ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 10. mája 2012 (*)
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 2004/18/ES – Postupy zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby – Verejné obstarávanie na dodanie, inštaláciu a údržbu prístrojov na distribúciu teplých nápojov a dodanie čaju, kávy a ostatných prísad – Článok 23 ods. 6 a 8 – Technické špecifikácie – Článok 26 – Podmienky plnenia zákazky – Článok 53 ods. 1 – Zadávacie kritériá pre zákazky – Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka – Výrobky pochádzajúce z ekologického poľnohospodárstva a spravodlivého obchodu – Používanie značiek v rámci formulácie technických špecifikácií a zadávacích kritérií – Článok 39 ods. 2 – Pojem ,doplňujúce informácie‘ – Článok 2 – Zásady verejného obstarávania – Zásada transparentnosti – Článok 44 ods. 2 a článok 48 – Preskúmanie vhodnosti a výber uchádzačov – Minimálna úroveň technickej alebo odbornej spôsobilosti – Dodržanie ,kritérií udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov‘“
Vo veci C‑368/10,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ podaná 22. júla 2010,
Európska komisia, v zastúpení: C. Zadra a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
proti
Holandskému kráľovstvu, v zastúpení: C. Wissels a M. de Ree, splnomocnené zástupkyne,
žalovanému,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia R. Silva de Lapuerta, E. Juhász, G. Arestis a D. Šváby (spravodajca),
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. októbra 2011,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 15. decembra 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Holandské kráľovstvo si tým, že v rámci zadávania verejnej zákazky na dodanie a obhospodarovanie kávových automatov, ktorá bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 16. augusta 2008, provincia Noord‑Holland:
– v technických špecifikáciách predpísala značky MAX HAVELAAR a EKO alebo prinajmenšom značky, ktoré spočívajú na porovnateľných alebo totožných kritériách,
– pri overení spôsobilosti podnikateľov použila kritériá a dôkazy so zreteľom na udržateľnosť nákupov a spoločensky zodpovedné správanie podnikov a
– pri formulovaní niektorých kritérií na vyhodnotenie ponúk použila odkaz na značky MAX HAVELAAR a/alebo EKO alebo prinajmenšom na značky s takými istými kritériami,
nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 23 ods. 6 a 8, článku 2, článku 44 ods. 2 a z článku 48 ods. 1 a 2, ako aj z článku 53 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132), zmenenej a doplnenej nariadením Komisie (ES) č. 1422/2007 zo 4. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 317, s. 34, ďalej len „smernica 2004/18“).
I – Právny rámec
2 V smernici 2004/18 sa nachádzajú najmä tieto odôvodnenia:
„(2) Zadávanie zákaziek v členských štátoch v mene štátu, regionálnych alebo miestnych orgánov a ďalších inštitúcií v správe subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, podlieha rešpektovaniu zásad zmluvy, najmä rešpektovaniu zásady voľného pohybu tovaru, zásady slobody usadiť sa a zásady slobody poskytovať služby a zásad z nich vyplývajúcich, napríklad zásada rovnakého zaobchádzania, zásada nediskriminácie, zásada vzájomného uznávania, zásada proporcionality a zásada transparentnosti. Pri verejných zákazkách, ktoré presahujú určitú hodnotu, sa však odporúča vypracovať predpisy pre koordináciu vnútroštátnych postupov pri zadávaní takýchto zákaziek Spoločenstvom, založené na týchto zásadách s cieľom zabezpečiť ich účinky a zabezpečiť liberalizáciu verejného obstarávania. Tieto koordinačné ustanovenia by sa preto mali vykladať tak v súlade s vyššie uvedenými pravidlami a zásadami, ako aj s ostatnými pravidlami zmluvy.
…
(5) Podľa článku 6 zmluvy [ES, ktorý zodpovedá článku 11 ZFEÚ] sa požiadavky na ochranu životného prostredia majú zahrnúť do definície a plnenia politík Spoločenstva a do činností uvedených v článku 3 uvedenej zmluvy [ES, ktorý v podstate zodpovedá článkom 3 až 6 ZFEÚ a článku 8 ZFEÚ], najmä s cieľom podporovať trvalo udržateľný rozvoj. Táto smernica preto objasňuje, ako môžu verejní obstarávatelia prispieť k ochrane životného prostredia a podporovať trvalo udržateľný rozvoj pri súčasnom zabezpečení možnosti získať čo najlepšiu hodnotu za peniaze vynaložené v rámci zákazky.
…
(29) Technické špecifikácie vypracované verejnými obstarávateľmi musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie liberalizované. Na tento účel musí byť možné predložiť ponuky, ktoré odrážajú rozmanitosť možných technických riešení. Na základe toho musí byť možné vypracovať technické špecifikácie z hľadiska funkčných a výkonnostných požiadaviek, a ak je uvedený odkaz na európsku normu, alebo v prípade, ak takáto norma neexistuje, na vnútroštátnu normu, verejní obstarávatelia musia zvážiť ponuky vypracované na základe rovnocenných podkladov. Na preukázanie rovnocennosti by mali mať uchádzači možnosť použiť akúkoľvek formu dôkazu. Verejní obstarávatelia musia byť schopní uviesť dôvod prípadného rozhodnutia, že v danom prípade neexistuje rovnocennosť. Verejní obstarávatelia, ktorí chcú vymedziť environmentálne požiadavky pre technické špecifikácie danej zákazky, môžu stanoviť environmentálne charakteristiky, napríklad výrobnú metódu, a/alebo špecifikovať účinky skupín výrobkov alebo služieb na životné prostredie. Môžu, ale nie sú povinní použiť príslušné špecifikácie, ktoré sú definované v environmentálnych označeniach, napríklad európskej environmentálnej značke, (viac)národné environmentálne označenia alebo akékoľvek iné environmentálne označenia, za predpokladu, že požiadavky označovania sú vypracované a prijaté na základe vedeckých informácií použitím postupu, ktorého sa môžu zúčastniť všetci zainteresovaní, napr. orgány štátnej správy, spotrebitelia, výrobcovia, distribútori alebo environmentálne organizácie, a za predpokladu, že označenie je prístupné a dostupné pre všetky zainteresované strany. … Technické špecifikácie by mali byť uvedené jasne tak, aby všetci uchádzači vedeli, na čo sa požiadavky stanovené verejným obstarávateľom vzťahujú.
…
(33) Podmienky plnenia zákazky sú v súlade s touto smernicou za predpokladu, že nie sú priamo ani nepriamo diskriminačné a sú uvedené v oznámení o vyhlásení obstarávania alebo v zadávacích podkladoch. Môžu byť určené najmä v prospech odborného vzdelávania priamo na mieste výkonu práce, zamestnávania osôb, ktoré majú problémy so začlenením sa do spoločnosti, boja proti nezamestnanosti alebo ochrany životného prostredia. Okrem iného je možné sa zmieniť napríklad najmä o požiadavkách – platných počas plnenia zákazky – na nábor dlhodobo nezamestnaných alebo na vykonanie opatrení odbornej prípravy pre nezamestnaných alebo mládež, na podstatné splnenie ustanovení základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) predpokladajúc, že takéto ustanovenia neboli vykonané vo vnútroštátnom práve, a na nábor vyššieho počtu osôb so zdravotným postihnutím, ako to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy.
…
(39) Overovanie spôsobilosti uchádzačov… a ich výber by sa mali uskutočniť v transparentných podmienkach. Na tento účel by sa mali určiť nediskriminačné kritériá, ktoré verejní obstarávatelia môžu používať pri výbere účastníkov súťaže a prostriedkov, ktoré hospodárske subjekty môžu používať na preukázanie, že tieto kritériá spĺňajú. V rovnakom duchu transparentnosti by sa malo od verejného obstarávateľa vyžadovať, aby uviedol, hneď ako je zákazka daná do súťaže, kritériá výberu účastníkov, ktoré použije a úroveň osobitnej spôsobilosti, ktorú môže, ale nemusí vyžadovať od hospodárskych subjektov pred ich prijatím do konania verejného obstarávania.
…
(46) Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečia súlad so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania a ktoré zaručia, aby sa ponuky posudzovali v podmienkach efektívnej hospodárskej súťaže. Z toho dôvodu by bolo vhodné umožniť, aby sa pri zadávaní zákazky použili iba dve kritériá: ,najnižšia cena‘ a ,ekonomicky najvýhodnejšia ponuka‘.
Na zabezpečenie súladu so zásadou rovnakého zaobchádzania pri zadávaní zákaziek je potrebné stanoviť povinnosť – uznanú judikatúrou – zabezpečiť potrebnú transparentnosť, ktorá umožní, aby všetci uchádzači boli primerane informovaní o kritériách a spôsoboch, ktoré sa budú uplatňovať na zistenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Verejní obstarávatelia sú preto zodpovední za uvádzanie kritérií pre zadanie zákazky a relatívnych váh priradených každému z týchto kritérií v dostatočnom časovom predstihu, aby ich uchádzači poznali pri príprave svojich ponúk…
Keď sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať zákazku na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, posúdia ponuky s cieľom určiť, ktorá z nich ponúka najlepšiu hodnotu za vynaložené peniaze. Na účely tohto posúdenia sa musia určiť ekonomické a kvalitatívne kritériá, ktoré ako celok musia umožniť určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky pre verejného obstarávateľa. Určenie týchto kritérií závisí od predmetu zákazky, pretože kritériá musia umožňovať posúdenie úrovne plnenia ponúkanej každým z uchádzačov z hľadiska predmetu zákazky, ktorý je definovaný v technických špecifikáciách, a zmerať úžitok za vynaložené peniaze pre každú ponuku.
