Vec T‑20/17
Maďarsko
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 27. júna 2019
„Štátna pomoc – Maďarská daň z obratu za šírenie reklamy – Progresívny charakter daňových sadzieb – Odpočítanie 50% prenesených strát zo základu dane pre spoločnosti, ktoré nedosiahli zisk v roku 2013 – Rozhodnutie, ktorým sa opatrenia pomoci vyhlasujú za nezlučiteľné s vnútorným trhom a nariaďuje sa ich vymáhanie – Pojem štátna pomoc – Podmienka týkajúca sa selektívnosti“
1. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie výhodnejšieho daňového zaobchádzania určitým podnikom orgánmi verejnej moci – Zahrnutie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 71 – 73)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Opatrenie poskytujúce daňové zvýhodnenie – Referenčný rámec pre určenie existencie daňovej výhody – Vecné vymedzenie – Kritériá – Identifikovanie spoločného alebo „obvyklého“ daňového systému – Rozlišovanie medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, neodôvodnené povahou a štruktúrou spoločného alebo „obvyklého“ daňového systému – Povaha a štruktúra daňového systému – Pojem
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 74 – 77)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Referenčný rámec pre určenie existencie výhody – Odvetvová daň z obratu šíriteľov reklamy – Identifikovanie spoločného alebo „obvyklého“ daňového systému – Progresívna daňová štruktúra – Zahrnutie – Neúplné alebo hypotetické definovanie referenčného daňového systému Komisiou – Neprípustnosť
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 78 – 83)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Odvetvová daň z obratu šíriteľov reklamy – Povaha dane – Cieľ zaviesť odvetvové zdanenie rešpektujúce prerozdeľovaciu logiku, uvádzaný dotknutým štátom – Cieľ koherentný s progresívnou daňovou štruktúrou – Prípustnosť
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 84 – 90)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Progresívna odvetvová daň z obratu šíriteľov reklamy – Štruktúra dane – Zásada progresívnej štruktúry zdanenia – Nediskriminačné rozlišovanie odôvodnené cieľom sledovaným daňovým prerozdelením – Neexistencia selektívnosti
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 91 – 105)
6. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Progresívna odvetvová daň z obratu šíriteľov reklamy – Štruktúra dane – Preskúmanie konkrétne stanovenej progresívnej štruktúry zdanenia – Zlučiteľnosť s podstatou cieľa sledovaného daňového prerozdelenia – Neexistencia diskriminačného zaobchádzania so zdaniteľnými osobami nachádzajúcimi sa v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii – Neexistencia selektívnosti
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 107 – 111)
7. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Odvetvová daň z obratu šíriteľov reklamy – Mechanizmus odpočítateľnosti strát, ktorý vedie k zníženiu základu dane v prvom roku zdanenia – Prípustnosť – Podmienky – Zlučiteľnosť so sledovaným cieľom daňového prerozdelenia – Neexistencia diskriminácie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 117 – 124)
Zhrnutie
Svojím rozsudkom Maďarsko/Komisia (T‑20/17), vyhláseným 27. júna 2019, Všeobecný súd zrušil rozhodnutia Komisie kvalifikujúce progresívnu daň z obratu zo šírenia reklamy zavedenú Maďarskom za štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom(1).
Dňa 15. augusta 2014 nadobudol v Maďarsku účinnosť zákon týkajúci sa dane z reklamy, zavádzajúci daň s progresívnymi daňovými pásmami z príjmov spojených so šírením reklamy. Táto daň založená na čistom obrate šíriteľov reklamy (tlač, audiovizuálne médiá, prevádzkovatelia reklamných plôch) pôsobiacich v Maďarsku obsahovala sadzobník šiestich progresívnych sadzieb v závislosti od výšky obratu, spojený s možnosťou pre zdaniteľné osoby, ktorých zisk pred zdanením za účtovný rok bol nulový alebo záporný, znížiť si daňový základ o 50% strát prenesených z predchádzajúcich účtovných období. Keďže Komisia zastávala názor, že tak progresívnosť tejto dane, ako aj zníženie daňového základu z dôvodu odpočítateľnosti strát obsahujú prvky štátnej pomoci, 12. marca 2015(2) oznámila Maďarsku svoje rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa týchto opatrení spolu s príkazom na ich pozastavenie(3). Vo svojom rozhodnutí zo 4. novembra 2016 sa najmä domnievala, že opatrenie z dôvodu jeho progresívnej daňovej štruktúry, ako aj možnosti odpočítania strát, ktorú zahŕňalo, predstavovalo štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariadila okamžité a účinné vymáhanie pomoci poskytnutej jej príjemcom.
Všeobecný súd, ktorý bol tak po rozsudku zo 16. mája 2019 Poľsko/Komisia(4) opäť vyzvaný určiť, či daň z obratu s progresívnou daňovou štruktúrou z tohto dôvodu predstavuje selektívne opatrenie predstavujúce štátnu pomoc, v danom prípade rozhodol, že Komisia sa dopustila viacerých pochybení.
Na úvod tak konštatuje, že Komisia nemohla na účely určenia, či táto daň má selektívnu povahu, určiť referenčný daňový režim neúplne alebo hypoteticky. Komisia totiž identifikovala „obvyklý“ režim obsahujúci štruktúru zdanenia s jednotnou sadzbou, nezávisle od jej výšky, hoci mala zohľadniť skutočné charakteristiky „obvyklého“ daňového režimu stanoveného zákonom, teda samotnú daň z reklamy s jej štruktúrou zahŕňajúcou jej jednotný sadzobník sadzieb a jej pásma. S poznámkou, že záver Komisie mohol byť odôvodnený inými dôvodmi preukazujúcimi existenciu selektívnej výhody v prospech podnikov s nízkym obratom, Všeobecný súd preskúmal tiež, či sa inštitúcii podarilo preukázať, že štruktúra tejto dane, teda štruktúra zdanenia bola v rozpore s jej povahou, teda jej cieľmi.
V tejto súvislosti na úvod konštatuje, že Komisia sa tiež dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď prijala záver, že cieľom dane bolo jednoducho vyzbierať rozpočtové príjmy, hoci podľa maďarskej vlády týmto cieľom bolo zaviesť daň z obratu šíriteľov reklamy spojenú s prerozdeľovacou logikou. V nadväznosti na to konštatuje, že Komisii sa nepodarilo preukázať, že progresívna štruktúra dane bola v zásade v rozpore so sledovaným cieľom. Poznamenáva najmä, že selektívna povaha absentuje, ak rozdiely v zdanení vyplývajú z neodchyľujúceho sa uplatnenia „bežného“ režimu, pokiaľ sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rovnako a pokiaľ prostriedky na úpravu neopomínajú cieľ dotknutej dane. Nakoniec konštatuje, že Komisia nepreukázala, že konkrétne stanovená progresívna štruktúra zdanenia bola prijatá spôsobom, ktorý značne zbavuje sledovaný cieľ jeho podstaty.
Všeobecný súd tiež rozhodol, že Komisia nepreukázala, že zníženie základu dane z dôvodu odpočítateľnosti strát obsahovalo diskriminačný prvok odporujúci cieľu tejto dane, ktorý by predstavoval selektívnu výhodu charakterizujúcu štátnu pomoc. V tejto súvislosti najmä uvádza, že toto zníženie základu dane bolo stanovené na základe objektívnych kritérií nezávisiacich od rozhodnutí dotknutých podnikov.