ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 11. júna 2024 (*)
„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Články 266 a 340 ZFEÚ – Rozsudok, ktorým sa znižuje suma pokuty uloženej Európskou komisiou – Vrátenie neoprávnene prijatej sumy Komisiou – Povinnosť vyplatiť úroky – Kvalifikácia – Paušálna náhrada za stratu požitkov vyplývajúcich zo sumy neoprávnene zaplatenej pokuty – Uplatniteľná sadzba“
Vo veci C‑221/22 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 28. marca 2022,
Európska komisia, v zastúpení: D. Calleja Crespo, N. Khan, B. Martenczuk, P. Rossi a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia,
odvolateľka,
ďalší účastník konania:
Deutsche Telekom AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: C. von Köckritz, P. Lohs a U. Soltész, Rechtsanwälte,
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Arabadžiev, C. Lycourgos, E. Regan, F. Biltgen, N. Piçarra a Z. Csehi (spravodajca), sudcovia P. G. Xuereb, L. S. Rossi, N. Jääskinen, N. Wahl, I. Ziemele, J. Passer a D. Gratsias,
generálny advokát: A. M. Collins,
tajomník: D. Dittert, vedúci oddelenia,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. júla 2023,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 23. novembra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Európska komisia sa svojím odvolaním domáha čiastočného zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 19. januára 2022, Deutsche Telekom/Komisia (T‑610/19, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2022:15), ktorým Všeobecný súd uložil Komisii povinnosť zaplatiť spoločnosti Deutsche Telekom AG náhradu škody vo výške 1 750 522,83 eura, zrušil rozhodnutie Komisie z 28. júna 2019 o odmietnutí zaplatiť úroky z omeškania spoločnosti Deutsche Telekom (ďalej len „sporné rozhodnutie“) a v zostávajúcej časti žalobu spoločnosti Deutsche Telekom zamietol.
Právny rámec
Právo Únie
Rozpočtové nariadenie z roku 2012
2 Pod názvom „Stanovenie pohľadávok“ článok 78 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1, ďalej len „rozpočtové nariadenie z roku 2012“) v odseku 4 uvádzal:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel stanovovania pohľadávok vrátane postupov a účtovných dokladov a úrokov z omeškania.“
Delegované nariadenie (EÚ) č. 1268/2012
3 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1), bolo prijaté Komisiou okrem iného na základe článku 78 ods. 4 rozpočtového nariadenia z roku 2012.
4 Podľa článku 83 delegovaného nariadenia č. 1268/2012 s názvom „Úroky z omeškania“:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia vyplývajúce z uplatňovania predpisov platných v jednotlivých odvetviach, je pohľadávka, ktorá nebola uhradená v lehote uvedenej v článku 80 ods. 3 písm. b), úročená v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku.
2. Úrokovou sadzbou v prípade pohľadávok, ktoré neboli uhradené v lehote uvedenej v článku 80 ods. 3 písm. b), je sadzba, ktorú Európska centrálna banka [(ECB)] uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie [ďalej len,refinančná sadzba ECB‘] a platná v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti pohľadávky, zvýšená o:
a) osem percentuálnych bodov v prípade, že udalosťou zakladajúcou záväzok je verejná zákazka na dodanie tovaru a na poskytnutie služieb uvedená v hlave V;
b) tri a pol percentuálneho bodu vo všetkých ostatných prípadoch.
3. Úrok sa počíta od kalendárneho dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej v článku 80 ods. 3 písm. b) a stanovenej v oznámení o dlhu, až do kalendárneho dňa, keď je dlh uhradený v plnej výške.
Príkaz na vymáhanie sumy zodpovedajúcej výške úrokov z omeškania sa vystaví v čase skutočného získania týchto úrokov.
4. Ak v prípade pokút zloží dlžník finančnú zábezpeku, ktorú účtovník prijme namiesto platby, po uplynutí lehoty uvedenej v článku 80 ods. 3 písm. b) sa uplatňuje úroková sadzba uvedená v odseku 2 tohto článku platná prvý deň v mesiaci, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o uložení pokuty, zvýšená iba o jeden a pol percentuálneho bodu.“
5 Článok 90 tohto nariadenia s názvom „Vymáhanie pokút alebo iných penále“ stanovoval:
„1. Ak bola na Súdnom dvore Európskej únie podaná žaloba proti rozhodnutiu Komisie o uložení pokuty alebo iných penále podľa [Zmluvy o FEÚ] alebo Zmluvy o Euratome, dlžník až do vyčerpania všetkých opravných prostriedkov buď príslušnú sumu predbežne uhradí na bankový účet určený účtovníkom alebo zloží finančnú zábezpeku, ktorá je podľa účtovníka prijateľná. Zložením zábezpeky nie je dotknutá povinnosť uhradiť pokutu, sankciu alebo iné penále, pričom zábezpeka prepadá po prvej výzve. Táto zábezpeka pokrýva istinu nároku a splatný úrok podľa článku 83 ods. 4.
2. V záujme zaistenia bezpečnosti a likvidity finančných prostriedkov a ich finančného zhodnotenia investuje Komisia predbežne uhradené sumy do finančných aktív.
…
4. Po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov a zrušení alebo znížení pokuty alebo penále sa prijme niektoré z týchto opatrení:
a) neoprávnene vybraté sumy sa spolu s úrokovými výnosmi vrátia príslušnej tretej strane; ak bol za príslušné obdobie dosiahnutý negatívny výnos, vráti sa nominálna hodnota neoprávnene vybratej sumy;
b) v prípade zloženia finančnej zábezpeky sa táto zábezpeka zodpovedajúcim spôsobom uvoľní.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
6 Dňa 15. októbra 2014 Komisia prijala rozhodnutie C(2014) 7465 final týkajúce sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP (vec AT.39523 – Slovak Telekom), ktoré bolo opravené rozhodnutím C(2014) 10119 final zo 16. decembra 2014, ako aj rozhodnutím C(2015) 2484 final zo 17. apríla 2015.
7 Týmto rozhodnutím Komisia uložila spoločnosti Deutsche Telekom pokutu vo výške 31 070 000 eur za zneužitie dominantného postavenia na slovenskom trhu širokopásmových telekomunikačných služieb v rozpore s článkom 102 ZFEÚ a článkom 54 Dohody o EHP.
