Vec T‑397/13
(uverejnenie výňatkov)
Tilly‑Sabco
proti
Európskej komisii
„Poľnohospodárstvo – Vývozné náhrady – Hydinové mäso – Vykonávacie nariadenie stanovujúce náhradu na 0 eur – Žaloba o neplatnosť – Regulačný akt, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia – Priama dotknutosť – Prípustnosť – Článok 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 – Povinnosť odôvodnenia – Článok 164 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1234/2007 – Legitímna dôvera“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) zo 14. januára 2016
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Pojem regulačný akt – Akýkoľvek všeobecne platný akt s výnimkou legislatívneho aktu – Nariadenie Komisie, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso – Zahrnutie
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 689/2013)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Regulačné akty – Akty, ktoré si nevyžadujú vykonávacie opatrenia a priamo sa týkajú žalobcu – Pojem priamej dotknutosti – Kritériá – Nariadenie Komisie, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso – Žaloba spoločnosti pôsobiacej v oblasti vývozu mrazených kurčiat – Prípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 689/2013)
3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Regulačné akty – Akty, ktoré si nevyžadujú vykonávacie opatrenia a priamo sa týkajú žalobcu – Pojem vykonávacie opatrenia – Možnosť obrátiť sa na súd s cieľom napadnúť platnosť týchto aktov
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
4. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Regulačné akty – Akty, ktoré si nevyžadujú vykonávacie opatrenia a priamo sa týkajú žalobcu – Pojem „vykonávacie opatrenie“ – Kritériá – Nariadenie Komisie, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso na nulu – Akt, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 689/2013)
5. Inštitúcie Európskej únie – Výkon právomoci – Vykonávacia právomoc prijímať vykonávacie akty zverená Komisii – Preskúmanie výborom zloženým zo zástupcov členských štátov – Konzultačný postup – Lehota na predloženie návrhu vykonávacieho aktu – Možnosť výnimky – Predloženie návrhu na stretnutí uvedeného výboru – Prípustnosť – Podmienky
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 182/2011, článok 3 ods. 3 druhý pododsek; nariadenie Rady č. 1234/2007, článok 195)
6. Inštitúcie Európskej únie – Výkon právomoci – Vykonávacia právomoc prijímať vykonávacie akty zverená Komisii – Preskúmanie výborom zloženým zo zástupcov členských štátov – Konzultačný postup – Lehota na zvolanie výboru – Naliehavosť – Súdne preskúmanie – Hranice
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 182/2011, článok 3 ods. 3 druhý pododsek; nariadenie Rady č. 1234/2007, článok 195)
7. Inštitúcie Európskej únie – Výkon právomoci – Prenesenia právomoci – Splnomocnenie alebo subdelegovanie udelené osobe vykonávajúcej určitú funkciu v rámci inštitúcií – Zmena osoby vykonávajúcej túto funkciu – Neexistencia vplyvu na platnosť splnomocnenia alebo subdelegovania
(Rokovací poriadok Komisie, články 13 a 14)
8. Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Stanovenie súm – Stanovenie súm na dotknuté výrobky na nulu po prvýkrát – Prípustnosť
(Nariadenie Rady č. 1234/2007, článok 164 ods. 3; nariadenie Komisie č. 689/2013)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 30 – 32)
2. Nie je nijaký dôvod vykladať pojem priamej dotknutosti, ako sa vyžaduje v prípade regulačných aktov v rámci tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ iným spôsobom, než je tento pojem vykladaný v rámci druhého predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, konkrétne pokiaľ ide o akty, ktoré sa týkajú priamo a osobne fyzickej alebo právnickej osoby. V tomto ohľade podmienka priamej dotknutosti v prvom rade vyžaduje, aby napadnuté opatrenie bezprostredne ovplyvňovalo právne postavenie určitej osoby a po druhé neponechávalo priestor na voľnú úvahu adresátom tohto opatrenia povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej napadnutej právnej úpravy bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení.
