Vec T‑224/10
Association belge des consommateurs test-achats ASBL
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Belgický energetický trh – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom – Záväzky v priebehu prvej fázy preskúmania – Rozhodnutie, ktorým sa zamietlo čiastočné postúpenie preskúmania koncentrácie vnútroštátnym orgánom – Žaloba o neplatnosť – Spotrebiteľské združenie – Záujem na konaní – Nezačatie konania o podrobnom preskúmaní – Procesné práva – Neprípustnosť“
Abstrakt rozsudku
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Aktívna legitimácia – Rozhodnutie o zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom – Tretie osoby dotknuté danou koncentráciou
(Článok 108 ods. 2 ZFEÚ a článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
2. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Správne konanie – Právo tretích osôb byť vypočuté – Spotrebiteľské združenia
[Nariadenie Rady č. 139/2004, článok 6; nariadenie Komisie č. 802/2004, článok 11 písm. c)]
3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Aktívna legitimácia – Rozhodnutie, ktorým sa zamieta postúpenie preskúmania koncentrácie príslušným orgánom členského štátu – Tretie osoby dotknuté danou koncentráciou – Neexistencia
(Článok 108 ods. 2 ZFEÚ a článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 139/2004, článok 9)
4. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Rozhodnutie, ktorým sa zamieta postúpenie preskúmania koncentrácie príslušným orgánom členského štátu – Právo členského štátu podať žalobu na účely uplatnenia jeho vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže – Žaloba dotknutej tretej osoby podaná na rovnaké účely – Neprípustnosť
(Nariadenie Rady č. 139/2004, článok 9 ods. 9)
1. Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti rozhodnutiu určenému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. V prípade rozhodnutí Komisie týkajúcich sa zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom sa však aktívna legitimácia oprávnených subjektov dotknutých koncentráciou musí posudzovať odlišne v závislosti od toho, či sa tieto osoby jednak dovolávajú vád postihujúcich podstatu týchto rozhodnutí (ďalej len „prvá kategória“), alebo jednak tvrdia, že Komisia porušila procesné práva, ktoré im zverujú právne akty Únie upravujúce kontrolu koncentrácií (ďalej len „druhá kategória“).
Pokiaľ ide o prvú kategóriu, samotná okolnosť, že určité rozhodnutie je spôsobilé mať vplyv na právnu situáciu žalobcu, nepostačuje na to, aby sa dalo domnievať, že má aktívnu legitimáciu. Pokiaľ ide osobitne o osobnú dotknutosť, je potrebné, aby sa dotknuté rozhodnutie dotýkalo žalobcu na základe jeho určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ho charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe a individualizuje ho obdobným spôsobom ako osobu, ktorej by bolo rozhodnutie určené.
Pokiaľ ide o druhú kategóriu, vo všeobecnosti, ak nariadenie prizná tretím osobám procesné práva, musia mať tieto osoby možnosť podať žalobu na ochranu svojich oprávnených záujmov. Pokiaľ ide konkrétnejšie o právne spory fyzických alebo právnických osôb, právo niektorých tretích osôb byť na vlastnú žiadosť riadne vypočutý v správnom konaní pred Komisiou môže byť súdom Únie potvrdené iba vo fáze preskúmania zákonnosti konečného rozhodnutia prijatého Komisiou. Aj pokiaľ sa toto rozhodnutie vo svojej podstate žalobcu osobne a/alebo priamo netýka, musí sa mu priznať aktívna legitimácia na podanie žaloby proti uvedenému rozhodnutiu, a to práve z dôvodu, aby sa preskúmalo, či nedošlo k porušeniu procesných záruk, ktorých by sa mohol oprávnene dovolávať. Iba pokiaľ by Všeobecný súd musel dospieť k záveru, že došlo k porušeniu týchto procesných záruk takým spôsobom, že to ohrozilo právo žalobcu v priebehu uvedeného správneho konania účinne uplatniť jeho postoj, ak o to požiada, prináleží Všeobecnému súdu, aby toto rozhodnutie pre porušenie podstatných formálnych náležitostí zrušil. Pokiaľ nejde o také zásadné porušenie procesných práv žalobcu, samotná okolnosť, že sa žalobca pred súdom Únie dovoláva porušenia týchto práv v priebehu správneho konania, nemôže založiť prípustnosť žaloby v prípade, ak sa zakladá na žalobných dôvodoch vychádzajúcich z porušenia hmotnoprávnych noriem.
