Language of document : ECLI:EU:C:2024:307

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 11. apríla 2024(1)

Vec C109/23 [Jemerak](i)

GM,

ON

proti

PR

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia – Konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine – Nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 – Článok 5n ods. 2 a 6 – Zákaz poskytovania právnych poradenských služieb právnickým osobám usadeným v Rusku – Výnimka – Služby, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zaistenie prístupu k súdnym, správnym alebo arbitrážnym konaniam v členskom štáte – Spísanie notárskej zápisnice a vykonanie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti notárom – Tlmočník asistujúci u notára – Článok 17 ods. 1 Charty“






I.      Úvod

1.        Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia (EÚ) č. 833/2014(2), zmeneného nariadením (EÚ) 2022/1904(3), ktoré sa týka reštriktívnych opatrení prijatých Radou Európskej únie s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine.

2.        Návrh bol podaný v rámci konania medzi GM a ON, nádejnými kupujúcimi bytu nachádzajúceho sa v Berlíne (Nemecko), na jednej strane a PR, notárom, ktorý odmietol spísať notársku zápisnicu a vykonať kúpnu zmluvu týkajúcu sa daného bytu z dôvodu, že predávajúcou bola právnická osoba usadená v Rusku, na strane druhej.

3.        V prejednávanej veci sa vyžaduje výklad pojmu „právne poradenské služby“, ako je uvedený v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, najmä s cieľom objasniť, či sa týmto ustanovením zakazuje spísanie notárskej zápisnice a vykonanie kúpnej zmluvy notárom v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, ktorú vlastní právnická osoba usadená v Rusku.

4.        Ak by to tak bolo, vzniká otázka, či by sa napriek tomu na uvedené spísanie notárskej zápisnice nevzťahovala výnimka podľa článku 5n ods. 6 daného nariadenia. Tento článok v zásade umožňuje poskytovanie právnych poradenských služieb, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zaistenie prístupu k súdnym, správnym alebo arbitrážnym konaniam.

5.        Podobné otázky vznikajú v súvislosti s článkom 5n ods. 2 a 6 nariadenia č. 833/2014, pokiaľ ide o asistenciu tlmočníka poskytovanú účastníkom konania, ktorí dostatočne neovládajú jazyk, v ktorom sa vykonáva spísanie notárskej zápisnice pred notárom.

II.    Právny rámec

6.        Odôvodnenia 1, 2, 3, 19 a 22 nariadenia 2022/1904 znejú:

„(1)      Rada 31. júla 2014 prijala nariadenie [č. 833/2014].

(2)      Nariadením [č. 833/2014] sa vykonávajú určité opatrenia stanovené v rozhodnutí Rady 2014/512/SZBP…

(3)      V reakcii na ďalšiu agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine, na organizovanie protiprávnych zinscenovaných ‚referend‘ v častiach Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Záporožskej oblasti, ktoré sú v súčasnosti nezákonne okupované Ruskou federáciou, na nezákonné anektovanie uvedených ukrajinských oblastí Ruskou federáciou, ako aj na mobilizáciu v Ruskej federácii a jej opakovanú hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia, Rada 6. októbra 2022 prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/1909, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/512/SZBP.

(19)      … rozhodnutím (SZBP) 2022/1909 [sa] rozširuje existujúci zákaz poskytovania určitých služieb Ruskej federácii tak, že sa zakazuje poskytovanie architektonických a inžinierskych služieb, ako aj konzultačných služieb v oblasti IT a právnych poradenských služieb… ‚Právne poradenské služby‘ zahŕňajú poskytovanie právneho poradenstva zákazníkom v nesporových veciach vrátane obchodných transakcií, ktoré zahŕňajú uplatňovanie alebo výklad práva; účasť s klientmi alebo v ich mene na obchodných transakciách, rokovaniach a iných kontaktoch s tretími stranami; a prípravu, vykonávanie a overovanie právnych dokumentov. ‚Právne poradenské služby‘ nezahŕňajú žiadne zastupovanie, poradenstvo, prípravu dokumentov alebo overovanie dokumentov v súvislosti so službami právneho zastupovania, konkrétne vo veciach alebo konaniach pred správnymi agentúrami, súdmi alebo inými riadne zriadenými úradnými tribunálmi alebo v rozhodcovských alebo mediačných konaniach.

(22)      Nariadenie [č. 833/2014] by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.“

7.        Článok 1 bod 12 nariadenia 2022/1904 stanovuje:

„Článok 5n sa nahrádza takto:

‚Článok 5n

2.      Zakazuje sa priamo alebo nepriamo poskytovať… právne poradenské služby a… pre:

b)      právnické osoby, subjekty alebo orgány usadené v Rusku.

6.      Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na poskytovanie služieb, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zaistenie prístupu k súdnym, správnym alebo arbitrážnym konaniam v členskom štáte, alebo na uznanie alebo výkon rozsudku alebo arbitrážneho rozhodnutia vydaného v členskom štáte, ak je takéto poskytovanie služieb v súlade s cieľmi tohto nariadenia a nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014…

…‘“

III. Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

8.        GM a ON sú nemeckí štátni príslušníci, ktorí mali v úmysle kúpiť si byt v Berlíne (Nemecko). Tento byt je zapísaný v katastri nehnuteľností, ktorý vedie Amtsgericht Schöneberg (Okresný súd Schöneberg, Nemecko). Visit‑Moscow Ltd. je spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Moskve (Rusko) a podľa uvedeného katastra má k bytu vlastnícke právo.

9.        Na účely tejto transakcie GM, ON a Visit‑Moscow Ltd. požiadali PR, notára vykonávajúceho prax v Berlíne, aby spísal ich kúpnu zmluvu do notárskej zápisnice, pokiaľ ide o údaje, ktoré obsahuje, konkrétne predmet kúpy, kúpnu cenu a ďalšie zmluvné ustanovenia. Takisto ho požiadali, aby po spísaní notárskej zápisnice zmluvu vykonal, čo zahŕňalo zápis prevodu vlastníctva bytu na kupujúcich, získanie zrušenia existujúcich vecných bremien na nehnuteľnosti a zabezpečenie úschovy kúpnej ceny a jej zaplatenie.

10.      PR však účastníkov informoval o tom, že dočasne odmieta spísať kúpnu zmluvu do notárskej zápisnice, a teda ju aj vykonať. Domnieval sa, že nemôže vylúčiť možnosť, že takýmto spísaním notárskej zápisnice by porušil zákaz stanovený v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 týkajúci sa priameho alebo nepriameho poskytovania právnych poradenských služieb právnickým osobám usadeným v Rusku. PR nevyhovel ani následnej sťažnosti, ktorú podali účastníci, a v súlade s platnými predpismi ju predložil na rozhodnutie Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín, Nemecko).

11.      Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín), ktorý je vnútroštátnym súdom v prejednávanej veci, sa domnieva, že konanie, ktoré prejednáva, si vyžaduje odpoveď na otázku, či spísanie kúpnej zmluvy do notárskej zápisnice notárom, ako aj určité ďalšie pridružené úlohy vykonávané na účely vykonania danej zmluvy, patria do pôsobnosti článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, keďže predávajúca je právnická osoba usadená v Rusku. Ak by to tak bolo, vnútroštátny súd sa domnieva, že by potom bolo potrebné stanoviť, či uvedené úlohy môžu byť z daného zákazu vyňaté podľa článku 5n ods. 6 uvedeného nariadenia.

12.      V návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd v prvom rade poukazuje na to, že viaceré aspekty svedčia proti uplatneniu zákazu stanoveného v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 na úlohy vykonávané notárom v súlade s nemeckým právom. Vnútroštátny súd konkrétne vysvetľuje, že notár neposkytuje služby, ale vykonáva úradnú činnosť. Notár je vymenovaný ako nezávislý nositeľ verejnej moci na osvedčovanie právnych úkonov a iných úloh v oblasti preventívneho výkonu spravodlivosti. Pri vykonávaní svojej funkcie notár nemôže zastupovať žiadneho konkrétneho účastníka, ale vo vzťahu ku všetkým zúčastneným stranám vykonáva nezávislú a nestrannú úlohu.

