Vec C‑157/21
Poľská republika
proti
Európskemu parlamentu
a
Rade Európskej únie
Rozsudok Súdneho dvora (plénum) zo 16. februára 2022
„Žaloba o neplatnosť – Nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2092 – Všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Európskej únie – Ochrana rozpočtu Únie v prípade porušenia zásad právneho štátu v členskom štáte – Právny základ – Článok 322 ods. 1 písm. a) ZFEÚ – Článok 311 ZFEÚ – Článok 312 ZFEÚ – Údajné obchádzanie článku 7 ZEÚ a článku 269 ZFEÚ – Údajné porušenia článku 4 ods. 1, článku 5 ods. 2 a článku 13 ods. 2 ZEÚ, článku 296 druhého odseku ZFEÚ, protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásady subsidiarity a proporcionality, ako aj zásad prenesenia právomocí, právnej istoty, proporcionality a rovnosti členských štátov pred Zmluvami – Údajné zneužitie právomoci“
1. Súdne konanie – Skrátené konanie – Podmienky – Okolnosti odôvodňujúce rýchle vybavenie – Zásadný význam veci pre právny poriadok Únie – Vec súvisiaca s právomocami Únie v oblasti ochrany rozpočtu pred vplyvmi, ktoré môžu byť následkom porušení hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ – Prípustnosť žaloby v tomto konaní
(Článok 2 ZEÚ; článok 263 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 133 ods. 1)
(pozri body 27, 28)
2. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana právnych stanovísk – Nadradený verejný záujem na transparentnosti, ktorý je dôvodom na zverejnenie dokumentov – Pojem – Povinnosť inštitúcie nájsť rovnováhu medzi dotknutými záujmami – Zverejnenie a predloženie právnych stanovísk, ktoré sa týkajú legislatívnych procesov, v súdnom konaní – Povinnosť inštitúcie detailne odôvodniť každé rozhodnutie o zamietnutí prístupu – Vlastný záujem žalobkyne na predložení dotknutého právneho stanoviska v súdnom konaní – Neexistencia dosahu
(Článok 10 ods. 3 ZEÚ; článok 15 ods. 1 a článok 298 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 druhá zarážka; rozhodnutie Rady 2009/937, článok 6 ods. 2)
(pozri body 47 – 49, 52, 53, 55 – 57, 59 – 61)
3. Akty inštitúcií – Voľba právneho základu – Kritériá – Nariadenie 2020/2092 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie – Účel – Ochrana rozpočtu Únie pred vplyvmi porušení zásad právneho štátu v členskom štáte – Obsah – Mechanizmus podmienenosti, ktorý podmieňuje získanie financovania z rozpočtu Únie tým, že členský štát dodržiava hodnoty právneho štátu – Prijatie na základe článku 322 ods. 1 písm. a) ZFEÚ – Prípustnosť – Mechanizmus horizontálnej podmienenosti patriaci pod pojem rozpočtové pravidlá v zmysle tohto ustanovenia
[Článok 2, článok 5 ods. 2 a článok 49 ZEÚ; články 7, 310, 315 až 317 a článok 322 ods. 1 písm. a) ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092, 5. a 13. odôvodnenie a článok 1, článok 2 písm. a), článok 3, článok 4 ods. 1 a 2, článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 1]
(pozri body 112 – 115, 121, 122, 124, 125, 128, 130, 132 – 138, 140, 142 – 151, 157 – 159, 162 – 165, 168 – 189)
4. Rozpočet Európskej únie – Prijatie rozpočtových pravidiel upravujúcich postup zostavovania a plnenia rozpočtu a predkladania a auditu účtov zo strany Parlamentu a Rady v podobe nariadení – Právny základ – Článok 322 ods. 1 ZFEÚ – Pojem rozpočtové pravidlá – Pravidlá vymedzujúce spôsob plnenia výdavkov zahrnutých do rozpočtu – Pravidlá upravujúce povinnosti v oblasti kontroly a auditu, ktoré majú členské štáty v prípade plnenia rozpočtu v rámci spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou, ako aj zodpovednosť, ktorá z nich vyplýva – Zahrnutie – Pravidlá, ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie zásady správneho finančného riadenia
[Článok 322 ods. 1 písm. a) ZFEÚ]
(pozri bod 119)
