ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA
zo 16. marca 2004 (*)
„Hospodárska súťaž – Podniky – Zdravotné poisťovne – Kartely – Výklad článkov 81 ES, 82 ES a 86 ES – Rozhodnutia zoskupení zdravotných poisťovní o stanovení maximálnych čiastok na financovanie liekov“
V spojených veciach C‑264/01, C‑306/01, C‑354/01 a C‑355/01,
ktorých predmetom je návrh podaný podľa článku 234 ES, ktorým Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko) a Bundesgerichtshof (Nemecko) navrhujú, aby Súdny dvor v súvislosti s konaniami pred vnútroštátnymi súdmi medzi
AOK Bundesverband,
Bundesverband der Betriebskrankenkassen (BKK),
Bundesverband der Innungskrankenkassen,
Bundesverband der landwirtschaftlichen Krankenkassen,
Verband der Angestelltenkrankenkassen eV,
Verband der Arbeiter‑Ersatzkassen,
Bundesknappschaft,
See‑Krankenkasse
a
Ichthyol‑Gesellschaft Cordes, Hermani & Co. (C‑264/01),
Mundipharma GmbH (C‑306/01),
Gödecke GmbH (C‑354/01),
Intersan, Institut für pharmazeutische und klinische Forschung GmbH (C‑355/01),
rozhodol v prejudiciálnom konaní o výklade článkov 81 ES, 82 ES a 86 ES,
SÚDNY DVOR,
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, C. Gulmann, J. N. Cunha Rodrigues a A. Rosas, sudcovia J.‑P. Puissochet, R. Schintgen, F. Macken, N. Colneric a S. von Bahr (spravodajca),
generálny advokát: F. G. Jacobs,
tajomník: H. A. Rühl, hlavný referent,
so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:
– AOK Bundesverband, Bundesverband der Betriebskrankenkassen (BKK), Bundesverband der Innungskrankenkassen, Bundesverband der landwirtschaftlichen Krankenkassen, Verband der Angestelltenkrankenkassen eV, Verband der Arbeiter‑Ersatzkassen, Bundesknappschaft a See‑Krankenkasse, v zastúpení: C. Quack, Rechtsanwalt (C‑264/01 a C‑306/01), a A. von Winterfeld, Rechtsanwalt (C‑354/01 a C‑355/01),
– Ichthyol‑Gesellschaft Cordes, Hermani & Co., a Mundipharma GmbH, v zastúpení: U. Doepner, Rechtsanwalt,
– Gödecke GmbH a Intersan, Institut für pharmazeutische und klinische Forschung GmbH, v zastúpení: U. Reese, Rechtsanwalt,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: W. Wils a S. Rating, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na správu pre pojednávanie,
po vypočutí ústnych pripomienok, ktoré predniesli AOK Bundesverband, Bundesverband der Betriebskrankenkassen (BKK), Bundesverband der Innungskrankenkassen, Bundesverband der landwirtschaftlichen Krankenkassen, Verband der Angestelltenkrankenkassen eV, Verband der Arbeiter‑Ersatzkassen, Bundesknappschaft, See‑Krankenkasse, v zastúpení: C. Quack (C‑264/01 a C‑306/01) a A. von Winterfeld (C‑354/01 a C‑355/01), Ichthyol‑Gesellschaft Cordes, Hermani & Co., a Mundipharma GmbH, v zastúpení: U. Doepner, ako aj Gödecke GmbH a Intersan, Institut für pharmazeutische und klinische Forschung GmbH, v zastúpení: U. Reese, nemecká vláda, v zastúpení: W.‑D. Plessing, splnomocnený zástupca, a Komisia, v zastúpení: S. Rating, na pojednávaní 14. januára 2003,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 22. mája 2003,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Oberlandesgericht Düsseldorf a Bundesgerichtshof položili Súdnemu dvoru na základe článku 234 ES niekoľko prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu článkov 81 ES, 82 ES a 86 ES. Oberlandesgericht Düsseldorf položil štyri otázky v dvoch uzneseniach z 18. mája 2001 a z 11. júla 2001, ktoré boli doručené Súdnemu dvoru 5. júla 2001 a 6. augusta 2001. Bundesgerichtshof položil tri otázky v dvoch uzneseniach z 3. júla 2001, ktoré boli doručené Súdnemu dvoru 20. septembra 2001.