S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie by kritériá pre zadanie zákazky mali umožňovať, aby sa ponuky porovnávali a posudzovali objektívne. Ak sú tieto podmienky splnené, ekonomické a kvalitatívne kritériá pre zadanie zákazky, napríklad splnenie environmentálnych požiadaviek, môžu verejnému obstarávateľovi umožniť splnenie potrieb dotknutej verejnosti, ktoré sú uvedené v špecifikáciách zákazky. Za rovnakých podmienok môže verejný obstarávateľ použiť kritériá zamerané na splnenie sociálnych požiadaviek, najmä ako reakciu na potreby – definované v špecifikáciách zákazky – obzvlášť znevýhodnených skupín osôb, medzi ktoré patria osoby, ktoré sú príjemcami/používateľmi prác, dodávok tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zákazky.“
3 V súlade s článkom 1 ods. 2 písm. c) smernice 2004/18 sú verejné zákazky na dodávku tovaru iné verejné zákazky ako verejné zákazky na práce uvedené v písmene b) tohto odseku, ktorých predmetom je nákup, lízing, prenájom alebo kúpa výrobkov na splátky, s možnosťou odkúpenia alebo bez takejto možnosti, pričom verejná zákazka, ktorej predmetom je dodávka výrobkov a ktorá taktiež ako vedľajší predmet zahŕňa ich montáž a inštaláciu, sa považuje za verejnú zákazku na dodávku tovaru. Na základe článku 7 tejto smernice sa táto smernica vzťahuje na také zákazky, s výnimkou zákaziek zadaných v oblasti obrany alebo prostredníctvom centrálneho nákupu, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty sa rovná alebo je vyššia ako 206 000 eur, ak boli zadané verejným obstarávateľom neuvedeným v prílohe IV uvedenej smernice. Pokiaľ ide o Holandské kráľovstvo, v tejto prílohe nie sú uvedené provincie.
4 Článok 2 smernice 2004/18 stanovuje:
„Zásady zadávania zákaziek
Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne.“
5 Bod 1 písm. b) prílohy VI smernice 2004/18 definuje pojem „technické špecifikácie“ v prípade verejných zákaziek na dodávku tovaru ako „špecifikácie v dokumente, ktorý definuje požadované charakteristické vlastnosti výrobku…, ako sú napríklad úrovne kvality, úrovne environmentálneho profilu, návrh všetkých požiadaviek… a posúdenia zhody, výkonu, vhodnosti na použitie výrobku, bezpečnosti alebo rozmerov, vrátane požiadaviek súvisiacich s výrobkom čo sa týka názvu, pod ktorým sa výrobok predáva, terminológie, symbolov, skúšania a skúšobných metód, balenia, označovania a etiketovania, návodu na použitie, výrobných postupov a metód a postupov posudzovania zhody“.
6 Článok 23 tejto smernice stanovuje:
„1. Technické špecifikácie v zmysle bodu 1 prílohy VI sa uvedú v dokumentácii k zadávaciemu konaniu…
2. Technické špecifikácie umožňujú rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov a nemajú za následok vytváranie neopodstatnených prekážok pre otváranie verejného obstarávania hospodárskej súťaži.
3. … technické špecifikácie majú byť formulované:
…
b) alebo pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek; funkčné požiadavky [tieto požiadavky – neoficiálny preklad] môžu zahŕňať environmentálne charakteristiky. Takéto parametre však musia byť dostatočne presné na to, aby uchádzačom umožnili určiť predmet zákazky a aby verejným obstarávateľom umožnili zadanie zákazky;
…
6. Ak verejní obstarávatelia stanovia environmentálne charakteristiky pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek podľa odseku 3 písm. b), môžu použiť podrobné špecifikácie, alebo v prípade potreby ich časti, ako sú vymedzené v európskej alebo (viac)národnej environmentálnej značke alebo v akejkoľvek inej environmentálnej značke za predpokladu, že:
– tieto špecifikácie sú vhodné na vymedzenie charakteristík dodávok tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom zákazky,
– požiadavky pre označenie sú vypracované na základe vedeckých informácií,
– environmentálne značky sú prijaté v rámci postupu, ktorého sa môžu zúčastniť všetky zainteresované strany, ako sú vládne inštitúcie, spotrebitelia, výrobcovia, distribútori a environmentálne organizácie, a
– sú dostupné pre všetky zainteresované strany.
Verejní obstarávatelia môžu uviesť, že výrobky a služby, ktoré sú označené environmentálnou značkou, sa považujú za výrobky a služby spĺňajúce technické špecifikácie stanovené v zadávacích podkladoch; musia uznať každý iný vhodný dôkazný prostriedok, ako napr. technickú dokumentáciu výrobcu alebo protokol o skúške od uznávanej inštitúcie.
…
8. Pokiaľ si to nevyžaduje predmet zákazky, technické špecifikácie sa nesmú odvolávať na konkrétnu značku alebo zdroj, alebo na určitý postup alebo na ochranné známky, patenty, druhy alebo určitý pôvod alebo výrobu s úmyslom uprednostniť alebo vylúčiť určité podniky alebo určité výrobky. Takýto odkaz sa povolí len výnimočne, ak nie je možný dostatočne presný a zrozumiteľný opis predmetu zákazky podľa odsekov 3 a 4; takýto odkaz sa doplní slovami ,alebo ekvivalentné‘.“
7 Článok 26 smernice 2004/18 znie takto:
„Podmienky plnenia zákaziek
Verejní obstarávatelia môžu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky, ak sú tieto podmienky v súlade s právom Spoločenstva a sú uvedené v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v špecifikáciách. Podmienky upravujúce plnenie zákazky sa môžu týkať najmä sociálnych a environmentálnych aspektov.“
8 Článok 39 ods. 2 tejto smernice stanovuje:
„Verejní obstarávatelia alebo príslušné útvary poskytnú doplňujúce informácie týkajúce sa špecifikácií a akejkoľvek sprievodnej dokumentácie najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty stanovenej pre prijímanie ponúk, ak bola žiadosť o ne podaná s dostatočným predstihom.“
9 Článok 44 smernice 2004/18 s názvom „Overovanie spôsobilosti, výber účastníkov a zadávanie zákaziek“ vo svojom odseku 1 stanovuje, že zákazky sa zadávajú na základe kritérií stanovených najmä v článku 53 tejto smernice potom, keď verejní obstarávatelia overia spôsobilosť hospodárskych subjektov nevylúčených na základe kritérií týkajúcich sa najmä odborných a technických vedomostí alebo ich spôsobilosti, ktoré sú uvedené v článku 48 tejto smernice. V zmysle článku 44 ods. 2 uvedenej smernice:
„Verejní obstarávatelia môžu od záujemcov a uchádzačov vyžadovať, aby spĺňali minimálnu úroveň spôsobilosti podľa článkov 47 a 48.
Rozsah informácií uvedených v článkoch 47 a 48 a minimálne úrovne spôsobilosti, vyžadované pri určitej zákazke musia súvisieť s predmetom zákazky a musia byť primerané tomuto predmetu.
…“
10 Článok 48 smernice 2004/18 s názvom „Technická a/alebo odborná spôsobilosť“ vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Technická a/alebo odborná spôsobilosť hospodárskych subjektov sa posudzuje a preskúmava podľa odsekov 2 a 3.“
11 V zmysle odseku 2 toho istého článku možno technickú spôsobilosť hospodárskych subjektov preukázať jedným alebo niekoľkými zo spôsobov, ktoré sú uvedené v tomto odseku, podľa povahy, množstva alebo dôležitosti, ako aj využitia prác, dodávok tovaru alebo služieb. Pokiaľ ide o verejné zákazky na dodávku tovaru, článok 48 ods. 2 písm. a) bod ii), písm. b) až písm. d) a písm. j) uvedeného odseku uvádza nasledujúce spôsoby:
– zoznam hlavných dodávok vykonaných za posledné tri roky,
– uvedenie príslušných technikov alebo technických orgánov, prípadne takých, ktorí nepatria do podniku, najmä tých, ktorí sú zodpovední za kontrolu kvality,
– opis technických zariadení a opatrení použitých dodávateľom tovarov na zabezpečenie kvality a študijných a výskumných zariadení podniku,
– ak sú výrobky, ktoré sa majú dodať, zložité alebo najmä ak sa vyžadujú na osobitný účel, kontrola výrobných kapacít dodávateľa vykonaná verejným obstarávateľom alebo pre verejného obstarávateľa, a v prípade potreby kontrola študijných a výskumných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, a kvality kontrolných opatrení, ktoré budú používať, a
– pokiaľ ide o výrobky, ktoré majú byť dodané, vzorky, opisy, fotografie alebo certifikáty potvrdzujúce zhodu výrobkov s určitými špecifikáciami alebo normami.
12 V zmysle odseku 6 uvedeného článku 48 verejný obstarávateľ v oznámení alebo vo výzve na predloženie ponuky bližšie určí, ktorý spôsob podľa odseku 2 požaduje.
13 Článok 53 smernice 2004/18 stanovuje:
„Kritériá pre zadanie zákazky
1. … Kritériami, na základe ktorých verejní obstarávatelia zadávajú verejné zákazky, [sú] buď:
a) pri zadávaní zákazky na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky z pohľadu verejného obstarávateľa, rozličné kritériá súvisiace s predmetom príslušnej verejnej zákazky, napríklad kvalita, cena, technické prevedenie, estetické a funkčné charakteristiky, environmentálne charakteristiky, prevádzkové náklady, efektívnosť nákladov, pozáručný servis a technická pomoc, dátum dodania tovaru alebo termín dokončenia, alebo
…“
II – Okolnosti predchádzajúce žalobe
A – Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania
14 Dňa 16. augusta 2008 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie na žiadosť holandskej provincie Noord‑Holland uverejnené oznámenie o verejnom obstarávaní na dodanie a obhospodarovanie kávových automatov s účinnosťou od 1. januára 2009 (ďalej len „oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania“).
15 V časti II bode 1.5 tohto oznámenia sa toto verejné obstarávanie opisuje takto:
„Provincia Noord‑Holland uzatvorila zmluvu o obhospodarovaní kávových automatov. Táto zmluva má platnosť do 1. januára 2009. Provincia zamýšľa uzavrieť prostredníctvom európskeho verejného obstarávania s účinnosťou od 1. januára 2009 novú zmluvu. Dôležitým aspektom je snaha provincie Noord‑Holland zvýšiť použitie biologických výrobkov a výrobkov spravodlivého obchodu v kávových automatoch.“
16 Časť III bod 1 uvedeného oznámenia sa zaoberá zadávacími podmienkami. V nadväznosti na údaje týkajúce sa ručenia a záruk, finančných a platobných podmienok, ako aj požiadaviek týkajúcich sa právnej formy zapojenia subdodávateľov bod 1.4 tejto časti uvádza „nie“ v súvislosti s rubrikou „Ďalšie osobitné podmienky, ktorým podlieha plnenie zmluvy“.
17 Časť IV bod 2.1 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uvádza, že zákazka sa pridelí uchádzačovi s ekonomicky najvýhodnejšou ponukou. Z bodu 3.4 tej istej časti vyplýva, že posledný deň na podanie ponuky je stanovený na 26. septembra 2008 do 12 hod.