Z toho vyplýva, že žaloba podaná žalobcom, ktorý nespadá do prvej kategórie, sa môže vyhlásiť za prípustnú iba v tom rozsahu, v akom smeruje k zabezpečeniu ochrany procesných záruk, ktoré sú mu priznané v správnom konaní, pričom Všeobecný súd musí meritórne overiť, či rozhodnutie, ktorého zrušenie sa požaduje, tieto záruky porušuje.
(pozri body 27 – 30)
2. Spotrebiteľské združenie, založené na presadzovanie kolektívnych záujmov spotrebiteľov, môže disponovať procesným právom, totiž právom byť vypočuté v rámci správneho konania Komisie týkajúceho sa preskúmania koncentrácie pri dodržaní dvoch podmienok: po prvé, že ide o koncentráciu týkajúcu sa výrobkov alebo služieb užívaných konečnými spotrebiteľmi; po druhé, že písomná žiadosť o vypočutie Komisiou sa skutočne podala v priebehu tohto konania o preskúmaní. Za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky, je prípustné, aby takéto združenie napadlo rozhodnutie o povolení koncentrácie z dôvodu porušenia tohto procesného práva.
Pokiaľ ide o prvú podmienku, článok 11 písm. c) druhá zarážka nariadenia č. 802/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, upravuje, že spotrebiteľské združenia majú právo byť vypočuté, iba ak sa zamýšľaná koncentrácia týka výrobkov alebo služieb užívaných konečnými spotrebiteľmi, ale napriek tomu nevyžaduje, aby predmet tejto zamýšľanej koncentrácie odkazoval priamo na uvedené výrobky alebo služby. Prípadná druhotná povaha účinkov danej koncentrácie na spotrebiteľov nepozbavuje uvedené združenie jeho práva byť vypočuté. Komisia totiž nemá právo vylúčiť žiadosť spotrebiteľského združenia o vypočutie ako tretej osoby preukazujúcej dostatočný záujem na koncentrácii bez toho, aby sa mu poskytla príležitosť preukázať, ako by mohli byť spotrebitelia zainteresovaní na koncentrácii.
Pokiaľ ide o druhú podmienku, ani nariadenie č. 139/2004, ani nariadenie č. 802/2004, keď zakotvujú, že niektoré tretie osoby musia byť Komisiou vypočuté, ak o to požiadajú, nespresňujú, v priebehu akého obdobia sa musí táto žiadosť podať. Tieto nariadenia najmä výslovne nespresňujú, že táto žiadosť sa musí podať po oznámení koncentrácie, ktorej sa týka, alebo po uverejnení tohto oznámenia. Keďže však rozhodnutie na základe článku 6 nariadenia č. 139/2004 Komisia prijíma, iba pokiaľ ide o oznámenú koncentráciu, je v súlade s logikou právnej úpravy Únie o kontrole koncentrácií predpokladať, že kroky, ktoré musia tretie osoby podniknúť, aby sa mohli zúčastniť konania, sa musia uskutočniť po formálnom oznámení koncentrácie. Potreba, aby tretie osoby, ktoré si želajú byť vypočuté, podávali svoje žiadosti na tento účel po oznámení dotknutej koncentrácie, je totiž v súlade s požiadavkou rýchleho konania, ktorá charakterizuje všeobecnú štruktúru nariadenia a ktorá ukladá Komisii povinnosť dodržiavať prísne lehoty na prijatie konečného rozhodnutia.
