ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)

z 28. novembra 2019 (*)

„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) o príspevkoch ex ante na rok 2016 – Žaloba o neplatnosť – Priama a osobná dotknutosť – Prípustnosť – Podstatné formálne náležitosti – Osvedčenie rozhodnutia – Postup prijímania rozhodnutia – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑365/16,

Portigon AG, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: D. Bliesener, V. Jungkind a F. Geber, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: B. Meyring, T. Klupsch a S. Ianc, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európska komisia, v zastúpení: A. Steiblytė a K.‑P. Wojcik, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie po prvé rozhodnutia SRB z jej výkonného zasadnutia z 15. apríla 2016 o príspevkoch ex ante na rok 2016 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2016/06) a po druhé rozhodnutia SRB z jej výkonného zasadnutia z 20. mája 2016 o úprave príspevkov ex ante na rok 2016 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktorým sa dopĺňa rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia z 15. apríla 2016 o príspevkoch ex ante na rok 2016 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2016/13), v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory A. M. Collins, sudcovia M. Kănčeva, R. Barents, J. Passer (spravodajca) a G. De Baere,

tajomník: N. Schall, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. februára 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Prejednávaná vec patrí do rámca druhého piliera bankovej únie týkajúceho sa jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1). Cieľom SRM je posilnenie integrácie rámca riešenia krízových situácií v členských štátoch eurozóny a členských štátoch, ktoré nepatria do eurozóny a ktoré sa rozhodli pre účasť na jednotnom mechanizme dohľadu (SSM) (ďalej len „zúčastnené členské štáty“).

2        Konkrétnejšie, táto vec sa týka jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) zavedeného článkom 67 ods. 1 nariadenia č. 806/2014. SRF sa financuje z príspevkov inštitúcií prijatých na vnútroštátnej úrovni najmä vo forme príspevkov ex ante na základe článku 67 ods. 4 toho istého nariadenia. Podľa článku 3 ods. 1 bodu 13 uvedeného nariadenia sa pod pojmom inštitúcia rozumie úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s článkom 2 písm. c) toho istého nariadenia. Príspevky sú prevedené na úroveň Európskej únie v súlade s medzivládnou dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do SRF podpísanou v Bruseli 21. mája 2014 (ďalej len „dohoda AIG“).

3        Článok 70 nariadenia č. 806/2014, nazvaný „Príspevky ex ante“, stanovuje:

„1. Jednotlivý príspevok každej inštitúcie sa získava aspoň raz za rok a vypočíta sa pomerne k sume jej pasív (okrem vlastných zdrojov) po odpočítaní krytých vkladov, vzhľadom na súhrnné pasíva (okrem vlastných zdrojov) po odpočítaní krytých vkladov, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov

2. SRB každoročne po konzultácii s ECB alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií vypočíta jednotlivé príspevky s cieľom zabezpečiť, aby príspevky, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahli 12,5 % cieľovej úrovne.

Výpočet príspevkov jednotlivých inštitúcií každoročne vychádza z:

a)      paušálneho príspevku, ktorý je v pomernej výške na základe sumy pasív inštitúcie, okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov, vzhľadom na celkové pasíva, okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov; a

b)      z príspevku upraveného podľa rizika, ktorý je určený na základe kritérií stanovených v článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, a to so zreteľom na zásadu proporcionality bez toho, aby sa narúšali štruktúry bankových sektorov členských štátov.

Pomer medzi paušálnym príspevkom a príspevkami upravenými podľa rizika zohľadňuje vyvážené prerozdelenie príspevkov medzi jednotlivými druhmi bánk.

V každom prípade súhrnná suma jednotlivých príspevkov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov vypočítaných podľa písmen a) a b) nepresahuje ročne 12,5 % cieľovej úrovne.

…

6. Uplatňujú sa delegované akty, v ktorých sa spresňuje pojem úpravy príspevkov pomerne k rizikovému profilu inštitúcií, prijaté Komisiou podľa článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ.

7. Rada konajúc na návrh Komisie prijme v rámci delegovaných aktov uvedených v odseku 6 vykonávacie akty s cieľom určiť podmienky vykonávania odsekov 1, 2 a 3, a to najmä vo vzťahu k:

a)      uplatňovaniu uvedenej metodiky na výpočet individuálnych príspevkov;

b)      praktickým modalitám týkajúcim sa toho, ako sa inštitúciám priraďujú rizikové faktory uvedené v delegovanom akte.“

4        Nariadenie č. 806/2014 bolo doplnené, pokiaľ ide o uvedené príspevky ex ante, vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa stanovujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do SRF (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

5        Okrem toho nariadenie č. 806/2014 a vykonávacie nariadenie 2015/81 odkazujú na niektoré ustanovenia obsiahnuté v ďalších dvoch aktoch:

–        jednak v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ. L 173, 2014, s. 190),

–        a ďalej v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

6        Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) bola zriadená ako agentúra Únie (článok 42 nariadenia č. 806/2014). Skladá sa najmä z plenárneho zasadnutia a výkonného zasadnutia (článok 43 ods. 5 nariadenia č. 806/2014). SRB v rámci výkonného zasadnutia prijíma všetky rozhodnutia, ktorými sa vykonáva nariadenie č. 806/2014, pokiaľ toto nariadenie nestanovuje inak [článok 54 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 806/2014].

7        Rozhodnutím z 29. apríla 2015 (SRB/PS/2015/8) prijala SRB na plenárnom zasadnutí procesné pravidlá SRB na výkonnom zasadnutí (ďalej len „PPVZ“).

8        V článku 9 ods. 1 až 3 PPVZ sa stanovuje:

„1. Rozhodnutia môžu byť tiež prijaté v písomnom konaní, s výnimkou prípadov, keď sa aspoň dvaja členovia výkonného zasadnutia uvedení v článku 3 ods. 1 zúčastňujúci sa na písomnom konaní proti tomu vyslovia do 48 hodín po začatí tohto písomného konania. V takom prípade bude vec zapísaná do programu budúceho výkonného zasadnutia.

2. Písomné konanie za normálnych okolností vyžaduje aspoň päť pracovných dní na preskúmanie každým členom výkonného zasadnutia. Ak ide o naliehavý prípad, predseda môže stanoviť kratšie obdobie na prijatie rozhodnutia formou konsenzu. Dôvod skrátenia lehoty sa musí uviesť.

3. Ak konsenzus nemožno dosiahnuť písomným konaním, predseda môže začať bežné hlasovanie v súlade s článkom 8.“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

9        Žalobkyňa, Portigon AG, predtým WestLB AG, je úverovou inštitúciou so sídlom v zúčastnenom členskom štáte.

10      V roku 2009 bola v rámci nemeckého orgánu pre riešenie krízových situácií Bundesanstalt für Finanzmarktstabilisierung (Spolkový úrad pre stabilizáciu finančných trhov, Nemecko, ďalej len „FMSA“) zriadená Erste Abwicklungsanstalt (prvá likvidačnú spoločnosť, ďalej len „EAA“), organizačne a ekonomicky autonómna verejnoprávna inštitúcia s obmedzenou právnou spôsobilosťou.

11      Dňa 20. decembra 2011 Európska komisia prijala rozhodnutie 2013/245/EÚ o štátnej pomoci C 40/2009 a C 43/2008 na reštrukturalizáciu podniku WestLB AG (Ú. v. EÚ L 148, 2013, s. 1).

12      V rámci tejto reštrukturalizácie bola časť oblasti činností a portfólia žalobkyne (ďalej len „portfólio EAA“) prevedená na EAA. Časť portfólia EAA bola predmetom skutočného prevodu na EAA rozdelením. Zvyšná časť portfólia EAA, ktorá obsahuje portfólio derivátových nástrojov, nebola predmetom skutočného prevodu na EAA, ale iba ekonomického prevodu (syntetický prevod). V tejto súvislosti boli so spoločnosťou EAA uzavreté dohody o subparticipácii v hotovosti, záruke alebo prevzatí rizík.

 Vyhlásenie žalobkyne na účely výpočtu jej príspevku ex ante na rok 2016

13      Dňa 28. januára 2016 žalobkyňa prostredníctvom aplikácie ExtraNet Deutsche Bundesbank (Centrálna banka Nemecka) zaslala FMSA svoje vyhlásenie v súvislosti s príspevkom ex ante na rok 2016.

14      Listom z toho istého dňa žalobkyňa FMSA vysvetlila, že v tomto vyhlásení celková súvaha podľa kolóniek 2A 1 [celkové pasíva] a 4A 17 [celkové aktíva] nezahŕňala hodnotu súvahy aktív alebo pasív držaných žalobkyňou ako fiduciárnym zástupcom, ktoré vyplývali z portfólia derivátových nástrojov, ktoré boli synteticky prevedené na EAA. V kolónke 4D 17 týkajúcej sa článku 6 ods. 8 písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63 odpovedala záporne z dôvodu, že nebola predmetom reorganizácie v nadväznosti na prijatie vládnych alebo porovnateľných finančných prostriedkov ako mechanizmu na riešenie financovania.

15      V tom istom liste žalobkyňa „v záujme jasnosti, ale tiež s cieľom vyhnúť sa zbytočným a nadhodnoteným odhadom“ pripojila v prílohe (v listinnej podobe) alternatívnu verziu svojho vyhlásenia, ktorá „by mala byť v súlade s právnym stanoviskom FMSA“.

16      E‑mailom z 3. marca 2016 FMSA informoval žalobkyňu, že preskúmal problémy uvedené v jej liste z 28. januára 2016 a že „sa poradil so SRB“. Podľa FMSA bolo potrebné uviesť v kolónke 2A 1 a 4A 17 všetky položky súvahy zodpovedajúce ročnej účtovnej závierke. Pokiaľ ide o kolónku 4D 17, FMSA uviedol, že rizikový ukazovateľ uvedený v článku 6 ods. 8 písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63 bol uplatniteľný aj na inštitúcie, ktoré nepatria do žiadnej skupiny, a v dôsledku toho aj na žalobkyňu.

17      Listom z 9. marca 2016 žalobkyňa informovala FMSA, že v celom rozsahu trvá na svojom vyhlásení uvedenom v bode 13 vyššie.

 Prvé napadnuté rozhodnutie a platobný výmer súvisiaci s týmto rozhodnutím

18      Rozhodnutím z 15. apríla 2016 o príspevkoch ex ante na rok 2016 do SFR (SRB/ES/SRF/2016/06) (ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“) SRB na svojom výkonnom zasadnutí rozhodla podľa článku 54 ods. 1 písm. b) a článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 o výške príspevku ex ante každej inštitúcie, vrátane žalobkyne, na rok 2016.

19      Príloha tohto rozhodnutia obsahuje v tabuľke výšku príspevkov ex ante na rok 2016 všetkých inštitúcií, ako aj niektoré ďalšie rubriky, nazvané najmä „Method (AE)“ [metóda (eurozóny)] a „Risk adjustment factor in the EA envioronment“ (vyrovnávací faktor v závislosti od rizikového profilu v kontexte eurozóny).

20      V ten istý deň SRB poskytla vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií (ďalej len „NRO“) kópiu súboru údajov týkajúcich sa inštitúcií nachádzajúcich sa na príslušných územiach, ktoré patria do ich právomoci.