13.      Po druhé vnútroštátny súd uvádza, že ak by sa aj notárske činnosti mali považovať za právne poradenské služby podľa článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, zákaz, ktorý sa v ňom stanovuje, by sa nevzťahoval na spísanie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti do notárskej zápisnice vykonané notárom. Podľa vnútroštátneho súdu sa na účely prevodu vlastníctva bytu v Nemecku v Bürgeriches Gesetzbuch (Občiansky zákonník) vyžaduje nielen zápis kupujúceho do katastra nehnuteľností, ale aj súhlas obidvoch účastníkov s prevodom vlastníckeho práva, o ktorom podľa zákona musí notár následne spísať notársku zápisnicu. Ak by sa zákaz stanovený v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 mal vzťahovať na spísanie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti do notárskej zápisnice notárom, potom by právnické osoby usadené v Rusku boli právne aj fakticky zbavené akejkoľvek možnosti nakladať so svojím majetkom, keďže predaj nehnuteľnosti sa nemôže uskutočniť bez účasti notára.

14.      Po tretie sa vnútroštátny súd domnieva, že sa v každom prípade zdá, že sa článok 5n ods. 6 nariadenia č. 833/2014 – v ktorom sa zo zákazu uvedeného vyššie vylučuje poskytovanie služieb, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zaistenie prístupu k súdnym, správnym alebo arbitrážnym konaniam v členskom štáte – môže uplatňovať na činnosti vykonávané notármi. Vnútroštátny súd v tomto smere poznamenáva, že podľa nemeckého práva je zápis do katastra nehnuteľností podmienkou vzniku a nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vedenie katastra nehnuteľností predstavuje súdny postup, v ktorom notár zohráva kľúčovú úlohu, keďže návrh na zápis do daného katastra je platný len v prípade, že je právna transakcia doložená verejnými listinami alebo verejne osvedčenými listinami. To znamená, že vo všeobecnosti platí, že na zápis do katastra nehnuteľností je nevyhnutná účasť notára.

15.      Napokon však vnútroštátny súd poukazuje na skutočnosť, že Európska komisia zverejnila usmernenie s názvom Frequently asked questions on provision of services concerning sanctions adopted following Russia’s military aggression against Ukraine (Často kladené otázky o poskytovaní služieb týkajúce sa sankcií prijatých v nadväznosti na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine)(4). V tomto usmernení Komisia zastáva názor, že zákaz stanovený v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 sa na notárske služby poskytované právnickým osobám usadeným v Rusku vzťahuje. Hoci tento názor Komisie nie je záväzný, vedie k určitému stupňu neistoty, pokiaľ ide o správny výklad daného ustanovenia. Táto neistota sa týka aj pridružených úloh, ktoré notári zvyčajne vykonávajú pri vykonaní kúpnej zmluvy po spísaní tejto zmluvy do notárskej zápisnice, ako aj služieb, ktoré má poskytovať tlmočník, ktorý podľa práva musí pri spisovaní kúpnej zmluvy do notárskej zápisnice asistovať účastníkovi, ktorý nehovorí po nemecky.

16.      Za týchto podmienok Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Porušuje nemecký notár zákaz priamo alebo nepriamo poskytovať právne poradenské služby právnickej osobe usadenej v Rusku, ak spisuje do notárskej zápisnice zmluvu o prevode vlastníctva bytu medzi touto osobou ako predávajúcou a štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie?

2.      Porušuje tlmočník zákaz priamo alebo nepriamo poskytovať právne poradenské služby, ak ho notár prizve na spísanie kúpnej zmluvy do notárskej zápisnice, aby preložil obsah pojednávania o notárskej zápisnici pre zástupcu právnickej osoby so sídlom v Rusku, ktorý nemá dostatočné znalosti nemeckého jazyka?

3.      Porušuje notár zákaz priamo alebo nepriamo poskytovať právne poradenské služby, ak sa zaväzuje vykonať a vykonáva notárske činnosti stanovené zákonom na účely vykonania kúpnej zmluvy, napr. uhradenie kúpnej ceny prostredníctvom notárskej úschovy, vyžiadanie dokladov na zrušenie hypoték a iných vecných bremien na predmete kúpy, predloženie dokladov potrebných na prevod vlastníckeho práva orgánu, ktorý vedie Grundbuch (Kataster nehnuteľností)?“

17.      Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný do kancelárie Súdneho dvora 23. februára 2023. Písomné pripomienky predložili vlády Nemecka, Estónska, Holandska, Poľska a Fínska, ako aj Európska komisia a účastníci konania vo veci samej. Dňa 25. januára 2024 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré bola v súlade s článkom 24 ods. 2 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie prizvaná aj Rada.

IV.    Analýza

18.      Svojimi tromi otázkami žiada vnútroštátny súd o objasnenie výkladu článku 5n ods. 2 a 6 nariadenia č. 833/2014.

19.      Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 patria úlohy, ktoré vykonáva notár v členskom štáte pri spisovaní kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti vlastnenej právnickou osobou usadenou v Rusku do notárskej zápisnice. Ak by to tak bolo, súd následne žiada o objasnenie toho, či sa na uvedené úlohy vzťahuje výnimka z tohto zákazu stanovená v článku 5n ods. 6 daného nariadenia (prvá otázka).

20.      Vnútroštátny súd ďalej Súdnemu dvoru kladie tie isté otázky v súvislosti s tlmočníkom, ktorý podľa vnútroštátneho práva musí asistovať notárovi pri spisovaní notárskej zápisnice v prípade, že niektorý z účastníkov dostatočne neovláda jazyk, ktorý sa pri tomto postupe používa (druhá otázka).

21.      A napokon sa vnútroštátny súd pýta, či sa zákaz a výnimka, uvedené vyššie, uplatňujú aj na úlohy, ktorých vykonaním môžu notára poveriť účastníci na účely vykonania kúpnej zmluvy po spísaní notárskej zápisnice – napríklad na zabezpečenie úschovy kúpnej ceny a jej vyplatenie, zaobstaranie zrušenia existujúcich vecných bremien na nehnuteľnosti a zápis prevodu vlastníckeho práva na nehnuteľnosť na kupujúcich (tretia otázka).

22.      Keďže prvá a tretia otázka sa týkajú úloh, ktoré má vykonať notár, a druhá otázka sa týka úloh, ktoré vykonáva tlmočník, najprv posúdim prvú otázku, potom tretiu, a napokon druhú otázku.

A.      Prvá otázka

23.      Prvá otázka, ktorú vnútroštátny súd položil, si vyžaduje posúdenie toho, či spísanie notárskej zápisnice notárom v súvislosti s kúpnou zmluvou týkajúcou sa nehnuteľnosti vlastnenej právnickou osobou usadenou v Rusku patrí do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, a ak áno, či sa naň vzťahuje výnimka z tohto zákazu stanovená v článku 5n ods. 6 tohto nariadenia.

1.      Zákaz stanovený v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014

24.      Článok 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 stanovuje, že je zakázané priamo alebo nepriamo poskytovať právne poradenské služby právnickým osobám, subjektom alebo orgánom usadeným v Rusku. Keďže z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že jeden z účastníkov, ktorí potrebovali notárske služby, je právnickou osobou usadenou v Rusku, táto otázka si vyžaduje predovšetkým výklad pojmu „právne poradenské služby“ v zmysle daného ustanovenia, aby sa objasnilo, či sa tento pojem vzťahuje na notárske spísanie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti do notárskej zápisnice.

25.      Podľa ustálenej judikatúry z požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, si zvyčajne vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Únii.(5)

26.      Keďže v prejednávanej veci sa pri určení významu a rozsahu pojmu „právne poradenské služby“ vychádza len z nariadenia č. 833/2014, a vôbec sa neodkazuje na právo členských štátov, musí sa tento pojem považovať za autonómny pojem práva Únie, ktorý sa musí vo všetkých členských štátoch vykladať a uplatňovať rovnako. Súdny dvor teda má vykladať tento pojem v právnom poriadku Únie jednotne.

27.      Súdny dvor opakovane pripomenul, že pri výklade ustanovenia práva Únie sa musí vychádzať z výkladových pravidiel. Podľa ustálenej judikatúry je na účely takéhoto výkladu potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.(6)

a)      Doslovný výklad

28.      Pokiaľ ide o doslovný výklad, treba v prvom rade poukázať na skutočnosť, že v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, ani v žiadnom inom ustanovení tohto nariadenia nie je pojem „právne poradenské služby“ vymedzený.