(pozri body 37, 38, 40, 43, 44, 49, 53, 56)
3. Je prípustné, aby tretia osoba dotknutá koncentráciou pred Všeobecným súdom spochybnila rozhodnutie, ktorým Komisia vyhovela žiadosti o postúpenie podanej vnútroštátnym orgánom pre hospodársku súťaž pod podmienkou, že právo Únie priznáva tejto tretej osobe po prvé procesné práva v priebehu preskúmania koncentrácie Komisiou a po druhé súdnu ochranu s cieľom spochybniť prípadné porušenia týchto práv. Takéto rozhodnutie o postúpení veci má totiž priamo za následok, že koncentrácia alebo jej časť podlieha výlučnému preskúmaniu vnútroštátnym orgánom pre hospodársku súťaž, ktorý rozhoduje na základe svojho vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, čím tretie osoby zbavuje možnosti dosiahnuť preskúmanie zákonnosti predmetnej koncentrácie z hľadiska práva Únie Komisiou a bráni im spochybňovať na Všeobecnom súde posudzovanie vnútroštátnych orgánov, zatiaľ čo ak nedôjde k postúpeniu, posúdenia uskutočnené Komisiou by mohli byť predmetom takéhoto spochybnenia.
Tieto procesné práva a táto súdna ochrana nie sú pritom nijako ohrozené rozhodnutím, ktorým sa zamieta postúpenie, ktoré práve naopak zaručuje tretím osobám dotknutým predmetnou koncentráciou s významom pre celé Spoločenstvo, že táto koncentrácia bude po prvé preskúmaná Komisiou z hľadiska práva Únie, a po druhé, že súdom, ktorý je príslušný rozhodnúť prípadnú žalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorou sa konanie končí, bude Všeobecný súd. Za týchto okolností nemôže aktívna legitimácia dotknutej tretej osoby vyplynúť z analogického uplatnenia judikatúry týkajúcej sa aktívnej legitimácie uvedených tretích osôb na podanie žaloby proti rozhodnutiu o postúpení.
(pozri body 75, 77, 79 – 81)
4. Podľa článku 9 ods. 9 nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácii medzi podnikmi môže každý členský štát podať žalobu, aby sa mohlo uplatniť jeho vnútroštátne právo hospodárskej súťaže. Naopak, v rámci systému kontroly koncentrácií s významom pre celé Spoločenstvo upraveného uvedeným nariadením nemožno v nijakom prípade dospieť k záveru, že je prípustné, aby dotknutá tretia osoba napadla rozhodnutie o zamietnutí postúpenia z dôvodu, že toto rozhodnutie bráni tomu, aby preskúmanie predmetnej koncentrácie a opravné prostriedky proti rozhodnutiu, ktorým sa toto preskúmanie uskutočňuje, spadali do práva členského štátu a nie do práva Únie. Prípustnosť žaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí postúpenia nemôže vyplývať z toho, že predmetné vnútroštátne právo môže uvedenej tretej osobe dať širšie procesné práva a/alebo súdnu ochranu, než akú zakotvuje právo Únie. Právna istota totiž bráni tomu, aby prípustnosť žaloby pred súdom Únie závisela od otázky, či právny poriadok členského štátu, ktorého vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž neúspešne požadoval preskúmanie koncentrácie, dáva dotknutým tretím osobám širšie procesné práva a/alebo súdnu ochranu, než sú tie, ktoré zakotvuje právo Únie. Rozsah uvedených procesných práv a súdnej ochrany závisia od množstva faktorov, ktoré jednak možno ťažko porovnávať a jednak podliehajú ťažko kontrolovateľnému legislatívnemu a súdnemu vývoju.
Samotným cieľom žaloby o neplatnosť podanej na súd Únie je zaistiť dodržiavanie práva Únie bez ohľadu na rozsah procesných práv a súdnej ochrany zaručenej právom a nie sa domáhať prípadnej širšej ochrany vyplývajúcej z vnútroštátneho práva.
(pozri body 82 – 84)