8 Deutsche Telekom podala žalobu o neplatnosť uvedeného rozhodnutia a súčasne 16. januára 2015 predbežne zaplatila pokutu. Rozsudkom z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia (T‑827/14, ďalej len „rozsudok Deutsche Telekom z roku 2018“, EU:T:2018:930), Všeobecný súd čiastočne vyhovel žalobe spoločnosti Deutsche Telekom a v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci znížil uvedenú pokutu o 12 039 019 eur. Dňa 19. februára 2019 Komisia vrátila túto sumu spoločnosti Deutsche Telekom.
9 Dňa 12. marca 2019 Deutsche Telekom požiadala Komisiu, aby jej zaplatila úroky z omeškania zodpovedajúce neoprávnene vybratej sume za obdobie odo dňa zaplatenia pokuty do dátumu vrátenia tejto sumy (ďalej len „dotknuté obdobie“).
10 Sporným rozhodnutím Komisia odmietla vyhovieť tejto žiadosti. Tvrdila, že podľa článku 90 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia č. 1268/2012 sa nominálna suma neoprávnene vybratej pokuty nemá zvýšiť o úroky z omeškania z dôvodu, že celkový výnos z investície tejto sumy do finančných aktív, ktorý vykonala podľa odseku 2 tohto článku 90, bol negatívny.
11 V tomto rozhodnutí Komisia posúdila aj tvrdenie spoločnosti Deutsche Telekom, podľa ktorého bola táto spoločnosť v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu z 12. februára 2019, Printeos/Komisia (T‑201/17, EU:T:2019:81), oprávnená dostať úroky z omeškania s refinančnou sadzbou uplatňovanou ECB, zvýšenou o 3,5 percentuálneho bodu. V odpovedi na toto tvrdenie Komisia vysvetlila, že tento rozsudok nepredstavuje právny základ pre platenie úrokov z omeškania, ktorých zaplatenie požadovala Deutsche Telekom. Okrem toho tvrdila, že uvedený rozsudok treba chápať tak, že nemá vplyv na uplatňovanie článku 90 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia č. 1268/2012. Napokon uviedla, že podala odvolanie proti tomuto rozsudku, ktorý teda nebol konečný.
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
12 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 9. septembra 2019 Deutsche Telekom podala na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia, ako aj návrh uložiť Komisii povinnosť zaplatiť náhradu škody za ušlý zisk z dôvodu straty požitkov, počas dotknutého obdobia, zo sumy neoprávnene vybratej pokuty, alebo subsidiárne povinnosť zaplatiť náhradu škody, ktorá jej bola údajne spôsobená z dôvodu, že Komisia odmietla zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy.
13 Všeobecný súd tejto žalobe čiastočne vyhovel.
14 V prvom rade Všeobecný súd zamietol návrh spoločnosti Deutsche Telekom na náhradu škody v rámci mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie za jej údajný ušlý zisk vyplývajúci zo straty požitkov počas dotknutého obdobia zo sumy neoprávnene vybratej pokuty, ktorý mal zodpovedať ročnému výnosu z jej investovaného kapitálu alebo váženým priemerným nákladom na jej kapitál.
15 Podľa Všeobecného súdu totiž Deutsche Telekom nepredložila presvedčivé dôkazy o tom, že uvádzaná škoda bola skutočná a určitá. Konkrétnejšie Deutsche Telekom nepreukázala, že by nevyhnutne investovala sumu neoprávnene vybratej pokuty do svojich činností, ani to, že strata požitkov z tejto sumy ju viedla k tomu, že upustila od špecifických a konkrétnych projektov, a ani, že nedisponovala alternatívnym zdrojom financovania.
16 V druhom rade Všeobecný súd skúmal návrh na náhradu škody subsidiárne podaný spoločnosťou Deutsche Telekom pre porušenie článku 266 prvého odseku ZFEÚ, ktorý ukladá inštitúciám, ktorých akt bol zrušený rozsudkom súdu Únie, povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozsudku.
17 Všeobecný súd sa opieral o judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu z rozsudku z 20. januára 2021, Komisia/Printeos (C‑301/19 P, ďalej len „rozsudok Printeos“, EU:C:2021:39), keď v bode 72 napadnutého rozsudku pripomenul, že ak boli sumy vybraté v rozpore s právom Únie, z tohto práva vyplýva povinnosť vrátiť ich spolu s úrokmi a že je to tak najmä v prípade, keď boli sumy vybraté na základe aktu Únie, ktorý bol súdom Únie vyhlásený za neplatný alebo zrušený.
18 V bode 75 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zdôraznil, že priznanie úrokov z omeškania z neoprávnene vybratej sumy sa javí ako nevyhnutná súčasť povinnosti Komisie vrátiť vec do pôvodného stavu po vyhlásení rozsudku o zrušení alebo rozsudku vydaného v rámci výkonu neobmedzenej právomoci.
19 Pokiaľ ide konkrétnejšie o priznanie takýchto úrokov odo dňa predbežného zaplatenia predmetnej pokuty, Všeobecný súd v bode 88 napadnutého rozsudku zastával názor, že toto priznanie sleduje cieľ paušálnej náhrady škody podniku, ktorý túto pokutu zaplatil, za stratu požitkov z jeho finančných prostriedkov počas obdobia od dátumu predbežného zaplatenia uvedenej pokuty až do dátumu jej vrátenia.
20 V dôsledku toho Všeobecný súd v bode 113 napadnutého rozsudku rozhodol, že odmietnutie Komisie zaplatiť tieto úroky spoločnosti Deutsche Telekom predstavuje dostatočne závažné porušenie článku 266 prvého odseku ZFEÚ, ktoré môže viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie. Vzhľadom na existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a ujmou, ktorá spočíva v strate úrokov z omeškania, počas dotknutého obdobia, zo sumy neoprávnene vybratej pokuty, Všeobecný súd priznal spoločnosti Deutsche Telekom náhradu škody vo výške 1 750 522,38 eura, vyčíslenú analogickým uplatnením sadzby stanovenej v článku 83 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia č. 1268/2012, teda refinančnej sadzby ECB účinnej v januári 2015, čiže 0,05 % zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu.
21 Po tretie, pokiaľ ide o návrh na zrušenie sporného rozhodnutia, Všeobecný súd vyhovel tomuto návrhu z rovnakých dôvodov, ako sú tie, ktoré ho viedli v rámci preskúmania návrhu na náhradu škody k záveru, že Komisia porušila článok 266 prvý odsek ZFEÚ tým, že odmietla zaplatiť spoločnosti Deutsche Telekom úroky z omeškania zo sumy neoprávnene vybratej pokuty za dotknuté obdobie.
Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore
22 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom vyhovel žalobe podanej spoločnosťou Deutsche Telekom,
– sám rozhodol o nevyriešených otázkach sporu,
– subsidiárne vrátil vec v rozsahu, v akom ešte nie je rozhodnutá, Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie a
– uložil Deutsche Telekom povinnosť nahradiť všetky trovy tohto konania a konania pred Všeobecným súdom.
23 Deutsche Telekom navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– uložil Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené spoločnosťou Deutsche Telekom v konaniach pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.
O odvolaní
24 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza dva odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd, keď sa domnieval, že článok 266 ZFEÚ ukladá Komisii absolútnu a bezpodmienečnú povinnosť zaplatiť so spätnou účinnosťou „úroky z omeškania so sankčnou povahou“ odo dňa predbežného zaplatenia pokuty, a druhý na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd, keď sa domnieval, že sadzba úrokov z omeškania, ktoré je Komisia povinná zaplatiť, analogicky zodpovedá sadzbe stanovenej v článku 83 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia č. 1268/2012, teda refinančnej sadzbe ECB zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu.
O prípustnosti odvolania
25 Deutsche Telekom tvrdí, že odvolanie je neprípustné v celom rozsahu, keďže v skutočnosti nesmeruje proti napadnutému rozsudku, ale proti rozsudku Printeos, ktorý nadobudol právoplatnosť. Okrem toho Deutsche Telekom tvrdí, že jednotlivé časti prvého odvolacieho dôvodu, ako aj druhý odvolací dôvod sú neprípustné, keďže predstavujú len opakovanie tvrdení uvedených pred Všeobecným súdom alebo boli po prvýkrát uvedené až v štádiu odvolania. Pokiaľ ide konkrétnejšie o prvý odvolací dôvod, neprípustnosť tohto odvolacieho dôvodu vyplýva aj zo skutočnosti, že Komisia v rozpore s požiadavkou uvedenou v článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora neidentifikovala body odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že povinnosť zaplatiť úroky má sankčnú povahu.
26 Komisia sa domnieva, že jej odvolanie je v celom rozsahu prípustné.
27 V tejto súvislosti z článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a z článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musia byť presne označené napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, a musia sa uviesť právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh. Podľa ustálenej judikatúry tejto požiadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré sa obmedzuje na zopakovanie žalobných dôvodov alebo tvrdení už uvedených pred Všeobecným súdom, pričom neobsahuje osobitnú argumentáciu konkretizujúcu nesprávne právne posúdenie, ktorým je napadnutý rozsudok postihnutý. Takéto odvolanie totiž v skutočnosti predstavuje len návrh na opätovné preskúmanie žaloby podanej na Všeobecný súd, ktoré nepatrí do právomoci Súdneho dvora (rozsudok z 15. júla 2021, DK/ESVČ, C‑851/19 P, EU:C:2021:607, bod 32 a citovaná judikatúra).
28 Ak však odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie vykonané Všeobecným súdom, môžu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednať v rámci odvolania. Keby totiž odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už uvedených v konaní pred Všeobecným súdom, odvolacie konanie by bolo zbavené časti svojho významu (rozsudok z 15. júla 2021, DK/ESVČ, C‑851/19 P, EU:C:2021:607, bod 33 a citovaná judikatúra).
29 Okrem toho Súdny dvor pritom opakovane rozhodol, že odvolateľ má právo podať odvolanie, v rámci ktorého uvedie odvolacie dôvody vyplývajúce z napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť (rozsudok z 26. februára 2020, ESVČ/Alba Aguilera a i., C‑427/18 P, EU:C:2020:109, bod 54, ako aj citovaná judikatúra).
30 Napokon si Komisia, rovnako ako každý iný účastník odvolania, musí zachovať možnosť spochybniť právne zásady, ktoré Všeobecný súd uplatnil v rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, aj keď tieto zásady boli rozvinuté v rozsudkoch, ktoré nemôžu alebo už nemôžu byť predmetom odvolania.
31 V prejednávanej veci je cieľom odvolania, ako poznamenala Komisia v jeho úvodnej časti, vyzvať Súdny dvor, aby opätovne preskúmal svoju judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Printeos, na ktorom je z veľkej časti založený napadnutý rozsudok, a ktorá je v rozpore s judikatúrou predchádzajúcou tomuto rozsudku Printeos. Argumentácia Komisie dostatočne presne identifikuje kritizované časti napadnutého rozsudku, ako aj dôvody, pre ktoré je tento rozsudok podľa nej poznačený nesprávnym právnym posúdením, a teda sa v rozpore s tým, čo tvrdí Deutsche Telekom, neobmedzuje len na zopakovanie alebo zopakovanie tvrdení, ktoré táto inštitúcia uviedla pred Všeobecným súdom.
32 Námietku neprípustnosti vznesenú spoločnosťou Deutsche Telekom teda treba zamietnuť.
O prvom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
33 Svojím prvým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že článok 266 ZFEÚ ukladá Komisii absolútnu a bezpodmienečnú povinnosť zaplatiť so spätnou účinnosťou „úroky z omeškania so sankčnou povahou“ odo dňa predbežného zaplatenia pokuty.
34 Tento prvý odvolací dôvod sa delí na šesť častí.
35 V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu Komisia popiera, že by sa dopustila dostatočne závažného porušenia článku 266 prvého odseku ZFEÚ tým, že nezaplatila úroky z omeškania vo výške sumy požadovanej spoločnosťou Deutsche Telekom.
36 Podľa tejto inštitúcie totiž pojem úroky z omeškania takej povahy, ako sú úroky požadované spoločnosťou Deutsche Telekom a priznané Všeobecným súdom, predpokladá, že dlžník sa prinajmenšom z nedbanlivosti nachádza v omeškaní so zaplatením. Všeobecný súd navyše v rozsudku z 8. júna 1995, Siemens/Komisia (T‑459/93, EU:T:1995:100, bod 101), definoval úroky z omeškania ako úroky „dlžné z dôvodu omeškania so splnením povinnosti vrátenia“. V prejednávanej veci však v nadväznosti na rozsudok Deutsche Telekom z roku 2018 Komisia okamžite vrátila sumu neoprávnene vybratej pokuty, a teda nikdy nebola „v omeškaní“ s platbou. Úroky z omeškania, ktoré by bola povinná zaplatiť podľa rozsudku Printeos a napadnutého rozsudku, by tak predstavovali pre Komisiu neodôvodnenú sankciu.
37 V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že napadnutý rozsudok je v rozpore s judikatúrou predchádzajúcou prijatiu rozsudku vo veci Printeos.