B – Súťažné podklady
18 Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania odkazuje na súťažné podklady s názvom „verejné obstarávanie“ z 11. augusta 2008 (ďalej len „súťažné podklady“).
19 Podkapitola 1.3 súťažných podkladov preberá vo svojom prvom odseku pod názvom „Kontext zákazky“ obsah bodu 1.5 časti II oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Druhý odsek tejto podkapitoly sa končí takto:
„Ponuky sa vyhodnocujú jednak v závislosti od kvalitatívnych a environmentálnych kritérií, ako aj podľa ceny.“
20 Podkapitola 1.4 súťažných podkladov vo forme stručného zhrnutia opisuje obsah zákazky takto:
„Provincia Noord‑Holland stanovila ako predmet zákazky dodanie, inštaláciu a údržbu poloautomatických prístrojov (full‑operational) na distribúciu teplých a studených nápojov na základe prenájmu. Provincia Noord‑Holland stanovila ako predmet zákazky aj dodávanie prísad pre automaty… v súlade s požiadavkami a želaniami uvedenými v podkladoch týkajúcich sa zákazky… Trvanlivosť a funkčnosť predstavujú dôležité aspekty.“
21 Podľa podkapitoly 1.5 súťažných podkladov sa táto zákazka vzťahuje na zmluvu uzavretú na tri roky, ktorá môže byť predĺžená o jeden rok.
22 V súlade s podkapitolou 3.4 súťažných podkladov týkajúcou sa podmienok prihlásenia neboli povolené alternatívne riešenia. Záujemcovia a subdodávatelia boli povinní vykonať prieskum týkajúci sa všetkých relevantných podmienok zákazky, pričom mohli najmä klásť otázky verejnému obstarávateľovi, ktoré mali viesť k odpovediam v rámci informačného oznámenia.
23 Informačné oznámenie bolo definované v podkapitole 2.3 časti 5 súťažných podkladov ako dokument obsahujúci otázky, ktoré položili záujemcovia, okrem otázok o prípadných zmenách súťažných podkladov alebo o iných podkladoch týkajúcich sa zákazky, ktoré sú súčasťou súťažných podkladov a majú prednosť pred inými časťami týchto súťažných podmienok, ako aj pred ich prílohami. V častiach 3 a 5 uvedenej podkapitoly sa ďalej uvádzalo, že informačné oznámenie je uverejnené na internetovej stránke určenej verejným obstarávaniam provincie Noord‑Holland, pričom všetkým záujemcom bolo emailom zaslané oznámenie, hneď ako boli odpovede uverejnené na tejto internetovej stránke.
24 Podkapitola 4.4 súťažných podkladov mala názov „Kritériá spôsobilosti/minimálne požiadavky“. Uvedené požiadavky boli definované v úvodnej časti súťažných podkladov ako požiadavky, ktoré musí spĺňať uchádzač na účely zohľadnenia jeho ponuky, vyjadrené buď vo forme dôvodov vylúčenia, alebo ako minimálne požiadavky.
25 Časti 1 až 5 tejto podkapitoly 4.4 sa zaoberajú obratom, krytím profesijných rizík, skúsenosťou uchádzača, kvalitatívnymi požiadavkami a hodnotením spokojnosti zákazníkov.
26 Časť 4 uvedenej podkapitoly 4.4 s názvom „Kvalitatívne požiadavky“ obsahuje bod 2, ktorý znie takto:
„V rámci udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania vyžaduje provincia Noord‑Holland, aby dodávateľ spĺňal kritériá týkajúce sa udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov. Akým spôsobom spĺňate kritériá týkajúce sa udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania? Okrem toho je potrebné uviesť, akým spôsobom dodávateľ prispieva k zlepšeniu udržateľnosti trhu s kávou a k výrobe kávy, ktorá je zodpovedná z hľadiska environmentálno‑technického, sociálneho a hospodárskeho…“
27 Táto požiadavka sa opätovne uvádza v časti 6, teda v poslednej časti tej istej podkapitoly 4.4, v ktorej sa nachádza syntéza najmä „Kvalitatívnych noriem“, a to v nasledujúcom zmysle:
„11. Udržateľnosť nákupov a [spoločensky zodpovedné správanie podnikov: kritérium knock out]“.
28 Časť 1 podkapitoly 5.2 súťažných podkladov s názvom „Minimálne požiadavky 1: Profil požiadaviek“ odkazuje na inú prílohu a spresňuje, že uchádzači musia spĺňať profil požiadaviek, ktorý je v tejto prílohe uvedený.
29 Príloha A súťažných podkladov s názvom „Profil požiadaviek“ obsahuje najmä tieto body:
„31 Provincia Noord‑Holland používa v súvislosti s konzumáciou kávy a čaju značky Max Havelaar a EKO. … [Posúdenie:] požiadavka [.]
…
35 Prísady majú čo najviac zodpovedať značkám EKO a/alebo Max Havelaar. … [Maximum] 15 [bodov. Posúdenie:] prianie[.]“
30 Z príloh a zo všeobecnej štruktúry súťažných podkladov vyplýva, že uvedený bod 35 sa týka niektorých prísad používaných pri príprave nápojov s výnimkou čaju a kávy, a to mlieka, cukru a kakaa (ďalej len „prísady“).
C – Informačné oznámenie
31 Dňa 9. septembra 2008 provincia Noord‑Holland uverejnila body 11 a 12 informačného oznámenia, ktoré je upravené v podkapitole 2.3 súťažných podkladov. Tieto body sa týkali otázky vzťahujúcej sa na body 31 a 35 prílohy A súťažných podkladov, ktorá znie takto: „Možno vychádzať z toho, že pre predpísané značky platí: alebo ekvivalentné[?]“. Verejný obstarávateľ odpovedal takto:
„00011 … [bod] 31 …
…
Pokiaľ spočívajú na porovnateľných alebo totožných kritériách.
00012 … [bod] 35 …
…
Prísady môžu mať značku, ktorá sa opiera o tie isté kritériá.“
32 Z oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie 24. decembra 2008 vyplýva, že zákazka bola pridelená holandskej spoločnosti Maas International.
D – Značky EKO a MAX HAVELAAR
33 V súlade s tvrdeniami Komisie, ktoré v tejto súvislosti Holandské kráľovstvo nespochybnilo, môžu byť charakteristiky značiek EKO a MAX HAVELAAR opísané takto.
1. Značka EKO
34 Holandská súkromná značka EKO sa udeľuje na výrobky, ktoré minimálne z 95 % pozostávajú zo zložiek ekologického poľnohospodárstva. Túto značku spravuje nadácia založená podľa holandského občianskeho práva, ktorej cieľom je uprednostňovať ekologické poľnohospodárstvo, ktoré bolo v čase skutkových okolností upravené v nariadení Rady (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 198, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 39), zmenenom a doplnenom nariadením Rady (ES) č. 392/2004 z 24. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 65, s. 1; Mim. vyd. 15/008, s. 189, ďalej len „nariadenie č. 2092/91“), a bojovať proti podvodom. Táto nadácia bola určená za príslušný orgán poverený kontrolami dodržiavania povinností uvedených v tomto nariadení.
35 EKO je ochranná známka zapísaná na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).
2. Značka MAX HAVELAAR
36 Značka MAX HAVELAAR je taktiež súkromnou značkou spravovanou nadáciou založenou podľa holandského občianskeho práva v súlade s normami, ktoré vydáva referenčná medzinárodná organizácia Fairtraide Labelling Organisation (FLO). Používa sa vo viacerých krajinách, predovšetkým v Holandsku.
37 Táto značka, ktorá má podporovať obchodovanie s výrobkami pochádzajúcimi zo spravodlivého obchodu, osvedčuje, že výrobky, ktorým je udelená, boli nakúpené za spravodlivú cenu a za spravodlivých podmienok od organizácií tvorených drobnými výrobcami v rozvojových krajinách. V tejto súvislosti je na získanie uvedenej značky potrebné dodržať štyri kritériá, podľa ktorých zaplatená cena musí pokrývať všetky náklady, táto cena musí obsahovať príplatok vo vzťahu k trhovej cene, výroba musí byť predbežne financovaná a dovozca musí s výrobcami udržiavať dlhodobé obchodné vzťahy. Audit, ako aj certifikáciu zabezpečuje FLO.
38 MAX HAVELAAR je taktiež ochrannou známkou zapísanou na ÚHVT.
III – Konanie pred podaním žaloby a konanie na Súdnom dvore
39 Dňa 15. mája 2009 zaslala Komisia Holandskému kráľovstvu výzvu. Podľa nej sú súťažné podklady, ktoré vypracovala provincia Noord‑Holland v rámci spornej zákazky, v rozpore so smernicou 2004/18 tým, že presadzujú značky MAX HAVELAAR a EKO, resp. značky založené na porovnateľných alebo totožných kritériách, pre čaj a kávu, ktoré sa majú dodávať, že tieto značky uvádzajú ako zadávacie kritérium pre prísady a tým, že hodnotia technickú a odbornú spôsobilosť uchádzačov na základe kritérií spôsobilosti, ktoré nepatria do uzavretého systému uvedeného v tejto súvislosti v danej smernici.
40 Listom zo 17. augusta 2009 Holandské kráľovstvo pripustilo, že sporná zákazka obsahovala vo vzťahu k uvedenej smernici nedostatky, ktoré však nemali za následok znevýhodnenie niektorých hospodárskych subjektov, ktoré by sa o zákazku mohli potenciálne zaujímať, pričom spochybnilo niekoľko výhrad, ktoré vzniesla Komisia.
41 Dňa 3. novembra 2009 zaslala Komisia tomuto členskému štátu odôvodnené stanovisko, v ktorom opätovne uviedla už vznesené výhrady, pričom tento členský štát vyzvala na prijatie všetkých opatrení potrebných na to, aby dosiahol súlad s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.
42 Listom z 31. decembra 2009 uvedený členský štát spochybnil dôvodnosť stanoviska, ktoré zastáva Komisia.
43 Komisia sa v dôsledku toho rozhodla podať túto žalobu.
44 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 11. februára 2001 bol povolený vstup Dánskeho kráľovstva do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu tvrdení Holandského kráľovstva. Ukončenie tohto vedľajšieho účastníctva bolo vzaté na vedomie uznesením predsedu tretej komory Súdneho dvora zo 14. novembra 2011.