5. Právo Európskej únie – Zásady – Zásada solidarity medzi členskými štátmi – Rozpočtová solidarita založená na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi – Vzájomná dôvera založená na tom, že členské štáty dodržiavajú hodnoty uvedené v článku 2 ZEÚ, medzi ktoré patrí právny štát
(Článok 2 ZEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092, 5. odôvodnenie)
(pozri bod 147)
6. Právo Európskej únie – Hodnoty a ciele Únie – Hodnoty – Rešpektovanie právneho štátu – Pôsobnosť – Nariadenie 2020/2092 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie – Nariadenie oprávňujúce Komisiu a Radu kontrolovať, či členské štáty dodržiavajú hodnoty právneho štátu – Kontrola obmedzená na skúmanie konania vnútroštátnych orgánov v súvislosti s plnením rozpočtu Únie – Nariadenie, ktoré Súdnemu dvoru umožňuje v rámci konania o žalobe o neplatnosť skúmať zákonnosť rozhodnutí Rady prijatých na tomto základe – Obchádzanie postupu stanoveného v článku 7 ZEÚ a právomocí priznaných Súdnemu dvoru v článku 269 ZFEÚ prostredníctvom prijatia tohto nariadenia – Neexistencia
[Články 2, 7 a 19 ZEÚ; článok 8, článok 10, článok 19 ods. 1, článok 153 ods. 1 písm. i), článok 157 ods. 1 a článok 269 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092]
(pozri body 192 – 204, 206 – 211, 218 – 229)
7. Právo Európskej únie – Zásady – Zásada subsidiarity – Pôsobnosť – Uplatniteľnosť v oblastiach patriacich do výlučnej právomoci Únie – Vylúčenie – Nariadenie obsahujúce rozpočtové pravidlá upravujúce postup zostavovania a plnenia rozpočtu Únie – Nariadenie patriace do výlučnej právomoci Únie
(Článok 5 ods. 3 ZEÚ; článok 322 ZFEÚ; protokol č. 2 pripojený k Zmluvám EÚ a FEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092)
(pozri body 237, 240, 241)
8. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Pôsobnosť – Všeobecne uplatniteľne akty – Akty, ktoré sú predmetom žaloby o neplatnosť
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092)
(pozri body 249, 250)
9. Právo Európskej únie – Hodnoty a ciele Únie – Hodnoty – Rešpektovanie právneho štátu – Pôsobnosť – Nariadenie 2020/2092 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie – Nariadenie oprávňujúce Komisiu a Radu kontrolovať, či členské štáty dodržiavajú hodnoty právneho štátu – Kontrola obmedzená na skúmanie konania vnútroštátnych orgánov v súvislosti s plnením rozpočtu Únie – Porušenie povinnosti rešpektovať základné funkcie členských štátov a nerešpektovanie ich národnej identity – Neexistencia
[Článok 2, článok 4 ods. 1 a 2 a článok 5 ods. 2 ZEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092, článok 2 písm. a)]
(pozri body 263 – 266, 268 – 270, 282 – 284)
10. Právo Európskej únie – Zásady – Právna istota – Pôsobnosť – Nariadenie 2020/2092 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie – Podmienky prijatia opatrení v prípade porušenia zásad právneho štátu – Vlastné posúdenie zo strany Komisie, pokiaľ ide o ovplyvnenie správneho finančného riadenia rozpočtu Únie alebo ochrany finančných záujmov Únie, prípadne závažné riziko takého ovplyvnenia – Zodpovednosť Komisie za relevantnosť použitých informácií a spoľahlivosť použitých zdrojov
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092, článok 4, článok 5 ods. 3 a článok 6 ods. 1 až 9)
(pozri body 285 – 288, 326 – 339, 341, 343, 344)
11. Právo Európskej únie – Zásady – Právna istota – Právne predpisy Únie – Pôsobnosť – Nariadenie 2020/2092 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie – Nariadenie zavádzajúce mechanizmus podmienenosti, ktorý súvisí s tým, či členské štáty dodržiavajú zásady právneho štátu – Pojem právny štát – Odkaz na hodnotu Únie zakotvenú v článku 2 ZEÚ – Zásady právneho štátu, ktoré majú pôvod v spoločných hodnotách členských štátov – Dostatočná presnosť týchto zásad
[Články 2 a 19 ZEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092, 3., 8., 9., 10. a 12. odôvodnenie, článok 2 písm. a), článok 3 a článok 4 ods. 1 a 2]