38 Podľa Komisie úroky, ktoré majú byť spojené s vrátením neoprávnene vybratých peňažných súm nie sú „úrokmi z omeškania so sankčnou povahou“, ktoré musia byť zaplatené retroaktívne, ale kompenzačnými úrokmi určenými na zabránenie bezdôvodnému obohateniu dlžníka, ako to vyplýva najmä z rozsudku z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia (C‑447/17 P a C‑479/17 P, EU:C:2019:672). Komisia uvádza, že hoci Súdny dvor v tomto rozsudku kvalifikoval úroky, ktoré sa majú zaplatiť, ako „úroky z omeškania“, spresnil, že tieto úroky sú upravené ustanoveniami delegovaného nariadenia č. 1268/2012. V skutočnosti teda ide o kompenzačné úroky zodpovedajúce úrokom z investícií, ktoré Komisia uskutočnila na základe článku 90 tohto delegovaného nariadenia. Z uvedeného rozsudku, na ktorý odkazuje bod 73 napadnutého rozsudku, teda nemožno vyvodiť, že Komisia mala zaplatiť spoločnosti Deutsche Telekom úroky z omeškania, ktoré táto spoločnosť požadovala a ktoré jej Všeobecný súd priznal napadnutým rozsudkom.
39 Na základe tejto judikatúry Komisia pripúšťa, že podľa článku 266 prvého odseku ZFEÚ má v prípade, že pokuty, ktoré uložila, boli neskôr zrušené alebo znížené súdom Únie, povinnosť vrátiť sumu neoprávnene vybratých pokút, ako aj vzniknuté úroky, v súlade s článkom 90 delegovaného nariadenia č. 1268/2012. Zákaz bezdôvodného obohatenia, zakotvený v judikatúre v takýchto prípadoch, by jej totiž zakazoval ponechať si úroky, ktoré vznikli z týchto pokút. Komisia však zastáva názor, že sa má uplatniť článok 90 ods. 4 tohto delegovaného nariadenia, ktorý jej ukladá povinnosť vrátiť dotknutým podnikom v nadväznosti na rozsudok o zrušení alebo znížení predbežne uhradenej pokuty „neoprávnene vybraté sumy spolu s úrokovými výnosmi“. Naopak, ak bol celkový výnos z investovania súm zodpovedajúcich tejto pokute negatívny, je povinná vrátiť len „nominálnu hodnotu neoprávnene vybratej sumy“.
40 Uplatnenie zásad uvedených v napadnutom rozsudku by v súčasnom hospodárskom kontexte viedlo k bezdôvodnému obohateniu dotknutých podnikov z dôvodu priznania absolútneho a bezpodmienečného práva na zaplatenie úrokov v sadzbe zodpovedajúcej refinančnej sadzbe ECB zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu.
41 V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že článok 90 delegovaného nariadenia č. 1268/2012 upravuje úroky, ktoré sa majú zaplatiť pri výkone rozsudkov súdov Únie.
42 Pochybuje najmä o dôvodnosti bodu 97 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že ak je suma vzniknutých úrokov v zmysle článku 90 ods. 4 delegovaného nariadenia č. 1268/2012 nižšia ako suma úrokov z omeškania, Komisia je povinná zaplatiť rozdiel medzi týmito dvoma sumami. Tento výklad Všeobecného súdu by mal za následok, že toto ustanovenie by de facto nebolo nikdy uplatniteľné. Úroky z bezpečnej investície totiž nikdy nemôžu byť vyššie ako úroky z omeškania, ktorých sadzba zodpovedá refinančnej sadzbe ECB zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu.
43 Štvrtou časťou prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 ZFEÚ nie sú splnené.
44 V prvom rade Všeobecný súd tým, že uložil Komisii povinnosť zaplatiť úroky z omeškania so spätnou účinnosťou od predbežného zaplatenia pokuty, nesprávne považoval jednoduché stanovenie pokuty, ktorej výšku neskôr súd Únie znížil, za dostatočne závažné porušenie právnej normy. Deutsche Telekom ďalej pred Všeobecným súdom nepreukázala, že jej vznikla škoda. V tejto súvislosti odmietnutie Komisie zaplatiť úroky v refinančnej sadzbe ECB zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu nemožno považovať za stratu spôsobenú spoločnosti Deutsche Telekom. Napokon bolo by rozporuplné vytýkať Komisii závažné porušenie práva z dôvodu faktorov, ako je dĺžka súdnych konaní, ktoré sú mimo jej kontroly.
45 V piatej časti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že účinok ex tunc rozsudkov súdov Únie nezakladá povinnosť zaplatiť úroky z omeškania odo dňa predbežného zaplatenia pokuty.
46 Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že hoci zrušenie aktu súdom Únie má za následok odstránenie tohto aktu z právneho poriadku Únie so spätnou účinnosťou, nič to nemení na tom, že pred rozsudkom Deutsche Telekom z roku 2018 nemala žiadnu povinnosť vrátiť pokutu, a to tým skôr, že na jej rozhodnutia sa vzťahuje prezumpcia platnosti. Komisia zdôrazňuje, že účinok ex tunc rozsudku, ktorým bola pokuta zrušená alebo znížená, ju nemôže zaväzovať na zaplatenie úrokov odo dňa predbežného zaplatenia tejto pokuty, keďže ku dňu tohto zaplatenia nebola ani povinná, ani schopná vrátiť uvedenú pokutu.
47 Komisia dodáva, že na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd, hlavná pohľadávka, teda suma neoprávnene vybratej pokuty, nebola k tomuto dátumu v žiadnom prípade „určitá, pokiaľ ide o jej výšku, alebo aspoň určiteľná na základe stanovených objektívnych skutočností“ v zmysle rozsudku Printeos (bod 55).
48 V šiestej časti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že zaplatenie úrokov z omeškania uložené napadnutým rozsudkom narúša odstrašujúci účinok pokút.
49 Komisia sa domnieva, že tento účinok treba zohľadniť pri stanovení výšky pokuty. V tejto súvislosti uvádza, že vzhľadom na to, že nemôže vopred určiť výsledok prípadných žalôb podaných proti jej rozhodnutiam o uložení pokuty a dĺžku príslušných súdnych konaní, nemôže pri stanovení výšky pokuty dať do rovnováhy uvedený účinok a výšku úrokov z omeškania, ktoré by prípadne mohla byť povinná zaplatiť. Okrem toho neprimeranosť týchto úrokov, ktoré by podľa Komisie mohli dosiahnuť viac ako polovicu výšky pokút, ohrozuje odstrašujúci účinok týchto pokút.