29.      Vysvetlenie tohto pojmu možno nájsť len v odôvodnení 19 nariadenia 2022/1904, ktorým sa zmenilo nariadenie č. 833/2014 okrem iného aj tým, že sa doň vložil článok 5n ods. 2.

30.      Podľa tohto odôvodnenia 19 sa má pojem „právne poradenské služby“ chápať tak, že zahŕňa: (i) poskytovanie právneho poradenstva zákazníkom v nesporových veciach vrátane obchodných transakcií, ktoré zahŕňajú uplatňovanie alebo výklad práva; (ii) účasť s klientmi alebo v ich mene na obchodných transakciách, rokovaniach a iných kontaktoch s tretími stranami, a (iii) prípravu, vykonávanie a overovanie právnych dokumentov.

31.      Po prvé, pokiaľ ide o to, či spísanie notárskej zápisnice, ktoré vykonáva notár, predstavuje poskytovanie právnych poradenských služieb klientom v nesporových veciach, konštatujem, že je nesporné, že spísanie dokumentu do notárskej zápisnice – vrátane kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti – v podstate spočíva v potvrdení, že boli splnené všetky zákonné podmienky spísania tohto dokumentu do notárskej zápisnice a že účastníci majú právnu subjektivitu a sú spôsobilí na právne úkony.

32.      Takto sa chápe postup spísania notárskej zápisnice, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora,(7) a konkrétnejšie z opisu tohto postupu v rámci nemeckého právneho systému, ktorý poskytol vnútroštátny súd. Spísaním do notárskej zápisnice nadobúda dokument dôležité právne účinky, najmä plnú dôkaznú silu a vykonateľnosť.(8) V prípade kúpnej zmluvy sa tieto účinky vo všeobecnosti týkajú totožnosti a právnej spôsobilosti účastníkov, vyhlásení účastníkov, identifikácie prvkov kupovaného objektu, kúpnej ceny, súhlasu účastníkov a dátumu a miesta spísania notárskej zápisnice.(9)

33.      Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že dokument, ktorý je predmetom spísania notárskej zápisnice, sa musí chápať tak, že sa na ňom účastníci slobodne dohodli.(10)

34.      Súdny dvor totiž pri skúmaní povahy notárskych činností vykonávaných v niektorých členských štátoch vrátane Nemecka(11) konštatoval, že účastníci sami v medziach právnych predpisov rozhodujú o rozsahu svojich práv a povinností. Slobodne si volia ustanovenia, ktorými sa chcú riadiť, keď žiadajú notára o spísanie dokumentu alebo zmluvy do notárskej zápisnice. Úkon notára tak predpokladá – ako to uvádza Súdny dvor – predchádzajúci prejav vôle alebo súhlas účastníkov,(12) na ktorom sa notár nezúčastňuje.

35.      Keďže notári nevykonávajú úkony v rámci rozhodovacieho procesu účastníkov, spísanie notárskej zápisnice vykonané notárom sa ako také nemôže považovať za právne poradenstvo. So zreteľom na bežné vymedzenie daného pojmu(13) by na to, aby sa spísanie dokumentu do notárskej zápisnice notárom mohlo považovať za právne poradenstvo, musel notár poskytnúť právne stanovisko, ktoré by sa týkalo napríklad toho, na čom by sa mali účastníci pri návrhu zmluvných podmienok daného dokumentu dohodnúť, alebo výhod a nevýhod transakcie pre týchto účastníkov. Spísanie dokumentu do notárskej zápisnice, po ktorej vyhotovení notár len potvrdí zákonnosť dotknutej transakcie a vyznačí doložku vykonateľnosti,(14) nezahŕňa také poradenstvo.

36.      Platí to aj v prípade, keď notár odmietne spísať dokument alebo zmluvu, ktoré nespĺňajú podmienky požadované zákonom, do notárskej zápisnice. Súdny dvor osobitne zdôraznil, že v takýchto prípadoch účastníci konania môžu po takomto odmietnutí slobodne buď odstrániť vytýkanú protiprávnosť, alebo zmeniť ustanovenia dokumentu alebo zmluvy, či od takéhoto dokumentu alebo zmluvy upustiť.(15)

37.      Z toho vyplýva, že na úlohu, ktorú notár vykonáva pri spísaní kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti do notárskej zápisnice, sa nevzťahuje prvá časť vysvetlenia uvedeného v odôvodnení 19 nariadenia 2022/1904.

38.      Podobný záver podľa mňa platí aj pre druhú časť daného vysvetlenia, v ktorom sa, ako už bolo poukázané, odkazuje na účasť s klientmi alebo v ich mene na obchodných transakciách, rokovaniach a iných kontaktoch s tretími stranami. Pri spisovaní dokumentu do notárskej zápisnice je samozrejmosťou, že notár spoločne s účastníkmi žiadajúcimi o spísanie notárskej zápisnice, alebo ako ich zástupca, nezasahuje do žiadnej transakcie, rokovaní alebo kontaktov s tretími stranami.

39.      Pokiaľ ide napokon o tretiu časť vysvetlenia uvedeného v odôvodnení 19 nariadenia 2022/1904, v ktorej sa odkazuje na prípravu, vykonávanie a overovanie právnych dokumentov, je pravda, že na prvý pohľad ide o úlohy, ktoré notár vykonáva pri vybavovaní žiadosti o spísanie notárskej zápisnice. Napriek tomu si nemyslím, že to stačí na to, aby sa usudzovalo, že na spísanie kúpnej zmluvy do notárskej zápisnice notárom sa vzťahuje zákaz stanovený v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014.

40.      Treba totiž poznamenať, že Rada na pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa v odôvodnení 19 nariadenia 2022/1904 uvádza vysvetlenie pojmu „právne poradenské služby“ v zmysle článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, všetky úlohy, na ktoré sa v tomto vysvetlení odkazuje, musia zahŕňať základné aspekty tohto pojmu. Z týchto aspektov je najdôležitejšia „poradenská“ povaha.

41.      Úlohy prípravy, vykonávania a overovania právnych dokumentov, ako vyplývajú z odôvodnenia 19 nariadenia 2022/1904, preto musia obsahovať aspekt právneho poradenstva, pokiaľ sa majú zahrnúť pod pojem „právne poradenské služby“ v zmysle článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014.

42.      V prejednávanej veci sa z podobných dôvodov, ako sa uvádzajú v bode 35 vyššie, nedomnievam, že príprava a overovanie, o ktorých vykonanie je notár požiadaný pri spisovaní kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti do notárskej zápisnice, zahŕňajú takýto aspekt poradenstva. Tento aspekt nie je prítomný ani pri vykonaní zmluvy spísanej do notárskej zápisnice, čo posúdim v rámci tretej položenej otázky.(16)

43.      Po prvé v tomto zmysle je pravda, že v priebehu postupu spisovania notárskej zápisnice musí notár určiť zámery účastníkov a pri určitých príležitostiach písomne zaznamenať ich vyhlásenia v štandardizovanej forme, čo môže zahŕňať prípravu a overenie právneho dokumentu. Napriek tomu z judikatúry Súdneho dvora zjavne vyplýva, že je to len preto, aby sa zabezpečilo, že osvedčený dokument je navrhnutý v náležitej a riadnej forme, ako si vyžaduje zákon,(17) aby daný dokument získal verejnú dôveru a stal sa plne spoľahlivým a vykonateľným. Príprava a overenie právneho dokumentu, na ktoré sa odkazuje v tejto súvislosti, nezahŕňajú poskytovanie poradenstva účastníkom o tom, ako najlepšie zaistiť splnenie ich želaní, a to najmä v rámci zmluvných podmienok.

44.      Po druhé, ak aj notár musí v priebehu spisovania notárskej zápisnice informovať účastníkov o ich právach a povinnostiach a o účinkoch vyplývajúcich zo spísania dotknutého dokumentu do notárskej zápisnice – ako si to podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyžaduje nemecké právo –, tak táto úloha nezahŕňa poskytovanie poradenstva na účely podpory konkrétnych záujmov jedného alebo oboch účastníkov. Je to povinnosť stanovená zákonom a jej cieľom je vysvetlenie, aby účastníci riadne pochopili dôsledky tohto postupu. Notár takto zaručuje aj to, že strany zmluvy prijmú pri uzatváraní zmluvy, na ktorej sa vopred dohodli, informované rozhodnutie.