21      Platobným výmerom z 22. apríla 2016, doručeným 29. apríla 2016, FMSA ako príslušný vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 3 nariadenia č. 806/2014 informoval žalobkyňu, že SRB schválila jej príspevok ex ante do SRF na rok 2016, a oznámil jej sumu, ktorú má zaplatiť (ďalej len „prvý platobný výmer“).

 Druhé napadnuté rozhodnutie a platobný výmer súvisiaci s týmto rozhodnutím

22      Rozhodnutím z 20. mája 2016 o úprave príspevkov ex ante na rok 2016 do SRF, ktoré dopĺňa prvé napadnuté rozhodnutie (SRB/ES/SRF/2016/13) (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“), SRB zvýšil príspevok žalobkyne.

23      Príloha tohto rozhodnutia uvádza pre každú inštitúciu pôvodnú výšku príspevkov ex ante na rok 2016, výšku príspevkov ex ante na rok 2016 „after IPS impact“ [v nadväznosti na dopad ukazovateľa týkajúceho sa príslušnosti k systému inštitucionálnej ochrany] a rozdielu medzi týmito hodnotami, ako aj metódu (eurozóny) a vyrovnávací faktor v závislosti od rizikového profilu v kontexte eurozóny.

24      Dňa 22. mája 2016 SRB poskytla NRO kópiu súboru údajov týkajúcich sa inštitúcií nachádzajúcich sa na príslušných územiach, ktoré patria do jeho právomoci.

25      Listom z toho istého dňa SRB informovala NRO o dôvodoch prijatia tohto rozhodnutia.

26      Listom z 23. mája 2016 FMSA informoval Bundesverband Öffentlicher Banken Deutschlands e.V. (Spolkové združenie nemeckých verejných bánk, Nemecko), o potrebe opraviť pôvodný výpočet príspevkov ex ante na rok 2016 a o dôvodoch tejto potreby. Uvedené združenie zaslalo tento list žalobkyni.

27      Platobným výmerom z 10. júna 2016, ktorý bol doručený 13. júna 2016, FMSA uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť sumu zvýšenia uvedenú v bode 22 vyššie (ďalej len „druhý platobný výmer“).

 Žiadosť žalobkyne o prístup k dokumentom

28      Listom z 22. júna 2016 žalobkyňa požiadala SRB o prístup k týmto dokumentom:

–        rozhodnutie SRB o jej povinnosti platiť príspevok,

–        rozhodnutie SRB týkajúce sa výpočtu príspevkov ex ante do SRF na rok 2016, ktorý má byť od nej vybratý,

–        rozhodnutie o zmene výpočtu už citovaných príspevkov.

29      Listom z 3. augusta 2016 SRB poskytla žalobkyni kópiu prvého a druhého napadnutého rozhodnutia (ďalej len spoločne „napadnuté rozhodnutia“), ktorých prílohy boli predložené iba v rozsahu, v akom sa týkali žalobkyne, kópiu súboru údajov týkajúcich sa žalobkyne a kópie nasledujúcich rozhodnutí:

–        rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia zo 14. septembra 2015 o definícii piliera „dodatočných ukazovateľov rizika, ktoré musí určiť orgán pre riešenie krízových situácií“ (SRB/ES/SRF/2015/00),

–        rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia z 30. septembra 2015 o formulári na priznanie príspevkov na rok 2016 (SRB/PS/SRF/2015/01),

–        rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia z 23. októbra 2015 o zmene formulára na priznanie príspevkov na rok 2016 (SRB/PS/SRF/2015/02),

–        rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia z 30. novembra 2015 o spoločných pravidlách pre výpočet príspevkov ex ante do SRF na rok 2016,, pokiaľ ide o voľnú úvahu v kroku 2 (SRB/ES/SRF/2015/03),

–        rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia z 30. novembra 2015 k dodatočným zárukám týkajúcim sa údajov poskytnutých na výpočet príspevkov ex ante do SRF na rok 2016 (SRB/ES/SRF/2015/04),

–        rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia z 30. novembra 2015 o spoločných pravidlách pre výpočet príspevkov ex ante do SRF na rok 2016, pokiaľ ide o referenčný dátum štátnej pomoci (SRB/ES/SRF/2015/05),

–        rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia z 24. februára 2016 o spracovaní chýbajúcich údajov po predložení všetkých konečných údajov (SRB/ES/SRF/2016/00/A),

–        rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia z 10. marca 2016 o cieľovej úrovni SRF pre rok 2016 (SRB/ES/SRF/2016/01),

–        rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia z 10. marca 2016 o odpočítaní príspevkov ex ante na rok 2015 od príspevkov ex ante na rok 2016 (SRB/ES/SRF/2016/03),

–        rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia zo 6. apríla 2016 o zmene formulára na priznanie príspevkov na rok 2016 (SRB/ES/SRF/2016/04),

–        rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia zo 6. apríla 2016 o zmene spracovania chýbajúcich údajov po predložení všetkých konečných údajov (SRB/ES/SRF/2016/05/A).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

30      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. júla 2016 žalobkyňa podala túto žalobu.

31      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 9. novembra 2016 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov SRB.

32      Rozhodnutím z 10. januára 2017 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu Komisie na vstup do konania ako vedľajší účastník konania.

33      Prvým opatrením na zabezpečenie priebehu konania prijatým 9. októbra 2017 podľa článku 89 rokovacieho poriadku Všeobecný súd vyzval SRB, aby predložila úplnú kópiu originálu napadnutých rozhodnutí, vrátane ich príloh.

34      Podaním z 26. októbra 2017 SRB uviedla, že nemôže vyhovieť opatreniu na zabezpečenie priebehu konania, ktoré bolo prijaté 9. októbra 2017, s odvolaním sa najmä na dôvernú povahu údajov obsiahnutých v prílohách napadnutých rozhodnutí.

35      Uznesením o nariadení vykonania dokazovania zo 14. decembra 2017 (ďalej len „prvé uznesenie“) Všeobecný súd nariadil SRB na základe jednak článku 24 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a jednak článku 91 písm. b), článku 92 ods. 3, ako aj článku 103 rokovacieho poriadku predloženie úplnej kópie originálu napadnutých rozhodnutí v celom rozsahu, v dôvernom a nedôvernom znení, vrátane ich príloh.

36      Podaním z 15. januára 2018 SRB odpovedala na prvé uznesenie a predložila v dôvernom a nedôvernom znení štyri dokumenty, a to dva dokumenty týkajúce sa prvého napadnutého rozhodnutia a dva dokumenty týkajúce sa druhého napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahovali po prvé, pokiaľ ide o text napadnutého rozhodnutia, dvojstránkový naskenovaný dokument vo formáte PDF a jeden podpísaný dokument v papierovej podobe a po druhé dokument v digitálnej podobe vo formáte PDF obsahujúci digitálne údaje a predstavujúci prílohu predmetného rozhodnutia.

37      Vzhľadom na odpoveď SRB na prvé uznesenie Všeobecný súd 12. marca 2018 prijal druhé opatrenie na zabezpečenie priebehu konania a vyzval SRB, aby po prvé objasnila formát príloh v čase prijatia napadnutých rozhodnutí, po druhé v prípade, že tieto prílohy boli predložené v digitálnom formáte, aby poskytla vysvetlenia a všetky osvedčujúce technické údaje potrebné na preukázanie, že vygenerované digitálne údaje v PDF predložené Všeobecnému súdu zodpovedajú tomu, čo bolo konkrétne predložené na podpis a prijaté SRB na jej výkonnom zasadnutí počas stretnutí 15. apríla a 20. mája 2016, a po tretie, aby predložila svoje pripomienky k otázke právnej existencie napadnutých rozhodnutí a otázke dodržania podstatných formálnych náležitostí.

38      Podaním z 27. marca 2018 SRB odpovedala na druhé opatrenie na zabezpečenie priebehu konania. Pokiaľ ide o druhú žiadosť uvedenú v bode 37 vyššie, SRB uviedla, že jej nemôže vyhovieť z dôvodu dôvernosti určitých dokumentov, ktoré by musela predložiť, a požiadala o nariadenie vykonania dokazovania.

39      Dňa 2. mája 2018 Všeobecný súd prijal nové uznesenie o nariadení vykonania dokazovania, ktorým SRB nariadil vyhovieť druhej žiadosti uvedenej v opatrení na zabezpečenie priebehu konania z 12. marca 2018 (ďalej len „druhé uznesenie“).

40      Podaním z 18. mája 2018, opraveným 29. júna 2018, SRB vyhovela druhému uzneseniu a predložila v dôvernej a nedôvernej verzii dokument nazvaný „Technické informácie o identifikácii“, text štyroch e‑mailov SRB z 13. apríla 2016 zo 17.41 hod., 15. apríla 2016 z 19.04 hod. a 20.06 hod. a z 19. mája 2016 z 21.25 hod., ako aj kľúč USB obsahujúci dva súbory vo formáte XLSX a dva súbory vo formáte TXT.

41      Rozhodnutím z 11. júla 2018, po preskúmaní podľa článku 103 ods. 1 rokovacieho poriadku, Všeobecný súd odstránil zo spisu dôverné verzie dokumentov predložených SRB v odpovedi na prvé a druhé uznesenie, s výnimkou súborov vo formáte TXT nachádzajúcich sa na kľúči USB, ktoré SRB predložila 18. mája 2018 a ktoré neobsahovali žiadne dôverné informácie, pričom tieto súbory boli založené do spisu v papierovej podobe.

42      Dňa 11. júla 2018 Všeobecný súd svojím tretím opatrením na zabezpečenie priebehu konania prijatom na základe článku 89 rokovacieho poriadku vyzval žalobkyňu a vedľajšieho účastníka konania, aby predložili svoje pripomienky k odpovediam SRB na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a na nariadenie vykonania dokazovania uvedené v bodoch 33, 35, 37 a 39 vyššie.

43      Dňa 12. júla 2018 žalobkyňa uviedla nový žalobný dôvod.

44      V dňoch 27. a 30. júla 2018 Komisia a žalobkyňa predložili svoje pripomienky k odpovediam SRB na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a vykonanie dokazovania uvedené v bodoch 33, 35, 37 a 39 vyššie.

45      Listom zo 17. augusta 2018 SRB predložila svoje pripomienky k novému žalobnému dôvodu, ktorý uviedla žalobkyňa.

46      Na základe návrhu ôsmej komory Všeobecného súdu Všeobecný súd rozhodol podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

47      Dňa 19. novembra 2018 Všeobecný súd svojím štvrtým opatrením na zabezpečenie priebehu konania prijatým na základe článku 89 rokovacieho poriadku vyzval SRB, aby objasnila spôsob, akým sa podieľala na diskusiách medzi FMSA a žalobkyňou, ktoré sa týkali vyhlásenia žalobkyne na účely výpočtu jej príspevku ex ante na rok 2016, a vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na určité otázky a aby na pojednávaní viac spresnili svoje stanovisko, pokiaľ ide o dodržiavanie povinnosti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí zo strany SRB.

48      V dňoch 3. a 4. decembra 2018 účastníci konania tomuto opatreniu vyhoveli.

49      Uznesením z 20. decembra 2018 Všeobecný súd nariadil SRB, aby predložila kópie e‑mailov medzi SRB a FMSA v dôvernom a nedôvernom znení, týkajúce sa diskusie medzi FMSA a žalobkyňou o vyhlásení žalobkyne na účely výpočtu jej príspevku ex ante na rok 2016, o ktorých je zmienka v odpovedi SRB na list Všeobecného súdu z 19. novembra 2018.