50 Deutsche Telekom spochybňuje tvrdenia Komisie v celom rozsahu a domnieva sa, že prvý odvolací dôvod musí byť zamietnutý.
Posúdenie Súdnym dvorom
51 Z článku 266 prvého odseku ZFEÚ vyplýva, že inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, je povinná urobiť opatrenia, aby vyhovela rozsudku, ktorý vyhlásil tento akt za neplatný s účinkom ex tunc. To zahŕňa najmä zaplatenie súm neoprávnene vybratých na základe uvedeného aktu, ako aj zaplatenie úrokov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. februára 2015, Komisia/IPK International, C‑336/13 P, EU:C:2015:83, bod 29, ako aj z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia, C‑447/17 P a C‑479/17 P, EU:C:2019:672, bod 55).
52 Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že zaplatenie úrokov predstavuje opatrenie na vykonanie zrušujúceho rozsudku v zmysle článku 266 prvého odseku ZFEÚ v rozsahu, v akom má za cieľ paušálne odškodniť stratu požitkov vyplývajúcich z pohľadávky a okrem toho po vyhlásení tohto zrušujúceho rozsudku prinútiť dlžníka, aby čo najskôr vykonal zrušujúci rozsudok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. februára 2015, Komisia/IPK International, C‑336/13 P, EU:C:2015:83, bod 30, a z 10. októbra 2001, Corus UK/Komisia, T‑171/99, EU:T:2001:249, body 53 a 54, ako aj citovanú judikatúru).
53 Z článku 266 prvého odseku ZFEÚ teda vyplýva, že v prípade zrušenia alebo zníženia s účinkom ex tunc pokuty uloženej rozhodnutím Komisie za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže zo strany súdu Únie, je táto inštitúcia povinná vrátiť celú predbežne zaplatenú sumu pokuty alebo jej časť spolu s úrokmi za obdobie odo dňa predbežného zaplatenia tejto pokuty do dňa jej vrátenia.
54 Povinnosť vrátiť neoprávnene získané peňažné sumy spolu s úrokmi sa okrem toho nevzťahuje len na inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ale aj na orgány členských štátov.
55 V tejto súvislosti v súlade s ustálenou judikatúrou každý jednotlivec, ktorému vnútroštátny orgán uložil povinnosť zaplatiť poplatok, clo, daň alebo iný odvod v rozpore s právom Únie, má na základe tohto práva nárok, aby mu tento orgán vrátil nielen neoprávnene vybratú peňažnú sumu, ale aj zaplatil úroky, ktoré majú kompenzovať nemožnosť disponovať touto peňažnou sumou [pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 1983, San Giorgio, 199/82, EU:C:1983:318, bod 12; z 8. marca 2001, Metallgesellschaft a i., C‑397/98 a C‑410/98, EU:C:2001:134, bod 84; z 19. júla 2012, Littlewoods Retail a i., C‑591/10, EU:C:2012:478, body 24 až 26, z 9. septembra 2021, Hauptzollamt B (Fakultatívna daňová úľava), C‑100/20, EU:C:2021:716, body 26 a 27, ako aj z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20, EU:C:2022:306, body 51 a 52].
56 V dôsledku toho, ak boli peňažné sumy vybraté v rozpore s právom Únie, či už vnútroštátnym orgánom, alebo inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, musia byť tieto peňažné sumy vrátené a toto vrátenie sa musí zvýšiť o úroky pokrývajúce celé obdobie odo dňa zaplatenia týchto peňažných súm do dátumu ich vrátenia, čo je vyjadrením všeobecnej zásady vrátenia plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i. (C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20, EU:C:2022:306, bod 53, ako aj citovanú judikatúru).
57 Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 111 napadnutého rozsudku na základe odôvodnenia vychádzajúceho najmä z rozsudku Printeos rozhodol, že Komisia porušila článok 266 prvý odsek ZFEÚ tým, že odmietla zaplatiť spoločnosti Deutsche Telekom úroky zo sumy pokuty neoprávnene vybratej za dotknuté obdobie. Všeobecný súd iba potvrdil, podobne ako tento rozsudok Printeos, zásady pripomenuté v bodoch 51 až 56 tohto rozsudku, ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry, ku ktorej sa netreba vrátiť.
58 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, náhrada škody, ktorú jej Všeobecný súd uložil zaplatiť spoločnosti Deutsche Telekom napadnutým rozsudkom, nezodpovedá „úrokom z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu“. Pred dátumom vyhlásenia rozsudku Deutsche Telekom z roku 2018 totiž Komisia nebola nijako povinná vrátiť sumu pokuty spoločnosti Deutsche Telekom, či už čiastočne alebo v celom rozsahu, predovšetkým vzhľadom na vykonateľnosť rozhodnutí Komisie, ktoré ukladajú peňažný záväzok iným osobám, ako sú členské štáty, ďalej vzhľadom na neexistenciu odkladného účinku žalôb podaných na súd Únie podľa článku 278 ZFEÚ, a napokon vzhľadom na prezumpciu platnosti, ktorá sa vzťahuje na rozhodnutia Komisie, až dovtedy, kým nie sú zrušené alebo odvolané (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C‑413/08 P, EU:C:2010:346, bod 81 a citovanú judikatúru). Preto až od tohto dátumu Komisia znášala povinnosť vrátenia a bolo ju možné v prípade neexistencie okamžitého vrátenia sumy neoprávnene vybratej pokuty, považovať za meškajúcu so splnením tejto povinnosti. V prejednávanej veci je však medzi účastníkmi konania nesporné, že po vyhlásení rozsudku Deutsche Telekom z roku 2018 Komisia vrátila spoločnosti Deutsche Telekom sumu neoprávnene vybratej pokuty.
59 Je pravda, že podobne ako judikatúra, z ktorej vychádzal, Všeobecný súd v napadnutom rozsudku viackrát kvalifikoval úroky dlhované Komisiou v prejednávanej veci ako „úrok z omeškania“ alebo „úroky z omeškania“, čo sú pojmy, ktoré odkazujú na existenciu omeškania dlžníka s platbou, ako aj na úmysel sankcionovať dlžníka.
60 Takáto kvalifikácia, akokoľvek by bola spochybniteľná vzhľadom na účel predmetných úrokov, však vzhľadom na zásady pripomenuté v bodoch 51 až 56 tohto rozsudku nemôže spochybniť platnosť odôvodnenia, na základe ktorého sa Všeobecný súd domnieval, že Komisia bola povinná pripočítať k vráteniu neoprávnene vybratej sumy úroky s cieľom paušálne odškodniť dotknutý podnik za stratu požitkov vyplývajúcich z tejto sumy.
