ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 23. novembra 2023 (*)
„Odvolanie – Štátna pomoc – Článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ – Francúzsky trh leteckej dopravy – Schéma pomoci oznámená Francúzskou republikou – Moratórium na platby daní a poplatkov v letectve na podporu leteckých spoločností v rámci pandémie COVID‑19 – Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci – Rozhodnutie Európskej komisie o nevznesení námietok – Pomoc určená na náhradu škody spôsobenej mimoriadnou udalosťou – Zásady proporcionality a zákazu diskriminácie – Slobodné poskytovanie služieb“
Vo veci C‑210/21 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 2. apríla 2021,
Ryanair DAC, so sídlom vo Swords (Írsko), v zastúpení: V. Blanc, F.‑C. Laprévote a E. Vahida, avocats, I.‑G. Metaxas‑Maranghidis, dikigoros, a D. Pérez de Lamo a S. Rating, abogados
odvolateľka,
ďalšie účastníčky konania:
Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn, C. Georgieva, S. Noë a F. Tomat, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne A.‑L. Desjonquères, P. Dodeller, T. Stéhelin a N. Vincent, neskôr A.‑L. Desjonquères, T. Stéhelin a N. Vincent, a napokon v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a T. Stéhelin, splnomocnení zástupcovia,
vedľajšia účastníčka konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot, S. Rodin (spravodajca) a L. S. Rossi,
generálny advokát: G. Pitruzzella,
tajomník: M. Longar, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. októbra 2022,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Spoločnosť Ryanair DAC sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 17. februára 2021, Ryanair/Komisia (T‑259/20, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2021:92), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie C(2020) 2097 final z 31. marca 2020 o štátnej pomoci SA.56765 (2020/N) – Francúzsko – COVID‑19 – Moratórium na platby daní a poplatkov v letectve prijaté v prospech podnikov verejnej leteckej dopravy (Ú. v. EÚ C 294, 2020, s. 8, ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie
2 Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.
3 Dňa 24. marca 2020 Francúzska republika v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ oznámila Európskej komisii opatrenie pomoci vo forme moratória na platby dane z civilného letectva a solidárnej dane z leteniek splatných od leteckých spoločností (ďalej len „sporná schéma pomoci“).
4 Sporná schéma pomoci mala za cieľ, aby si letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej vo Francúzsku na základe článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 2008, s. 3) (ďalej len „francúzska licencia“), mohli zachovať dostatočnú likviditu až do zrušenia obmedzení alebo zákazov cestovania spojených s pandémiou COVID‑19 a návratu k obvyklej obchodnej aktivite. Stanovilo sa v nej, že platenie dane z civilného letectva a solidárnej dane z leteniek splatných za obdobie od marca do decembra 2020 sa odloží do 1. januára 2021 a rozdelí sa na obdobie 24 mesiacov do 31. decembra 2022. Presná výška daní sa mala určiť podľa počtu prepravených cestujúcich alebo počtu letov uskutočnených z francúzskeho letiska. Okrem toho sporná schéma pomoci mala byť v prospech podnikov verejnej leteckej dopravy, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, čo predpokladalo, že mali svoje „hlavné miesto podnikania“ vo Francúzsku.
5 Dňa 31. marca 2020 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorým po tom, čo dospela k záveru, že dotknutá schéma pomoci predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, posúdila zlučiteľnosť tejto pomoci s vnútorným trhom, konkrétne s ohľadom na článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.
6 V tejto súvislosti sa Komisia v prvom rade predovšetkým domnievala, že pandémia COVID‑19 predstavovala mimoriadnu udalosť v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a že existuje príčinná súvislosť medzi škodami spôsobenými touto udalosťou a škodou kompenzovanou spornou schémou pomoci, keďže táto schéma mala za cieľ znížiť krízu likvidity leteckých spoločností v dôsledku tejto pandémie poskytnutím odpovede na finančné potreby podnikov verejnej leteckej dopravy, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie.
7 V druhom rade Komisia po tom, čo pripomenula, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že možno kompenzovať iba ekonomické nevýhody spôsobené priamo mimoriadnou udalosťou a že kompenzácia nemôže presiahnuť výšku týchto nevýhod, po prvé usúdila, že dotknutá schéma pomoci je primeraná vzhľadom na výšku odhadovanej škody, keďže výška predpokladanej pomoci sa zdá nižšia ako obchodné škody očakávané v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19.
8 Po druhé sa Komisia domnievala, že dotknutá schéma pomoci bola jasne stanovená nediskriminačne, keďže medzi príjemcov schémy boli zahrnuté všetky letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskych licencií. V tejto súvislosti zdôraznila, že skutočnosť, že pomoc bola poskytnutá vo forme moratória na určité dane zaťažujúce aj rozpočet leteckých spoločností, ktoré sú držiteľmi prevádzkových licencií vydaných inými členskými štátmi, nemá vplyv na jej nediskriminačnú povahu, keďže dotknutá schéma pomoci mala jasne kompenzovať škody, ktoré utrpeli letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskych licencií. Krytie spornej schémy pomoci je teda primerané vzhľadom na jej cieľ kompenzovať škody spôsobené pandémiou COVID‑19. Konkrétne sporná schéma pomoci prispieva k zachovaniu štruktúry leteckého odvetvia pre letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskych licencií. V dôsledku toho sa Komisia domnievala, že francúzske orgány v tomto štádiu preukázali, že dotknutá schéma pomoci nepresiahla škody priamo spôsobené krízou v dôsledku pandémie COVID‑19.
9 Komisia teda vzhľadom na záväzky prijaté Francúzskou republikou, a najmä na záväzok zaslať jej a podriadiť jej súhlasu podrobnú metodiku spôsobu, akým má tento členský štát v úmysle dodatočne a pre každého príjemcu pomoci vyčísliť výšku škôd spojených s krízou spôsobenou pandémiou COVID‑19, rozhodla o nevznesení námietok voči spornej schéme pomoci.
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
10 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. mája 2020 Ryanair podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.
11 Na podporu svojej žaloby Ryanair uviedla štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý bol založený na porušení zásad zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti a slobodného poskytovania služieb, druhý na zjavne nesprávnom posúdení pri skúmaní primeranosti spornej schémy pomoci vzhľadom na škody spôsobené pandémiou COVID-19, tretí na tom, že Komisia porušila jej procesné práva tým, že odmietla začať konanie vo veci formálneho zisťovania napriek existencii vážnych pochybností, ktoré mali viesť k začatiu takéhoto konania, a štvrtý na tom, že Komisia porušila článok 296 druhý odsek ZFEÚ.
12 Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol prvý, druhý a štvrtý žalobný dôvod spoločnosti Ryanair ako nedôvodné. Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod, najmä vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu dvoch prvých žalobných dôvodov, konštatoval, že nie je potrebné preskúmať jeho dôvodnosť. V dôsledku toho Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu bez toho, aby rozhodol o prípustnosti tejto žaloby.
Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore
13 Ryanair vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zrušil sporné rozhodnutie,
– uložil Komisii a Francúzskej republike povinnosť nahradiť trovy konania, alebo subsidiárne,
– zrušil napadnutý rozsudok a
– vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
14 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.
15 Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol.