(pozri body 290 – 292, 323 – 325, 328)
12. Právo Európskej únie – Zásady – Právna istota – Právne predpisy Únie – Požiadavka jasnosti a predvídateľnosti – Nariadenie 2020/2092 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie – Nariadenie zavádzajúce mechanizmus podmienenosti, ktorý súvisí s tým, či členské štáty dodržiavajú zásady právneho štátu – Použitie pojmov definovaných v iných ustanoveniach napadnutej normy alebo práva Únie – Priznanie právomoci voľnej úvahy Komisii a Rade, pokiaľ ide o voľbu činnosti, na ktorú sa zameriava prijaté opatrenie na ochranu rozpočtu – Prípustnosť
[Články 2 a 19 ZEÚ; článok 310 ods. 5, článok 317 prvý odsek a článok 325 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/1046, článok 2 bod 59 a článok 63 ods. 2; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092, článok 4 ods. 1 a 2 a článok 5 ods. 1 a 3]
(pozri body 295, 297 – 299, 302, 303, 319 – 321)
13. Žaloba o neplatnosť – Žaloby podané členskými štátmi – Žaloba podaná proti nariadeniu, ktoré zavádza režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie – Opatrenia na ochranu rozpočtu stanovené týmto nariadením, ktoré je možné prijať kvalifikovanou väčšinou, v dôsledku čoho je z hlasovania vylúčený dotknutý členský štát – Žalobné dôvody – Žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti členských štátov pred Zmluvami – Nedôvodný žalobný dôvod
(Článok 2, článok 4 ods. 2 a článok 16 ods. 2 a 3 ZEÚ; článok 238 ods. 3 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092, článok 6 ods. 10 a 11)
(pozri body 305 – 309)
14. Právo Európskej únie – Zásady – Proporcionalita – Pôsobnosť – Právomoc voľnej úvahy normotvorcu Únie – Súdne preskúmanie – Hranice – Posúdenie z hľadiska skutočností, ktoré boli známe v čase prijatia aktu
(Článok 5 ods. 4; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092)
(pozri body 353 – 362)
Zhrnutie
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2020/2092 zo 16. decembra 2020(1) bol zavedený „mechanizmus horizontálnej podmienenosti“, ktorý má chrániť rozpočet Európskej únie v prípade porušenia zásad právneho štátu v členskom štáte. Na tento účel uvedené nariadenie umožňuje Rade Európskej únie, aby na návrh Európskej komisie za podmienok vymedzených v nariadení prijala vhodné opatrenia na ochranu, akým je pozastavenie platieb z rozpočtu Únie alebo pozastavenie schvaľovania jedného alebo viacerých programov financovaných týmto rozpočtom. Napadnuté nariadenie podmieňuje prijatie takých opatrení predložením konkrétnych dôkazov, ktoré preukazujú nielen existenciu porušenia zásad právneho štátu, ale aj jeho vplyv na plnenie rozpočtu Únie.
Napadnuté nariadenie nadväzuje na sériu iniciatív, ktoré sa týkali ochrany právneho štátu v členských štátoch všeobecne(2) a ich cieľom bolo odpovedať na úrovni Únie na rastúce obavy v súvislosti s dodržiavaním spoločných hodnôt Únie, ktoré sú uvedené v článku 2 ZEÚ,(3) zo strany viacerých členských štátov.
Poľská republika, ktorú podporuje Maďarsko,(4) podala žalobu, ktorou sa domáha zrušenia napadnutého nariadenia. Na podporu svojich návrhov v zásade tvrdí, že nariadenie síce je formálne prezentované ako akt patriaci medzi rozpočtové pravidlá podľa článku 322 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, v skutočnosti je však jeho cieľom sankcionovať ako také akékoľvek porušenie, ktorého sa členský štát dopustí v oblasti zásad právneho štátu, ktorých požiadavky v každom prípade nie sú dostatočne presné. Poľsko teda túto žalobu založilo predovšetkým na nedostatku právomoci Únie na prijatie takého nariadenia, a to jednak z dôvodu nedostatku právneho základu a jednak z dôvodu obchádzania postupu stanoveného v článku 7 ZEÚ, ako aj na nerešpektovaní hraníc, ktoré sú vlastné právomociam Únie, a na nedodržaní zásady právnej istoty.
