Language of document : ECLI:EU:F:2014:230

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 30. septembra 2014

Vec F‑37/14

Priit Ojamaa

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Menovací orgán – Akt spôsobujúci ujmu – Zjavná neprípustnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou P. Ojamaa navrhuje zrušenie rozhodnutia, ktorým Európsky parlament odmietol vyhovieť jeho žiadosti o prenos nevyčerpaných dní dovolenky za rok 2012 do roku 2013 v rozsahu presahujúcom dvanásť dní

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. P. Ojamaa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky parlament.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie administratívy, ktoré možno považovať za rozhodnutie menovacieho orgánu – Zahrnutie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

2.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť administratívy uviesť opravné prostriedky a lehoty na ich podanie – Neexistencia

1.      Aby bolo možné akt kvalifikovať ako akt spôsobujúci ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku treba, aby bol prijatý menovacím orgánom alebo na základe jeho poverenia. Ide o otázku verejného poriadku, ktorú môže Súd pre verejnú službu predostrieť ex offo.

V tejto súvislosti platí, že vzhľadom na postavenie orgánu, ktorý adresuje sporný akt a na to, že na základe sťažnosti menovací orgán tento akt potvrdí, nemožno dotknutej osobe vytýkať, že podala žalobu proti tomuto aktu, keď sa nesprávne domnievala, že pochádza od príslušného orgánu.

(pozri body 20 a 22)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky Gerin/Komisia, 806/79, EU:C:1980:264, bod 4, a Erdini/Rada, 65/83, EU:C:1984:24, bod 7

Súd prvého stupňa: rozsudok Devillez a i./Parlament, T‑46/90, EU:T:1993:54, bod 13

Súd pre verejnú službu: uznesenie Pedeferri a i./Komisia, F‑57/10, EU:F:2011:104, bod 14

2.      Žiadne výslovné ustanovenie práva Únie neukladá inštitúciám všeobecnú povinnosť informovať adresátov aktov o možnostiach podať na súd opravné prostriedky a ani o lehotách na ich podanie a neuvedenie tohto údaja nemôže byť príčinou ospravedlniteľného omylu žalobcu týkajúceho sa opravných prostriedkov a lehôt na ich podanie.

(pozri bod 29)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: uznesenie Braun‑Neumann/Parlament, T‑306/08 P, EU:T:2009:6, bod 34

Súd pre verejnú službu: uznesenie Barthel a i./Súdny dvor, F‑84/11, EU:F:2012:160, bod 35