O odvolaní
16 Na podporu svojho odvolania Ryanair uvádza päť odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd nesprávne zamietol dôvod žaloby na prvom stupni založený na porušení zásady zákazu diskriminácie. Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavnom skreslení skutkových okolností pri preskúmaní žalobného dôvodu tejto žaloby založeného na porušení voľného pohybu služieb. Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a na zjavnom skreslení skutkových okolností pri uplatňovaní článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a zásady proporcionality, pokiaľ ide o výšku škôd, ktoré utrpeli príjemcovia spornej schémy pomoci. Štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavnom skreslení skutkových okolností spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd rozhodol, že Komisia neporušila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 296 druhého odseku ZFEÚ. Piaty odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavnom skreslení skutkových okolností, ktorých sa dopustil Všeobecný súd tým, že sa rozhodol meritórne nepreskúmať tretí dôvod žaloby na prvom stupni, založený na porušení procesných práv odvolateľky.
O prvom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníčok konania
17 Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá zo štyroch častí a týka sa bodov 28 až 51 napadnutého rozsudku, Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že dotknutá schéma pomoci neporušuje zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.
18 V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd neprávne uplatnil zásadu zákazu akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, ktorá je základnou zásadou právneho poriadku Európskej únie. Hoci Všeobecný súd v bodoch 31 a 32 napadnutého rozsudku uznal, že rozdielne zaobchádzanie zavedené spornou schémou pomoci možno považovať za diskrimináciu z hľadiska jedného z kritérií oprávnenosti, a to držby francúzskej licencie, nesprávne konštatoval, že takúto diskrimináciu treba posúdiť len z hľadiska článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, pretože toto ustanovenie predstavuje osobitné ustanovenie v zmysle článku 18 ZFEÚ. Obmedzenie využívania spornej schémy pomoci na letecké dopravné podniky, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, by sa totiž rovnalo priamej diskriminácii založenej na štátnej príslušnosti, keďže na získanie takejto licencie musí mať letecká spoločnosť nevyhnutne svoje hlavné miesto podnikania vo Francúzsku.
19 Okrem toho odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd mal preskúmať, či bola takáto diskriminácia odôvodnená dôvodmi verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v zmysle článku 52 ZFEÚ, alebo v každom prípade, či bola založená na objektívnych dôvodoch nezávislých od štátnej príslušnosti dotknutých osôb.
20 V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 33 až 34 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, pokiaľ ide o určenie cieľa spornej schémy pomoci. Konkrétne sa nesprávne domnieval, že cieľom tejto schémy bolo napraviť škodu vyplývajúcu z pandémie COVID‑19 pre „plnou silou zasiahnuté letecké spoločnosti“, alebo zmierniť škodu spôsobenú leteckým spoločnostiam pôsobiacim na dotknutom území, a že tento cieľ bol v súlade s článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, hoci zo sporného rozhodnutia vyplýva, že uvedeným cieľom bolo umožniť leteckým spoločnostiam „ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie“, aby si zachovali dostatočnú likviditu.
21 V tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že napadnutý rozsudok je poznačený nesprávnym právnym posúdením a skreslením skutkových okolností, keďže Všeobecný súd v bodoch 36 až 41 napadnutého rozsudku konštatoval, že dotknutá schéma pomoci, z ktorej majú prospech len letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, bola vhodná na dosiahnutie jej cieľa.
22 Ryanair v prvom rade tvrdí, že sporné rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, ktoré by mohlo odôvodniť uplatnenie kritéria oprávnenosti spojeného s držbou francúzskej licencie, a že Všeobecný súd tým, že v tejto súvislosti vychádzal z dôvodov, ktoré nie sú uvedené v spornom rozhodnutí, v bodoch 37 až 39 napadnutého rozsudku nahradil odôvodnenie, hoci na to nemal právomoc.
23 Subsidiárne Ryanair tvrdí, že tri dôvody, ktoré Všeobecný súd v tejto súvislosti uviedol, sú postihnuté nesprávnym právnym posúdením alebo skresľujú skutkový stav.
24 V tejto súvislosti Všeobecný súd nesprávne vyložil nariadenie č. 1008/2008, keď sa v bodoch 37 až 39 napadnutého rozsudku domnieval po prvé, že členský štát, ktorý udelil prevádzkovú licenciu leteckej spoločnosti, môže kontrolovať využívanie pomoci, ktorú priznal tejto spoločnosti, po druhé, že tento členský štát sa môže ubezpečiť, že uvedená spoločnosť zaplatí dane, ktorých zaplatenie bolo odložené, aby sa v strednodobom horizonte znížila strata jeho daňových príjmov, a po tretie, že letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie, majú užšiu väzbu na hospodárstvo členského štátu, ktorý túto licenciu udelil. Z hľadiska finančných kontrol totiž neexistuje žiadny rozdiel, pokiaľ ide o riziko neplatenia daní a väzby na hospodárstvo členského štátu, ktorý poskytol pomoc, medzi leteckými spoločnosťami, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej týmto členským štátom, a leteckými spoločnosťami, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej iným členským štátom. Všeobecný súd tak do nariadenia č. 1008/2008 zaviedol právomoci v oblasti udeľovania a monitorovania pomoci, ktoré v ňom nie sú uvedené, a vyvodil nesprávne právne závery z ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa finančných podmienok stanovených na udelenie prevádzkovej licencie.
25 Štvrtou časťou tohto odvolacieho dôvodu Ryanair v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď v bodoch 43 až 48 napadnutého rozsudku konštatoval, že dotknutá schéma pomoci bola primeraná.
26 Po prvé Všeobecný súd pri posúdení primeranosti kritéria oprávnenosti spojeného s držbou francúzskej licencie vychádzal v bode 43 napadnutého rozsudku z dôvodu založeného na tom, že letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, boli najviac dotknuté opatreniami obmedzujúcimi dopravu a lockdownom prijatými francúzskymi orgánmi, ktorý sa neuvádzal v spornom rozhodnutí. Tento dôvod nemôže predstavovať vhodný referenčný prvok na posúdenie proporcionality spornej schémy pomoci, ak, ako tvrdí Všeobecný súd, mimoriadna udalosť prezentovaná ako príčina utrpenej škody zahŕňa tak pandémiu COVID‑19, ako aj opatrenia obmedzujúce dopravu prijaté francúzskymi orgánmi.
27 Po druhé Všeobecný súd v bode 43 napadnutého rozsudku odôvodnil toto kritérium oprávnenosti, ktoré je tak svojvoľné, ako aj diskriminačné, keď vychádzal z diskutabilného tvrdenia, podľa ktorého členské štáty nedisponujú neobmedzenými zdrojmi. Podľa spoločnosti Ryanair sa však schémy pomoci môžu zaviesť na obmedzené sumy a na základe nediskriminačných kritérií, aby sa zachovali rozpočtové zdroje a zároveň sa dodržali články 18 a 56 ZFEÚ a splnil sa oznámený cieľ pomoci.
28 Po tretie Všeobecný súd v napadnutom rozsudku neposúdil účinok pomoci na hospodársku súťaž na účely posúdenia primeranosti tejto pomoci. Takéto posúdenie je však podľa vlastných slov Všeobecného súdu podstatné na určenie toho, či schéma pomoci nejde „nad rámec toho, čo je nevyhnutné“ na dosiahnutie svojho deklarovaného cieľa.
29 Po štvrté Všeobecný súd v bode 46 napadnutého rozsudku nesprávne odmietol preskúmať iný scenár pomoci z dôvodu, že Komisia nemohla byť poverená „preskúmať akékoľvek alternatívne opatrenie, ktoré by prichádzalo do úvahy“. Všeobecný súd v tejto súvislosti nesprávne vychádzal zo svojho rozsudku zo 6. mája 2019, Scor/Komisia (T‑135/17, EU:T:2019:287), z ktorého vyplýva len to, že Komisia nemala povinnosť preskúmať všetky alternatívne opatrenia vo svojom odôvodnení.