50      Dňa 10. januára 2019 SRB vyhovela tejto výzve.

51      Rozhodnutím z 24. januára 2019 po preskúmaní podľa článku 103 ods. 1 rokovacieho poriadku Všeobecný súd odstránil zo spisu dôverné znenie kópií e‑mailov predložených SRB.

52      Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutia,

–        uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

53      SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú alebo subsidiárne ju zamietol ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

54      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O prípustnosti

55      Podľa SRB napadnuté rozhodnutia nemajú právne účinky vo vzťahu k tretím osobám a v každom prípade vo vzťahu k žalobkyni.

56      Schválenie výšky príspevkov ex ante zo strany SRB na jej výkonnom zasadnutí totiž nevytvára žiadnu povinnosť pre inštitúcie, keďže táto povinnosť vzniká až vtedy, keď príslušný NRO vydá právny akt na základe vnútroštátneho práva. Vydaním napadnutých rozhodnutí tak nekončí konanie, lebo toto konanie končí až vtedy, keď NRO vyberajú príspevky od inštitúcií, ktoré patria do ich pôsobnosti.

57      Rovnako výpočet príspevkov ex ante zo strany SRB nemá priamy vplyv na právnu situáciu inštitúcií, keďže tieto inštitúcie sú priamo dotknuté až keď NRO vyberajú príspevky.

58      Je teda na žalobkyni, aby napadla platobný výmer FMSA na vnútroštátnych súdoch, ktoré sa prípadne môžu obrátiť na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami týkajúcimi sa platnosti alebo výkladu rozhodnutí SRB.

59      Aj keby sa systém príspevkov ex ante porovnal so systémom štátnej pomoci, nedávna judikatúra v tejto oblasti potvrdzuje tvrdenie SRB, podľa ktorého táto žaloba nie je prípustná. Súdny dvor sa totiž domnieval, že ak je rozhodnutie týkajúce sa štátnej pomoci určené výlučne členskému štátu (teda rozhodnutie, ktoré nie je záväzné vo vzťahu k iným osobám) a nestanovuje dôsledky, ktoré vyvoláva voči tretím osobám (dôsledky, ktoré budú konkretizované v správnych aktoch), je žaloba o neplatnosť voči nemu neprípustná.

60      Žalobkyňa spochybňuje tieto tvrdenia.

61      Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

62      Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ obmedzuje žaloby o neplatnosť podávané fyzickou alebo právnickou osobou na tri kategórie aktov, a to po prvé na akty, ktoré sú jej určené, po druhé akty, ktoré jej nie sú určené, ale ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, a po tretie regulačné akty, ktoré jej nie sú určené, ale ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia (pozri uznesenie z 10. decembra 2013, von Storch a i./ECB, T‑492/12, neuverejnené, EU:T:2013:702, bod 29 a citovanú judikatúru).

63      Pokiaľ ide o podmienku stanovenú v článku 263 prvom odseku ZFEÚ, podľa ustálenej judikatúry akty alebo rozhodnutia, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, sú len opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky takej povahy, že ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie (pozri uznesenie z 21. apríla 2016, Borde a Carbonium/Komisia, C‑279/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:297, bod 37 a citovanú judikatúru).

64      Okrem toho, pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktorých vypracovanie prebieha vo viacerých štádiách, za napadnuteľné, najmä po skončení interného postupu, sa považujú len tie opatrenia, ktoré obsahujú konečné stanovisko inštitúcie na záver tohto postupu, a nie predbežné opatrenia, ktorých cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie (pozri uznesenie z 9. marca 2016, Port autonome du Centre et de l’Ouest a i./Komisia, T‑438/15, EU:T:2016:142, bod 20 a citovanú judikatúru).

65      Okrem toho z judikatúry vyplýva, že ak podá neprivilegovaný žalobca žalobu o neplatnosť proti aktu, ktorý mu nie je určený, požiadavka, aby sa záväzné právne účinky napadnutého opatrenia dotkli záujmov žalobcu tak, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, sa potom prekrýva s podmienkami stanovenými v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ (pozri uznesenie zo 6. marca 2014, Northern Ireland Department of Agriculture and Rural Development/Komisia, C‑248/12 P, neuverejnené, EU:C:2014:137, bod 33 a citovanú judikatúru).

66      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry jednak vyplýva, že iná fyzická alebo právnická osoba ako adresát rozhodnutia sa môže považovať za osobne dotknutú týmto rozhodnutím len vtedy, ak sa jej dotýka na základe jej určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ju charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe a tým ju individualizuje podobným spôsobom, ako by bola individualizovaná osoba, ktorej je akt určený (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, s. 223, a z 2. apríla 1998, Greenpeace Council a i./Komisia, C‑321/95 P, EU:C:1998:153, body 7 a 28).

67      Ďalej z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienka, podľa ktorej sa musí rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej osoby alebo právnickej osoby, si vyžaduje, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a aby neponechávalo žiaden priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri rozsudok z 22. marca 2007, Regione Siciliana/Komisia, C‑15/06 P, EU:C:2007:183, bod 31 a citovanú judikatúru).

68      Z judikatúry pritom vyplýva, že aj keď je na to, aby napadnutý akt mohol ovplyvňovať právnu situáciu jednotlivcov, potrebné prijatie vykonávacích opatrení, podmienka priamej dotknutosti sa považuje za splnenú, ak tento akt ukladá povinnosti osobe, ktorej je akt určený, a pokiaľ je tento adresát automaticky povinný prijať opatrenia, ktoré menia právne postavenie žalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2015, Federcoopesca a i./Komisia, T‑312/14, EU:T:2015:472, bod 38 a citovanú judikatúru).

69      Ako totiž pripomenul generálny advokát Wathelet vo svojich návrhoch vo veci Stichting Woonpunt a i./Komisia (C‑132/12 P, EU:C:2013:335, bod 68 a citovaná judikatúra), neexistencia voľnej úvahy členských štátov marí zjavnú neexistenciu priamej súvislosti medzi aktom Únie a jednotlivcom. Inými slovami, aby sa zabránilo priamej dotknutosti, voľná úvaha autora sprostredkujúceho aktu určeného na vykonanie aktu Únie nemôže byť čisto formálna. Musí byť zdrojom právnej dotknutosti žalobcu.

70      V prejednávanej veci v prvom rade z uplatniteľnej právnej úpravy a najmä z článku 54 ods. 1 písm. b) a článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 vyplýva, že konkrétnym autorom výpočtu jednotlivých príspevkov, ako aj autorom rozhodnutia, ktorým boli tieto príspevky schválené, je SRB. Okolnosť, že medzi SRB a NRO existuje spolupráca, nemení toto konštatovanie (uznesenie z 19. novembra 2018, Iccrea Banca/Komisia a SRB, T‑494/17, EU:T:2018:804, bod 27).

71      Iba SRB má totiž právomoc vypočítať „po konzultácii s ECB alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a v úzkej spolupráci s [NRO]“ príspevky ex ante inštitúcií (článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014). Okrem toho NRO majú povinnosť vyplývajúcu z práva Únie vyberať uvedené príspevky, ktoré boli stanovené rozhodnutím SRB (článok 67 ods. 4 nariadenia č. 806/2014).

72      Rozhodnutia SRB, ktoré podľa článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 stanovujú príspevky ex ante, majú teda konečnú povahu.

73      V dôsledku toho nemožno napadnuté rozhodnutia kvalifikovať ako opatrenia čisto prípravnej povahy alebo medzitýmne opatrenia, keďže s konečnou platnosťou stanovujú na konci konania stanovisko inštitúcie, v tomto prípade SRB, k príspevkom.

74      V druhom rade treba uviesť, že bez ohľadu na terminologické zmeny existujúce medzi jazykovými verziami článku 5 vykonávacieho nariadenia 2015/81, orgány, ktorým SRB, ktorá je autorom rozhodnutia stanovujúceho príspevky ex ante, toto rozhodnutie adresuje, sú NRO a nie inštitúcie. NRO sú v skutočnosti a v súlade s uplatniteľnou právnou úpravou jedinými orgánmi, ktorým je autor predmetného rozhodnutia povinný toto rozhodnutie zaslať, a teda v konečnom dôsledku adresátmi tohto rozhodnutia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (uznesenie z 19. novembra 2018, Iccrea Banca/Komisia a SRB, T‑494/17, EU:T:2018:804, bod 28).

75      Konštatovanie, že NRO majú postavenie adresátov rozhodnutia SRB v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, je navyše potvrdené skutočnosťou, že v systéme zavedenom nariadením č. 806/2014 a v súlade s článkom 67 ods. 4 tohto nariadenia sú poverené vyberať individuálne príspevky, o ktorých rozhodla SRB, od inštitúcií (uznesenie z 19. novembra 2018, Iccrea Banca/Komisia a SRB, T‑494/17, EU:T:2018:804, bod 29).

76      Hoci inštitúcie nie sú adresátmi napadnutých rozhodnutí, sú osobne a priamo týmito rozhodnutiami dotknuté, pretože sa ich týkajú z dôvodu určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia, a pretože majú priame účinky na ich právne postavenie a neponechávajú žiadnu voľnú úvahu adresátom tohto opatrenia povereným jeho vykonaním.

77      V tejto súvislosti na jednej strane napadnuté rozhodnutia menovite uvádzajú každú z inštitúcií a určujú, prípadne v prípade druhého napadnutého rozhodnutia upravujú, ich individuálny príspevok. Z toho vyplýva, že inštitúcie, medzi ktoré patrí žalobkyňa, sú osobne dotknuté napadnutými rozhodnutiami.

78      Na druhej strane, pokiaľ ide o priamu dotknutosť, treba uviesť, že NRO poverené vykonávaním napadnutých rozhodnutí nedisponujú žiadnou voľnou úvahou, pokiaľ ide o výšku individuálnych príspevkov stanovených v týchto rozhodnutiach. NRO najmä nemôžu meniť výšku týchto príspevkov a sú povinné vyberať ich od dotknutých inštitúcií.

79      Okrem toho, pokiaľ ide o odkaz SRB na dohodu AIG s cieľom spochybniť priamu dotknutosť žalobkyne, treba uviesť, že táto dohoda sa netýka výberu príspevkov ex ante na rok 2016 zo strany NRO od inštitúcií, ale iba prevodu týchto príspevkov do SRF.

80      Ako totiž vyplýva z ustanovení nariadenia č. 806/2014 (pozri odôvodnenie 20 a článok 67 ods. 4 uvedeného nariadenia) a dohody AIG [pozri odôvodnenie 7, článok 1 písm. a) a článok 3 dohody AIG], výber príspevkov sa uskutočňuje podľa práva Únie (konkrétne smernice 2014/59 a nariadenia č. 806/2014), zatiaľ čo prevod týchto príspevkov do SRF sa vykonáva na základe dohody AIG.

81      Aj keď teda právna povinnosť inštitúcií previesť na účty uvedené NRO sumy dlžné na základe ich príspevkov ex ante vyžaduje prijatie vnútroštátnych aktov zo strany NRO, nič to nemení na skutočnosti, že tieto inštitúcie sú priamo dotknuté rozhodnutiami SRB, ktorými bola stanovená výška ich individuálnych príspevkov.

82      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že napadnuté rozhodnutia sa žalobkyne osobne a priamo dotýkajú.

83      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť námietku vznesenú SRB, ktorá smeruje k tomu, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú.