IV – O žalobe
45 Komisia predkladá na podporu svojej žaloby tri žalobné dôvody.
46 Prvý a tretí žalobný dôvod sa týkajú používania značiek EKO a MAX HAVELAAR v rámci technických špecifikácií spornej zákazky týkajúcich sa dodávok kávy a čaju a zadávacích kritérií týkajúcich sa dodávok prísad. Prvý žalobný dôvod má dve časti, ktoré sú založené na porušení článku 23 ods. 6 smernice 2004/18, pokiaľ ide o používanie značky EKO, a na porušení odseku 8 toho istého článku, pokiaľ ide o používanie značky MAX HAVELAAR. Tretí žalobný dôvod vychádza z porušenia článku 53 ods. 1 uvedenej smernice a je založený na dvoch výhradách, pričom Komisia tvrdí, že toto posledné uvedené ustanovenie bráni používaniu značiek a že vyššie uvedené značky nesúviseli s predmetom predmetnej zákazky.
47 Druhý žalobný dôvod sa týka požiadavky dodržiavania „kritérií udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov“ zo strany uchádzačov. Je rozdelený na tri časti, ktoré sú založené na porušení článku 44 ods. 2 prvého pododseku a článku 48 smernice 2004/18, keďže táto požiadavka nezodpovedá žiadnej z požiadaviek, ktoré tieto ustanovenia povoľujú, na porušení článku 44 ods. 2 druhého pododseku tejto smernice, keďže uvedená požiadavka nesúvisí s predmetom zákazky, a na porušení povinnosti transparentnosti stanovenej v článku 2 tej istej smernice, keďže výrazy „udržateľnosť nákupov“ a „spoločensky zodpovedné správanie podnikov“ nie sú vyjadrené dostatočne jasným spôsobom.
A – Úvodné pripomienky
1. O uplatniteľnosti smernice 2004/18
48 Na jednej strane je potrebné uviesť, že sporná zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie a údržba nápojových automatov, ako aj dodávky výrobkov potrebných na ich fungovanie prostredníctvom prenájmu, je verejnou zákazkou na dodávku tovaru v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice 2004/18.
49 Na druhej strane Holandské kráľovstvo nespochybňuje odhad, ktorý uplatňuje Komisia, týkajúci sa približnej hodnoty tejto zákazky, teda 760 000 eur. Je teda potrebné skonštatovať uplatniteľnosť tejto smernice na uvedenú zákazku, pokiaľ ide o prahové hodnoty vymedzené v jej článku 7.
2. O rozsahu požiadavky a priania, ktorých sa týka prvý a tretí žalobný dôvod
50 Účastníci konania sa nezhodujú v otázke rozsahu požiadavky a priania uvedených v bode 31 a v bode 35 prílohy A súťažných podkladov. Komisia odkazujúc na tieto body tvrdí, že táto požiadavka a toto prianie sa týkali toho, aby dotknuté výrobky niesli značku EKO a/alebo značku MAX HAVELAAR, alebo prinajmenšom značky založené na porovnateľných alebo totožných kritériách, ak sa zohľadnia body 11 a 12 informačného oznámenia. Podľa Holandského kráľovstva naopak z časti II bodu 1.5 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a z podkapitoly 1.3 súťažných podkladov vyplýva, že verejný obstarávateľ požadoval, resp. si prial, aby dodávané výrobky pochádzali z ekologického poľnohospodárstva, resp. zo spravodlivého obchodu, pričom uvedenie predmetných alebo rovnocenných značiek malo iba objasniť kritériá, ktoré bolo potrebné dodržať.
51 V prvom rade treba skonštatovať, že súťažné podklady nie je možné vykladať tak, ako ich vykladá Holandské kráľovstvo.
52 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že rozsah súťažných podkladov treba vymedziť z pohľadu potenciálnych uchádzačov, keďže cieľom postupov verejného obstarávania uvedených v smernici 2004/18 je práve zabezpečenie prístupu týchto uchádzačov usadených v Európskej únii k verejným zákazkám, o ktoré majú záujem (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2007, Auroux a i., C‑220/05, Zb. s. I‑385, bod 53). V prejednávanej veci pritom nemohli potenciálni uchádzači súťažným podkladom rozumieť inak, než že v rámci predmetnej požiadavky, resp. priania smerujú k držbe uvedených značiek.
53 Táto požiadavka a toto prianie sú totiž vyjadrené v prílohe súťažných podkladov obsahujúcich „Profil požiadaviek“, ktorý museli v súlade s podkapitolou 5.2 časti 1 týchto podkladov uchádzači spĺňať tak, ako bol formulovaný. Body 31 a 35 tohto profilu pritom výslovne a bezvýhradne odkazujú na značky EKO a MAX HAVELAAR, pričom sú vylúčené všetky alternatívy, ktorých predkladanie bolo okrem toho zakázané v podkapitole 3.4 súťažných podkladov. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné pripustiť, že nie príliš konkrétny výraz, pokiaľ ide o jeho rozsah, podľa ktorého „dôležitým aspektom je snaha provincie Noord‑Holland zvýšiť použitie biologických výrobkov a výrobkov spravodlivého obchodu v kávových automatoch“, uvedený v časti II bode 1.5 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a v podkapitole 1.3 súťažných podkladov, teda mimo časti dokumentácie k zadávaciemu konaniu venovanej požiadavkám a prianiam verejného obstarávateľa, by mohol znamenať, že predmetná požiadavka a prianie sa týkajú všeobecnej skutočnosti, aby predmetné výrobky pochádzali z ekologického poľnohospodárstva a zo spravodlivého obchodu.
54 V druhom rade neskoršie spresnenia uvedené v bodoch 11 a 12 informačného oznámenia, podľa ktorých odkaz na značky EKO a MAX HAVELAAR v rámci tejto požiadavky a tohto priania zahŕňal aj rovnocenné značky, to znamená značky založené na totožných alebo porovnateľných kritériách, nie je možné zohľadniť na základe článku 39 ods. 2 smernice 2004/18.
55 Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, doplňujúce informácie k súťažným podkladom a dodatočné dokumenty uvedené v tomto ustanovení totiž síce môžu objasňovať niektoré body alebo poskytovať určité informácie, nemôžu však, hoci aj vo forme opráv, zmeniť rozsah podstatných podmienok zákazky, ku ktorým patria technické špecifikácie a zadávacie kritériá, tak ako sú formulované v súťažných podkladoch, z ktorých legitímne vychádzajú záujemcovia spomedzi hospodárskych subjektov pri rozhodovaní o predložení ponuky, alebo naopak o tom, že sa na predmetnom zadávacom konaní nezúčastnia. Uvedené vyplýva zo samotného použitia výrazu „doplňujúce informácie“ uvedeného v článku 39 ods. 2 a z krátkej lehoty, teda lehoty šiestich dní, ktorá môže podľa tohto ustanovenia deliť oznámenie takýchto informácií od uplynutia lehoty stanovenej pre prijímanie ponúk.
56 V tejto súvislosti zásada rovnosti zaobchádzania, ako aj povinnosť transparentnosti, ktorá z nej vyplýva, vyžadujú jasné vymedzenie predmetu každej zákazky, ako aj zadávacích kritérií verejných zákaziek už na začiatku zadávacieho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2009, Komisia/Francúzsko, C‑299/08, Zb. s. I‑11587, body 41 a 43).
57 Je preto potrebné skonštatovať, že dokumentácia k zadávaciemu konaniu, ktorá určuje jej predmet a jej zadávacie kritériá, na jednej strane ukladala, aby dodávaná káva a čaj niesli značky EKO a MAX HAVELAAR, a na druhej strane obsahovala prianie, aby dodávané prísady niesli tie isté značky.
B – O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 23 ods. 6 a 8 smernice 2004/18, pokiaľ ide o technické špecifikácie týkajúce sa dodávanej kávy a čaju
58 Prvý žalobný dôvod, ktorý uplatňuje Komisia, sa týka požiadavky uvedenej v bode 31 prílohy A súťažných podkladov, podľa ktorej „provincia Noord‑Holland používa v súvislosti s konzumáciou kávy a čaju značky MAX HAVELAAR a EKO“.
1. O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 23 ods. 6 smernice 2004/18, pokiaľ ide o používanie značky EKO v rámci technických špecifikácií týkajúcich sa dodávanej kávy a čaju
a) Argumentácia účastníkov konania
59 V prvej časti prvého žalobného dôvodu Komisia v podstate tvrdí, že požiadavka, podľa ktorej musela byť dodávaná káva a čaj označená značkou EKO alebo inou rovnocennou značkou, to znamená značkou osvedčujúcou, že tieto výrobky pochádzajú z ekologického poľnohospodárstva, predstavuje opis vlastností vyžadovaných pre predmetné výrobky, a teda technickú špecifikáciu uvedenú v článku 23 smernice 2004/18. Odsek 6 tohto článku, ktorý za určitých podmienok povoľuje použitie takých environmentálnych značiek, akou je značka EKO, v rámci formulácie environmentálnych charakteristík, však neumožňuje predpísanie environmentálnej značky ako takej.
60 Podľa Holandského kráľovstva značka EKO vzhľadom na svoju všeobecnú známosť medzi hospodárskymi subjektmi v predmetnej oblasti činnosti jasne odkazovala tieto subjekty na výrobky pochádzajúce z ekologického poľnohospodárstva, pričom v čase, keď bola vypracovaná dokumentácia k zadávaciemu konaniu, odkazovala na nariadenie č. 2092/91. Primerane starostlivý hospodársky subjekt majúci záujem o zákazku by v každom prípade na internete bez problémov našiel opis kritérií vzťahujúcich sa na túto značku, alebo by sa na ne v tejto súvislosti mohol opýtať verejného obstarávateľa. Vzhľadom na to je teda nereálne domnievať sa, že uvedenie značky EKO mohlo porušovať zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že potenciálny uchádzač by mohol z dôvodu nepochopenia tohto údaja stratiť o spornú zákazku záujem alebo sa dostať do značného omeškania.
b) Posúdenie Súdnym dvorom
61 Na úvod je potrebné uviesť, že v zmysle článku 23 ods. 3 písm. b) smernice 2004/18 môžu byť technické špecifikácie formulované pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek, pričom tieto požiadavky môžu zahŕňať environmentálne charakteristiky. V súlade s odôvodnením 29 tejto smernice môže takúto environmentálnu požiadavku predstavovať určitý spôsob výroby. Keďže je medzi účastníkmi konania nesporné, že značka EKO je založená na environmentálnych charakteristikách a spĺňa podmienky uvedené v článku 23 ods. 6 smernice 2004/18, predstavuje tak „environmentálnu značku“ v zmysle tohto ustanovenia. Na druhej strane provincia Noord‑Holland tým, že uviedla požiadavku týkajúcu sa vlastností dodávaného čaju a kávy vo vzťahu k tejto značke, určila v tejto súvislosti technickú špecifikáciu. Túto časť prvého žalobného dôvodu je teda potrebné preskúmať vzhľadom na toto posledné uvedené ustanovenie.