30 Okrem toho dôvod uvedený Všeobecným súdom v bode 47 napadnutého rozsudku, podľa ktorého hypotetické alternatívne opatrenie spočívajúce v rozšírení dotknutej schémy pomoci na spoločnosti, ktoré nie sú usadené vo Francúzsku, by neumožnilo dosiahnuť cieľ dotknutej schémy pomoci, sa odkazom na body 37 až 41 tohto rozsudku zakladá na nesprávnom právnom predpoklade, že na základe nariadenia č. 1008/2008 môžu letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej iným členským štátom, ľahšie prerušiť svoje letecké spojenia s príletom do Francúzska a odletom z neho.
31 Komisia a Francúzska republika tvrdia, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
32 Na úvod je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak sa má vnútroštátne opatrenie kvalifikovať ako „štátna pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyžaduje sa, aby boli splnené všetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí ísť o zásah štátu alebo o zásah zo štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovať selektívnu výhodu. Po štvrté musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (rozsudok z 28. júna 2018, Nemecko/Komisia, C‑208/16 P, EU:C:2018:506, bod 79 a citovaná judikatúra).
33 Článok 107 ods. 1 ZFEÚ preto práve v súvislosti s opatreniami s takýmito charakteristikami a vytvárajúcimi takéto účinky, ktoré môžu narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, stanovuje zásadu nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom.
34 Konkrétne požiadavka selektivity vyplývajúca z článku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá, že Komisia preukáže, že z hospodárskej výhody v širšom zmysle, ktorá priamo alebo nepriamo vyplýva z daného opatrenia, má prospech osobitne jeden alebo viacero podnikov. Komisia musí najmä preukázať, že dotknuté opatrenie zavádza rozdiely medzi podnikmi, ktoré sa vzhľadom na sledovaný cieľ nachádzajú v porovnateľnej situácii. Je teda potrebné, aby bola výhoda poskytnutá selektívne a aby mohla viesť k tomu, že určité podniky sa budú nachádzať vo výhodnejšej situácii ako iné podniky (rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 103 a citovaná judikatúra).
35 Článok 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ však stanovuje určité výnimky zo zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom, ktorá je uvedená v bode 33 tohto rozsudku, ako je výnimka uvedená v článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ týkajúca sa pomoci, ktorá je „určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami“. Štátna pomoc poskytnutá na účely a v súlade s požiadavkami stanovenými v týchto ustanoveniach o výnimkách je teda zlučiteľná alebo môže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom bez ohľadu na skutočnosť, že vykazuje vlastnosti a vyvoláva účinky uvedené v bode 32 tohto rozsudku.
36 Z toho vyplýva, že štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje v súlade s týmito požiadavkami, teda s cieľom, ktorý je v nich uznaný, a v medziach toho, čo je nevyhnutné a primerané na dosiahnutie tohto cieľa, nemožno považovať za nezlučiteľnú s vnútorným trhom len na základe vlastností alebo len účinkov uvedených v bode 32 tohto rozsudku, alebo účinkov, ktoré sú vlastné každej štátnej pomoci, a to najmä z dôvodov spojených s tým, že pomoc je selektívna alebo narúša hospodársku súťaž, inak by uvedené ustanovenia o výnimkách stratili akýkoľvek potrebný účinok (rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 107 a citovaná judikatúra).
37 Pomoc preto nemožno považovať za nezlučiteľnú s vnútorným trhom z dôvodov, ktoré výlučne súvisia s tým, že pomoc je selektívna alebo že narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže (rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 108).
38 Pokiaľ však ide o prvú časť prvého odvolacieho dôvodu, ktorou sa Ryanair dovoláva nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu, že Všeobecný súd v bode 32 napadnutého rozsudku neuplatnil zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti zakotvenú v článku 18 ZFEÚ, ale predmetné opatrenie preskúmal z hľadiska článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, treba pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že konanie podľa článku 108 ZFEÚ nesmie nikdy viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy o FEÚ. Pomoc, ktorá ako taká alebo z hľadiska niektorých jej podmienok porušuje ustanovenia alebo všeobecné zásady práva Únie, tak nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom (rozsudky z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P, EU:C:2023:58, bod 96, ako aj z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 109).
39 Pokiaľ však ide konkrétne o článok 18 ZFEÚ, z ustálenej judikatúry vyplýva, že tento článok sa môže samostatne uplatniť len v situáciách upravených právom Únie, pre ktoré Zmluva o FEÚ nestanovuje osobitné pravidlá zákazu diskriminácie (rozsudky z 18. júla 2017, Erzberger, C‑566/15, EU:C:2017:562, bod 25, a z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 110).
40 Keďže, ako bolo pripomenuté v bode 35 tohto rozsudku, článok 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ stanovuje výnimky zo zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom uvedenej v odseku 1 tohto článku, a pripúšťa tak najmä rozdiely v zaobchádzaní medzi podnikmi, pokiaľ spĺňajú požiadavky stanovené v týchto výnimkách, tieto výnimky treba považovať za „osobitné ustanovenia“ Zmlúv v zmysle článku 18 prvého odseku ZFEÚ (rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 111).
41 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 32 napadnutého rozsudku konštatoval, že článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ predstavuje takéto osobitné ustanovenie a že je potrebné preskúmať len to, či rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z predmetného opatrenia je prípustné na základe tohto ustanovenia.
42 Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Ryanair, rozdielne zaobchádzanie, ktoré spôsobuje toto opatrenie, nemožno odôvodniť ani dôvodmi uvedenými v článku 52 ZFEÚ.
43 Vzhľadom na už vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť prvú časť prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.
44 V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 33 a 34 napadnutého rozsudku nesprávne identifikoval cieľ spornej schémy pomoci, ako vyplýva zo sporného rozhodnutia, a že sa najmä nesprávne domnieval, že tento cieľ spočíval v zmiernení škody, ktorú utrpeli letecké spoločnosti pôsobiace na dotknutom území.
45 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 33 napadnutého rozsudku v podstate uviedol, že cieľ dotknutej schémy pomoci spočíval v súlade s článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ vo všeobecnosti v náprave škody v odvetví leteckej dopravy vyplývajúcej z mimoriadnej udalosti, konkrétne pandémie COVID‑19, a konkrétnejšie v znížení, poskytnutím moratória, nákladov leteckých spoločností, na ktoré doľahli s plnou silou opatrenia obmedzujúce dopravu a lockdown, ktoré Francúzska republika prijala s cieľom čeliť tejto pandémii.
46 Tento opis cieľa sledovaného touto schémou je v súlade s opisom uvedeným v spornom rozhodnutí, najmä v jeho odôvodneniach 2 a 3, ktoré sa nachádzajú v časti 2.1, nazvanej „Cieľ opatrenia“, citovaných v napadnutom rozsudku. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Ryanair, z tohto rozhodnutia naopak nevyplýva, že držba francúzskej licencie je sama osebe cieľom dotknutej schémy pomoci, ale skôr, ako Všeobecný súd v podstate konštatoval v bode 33 napadnutého rozsudku, takáto držba je kritériom oprávnenosti tejto schémy.
47 V rozsahu, v akom Ryanair touto druhou časťou ešte Všeobecnému súdu vytýka, že skreslil skutkové okolnosti, ktoré mu boli predložené, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že len Všeobecný súd má ako jediný právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť (rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, C‑14/19 P, EU:C:2020:492, bod 103 a citovaná judikatúra).