Súdny dvor, ktorý sa mal takto vyjadriť k právomociam Únie na obranu jej rozpočtu a jej finančných záujmov proti vplyvom, ktoré môžu vyplývať z porušovania hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ, dospel k záveru, že táto vec má zásadný význam, ktorý je dôvodom na jej prejednanie v pléne. Z tých istých dôvodov vyhovel návrhu Európskeho parlamentu na prejednanie veci v skrátenom konaní. Za týchto podmienok Súdny dvor zamietol žalobu pre neplatnosť podanú Poľskom v celom rozsahu.
Posúdenie Súdnym dvorom
Pred preskúmaním veci samej sa Súdny dvor vyjadril k návrhu Rady nebrať do úvahy určité časti žaloby podanej Poľskom z dôvodu, že sú založené na informáciách pochádzajúcich z dôverného stanoviska právneho servisu Rady, ktoré bolo takto zverejnené bez potrebného súhlasu. V tomto smere Súdny dvor potvrdzuje, že dotknutá inštitúcia v zásade môže podmieniť predloženie takého interného dokumentu v súdnom konaní predchádzajúcim udelením súhlasu. Pokiaľ sa však príslušné právne stanovisko týka legislatívneho procesu ako v prejednávanej veci, je potrebné vziať do úvahy zásadu transparentnosti, lebo zverejnenie takého stanoviska môže zvýšiť transparentnosť a otvorenosť legislatívneho procesu. Nadradený verejný záujem spojený s transparentnosťou a otvorenosťou legislatívneho procesu tak v zásade preváži nad záujmom inštitúcií, pokiaľ ide o zverejnenie interného právneho stanoviska. Keďže v prejednávanej veci Rada nepreukázala mimoriadne citlivú povahu dotknutého stanoviska ani mimoriadne širokú pôsobnosť, ktorá by prekračovala rámec príslušného legislatívneho procesu, Súdny dvor v dôsledku toho návrh Rady zamietol.
Pokiaľ ide o vec samú, Súdny dvor po prvé spoločne preskúmal žalobné dôvody založené na tom, že Únia nemá právomoc na prijatie napadnutého nariadenia.
Pokiaľ ide v prvom rade o právny základ napadnutého nariadenia, Súdny dvor poukazuje na to, že postup stanovený v tomto nariadení sa môže uplatniť, len ak existujú primerané dôvody vychádzať nielen z toho, že v členskom štáte dochádza k porušovaniu zásad právneho štátu, ale najmä z toho, že toto porušovanie dostatočne priamym spôsobom ovplyvňuje správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo ochranu jej finančných záujmov, prípadne že existuje závažné riziko takého ovplyvňovania. Okrem toho opatrenia, ktoré sa môžu prijať na základe napadnutého nariadenia, sa týkajú výlučne plnenia rozpočtu Únie a všetky sú spôsobilé obmedziť financovanie z tohto rozpočtu v závislosti od toho, aký naň má dosah také ovplyvňovanie alebo jeho závažné riziko. Cieľom napadnutého nariadenia je teda chrániť rozpočet Únie pred vplyvmi, ktoré dostatočne priamym spôsobom vyplývajú z porušovania zásad právneho štátu, a nie ukladať sankcie za také porušovanie ako také.
V odpovedi na argumentáciu Poľska, podľa ktorej predmetom rozpočtového pravidla nemôže byť spresnenie rozsahu požiadaviek spojených s hodnotami uvedenými v článku 2 ZEÚ, Súdny dvor pripomína, že to, že členské štáty dodržiavajú spoločné hodnoty, na ktorých je Únia založená, ktoré členské štáty určili a zdieľajú a ktoré definujú samotnú identitu Únie ako spoločného právneho poriadku týchto štátov, pričom medzi ne patrí právny štát a solidarita, je dôvodom vzájomnej dôvery medzi týmito štátmi. Keďže toto dodržiavanie je teda podmienkou toho, aby dotknutý členský štát mohol požívať všetky práva vyplývajúce z uplatňovania Zmlúv, Únia musí byť schopná obhajovať tieto hodnoty v medziach svojich právomocí.