Pokiaľ ide o žalobu proti nariadeniu č. 689/2013, ktoré stanovuje na nulu sumu vývozných náhrad za hydinové mäso, toto nariadenie spôsobuje právne účinky priamo spoločnosti pôsobiacej vo vývoze mrazených kurčiat v tom zmysle, že stratila nárok na vývozné náhrady v kladných sumách. Keďže napadnuté nariadenie stanovilo sumu vývozných náhrad na nulu, nenecháva vnútroštátnym orgánom povereným poskytovaním týchto náhrad nijakú mieru voľnej úvahy. Ak by aj vnútroštátny orgán poskytol vývoznú náhradu, bola by automaticky v sume rovnajúcej sa nule, keďže napadnuté nariadenie neponecháva vnútroštátnym orgánom nijakú mieru voľnej úvahy, ktorá by im umožňovala stanoviť vývoznú náhradu v kladnej sume. Uvedená spoločnosť je preto priamo dotknutá napadnutým nariadením.
(pozri body 34 – 37)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 39 – 41)
4. Vzhľadom na znenie tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ môžu vykonávacie opatrenia tvoriť len opatrenia, ktoré orgány alebo organizácie Únie alebo vnútroštátne orgány prijímajú v rámci bežného chodu vecí. Pokiaľ v rámci bežného chodu vecí orgány alebo organizácie Únie a vnútroštátne orgány neprijmú nijaké opatrenie na vykonanie regulačného aktu alebo na konkretizáciu jeho dôsledkov vo vzťahu ku každému z dotknutých subjektov, takýto regulačný akt nevyžaduje vykonávacie opatrenia. V tomto ohľade podľa znenia tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ nestačí, aby regulačný akt mohol vyžadovať vykonávacie opatrenia, ale je nevyhnutné, aby vyžadoval vykonávacie opatrenia. Preto nestačí, aby subjekt mal možnosť umelo donútiť správny orgán prijať opatrenie, ktoré možno napadnúť opravným prostriedkom, keďže takéto opatrenie nepredstavuje opatrenie, ktoré si regulačný akt vyžaduje.
Pokiaľ ide o žalobu smerujúcu proti nariadeniu č. 689/2013, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso, otázkou relevantnou na účely stanovenia, či toto nariadenie vyžaduje vykonávacie opatrenia, nie je otázka, či nič nebráni dotknutým hospodárskym subjektom, aby požiadali o vývozný certifikát obsahujúci vopred stanovené vývozné náhrady, ale otázka, či v rámci bežného chodu vecí hospodárske subjekty predkladajú takéto žiadosti. V tomto ohľade vzhľadom na to, že získanie vývozného certifikátu nie je povinné a že vývozné náhrady, ktoré možno stanoviť, budú v každom prípade rovné nule, v rámci bežného chodu vecí dotknuté hospodárske subjekty nepredkladajú vnútroštátnym orgánom žiadosti o vývozné certifikáty s vopred stanovenými vývoznými náhradami. V prípade neexistencie takýchto žiadostí vnútroštátne orgány neprijímajú nijaké opatrenie na vykonanie nariadenia č. 689/2013. Tieto orgány teda v rámci bežného chodu vecí neprijímajú takéto opatrenia. Neexistuje teda nijaké opatrenie, ktoré by konkretizovalo dôsledky uvedeného nariadenia vo vzťahu k rôznym dotknutým hospodárskym subjektom. V tomto ohľade by však z predloženia žiadosti o vývozný certifikát vnútroštátnemu orgánu výlučne na účely získania prístupu k spravodlivosti vyplývalo, že táto žiadosť by nebola predložená v rámci bežného chodu vecí. Keďže vnútroštátny orgán by nemal inú možnosť, ako stanoviť sumu náhrad na nulu, hospodársky subjekt za týchto podmienok nemôže mať nijaký záujem na stanovení náhrad vnútroštátnym orgánom, s výnimkou umelého dosiahnutia prijatia aktu, ktorý by mohol byť predmetom žaloby. Z toho vyplýva, že napadnuté nariadenie nevyžaduje vykonávacie opatrenia.
Tento záver nespochybňuje ani tvrdenie, podľa ktorého by bolo paradoxné, ak by prípustnosť žaloby závisela od sumy náhrad a predpokladalo by sa, že v prípade stanovenia sumy náhrad na nulu nariadenie neobsahuje vykonávacie opatrenia, kým v prípade stanovenia náhrady vyššej než nula je napadnuteľným aktom vnútroštátny vykonávací akt. Otázka, či regulačný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, sa totiž musí preskúmať s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci. V tomto ohľade treba na účely posúdenia otázky, či regulačný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, vychádzať z postavenia osoby, ktorá sa odvoláva na právo podať žalobu. Je teda možné, aby to isté nariadenie mohlo byť napadnuté niektorými hospodárskymi subjektmi na súde Únie, keďže sa ich týka priamo a vo vzťahu k nim nevyžaduje vykonávacie opatrenia, hoci vo vzťahu k iným hospodárskym subjektom vykonávacie opatrenia vyžaduje. Tým viac nemožno vylúčiť, že nariadenie, ktoré stanovuje sumu náhrad na nulu, nevyžaduje vykonávacie opatrenia, kým podobné nariadenie stanovujúce pozitívnu sumu ich vyžaduje.