 O veci samej

84      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov. V prvom rade žalobkyňa v podstate tvrdí, že SRB ju mala vylúčiť z povinnosti zaplatiť príspevok ex ante (prvý a druhý žalobný dôvod). Subsidiárne tvrdí, že SRB mala v každom prípade po prvé vylúčiť z pasív, ktoré boli použité na výpočet príspevku, portfólio derivátových nástrojov uvedené v bode 12 vyššie (tretí žalobný dôvod), a po druhé zohľadniť čistú a nie hrubú hodnotu jej derivátových zmlúv (štvrtý žalobný dôvod), a po tretie mala konštatovať, že nie je zariadením v reštrukturalizácii (piaty žalobný dôvod). Okrem toho uvádza porušenie jej práva byť vypočutá zo strany SRB (šiesty žalobný dôvod), povinnosti odôvodnenia (siedmy žalobný dôvod) a procesných pravidiel (nový žalobný dôvod).

85      V prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr otázku osvedčenia napadnutých aktov, ktoré má za cieľ zabezpečiť právnu istotu tým, že zachováva text prijatý autorom aktu a predstavuje podstatnú formálnu náležitosť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C‑137/92 P, EU:C:1994:247, body 75 a 76, a zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, body 40 a 41), ktorých porušenie predstavuje žalobný dôvod verejného poriadku, ktorý musí súd Únie zohľadniť z úradnej povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2013, Maďarsko/Komisia, T‑240/10, EU:T:2013:645, bod 70 a citovanú judikatúru).

 O osvedčení napadnutých rozhodnutí

86      Treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že keďže intelektuálna a formálna zložka tvoria neoddeliteľný celok, písomná forma aktu je nevyhnutným vyjadrením vôle orgánu, ktorý ho prijíma (rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C‑137/92 P, EU:C:1994:247, bod 70, a zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 38).

87      Súdny dvor tiež rozhodol, že samotný nedostatok osvedčenia aktu spôsobuje porušenie podstatnej formálnej náležitosti bez toho, aby bolo potrebné okrem toho preukázať, že akt je postihnutý inou vadou alebo že neexistencia osvedčenia spôsobila ujmu tomu, kto sa jej dovoláva (rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 42).

88      Preskúmanie dodržania formálnej náležitosti osvedčenia, a teda nespornej povahy aktu, predchádza akémukoľvek inému preskúmaniu, akým je právomoc autora aktu, dodržiavanie zásady kolegiality alebo aj dodržanie povinnosti odôvodniť akty (rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 46).

89      Ak súd Únie pri skúmaní aktu, ktorý mu bol predložený, konštatuje, že tento akt nebol riadne overený, prináleží mu, aby uplatnil ex offo žalobný dôvod založený na porušení podstatnej formálnej náležitosti spočívajúcej v nedostatočnom overení a v dôsledku toho zrušil akt postihnutý takouto vadou (rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 51).

90      V tejto súvislosti nie je dôležité, že skutočnosť, že nedošlo k osvedčeniu, nespôsobila niektorému z účastníkov konania žiadnu ujmu. Osvedčenie právnych úkonov je totiž podstatnou formálnou náležitosťou v zmysle článku 263 ZFEÚ, ktorá je zásadná pre právnu istotu a ktorej porušenie vedie k zrušeniu vadného aktu bez toho, aby bolo potrebné preukázať existenciu takejto ujmy (rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 52; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2016, Goldfish a i./Komisia, T‑54/14, EU:T:2016:455, bod 47).

91      V tejto súvislosti treba konštatovať, že SRB v odpovedi na prvé uznesenie, ktorým jej bolo uložené predložiť úplnú kópiu originálu napadnutých rozhodnutí, vrátane ich príloh, predložila 15. januára 2018 pre každé rozhodnutie, pokiaľ ide o jeho text, dvojstránkový naskenovaný podpísaný dokument vo formáte PDF, čo umožňovalo domnievať sa, že tieto strany sú originálnymi kópiami, teda kópiami dokumentu, ktorý bol formálne predložený na podpis a prijatý SRB na jej výkonnom zasadnutí. SRB nepredložila žiadnu kópiu originálu, pokiaľ ide o prílohy k napadnutým rozhodnutiam, ale pre každé rozhodnutie iba dokument, ktorý je vygenerovaný digitálny dokument vo formáte PDF obsahujúci číselné údaje, bez dôkazov umožňujúcich zabezpečiť jeho pravosť.

92      Druhým opatrením na zabezpečenie priebehu konania a potom druhým uznesením Všeobecný súd požiadal SRB o objasnenie formátu príloh v okamihu prijatia napadnutých rozhodnutí a v prípade, že tieto prílohy boli predložené v digitálnom formáte, aby vysvetlila a poskytla všetky technické údaje potrebné na preukázanie, že dokumenty vo formáte PDF predložené pred Všeobecným súdom, zodpovedali tomu, čo bolo konkrétne predložené na podpis a prijaté SRB na jej výkonnom zasadnutí, ktoré sa konalo 15. apríla 2016 a 20. mája 2016. Všeobecný súd tiež požiadal SRB, aby predložila svoje pripomienky k otázke právnej existencie napadnutých rozhodnutí, ako aj k otázke dodržania podstatných formálnych náležitostí.

93      Vo svojich odpovediach z 27. marca a 18. mája 2018 na druhé opatrenie na zabezpečenie priebehu konania a na druhé uznesenie SRB po prvýkrát uviedla, že napadnuté rozhodnutia boli prijaté nie na výkonných zasadnutiach SRB, ale elektronicky v písomnom konaní v súlade s článkom 7 ods. 5 PPVZ, podľa ktorého sa akákoľvek komunikácia a dokumenty relevantné pre výkonné zasadnutie musia v zásade uskutočniť elektronicky pri rešpektovaní pravidiel dôvernosti v súlade s článkom 15 PPVZ a článkom 9 PPVZ.

94      Konkrétne, pokiaľ ide o postup prijatia prvého napadnutého rozhodnutia, zo spisu vyplýva, že e‑mailom z 13. apríla 2016 zaslaným SRB o 17.41 hod. členom výkonného zasadnutia, ktorý obsahuje tri pripojené dokumenty, vrátane dokumentu vo formáte PDF s názvom „Memorandum2_Final results.pdf“, bolo výkonné zasadnutie SRB požiadané o formálny súhlas s príspevkami ex ante na rok 2016 do 15. apríla 2016, do 12.00 hod.

95      V e‑maile z 15. apríla 2016, ktorý bol zaslaný o 19.04 hod., SRB uviedla, že pri výpočte príspevkov došlo k chybe, oznámila zaslanie zmeneného dokumentu s názvom „Memorandum 2“ a uviedla, že s výnimkou vyjadrenia nesúhlasu zo strany príjemcu sa už udelený súhlas považuje za súhlas, ktorý pokrýva aj opravené sumy.

96      E‑mailom z 15. apríla 2016 zaslaným o 20.06 hod. bol oznámený dokument zaslaný vo formáte XLSX pod označením „Final results15042016.xlsx“.

97      Pokiaľ ide o postup prijatia druhého napadnutého rozhodnutia, SRB spresnila, že 19. mája 2016 o 21.25 hod. zaslala e‑mail členom výkonného zasadnutia, ktorým sa začalo písomné konanie, v ktorom žiadala o schválenie úpravy výsledkov výpočtu príspevkov ex ante na rok 2016, pričom v prílohe sa nachádzal súbor vo formáte XLSX s názvom „Delta“ predstavujúci výsledky upravených výpočtov. Schválenie bolo požadované „z dôvodu naliehavosti“ do 20. mája 2016, do 17.00 hod.

98      Napokon SRB na pojednávaní potvrdila, že písomné vyhotovenie napadnutých rozhodnutí podpísala predsedníčka SRB.

99      Je však potrebné konštatovať, že SRB, ktorá nepredložila a ani nenavrhla predložiť dôkaz o takomto tvrdení, ktorý v zásade spočíva v predložení digitálnych písomných vyhotovení a elektronických osvedčení o podpise zabezpečujúcich pravosť podpisu, predložila dôkazy, ktoré v skutočnosti odporujú tomuto tvrdeniu.

100    Pokiaľ totiž ide o znenie napadnutých rozhodnutí, SRB predložila dokumenty PDF, ktoré na poslednej strane obsahujú náznak vlastnoručného podpisu, ktorý bol zrejme vložený „skopírovaním“ obrazového súboru, a bez elektronických osvedčení.

101    Pokiaľ ide o prílohy napadnutých rozhodnutí, ktoré obsahujú výšky príspevkov a ich úprav a ktoré preto predstavujú podstatnú časť rozhodnutí, ani tieto prílohy neobsahujú žiadny elektronický podpis, hoci vôbec nie sú nerozlučne spojené s textom napadnutých rozhodnutí.

102    Na účely preukázania pravosti príloh napadnutých rozhodnutí SRB v odpovedi na druhé uznesenie predložila dokumenty vo formáte TXT, ktorých cieľom bolo preukázať zhodnosť „hash“ hodnôt (hash value) týchto príloh s „hash“ hodnotami uvedenými pre dokumenty vo formát XLSX pripojené k e‑mailu z 15. apríla 2016 odoslanému o 20.06 hod. a k e‑mailu z 19. mája 2016 odoslanému o 21.25 hod.

103    V každom prípade však treba poznamenať, že na preukázanie tvrdenia SRB (pozri bod 98 vyššie), že prílohy napadnutých rozhodnutí boli podpísané elektronickým podpisom, SRB mala predložiť osvedčenia o elektronickom podpise spojené s týmito prílohami, a nie dokumenty TXT obsahujúce „hash“ hodnotu. Predloženie takýchto dokumentov TXT naznačuje, že SRB nedisponovala osvedčeniami o elektronickom podpise a že prílohy napadnutých rozhodnutí, na rozdiel od jej tvrdenia, neboli podpísané elektronickým podpisom.

104    Okrem toho dokumenty vo formáte TXT predložené SRB nie sú objektívne a neoddeliteľne spojené s predmetnými prílohami.

105    Napokon treba na doplnenie uviesť, že požadované osvedčenie nie je v nijakom prípade osvedčením návrhov zaslaných na schválenie e‑mailom z 15. apríla 2016 odoslaným o 20.06 hod. a e‑mailom z 19. mája 2016 odoslaným o 21.25 hod., ale osvedčením písomného dokumentu, ktorý mal byť vytvorený po tomto schválení. Až po schválení je totiž písomný dokument vytvorený a osvedčený podpisom.

106    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že požiadavka osvedčenia napadnutých rozhodnutí nie je splnená.

107    Okrem týchto konštatovaní týkajúcich sa chýbajúceho osvedčenia napadnutých rozhodnutí, ktoré samo osebe podľa judikatúry pripomenutej v bodoch 87 až 90 vyššie vyžaduje zrušenie napadnutých rozhodnutí, Všeobecný súd považuje za vhodné aj v záujme riadneho výkonu spravodlivosti preskúmať nový žalobný dôvod – ktorý sa opiera o skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania a ktorý bol predložený žalobkyňou v súlade s článkom 84 ods. 2 rokovacieho poriadku – a siedmy žalobný dôvod.

 O novom žalobnom dôvode založenom na porušení procesných pravidiel týkajúcich sa prijatia napadnutých rozhodnutí

108    Podľa žalobkyne SRB prijala napadnuté rozhodnutia v rozpore so všeobecnými procesnými požiadavkami vyplývajúcimi z článku 41 Charty základných práv Európskej únie, článku 298 ZFEÚ a všeobecných zásad práva, ako aj PPVZ.