62 Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 2 smernice 2004/18, ktorý stanovuje zásady zadávania zákaziek, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. Tieto zásady majú kľúčový význam, pokiaľ ide o technické špecifikácie, vzhľadom na nebezpečenstvo diskriminácie spojené s ich výberom alebo so spôsobom, akým sú formulované. Článok 23 ods. 2, článok 23 ods. 3 písm. b) a posledná veta odôvodnenia 29 smernice 2004/18 preto zdôrazňujú, že technické špecifikácie musia umožňovať rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov a nemajú za následok vytváranie neopodstatnených prekážok pre otváranie verejného obstarávania hospodárskej súťaži, že musia byť dostatočne presné na to, aby uchádzačom umožnili určiť predmet zákazky a aby verejným obstarávateľom umožnili zadanie zákazky a že by mali byť uvedené tak jasne, aby všetci uchádzači vedeli, na čo sa požiadavky stanovené verejným obstarávateľom vzťahujú. Článok 23 ods. 6 smernice 2004/18 je potrebné vykladať vzhľadom na tieto úvahy.
63 Zo znenia prvého pododseku tohto ustanovenia vyplýva, že pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa environmentálnych charakteristík, verejným obstarávateľom sa v tomto pododseku poskytuje možnosť použiť podrobné špecifikácie environmentálnej značky, nie však environmentálnu značku ako takú. Požiadavka presnosti uvedená v článku 23 ods. 3 písm. b) smernice 2004/18 – na ktorú odkazuje odsek 6 uvedeného článku – a vysvetlená v poslednej vete odôvodnenia 29 tejto smernice bráni rozširujúcemu výkladu uvedeného ustanovenia.
64 Na účely uľahčenia overenia dodržania takejto požiadavky druhý pododsek tohto článku 23 ods. 6 verejných obstarávateľov okrem toho oprávňuje na to, aby uviedli, že výrobky, ktoré sú označené environmentálnou značkou, ktorej podrobné špecifikácie použili, sa považujú za výrobky spĺňajúce predmetné špecifikácie. Tento druhý pododsek však nerozširuje rozsah prvého pododseku uvedeného článku 23 ods.6, keďže umožňuje použiť samotnú environmentálnu značku len sekundárne, ako dôkaz o dodržaní „technick[ých] špecifikác[ií] stanoven[ých] v zadávacích podkladoch“.
65 V súlade s tým istým druhým pododsekom článku 23 ods. 6 smernice 2004/18 totiž musia verejní obstarávatelia uznať každý iný vhodný dôkazný prostriedok, ako napr. technickú dokumentáciu výrobcu alebo protokol o skúške od uznávanej inštitúcie.
66 V zostávajúcej časti je potrebné pripomenúť, že hoci je verejný obstarávateľ oprávnený očakávať, že, ako tvrdí Holandské kráľovstvo, hospodárske subjekty, ktoré sú záujemcami, sú primerane informované a postupujú s náležitou starostlivosťou, z takéto legitímneho očakávania vyplýva, že samotný verejný obstarávateľ formuloval svoje požiadavky jasným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2010, Komisia/Španielsko, C‑423/07, Zb. s. I‑3429, bod 58). Toto očakávanie sa nemôže a fortiori uplatňovať na účely toho, aby boli verejní obstarávatelia zbavení povinností, ktoré im ukladá smernica 2004/18.
67 Okrem toho povinnosť verejného obstarávateľa výslovne uviesť podrobné environmentálne charakteristiky, ktoré má v úmysle uložiť, aj v prípade, ak sa odvoláva na charakteristiky definované environmentálnou značkou, pričom táto povinnosť ani zďaleka nie je prílišným formalizmom, je nevyhnutná na to, aby sa potenciálnym uchádzačom umožnilo vychádzať z jedného a oficiálneho dokumentu, ktorý vypracoval samotný verejný obstarávateľ, teda bez toho, aby boli vystavení riziku, ktoré je spojené s vyhľadávaním informácií a s možnými zmenami kritérií súvisiacimi s niektorou z environmentálnych značiek z hľadiska času.
68 Okrem toho treba uviesť, že námietka, ktorú podalo Holandské kráľovstvo, podľa ktorej by si uvedenie podrobných charakteristík, keďže značka EKO informuje o biologickom pôvode výrobkov, ktoré sú ňou označené, vyžadovalo uviesť všetky pravidlá nariadenia č. 2092/91, čo by bolo oveľa nejasnejšie než odkaz na túto značku, nie je relevantná. Smernica 2004/18 totiž v zásade nebráni odkazom v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch na zákony a iné právne predpisy týkajúce sa určitých technických špecifikácií, ak je takýto odkaz v praxi nevyhnutný, ak sa v ňom nachádzajú všetky doplňujúce údaje prípadne požadované touto smernicou (pozri analogicky rozsudok Komisia/Španielsko, už citovaný, body 64 a 65). Keďže uvádzanie poľnohospodárskych produktov pochádzajúcich z ekologického spôsobu produkcie, ktoré sú ako také prezentované, na trh v Únii, musí byť v súlade s právnou úpravou Únie v danej oblasti, verejný obstarávateľ tak môže v prípade potreby bez toho, aby konal v rozpore s výrazom „technická špecifikácia“ v zmysle bodu 1 písm. b) prílohy VI smernice 2004/18 alebo s článkom 23 ods. 3 tejto smernice, v súťažných podkladoch uviesť, že dodávaný výrobok musí byť v súlade s nariadením č. 2092/91, resp. s každým neskorším nariadením, ktoré ho nahradí.
69 Pokiaľ ide o neskoršie spresnenie uvedené v bode 11 informačného oznámenia, podľa ktorého sa odkaz na značku EKO vzťahuje aj na rovnocennú značku, je okrem toho, čo už bolo uvedené v bodoch 54 až 56 tohto rozsudku, potrebné zdôrazniť, že takéto spresnenie v každom prípade nemôže nahradiť chýbajúce uvedenie podrobných technických špecifikácií zodpovedajúcich predmetnej značke.
70 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že provincia Noord‑Holland tým, že v súťažných podkladoch vyžadovala, aby niektoré dodávané výrobky boli označené vymedzenou environmentálnou značkou, namiesto toho, aby použila podrobné špecifikácie definované touto environmentálnou značkou, stanovila technickú špecifikáciu nezlučiteľnú s článkom 23 ods. 6 smernice 2004/18. Vzhľadom na to je prvá časť prvého žalobného dôvodu dôvodná.
2. O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 23 ods. 8 smernice 2004/18, pokiaľ ide o používanie značky MAX HAVELAAR v rámci technických špecifikácií týkajúcich sa dodávanej kávy a čaju
a) Argumentácia účastníkov konania
71 V druhej časti svojho prvého žalobného dôvodu Komisia v podstate tvrdí, že požiadavka, podľa ktorej musela byť dodávaná káva a čaj označená značkou MAX HAVELAAR alebo inou rovnocennou značkou, to znamená značkou osvedčujúcou, že tieto výrobky pochádzajú zo spravodlivého obchodu, predstavuje opis vlastností vyžadovaných pre predmetné výrobky, a teda technickú špecifikáciu uvedenú v článku 23 smernice 2004/18. Takáto požiadavka je pritom v rozpore s odsekom 8 tohto článku, ktorý v podstate uvádza, že technické špecifikácie sa nesmú „odvolávať na konkrétnu značku alebo zdroj, alebo na určitý postup alebo na ochranné známky, patenty, druhy alebo určitý pôvod alebo výrobu s úmyslom uprednostniť alebo vylúčiť určité podniky alebo určité výrobky“, pričom uvedená značka, ktorá je zapísanou ochrannou známkou, patrí do každej z týchto kategórií.
72 Holandské kráľovstvo v prvom rade spochybňuje, že by kritériá, na ktorých je založené poskytovanie značky MAX HAVELAAR, mohli predstavovať požiadavky týkajúce sa výrobného postupu alebo metódy, a tvrdí, že išlo o sociálne podmienky uplatniteľné na nákup výrobkov dodávaných v rámci plnenia spornej zákazky, na ktoré sa vzťahuje pojem „podmienky plnenia zákazky“ v zmysle článku 26 smernice 2004/18. Subsidiárne, za predpokladu, že by požiadavka týkajúca sa tejto značky predstavovala technickú špecifikáciu, spochybňuje uplatniteľnosť článku 23 ods. 8 tejto smernice.
b) Posúdenie Súdnym dvorom
73 Ako už bolo uvedené v bode 37 tohto rozsudku, značka MAX HAVELAAR označuje výrobky pochádzajúce zo spravodlivého obchodu, ktoré boli nakúpené za výhodnú cenu a za výhodných podmienok vo vzťahu k trhovým podmienkam od organizácií tvorených drobnými výrobcami v rozvojových krajinách. Zo spisu vyplýva, že táto značka je založená na štyroch kritériách, a to že zaplatená cena musí pokrývať všetky náklady a musí obsahovať príplatok vo vzťahu k trhovej cene, že výroba musí byť predbežne financovaná a že dovozca musí s výrobcami udržiavať dlhodobé obchodné vzťahy.
74 Treba skonštatovať, že takéto kritériá nezodpovedajú definícii pojmu technická špecifikácia uvedenej v bode 1 písm. b) prílohy VI smernice 2004/18, keďže táto definícia sa viaže výlučne na charakteristiky samotných výrobkov, ich výroby, balenia alebo použitia, a nie na podmienky, za ktorých tieto výrobky získal dodávateľ od výrobcu.
75 Naproti tomu dodržanie týchto kritérií patrí do rámca pojmu „podmienky plnenia zákazky“ v zmysle článku 26 tejto smernice.