Súdny dvor v tomto smere na jednej strane uvádza, že dodržiavanie týchto hodnôt nemožno redukovať na povinnosť, ktorú musí splniť kandidátska krajina, aby mohla vstúpiť do Únie, a od ktorej je po vstupe do Únie oslobodená. Na druhej strane zdôrazňuje, že rozpočet Únie je jedným zo základných nástrojov, ktoré umožňujú konkretizovať v politikách a činnostiach Únie základnú zásadu solidarity medzi členskými štátmi, a že uplatňovanie tejto zásady prostredníctvom rozpočtu je založené na vzájomnej dôvere členských štátov v zodpovedné využívanie spoločných zdrojov zahrnutých do rozpočtu.
Správne finančné riadenie rozpočtu Únie a finančné záujmy Únie však môžu byť vážne narušené porušovaním zásad právneho štátu v členskom štáte. Tieto porušenia totiž môžu mať za následok najmä to, že nebude zaručené, že výdavky kryté z rozpočtu Únie spĺňajú všetky podmienky financovania, ktoré stanovuje právo Únie, a teda že zodpovedajú cieľom sledovaným Úniou pri financovaní takých výdavkov.
Taký „mechanizmus horizontálnej podmienenosti“, aký zavádza napadnuté nariadenie, ktorý podmieňuje získanie financovania z rozpočtu Únie tým, že členský štát dodržiava zásady právneho štátu, teda môže patriť pod právomoc stanovovať „rozpočtové pravidlá“ týkajúce sa plnenia rozpočtu Únie, ktorú Únii priznávajú Zmluvy. Súdny dvor uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou takého mechanizmu sú ako jeho zložky ustanovenia napadnutého nariadenia, ktoré určujú tieto zásady, obsahujú zoznam prípadov, ktoré môžu naznačovať porušenie týchto zásad, spresňujú situácie alebo konanie, ktorých sa také porušenia musia týkať, a definujú povahu a rozsah opatrení na ochranu, ktoré v prípade potreby môžu byť prijaté.
Ďalej čo sa týka výhrady založenej na údajnom obchádzaní postupu stanoveného v článku 7 ZEÚ, Súdny dvor zamietol argumentáciu Poľska, podľa ktorej jedine postup stanovený v článku 7 ZEÚ priznáva inštitúciám Únie právomoc posudzovať a v prípade potreby sankcionovať porušenia hodnôt, ktoré obsahuje článok 2 ZEÚ, v členskom štáte. Okrem postupu stanoveného v článku 7 ZEÚ totiž mnohé iné ustanovenia Zmlúv, často konkretizované rôznymi aktmi sekundárneho práva, priznávajú inštitúciám Únie právomoc skúmať, konštatovať a v prípade potreby sankcionovať porušenia hodnôt obsiahnutých v článku 2 ZEÚ, ku ktorým dôjde v členskom štáte.
Súdny dvor okrem toho poukazuje na to, že cieľom postupu stanoveného v článku 7 ZEÚ je umožniť Rade uložiť sankcie za závažné a pretrvávajúce porušenia každej zo spoločných hodnôt, na ktorých je Únia založená a ktoré určujú jej identitu, predovšetkým aby prinútila dotknutý členský štát ukončiť tieto porušenia. Naopak, cieľom napadnutého nariadenia je chrániť rozpočet Únie, a to len v prípade porušenia zásad právneho štátu v členskom štáte, ktoré ovplyvňuje správne riadenie tohto rozpočtu, prípadne ak existuje závažné riziko takého ovplyvnenia. Navyše postup stanovený v článku 7 ZEÚ a postup zavedený napadnutým nariadením sa líšia z hľadiska svojho predmetu, podmienok uplatnenia, podmienok prijatia a zrušenia stanovených opatrení, ako aj ich povahy. V dôsledku toho tieto dva postupy sledujú odlišné ciele a každý z nich má úplne rozdielny predmet. Z toho ďalej vyplýva, že nemožno ani vychádzať z toho, že postup zavedený napadnutým nariadením sa usiluje obísť obmedzenie všeobecnej právomoci Súdneho dvora upravené v článku 269 ZFEÚ, lebo jeho znenie sa týka len preskúmania zákonnosti aktu prijatého Európskou radou alebo Radou podľa článku 7 ZEÚ.