48 Preto posúdenie skutkového stavu s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predložených v konaní pred Všeobecným súdom nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, C‑14/19 P, EU:C:2020:492, bod 104 a citovaná judikatúra).
49 Ak odvolateľ tvrdí, že ide o skreslenie dôkazov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Navyše z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, C‑14/19 P, EU:C:2020:492, bod 105 a citovaná judikatúra).
50 V prejednávanej veci treba konštatovať, že Ryanair na podporu uvedenej časti nespresňuje dôkazy, ktoré Všeobecný súd údajne skreslil pri určení cieľa dotknutej schémy pomoci, a o to viac nepreukázala, akým spôsobom mali byť tieto dôkazy skreslené.
51 Za týchto podmienok je potrebné zamietnuť druhú časť prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.
52 V tretej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď v bodoch 36 až 41 napadnutého rozsudku rozhodol, že dotknutá schéma pomoci tým, že z nej mali prospech len letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, bola spôsobilá dosiahnuť svoj cieľ.
53 V tejto súvislosti Ryanair v prvom rade v podstate tvrdí, že Všeobecný súd tým, že najmä v bode 37 napadnutého rozsudku uviedol, že kritérium držby licencie vydanej členským štátom poskytujúcim pomoc umožňuje kontrolovať spôsob, akým ju príjemcovia využívajú, uviedol odôvodnenie, ktoré nebolo uvedené v spornom rozhodnutí, a tak nahradil odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla na podporu tohto rozhodnutia, svojimi vlastnými dôvodmi.
54 Z judikatúry Súdneho dvora samozrejme vyplýva, že v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ Súdny dvor a Všeobecný súd v žiadnom prípade nemôžu nahradiť svojím vlastným odôvodnením odôvodnenie autora napadnutého aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia, C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 70, ako aj citovaná judikatúra). Treba však konštatovať, že v odôvodneniach 45 a 46 sporného rozhodnutia Komisia uvádza skutočnosť, že letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, majú svoje hlavné miesto podnikania vo Francúzsku a podliehajú tam pravidelnému monitorovaniu svojej finančnej situácie. V bode 37 napadnutého rozsudku sa tak Všeobecný súd obmedzil na vysvetlenie odôvodnenia sporného rozhodnutia a konkrétnejšie na vyvodenie určitých údajov zo skutočností, ktoré sú v ňom uvedené, pričom však neprikročil k nahradeniu odôvodnenia tohto rozhodnutia.
55 Subsidiárne Ryanair spochybňuje tvrdenia Všeobecného súdu uvedené v bodoch 37 až 39 napadnutého rozsudku, podľa ktorých po prvé členský štát, ktorý udelil licenciu leteckej spoločnosti, môže kontrolovať využívanie pomoci, ktorú poskytol tejto spoločnosti, po druhé, že tento členský štát sa mohol ubezpečiť, že uvedená spoločnosť platí dane, ktorých zaplatenie bolo odložené, a tak znížiť stratu svojich daňových príjmov v strednodobom horizonte na najnižšiu možnú úroveň, a po tretie, že letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi licencie, mali užšiu väzbu s ekonomikou členského štátu, ktorý túto licenciu udelil. Práve na základe týchto tvrdení sa Všeobecný súd v bode 40 tohto rozsudku domnieval, že Francúzska republika tým, že obmedzila výhodu spornej schémy pomoci len na letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, a teda majú svoje hlavné miesto podnikania vo Francúzsku, sa v podstate legitímne snažila ubezpečiť o existencii trvalého vzťahu medzi ňou a leteckými spoločnosťami, ktoré využívajú moratórium, a v bode 41 uvedeného rozsudku, že kritérium oprávnenosti týkajúce sa držby takejto licencie je teda vhodné na dosiahnutie cieľa nápravy škôd spôsobených mimoriadnou udalosťou v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.
56 V tejto súvislosti po prvé Všeobecný súd v bodoch 37 až 39 napadnutého rozsudku vychádzal z nariadenia č. 1008/2008 len na účely preukázania špecifickosti a stability vzťahu, ktorý spája letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie, s členským štátom, ktorý udelil túto licenciu, vzhľadom na ustanovenia uvedeného nariadenia, ktoré upravujú ich vzťahy, a najmä finančné kontroly, ktoré vykonávajú orgány tohto členského štátu nad týmito leteckými spoločnosťami. Skutočnosť, že tieto kontroly sa netýkajú osobitne pomoci poskytnutej leteckým spoločnostiam, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, alebo že kontrola použitia pomoci sa môže vykonať aj u leteckých spoločností, ktoré nie sú držiteľmi francúzskej licencie, ako tvrdí Ryanair, však sama osebe nemá vplyv na posúdenie tejto súvislosti na účely určenia, či sú kritériá oprávnenosti vhodné na dosiahnutie cieľa sledovaného spornou schémou pomoci.
57 Hoci po druhé Ryanair tvrdí, že došlo ku skresleniu skutkových okolností, pokiaľ ide o úvahy uvedené v bode 55 tohto rozsudku, stačí konštatovať, že nepredložila žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd sa dopustil takéhoto skreslenia v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 49 tohto rozsudku.
58 Vzhľadom na už vyššie uvedené treba tretiu časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
59 Štvrtou časťou tohto odvolacieho dôvodu Ryanair v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď v bodoch 43 až 48 napadnutého rozsudku konštatoval, že dotknutá schéma pomoci bola primeraná.
60 Prvé dve výhrady tejto časti smerujú proti bodu 43 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd rozhodol, že „dotknutý členský štát tým, že použil kritérium francúzskej licencie, vzhľadom na to,… že členské štáty nemajú neobmedzené prostriedky, vyhradil výhodu predmetnej schémy pomoci leteckým spoločnostiam, ktorých sa opatrenia obmedzujúce dopravu a lockdown prijaté tým istým štátom a ktorých účinok na základe ich definície nastal na jeho území, najviac dotkli“.
61 V tejto súvislosti treba uviesť, že v tom istom bode 43 Všeobecný súd na účely posúdenia proporcionality dotknutej schémy pomoci odkázal na údaje predložené Komisiou týkajúce sa letov uskutočnených vo Francúzsku, z Francúzska alebo do Francúzska leteckými spoločnosťami, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, a leteckými spoločnosťami bez takejto licencie. Všeobecný súd z týchto údajov v bode 44 napadnutého rozsudku vyvodil, že tieto prvé letecké spoločnosti, ktoré ako jediné mali nárok na spornú schému pomoci, boli pomerne podstatne ťažšie postihnuté ako odvolateľka, ktorá vzhľadom na uvedené údaje vykonávala len 8,3 % svojej činnosti vo Francúzsku, do Francúzska a z Francúzska, oproti 100 % niektorých oprávnených spoločností.
62 Z argumentácie, ktorú odvolateľka uvádza v rámci prvých dvoch výhrad nevyplýva, že vyššie uvedené odôvodnenie je z právneho hľadiska nesprávne alebo že je založené na zjavne nesprávnom posúdení, ktoré predstavuje skreslenie dôkazov.
63 Konkrétne na jednej strane Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia svojím vlastným odôvodnením v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 54 tohto rozsudku, keďže najmä z odôvodnení 2 a 3 tohto rozhodnutia vyplýva, že cieľom dotknutej schémy pomoci bolo poskytnúť náhradu leteckým spoločnostiam ťažko postihnutým opatreniami obmedzenia dopravy prijatými z dôvodu pandémie COVID‑19. Všeobecný súd sa na účely posúdenia, či kritérium oprávnenosti týkajúce sa držby francúzskej licencie umožňuje zabezpečiť proporcionalitu tejto schémy, obmedzil na konštatovanie, že spoločnosti, ktoré sú držiteľmi tejto licencie, boli týmito opatreniami skutočne najviac dotknuté, pričom odkázal na dôkazy, ktoré mu boli predložené.
