Žaloba podaná 7. januára 2010 - Al Saadi/Komisia
(vec T-4/10)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Faraj Faraj Hassan Al Saadi (Leicester, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: J. Jones, barrister, Mudassar Arani, solicitor)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy žalobcu
zrušiť nariadenie (ES) č. 954/2009 z 13. októbra 2009 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,
zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Touto žalobou sa žalobca domáha v súlade s článkom 263 ZFEÚ zrušenia nariadenia Komisie (ES) č. 954/2009 z 13. októbra 2009
1, ktorým sa stoštrnástykrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002
2, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Káida a Talibanom, na základe ktorého bol žalobca zapísaný na zoznam osôb a subjektov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sa zmrazujú.
Meno žalobcu bolo pôvodne pridané do prílohy I nariadenia Rady (ES) č. 881/2002 nariadením Komisie (ES) č. 2049/2003 z 20. novembra 2003
3, ktoré bolo neskôr nahradené nariadením Komisie (ES) č. 46/2008 z 18. januára 2008
4. Súdny dvor v rozsudku z 3. decembra 2009 vydanom v spojených veciach Hassan/Rada a Komisia (C-399/06 P) a Ayadi/Rada (C-403/06 P)
5 zrušil nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 v znení nariadenia Komisie (ES) č. 46/2008 v rozsahu, v akom sa vzťahuje na žalobcu.
Na podporu svojej žaloby sa žalobca odvoláva na nasledujúce žalobné dôvody:
Po prvé žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje jeho práva na obranu, najmä právo byť vypočutý a právo na účinnú súdnu ochranu, a že neumožňuje nápravu týchto porušení. Okrem toho tvrdí, že Komisia nepredložila dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmrazenie jeho aktív, a tým mu znemožnila, aby sa bránil voči týmto dôkazom.
Po druhé žalobca tvrdí, že Komisia neuviedla presvedčivé dôvody, prečo jeho aktíva zostávajú naďalej zmrazené, a to v rozpore s jej povinnosťou podľa článku 296 ZFEÚ.
Po tretie žalobca tvrdí, že Komisia neposúdila všetky relevantné skutočnosti a dôkazy pri rozhodovaní, či prijať napadnuté nariadenie a tým sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Žalobca ďalej tvrdí, že sa nikdy nezapojil do žiadnej formy činnosti, ktorá by súvisela s terorizmom, a teda že akákoľvek forma finančných sankcií alebo preventívnych opatrení voči nemu nie je potrebná.
Po štvrté žalobca tvrdí, že úplné obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ktoré napadnuté nariadenie ukladá, sa rovná neprimeranému a netolerovateľnému zásahu do jeho práva na ochranu vlastníctva, ktorý nie je odôvodnený presvedčivými dôkazmi.
____________1 - Nariadenie Komisie (ES) č. 954/2009 z 13. októbra 2009, ktorým sa stoštrnástykrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Káida a Talibanom (Ú. v. EÚ L 269, s. 20).2 - Nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001, ktoré zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane (Ú. v. EÚ L 139, s. 9; Mim. vyd. 18/001, s. 294).3 - Nariadenie Komisie (ES) č. 2049/2003 z 20. novembra 2003, ktorým sa dvadsiatypiatykrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom, a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 467/2001 (Ú. v. EÚ L 303, s. 20; Mim. vyd. 18/002, s. 219).4 - Nariadenie Komisie (ES) č. 46/2008 z 18. januára 2008, ktorým sa deväťdesiatykrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom (Ú. v. EÚ L 16, s. 11).5 - Rozsudok Súdneho dvora z 3. decembra 2009, Hassan/Rada a Komisia, C-399/06 P a Ayadi/Rada, C-403/06 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.