109    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že v rozsahu, v akom zastáva odlišný právny názor od SRB v súvislosti s jej povinnosťou platiť príspevok a výškou tohto príspevku (pozri body 13 až 17 vyššie), SRB mala jej názor oznámiť členom výkonného zasadnutia. SRB však členom výkonného zasadnutia oznámila iba výsledky výpočtov príspevkov.

110    Následne boli napadnuté rozhodnutia prijaté v lehote, ktorá je kratšia ako minimálna lehota stanovená pre písomné konanie. Dĺžka trvania prvého konania o prijatí prvého napadnutého rozhodnutia bola totiž kratšia ako 48 hodín a členovia výkonného zasadnutia mali v prípade konania o prijatí druhého uvedeného rozhodnutia k dispozícii len niekoľko hodín. V oboch prípadoch SRB neodôvodnila potrebu tak krátkej lehoty. Druhému napadnutému rozhodnutiu tiež predchádzalo veľmi krátke písomné konanie, a to približne 19 hodín. Sekretariát odôvodnil krátku lehotu všeobecným odkazom na naliehavosť, ktorú však nevysvetlil. SRB teda porušila ustanovenia článku 9 ods. 1 a 2 PPVZ.

111    Druhé konanie o prijatí prvého napadnutého rozhodnutia navyše porušuje článok 9 ods. 3 PPVZ. Toto ustanovenie implikuje jednomyseľné prijatie, pričom zdržanie sa hlasovania sa neberie do úvahy. V každom prípade dĺžka trvania druhého konania o prijatí prvého napadnutého rozhodnutia bola príliš krátka. Vzhľadom na neskoré zaslanie a mimoriadne krátku lehotu na reakciu totiž sekretariát SRB nemohol mať istotu, že všetci členovia výkonného zasadnutia sa dozvedeli o rozhodnutí, ani o potrebe aktívneho prejavenia nesúhlasu.

112    SRB popiera tieto tvrdenia.

113    Po prvé tvrdí, že právo na riadnu správu vecí verejných neznamená, že členovia rozhodovacieho orgánu inštitúcie alebo orgánu musia osobne skúmať všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré nejakým spôsobom súvisia s rozhodnutím. Tento prístup v praxi neprichádza do úvahy, keďže napadnuté rozhodnutia sa týkajú výpočtu príspevkov ex ante takmer 3 800 inštitúcií. Navyše právo na riadnu správu vecí verejných zahŕňa aj povinnosť administratívy rozhodnúť účinným spôsobom.

114    V prejednávanej veci boli napadnuté rozhodnutia podrobne pripravené zodpovedným útvarom v rámci SRB, členovia výkonného zasadnutia SRB boli informovaní o metóde, ako aj o postupe výpočtu a podieľali sa na postupe prípravy, ktorá sa začala v septembri 2015, vrátane výpočtov príspevkov vo všetkých prípravných štádiách. V štádiu formálneho rozhodnutia o príspevku teda v prakticky neexistovali nevyriešené otázky, o ktorých by členovia SRB mali pojednávať alebo mali meritórne rozhodnúť, a už vôbec nie, pokiaľ ide o samotnú metódu výpočtu.

115    Okrem toho žalobkyňa úplne nedodržala svoju povinnosť poskytnúť informácie. Príspevok žalobkyne ex ante je však aj tak založený na údajoch, ktoré sama predložila, a to údajoch oznámených v neskoršej fáze a v listinnej podobe, a podľa jej vlastných slov „v súlade s právnym názorom FMSA“.

116    Po druhé SRB zdôrazňuje, že členovia výkonného zasadnutia nenamietali proti rozhodnutiu využiť písomné konanie. Okrem toho schválenie výsledkov výpočtu predstavuje formálne ukončenie dlhodobého procesu. Uvedení členovia boli riadne zapojení do tohto procesu, a teda nepotrebovali 48 hodín, a tým menej päť pracovných dní, na potvrdenie výsledkov výpočtu.

117    V každom prípade potreba naliehavého poskytnutia výsledkov výpočtov NRO bola dobre známa členom výkonného zasadnutia SRB. SRB sa v kontexte svojej úzkej spolupráce s NRO zaviazala, že im poskytne tieto výsledky v polovici apríla 2016. Okrem toho podľa článku 3 ods. 2 dohody AIG mali byť príspevky ex ante na rok 2016, vybrané na vnútroštátnej úrovni, prevedené do SRF do 30. júna 2016.

118    Podľa SRB je tento výklad PPVZ v súlade s potrebami flexibility a rýchlosti fungovania správneho orgánu. V každom prípade údajné porušenia článku 9 ods. 1 a 2 PPVZ nemožno kvalifikovať ako porušenie podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 263 ods. 2 ZFEÚ. Ide naopak o vnútorné procesné pravidlá, ktorých sa nemôžu tretie osoby dovolávať. Okrem toho, ak je procesné pravidlo porušené bez toho, aby sa tým zabránilo dosiahnutiu cieľov sledovaných týmto pravidlom, nevyplýva z toho žiadne porušenie podstatných formálnych náležitostí. V prejednávanej veci nie je potrebné dodržať lehoty stanovené v článku 9 ods. 2 a 3 PPVZ a tieto pravidlá nemožno vykladať v tom zmysle, že členovia výkonného zasadnutia SRB, ktorí sa zúčastňujú na výkonnom zasadnutí, musia dodržať minimálnu lehotu, aj keď táto lehota nie je nevyhnutná na prijatie rozhodnutia.

119    Nakoniec, pokiaľ ide o druhé konanie o prijatí prvého napadnutého rozhodnutia, SRB tvrdí, že Súdny dvor už potvrdil, že súhlas formou konsenzu s rozhodnutím už nie je platný, ak existuje zjavná námietka proti jeho prijatiu. Rovnako žalobkyňa nemôže oprávnene vyvodzovať z praxe SRB na jej výkonnom zasadnutí, že konsenzus si vždy vyžaduje aktívne hlasovanie. Skutočnosť, že konsenzus sa mal dosiahnuť vo veľmi krátkom čase, nepredstavuje ani porušenie článku 9 ods. 2 a 3 PPVZ, pretože takáto krátka lehota bola za okolností prejednávanej veci dostatočná najmä z dôvodu, že opravené sumy, ktoré boli zaslané e‑mailom 15. apríla 2016 o 20.06 hod., sa len mierne líšili od hodnôt už schválených počas prvého konania o prijatí prvého napadnutého rozhodnutia.

120    Ako bolo uvedené v bode 94 vyššie, v prejednávanej veci bolo písomné konanie týkajúce sa prijatia prvého napadnutého rozhodnutia začaté e‑mailom z 13. apríla 2016 zaslaným o 17.41 hod., ktorým bola členom výkonného zasadnutia SRB stanovená lehota na schválenie návrhu rozhodnutia do 15. apríla 2016 do 12.00 hod., teda lehota kratšia ako dva pracovné dni, zatiaľ čo lehota stanovená v článku 9 ods. 2 PPVZ je „zvyčajne najmenej päť pracovných dní“. Na rozdiel od požiadaviek PPVZ e‑mail z 13. apríla 2016 neuvádza nijaký dôvod, ktorý by odôvodňoval skrátenie lehoty. Neodkazuje ani na článok 9 ods. 2 PPVZ.

121    Okrem toho a na doplnenie treba uviesť, že SRB nepreukázala, že bolo naliehavé prijať rozhodnutie 15. apríla 2016, a nie 20. apríla 2016, teda k dátumu, ktorý by zabezpečoval dodržiavanie procesných pravidiel. V tejto súvislosti treba uviesť, že 15. apríl 2016 nie je dátum, ktorý by bol stanovený právnou úpravou. Toto skrátenie lehoty na prijatie rozhodnutia predstavuje prvú procesnú vadu.

122    Okrem toho článok 9 ods. 1 PPVZ stanovuje, že rozhodnutia môžu byť prijaté v písomnom konaní s výnimkou prípadu, keď proti tomu vznesú námietku dvaja členovia výkonného zasadnutia v prvých 48 hodinách po začatí tohto písomného konania.

123    V tejto súvislosti je zrejmé, že SRB porušila tiež PPVZ, lebo stanovená dĺžka písomného konania bola o šesť hodín kratšia ako 48 hodín, ktoré sú stanovené pre vyjadrenie námietky proti písomnému konaniu. Za predpokladu, že bolo potrebné prijať rozhodnutie 15. apríla 2016, nič nebránilo tomu, aby lehota na poskytnutie odpovede bola stanovená na 18.00 hod. toho istého dňa. To predstavuje druhú procesnú vadu.

124    SRB sa nesprávne snaží odôvodniť tieto porušenia PPVZ neexistenciou námietok členov výkonného zasadnutia SRB. Na jednej strane stačí poznamenať, že SRB je povinná uplatňovať právnu úpravu upravujúcu jej rozhodovací proces, ktorá presne stanovuje skrátenie lehôt za predpokladu, že sú dodržané určité pravidlá, a na druhej strane, že údajná neexistencia námietky nijako neodstraňuje porušenie ab initio v prípade, keď SRB uložila lehotu, ktorá je v rozpore s požiadavkami PPVZ.

125    Zatiaľ čo v e‑maile z 13. apríla 2016 boli členovia výkonného zasadnutia SRB vyzvaní, aby zasielali svoj formálny súhlas e‑mailom zaslaným na adresu funkčnej schránky SRB, SRB nepredkladá nijaký e‑mail vyjadrujúci súhlas. Jedinou okolnosťou, ktorá evokuje schválenie, je konštatovanie SRB v e‑maile z piatku 15. apríla 2016 odoslanom o 19.04 hod., že tento súhlas bol udelený.

126    Okrem toho v tomto e‑maile z piatku 15. apríla 2016 odoslanom o 19.04 hod., ktorý nebol adresovaný všetkým členom výkonného zasadnutia, prinajmenšom aspoň na začiatku (A, člen výkonného zasadnutia SRB, nebol adresátom tohto e‑mailu, ktorý mu bol zaslaný o 21 minút neskôr), SRB spomenula chybu vo výpočte príspevkov ex ante a oznámila zaslanie zmeneného znenia „memoranda 2“ samostatným e‑mailom. E‑mail z 19.04 hod. dodával, bez poskytnutia dodatočnej lehoty na prípadnú reakciu, že ak členovia výkonného zasadnutia SRB nevnesú námietky, predpokladá sa, že ich už udelené schválenie platí aj na zmenené výšky príspevkov. SRB tým iniciovala konanie o prijatí z dôvodu nedostatku námietok, ktoré je síce upravené v PPVZ, avšak ktoré bolo v konkrétnom prípade začaté za nesprávnych podmienok, najmä s ohľadom na neuvedenie lehoty na prijatie rozhodnutia. To predstavuje okrem dvoch nezrovnalostí, ktoré už boli uvedené v bodoch 120 až 123 vyššie, tretiu procesnú vadu.

127    Následne v ten istý deň o 20.06 hod. SRB zaslala samostatne e‑mail spolu s pripojeným dokumentom XLSX s názvom „Final results15042016.xlsx“. Tento e‑mail znovu nebol zaslaný osobe A. Táto posledná okolnosť predstavuje štvrtú procesnú vadu.