64 Na druhej strane Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že toto kritérium oprávnenosti v bode 43 napadnutého rozsudku odôvodnil skutočnosťou, že „členské štáty nemajú neobmedzené prostriedky“, pričom toto znenie je len súčasťou vysvetlenia kontextu, v ktorom bolo uvedené kritérium oprávnenosti prijaté.
65 Z toho vyplýva, že prvé dve výhrady štvrtej časti treba zamietnuť ako nedôvodné.
66 V rozsahu, v akom Ryanair treťou výhradou štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu Všeobecnému súdu vytýka, že v rámci proporcionality dotknutej schémy pomoci nepreskúmal účinky tejto pomoci na hospodársku súťaž, treba konštatovať, že odvolateľka v prvostupňovom konaní neuviedla výhradu založenú na tom, že na účely proporcionality bolo potrebné preskúmať účinky pomoci na hospodársku súťaž, alebo konkrétnejšie pristúpiť k zváženiu týchto účinkov.
67 Podľa článku 170 ods. 1 rokovacieho poriadku odvolaním nemožno meniť predmet sporu na Všeobecnom súde. Podľa ustálenej judikatúry je totiž právomoc Súdneho dvora v rámci odvolania obmedzená na posúdenie právneho rozhodovania o žalobných dôvodoch a tvrdeniach prejednávaných na Všeobecnom súde. Účastník konania teda nemôže pred Súdnym dvorom po prvýkrát uviesť dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Všeobecným súdom, pretože tým by sa mu umožnilo predložiť Súdnemu dvoru, ktorého právomoc v oblasti odvolacieho konania je obmedzená, spor v širšom rozsahu, ako bol ten, o ktorom rozhodoval Všeobecný súd (rozsudok zo 6. októbra 2021, Sigma Alimentos Exterior/Komisia, C‑50/19 P, EU:C:2021:792, body 37 a 38).
68 Tretia výhrada štvrtej časti založená na potrebe preskúmať účinky pomoci na hospodársku súťaž sa preto musí zamietnuť ako neprípustná, pretože táto výhrada bola po prvýkrát vznesená v rámci tohto odvolania.
69 Pokiaľ ide o štvrtú výhradu tejto časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky, ktorá smeruje proti bodu 46 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že Všeobecný súd v tomto bode 46 len pre úplnosť konštatoval, že Komisia sa nemusela vysloviť ku všetkým opatreniam alternatívnym k spornej schéme pomoci. Všeobecný súd totiž v bode 47 svojho rozsudku v každom prípade rozhodol, že alternatívne opatrenia navrhnuté odvolateľkou v prvostupňovom konaní by neumožnili dosiahnuť tak presne a bez rizika nadmernej náhrady cieľ sledovaný spornou schémou pomoci. V tejto súvislosti vychádzal z bodov 37 až 41 uvedeného rozsudku, v ktorých, ako vyplýva z bodov 55 až 57 tohto rozsudku, nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
70 Túto výhradu treba preto zamietnuť ako neúčinnú.
71 Vzhľadom na už vyššie uvedené treba zamietnuť štvrtú časť prvého odvolacieho dôvodu a v dôsledku toho aj tento odvolací dôvod v celom rozsahu.
O druhom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
72 Vo svojom druhom odvolacom dôvode Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 55 až 57 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď zamietol štvrtú časť prvého žalobného dôvodu žaloby na prvom stupni, v ktorej táto spoločnosť poukázala na porušenie zásady slobodného poskytovania služieb.
73 V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že na rozdiel od toho, čo je uvedené v bode 56 napadnutého rozsudku, pred Všeobecným súdom sa dovolávala porušenia nariadenia č. 1008/2008, keď tvrdila, že bola porušená zásada slobodného poskytovania služieb v odvetví leteckej dopravy. Všeobecný súd tým, že zamietol jej tvrdenia z nesprávneho dôvodu, že „žalobkyňa neuvádza žiadne porušenie tohto nariadenia“, zjavne skreslil jej písomné podania a z právneho hľadiska dostatočne neodôvodnil svoj rozsudok.
74 V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd v bode 57 napadnutého rozsudku rozporuplne a nesprávne rozhodol, že nepreukázala, v čom ju jej vylúčenie zo spornej schémy pomoci mohlo odradiť od poskytovania služieb z Francúzska a do Francúzska. Skutočnosť, že letecké spoločnosti sú vylúčené z výhody vyhradenej pre subjekty, ktoré označuje „francúzske letecké spoločnosti“, totiž stačí na preukázanie odradzujúceho účinku na slobodné poskytovanie služieb, bez toho, aby bolo potrebné akékoľvek ďalšie preukázanie. V každom prípade Ryanair predložila množstvo dôkazov, ktoré dokazujú, že opatrenie, akým je sporná schéma pomoci, ktoré podmieňuje poskytnutie výhody členským štátom držbou licencie vydanej týmto členským štátom, v praxi znevýhodňuje len leteckých dopravcov so sídlom v inom členskom štáte.
75 Všeobecný súd teda skreslil dôkazy, keď nepreskúmal dôležité dôkazy predložené odvolateľkou, pokiaľ ide o obmedzujúci účinok spornej schémy pomoci na slobodné poskytovanie služieb.
76 V tretej časti druhého odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že v rámci svojej žaloby na prvom stupni z právneho hľadiska dostatočne preukázala, na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 57 napadnutého rozsudku, že obmedzujúce účinky spornej schémy pomoci na slobodné poskytovanie služieb neboli odôvodnené.
77 Po prvé Všeobecný súd nesprávne preskúmal toto obmedzenie z hľadiska relevantných kritérií primeranosti a proporcionality, ktoré nie sú kritériami článku 107 ZFEÚ.
78 Po druhé podľa spoločnosti Ryanair sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa najmä v bode 46 napadnutého rozsudku domnieval, že v rámci posúdenia vhodnosti a primeranosti obmedzenia slobodného poskytovania služieb nebolo potrebné preskúmať, či neexistujú potenciálne menej obmedzujúce alternatívne opatrenia.
79 V tejto súvislosti však Ryanair poskytla viacero dôkazov preukazujúcich, že dotknutá schéma pomoci mala obmedzujúce účinky na slobodné poskytovanie služieb, ktoré boli zbytočné, nevhodné a neprimerané vzhľadom na cieľ tejto schémy, a to nápravu škôd spôsobených vypuknutím pandémie COVID‑19. Navyše v tomto kontexte spomenula alternatívne kritérium oprávnenosti pomoci založené na trhových podieloch, ktoré by menej poškodzovalo slobodné poskytovanie služieb. Okrem toho toto kritérium výslovne spomenula v korešpondencii zaslanej pred prijatím sporného rozhodnutia francúzskemu štátnemu tajomníkovi dopravy a európskemu komisárovi pre hospodársku súťaž, ktorú pripojila k žalobe na prvom stupni.
80 Komisia a Francúzska republika tvrdia, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
81 V druhej a tretej časti druhého odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne a ako prvé, Ryanair v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku v bode 57 dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom preskúmal skutočnosť, že dotknutá schéma pomoci bola v prospech len „francúzskych leteckých spoločností“, teda leteckých spoločností, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, výlučne z hľadiska kritérií článku 107 ZFEÚ, namiesto toho, aby overil, či toto opatrenie bolo odôvodnené vzhľadom na dôvody uvedené v ustanoveniach Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb. Ryanair pritom predložila Všeobecnému súdu skutkové a právne okolnosti preukazujúce porušenie týchto ustanovení.