61 Pokiaľ ide o okolnosť, na ktorú poukazuje Komisia, že úroky, na ktorých zaplatenie ju Všeobecný súd zaviazal v napadnutom rozsudku, sa vzťahujú na obdobie od dátumu predbežného zaplatenia pokuty do dňa vrátenia neoprávnene vybratej sumy v nadväznosti na rozsudok, ktorým sa táto pokuta znížila, a že sa teda týkajú obdobia vo veľmi veľkej časti predchádzajúceho tomuto rozsudku, táto je dôsledkom účinku ex tunc, ktorý sa spája s takýmto rozsudkom, a povinnosti Komisie, vyplývajúcej z článku 266 prvého odseku ZFEÚ, dosiahnuť súlad s týmto rozsudkom tým, že vráti dotknutý podnik do postavenia, v akom by sa nachádzal, ak by počas celého tohto obdobia nebol zbavený požitkov vyplývajúcich zo sumy zodpovedajúcej tejto neoprávnene vybratej sume. V tejto súvislosti je vzhľadom na existujúce právo podať žalobu proti každému rozhodnutiu Komisie, ktorým sa ukladá pokuta, nesporné, že ak dotknutý podnik predbežne zaplatil pokutu, Komisia môže byť prípadne povinná prijať opatrenia na vykonanie rozsudku, ktorým sa úplne alebo čiastočne zruší takéto rozhodnutie, ako sú pripomenuté v bodoch 51 až 53 tohto rozsudku.
62 Rovnako nemôže uspieť argumentácia Komisie, podľa ktorej v prejednávanej veci nedošlo k dostatočne závažnému porušeniu právneho pravidla ani dostatočnému dôkazu o škode, ktorú utrpela Deutsche Telekom. Ak je totiž Komisia povinná podľa článku 266 prvého odseku ZFEÚ pripojiť k vráteniu určitej peňažnej sumy úroky, nedisponuje žiadnou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o vhodnosť zaplatenia týchto úrokov, takže samotné porušenie práva Únie spočívajúce v odmietnutí zaplatiť tieto úroky stačí na preukázanie existencie dostatočne závažného porušenia tohto práva, ktoré môže viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Printeos, body 103 a 104). V prejednávanej veci však Komisia bola v súlade s týmto ustanovením v nadväznosti na rozsudok Deutsche Telekom z roku 2018 povinná pripojiť úroky k vráteniu sumy neoprávnene vybratej pokuty, ako Všeobecný súd správne rozhodol v bode 112 napadnutého rozsudku. Okrem toho, keďže tieto úroky majú „paušálnu“ povahu, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 52 tohto rozsudku, Komisia sa nemôže vyhnúť tejto povinnosti z dôvodu, že Deutsche Telekom dostatočne nepreukázala existenciu ujmy.
63 Za týchto podmienok treba prvú, druhú, štvrtú a piatu časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť.
64 Rovnako sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol tvrdenia Komisie založené na ustanoveniach článku 90 delegovaného nariadenia č. 1268/2012. Ako totiž správne uviedol v bode 98 napadnutého rozsudku, ak je suma „vzniknutých“ úrokov uvedených v článku 90 ods. 4 tohto delegovaného nariadenia nižšia než suma úrokov dlžných z dôvodu paušálnej náhrady škody, alebo ak vôbec niet vzniknutých úrokov, lebo výnos z investovaného kapitálu bol negatívny, Komisia je napriek tomu na základe článku 266 prvého odseku ZFEÚ povinná zaplatiť dotknutej osobe rozdiel medzi sumou prípadných „vzniknutých úrokov“ v zmysle článku 90 ods. 4 uvedeného delegovaného nariadenia, a sumou úrokov z omeškania splatných za obdobie odo dňa zaplatenia dotknutej sumy do dňa jej vrátenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Printeos, body 75 a 76).
65 V tejto súvislosti, ako uviedla samotná Komisia a ako tiež zdôraznil generálny advokát v bode 77 svojich návrhov, povinnosť vyplývajúca tejto inštitúcii z článku 90 ods. 4 delegovaného nariadenia č. 1268/2012 zaplatiť dotknutému podniku „vzniknuté úroky“ má predovšetkým zabrániť bezdôvodnému obohateniu Únie. Touto prípadnou povinnosťou však nie je dotknutá povinnosť uvedenej inštitúcie v každom prípade podľa článku 266 prvého odseku ZFEÚ paušálne odškodniť tento podnik za stratu požitkov vyplývajúcu z prevodu peňažnej sumy zodpovedajúcej sume neoprávnene zaplatenej pokuty na Komisiu, a to aj vtedy, keď investícia sumy pokuty, ktorú uvedený podnik predbežne zaplatil, nepriniesla vyšší výnos, než je refinančná sadzba ECB zvýšená o 3,5 percentuálneho bodu.
66 Okrem toho, hoci je pravda, že v súlade s článkom 90 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 1268/2012 Komisia dohliada na zachovanie predbežne uhradených súm tým, že ich investuje do finančných aktív, čím zaistí bezpečnosť a likviditu finančných prostriedkov s cieľom dosiahnuť pozitívnu návratnosť investícií, z tohto ustanovenia tiež vyplýva, že podnik, ktorý predbežne zaplatil pokutu, ktorá mu bola uložená, nemá nijaký vplyv na podmienky, za ktorých sa investuje výška tejto pokuty. Komisii sa však nepodarilo vysvetliť dôvody, pre ktoré by za takýchto okolností riziká, ktorým sú takéto investície vystavené, musel znášať podnik, ktorý predbežne zaplatil pokutu uloženú na základe čiastočne alebo úplne protiprávneho aktu.