128    Okrem toho z prvého napadnutého rozhodnutia (15. apríl 2016) vyplýva, že napriek tomu, že v e‑maile z 15. apríla 2016 zaslanom o 19.04 hod. nebola uvedená žiadna lehota, súhlas sa považuje za nadobudnutý v ten istý deň, teda logicky o polnoci. Je pravda, že SRB vo svojom e‑maile z 13. apríla 2016 (pripojenom k e‑mailu z 15. apríla 2016 zaslanom o19.04 hod.) uviedla, že má v úmysle prijať rozhodnutie z 15. apríla 2016. Aj za predpokladu, že by táto informácia postačovala na to, aby bolo možné uviesť, že každá námietka musí byť sformulovaná pred polnocou 15. apríla 2016, nič to nemení na tom, že v prejednávanej veci bolo konanie o schválení formou konsenzu začaté v piatok večer o 19.04 hod. a ukončené v ten istý deň o polnoci. Tieto okolnosti zväčšujú účinky tretej procesnej vady konštatovanej v bode 126 vyššie.

129    Taktiež nie je ani preukázané, že toto konanie o schválení formou konsenzu prebehlo riadnym spôsobom, pretože okrem toho, že SRB nezaslala e‑mail z 20.06 hod. osobe A (pozri bod 127 vyššie), čo samo osebe spôsobuje vadu konania, nepreukázala, že ostatní členovia výkonného zasadnutia SRB vedeli o zaslaní tohto e‑mailu z 20.06 hod. (a navyše ani o odoslaní e‑mailu o 19.04 hod.), ani o jeho obsahu. SRB predložila určité materiály na overenie, ktoré mali preukázať, že e‑maily z 19.04 hod. a 20.06 hod. boli doručené do e‑mailových schránok príjemcov. Navyše bez ohľadu na skutočnosť, že toto overenie, vykonané prostredníctvom prieskumu, sa netýka všetkých členov výkonného zasadnutia SRB, vôbec nepreukazuje, že členovia výkonného zasadnutia SRB sa v konkrétnom prípade dozvedeli aspoň o existencii odoslania týchto e‑mailov pred polnocou toho istého dňa.

130    Vzhľadom na samotnú povahu konania o schválení formou konsenzu, ktoré spočíva v odvodení súhlasu z neexistencie námietky, takéto konanie nevyhnutne vyžaduje, aby sa pred prijatím rozhodnutia minimálne preukázalo, že osoby, ktoré sa zúčastnili konania o schválení formou konsenzu, sa o tomto konaní dozvedeli a mohli preskúmať návrh predložený na schválenie. Vzhľadom na údaje uvedené v texte napadnutého rozhodnutia, ako aj na okolnosť, že súbory údajov týkajúcich sa tohto rozhodnutia boli zaslané v ten istý deň NRO (pozri bod 20 vyššie), bolo prvé napadnuté rozhodnutie v prejednávanej veci prijaté najneskôr 15. apríla 2016 o polnoci. SRB však nepredložila dôkaz, ktorý by preukazoval, že pred polnocou sa členovia výkonného zasadnutia SRB mohli oboznámiť s návrhom zmeneného rozhodnutia alebo aspoň s existenciou e‑mailov z 19.04 hod. a 20.06 hod.

131    Okrem toho a incidenčne treba uviesť, že zatiaľ čo príloha prvého napadnutého rozhodnutia navrhnutá na schválenie 13. apríla 2016 bola digitálnym dokumentom vo formáte PDF (pozri body 94 a 120 vyššie), príloha navrhnutá na schválenie večer 15. apríla 2016 bola digitálnym dokumentom vo formáte XLSX (pozri body 96 a 127 vyššie).

132    Treba teda uviesť, že ak by nedošlo k chybe, ktorá je uvedená v e‑mailoch z 15. apríla 2016 večer (pozri bod 95 vyššie), prvé napadnuté rozhodnutie by obsahovalo ako prílohu digitálny dokument vo formáte PDF, a nie súbor vo formáte XLSX.

133    Všeobecný súd môže, pokiaľ ide o tento rozdiel, iba konštatovať, že hoci SRB musí zabezpečiť jednotu a formálnu koherenciu dokumentov predložených na schválenie a následne prijatých, zmenila elektronické formáty. Táto nepresnosť vyvoláva dôsledky, ktoré majú čisto procesnú povahu, keďže údaje poskytnuté vo formáte PDF neobsahujú žiadne podrobnosti v súvislosti s výpočtovými políčkami formátu XLSX a že takýto súbor PDF obsahuje, prinajmenšom v prejednávanej veci, zaokrúhlené hodnoty, na rozdiel od súboru XLSX. Pokiaľ ide o jediný vyrovnávací faktor v závislosti od rizikového profilu uvedený v prvom napadnutom rozhodnutí, teda faktor týkajúci sa európskeho kontextu, zo skutočností obsiahnutých v odpovediach SRB vyplýva, že hodnota poskytnutá v prvom napadnutom rozhodnutí, tak ako bola predložená v odpovedi na prvé uznesenie, teda v súbore PDF, nie je presná hodnota nachádzajúca sa v súbore XLSX – ktorá obsahuje štrnásť desatinných miest –, ale hodnota zaokrúhlená na dve desatinné miesta, ktorá nie je použiteľná na overenie výpočtu príspevku.

134    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že okrem chýbajúceho osvedčenia konštatovaného v bode 106 vyššie, ktoré implikuje zrušenie napadnutých rozhodnutí, bolo konanie o prijatí prvého napadnutého rozhodnutia vedené v zjavnom rozpore s procesnými požiadavkami týkajúcimi sa schválenia tohto rozhodnutia členmi výkonného zasadnutia SRB a získania tohto schválenia.

135    V tejto súvislosti treba poznamenať, že skutočnosť, že fyzické alebo právnické osoby sa nemôžu odvolávať na porušenie pravidiel, ktoré nie sú určené na zabezpečenie ochrany jednotlivcov, ale ktoré majú za cieľ organizovať vnútorné fungovanie služieb v záujme riadnej správy vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C‑69/89, EU:C:1991:186, body 49 a 50) neznamená, že jednotlivec sa nikdy nemôže účinne dovolávať porušenia pravidla upravujúceho rozhodovací proces vedúci k prijatiu aktu Únie. Treba totiž rozlišovať medzi ustanoveniami upravujúcimi vnútorné postupy inštitúcie, na ktorých porušenie sa fyzické a právnické osoby nemôžu odvolávať, pretože sa týkajú len spôsobov vnútorného fungovania inštitúcie, ktoré nemôžu mať vplyv na ich právne postavenie, a ustanoveniami, na ktorých porušenie sa naopak možno odvolávať, pokiaľ zakladajú práva a sú zložkou právnej istoty pre tieto osoby (rozsudok zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, T‑122/09, neuverejnený, EU:T:2011:46, bod 103).

136    V prejednávanej veci analýza priebehu postupu prijímania prvého napadnutého rozhodnutia preukazuje značný počet porušení pravidiel týkajúcich sa organizácie elektronického písomného konania prijímania rozhodnutí. Aj keď to článok 9 PPVZ výslovne nestanovuje, je zrejmé, že v každom písomnom konaní sa nevyhnutne vyžaduje zaslanie návrhu rozhodnutia všetkým členom rozhodovacieho orgánu dotknutého týmto konaním. Konkrétne, pokiaľ ide o postup pri prijímaní rozhodnutia formou konsenzu, ako je to v prejednávanej veci (pozri body 126 až 130 vyššie), rozhodnutie nemožno prijať bez toho, aby bolo preukázané, že všetci členovia sa vopred mohli oboznámiť s návrhom rozhodnutia. Nakoniec tento postup vyžaduje uvedenie lehoty umožňujúcej členom tohto orgánu, aby sa vyjadrili k návrhu.

137    V prejednávanej veci však boli porušené tieto procesné pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie podstatných formálnych náležitostí, ktoré sú vlastné každému elektronickému písomnému konaniu a akémukoľvek konaniu o schválení formou konsenzu. Tieto porušenia majú priamy vplyv na právnu istotu, pretože vedú k prijatiu rozhodnutia, o ktorom sa nepreukázalo, že bolo predmetom nielen schválenia príslušným orgánom, ale aj predchádzajúceho oboznámenia sa všetkými jeho členmi.

138    Nedodržanie takýchto procesných pravidiel, ktoré sú nevyhnutné na vyjadrenie súhlasu, predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí, ktoré môže súd Únie preskúmať z úradnej povinnosti  (rozsudky z 24. júna 2015, Španielsko/Komisia, C‑263/13 P, EU:C:2015:415, bod 56, a z 20. septembra 2017, Tilly‑Sabco/Komisia, C‑183/16 P, EU:C:2017:704, bod 116).

139    Pokiaľ ide napokon o druhé napadnuté rozhodnutie, treba uviesť, že nenahrádza prvé napadnuté rozhodnutie, ktoré stanovilo výšku príspevkov, ale prináša len úpravu týchto hodnôt z obmedzeného technického hľadiska. Zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia má nevyhnutne za následok zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia.

140    Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ostatných tvrdeniach žalobkyne, napadnuté rozhodnutia musia byť zrušené tiež z dôvodu porušenia procesných pravidiel týkajúcich sa ich prijatia.

 O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

141    Žalobkyňa pripomína, že podľa judikatúry musí byť požiadavka odôvodnenia posudzovaná v závislosti od záujmu, ktorý môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie.

142    Podľa žalobkyne pritom ani odôvodnenie obsiahnuté v napadnutých rozhodnutiach, ani odôvodnenie obsiahnuté v platobných výmeroch nemožno považovať za dostatočné.

143    Po prvé tieto odôvodnenia neumožňujú určiť, či sa SRB opierala o jej (opravené) vyhlásenie v elektronickej podobe alebo o jej písomné vyhlásenie, do akej výšky bola do výpočtu príspevku zahrnutá celková suma súvahy (opravená o fiduciárne derivátové nástroje alebo nie) a či výpočet vykonaný v napadnutých rozhodnutiach vychádzal z hrubej alebo čistej hodnoty derivátových zmlúv.

144    Po druhé príloha 2 prvého platobného výmeru sa týka výlučne príspevku na rok 2015. Hoci príloha 1 prvého platobného výmeru sa týkala príspevku na rok 2016, uvádzala len výsledok výpočtu bez jeho parametrov. Ani napadnuté rozhodnutia, ani platobné výmery nevysvetľovali jasne etapy výpočtov, ani klasifikácie použité na žalobkyňu. Vierohodne neuvádzali výpočet príspevku založený na hodnotách deklarovaných žalobkyňou (ako je súčet pasív, vlastné zdroje, chránené vklady, záväzky vyplývajúce zo všetkých derivátových zmlúv, atď.). Žalobkyňa tiež nemôže vedieť, v akom rozsahu SRB vykonala posúdenia, ktoré sa odchyľovali od údajov uvedených v písomnom vyhlásení. V tejto súvislosti žalobkyňa pripomína, že predložila dva formuláre vyhlásenia, z ktorých mal byť podľa jej právneho názoru použitý len jeden.