82 Ako bolo v tejto súvislosti pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, konanie podľa článku 108 ZFEÚ nesmie nikdy viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Pomoc, ktorá ako taká alebo z hľadiska niektorých svojich podmienok porušuje ustanovenia alebo všeobecné zásady práva Únie, tak nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom.
83 Na jednej strane však obmedzujúce účinky, ktoré by opatrenie pomoci malo na slobodné poskytovanie služieb, nepredstavujú obmedzenie zakázané Zmluvou, pokiaľ môže ísť o účinok vlastný samotnej povahe štátnej pomoci, ako je jej selektívna povaha (rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 132).
84 Na druhej strane z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak sú podmienky pomoci natoľko nerozlučne spojené s predmetom pomoci, že ich nemožno posúdiť samostatne, ich vplyv na zlučiteľnosť alebo nezlučiteľnosť pomoci ako celku s vnútorným trhom sa musí nevyhnutne posúdiť v rámci konania podľa článku 108 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1977, Iannelli & Volpi, 74/76, EU:C:1977:51, bod 14; z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P, EU:C:2023:58, bod 97, ako aj z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 133).
85 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 45 a 46 tohto rozsudku, hoci držba francúzskej licencie nebola sama osebe cieľom spornej schémy pomoci, ale kritériom oprávnenosti na túto schému, toto kritérium bolo ako také neoddeliteľne spojené s cieľom uvedenej schémy, ktorým bola vo všeobecnosti náprava škôd spôsobených v odvetví leteckej dopravy mimoriadnou udalosťou, a to pandémiou COVID‑19, a konkrétnejšie zmiernenie prostredníctvom poskytnutia moratória zaťaženia leteckých spoločností, ktoré boli ťažko postihnuté opatreniami obmedzenia dopravy a lockdownom, ktoré Francúzska republika prijala s cieľom čeliť tejto pandémii. Z toho vyplýva, že účinok vyplývajúci z tohto kritéria oprávnenosti spornej schémy pomoci na vnútorný trh nemožno skúmať oddelene od zlučiteľnosti tohto opatrenia pomoci ako celku s vnútorným trhom v rámci konania podľa článku 108 ZFEÚ.
86 Z vyššie uvedených dôvodov a judikatúry pripomenutej v bodoch 36 a 37 tohto rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 57 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že na preukázanie toho, že predmetné opatrenie predstavuje prekážku slobodného poskytovania služieb z dôvodu skutočnosti, že z neho majú prospech len letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej Francúzskom, a nie najmä Ryanair, odvolateľka mala v prejednávanej veci preukázať, že toto opatrenie má obmedzujúce účinky, ktoré idú nad rámec tých, ktoré sú vlastné štátnej pomoci poskytnutej v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 135).
87 Argumentácia, ktorú Ryanair uvádza na podporu druhej a tretej časti druhého odvolacieho dôvodu, má ako celok za cieľ kritizovať dotknutú schému pomoci v tom, že iba letecké spoločnosti, ktoré boli držiteľmi francúzskej licencie, boli oprávnené na túto schému a v obmedzujúcich účinkoch tohto kritéria oprávnenosti na slobodné poskytovanie služieb, hoci takéto účinky sú vlastné selektívnej povahe uvedenej schémy.
88 Okrem toho, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré Ryanair predložila Všeobecnému súdu, treba konštatovať, že neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd tieto dôkazy skreslil.
89 Z toho vyplýva, že druhú a tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodné.
90 Napokon prvú časť tohto odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako neúčinnú v rozsahu, v akom smeruje k spochybneniu bodu 56 napadnutého rozsudku, ktorého odôvodnenie je uvedené len pre úplnosť vo vzťahu k dôvodom uvedeným v bode 57 tohto rozsudku. Vzhľadom na uvedené musí byť druhý odvolací dôvod zamietnutý v celom rozsahu.
O treťom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
91 Svojím tretím odvolacím dôvodom Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd si protirečil a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 59 až 74 napadnutého rozsudku preskúmal primeranosť výšky spornej schémy pomoci vo vzťahu ku škode, ktorá vznikla v dôsledku mimoriadnej udalosti.
92 V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd na to, aby v bode 68 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že výška škôd, ktoré vznikli príjemcom pomoci z dôvodu mimoriadnej udalosti, bola vyššia ako nominálna suma spornej schémy pomoci, zohľadnil všetky škody spôsobené vypuknutím pandémie COVID‑19. Všeobecný súd si tak protirečil, keďže pri posudzovaní primeranosti kritéria oprávnenosti spojeného s držbou francúzskej licencie vychádzal len zo škôd vyplývajúcich z opatrení obmedzujúcich dopravu prijatých francúzskymi orgánmi.
93 V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že v bode 73 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, opierajúc sa o rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity (C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990), že konkurenčná výhoda poskytnutá príjemcom pomoci z dôvodu vylúčenia leteckých spoločností, ktoré nemajú francúzsku licenciu, sa nemá zohľadniť na účely porovnania výšky poskytnutej pomoci a výšky spôsobenej škody podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. Tento rozsudok nie je relevantný, keďže sa týka výpočtu sumy pomoci na účely jej vymáhania. Všeobecný súd sa teda tým, že spojil tento výpočet s preskúmaním proporcionality pomoci poskytnutej na základe tohto ustanovenia, a nezohľadnil najmä hospodársku povahu tohto preskúmania proporcionality, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
94 Komisia a Francúzska republika sa domnievajú, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný. Podľa Francúzskej republiky je tento odvolací dôvod navyše sčasti neprípustný v rozsahu, v akom smeruje k spochybneniu posúdenia skutkového stavu, ktoré vykonal Všeobecný súd.
Posúdenie Súdnym dvorom
95 V rozsahu, v akom Ryanair prvou časťou tretieho odvolacieho dôvodu spochybňuje konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bode 68 napadnutého rozsudku, podľa ktorého výška škôd, ktoré vznikli príjemcom pomoci v dôsledku mimoriadnej udalosti, bola s najväčšou pravdepodobnosťou vyššia ako nominálna suma dotknutej schémy pomoci, túto časť treba zamietnuť ako neprípustnú v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 49 tohto rozsudku, keďže odvolateľka bez toho, aby namietala prípadné skreslenie skutkových okolností, smeruje k spochybneniu nezávislého posúdenia skutkových okolností, ktoré Všeobecný súd v tomto bode vykonal.
96 V každom prípade vzhľadom na úzku súvislosť medzi vznikom pandémie COVID‑19 a reštriktívnymi opatreniami prijatými francúzskymi orgánmi v tomto kontexte, ako konštatoval Všeobecný súd v bode 26 napadnutého rozsudku, z tohto bodu 68 nevyplýva nijaký rozpor medzi posúdením, ktoré vykonal Všeobecný súd pri hodnotení primeranosti výšky pomoci, a jeho posúdením primeranosti kritéria oprávnenosti spojeného s držbou francúzskej licencie.
97 V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair v podstate uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 73 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nebola povinná na účely posúdenia zlučiteľnosti spornej schémy pomoci s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, a najmä jeho primeranosti, zohľadniť konkurenčnú výhodu, ktorá pre príjemcov pomoci vyplývala z dôvodu vylúčenia leteckých spoločností, ktoré nemajú francúzsku licenciu.