76 Podľa tohto článku sa totiž podmienky plnenia zákazky môžu týkať okrem iného sociálnych aspektov. Požiadavka, aby dodávaná káva a čaj pochádzali od drobných výrobcov v rozvojových krajinách, s ktorými boli nadviazané pre ne výhodné obchodné vzťahy, pritom takýto aspekt predstavuje. Súlad takejto podmienky s právom musí byť teda overený vzhľadom na uvedený článok 26.
77 Je však potrebné skonštatovať, že v rámci konania pred podaním žaloby, napokon rovnako ako v návrhu na začatie konania, Komisia kritizovala predmetné ustanovenia súťažných podkladov výlučne na základe článku 23 ods. 8 smernice 2004/18, pričom až v štádiu repliky uviedla, že argumentácia uplatnená v tejto súvislosti sa uplatní mutatis mutandis na podmienku plnenia, ktorá sa riadi článkom 26 tejto smernice.
78 Keďže je predmet žaloby podanej na základe článku 258 ZFEÚ vymedzený konaním pred podaním žaloby upraveným v tomto článku, táto žaloba musí byť založená na rovnakých žalobných dôvodoch a tvrdeniach ako odôvodnené stanovisko, takže výhrada, ktorá nebola vznesená v odôvodnenom stanovisku, je v konaní na Súdnom dvore neprípustná (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 9. februára 2006, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑305/03, Zb. s. I‑1213, bod 22 a citovanú judikatúru).
79 Preto treba druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako neprípustnú.
C – O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 53 ods. 1 smernice 2004/18, pokiaľ ide o zadávacie kritériá týkajúce sa dodávaných prísad
80 Tretí žalobný dôvod súvisí s prvým, keďže Komisia v ňom namieta aj proti tomu, že sa v dokumentácii k zadávaciemu konaniu odkazuje na značky EKO a MAX HAVELAAR ako na kritérium pre zadanie zákazky v zmysle článku 53 smernice 2004/18.
81 Najprv je potrebné pripomenúť, že ako bolo rozhodnuté v bodoch 51 až 57 tohto rozsudku, odkazom na dokumentáciu k zadávaciemu konaniu, ktorá stanovuje zadávacie kritériá v tomto zadávacom konaní, provincia Noord‑Holland stanovila kritérium pre zadanie zákazky spočívajúce v skutočnosti, že dodávané prísady musia byť označené značkou EKO a/alebo MAX HAVELAAR.
1. Argumentácia účastníkov konania
82 Komisia v podstate tvrdí, že takéto kritérium pre zadanie zákazky dvakrát porušuje článok 53 smernice 2004/18. Na jednej strane nesúvisí s predmetom zákazky, keďže kritériá, z ktorých vychádza použitie značiek EKO a MAX HAVELAAR, sa netýkajú samotných výrobkov, ktoré sa majú dodať, ale všeobecnej politiky uchádzačov, najmä v prípade značky MAX HAVELAAR. Na druhej strane uvedené kritérium pre zadanie zákazky nie je zlučiteľné s požiadavkami v oblasti rovnosti prístupu, nediskriminácie a transparentnosti, keďže má okrem iného taký účinok, že znevýhodňuje potenciálnych uchádzačov iných ako holandských uchádzačov alebo uchádzačov, ktorí nemajú značky EKO a/alebo MAX HAVELAAR na svojich výrobkoch.
83 Podľa Holandského kráľovstva je sporné kritérium pre zadanie zákazky transparentné, objektívne a nediskriminačné. Uvedené značky sú totiž dobre známe pre hospodárske subjekty v predmetnom odvetví činnosti, spočívajú na kritériách vychádzajúcich z právnej úpravy Únie v oblasti ekologickej výroby poľnohospodárskych produktov (pokiaľ ide o značku EKO) alebo stanovených organizáciou, ktorá udeľuje značku, a prípadne prístupných pre všetkých záujemcov spomedzi hospodárskych subjektov (pokiaľ ide o značku MAX HAVELAAR), a potenciálny uchádzač postupujúci so zvyčajnou náležitou starostlivosťou sa v každom prípade mohol ľahko oboznámiť s uvedenými kritériami. Okrem toho smernica 2004/18 nestanovuje, pokiaľ ide o zadávacie kritériá, rovnaké požiadavky, ako sú požiadavky týkajúce sa technických špecifikácií, ktoré sú uvedené v článku 23 tejto smernice, a to celkom logicky, keďže sa nepožaduje, aby všetci uchádzači spĺňali každé kritérium pre zadanie zákazky. Napokon sporné kritérium pre zadanie zákazky súvisí s predmetom zákazky, ktorý sa týka najmä dodávok výrobkov pochádzajúcich z ekologického poľnohospodárstva a zo spravodlivého obchodu, a skutočnosť, že je splnené, vypovedá o kvalite ponúk a pomáha posúdiť ich pomer kvality a ceny.
2. Posúdenie Súdnym dvorom
84 V prvom rade je potrebné pripomenúť, že podľa článku 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18, ak sa, ako je to v prejednávanom prípade, verejný obstarávateľ rozhodne zadať zákazku uchádzačovi, ktorý mu predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, musí pritom vychádzať z rôznych kritérií, ktoré mu prináleží vymedziť s ohľadom na požiadavky tejto smernice, pričom uvedené ustanovenie obsahuje, ako vyplýva z použitia výrazu „napríklad“, príkladný výpočet možných kritérií.
85 Článok 53 smernice 2004/18 je ďalej rozvedený v odôvodnení 46 tejto smernice, pričom tretí a štvrtý odsek spresňujú, že zadávacie kritériá môžu byť v zásade nielen ekonomické, ale aj kvalitatívne. Medzi príkladmi, ktoré uvádza odsek 1 písm. a) tohto článku, sa nachádzajú najmä environmentálne charakteristiky. Ako uviedla generálna advokátka v bode 103 svojich návrhov, štvrtý odsek uvedeného odôvodnenia okrem iného uvádza, že „verejný obstarávateľ [môže] použiť kritériá zamerané na splnenie sociálnych požiadaviek, najmä ako reakciu na potreby – definované v špecifikáciách zákazky – obzvlášť znevýhodnených skupín osôb, medzi ktoré patria osoby, ktoré sú príjemcami/používateľmi prác, dodávok tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zákazky“. Je preto potrebné pripustiť, že verejní obstarávatelia sú takisto oprávnení zvoliť si zadávacie kritériá založené na sociálnych aspektoch, ktoré sa môžu týkať užívateľov stavebných prác, dodávok alebo služieb, ktoré sú predmetom zákazky, alebo aj iných osôb.
86 V druhom rade článok 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18 stanovuje, aby zadávacie kritériá súviseli s predmetom zákazky. V tejto súvislosti odôvodnenie 46 tejto smernice vo svojom treťom odseku spresňuje, že „určenie týchto kritérií závisí od predmetu zákazky, pretože kritériá musia umožňovať posúdenie úrovne plnenia ponúkanej každým z uchádzačov z hľadiska predmetu zákazky, ktorý je definovaný v technických špecifikáciách, a zmerať úžitok za vynaložené peniaze pre každú ponuku“, pričom „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“ je tá, ktorá „ponúka najlepšiu hodnotu za vynaložené peniaze“.
87 V treťom rade, ako vyplýva z prvého a štvrtého odseku tohto odôvodnenia, dodržiavanie zásad rovnosti, nediskriminácie a transparentnosti vyžaduje, aby zadávacie kritériá boli objektívne, čo zaručuje, že porovnanie a vyhodnotenie ponúk prebehne objektívne, a teda za podmienok účinnej hospodárskej súťaže. Tak by to nebolo v prípade kritérií, ktoré by verejnému obstarávateľovi dávali neobmedzenú slobodu výberu (pozri, pokiaľ ide o analogické ustanovenia smerníc predchádzajúcich smernicu 2004/18, rozsudok zo 17. septembra 2002, Concordia Bus Finland, C‑513/99, Zb. s. I‑7213, bod 61 a citovanú judikatúru).
88 Vo štvrtom a poslednom rade, ako sa zdôrazňuje v druhom odseku uvedeného odôvodnenia, tie isté zásady verejnému obstarávateľovi nariaďujú, aby vo všetkých štádiách postupu vedúceho k zadaniu zákazky zabezpečil dodržanie zásady rovnosti zaobchádzania s potenciálnymi uchádzačmi a zásady transparentnosti zadávacích kritérií, ktoré musia byť formulované tak, aby všetkým primerane informovaným uchádzačom, ktorí postupujú s náležitou starostlivosťou, umožnili porozumieť ich presnému významu, a teda si ich vykladať rovnakým spôsobom (pozri najmä, pokiaľ ide o analogické ustanovenia smerníc predchádzajúcich smernicu 2004/18, rozsudok zo 4. decembra 2003, EVN a Wienstrom, C‑448/01, Zb. s. I‑14527, body 56 až 58).
89 Na účely posúdenia dôvodnosti výhrady smerujúcej k neexistencii dostatočnej súvislosti medzi sporným kritériom pre zadanie zákazky a predmetom zákazky je na jednej strane potrebné zohľadniť kritériá, na ktorých sú založené značky EKO a MAX HAVELAAR. Ako vyplýva z bodov 34 a 37 tohto rozsudku, tieto kritériá charakterizujú výrobky pochádzajúce z ekologického poľnohospodárstva a zo spravodlivého obchodu. Pokiaľ ide o ekologickú výrobu, ktorú upravuje právna úprava Únie, teda v období relevantnom pre prejednávanú vec, nariadenie č. 2092/91, druhé a deviate odôvodnenia tohto nariadenia uvádzajú, že táto metóda výroby prispieva k ochrane životného prostredia najmä preto, že pri nej existujú významné obmedzenia používania hnojív a pesticídov. Pokiaľ ide o spravodlivý obchod, z uvedeného bodu 37 vyplýva, že kritériá stanovené nadáciou, ktorá udeľuje značku MAX HAVELAAR, majú za cieľ podporovať drobných výrobcov v rozvojových krajinách udržiavaním obchodných vzťahov zohľadňujúcich skutočné potreby týchto výrobcov, a nie iba zákony trhu. Z týchto informácií vyplýva, že sporné kritérium pre zadanie zákazky sa týkalo environmentálnych charakteristík a sociálnych aspektov, ktoré patria do rámca článku 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18.