67 Za týchto podmienok musí byť tretia časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá.
68 Pokiaľ ide o argumentáciu Komisie, podľa ktorej uloženie jej povinnosti zaplatiť úroky odo dňa predbežného výberu pokuty narušuje odstrašujúci účinok pokút, Súdny dvor sa stotožňuje s úvahami uvedenými Všeobecným súdom v bodoch 93 a 94 napadnutého rozsudku, podľa ktorých odstrašujúca funkcia pokút musí byť zosúladená s požiadavkami účinnej súdnej ochrany. Tie však znamenajú, že v prípade zrušenia alebo zníženia pokuty predbežne zaplatenej dotknutým podnikom prostredníctvom rozsudku súdu Únie, tento podnik dostane vzhľadom na článok 266 prvý odsek ZFEÚ, ako aj účinok takéhoto rozsudku ex tunc, paušálnu náhradu škody za stratu požitkov zo sumy zodpovedajúcej sume, ktorú Komisia neoprávnene získala, za obdobie odo dňa tohto predbežného zaplatenia do dňa vrátenia tejto sumy touto inštitúciou. V každom prípade sa nemožno odvolávať na odstrašujúci účinok pokút v kontexte pokút, ktoré boli zrušené alebo znížené súdom Únie, keďže Komisia sa nemôže na účely odstrašenia odvolávať na akt, ktorý bol vyhlásený za protiprávny.
69 Za týchto podmienok musí byť šiesta prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá.
70 Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvý odvolací dôvod Komisie zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
71 Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 114 až 138 napadnutého rozsudku konštatoval, že sadzba uplatniteľná na úroky, ktoré je Komisia povinná zaplatiť, analogicky s článkom 83 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia č. 1268/2012 dosahuje refinančnú sadzbu ECB zvýšenú o 3,5 percentuálneho bodu.
72 Komisia pripomína, že Súdny dvor v rozsudku z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia (C‑447/17 P a C‑479/17 P, EU:C:2019:672, bod 56), rozhodol, že na určenie úrokov, ktoré sa majú zaplatiť v dôsledku zrušenia pokuty, treba uplatniť sadzbu stanovenú ustanoveniami delegovaného nariadenia č. 1268/2012, avšak bez toho, aby identifikoval presné ustanovenie tohto delegovaného nariadenia, na ktoré treba odkázať.
73 Rozsudok Printeos, na ktorý odkazuje bod 121 napadnutého rozsudku, však vyložil rozsudok z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia (C‑447/17 P a C‑479/17 P, EU:C:2019:672), v tom zmysle, že tento posledný uvedený rozsudok odkazuje na článok 83 uvedeného delegovaného nariadenia. Všeobecný súd z toho v bodoch 133 a 134 napadnutého rozsudku vyvodil, že bolo potrebné analogicky uplatniť článok 83 ods. 2 písm. b) toho istého delegovaného nariadenia, ktorý ukladá povinnosť zaplatiť úroky s refinančnou sadzbou ECB zvýšenou o 3,5 percentuálneho bodu.
74 Podľa Komisie však na jednej strane takéto analogické uplatnenie nie je odôvodnené, keďže článok 83 delegovaného nariadenia č. 1268/2012 upravuje úroky z omeškania dlžné dlžníkmi Komisie v prípade oneskorenej platby tým, že stanovuje osobitný postup na tento účel.
75 Na druhej strane z rozsudku Printeos nemožno vyvodiť, že Súdny dvor, ktorý sa vyslovil k výpočtu zložených úrokov, zamýšľal analogicky uplatniť sadzbu uvedenú v článku 83 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia č. 1268/2012 na výpočet úrokov z omeškania. Okrem toho ani Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 12. februára 2019, Printeos/Komisia (T‑201/17, EU:T:2019:81), ani Súdny dvor rozhodujúci o odvolaní v tejto veci v rozsudku Printeos nepriznali úroky z omeškania v sadzbe stanovenej týmto ustanovením.
76 Ak by sa však Súdny dvor domnieval, že sa má uplatniť úroková sadzba stanovená v článku 83 delegovaného nariadenia č. 1268/2012, Komisia zastáva názor, že pokiaľ sa nestanoví iná vhodná úroková sadzba, treba analogicky s článkom 83 ods. 4 tohto delegovaného nariadenia použiť refinančnú sadzbu ECB zvýšenú o 1,5 percentuálneho bodu uplatnenú Komisiou v prípade, že adresát rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta, zriadi bankovú záruku namiesto toho, aby túto pokutu predbežne zaplatil. Táto situácia je dostatočne porovnateľná so situáciou v prejednávanej veci, pretože v oboch prípadoch úroky kompenzujú nemožnosť, v prvom prípade pre Komisiu, a v druhom prípade pre dotknutý podnik, voľne disponovať so sumou pokuty počas trvania súdneho konania.
77 Deutsche Telekom spochybňuje tvrdenia Komisie a domnieva sa, že druhý odvolací dôvod musí byť zamietnutý.
Posúdenie Súdnym dvorom
78 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na účely určenia výšky úrokov z omeškania, ktoré musia byť zaplatené podniku, ktorý zaplatil pokutu uloženú Komisiou, v nadväznosti na zrušenie tejto pokuty, musí táto inštitúcia uplatniť sadzbu stanovenú na tento účel delegovaným nariadením č. 1268/2012 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia, C‑447/17 P a C‑479/17 P, EU:C:2019:672, bod 56). Súdny dvor okrem toho spresnil, že nejde o odkaz na článok 90 tohto nariadenia, ktorý neuvádza žiadnu konkrétnu úrokovú sadzbu, ale na článok 83 uvedeného delegovaného nariadenia, ktorý stanovuje sadzbu úrokov z pohľadávok, ktoré neboli uhradené v lehote (pozri v tomto zmysle rozsudok Printeos, bod 81).
79 Článok 83 delegovaného nariadenia č. 1268/2012, ktorý obsahoval v tom čase účinné pravidlá uplatňovania rozpočtového nariadenia z roku 2012, stanovoval na tento účel viacero úrokových sadzieb, ktoré všetky zodpovedali refinančnej sadzbe ECB zvýšenej o rôzne percentuálne body. V súlade s článkom 83 ods. 2 písm. a) a b) tohto delegovaného nariadenia bolo zvýšenie o 8 percentuálnych bodov, ak udalosťou zakladajúcou záväzok je verejná zákazka na dodanie tovaru a na poskytnutie služieb, a o 3,5 percentuálneho bodu vo všetkých ostatných prípadoch. Okrem toho, ak dlžník zložil finančnú zábezpeku, ktorú účtovník prijal namiesto zaplatenia pokuty, článok 83 ods. 4 uvedeného delegovaného nariadenia stanovoval zvýšenie o 1,5 percentuálneho bodu.
80 V prejednávanej veci Všeobecný súd nestanovil žiadnu z dvoch úrokových sadzieb týkajúcich sa osobitných prípadov uvedených v článku 83 ods. 2 písm. a) a článku 83 ods. 4 delegovaného nariadenia č. 1268/2012. Uplatnil sadzbu stanovenú subsidiárne pre „všetky ostatné prípady“ v článku 83 ods. 2 písm. b) tohto delegovaného nariadenia.