(pozri body 43 – 45, 53, 54, 58, 62 – 65)
5. Článok 3 ods. 3 nariadenia č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, v zásade nebráni predloženiu návrhu vykonávacieho nariadenia na stretnutí riadiaceho výboru upraveného článkom 195 nariadenia č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky. Článok 3 ods. 3 druhý pododsek prvá veta nariadenia č. 182/2011 stanovuje lehotu minimálne štrnásť dní medzi dňom predloženia návrhu vykonávacieho aktu a dňom stretnutia riadiaceho výboru, ktorá sa musí dodržať s výnimkou riadne odôvodnených prípadov. Preto je možné odkloniť sa od pravidla predkladania návrhov nariadení štrnásť dní pred stretnutím riadiaceho výboru, pokiaľ nariadenie č. 182/2011 nestanovuje minimálnu lehotu, ktorá sa musí dodržať. Z dôvodu znenia „s výnimkou riadne odôvodnených prípadov“, ktoré je uvedené na začiatku prvej vety článku 3 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 182/2011, táto prvá veta nebráni predloženiu návrhu nariadenia v priebehu zasadania.
Navyše znenie článku 3 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 182/2011, podľa ktorého členovia riadiaceho výboru musia mať možnosť včas preskúmať návrh, sa má vykladať s prihliadnutím na skutočnosť, že lehota musí byť v zmysle toho istého ustanovenia primeraná. Formulácia „včas“ nevyhnutne neznamená, že návrh nariadenia musí byť predložený riadiacemu výboru pred dňom stretnutia. Pokiaľ je lehota niekoľkých minút alebo v závislosti od prípadu niekoľkých štvrťhodín primeraná vzhľadom na okolnosti, toto predloženie sa musí považovať za uskutočnené včas v zmysle tretej vety článku 3 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 182/2011.
(pozri body 85, 86, 90, 91)
6. Zo znenia druhej vety článku 3 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, vyplýva, že predsedovi riadiaceho výboru upravenému článkom 195 nariadenia č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky prináleží, aby rozhodol o naliehavosti otázky, ktorú má uvedený výbor preskúmať. Preskúmanie súdom Únie sa obmedzuje na existenciu zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci.
(pozri bod 114)
7. Splnomocnenie alebo subdelegovanie sa neudeľuje fyzickej osobe, ale osobe vykonávajúcej určitú funkciu, konkrétne členovi Komisie poverenému konkrétnou oblasťou alebo generálnemu riaditeľovi konkrétneho generálneho riaditeľstva. Preto ostáva naďalej v platnosti aj v prípade zmeny osôb vykonávajúcich túto funkciu. Z toho vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby rokovací poriadok Komisie výslovne stanovoval, že určité subdelegovanie ostáva v platnosti aj po zmene osôb, ktoré konali ako delegujúci alebo delegovaný. Cieľom možnosti udeliť splnomocnenie alebo subdelegovanie je odbremeniť kolégium komisárov alebo dotknutého člena Komisie od rozhodnutí, ktoré si nevyžadujú zásah kolégia alebo dotknutého komisára. Cieľom rozhodnutia o udelení splnomocnenia alebo subdelogovaní je rozdelenie právomocí v rámci Komisie, pričom nejde o dôkaz dôvery ku konkrétnej fyzickej osobe. Pokiaľ osobitné rozhodnutie nestanovuje inak, nijaká právomoc sa neudeľuje ad personam.
(pozri body 202, 203)
8. V rámci stanovenia sumy vývozných náhrad Komisiou samotná skutočnosť, že táto suma bola prvýkrát pre dotknuté výrobky stanovená na nulu, automaticky neznamená, že by sa Komisia odklonila od svojej bežnej praxe. V tomto ohľade je zmena sumy vývozných náhrad vlastná systému pravidelného stanovovania sumy týchto náhrad, takže na značne odlišné sumy vývozných náhrad možno uplatniť rovnaké odôvodnenie.
(pozri bod 245)