45.      Nemožno samozrejme vylúčiť, že notár v priebehu spisovania notárskej zápisnice poskytne právne poradenstvo v súvislosti s otázkami, ktoré sa netýkajú spísania notárskej zápisnice, a v takomto prípade by sa dané ustanovenie začalo uplatňovať. Tento aspekt sa však z konceptuálneho hľadiska líši od samotného spísania notárskej zápisnice a posúdiť ho môže len súd rozhodujúci vo veci so zreteľom na osobitné okolnosti danej veci.

46.      Podľa môjho názoru sa preto na spísanie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti do notárskej zápisnice notárom nevzťahuje tretia časť vysvetlenia uvedeného v odôvodnení 19 nariadenia 2022/1904, pokiaľ notár v priebehu spisovania notárskej zápisnice neposkytne žiadne právne poradenstvo týkajúce sa záležitostí, ktoré nesúvisia so spísaním notárskej zápisnice.

47.      Z uvedeného vyplýva, že keďže žiadna z činností opísaných v danom odôvodnení nezodpovedá úlohám, ktoré vykonáva notár pri spísaní kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti do notárskej zápisnice, nemalo by sa toto spísanie notárskej zápisnice považovať za poskytnutie právnych poradenských služieb v zmysle článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014.

48.      Rada by som dodala, že na vyvodenie takéhoto záveru nie je dôležité, či je zoznam činností uvedených v odôvodnení 19 nariadenia 2022/1904 vyčerpávajúci, alebo nie. Ako už bolo vysvetlené, tieto činnosti musia byť poradenstvom vo svojej podstate, čo na základe analýzy, ktorú navrhujem Súdnemu dvoru, nie je prípadom spísania dokumentu do notárskej zápisnice.

49.      Navyše takisto nie je z rovnakého dôvodu dôležité, či postup spísania do notárskej zápisnice možno považovať za „službu“ na účely článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014.(18) Keďže v uvedenom ustanovení sa odkazuje na „právne poradenské služby“, a nie na „právne služby“, zákaz, ktorý sa v ňom stanovuje, sa uplatňuje len na služby zahŕňajúce poskytovanie poradenstva, čo podľa mňa nie je prípad úloh v rámci spisovania notárskej zápisnice vykonávaných notárom.

50.      Vzhľadom na uvedené úvahy vedie doslovný výklad článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 v spojení s odôvodnením 19 nariadenia 2022/1904 k záveru, že na postup spísania notárskej zápisnice vykonaný notárom sa nevzťahuje zákaz stanovený v uvedenom článku, pokiaľ notár neposkytne doplnkové právne poradenstvo nad rámec spísania notárskej zápisnice.

b)      Kontextuálny výklad

51.      Doslovný výklad ustanovenia práva Únie, ktorý je založený len na jeho znení, možno prehodnotiť po uvedení tohto ustanovenia do súvislosti a podaní jeho výkladu so zreteľom na právo Únie ako celok.(19)

52.      V prejednávanej veci musí Súdny dvor rozhodnúť, či sa doslovný výklad článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, ako sa navrhuje v bodoch vyššie, ďalej podporuje ako záležitosť systematickej koherentnosti, keď sa toto ustanovenie posúdi so zreteľom na ďalšie relevantné články nariadenia a iné právne predpisy Únie ukladajúce reštriktívne opatrenia týkajúce sa právnických osôb usadených v Rusku. Súdny dvor musí takisto posúdiť, či je navrhovaný doslovný výklad správnym výkladom, ktorý sa má prijať, so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

53.      Po prvé, pokiaľ ide o vnútornú koherentnosť nariadenia č. 833/2014, konštatujem, že v článku 5aa ods. 1 nariadenia č. 833/2014 sa v podstate stanovuje, že zákaz priamo alebo nepriamo sa zapojiť do akejkoľvek transakcie s právnickými osobami, ktoré okrem toho, že sú usadené v Rusku, vlastní alebo kontroluje ruský štát, alebo vykazujú úzke väzby na tento štát, alebo právnické osoby uvedené v prílohe XIX k tomuto nariadeniu.

54.      Naopak ani v článku 5aa ods. 1 nariadenia č. 833/2014, ani v žiadnom inom jeho ustanovení sa nezakazuje uzavrieť transakciu s právnickou osobou usadenou v Rusku, ktorá nemá väzby na ruský štát alebo ktorá nepôsobí v hospodárskych odvetviach, na ktoré sa dané nariadenie uplatňuje. Žiadnym ustanovením tohto nariadenia sa výslovne nezakazuje právnickým osobám usadeným v Rusku nakladať so svojím nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa na území Únie.

55.      V dôsledku toho, ako väčšina účastníkov konania argumentovala na pojednávaní, je z dôvodu koherentnosti ťažké vykladať článok 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 ako zakazujúci postup spísania notárskej zápisnice vykonávaný notármi – v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti právnickými osobami usadenými v Rusku –, a zároveň v tom zmysle, že sa ním nestanovuje vôbec žiadne obmedzenie v súvislosti s tým, aby tieto osoby nakladali so svojím nehnuteľným majetkom.

56.      V tomto smere treba mať na pamäti, že notárske spísanie kúpnej zmluvy do notárskej zápisnice predstavuje najmä v členských štátoch, v ktorých sú notárske úrady latinského typu, zásadnú požiadavku na nakladanie s nehnuteľnosťou.(20)

57.      To je predovšetkým prípad nemeckého právneho systému, ktorý, ako zjavne vyplýva z rozsudku Komisia/Nemecko(21), si v súvislosti s nadobúdaním a prevodom vlastníctva nehnuteľnosti vyžaduje spísanie dokumentu potvrdzujúceho prevod vlastníckych práv do notárskej zápisnice notárom, aby sa tento prevod mohol zapísať do katastra nehnuteľností.

58.      V týchto členských štátoch sa skutočne na zápis do katastra nehnuteľností vyžaduje notárska zápisnica, aby bola zabezpečená presnosť zapísaných údajov, a tým aj zaručená právna istota transakcií s nehnuteľnosťami a všeobecnejšie ochránený riadny výkon spravodlivosti.(22) Kataster nehnuteľností a jeho správne fungovanie majú zároveň rozhodujúci význam, keďže vykonateľnosť práv nového nadobúdateľa závisí od zápisu v tomto katastri.(23)

59.      Zo systematického hľadiska z toho preto vyplýva, že pokiaľ (i) spísanie notárskej zápisnice notárom je v určitých členských štátoch zásadnou požiadavkou na prevod nehnuteľnosti, a (ii) takýto prevod nie je v nariadení č. 833/2014 pre právnické osoby usadené v Rusku, ktoré nie sú kontrolované alebo vlastnené ruským štátom, alebo ktoré nevykazujú úzke väzby na štát, výslovne zakázaný, spísanie notárskej zápisnice by sa nemalo považovať za zakázané podľa článku 5n ods. 2 daného nariadenia. Inak by pri uplatňovaní tohto nariadenia vznikol rozpor spočívajúci v tom, že by sa umožňovali určité druhy transakcií, ale zároveň by boli zakázané jediné prostriedky na ich vykonanie.(24)

60.      K podobnému záveru možno podľa môjho názoru dospieť zo širšieho kontextuálneho hľadiska, a to najmä, ak sa zohľadnia ďalšie právne nástroje Únie, ktorými sa ukladajú reštriktívne opatrenia týkajúce sa právnických osôb usadených v Rusku, a relevantných v súčasnom kontexte, a to konkrétne nariadenie (EÚ) č. 269/2014(25). V tomto nariadení sa stanovujú opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov v súvislosti s konaním, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.

61.      V článku 2 ods. 1 uvedeného nariadenia sa navyše uvádza, že sa musia zmraziť všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené a ktoré sú uvedené v zozname prílohy I.

62.      Ako poukázala nemecká vláda, v prejednávanej veci sa právnická osoba, ktorej sa týka konanie na vnútroštátnom súde, neobjavuje na zozname v uvedenej prílohe, čo znamená, že sa na ňu nevzťahovali žiadne opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov stanovené v tomto nariadení. Keby mala Rada v úmysle zakázať tejto právnickej osobe nakladať so svojimi finančnými prostriedkami a majetkom, mala k dispozícii možnosť uložiť rovnaký druh opatrení, aké sa stanovujú vo vzťahu k právnickým osobám alebo subjektom, ktorých sa týka zoznam v uvedenej prílohe.

