UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 26. júna 2008

Vec F‑108/07

Bart Nijs

proti

Dvoru audítorov Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Článok 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa – Zhrnutie dôvodov v žalobe – Neexistencia predchádzajúcej sťažnosti – Zjavná neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou B. Nijs navrhuje zrušiť rozhodnutie Dvoru audítorov o obnovení mandátu generálneho tajomníka Dvora audítorov na obdobie šesť rokov začínajúce od 1. júla 2007 a subsidiárne rozhodnutie tohto tajomníka ako menovacieho orgánu z 8. decembra 2006 nepovýšiť ho v rámci obdobia 2004, rozhodnutie prijaté po vydaní rozsudku Súdu prvého stupňa z 3. októbra 2006, Nijs/Dvor audítorov (T‑171/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑195, II‑A‑2‑999), ako aj rozhodnutie menovacieho orgánu z 12. júla 2007 zamietajúce jeho sťažnosť

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobca je povinný nahradiť všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Prípustnosť žalôb – Posúdenie s ohľadom na pravidlá účinné v čase podania žaloby

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 76)

2.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Štatút Súdneho dvora, článok 19 tretí odsek a príloha I článok 7 ods. 1 a 3; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]

1.      Hoci pravidlo uvedené v článku 76 Rokovacie poriadku Súdu pre verejnú službu, podľa ktorého môže tento súd uznesením odmietnuť žalobu, ak existujú pre to zjavné dôvody, je procesným pravidlom, ktoré sa ako také uplatňuje od nadobudnutia účinnosti na všetky spory prebiehajúce pred Súdom pre verejnú službu, nie je to tak v prípade pravidiel, na základe ktorých môže súd podľa tohto článku považovať žalobu za zjavne neprípustnú, a ktorými môžu byť len pravidlá uplatniteľné v čase podania žaloby.

(pozri bod 25)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 11. decembra 2007, Martin Bermejo/Komisia, F‑60/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 25

2.      Na základe článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa návrh na začatie konania musí najmä uvádzať predmet konania a obsahovať stručné zhrnutie žalobných dôvodov. Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť si obranu a Súdu pre verejnú službu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby žaloba bola prípustná, potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali zo znenia samotnej žaloby.

Uvedené platí o to viac, že podľa článku 7 ods. 3 prílohy I Štatútu Súdneho dvora, písomná časť konania pred Súdom pre verejnú službu obsahuje v zásade iba jednu výmenu vyjadrení, pokiaľ súd nerozhodne inak. Navyše podľa článku 19 tretieho odseku uvedeného štatútu, uplatniteľného na konanie pred Súdom pre verejnú službu v súlade s článkom 7 ods. 1 prílohy I tohto štatútu, úradník musí byť zastúpený advokátom. Základnou úlohou advokáta ako pomocnej osoby v súdnictve je práve návrhy žaloby založiť na právnej argumentácii dostatočne zrozumiteľnej a koherentnej vzhľadom na skutočnosť, že písomná časť konania pred Súdom pre verejnú službu v zásade obsahuje iba jednu výmenu vyjadrení.

Vyžadované požiadavky na jasnosť a presnosť nespĺňa žaloba, v ktorej sú skutkové okolnosti uvedené nejasne a zmätočne bez toho, aby si ich čitateľ mohol užitočne spájať s niektorým návrhom žaloby alebo žalobným dôvodom uvádzaným na jeho podporu.

(pozri body 28 – 31)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T‑85/92, Zb. s. II‑523, bod 20; 21. mája 1999, Asia Motor Francúzsko a i./Komisia, T‑154/98, Zb. s. II‑1703, bod 42; 15. júna 1999, Ismeri Europa/Dvor audítorov, T‑277/97, Zb. s. II‑1825, bod 29