmi, ktorí nemajú postavenie tretej osoby – Neprípustnosť“

Abstrakt uznesenia

Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Podmienky súvisiace s osobou podpisujúcou návrh na začatie konania – Postavenie tretej osoby vo vzťahu k účastníkom konania

(Štatút Súdneho dvora, článok 19 prvý, tretí a štvrtý odsek a článok 21 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 43 ods. 1 prvý pododsek)

Z článku 19 prvého, tretieho a štvrtého odseku a článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, ako aj z článku 43 ods. 1 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, najmä z použitia výrazu „zastupovať“ v uvedenom článku 19 treťom odseku, vyplýva, že v súvislosti s podaním žaloby na Všeobecný súd „účastník konania“ v zmysle tohto ustanovenia nie je oprávnený konať sám, ale musí svojím zastupovaním poveriť tretiu osobu, ktorá má oprávnenie konať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Táto požiadavka zastúpenia treťou osobou zodpovedá predstave o úlohe advokáta, podľa ktorej advokát má poskytnúť svojmu klientovi úplne nestranne a v záujme spravodlivosti právnu pomoc, ktorú jeho klient potrebuje.

Za týchto podmienok prípadné povinnosti nezávislosti vyplývajúce z profesijných pravidiel nemôžu samy osebe preukázať, že osoby v pracovnom pomere vo vzťahu k žalobcovi sú oprávnené ho zastupovať pred Všeobecným súdom. Pojem nezávislosť advokáta sa totiž definuje nielen pozitívne, teda odvolaním sa na profesijnú disciplínu, ale aj negatívne, teda neexistenciou pracovnoprávneho vzťahu. Z toho vyplýva, že existencia vzťahu podriadenosti v rámci úradu, ktorého výlučnou činnosťou je služba žalobcovi, predstavuje menší stupeň nezávislosti, než je vzťah právneho poradcu alebo advokáta vykonávajúcich svoje činnosti v externej kancelárii voči svojmu klientovi.

(pozri body 12, 14 – 18, 21, 25)