Language of document : ECLI:EU:T:2010:271

Vec T‑335/08

BNP Paribas a Banca Nazionale del Lavoro SpA (BNL)

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Opatrenia, ktoré prijali talianske orgány voči niektorým reštrukturalizovaným bankám – Schéma vyrovnania účtovných a daňových hodnôt majetku – Rozhodnutie, ktoré kvalifikuje schému pomoci ako nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje vymáhanie pomoci – Žaloba o neplatnosť – Osobná dotknutosť – Prípustnosť – Pojem štátna pomoc – Výhoda – Selektívna povaha – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie, ktorým zakazuje odvetvovú schému pomoci – Žaloba podniku príjemcu individuálnej pomoci, ktorá bola poskytnutá na základe tejto schémy a musí byť vymáhaná – Prípustnosť

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

2.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci

(Článok 253 ES)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Odchýlka od všeobecného daňového systému

(Článok 87 ods. 1 ES)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Neexistencia pripomienok dotknutých osôb – Neexistencia vplyvu na platnosť rozhodnutia Komisie

(Článok 88 ods. 2 ES)

1.      Iná fyzická alebo právnická osoba ako osoba, ktorej je rozhodnutie určené, sa môže považovať za osobne dotknutú týmto rozhodnutím len vtedy, ak sa jej týka z dôvodu jej určitých osobitných vlastností alebo skutkovej situácie, ktorá ju charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ju individualizuje podobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené. V dôsledku toho podnik v zásade nemôže podať žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu Komisie, ktorým zakazuje odvetvovú schému pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslušnosti k predmetnému odvetviu a svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy. Takéto rozhodnutie totiž voči tomuto podniku vystupuje ako všeobecne záväzné opatrenie, ktoré sa uplatňuje na objektívne určené situácie a spôsobuje právne účinky s ohľadom na určitú kategóriu osôb vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom.

V odlišnej situácii sa však nachádza podnik, ktorý je predmetným rozhodnutím dotknutý nielen ako podnik v predmetnom odvetví, potenciálny príjemca schémy pomoci, ale aj vo svojom postavení skutočného príjemcu individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia. Taký podnik je rozhodnutím Komisie osobne dotknutý a jeho žaloba namierená proti tomuto rozhodnutiu je prípustná.

(pozri body 64 – 66)

2.      Otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale takisto s ohľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť.

Komisia nie je povinná, pokiaľ ide najmä o odôvodnenie rozhodnutí, ktoré musí prijať na zabezpečenie uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže, vyjadriť sa ku všetkým skutkovým a právnym okolnostiam ani k úvahám, ktoré ju viedli k prijatiu takéhoto rozhodnutia. V zmysle článku 253 ES je však povinná uviesť aspoň skutočnosti a úvahy, ktoré majú základnú dôležitosť v štruktúre jej rozhodnutia, umožňujúce súdu Spoločenstva a dotknutým osobám oboznámiť sa s podmienkami, za ktorých uplatnila Zmluvu.

(pozri body 93, 94)

3.      Jedným zo znakov pojmu štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES je podmienka špecifickosti alebo aj selektívnosti. Článok 87 ods. 1 ES totiž vyžaduje, aby predmetné opatrenie zvýhodňovalo „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov“ oproti iným podnikom, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný týmto opatrením nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

Na účely uplatnenia článku 87 ES nie je podstatné, či sa situácia údajného príjemcu opatrenia zlepšila alebo zhoršila vzhľadom na stav podľa skoršieho práva, alebo naopak, či sa v čase nevyvíjala. Je potrebné iba určiť, či je v rámci daného právneho režimu štátne opatrenie spôsobilé zvýhodniť určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru v zmysle článku 87 ods. 1 ES vo vzťahu k iným podnikom, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii vzhľadom na cieľ sledovaný dotknutým opatrením.

Určenie referenčného rámca na skúmanie selektívnosti opatrenia je osobitne dôležité v prípade daňových opatrení, pretože samotnú existenciu výhody možno preukázať len vo vzťahu k takzvanému „bežnému“ zdaneniu, teda ku zdaneniu, ktoré sa bežne uplatňuje na podniky, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný spornou schémou nachádzajú v skutkovej a právnej situácii porovnateľnej s podnikmi, ktoré sú príjemcami tejto schémy. Navyše existenciu takej hospodárskej výhody pre podniky, ktorým bolo poskytnuté oslobodenie od bežného zdanenia, nemožno spochybniť z dôvodu, že v prospech iných podnikov existujú iné oslobodenia od toho istého zdanenia. Okolnosť, že existujú iné odchýlky od režimu bežnej dane než predmetný režim, teda nespochybňuje konštatovanie, že tento režim má skutočne charakter odchýlky.

V rámci preskúmania schémy pomoci so zreteľom na právnu úpravu v oblasti štátnej pomoci Komisia uskutočňuje objektívne posúdenie. Na to, aby určila, či predmetná schéma objektívne obsahuje hospodársku výhodu v porovnaní so zdanením, od ktorého sa odchyľuje a ktoré by sa normálne uplatnilo, ak by neexistovala, je totiž Komisia povinná preskúmať túto schému objektívne. Úlohou Komisie nie je brať do úvahy subjektívne voľby, ktoré by mohli uskutočniť príjemcovia tejto schémy, pokiaľ by neexistovala.

(pozri body 160 – 162, 169, 187, 204)

4.      Článok 88 ods. 2 ES ukladá Komisii, aby pred prijatím svojho rozhodnutia zhromaždila informácie od zainteresovaných strán. Nezakazuje jej však, aby v prípade, ak nedostane také vyjadrenia, dospela k záveru, že pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom. Osobitne nemožno Komisii vytýkať, že nezohľadnila prípadné skutkové alebo právne informácie, ktoré jej mohli byť predložené v priebehu správneho konania, ale predložené neboli, keďže Komisia nebola povinná z úradnej moci a odhadom preskúmať, ktoré skutočnosti jej mohli byť predložené.

(pozri bod 188)