90 Na druhej strane je potrebné skonštatovať, že v súlade s opisom zákazky uvedeným v podkapitole 1.4 súťažných podkladov sa táto zákazka týkala najmä dodávok kávy, čaju a iných prísad nevyhnutných na prípravu nápojov ponúkaných v automatoch. Zo znenia sporného kritéria pre zadanie zákazky vyplýva, že toto kritérium sa týkalo výlučne prísad dodávaných v rámci uvedenej zákazky, pričom nemalo nijaký vplyv na všeobecnú nákupnú politiku uchádzačov. Tieto kritériá sa preto týkali výrobkov, ktorých dodávky predstavovali časť predmetu uvedenej zákazky.
91 Napokon, ako vyplýva z bodu 110 návrhov generálnej advokátky, nevyžaduje sa, aby sa kritérium pre zadanie zákazky týkalo inherentnej vlastnosti výrobku, to znamená prvku, ktorý je jeho hmotnou súčasťou. Súdny dvor tak v bode 34 už citovaného rozsudku EVN a Wienstrom rozhodol, že právna úprava Únie v oblasti verejných zákaziek nebráni tomu, aby v rámci zákazky na dodávky elektriny verejný obstarávateľ uplatnil kritérium pre zadanie zákazky spočívajúce v tom, aby elektrická energia pochádzala z obnoviteľných zdrojov. V zásade preto nič nebráni tomu, aby sa takéto kritérium týkalo toho, aby výrobok pochádzal zo spravodlivého obchodu.
92 Treba teda skonštatovať, že sporné kritérium pre zadanie zákazky súvisí s predmetom predmetnej zákazky, ako sa vyžaduje v článku 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18, takže výhrada, ktorú v tejto súvislosti vzniesla Komisia, nie je dôvodná.
93 Pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa toho, že provincia Noord‑Holland povýšila držanie vymedzených značiek na kritérium pre zadanie zákazky, treba uviesť, že v zmysle bodu 35 prílohy A súťažných podkladov verejný obstarávateľ stanovil, že skutočnosť, že dodávané prísady sú označené značkami EKO a/alebo MAX HAVELAAR, povedie k udeleniu určitého počtu bodov v rámci rozhodovania o poradí konkurenčných ponúk na účely zadania zákazky. Túto podmienku je potrebné preskúmať vzhľadom na požiadavky jasnosti a objektivity, ktorými sú v tejto súvislosti viazaní verejní obstarávatelia.
94 Pokiaľ ide o osobitný prípad použitia značiek, zákonodarca Únie poskytol určité presné údaje týkajúce sa dopadu týchto požiadaviek v kontexte technických špecifikácií. Ako vyplýva z bodov 62 až 65 tohto rozsudku, zákonodarca po tom, ako v článku 23 ods. 3 písm. b) smernice 2004/18 zdôraznil, že tieto špecifikácie musia byť dostatočne presné na to, aby uchádzačom umožnili určiť predmet zákazky a aby verejným obstarávateľom umožnili jej zadanie, v odseku 6 toho istého článku povolil verejným obstarávateľom použiť kritériá, na ktorých je založená environmentálna značka, na stanovenie niektorých charakteristík výrobku, nie však povýšiť environmentálnu značku na technickú špecifikáciu, keďže takáto značka sa môže použiť len ako predpoklad, že výrobky, ktoré sú touto značkou označené, spĺňajú takto definované charakteristiky, s výslovnou výhradou akéhokoľvek iného vhodného dôkazného prostriedku.
95 Na rozdiel od toho, čo tvrdí Holandské kráľovstvo, nie je žiadny dôvod domnievať sa, že zásady rovnosti, nediskriminácie a transparentnosti majú odlišné dôsledky, pokiaľ ide o zadávacie kritériá, ktoré sú aj základnými podmienkami verejného obstarávania, keďže budú rozhodujúce pri výbere ponuky, ktorá bude zvolená spomedzi tých, ktoré spĺňajú požiadavky, ktoré verejný obstarávateľ uviedol v rámci technických špecifikácií.
96 Pokiaľ ide o neskoršie spresnenie uvedené v bode 12 informačného oznámenia, podľa ktorého sa odkaz na značky EKO a MAX HAVELAAR vzťahoval aj na rovnocenné značky, je okrem toho, čo už bolo uvedené v bodoch 54 až 56 tohto rozsudku, potrebné zdôrazniť, že takéto spresnenie nemôže v žiadnom prípade vyplniť chýbajúce spresnenie kritérií, na ktorých sa predmetné značky zakladajú.
97 Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že provincia Noord‑Holland tým, že v súťažných podkladoch stanovila, že skutočnosť, že niektoré dodávané výrobky sú označené vymedzenými značkami, má viesť k udeleniu určitého počtu bodov v rámci výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky bez toho, aby vymenovala kritériá, na ktorých sa tieto značky zakladajú, a ani nepovolila, aby mohlo byť akýmkoľvek vhodným spôsobom preukázané, že výrobok tieto kritériá spĺňa, stanovila kritérium pre zadanie zákazky nezlučiteľné s článkom 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18. Vzhľadom na to je tretí žalobný dôvod v tomto rozsahu dôvodný.
D – O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2, článku 44 ods. 2 a článku 48 smernice 2004/18, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa dodržania kritérií „udržateľnosti nákupov“ a „spoločensky zodpovedného správania podnikov“
98 Druhý žalobný dôvod, ktorý má tri časti, sa týka požiadavky uvedenej v podkapitole 4.4 časti 4 bode 2 súťažných podkladov, ktorá úspešnému uchádzačovi v podstate nariaďuje dodržiavať „kritériá udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov“ najmä prispievaním k udržateľnosti trhu s kávou a k výrobe kávy, ktorá je zodpovedná z hľadiska environmentálno‑technického, sociálneho a hospodárskeho, pričom uchádzači boli vyzvaní, aby uviedli, akým spôsobom uvedené kritériá spĺňajú.
1. Argumentácia účastníkov konania
99 V prvej časti tohto žalobného dôvodu Komisia tvrdí, že predmetná požiadavka predstavuje minimálnu úroveň technickej spôsobilosti, ktorá je v rozpore s článkom 44 ods. 2 prvým pododsekom a článkom 48 smernice 2004/18, keďže nesúvisí s kritériami uvedenými v poslednom uvedenom článku, ktorý zavádza uzavretý systém. Holandské kráľovstvo v prvom rade tvrdí, že táto požiadavka v skutočnosti predstavuje podmienku plnenia zákazky upravenú v článku 26 tejto smernice. Subsidiárne zastáva názor, že uvedená požiadavka patrí do systému zavedeného v uvedenom článku 48, s odkazom na jeho odsek 2 písm. c), ktorý sa týka opisu technických zariadení a opatrení použitých dodávateľom tovarov alebo poskytovateľom služieb na zabezpečenie kvality a študijných a výskumných zariadení podniku. Tou istou požiadavkou mohli uchádzači preukázať, že sú schopní plniť zákazku v súlade s vysokými kvalitatívnymi kritériami.
100 Druhá časť toho žalobného dôvodu založená na porušení článku 44 ods. 2 druhého pododseku smernice 2004/18 sa týka neexistencie alebo prinajmenšom nedostatočnosti súvislosti medzi spornou požiadavkou a predmetom zákazky, čo žalovaný členský štát spochybňuje, keďže udržateľnosť nákupov a spoločensky zodpovedné správanie podnikov majú podľa neho vzťah k zákazke týkajúci sa okrem iného dodávok kávy a čaju pochádzajúcich z ekologického poľnohospodárstva a zo spravodlivého obchodu.
101 V tretej časti uvedeného žalobného dôvodu Komisia poukazuje na porušenie článku 2 smernice 2004/18, keďže pojmy „udržateľnosť nákupov“ a „spoločensky zodpovedné správanie podnikov“ nemajú dostatočne jasný rozsah. Podľa Holandského kráľovstva to tak nie je najmä preto, že týmto výrazom rozumie každý bežne informovaný podnikateľ a okrem toho sú hojne zdokumentované na internete.
2. Posúdenie Súdnym dvorom
a) O kvalifikácii predmetného ustanovenia súťažných podkladov
102 Účastníci konania sa nezhodujú v otázke kvalifikácie spornej požiadavky, podľa ktorej musia uchádzači dodržiavať „kritériá udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov“ najmä prispievaním k udržateľnosti trhu s kávou a k výrobe kávy, ktorá je zodpovedná z hľadiska environmentálno‑technického, sociálneho a hospodárskeho. Komisia tvrdí, že táto požiadavka sa týka všeobecnej obchodnej politiky uchádzačov, a preto súvisí s ich technickou a odbornou spôsobilosťou v zmysle článku 48 smernice 2004/18. Naproti tomu sa podľa Holandského kráľovstva uvedená požiadavka uplatní na spornú zákazku, takže ide o podmienky plnenia zákazky v zmysle článku 26 tejto smernice.
103 Túto poslednú teóriu nemožno uznať. Sporné ustanovenie totiž bolo uvedené v štvrtej časti podkapitoly 4.4 súťažných podkladov s názvom „Kritériá spôsobilosti/minimálne požiadavky“, čo zodpovedá terminológii použitej najmä v názve a v odseku 2 článku 44 smernice 2004/18, čo je odsek, ktorý odkazuje na články 47 a 48 tejto smernice, ktoré sú nazvané „Ekonomická a finančná situácia“ a „Technická a/alebo odborná spôsobilosť“. Okrem toho prvé tri časti tej istej podkapitoly sa týkali minimálnej úrovne vyžadovanej verejným obstarávateľom, pokiaľ ide o obrat, krytie profesijných rizík a skúsenosť uchádzačov, teda prvkov výslovne stanovených v uvedených článkoch 47 a 48. Okrem toho „kritériá spôsobilosti“ boli definované v úvodnej časti súťažných podkladov ako požiadavky vyjadrené buď vo forme dôvodov vylúčenia, alebo ako minimálna úroveň, ktorú musí uchádzač spĺňať na to, aby sa jeho ponuka posúdila, takže sa javia ako odlišujúce sa od ponuky vo vlastnom zmysle. Nakoniec predmetná požiadavka bola formulovaná všeobecne, a nie špecificky v súvislosti so spornou zákazkou.