63.      Z tohto dôvodu v prípade výkladu článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 v tom zmysle, že zakazuje spísanie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti do notárskej zápisnice notárom, pokiaľ spísanie notárskej zápisnice predstavuje zásadnú požiadavku na zápis do katastra nehnuteľnosti členského štátu, by takýto výklad zbavil dotknutú právnickú osobu akejkoľvek možnosti nakladať so svojím majetkom a postavil by ju do podobnej pozície ako subjekty uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014. Podľa môjho názoru sa takýto výklad nezdá byť vyjadrením zámeru Rady.

64.      Z uvedeného vyplýva, že jediným výkladom, ktorým by sa zabránilo rozporom medzi týmito nariadeniami, by bol výklad, podľa ktorého nie je spísanie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti vo vzťahu k právnickej osobe usadenej v Rusku do notárskej zápisnice zakázané podľa článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014.

65.      Napokon treba poukázať na skutočnosť, že v rozsahu, v akom by výklad, podľa ktorého postup spísania notárskej zápisnice predstavuje právnu poradenskú službu, viedol k tomu, že pre právnické osoby usadené v Rusku by bolo nemožné nakladať so svojím nehnuteľným majetkom, takýto výklad by podľa definície(26) viedol k obmedzeniu ich základného práva vlastniť majetok, ktoré je zakotvené v článku 17 ods. 1 Charty. V tomto článku jeho prvej vete sa stanovuje, že každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho.

66.      V článku 52 ods. 1 Charty sa však stanovuje, že akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd v nej uznaných musí byť v prvom rade ustanovené zákonom. Ako tvrdí fínska vláda, v prejednávanej veci je to požiadavka, ktorá by nebola splnená, keďže v žiadnom ustanovení nariadenia č. 833/2014 sa nestanovuje výslovný zákaz pre všetky právnické osoby, ktoré sú usadené v Rusku, nakladať so svojím nehnuteľným majetkom.

67.      V dôsledku toho je aj výklad vedúci k zákazu spísania kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti do notárskej zápisnice na základe článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 – a teda aj obmedzenie vlastníckych práv právnických osôb usadených v Rusku – v rozpore s článkom 17 ods. 1 Charty v spojení s jej článkom 52 ods. 1.

68.      So zreteľom na uvedené úvahy kontextuálny výklad nariadenia č. 833/2014 nevedie k odlišnému záveru, než je záver, ku ktorému sa dospelo na základe doslovného výkladu článku 5n ods. 2 tohto nariadenia, ako sa uvádza v bode 50 vyššie. V skutočnosti podporuje názor, že na postup spísania notárskej zápisnice vykonaný notárom, a to najmä v súvislosti s kúpnou zmluvou týkajúcou sa nehnuteľnosti, sa nevzťahuje zákaz stanovený v danom ustanovení.

69.      Stručne dodávam, že skutočnosť, že Komisia vo svojich usmerneniach týkajúcich sa vykonávania nariadenia Rady č. 833/2014(27) uviedla, že notárske činnosti sú zahrnuté pod pojmom „právne poradenské služby“, nie je relevantná. Komisia v týchto usmerneniach správne uznala, že len Súdny dvor má právomoc vykladať predpisy uplatniteľné v oblasti reštriktívnych opatrení Únie, čo znamená, že tieto usmernenia nemôžu žiadnym spôsobom predurčiť výsledok mojej analýzy, pokiaľ ide o správny výklad, ktorý sa má poskytnúť k článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014.

c)      Teleologický výklad

70.      Pokiaľ ide napokon o to, či je doslovný výklad nariadenia č. 833/2014, ktorý navrhujem, v súlade s cieľmi tohto nariadenia, treba pripomenúť, že nariadenie 2022/1904 – ktorým sa zmenilo nariadenie č. 833/2014 okrem iného s cieľom vložiť doň článok 5n ods. 2 – bolo prijaté po prijatí rozhodnutia Rady (SZBP)      2022/1909 so zreteľom na závažnosť situácie na Ukrajine(28). V tomto rozhodnutí sa opisuje séria udalostí, ktoré podnietili Radu, aby zaviedla ďalšie reštriktívne opatrenia,(29) čo viedlo k „ôsmemu balíku sankcií“(30). Ako sa uvádza v odôvodnení 8 rozhodnutia 2022/1909, tieto nové opatrenia boli v podstate zavedené na boj proti nezákonným krokom Ruska a na ďalšie zvýšenie tlaku na Rusko, aby skončilo svoju útočnú vojnu.

71.      Napriek tomu poznamenávam, že pokiaľ ide o zákaz poskytovania právnych poradenských služieb, v rozhodnutí 2022/1909 – a preto ani v nariadení 2022/1904 – sa neuvádza žiadne konkrétne vysvetlenie, ktoré by odôvodňovalo obmedzenie poskytovania takýchto služieb právnickým osobám usadeným v Rusku. Nemožno nájsť žiadne vysvetlenie ani napríklad pokiaľ ide o zákaz poskytovania iných služieb uvedených v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 – teda architektonických a inžinierskych služieb a poradenských služieb v oblasti IT – a v článku 5n ods. 1 tohto nariadenia(31) – konkrétne okrem iného služieb v oblasti účtovníctva, auditu, vedenia účtovných kníh alebo daňového poradenstva atď.

72.      Účastníci konania sa zhodli na tom, že zákaz týkajúci sa takýchto služieb, ktoré sú dôležité pre podnikanie, je súčasťou všeobecného cieľa strategického oslabenia ruskej hospodárskej a priemyselnej základne, a to najmä vojensko‑priemyselnej infraštruktúry, s cieľom oslabiť schopnosť Ruskej federácie pokračovať vo financovaní a vedení vojny. Nezhodnú sa naopak na tom, či tento všeobecný cieľ implikoval aj cieľ odstránenia všetkých foriem transakcií s právnickými osobami, ktoré v Rusku majú len sídlo, alebo prípadne cieľ ešte viac sťažiť týmto osobám hospodársku činnosť v Európskej únii.

73.      V rozpore s pozíciou, ktorú zaujali holandská a estónska vláda, sa mi z dôvodov, ktoré už boli uvedené v kontextuálnej analýze článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, zdá byť zrejmé, že absolútny zákaz obchodných transakcií s právnickými osobami usadenými v Rusku nebol cieľom pri prijímaní rozhodnutia 2022/1909 a nariadenia 2022/1904. Takýto absolútny zákaz sa predpokladal len v súvislosti s konkrétnymi hospodárskymi odvetviami a konkrétnymi právnickými osobami vykazujúcimi úzke väzby na ruský štát. Odôvodnenie 10 rozhodnutia 2022/1909 je v tomto smere explicitné, keďže sa v ňom odkazuje na zákaz všetkých transakcií len v súvislosti s „určitými“ ruským štátom vlastnenými alebo štátom kontrolovanými právnickými osobami, subjektmi alebo orgánmi.(32)

74.      Vychádzajúc z predpokladu, že zákaz poskytovať služby súvisiace s podnikaním podľa článku 5n ods. 1 a 2 nariadenia č. 833/2014 bol zavedený ako prostriedok na poškodenie ruského hospodárstva, možno dôjsť k záveru, že po prvé Rada považovala toto hospodárstvo vo veľkej miere závislé od dovozu týchto služieb európskymi podnikmi a firmami.(33) Pripúšťam, že notárske činnosti nie je možné dovážať, čo znamená, že spísanie notárskej zápisnice notárom v súvislosti s kúpnou zmluvou týkajúcou sa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Únie, nemá vplyv na tento cieľ.