145    Odkaz v napadnutých rozhodnutiach na ich právny základ tiež nemôže napraviť nedostatok odôvodnenia. Na jednej strane napadnuté rozhodnutia uvádzajú len článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 bez toho, aby odkazovali na smernicu 2014/59 alebo na delegované nariadenie 2015/63, napriek tomu, že sú rozhodujúce pre výpočet príspevku. Na druhej strane odkaz, hoci vyčerpávajúci, na právny základ nie je v prejednávanej veci dostatočný. Požiadavky na odôvodnenie sú o to prísnejšie, že právny kontext prijatého rozhodnutia nie je známy a prijaté opatrenie je medzi dotknutými stranami sporné.

146    Žalobkyňa pripúšťa, že výpočet príspevkov ex ante je zložitý. Táto zložitosť však konkrétne vyžaduje, aby osoby povinné platiť príspevok mohli overiť, či SRB vykonala právne podložený výpočet príspevku. Navyše odôvodnenie by zároveň poskytlo SRB možnosť vlastnej kontroly. Okrem toho, na rozdiel od oblasti kartelového práva, parametre výpočtu príspevkov ex ante zo strany SRB sú podrobne upravené uplatniteľnou právnou úpravou. V dôsledku toho by pre SRB nemalo byť príliš zložité vysvetliť žalobkyni etapy výpočtov, ktoré musela vykonať na dosiahnutie získaných výsledkov.

147    Ani prípadný záujem iných inštitúcií na zachovaní dôvernosti nie je prekážkou primeraného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, pretože žalobkyňa sa chcela dozvedieť informácie len o svojich osobných údajoch.

148    Okrem toho prístup k spisu, ktorý bol poskytnutý na podnet žalobkyne po podaní tejto žaloby, nemôže napraviť nedostatok odôvodnenia.

149    Pokiaľ ide o druhé napadnuté rozhodnutie, ani toto nie je právne dostatočne odôvodnené. List z 22. mája 2016, ktorý SRB zaslala NRO, totiž len uvádza, že úprava „piliera IV“ viedla k zmene prvého napadnutého rozhodnutia. Technická poznámka (technical note with further background), na ktorú odkazuje tento list, nebola pripojená ani k druhému napadnutému rozhodnutiu, ani k druhému platobnému výmeru.

150    Pokiaľ ide o list z 23. mája 2016, ktorý FMSA zaslal spolkovému združeniu nemeckých verejných bánk, FMSA ňom oznámil, že priemerná zmena výšky ročného príspevku pre povolené inštitúcie v Nemecku predstavuje 1,21 %. V prípade žalobkyne však zvýšenie stanovené v druhom napadnutom rozhodnutí zodpovedalo 11,45 % príspevku na rok 2016, ktorý bol stanovený predtým.

151    Navyše dôvod uvedený v druhom platobnom výmere na odôvodnenie opravy sa týkal parametra vzťahujúceho sa na systém inštitucionálnej ochrany. Tento výmer odkazuje na kolónky CD 133 a CD 134 svojej prílohy. V kolónke CD 134 sa však nenachádza žiadna hodnota. Okrem toho, zmeny sa neobmedzovali len na dve uvedené kolónky.

152    SRB popiera tieto tvrdenia.

153    Tvrdí, že žalobkyňa nie je ani adresátom napadnutých rozhodnutí, ani nimi nie je priamo dotknutá. Tieto rozhodnutia boli určené FMSA a ich odôvodnenia boli dostatočné pre FMSA, ktorý bol rovnako ako všetky ostatné NRO významne zapojený do výpočtu príspevkov ex ante na rok 2016. V každom prípade sú dostatočne odôvodnené, a to aj vo vzťahu k žalobkyni.

154    Po prvé napadnuté rozhodnutia odkazujú na nariadenie č. 806/2014 ako na právny základ. Toto nariadenie, delegované nariadenie 2015/63, vykonávacie nariadenie 2015/81, ako aj smernica 2014/59 podrobne uvádzajú metódu, ktorá sa má použiť na výpočet príspevkov ex ante. Napadnuté rozhodnutia boli teda prijaté v kontexte, ktorý bol žalobkyni dobre známy. Po druhé žalobkyňa bola úzko zapojená do konania. Vedela o hlavnom uvažovaní, keďže výpočet vychádza na jednej strane zo základnej metódy vysvetlenej v predpisoch uvedených vyššie a na druhej strane z podrobných údajov, ktoré sama poskytla. Po tretie žalobkyňa získala mimoriadne podrobné vysvetlenia týkajúce sa výpočtu a uplatneného uvažovania v platobných výmeroch. Navyše dostala doplňujúce informácie, a to vstupné hodnoty, medzitýmny výpočet a konečný výsledok výpočtu na základe svojej žiadosti o prístup k dokumentom.

155    Žalobkyňa teda ide nad rámec požiadaviek vyžadovaných povinnosťou odôvodnenia, keď tvrdí, že musí mať informácie, ktoré jej umožňujú prepočítať presnú výšku jej príspevku ex ante. Príspevky inštitúcií ex ante sú vzájomne prepojené a jednotlivé etapy postupu výpočtu pre jednu inštitúciu vyžadujú, aby sa použili údaje celej skupiny alebo prinajmenšom veľkého počtu inštitúcií. V tomto kontexte musí byť povinnosť odôvodnenia zladená s povinnosťou ochrany profesijného tajomstva iných inštitúcií. Žalobkyňa však už mala prístup ku všetkým informáciám, ktoré sa jej týkali, a nesúviseli s inými inštitúciami.

156    Vo svojej odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom Komisia na pojednávaní v tejto súvislosti dodala, že aj keď z ekonomického hľadiska bolo možné posúdiť rizikový profil inštitúcie výlučne na základe jej vlastných údajov, vzájomná závislosť príspevkov ex ante všetkých inštitúcií je v prejednávanej veci uložená na základe uplatniteľnej právnej úpravy, najmä článku 69 ods. 1 a článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014.

157    Podľa SRB prístup, ktorý neumožňuje úplne prepočítať výšku príspevkov ex ante, je okrem toho v súlade so správnou praxou, ktorá existuje v iných oblastiach práva Únie, najmä v oblasti práva hospodárskej súťaže. Navyše treba zohľadniť praktické a technické možnosti povinnosti odôvodnenia v lehote stanovenej na prijatie napadnutých rozhodnutí.

158    Pokiaľ ide o druhé napadnuté rozhodnutie, FMSA bol informovaný o konaní a o dôvodoch, ktoré boli základom úpravy, a to v liste podpísanom podpredsedom SRB a oznámenom všetkým NRO spolu s druhým napadnutým rozhodnutím. Detailné odôvodnenie, ako aj podrobnosti nového výpočtu boli žalobkyni poskytnuté v druhom platobnom výmere.

159    Napokon, keďže tvrdenie o existencii pochybenia pri (opravenom) výpočte príspevkov ex ante na rok 2016, pokiaľ ide o žalobkyňu, nie je podložené, žalobkyňa nemá podľa SRB nijaký legitímny záujem na zrušení napadnutých rozhodnutí pre prípadnú formálnu vadu.

160    Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované v článku 296 ZFEÚ má byť prispôsobené povahe daného aktu a má uvádzať jasným a jednoznačným spôsobom úvahy inštitúcie, autora aktu, spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenie prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonať jeho preskúmanie (pozri rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma de Galicia a Retegal/Komisia, C‑70/16 P, EU:C:2017:1002, bod 59 a citovanú judikatúru).

161    Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiež s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok zo 7. marca 2013, Acino/Komisia, T‑539/10, neuverejnený, EU:T:2013:110, bod 124 a citovanú judikatúru).

162    Okrem toho, odôvodnenie aktu musí byť logické, najmä bez vnútorných rozporov, ktoré bránia porozumieť dôvodom, na ktorých sa tento akt zakladá (pozri rozsudok z 15. júla 2015, Pilkington Group/Komisia, T‑462/12, EU:T:2015:508, bod 21 a citovanú judikatúru).

163    Na úvod treba pripomenúť, že hoci v systéme zavedenom nariadením č. 806/2014 a vykonávacím nariadením 2015/81 sú rozhodnutia, ktorými sa stanovujú príspevky ex ante, oznámené NRO, inštitúcie, ktoré sú dlžníkmi týchto príspevkov, medzi ktoré patrí aj žalobkyňa, sú na rozdiel od toho, čo tvrdí SRB, individuálne a priamo dotknuté uvedenými rozhodnutiami (pozri body 61 až 82 vyššie).

164    Preto sa záujem, ktorý môžu mať tieto inštitúcie na poskytnutí vysvetlení, musí zohľadniť aj pri posudzovaní rozsahu povinnosti odôvodniť predmetné rozhodnutia. Okrem toho treba pripomenúť, že účelom odôvodnenia je tiež umožniť súdu Únie vykonať svoje preskúmanie.

165    V prejednávanej veci a bez toho, aby bolo potrebné skúmať tvrdenia žalobkyne týkajúce sa toho, že v prvom napadnutom rozhodnutí neboli uvedené informácie o tom, ktoré z jej vyhlásení SRB použila na účely výpočtu, a z akých dôvodov, treba uviesť, že SRB sa dopustila viacerých porušení povinnosti odôvodnenia.

166    Na jednej strane text prvého napadnutého rozhodnutia obsahuje len zmienku o nariadení č. 806/2014, osobitne o jeho článku 70 ods. 2, pripomína konzultácie a spoluprácu s orgánmi [Európska centrálna banka (ECB) a vnútroštátne orgány] a skutočnosť, že výpočet sa vykonáva takým spôsobom, aby súčet všetkých individuálnych príspevkov neprekračoval určitú úroveň (a to 12,5 % cieľovej úrovne stanovenej v článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014). Neobsahuje žiadnu informáciu týkajúcu sa jednotlivých etáp výpočtu príspevku žalobkyne, ani údaje týkajúce sa týchto jednotlivých etáp.

167    Je pravda, že znenie článku 70 nariadenia č. 806/2014 uvedené v prvom napadnutom rozhodnutí, osobitne jeho odseku 6, umožňuje domnievať sa, že SRB pri výpočte príspevkov ex ante uplatňuje najmä „delegované akty, v ktorých sa spresňuje pojem úpravy príspevkov pomerne k rizikovému profilu inštitúcií, prijaté Komisiou podľa článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ“, teda v prejednávanej veci delegované nariadenie 2015/63.

168    Navyše delegované nariadenie 2015/63 obsahuje podrobné pravidlá, ktoré musí SRB uplatniť pri výpočte príspevkov.

169    Tieto skutočnosti však nepostačujú na pochopenie, ako SRB v prípade žalobkyne uplatnila tieto pravidlá, aby dospela k výške príspevku, ktorý sa jej týka, uvedeného v prílohe prvého napadnutého rozhodnutia.

170    Treba dodať, že prvé napadnuté rozhodnutie neuvádza predbežné rozhodnutia prijaté SRB na účely vykonania právnej úpravy týkajúcej sa výpočtu príspevkov, teda prinajmenšom rozhodnutia uvedené v bode 29 vyššie.

171    Treba však na jednej strane konštatovať, že tieto predbežné rozhodnutia určujú prvky postupu výpočtu, ako aj samotný výpočet príspevkov. Na druhej strane tieto predbežné rozhodnutia nielen vykonávajú, ale v prípade niektorých z nich aj dopĺňajú uplatniteľnú právnu úpravu. Keďže tieto predbežné rozhodnutia neboli uverejnené ani neboli iným spôsobom oznámené inštitúciám, tvrdenie SRB, podľa ktorého odôvodnenie prvého napadnutého rozhodnutia bolo dostatočné, pretože nariadenie č. 806/2014, delegované nariadenie 2015/63, vykonávacie nariadenie 2015/81, ako aj smernica 2014/59 podrobne uvádzajú metódu, ktorá sa má použiť na výpočet príspevkov ex ante (pozri bod 154 vyššie), nemôže uspieť.