98 V tejto súvislosti treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Ryanair, je v prejednávanej veci relevantný rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity (C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990), na ktorý Všeobecný súd odkázal v bode 73 napadnutého rozsudku, hoci sa týka určenia výšky protiprávnej pomoci na účely jej vymáhania, keďže z bodu 92 tohto rozsudku možno vyvodiť, že výhoda, ktorú pomoc poskytuje svojmu príjemcovi, nezahŕňa prípadný hospodársky prospech, ktorý by tento príjemca získal využitím tejto výhody.
99 V prípade dotknutej schémy pomoci, teda pomoci vo forme moratória na platby určitých daní v prospech oprávnených príjemcov s odloženou platbou bez úroku, tak suma poskytnutej pomoci, ktorú musí Komisia zohľadniť na účely určenia existencie prípadnej nadmernej náhrady škody utrpenej príjemcami v dôsledku predmetnej mimoriadnej udalosti, vzhľadom na oznámenie Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 2008, s. 6), a ako Komisia uviedla v spornom rozhodnutí, v zásade zodpovedá výške úrokov, ktoré by príjemcovia opatrenia museli zaplatiť na trhu, aby získali rovnakú likviditu. Na účely tohto určenia však Komisia nesmie zohľadniť prípadné výhody, ktoré mohli príjemcovia tejto schémy nepriamo získať z tejto pomoci, ako je konkurenčná výhoda, ktorú uvádza Ryanair.
100 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 73 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia nebola povinná zohľadniť konkurenčnú výhodu, na existenciu ktorej poukazuje Ryanair.
101 Vzhľadom na už vyššie uvedené treba zamietnuť druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú a v dôsledku toho aj tento odvolací dôvod v celom rozsahu.
O štvrtom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
102 Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode Ryanair uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď v bodoch 79 až 85 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že Komisia neporušila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 296 druhého odseku ZFEÚ.
103 Podľa odvolateľky Všeobecný súd pripustil, že kontext, v ktorom bolo prijaté sporné rozhodnutie, ktorý sa vyznačuje vypuknutím pandémie COVID‑19, a ťažkostí, ktoré táto situácia mohla vyvolať pri vypracovaní rozhodnutí Komisie, by mohli odôvodniť nedostatok určitých rozhodujúcich skutočností v odôvodnení sporného rozhodnutia napriek tomu, že tieto dôkazy boli pre ňu nevyhnutné na to, aby pochopila odôvodnenie, na ktorom sú založené závery Komisie. Výklad článku 296 druhého odseku ZFEÚ, ktorý podal Všeobecný súd, je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a zbavuje povinnosť odôvodnenia akéhokoľvek potrebného účinku.
104 Komisia a Francúzska republika tvrdia, že štvrtý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
105 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má byť odôvodnenie, ktoré sa vyžaduje podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ, prispôsobené povahe dotknutého aktu, pričom má jasným a jednoznačným spôsobom uvádzať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonávať svoje preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa však, aby odôvodnenie uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen vzhľadom na znenie tohto aktu, ale aj vzhľadom na jeho kontext a všetky právne normy, ktoré upravujú dotknutú oblasť (rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 198, ako aj citovaná judikatúra).
106 Pokiaľ ide konkrétne, ako je to v prejednávanej veci, o rozhodnutie o nevznesení námietok voči opatreniu pomoci podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že takéto rozhodnutie, ktoré sa má prijať v krátkych lehotách, musí obsahovať iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že nemá vážne ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom a že aj stručné odôvodnenie tohto rozhodnutia treba považovať za dostatočné vzhľadom na požiadavku odôvodnenia, ktorú stanovuje článok 296 druhý odsek ZFEÚ, ak z neho jasne a jednoznačne vyplývajú dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že sa s takýmito ťažkosťami nestretla, pričom otázka dôvodnosti tohto odôvodnenia s touto požiadavkou vôbec nesúvisí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 199 ako aj citovanú judikatúru).
107 Práve vzhľadom na tieto požiadavky treba preskúmať, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že sporné rozhodnutie bolo z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.
108 V tejto súvislosti na jednej strane v rozsahu, v akom Ryanair Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že zmiernil požiadavky týkajúce sa povinnosti odôvodnenia vzhľadom na kontext pandémie COVID‑19, v ktorom bolo sporné rozhodnutie prijaté, treba konštatovať, že v bodoch 79 a 80 napadnutého rozsudku, pri odkaze na kontext, v ktorom bolo sporné rozhodnutie prijaté, konkrétne kontext pandémie a mimoriadnej naliehavosti, v ktorej Komisia preskúmala opatrenia, ktoré jej oznámili členské štáty, a prijala rozhodnutia týkajúce sa týchto opatrení vrátane tohto rozhodnutia, Všeobecný súd správne, tak ako to vyžaduje judikatúra uvedená v bodoch 105 a 106 tohto rozsudku, zohľadnil relevantné skutočnosti, aby určil, či si Komisia prijatím uvedeného rozhodnutia splnila svoju povinnosť odôvodnenia.
109 Na druhej strane v rozsahu, v akom Ryanair uvádza osobitné skutočnosti, ku ktorým sa Komisia v rozpore s povinnosťou odôvodnenia, ktorá jej prináleží, nevyjadrila, alebo ktoré v spornom rozhodnutí neposúdila, akými sú súlad dotknutej schémy pomoci so zásadou rovnosti zaobchádzania a so slobodným poskytovaním služieb, jej účinky na hospodársku súťaž na účely uplatnenia kritéria proporcionality, ako aj výpočet výšky pomoci, z bodov 81 až 83 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd sa domnieval, že tieto skutočnosti buď neboli relevantné na účely tohto rozhodnutia, alebo že odkaz na ne v uvedenom rozhodnutí bol z právneho hľadiska dostatočný na to, aby bolo možné pochopiť odôvodnenie Komisie v tomto ohľade.
110 Nezdá sa však, že by Všeobecný súd pri týchto posúdeniach nedodržal požiadavky odôvodnenia rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ako vyplývajú z judikatúry pripomenutej v bodoch 105 a 106 tohto rozsudku, keďže toto odôvodnenie v prejednávanej veci umožnilo spoločnosti Ryanair oboznámiť sa s dôvodmi tohto rozhodnutia a súdu Únie vykonať svoje preskúmanie, ako to navyše vyplýva z napadnutého rozsudku.
111 Okrem toho v rozsahu, v akom má argumentácia uvedená v rámci štvrtého odvolacieho dôvodu v skutočnosti za cieľ preukázať, že sporné rozhodnutie bolo prijaté na základe nedostatočného alebo právne nesprávneho posúdenia Komisie, treba túto argumentáciu, ktorá sa týka dôvodnosti tohto rozhodnutia, a nie požiadavky odôvodnenia ako podstatnej formálnej náležitosti, vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 106 tohto rozsudku zamietnuť.
112 Vzhľadom na už vyššie uvedené vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 84 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné rozhodnutie bolo z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.
113 Napokon treba konštatovať, že Ryanair neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd v rámci preskúmania štvrtého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní skreslil dôkazy v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 49 tohto rozsudku.
114 Štvrtý odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.
O piatom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
115 Vo svojom piatom odvolacom dôvode Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď v bodoch 86 a 87 napadnutého rozsudku konštatoval, že tretí žalobný dôvod jej žaloby na prvom stupni, ktorý sa týkal odmietnutia Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania uvedené v článok 108 ods. 2 ZFEÚ, je zbavený svojho uvádzaného účelu z dôvodu zamietnutia prvých dvoch žalobných dôvodov tejto žaloby a nemá samostatný obsah vo vzťahu k týmto dvom žalobným dôvodom.