75.      Po druhé je dôležité upozorniť na skutočnosť, že jedným z hlavných aspektov, ktoré Rada vyjadrila v rozhodnutí 2022/1909, predovšetkým v jeho odôvodnení 5, bola potreba ďalej zabrániť obchádzaniu sankcií prijatých vo vzťahu k ruským subjektom.(34) Ak sa zákaz poskytovania právnych poradenských služieb, ktorý je jednou z hlavných normatívnych noviniek zavedených rozhodnutím 2022/1909, vykladá so zreteľom na uvedené odôvodnenie, mal by sa takisto chápať ako spôsob, ako poskytovateľom právnych služieb zabrániť, aby svojimi radami pomáhali ruským subjektom vyhýbať sa účinkom sankcií Únie. V prípade spísania kúpnej zmluvy do notárskej zápisnice je však podľa mňa zrejmé, že v rozsahu, v akom obchodné transakcie s právnickými osobami, ktoré len majú sídlo v Rusku, nie sú nariadením č. 833/2014 zakázané, tento zákaz nebráni účinkom reštriktívnych opatrení prijatých Radou v súčasnom kontexte – ani ich nepomáha obchádzať.

76.      Predpokladajme napokon, že Rada prijala zákaz poskytovania právnych poradenských služieb s cieľom ovplyvniť ruské hospodárstvo, keďže bez týchto služieb by bolo pre ruské subjekty pôsobiace na území Únie zložitejšie udržať si svoje obchodné činnosti na tomto území. V tomto smere je rozhodnutie právnickej osoby usadenej v Rusku zbaviť sa nehnuteľného majetku v Únii, pričom sa musel obrátiť na notára, aby spísal kúpnu zmluvu do notárskej zápisnice, v skutočnosti najlepším indikátorom toho, že táto právnická osoba chce ukončiť svoje činnosti na území Únie a vzdať sa hospodárskych výhod, ktoré môžu tieto činnosti vytvárať. Z tohto hľadiska nie je notársky úkon v tejto transakcii v rozpore s cieľom oslabenia ruskej hospodárskej základne, o ktorého dosiahnutie sa snaží Rada.

77.      Výklad, podľa ktorého spísanie kúpnej zmluvy do notárskej zápisnice, ktoré vykonal notár, nepredstavuje „právne poradenské služby“ v zmysle článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, tak nie je v rozpore s cieľmi sledovanými rozhodnutím 2022/1909 a následne implementovanými nariadením 2022/1904. Takýto výklad naopak potvrdzuje doslovné chápanie daného článku, ako ho navrhujem Súdnemu dvoru.

78.      Z uvedených úvah vyplýva, že žiadne z výkladových pravidiel práva Únie posúdených v predchádzajúcich bodoch nevedie k záveru, že spísanie notárskej zápisnice notárom v súvislosti s kúpnou zmluvou týkajúcou sa nehnuteľnosti predstavuje právne poradenské služby v zmysle článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014.

79.      Podľa môjho názoru by sa takéto spísanie notárskej zápisnice nemalo považovať za zakázané podľa uvedeného ustanovenia.

2.      Výnimky stanovené v článku 5n ods. 6 nariadenia č. 833/2014

80.      So zreteľom na môj predchádzajúci záver len pre úplnosť v krátkosti predstavím svoj názor na to, či sa na spísanie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti do notárskej zápisnice môže v nejakom prípade vzťahovať výnimka na základe článku 5n ods. 6 nariadenia č. 833/2014.

81.      Podľa tohto článku sa zákaz poskytovania právnych poradenských služieb právnickým osobám usadeným v Rusku, ako sa stanovuje v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, nemá uplatňovať na poskytovanie služieb, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zaistenie prístupu k súdnym, správnym alebo arbitrážnym konaniam, za predpokladu, že poskytovanie takýchto služieb je v súlade s cieľmi uvedeného nariadenia a nariadenia č. 269/2014.(35)

82.      Článok 5n ods. 6 nariadenia č. 833/2014 si preto na to, aby sa mohla uplatniť výnimka, ktorá je v ňom stanovená, vyžaduje splnenie troch podmienok: po prvé sa dotknutý prístup musí týkať súdnych, správnych alebo arbitrážnych konaní, po druhé skúmané právne poradenské služby musia byť nevyhnutne potrebné na zaistenie takéhoto prístupu a po tretie tieto služby nesmú oslabovať ciele sledované nariadením č. 833/2014 a nariadením č. 269/2014.

83.      Pokiaľ ide o prvú z týchto troch podmienok, už som poukázala na to, že podľa Súdneho dvora má kataster nehnuteľností zásadný význam na prevod nehnuteľnosti, a to najmä v členskom štáte s notárskymi úradmi latinského typu.(36) Stanoviť právo nového vlastníka a jeho vykonateľnosť môže v podstate len zápis do katastra nehnuteľností.

84.      Navyše v prípade, keď je vedenie katastra nehnuteľností v členskom štáte zverené miestnym súdom a je regulované súdnymi procesnými pravidlami, musí sa usudzovať, že na takýto zápis sa vzťahuje pojem „súdne konanie“ na účely článku 5n ods. 6 nariadenia č. 833/2014. Ak by sa aj napriek právomoci týchto súdov konania týkajúce sa katastra nehnuteľností nepovažovali za súdne vo svojej podstate, v každom prípade by sa klasifikovali ako správne. Bolo by to tak aj v prípade takých právnych systémov, v ktorých je kataster nehnuteľností súčasťou verejnej správy samotného členského štátu.(37)

85.      Za okolností podobných okolnostiam v prejednávanej veci by tak bola prvá podmienka splnená, keďže na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa zdá, že sú prítomné všetky uvedené prvky.

86.      Pokiaľ ide o druhú podmienku stanovenú v článku 5n ods. 6 nariadenia č. 833/2014, ktorá sa týka nevyhnutnej potreby skúmaných služieb na zaistenie prístupu k súdnym alebo správnym konaniam, kľúčový prvok tejto podmienky sa zakladá na skutočnosti, že tieto služby sú zásadné na účely uvedených konaní. V prípade postupu spísania notárskej zápisnice vykonaného notárom sa táto podmienka musí považovať za splnenú, ak po prvé takéto spísanie notárskej zápisnice môžu vykonávať len profesionáli a po druhé je to povinná požiadavka na vloženie zápisu do katastra nehnuteľností.(38)

87.      Platilo by to opäť napríklad v prípade podobnom prejednávanej veci, v ktorej podľa vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania majú notári výlučnú právomoc vytvárať verejné listiny týkajúce sa súkromných transakcií a verejne osvedčovať súkromné právne akty.(39) Kataster nehnuteľností je zároveň dostupný len po spísaní súkromnej transakcie do notárskej zápisnice,(40) čo znamená, že kritérium nevyhnutnej potreby je plne splnené.

88.      Pokiaľ ide napokon o tretiu podmienku stanovenú v článku 5n ods. 6 nariadenia č. 833/2014, v krátkosti by som v súlade s teleologickou analýzou vykonanou v prechádzajúcich bodoch poznamenala, že výnimka pre postup spísania kúpnej zmluvy vo vzťahu k právnickej osobe usadenej v Rusku do notárskej zápisnice neoslabuje ciele, ktoré sleduje uvedené nariadenie alebo nariadenie č. 269/2014, samozrejme za predpokladu, že právnická osoba zúčastňujúca sa transakcie nie je uvedená na zozname v druhom uvedenom nariadení, ani nevykazuje žiadne väzby stanovené v článku 5aa ods. 1 nariadenia č. 833/2014.

89.      Z uvedeného vyplýva, že spísanie kúpnej zmluvy do notárskej zápisnice notárom v rámci transakcie zahŕňajúcej právnickú osobu usadenú v Rusku spĺňa tri požiadavky stanovené na uplatnenie článku 5n ods. 6 nariadenia č. 833/2014. Ak by sa Súdny dvor domnieval, že na spísanie notárskej zápisnice sa vzťahuje zákaz stanovený v odseku 2 toho článku, tak by sa aj tak na takéto spísanie notárskej zápisnice vzťahovala výnimka podľa odseku 6 uvedeného článku.

B.      Tretia otázka

90.      Svojou treťou otázkou vnútroštátny súd žiada o objasnenie toho, či článok 5n ods. 2 a 6 nariadenia č. 833/2014 bráni notárovi vykonať kúpnu zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti vlastnenej právnickou osobou usadenou v Rusku, po jej spísaní do notárskej zápisnice. Vnútroštátny súd túto otázku kladie najmä v súvislosti s tromi úlohami, ktorých vykonaním môžu účastníci notára poveriť, a to zabezpečením úschovy kúpnej ceny a jej vyplatením, zrušením existujúcich vecných bremien na nehnuteľnosti a zápisom prevodu vlastníckeho práva na nových vlastníkov do katastra nehnuteľností.