172    Stačí uviesť dva príklady z týchto predbežných rozhodnutí uvedených v bode 29 vyššie, a to po prvé rozhodnutie SRB/ES/SRF/2016/01 (pozri bod 29 ôsmu zarážku vyššie), ktorého článok 1 stanovuje cieľovú úroveň na rok 2016, ktorá predstavuje prvok zohľadnený pri výpočte príspevku ex ante žalobkyne (pozri článok 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81 a prílohu I etapu 6 delegovaného nariadenia 2015/63) a po druhé predbežné rozhodnutie SRB/ES/SRF/2015/00 (pozri bod 29 prvú zarážku vyššie), ktorým sa vykonáva článok 6 ods. 1 písm. d) delegovaného nariadenia 2015/63 týkajúci sa dodatočných ukazovateľov rizika vytvárajúcich rizikový pilier IV, teda jeden z rizikových pilierov uplatnených v prejednávanej veci zo strany SRB, čo vyplýva zo súboru údajov uvedených v bode 29 vyššie.

173    Aj keď tieto predbežné rozhodnutia SRB žalobkyni oznámila, stalo sa tak až 3. augusta 2016, teda po podaní tejto žaloby.

174    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že dodržanie povinnosti odôvodnenia sa musí posudzovať podľa informácií, ktorými žalobca disponuje v čase podania žaloby (pozri rozsudok z 12. novembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑406/06, neuverejnený, EU:T:2008:484, bod 50 a citovanú judikatúru).

175    Na druhej strane, pokiaľ ide o prílohu prvého napadnutého rozhodnutia, treba uviesť, že aj keď obsahuje hodnotu pre korekčný faktor v závislosti od rizikového profilu v európskom kontexte, neobsahuje žiadny podobný údaj týkajúci sa korekčného faktora v závislosti od rizikového profilu pre časť výpočtu vykonaného vo vnútroštátnom kontexte. Rovnako, hoci spresňuje typ metódy výpočtu použitej v európskom kontexte, neposkytuje žiadnu informáciu, pokiaľ ide o metódu výpočtu použitú SRB s ohľadom na vnútroštátny kontext.

176    Ako však vyplýva z článku 8 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia 2015/81, časť výpočtu príspevkov uskutočneného SRB s odkazom na vnútroštátny kontext sa na výpočte výšky príspevku inštitúcií na rok 2016 podieľa vo výške 60 % a európska časť len vo výške 40 %. Zdá sa teda, že odôvodnenie uvedené v prvom napadnutom rozhodnutí je nedostatočné.

177    Treba dodať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí SRB, nedostatočnosť odôvodnenia prvého napadnutého rozhodnutia nemôže byť kompenzovaná odôvodnením obsiahnutým v prvom platobnom výmere, ktorý FMSA prijala na účely výkonu tohto rozhodnutia.

178    Je pravda, že v prejednávanej veci prvý platobný výmer obsahuje podrobnejšie vysvetlenia týkajúce sa výpočtu príspevku žalobkyne, a to tak jeho „európskej“ časti, ako aj jeho „vnútroštátnej“ časti.

179    V systéme zavedenom uplatniteľnou právnou úpravou však počíta a stanovuje príspevky ex ante SRB. Rozhodnutia SRB týkajúce sa výpočtu týchto príspevkov sú určené len NRO (článok 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81) a NRO majú povinnosť ich oznámiť inštitúciám (článok 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/81) a vyberať príspevky od inštitúcií na základe uvedených rozhodnutí (článok 67 ods. 4 nariadenia č. 806/2014).

180    Ak teda SRB koná podľa článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014, prijíma rozhodnutia definitívnej povahy, ktoré sa individuálne a priamo týkajú inštitúcií.

181    V dôsledku toho ich SRB, ako autorka týchto rozhodnutí, musí odôvodniť. Táto povinnosť nemôže byť delegovaná na NRO, ktoré ani nemôžu porušenie tejto povinnosti odstrániť bez toho, aby nebolo ohrozené postavenie SRB ako autorky uvedených rozhodnutí a jej zodpovednosť v tomto ohľade, a vzhľadom na rôznorodosť NRO vyvolané riziko rozdielneho zaobchádzania s inštitúciami, pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutí SRB.

182    V každom prípade treba uviesť, že údaje uvedené v prílohe 1 k prvému platobnému výmeru, ktoré sú uvedené ako podrobnosti o výpočte príspevku ex ante žalobkyne, nie sú identifikované ako údaje SRB. Naopak, tieto údaje sú prezentované ako neoddeliteľná súčasť platobného výmeru, ktorý je aktom nemeckého práva, takže nie je možné odlíšiť prvky, ktorých autorom je FMSA, od prvkov, ktoré prípadne pochádzajú od SRB.

183    Okrem toho treba uviesť, že aj keď korekčný faktor v závislosti od rizikového profilu musí nevyhnutne obsahovať všetky požadované desatinné miesta, pokiaľ nemá ísť o približný výpočet, korekčný faktor uvedený v prílohe k prvému platobnému výmeru (so štyrmi desatinnými miestami) nezodpovedá korekčnému faktoru (s dvoma desatinnými miestami) prílohy prvého napadnutého rozhodnutia tak, ako bolo oznámené žalobkyni 3. augusta 2016 (pozri bod 29 vyššie) a predložené Všeobecnému súdu v prílohe A.22 žaloby, ani korekčnému faktoru (s pätnástimi desatinnými miestami) tejto istej prílohy, ktorá bola predložená Všeobecnému súdu v odpovedi na druhé uznesenie.

184    Rovnako a po druhé ďalšie hodnoty, ktoré vyžadujú rovnaké spresnenie a ktoré sú uvedené (so štyrmi desatinnými miestami) v prvom platobnom výmere (pozri kolónky CD 21 (ukazovateľ finančnej páky), CD 35 (kombinovaný ukazovateľ piliera I), CD 36 (kombinovaný ukazovateľ piliera IV), CD 37 (kombinovaný ukazovateľ) alebo CD 38 (záverečný kombinovaný ukazovateľ) v prílohe 1 tohto výmeru), nezodpovedajú ukazovateľom uvedeným (len s dvoma desatinnými miestami) v súbore údajov, ktorý SRB poskytla žalobkyni 3. augusta 2016 (pozri bod 29 vyššie) a predloženému Všeobecnému súdu v prílohe A.25 žaloby.

185    Okrem toho, pokiaľ ide o tento posledný súbor údajov, ktorý SRB poskytla žalobkyni, treba pripomenúť judikatúru citovanú v bode 174 vyššie, podľa ktorej musí byť dodržanie povinnosti odôvodnenia posudzované v závislosti od informácií, ktoré má žalobkyňa k dispozícii v čase podania žaloby.

186    Z vyššie uvedeného však vyplýva, že rovnako ako rozhodnutia uvedené v bode 29 vyššie, tento súbor bol žalobkyni poskytnutý zo strany SRB až po podaní tejto žaloby.

187    Pokiaľ ide o druhé napadnuté rozhodnutie, treba uviesť, že aj ono porušuje povinnosť odôvodnenia z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené vo vzťahu k prvému napadnutému rozhodnutiu, a navyše aj z dôvodu, že neposkytuje nijaké odôvodnenie týkajúce sa úpravy, ktorú vykonáva.

188    Je pravda, že dôvody tejto úpravy boli vysvetlené v liste z 22. mája 2016, ktorý SRB zaslala NRO spolu s druhým napadnutým rozhodnutím, a v liste z 23. mája 2016, ktorý FMSA zaslal nemeckým inštitúciám.

189    Tieto listy však obsahujú len všeobecné vysvetlenia dôvodov úpravy vykonanej druhým napadnutým rozhodnutím. Pokiaľ ide o technickú poznámku, na ktorú odkazuje list z 22. mája 2016, túto technickú poznámku nepredložila SRB.

190    V súvislosti s odôvodnením uvedeným v druhom platobnom výmere a v súbore údajov poskytnutom žalobkyni 3. augusta 2016, odkazuje sa na úvahy uvedené v bodoch 177 až 184 vyššie.

191    Okrem toho treba ešte uviesť, že pokiaľ ide o faktor úpravy v závislosti od rizikového profilu v kontexte eurozóny (risk adjustment factor in the EA environnement) okrem toho, že predmetné dokumenty neuvádzajú presnú hodnotu tohto faktora, ale zaokrúhlenie na deväť, či dokonca dve, desatinné miesta, majú navyše odlišnú hodnotu ([dôverné] pre druhý platobný výmer a [dôverné] pre súbor údajov) od hodnoty uvedenej v prílohe druhého napadnutého rozhodnutia ([dôverné]).

192    Napokon pokiaľ ide o argumentáciu SRB uvedenú v bode 159 vyššie, treba ju zamietnuť. Hoci z judikatúry vyplýva, že žalobca nemá žiadny legitímny záujem na zrušení rozhodnutia z dôvodu formálnej vady alebo nedostatku odôvodnenia rozhodnutia v prípade, ak by zrušenie rozhodnutia mohlo viesť iba k prijatiu nového rozhodnutia, ktoré by bolo vecne zhodné so zrušeným rozhodnutím [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. mája 2017, Schräder/OCVV – Hansson (SEIMORA), T‑425/15, T‑426/15 a T‑428/15, neuverejnený, EU:T:2017:305, bod 109 a citovanú judikatúru], treba konštatovať, že v prejednávanej veci nemožno vylúčiť, že zrušenie napadnutých rozhodnutí bude viesť k prijatiu odlišných rozhodnutí. Ak totiž chýba úplná informácia o zisteniach a predbežných výpočtoch SRB a všetkých údajoch týkajúcich sa ostatných inštitúcií napriek vzájomnej závislosti príspevku žalobkyne s príspevkom každej z ostatných inštitúcií, ani žalobkyňa, ani Všeobecný súd nemôžu v prejednávanej veci overiť, či by zrušenie týchto rozhodnutí nevyhnutne viedlo k prijatiu nového totožného rozhodnutia, pokiaľ ide o meritum veci.

193    Z uvedeného vyplýva, že okrem dôvodov zrušenia, ktoré už boli uvedené v bodoch 86 až 107 a 120 až 140 vyššie, napadnuté rozhodnutia treba zrušiť aj z dôvodu porušenia povinnosti odôvodnenia.

194    V dôsledku toho je potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť bez toho, aby bolo potrebné skúmať prvých šesť žalobných dôvodov uvedených žalobkyňou.

 O trovách

195    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže SRB nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je potrebné zaviazať ju na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.

196    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) z jej výkonného zasadnutia z 15. apríla 2016 o príspevkoch ex  ante na rok 2016 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2016/06) a rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia z 20. mája 2016 o úprave príspevkov ex  ante na rok 2016 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktorým sa dopĺňa rozhodnutie SRB z jej výkonného zasadnutia z 15. apríla 2016 o príspevkoch ex  ante na rok 2016 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2016/13), sa zrušujú v rozsahu, v akom sa týkajú spoločnosti Portigon AG.

2.      SRB znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Portigon.

3.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Collins Kănčeva Barents

Passer       De Baere

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. novembra 2019.

Podpisy

* Jazyk konania: nemčina.