116 Na rozdiel od toho, čo sa domnieval Všeobecný súd, tento tretí žalobný dôvod mal totiž vo vzťahu k prvým dvom žalobným dôvodom v prvostupňovom konaní samostatný obsah. Súdne preskúmanie týkajúce sa existencie vážnych ťažkostí, ktoré mali viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, sa líši od súdneho preskúmania týkajúceho sa nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia pri vecnom preskúmaní opatrenia pomoci. Existencia vážnych ťažkostí by tak mohla byť konštatovaná, hoci na rozdiel od toho, čo odvolateľka tvrdila v prvých dvoch žalobných dôvodoch v prvostupňovom konaní, pri skúmaní spornej schémy pomoci Komisiou nedošlo ani k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
117 Rovnako tretí žalobný dôvod v prvostupňovom konaní nebol zbavený svojho uvádzaného účelu, keďže preukázanie existencie zjavne nesprávneho posúdenia zo strany Komisie je úplne odlišné od preukázania existencie vážnych ťažkostí, ktoré mali viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania. Ryanair navyše v tejto súvislosti uviedla samostatné tvrdenia, ktoré preukazujú najmä to, že Komisia nemala k dispozícii údaje o trhu týkajúce sa štruktúry leteckého odvetvia, najmä pokiaľ ide o letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi licencie vydanej iným členským štátom než Francúzskom, ktoré by mali zásadný význam pre preskúmanie zlučiteľnosti spornej schémy pomoci z hľadiska jej uvádzaného cieľa. Ryanair v konaní pred Všeobecným súdom identifikovala konkrétne nedostatky v informáciách Komisie a poukázala na vážne ťažkosti ktoré jej žalobnému dôvodu dávali samostatný obsah vo vzťahu k dvom prvým žalobným dôvodom.
118 Komisia a Francúzska republika tvrdia, že piaty odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
119 Pokiaľ žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok voči štátnej pomoci, v podstate napáda skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo prijaté bez toho, aby táto inštitúcia začala konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, čím porušila jeho procesné práva. Na to, aby žalobca uspel so svojím návrhom na zrušenie, môže uviesť akékoľvek žalobné dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii počas fázy predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, muselo vyvolať pochybnosti o zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. Použitie takýchto tvrdení preto nemôže mať za následok zmenu predmetu žaloby ani podmienok jej prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto zlučiteľnosti je práve dôkazom, ktorý treba predložiť, aby sa preukázalo, že Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj v článku 6 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 59, ako aj citovanú judikatúru).
120 Prináleží teda autorovi návrhu na zrušenie rozhodnutia o nevznesení námietok, aby preukázal, že existovali pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom, a tak Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Takýto dôkaz treba hľadať tak v okolnostiach prijatia tohto rozhodnutia, ako aj v jeho obsahu, a to na základe súboru súhlasných nepriamych dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 40, ako aj citovanú judikatúru).
121 Konkrétne nedostatočnosť alebo neúplnosť preskúmania vykonaného Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní predstavuje indíciu o tom, že táto inštitúcia čelila vážnym ťažkostiam pri posudzovaní zlučiteľnosti oznámeného opatrenia s vnútorným trhom, v dôsledku čoho mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 41, ako aj citovanú judikatúru).
122 Pokiaľ ide v tejto súvislosti najprv o výhradu založenú na tom, že Všeobecný súd v bode 87 napadnutého rozsudku rozhodol, že tretí žalobný dôvod v prvostupňovom konaní nemá samostatný obsah, treba uviesť, že je pravda, ako tvrdila Ryanair vo svojom odvolaní, že ak by sa preukázala existencia vážnych ťažkostí v zmysle judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 121 tohto rozsudku, sporné rozhodnutie by mohlo byť zrušené len z tohto jediného dôvodu, aj keby sa okrem iného nepreukázalo, že posúdenia, ktoré Komisia vykonala vo veci samej, boli z právneho alebo skutkového hľadiska nesprávne (pozri analogicky rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C‑431/07 P, EU:C:2009:223, bod 66).
123 Okrem toho existenciu takýchto ťažkostí možno hľadať najmä v týchto posúdeniach a v zásade ju možno preukázať žalobnými dôvodmi alebo tvrdeniami predloženými žalobcom s cieľom spochybniť dôvodnosť rozhodnutia o nevznesení námietok, aj keď preskúmanie týchto dôvodov alebo týchto tvrdení nevedie k záveru, že posúdenia Komisie vo veci samej sú zo skutkového alebo právneho hľadiska nesprávne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C‑431/07 P, EU:C:2009:223, body 63 a 66, ako aj citovanú judikatúru).
124 V prejednávanej veci treba konštatovať, že tretí žalobný dôvod spoločnosti Ryanair v prvostupňovom konaní bol v podstate založený na neúplnosti a nedostatočnosti preskúmania vykonaného Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní a na odlišnom posúdení zlučiteľnosti spornej schémy pomoci, ku ktorému by Komisia dospela, ak by sa rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Z tejto žaloby pritom tiež vyplýva, že odvolateľka na podporu tohto žalobného dôvodu v podstate buď skrátene zopakovala tvrdenia uvedené v rámci prvého a druhého žalobného dôvodu uvedenej žaloby, ktoré sa týkali dôvodnosti sporného rozhodnutia, alebo na tieto tvrdenia priamo odkázala.
125 Za týchto podmienok mohol Všeobecný súd v bode 87 napadnutého rozsudku oprávnene konštatovať, že tretí žalobný dôvod v prvostupňovom konaní „nemá samostatný obsah“ vo vzťahu k prvým dvom žalobným dôvodom v tom zmysle, že po meritórnom preskúmaní týchto posledných uvedených žalobných dôvodov, vrátane tvrdení založených na neúplnosti a nedostatočnosti preskúmania vykonaného Komisiou, nie je povinný posúdiť dôvodnosť tretieho žalobného dôvodu tejto žaloby samostatne, a to o to viac, že – ako Všeobecný súd tiež správne uviedol v tomto bode 87 – Ryanair v tomto poslednom uvedenom žalobnom dôvode nevyzdvihla konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli preukázať existenciu prípadných „vážnych ťažkostí“, s ktorými sa Komisia stretla pri posudzovaní zlučiteľnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom.
126 Vzhľadom na už vyššie uvedené vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 87 napadnutého rozsudku konštatoval, že nie je potrebné rozhodnúť o dôvodnosti tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní. V tejto súvislosti okrem toho nie je potrebné skúmať, či Všeobecný súd v bode 86 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že tento žalobný dôvod má subsidiárnu povahu a že je pozbavený svojho uvádzaného účelu.
127 Navyše treba konštatovať, že Ryanair neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd v rámci svojho preskúmania tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní skreslil dôkazy v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 49 tohto rozsudku.
128 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že piaty odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
129 Keďže ani jednému z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla odvolateľka, sa nevyhovelo, odvolanie treba v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách
130 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.
131 Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania a tá nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.
132 V súlade s článkom 184 ods. 4 rokovacieho poriadku možno vedľajšiemu účastníkovi prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom, uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. Súdny dvor môže rozhodnúť, že tento účastník konania bude znášať vlastné trovy konania. V dôsledku toho Francúzska republika ako vedľajšia účastníčka prvostupňového konania, ktorá sa zúčastnila na konaní pred Súdnym dvorom, znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Ryanair DAC znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.
3. Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Podpisy