91.      Ako je zrejmé z bodov 30 a 39 vyššie, v odôvodnení 19 nariadenia 2022/1904 sa uvádza, že pojem „právne poradenské služby“ sa vzťahuje na vykonávanie právnych dokumentov. Táto úloha však nemôže byť začlenená pod článok 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, pokiaľ neobsahuje prvok poradenstva, ktorý sa tak stáva normou, na základe ktorej sa musí táto otázka vnútroštátneho súdu analyzovať.

92.      Rada by som takisto pripomenula, že podľa judikatúry Súdneho dvora si členské štáty na základe zásady procesnej autonómie môžu stanoviť pravidlá týkajúce sa vykonávania právnych aktov a prideliť notárovi úlohu v rámci tohto postupu.(41) Notárom sa tak môže vo vnútroštátnych právnych predpisoch zveriť zodpovednosť za prevzatie určitých úloh na vykonanie zmluvy po jej spísaní do notárskej zápisnice.

93.      Navyše je dôležité poznamenať, že skutočnosť, že úlohy vykonávania, ktorých sa týka skúmaná otázka, môžu vykonať napríklad aj sami účastníci, alebo dokonca aj tretie strany, nie je relevantná na stanovenie toho, či sú tieto úlohy zakázané podľa článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014. Zatiaľ čo kritérium nevyhnutnej potreby je základom uplatňovania výnimky stanovenej v článku 5n ods. 6 tohto nariadenia, neplatí to pre zákaz stanovený v článku 5n ods. 2 tohto nariadenia, v prípade ktorého sa analýza musí zamerať na to, či konkrétna úloha predstavuje právne poradenstvo, alebo nie.

94.      Pokiaľ ide o prejednávanú vec, napriek tomu, že informácie, ktoré poskytol vnútroštátny súd, nie sú obzvlášť vyčerpávajúce, sa mi zdá ťažké striktne identifikovať prvok právneho poradenstva v konkrétnych úlohách, na ktoré odkazoval daný súd a ktoré sa týkajú vykonania kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti. Tieto úlohy sú v skutočnosti krokmi, ktoré automaticky nasledujú po spísaní danej zmluvy do notárskej zápisnice.

95.      Pokiaľ ide predovšetkým o bezpečnú úschovu a vyplatenie kúpnej ceny, táto úloha sa nemôže považovať za právnu poradenskú službu, keďže úloha notára sa obmedzuje na ochranu kúpnej ceny držanej v mene kupujúceho a na vyplatenie tejto sumy predávajúcej. Súdny dvor v skutočnosti v tomto smere vyhlásil, že notárska úschova sa obmedzuje na overenie dodržania zákonom vyžadovaných podmienok.(42)

96.      Toto odôvodnenie možno uplatniť aj pri zápise prevodu vlastníckeho práva v prospech nových vlastníkov do katastra nehnuteľností, ktorý si vyžaduje len predloženie osvedčeného dokumentu v katastri, alebo aspoň, ako to funguje v nemeckom systéme, predloženie žiadosti ako čisto formálnu záležitosť.(43)

97.      Pokiaľ ide napokon o zrušenie existujúcich vecných bremien na nehnuteľnosti, takisto sa nezdá, že by takáto činnosť patrila do kategórie právnych poradenských služieb. Takéto zrušenie spravidla zahŕňa len žiadosť na kataster, ktorá musí obsahovať vyhlásenie o súhlase oprávneného z takéhoto vecného bremena pred notárom.(44)

98.      Z uvedeného vyplýva, že na úlohy, ktoré notár plní s cieľom vykonať kúpnu zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti vlastnenej právnickou osobou usadenou v Rusku, po spísaní tejto zmluvy do notárskej zápisnice, sa zákaz stanovený v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 nevzťahuje.

99.      Vzhľadom na nedostatok konkrétnych informácií týkajúcich sa týchto úloh a spôsobu ich vykonávania v nemeckom systéme však náleží vnútroštátnemu súdu, aby pri náležitom zohľadnení špecifík prejednávanej veci stanovil, či ich možno vykonať bez poskytnutia akéhokoľvek právneho poradenstva účastníkom.

100. Pokiaľ ide o článok 5n ods. 6 nariadenia č. 833/2014, stačí poznamenať, že keďže uvedené úlohy môžu vykonávať nielen notári, ale aj iné subjekty vrátane dotknutých strán kúpnej zmluvy, kritérium nevyhnutnosti, ako sa uvádza vyššie, nebude splnené. Za týchto okolností, ak by sa Súdny dvor domnieval, že sa na úlohy, ktoré vykonal notár na účely vykonania kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti, vzťahuje zákaz stanovený v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, si nemyslím, že by sa na tieto úlohy mohla vzťahovať výnimka podľa článku 5n ods. 6 uvedeného nariadenia.

C.      Druhá otázka

101. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa zákaz stanovený v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 vzťahuje aj na služby poskytované tlmočníkom, ktorý asistuje zástupcovi právnickej osoby usadenej v Rusku, v priebehu spisovania notárskej zápisnice.

102. Poznamenávam, že účasť tlmočníka v súvislosti so spísaním kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti do notárskej zápisnice slúži na dva hlavné účely.

103. Po prvé tlmočník asistuje tlmočením rozhovoru medzi osobou a notárom a sprostredkováva zásadné údaje z dokumentu, ktorý sa má spísať do notárskej zápisnice, do požadovaného jazyka. Táto úloha zaručuje dodržanie práva byť informovaný počas postupu spísania notárskej zápisnice, a to najmä pre osobu, ktorá potrebuje pomoc tlmočníka.

104. Po druhé tlmočník zaručuje účinnosť ústnej komunikácie medzi notárom a účastníkmi. Ako už bolo povedané,(45) osvedčený akt je plným preukázaním skutočností a vyhlásení, ktoré osvedčil notár. Tieto skutočnosti sa zakladajú na jeho osobných poznatkoch získaných počas ústneho rozhovoru s účastníkmi. Notár si musí byť istý úmyslami účastníkov a v niektorých prípadoch musí jasne a jednoznačne zapísať ich vyhlásenia. Tieto úlohy sú súčasťou kontroly zákonnosti notárom, keďže ich cieľom je zistiť, či dohoda nemá nezákonný alebo nečestný účel, a v takomto prípade musí notár jej spísanie do notárskej zápisnice odmietnuť.

105. Je zrejmé, že tlmočenie umožňuje overenie požiadaviek vyžadovaných zákonom týkajúcich sa spísania zmluvy do notárskej zápisnice, čo znamená, že neposkytnutie tlmočenia by bránilo samotnému spísaniu do notárskej zápisnice. Napriek tomu, že ide o pridruženú službu určenú iba na pomoc pri spisovaní notárskej zápisnice, má tlmočenie zásadný význam na účinné vykonanie tohto postupu.

106. Som však presvedčená, že asistencia tlmočníka nepatrí do pôsobnosti článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014. V skutočnosti mám napriek súvislosti so samotným spísaním do notárskej zápisnice vážne pochybnosti o klasifikácii tlmočenia ako právnej služby, keďže profesia tlmočníka nemá podľa definície právnu povahu, a to ani pri asistencii s prípravou právnych dokumentov. Úloha tlmočníka je verbálne a presne preložiť slová jednej osoby do jazyka druhej osoby, čo zahŕňa komunikačnú službu bez ohľadu na obsah, ktorý sa prekladá.

107. Na záver sa domnievam, že činnosť tlmočenia v súvislosti s postupom spísania notárskej zápisnice nemožno považovať za „právnu poradenskú službu“ v zmysle článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014, a preto nepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia.

V.      Návrh

108. Na základe vyššie uvedenej analýzy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré mu položil Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín), takto:

1.      Článok 5n ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine,

sa má vykladať v tom zmysle, že na spisovanie notárskej zápisnice notárom v súvislosti s kúpnou zmluvou týkajúcou sa nehnuteľnosti vlastnenej právnickou osobou usadenou v Rusku, sa zákaz stanovený v tomto ustanovení nevzťahuje, pokiaľ je tejto osobe podľa uvedeného nariadenia povolené, aby sa zúčastnila transakcií a pokiaľ spísanie notárskej zápisnice nedopĺňa právne poradenstvo, čo musí overiť vnútroštátny súd.