81 Všeobecný súd tak v bode 136 napadnutého rozsudku na účely stanovenia paušálnej náhrady škody spoločnosti Deutsche Telekom za stratu požitkov z jej finančných prostriedkov na základe analýzy, ktorú vykonal v bodoch 125 až 135 tohto rozsudku, určil ako uplatniteľnú sadzbu analogicky sadzbu stanovenú v článku 83 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia č. 1268/2012, a to refinančnú sadzbu ECB zvýšenú o 3,5 percentuálneho bodu.
82 Všeobecný súd teda v bode 137 uvedeného rozsudku priznal spoločnosti Deutsche Telekom ako náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená dostatočne závažným porušením článku 266 prvého odseku ZFEÚ, náhradu škody, ktorej výška 1 750 522,83 eura zodpovedá strate úrokov vo výške 3,55 % zo sumy neoprávnene vybratej pokuty počas dotknutého obdobia.
83 Je pravda, ako uvádza Komisia, že článok 83 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia č. 1268/2012 nestanovuje sadzbu úrokov zodpovedajúcu paušálnej náhrade takej povahy, o akú ide v prejednávanej veci. Toto ustanovenie sa totiž týka prípadu omeškania s platbou, ktorý nesúvisí s prejednávanou vecou, teda prípadu, keď pohľadávka nie je uhradená v stanovenej lehote. Práve skutočnosť, že ani tento článok 83, ani žiadne iné ustanovenie tohto delegovaného nariadenia nestanovovali túto sadzbu, viedla Všeobecný súd k tomu, aby v rámci výkonu svojej voľnej úvahy „analogicky“ uplatnil článok 83 ods. 2 písm. b) uvedeného delegovaného nariadenia.
84 Z toho však nevyplýva, že Všeobecný súd sa tým, že uplatnil sadzbu stanovenú týmto ustanovením, ktorá sa navyše nezdá neprimeraná alebo neúmerná vzhľadom na účel predmetných úrokov, dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výkone právomoci, ktorá mu je priznaná v rámci konaní o založení mimozmluvnej zodpovednosti Únie.
85 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Komisia sa nemôže pritom, keď Všeobecný súd znížil sumu pokuty, ktorú uložila spoločnosti Deutsche Telekom, a ktorú jej tento podnik predbežne zaplatil, dostať do priaznivejšieho postavenia, než v akom by sa ocitla Deutsche Telekom, ak by bola jej žaloba zamietnutá po tom, ako by sa namiesto takejto predbežnej platby rozhodla zložiť bankovú záruku v očakávaní výsledku súdneho konania začatého podaním jej žaloby. V tejto poslednej uvedenej situácii by bola Deutsche Telekom vystavená úrokom vypočítaným na sadzbu 1,55 % v súlade s článkom 83 ods. 4 delegovaného nariadenia č. 1268/2012, ku ktorým by sa pripočítali náklady na zriadenie tejto bankovej záruky.
86 Z týchto dôvodov nemožno prijať argumentáciu Komisie smerujúcu subsidiárne k tomu, aby bola výška úrokov dlžných spoločnosti Deutsche Telekom obmedzená na túto sadzbu 1,55 %.
87 K tomu sa pridáva skutočnosť, že ako Všeobecný súd správne uviedol v bodoch 127 a 131 napadnutého rozsudku, situácia podniku, ktorý síce podal žalobu proti rozhodnutiu Komisie o uložení pokuty, ale predbežne zaplatil túto pokutu, sa odlišuje od situácie podniku, ktorý zriadil bankovú záruku v očakávaní vyčerpania opravných prostriedkov. V prípade, že podnik zriadil bankovú záruku a v dôsledku toho mal prospech z odkladu platenia, totiž na rozdiel od podniku, ktorý predbežne zaplatil pokutu, nepreviedol na Komisiu peňažnú sumu zodpovedajúcu výške uloženej pokuty, takže Komisia nemôže byť povinná vrátiť mu neoprávnene prijatú sumu. Jediná finančná ujma, ktorú dotknutý podnik prípadne utrpel, vyplýva z jeho vlastného rozhodnutia zriadiť bankovú záruku.
88 Napokon, hoci je pravda, ako zdôraznila Komisia, že Súdny dvor v rozsudku Printeos nepriznal úroky v refinančnej sadzbe ECB zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu zo sumy pokuty, ktorá sa mala vrátiť, bolo to z dôvodu, že žalobkyňa v prvostupňovom konaní vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, žiadala v súvislosti s takouto sumou len uplatnenie refinančnej sadzby ECB zvýšenej o 2 percentuálne body.
89 Treba ešte zdôrazniť, že ak by sa Komisia domnievala, že súčasné ustanovenia právnej úpravy nezohľadňujú primerane situáciu, o akú ide v prejednávanej veci, prináleží jej alebo prípadne normotvorcovi Únie vykonať potrebné úpravy v záujme právnej istoty a predvídateľnosti konania Komisie.
90 Vzhľadom na to, že povinnosť Komisie pripojiť úroky k vráteniu pokuty, ktorá bola úplne alebo čiastočne zrušená súdom Únie, vyplýva z článku 266 prvého odseku ZFEÚ, každá nová metóda alebo spôsob výpočtu týchto úrokov musí rešpektovať ciele sledované takýmito záujmami. V dôsledku toho sa sadzba uplatniteľná na tieto úroky nemôže obmedziť na kompenzáciu menového znehodnotenia, ku ktorému došlo počas obdobia, za ktoré musia byť úroky zaplatené, bez toho, aby pokrývala paušálne odškodnenie, na ktoré má podnik, ktorý zaplatil túto pokutu, právo z dôvodu, že mu boli počas určitého obdobia odňaté pôžitky z prostriedkov zodpovedajúcich sume, ktorú Komisia neoprávnene získala.
91 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď paušálnu náhradu škody spoločnosti Deutsche Telekom určil so zohľadnením účelu predmetných úrokov a povinnosti nahradiť škodu, ktorú táto spoločnosť utrpela, analogickým uplatnením úrokovej sadzby stanovenej v článku 83 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia č. 1268/2012. Druhý odvolací dôvod treba preto tiež zamietnuť.
92 Keďže žiadnemu z odvolacích dôvodov uvedených Komisiou na podporu jej odvolania nebolo vyhovené, treba toto odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
93 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.
94 Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
95 Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch a Deutsche Telekom navrhla uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, je opodstatnené uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.
Podpisy