104 Z týchto úvah vyplýva, že potenciálni uchádzači mohli považovať túto požiadavku len za požiadavku, ktorá sa týka minimálnej úrovne odbornej spôsobilosti vyžadovanej verejným obstarávateľom v zmysle článku 44 ods. 2 a článku 48 smernice 2004/18. Preto práve vzhľadom na tieto kritériá treba posúdiť zákonnosť uvedenej požiadavky.
b) O údajnom porušení článku 44 ods. 2 a článku 48 smernice 2004/18
105 Ako vyplýva z odsekov 1 a 6, článok 48 smernice 2004/18 vymenúva vyčerpávajúcim spôsobom prvky, na základe ktorých môže verejný obstarávateľ posúdiť a overiť technickú a odbornú spôsobilosť uchádzačov. Okrem toho, hoci článok 44 ods. 2 tejto smernice umožňuje, aby verejný obstarávateľ stanovil minimálnu úroveň spôsobilosti, ktorú musí spĺňať uchádzač na to, aby sa jeho ponuka zohľadnila na účely zadania zákazky, táto úroveň môže byť stanovená podľa prvého odseku tohto posledného uvedeného ustanovenia iba odkazom na prvky vymenované v uvedenom článku 48, pokiaľ ide o technickú a odbornú spôsobilosť.
106 Na rozdiel od toho, čo tvrdí Holandské kráľovstvo, požiadavka dodržania „kritérií udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov“ sa neviaže na žiadny z týchto prvkov.
107 Konkrétne, informácie, ktoré sa mali poskytnúť na základe tejto požiadavky, teda uvedenie „[spôsobu, akým uchádzač] spĺň[a] kritériá týkajúce sa udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov [a] prispieva k zlepšeniu udržateľnosti trhu s kávou a k výrobe kávy, ktorá je zodpovedná z hľadiska environmentálno‑technického, sociálneho a hospodárskeho“, nemožno zamieňať s „opisom technických zariadení a opatrení použitých dodávateľom tovarov… na zabezpečenie kvality a študijných a výskumných zariadení podniku“, ako uvádza článok 48 ods. 2 písm. c) smernice 2004/18. Pojem „kvalita“, ktorý je použitý nielen v tomto ustanovení, ale takisto v bodoch b), d) a j) toho istého odseku, sa musí totiž v kontexte uvedeného článku 48 chápať ako technická kvalita poskytnutia služieb alebo dodania tovaru typu, ktorý je podobný typu poskytnutia služieb, alebo dodania tovaru, ktoré predstavujú predmet posudzovanej zákazky, pričom verejný obstarávateľ má právo vyžadovať od uchádzačov, aby ho informovali, pokiaľ ide o spôsob, akým kontrolujú a zaručujú kvalitu tohto poskytnutia služieb alebo dodania tovaru, a to v miere stanovenej v uvedených bodoch.
108 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že provincia Noord‑Holland tým, že stanovila ako kritériá spôsobilosti a minimálnej úrovne spôsobilosti v súťažných podkladoch podmienku, podľa ktorej uchádzači musia dodržiavať kritériá udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov a uviesť, ako tieto kritériá dodržujú a prispievajú k udržateľnosti trhu s kávou a k výrobe kávy, ktorá je zodpovedná z hľadiska environmentálno‑technického, sociálneho a hospodárskeho, stanovila minimálnu úroveň technickej spôsobilosti, ktorú nepovoľuje článok 44 ods. 2 a článok 48 smernice 2004/18. Preto je prvá časť druhého dôvodu dôvodná.
c) O údajnom porušení článku 2 smernice 2004/18
109 Zásada transparentnosti implikuje, aby všetky podmienky a spôsoby postupu vedúceho k zadaniu zákazky boli formulované jasne, presne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, tak aby sa na jednej strane umožnilo všetkým primerane oboznámeným a obvykle obozretným uchádzačom pochopiť ich presný rozsah a vykladať ich rovnakým spôsobom, a na druhej strane aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov zodpovedajú kritériám, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie (pozri najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P, Zb. s. I‑3801).
110 Ako však uviedla generálna advokátka v bode 146 svojich návrhov, je potrebné konštatovať, že požiadavky týkajúce sa dodržiavania „kritéri[í] týkajúc[ich] sa udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov“, ako aj povinnosti „[prispieť k] udržateľnosti trhu s kávou a k výrobe kávy, ktorá je zodpovedná z hľadiska environmentálno‑technického, sociálneho a hospodárskeho“, nie sú natoľko jasné, presné a jednoznačné, aby mohol ktorýkoľvek primerane oboznámený a obvykle obozretný uchádzač vedieť s istotou a úplne, aké sú kritériá, ktoré spĺňajú tieto požiadavky. To isté platí a fortiori, pokiaľ ide o požiadavku, aby uchádzači uviedli vo svojej ponuke „akým spôsobom spĺňa[jú]“ uvedené kritériá alebo „akým spôsobom… prispieva[jú]“ na účely stanovené verejným obstarávateľom, pokiaľ ide o trh a výrobu kávy bez toho, aby verejný obstarávateľ stanovil, aké informácie musia presne poskytnúť.
111 Preto provincia Noord‑Holand tým, že v sporných súťažných podkladoch uložila uchádzačom povinnosť dodržiavať „kritériá týkajúce sa udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov“, ako aj povinnosť „[prispieť k] udržateľnosti trhu s kávou a k výrobe kávy, ktorá je zodpovedná z hľadiska environmentálno‑technického, sociálneho a hospodárskeho“ a uviesť v ponuke „akým spôsobom spĺňa[jú]“ uvedené kritériá alebo „akým spôsobom… prispieva[jú]“ na účely stanovené verejným obstarávateľom, pokiaľ ide o trh a výrobu kávy, prijala ustanovenie, ktoré nedodržiava povinnosť transparentnosti stanovenú v článku 2 smernice 2004/18.
112 V dôsledku toho zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že Holandské kráľovstvo si tým, že v rámci zadávania verejnej zákazky na dodanie a obhospodarovanie kávových automatov, ktorá bola predmetom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie 16. augusta 2008, provincia Noord‑Holland:
– stanovila technickú špecifikáciu nezlučiteľnú s článkom 23 ods. 6 smernice 2004/18, keďže vyžadovala, aby niektoré dodávané výrobky boli označené vymedzenou environmentálnou značkou, namiesto toho, aby použila podrobné špecifikácie,
– stanovila zadávacie kritériá nezlučiteľné s článkom 53 ods. 1 písm. a) tejto smernice, keďže stanovila, že skutočnosť, že niektoré dodávané výrobky sú označené vymedzenými značkami, má viesť k udeleniu určitého počtu bodov v rámci výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky bez toho, aby vymenovala kritériá, na ktorých sa tieto značky zakladajú, a ani nepovolila, aby mohlo byť akýmkoľvek vhodným spôsobom preukázané, že výrobok tieto kritériá spĺňa,
– stanovila minimálnu úroveň technickej spôsobilosti, ktorú nepovoľuje článok 44 ods. 2 a článok 48 uvedenej smernice, keďže stanovila ako kritériá spôsobilosti a minimálnej úrovne spôsobilosti v súťažných podkladoch podmienku, podľa ktorej uchádzači musia dodržiavať „kritériá udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov“ a uviesť, ako tieto kritériá dodržujú a „prispieva[jú] k udržateľnosti trhu s kávou a k výrobe kávy, ktorá je zodpovedná z hľadiska environmentálno‑technického, sociálneho a hospodárskeho“, a
– prijala ustanovenie, ktoré je v rozpore s povinnosťou transparentnosti stanovenou v článku 2 tej istej smernice, keďže stanovila podmienku, podľa ktorej uchádzači musia dodržiavať „kritériá udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov“ a uviesť, ako tieto kritériá dodržujú a „prispieva[jú] k udržateľnosti trhu s kávou a k výrobe kávy, ktorá je zodpovedná z hľadiska environmentálno‑technického, sociálneho a hospodárskeho“,
nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z vyššie uvedených ustanovení. Z tých istých úvah vyplýva, že žaloba musí byť v zostávajúcej časti zamietnutá.
V – O trovách
113 Podľa článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Holandské kráľovstvo na náhradu trov konania a Holandské kráľovstvo nemalo úspech v podstatnej časti svojich dôvodov, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Holandské kráľovstvo si tým, že v rámci zadávania verejnej zákazky na dodanie a obhospodarovanie kávových automatov, ktorá bola predmetom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie 16. augusta 2008, provincia Noord‑Holland:
– stanovila technickú špecifikáciu nezlučiteľnú s článkom 23 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, zmenenej a doplnenej nariadením Komisie (ES) č. 1422/2007 zo 4. decembra 2007, keďže vyžadovala, aby niektoré dodávané výrobky boli označené vymedzenou environmentálnou značkou, namiesto toho, aby použila podrobné špecifikácie,
– stanovila zadávacie kritériá nezlučiteľné s článkom 53 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice, keďže stanovila, že skutočnosť, že niektoré dodávané výrobky sú označené vymedzenými značkami, má viesť k udeleniu určitého počtu bodov v rámci výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky bez toho, aby vymenovala kritériá, na ktorých sa tieto značky zakladajú, a ani nepovolila, aby mohlo byť akýmkoľvek vhodným spôsobom preukázané, že výrobok tieto kritériá spĺňa,
– stanovila minimálnu úroveň technickej spôsobilosti, ktorú nepovoľuje článok 44 ods. 2 a článok 48 tej istej smernice, keďže stanovila ako kritériá spôsobilosti a minimálnej úrovne spôsobilosti v súťažných podkladoch uplatniteľných v rámci uvedenej zákazky podmienku, podľa ktorej uchádzači musia dodržiavať „kritériá udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov“ a uviesť, ako tieto kritériá dodržujú a „prispieva[jú] k udržateľnosti trhu s kávou a k výrobe kávy, ktorá je zodpovedná z hľadiska environmentálno‑technického, sociálneho a hospodárskeho“, a
– prijala ustanovenie, ktoré je v rozpore s povinnosťou transparentnosti stanovenou v článku 2 tej istej smernice, keďže stanovila podmienku, podľa ktorej uchádzači musia dodržiavať „kritériá udržateľnosti nákupov a spoločensky zodpovedného správania podnikov“ a uviesť, ako tieto kritériá dodržujú a „prispieva[jú] k udržateľnosti trhu s kávou a k výrobe kávy, ktorá je zodpovedná z hľadiska environmentálno‑technického, sociálneho a hospodárskeho“,
nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z vyššie uvedených ustanovení.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Holandské kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.
Podpisy