2.      Článok 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014

sa má vykladať v tom zmysle, že na služby poskytované tlmočníkom v priebehu spisovania notárskej zápisnice notárom v súvislosti s kúpnou zmluvou týkajúcou sa nehnuteľnosti vlastnenej právnickou osobou usadenou v Rusku sa zákaz stanovený v uvedenom ustanovení nevzťahuje.

3.      Článok 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014

sa má vykladať v tom zmysle, že vykonanie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti vlastnenej právnickou osobou usadenou v Rusku notárom po jej spísaní do notárskej zápisnice, ktoré pozostáva predovšetkým z úschovy kúpnej ceny a jej vyplatenia, zrušenia existujúcich vecných bremien na nehnuteľnosti a zápisu prevodu vlastníckeho práva na nových vlastníkov do katastra nehnuteľností, nepatrí do pôsobnosti zákazu stanoveného v uvedenom ustanovení, pokiaľ je tejto osobe podľa uvedeného nariadenia povolené, aby sa zúčastnila transakcií a pokiaľ dané úlohy nezahŕňajú žiadne právne poradenstvo, čo musí overiť vnútroštátny súd.


1      Jazyk prednesu: angličtina.


i      Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.


2      Nariadenie Rady z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 1).


3      Nariadenie Rady zo 6. októbra 2022, ktorým sa mení nariadenie č. 833/2014 (Ú. v. EÚ L 259I, 2022, s. 3).


4      Usmernenia týkajúce sa vykonávania nariadenia č. 833/2014, dostupné na https://finance.ec.europa.eu/publications/provision‑services_en, s. 14 a 15.


5      Rozsudok z 29. februára 2024, JF (Následná náboženská konverzia) (C‑222/22, EU:C:2024:192, bod 25 a citovaná judikatúra).


6      Rozsudok z 22. februára 2024, Landkreis Jerichower Land (C‑85/23, EU:C:2024:161, bod 30 a citovaná judikatúra).


7      Pozri v súvislosti s nemeckým právnym systémom rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Nemecko (C‑54/08, EU:C:2011:339, body 18 a 90). Pozri aj rozsudky z 24. mája 2011,  Komisia/Belgicko  (C‑47/08, EU:C:2011:334, body 14 a 89); z 24. mája 2011, Komisia/Francúzsko (C‑50/08, EU:C:2011:335, body 10 a 79); z 24. mája 2011, Komisia/Luxembursko (C‑51/08, EU:C:2011:336, body 13 a 89); z 24. mája 2011, Komisia/Rakúsko (C‑53/08, EU:C:2011:338, body 17 a 88), a z 24. mája 2011, Komisia/Grécko (C‑61/08, EU:C:2011:340, body 15 a 81); z 1. decembra 2011, Komisia/Holandsko (C‑157/09, EU:C:2011:794, body 9 a 62), a z 10. septembra 2015, Komisia/Lotyšsko (C‑151/14, EU:C:2015:577, bod 57).


8      Pozri okrem iného rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Nemecko (C‑54/08, EU:C:2011:339, body 90 a 91).


9      Pozri na ilustráciu Rada notárstiev Európskej únie, Authentic Acts in Europe, dostupné na: http://www.authentic‑acts.eu/.


10      Rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Nemecko (C‑54/08, EU:C:2011:339, bod 91).


11      Pozri poznámku pod čiarou 7 vyššie.


12      Rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Nemecko (C‑54/08, EU:C:2011:339, bod 91).


13      Pozri napríklad vymedzenie pojmu „advice“ (poradenstvo) v slovníku Cambridge Advanced Learner’s Dictionary, dostupné na https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/advice.


14      Rozsudok z 1. februára 2017, Komisia/Maďarsko (C‑392/15, EU:C:2017:73, bod 126).


15      Rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Nemecko (C‑54/08, EU:C:2011:339, bod 99).


16      Pozri body 90 až 100 vyššie.


17      Rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Nemecko (C‑54/08, EU:C:2011:339, bod 90).


18      Pozri aj odôvodnenie 19 nariadenia 2022/1904, v ktorom sa odkazuje na činnosti vykonávané v súvislosti so „zákazníkmi“ a/alebo „klientmi“.


19      Rozsudok zo 6. októbra 1982, Cilfit a i. (283/81, EU:C:1982:335, bod 20).


20      Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 9. marca 2017, Piringer (C‑342/15, EU:C:2017:196, bod 58).


21      Rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Nemecko (C‑54/08, EU:C:2011:339, bod 25).


22      Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 9. marca 2017, Piringer (C‑342/15, EU:C:2017:196, bod 59).


23      Tamže (bod 58).


24      Mala by som stručne poznamenať, že uvedené úvahy sa týkajú len tých členských štátov, v ktorých existuje notársky úkon na prevod vlastníckeho práva na nehnuteľnosť. Pokiaľ ide o členské štáty, v ktorých to tak nie je, stačí poznamenať, že keďže táto situácia nie je predmetom prejednávanej veci, takáto analýza by sa mala vykonať len v prípade, že sa o ňu požiada v rámci osobitného návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa týchto konkrétnych systémov.


25      Nariadenie Rady zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6).


26      Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 30. júla 1996, Bosphorus (C‑84/95, EU:C:1996:312, bod 22).


27      Pozri poznámku pod čiarou 4 vyššie.


28      Rozhodnutie Rady zo 6. októbra 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/512/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 259I, 2022, s. 122).


29      Odôvodnenia 1 až 9 rozhodnutia 2022/1909.


30      Pozri tlačovú správu zo 6. októbra 2022, Ukrajina: EÚ sa dohodla na ôsmom balíku sankcií proti Rusku“ dostupná na https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_5989.


31      Tento článok bol do nariadenia č. 833/2014 pôvodne vložený nariadením Rady (EÚ) 2022/879 z 3. júna 2022 (Ú. v. EÚ L 153, 2022, s. 53) po prijatí „šiesteho balíka sankcií“.


32      Pozri aj odôvodnenie 16 nariadenia 2022/1904.


33      Pozri odôvodnenie 12 rozhodnutia 2022/1909, v ktorom sa uvádza, že je vhodné rozšíriť existujúci zákaz poskytovania určitých služieb „Ruskej federácii“. Pozri v tejto súvislosti aj Rada Európskej únie, Sankcie EÚ voči Rusku: podrobné informácie – Aké služby EÚ je zakázané poskytovať Rusku? dostupné na https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/restrictive‑measures‑against‑russia‑over‑ukraine/sanctions‑against‑russia‑explained/#services.


34      Pozri článok 12 nariadenia č. 833/2014. Pozri aj Európska komisia, Otázky a odpovede k ôsmemu balíku reštriktívnych opatrení voči Rusku, dostupné na https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_22_5990.


35      Pozri aj odôvodnenie 19 nariadenia 2022/1904.


36      Pozri bod 58 vyššie.


37      Pozri Európske združenie katastrov nehnuteľností, Responsible Agency, dostupné na https://www.elra.eu/facts‑sheets/description‑of‑land‑registration‑systems/responsible‑agency/.


38      Pozri body 56 až 58 vyššie.


39      Pozri aj MALAVET, P. A.: Counsel for the situation: The Latin notary, a historical and comparative model. In: Hastings International and Comparative Law Review, zv. 19(3), 1996, s. 455.


40      Pozri aj WILSCH, H.: The German ,Grundbuchordnung‘: History, principles and future about land registry in Germany. In: Fachbeitrag, zv. 137, 2012, s. 228.


41      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2015, ERSTE Bank Hungary (C‑32/14, EU:C:2015:637, bod 49 a citovaná judikatúra).


42      Rozsudok z 1. februára 2017, Komisia/Maďarsko (C‑392/15, EU:C:2017:73, bod 118).


43      Pokiaľ ide o nemecký systém, pozri WILSCH, H.: c.. d., s. 227, a CHRISTIAN, H., HARTMUT, W.: Real property law and procedure in the European Union – National report: Germany. In: European University Institute, 2005, s. 11 a 14.


44      Pozri napríklad Spolkové ministerstvo vnútra a vnútorných záležitostí, Encumbrances and restrictions in the land register deletion, dostupné na https://verwaltung.bund.de/leistungsverzeichnis/EN/leistung/99043017064000/herausgeber/BB‑109438956/region/12.


45      Pozri body 32 a 43 vyššie.