Súdny dvor po druhé preskúmal ďalšie vecné výhrady, ktoré Poľsko vznieslo voči napadnutému nariadeniu.
V rámci tohto skúmania Súdny dvor v prvom rade konštatoval, že tvrdenia Poľska založené na porušení zásady prenesenia právomocí, ako aj povinnosti rešpektovať základné funkcie členských štátov, sú úplne nedôvodné. Súdny dvor totiž pripomína, že členské štáty môžu slobodne vykonávať svoje právomoci vo všetkých oblastiach, ktoré sú im vyhradené, musia však pri ich výkone dodržiavať právo Únie. Keďže však Únia od členských štátov požaduje, aby takto dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie, ona samotná nemá nijakú ambíciu vykonávať tieto právomoci, a teda ani ich získať pre seba.
Ďalej v rámci skúmania žalobných dôvodov založených na porušení rešpektovania národnej identity členských štátov na jednej strane a na porušení zásady právnej istoty na druhej strane Súdny dvor rovnako považoval za úplne nedôvodnú argumentáciu Poľska v súvislosti s nepresnosťou, ktorou je postihnuté napadnuté nariadenie, a to jednak čo sa týka kritérií v oblasti podmienok uplatnenia postupu a jednak čo sa týka voľby a pôsobnosti opatrení, ktoré sa majú prijať. Súdny dvor v tejto súvislosti na úvod poukázal na to, že zásady uvedené v napadnutom nariadení sú ako zložky pojmu „právny štát“(5) bohato rozvinuté v jeho judikatúre, že prameňom týchto zásad sú spoločné hodnoty, ktoré rovnako uznávajú a uplatňujú členské štáty vo vlastných právnych poriadkoch, a že vyplývajú z pojmu „právny štát“, ktorý členské štáty zdieľajú a uznávajú ako spoločnú hodnotu svojich vlastných ústavných tradícií. Súdny dvor v dôsledku toho konštatoval, že členské štáty sú schopné dostatočne presne vymedziť podstatu a požiadavky plynúce z jednotlivých týchto zásad.
Pokiaľ ide konkrétne o kritériá súvisiace s podmienkami uplatnenia postupu a o voľbu a pôsobnosť opatrení, ktoré sa majú prijať, Súdny dvor uviedol, že podľa napadnutého nariadenia je na prijatie opatrení na ochranu, ktoré stanovuje, potrebné preukázať skutočný vzťah medzi porušením zásady právneho štátu a ovplyvnením alebo závažným rizikom ovplyvnenia správneho finančného riadenia Únie alebo jej finančných záujmov a také porušenie sa musí týkať situácie alebo správania, ktoré sa dá pripísať orgánu členského štátu a je relevantné na účely riadneho plnenia rozpočtu Únie. Okrem toho poukazuje na to, že pojem „závažné riziko“ je spresnený v rozpočtových právnych predpisoch Únie, a pripomína, že opatrenia na ochranu, ktoré sa môžu prijať, musia byť prísne primerané vplyvu zisteného porušenia na rozpočet Únie. Súdny dvor sa predovšetkým domnieva, že tieto opatrenia sa môžu zamerať na činnosti a programy, ktoré nie sú dotknuté takým porušením, len v rozsahu, ktorý je prísne nevyhnutný na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v ochrane rozpočtu ako celku. Nakoniec Súdny dvor konštatoval, že Komisia musí dodržiavať prísne procesné požiadavky, ktorých splnenie podlieha preskúmaniu súdom Únie a z ktorých vyplývajú najmä viaceré konzultácie dotknutého členského štátu, a dospel k záveru, že napadnuté nariadenie spĺňa požiadavky, ktoré vyplývajú z rešpektovania národnej identity členských štátov, ako aj zo zásady právnej istoty.
Nakoniec pokiaľ ide o to, že Poľsko vzhľadom na požiadavky zásady proporcionality spochybňuje samotnú potrebu prijať napadnuté nariadenie, Súdny dvor poukazuje na to, že Poľsko nepredložilo nijaký dôkaz o tom, že normotvorca Únie prekročil širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má v tomto smere. V dôsledku zamietnutia tejto poslednej výhrady teda mohol Súdny dvor zamietnuť žalobu v celom rozsahu.