2 Tieto otázky boli vznesené v rámci viacerých konaní medzi AOK Bundesverband, Bundesverband der Betriebskrankenkassen (BKK), Bundesverband der Innungskrankenkassen, Bundesverband der landwirtschaftlichen Krankenkassen, Verband der Angestelltenkrankenkassen eV, Verband der Arbeiter-Ersatzkassen, Bundesknappschaft a See-Krankenkasse (ďalej len „združenia poisťovní“) na jednej strane a farmaceutickými spoločnosťami, ktoré vyrábajú lieky, Ichthyol‑Gesellschaft Cordes, Hermani & Co. (C‑264/01), Mundipharma GmbH (C‑306/01), Gödecke GmbH (C‑354/01) a Intersan, Institut für pharmazeutische und klinische Forschung GmbH (C‑355/01) (ďalej len „farmaceutické spoločnosti“), na druhej strane, ktorých predmetom je stanovenie maximálnych fixných čiastok, ktorými zdravotné poisťovne prispievajú na náklady na lieky a zdravotnícky materiál.
Skutkový a právny rámec
Ekonomický a sociálny kontext
3 Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Bundesgerichtshof, vyplýva, že podľa výpočtov spolkovej vlády výdavky nemeckého zákonného systému zdravotného poistenia stúpli podstatne rýchlejšie ako príjmy, ktoré sú základom pre výpočet odvodov, a teda oveľa rýchlejšie ako zdroje tohto systému. Tento nárast je údajne dôsledkom nedostatočnej konkurencie medzi poskytovateľmi v oblasti zdravotnej starostlivosti, nedostatočnej informovanosti poistencov o nákladoch na zdravotné výkony a lieky, ako aj dôsledkom toho, že zdravotné poisťovne nemôžu ovplyvniť výber liekov financovaných z uvedeného systému. Nemecký zákonodarca preto prijal súbor opatrení na nápravu týchto nedostatkov, medzi ktoré patrí určenie maximálnych fixných čiastok financovania nákladov na lieky uvedenými poisťovňami (ďalej len „maximálne fixné čiastky“).
Maximálne fixné čiastky a zákonný systém zdravotného poistenia
4 Systém určovania maximálnych fixných čiastok sa podľa návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyznačuje nasledujúcimi základnými znakmi.
5 Systém je súčasťou zákonného systému zdravotného poistenia, v ktorom je poistená prevažná časť obyvateľov. Systém je založený na zdravotných poisťovniach, ktoré sú samostatne riadenými verejnoprávnymi subjektmi s právnou subjektivitou. Jeho cieľom je chrániť zdravie poistencov a obnovovať a zlepšovať ich zdravotný stav.
6 Zamestnanci v zásade musia byť poistení v rámci tohto zákonného systému. Výnimky sa týkajú najmä zamestnancov, ktorých príjem presahuje zákonom stanovenú hranicu, ako aj zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje osobitný zákonný režim, ako sú štátni zamestnanci. Osoby, ktoré nie sú zamestnané, sa môžu za určitých podmienok poistiť dobrovoľne. Povinné poistenie umožňuje vytvoriť mechanizmus solidarity medzi poistencami.
7 Plnenia zdravotných poisťovní sa financujú prostredníctvom odvodov, ktoré odvádzajú vo väčšine prípadov poistenci a ich zamestnávatelia v rovnakej výške. Výška odvodov závisí najmä od príjmu poistenca a od odvodovej sadzby stanovenej každou zdravotnou poisťovňou.
8 Zdravotné poisťovne si konkurujú v oblasti odvodových sadzieb s cieľom získať povinne, ako aj dobrovoľne poistené osoby. Podľa zákona majú poistenci právo na slobodný výber svojej zdravotnej poisťovne, ako aj svojho ošetrujúceho lekára alebo nemocnice, v ktorej sa dajú liečiť.
9 Tento systém je založený na systéme vecných plnení a nie na následnej náhrade výdavkov vzniknutých poistencom. Pokiaľ ide o kategórie povinných výkonov, plnenia sú v podstate totožné a odlišujú sa iba v oblasti doplnkových fakultatívnych výkonov. Pokiaľ ide o lieky, pacient uhrádza náklady na predpis, ale cenu liekov uhrádza lekárni, ktorá ich vydala, zdravotná poisťovňa do výšky maximálnych fixných čiastok stanovených podľa zákona. Ak je cena lieku nižšia alebo rovnaká ako maximálna fixná čiastka, poisťovňa hradí cenu v plnej výške. Ak je však cena vyššia ako táto čiastka, poistenec hradí rozdiel medzi touto čiastkou a predajnou cenou lieku.
10 Zdravotné poisťovne pôsobia na základe mechanizmu solidarity („Risikostrukturausgleich“), v rámci ktorého si zdravotné poisťovne poskytujú náhradu s cieľom vyrovnať finančné rozdiely vyplývajúce z odlišného rozsahu poistených rizík. Zdravotné poisťovne, ktoré poisťujú najmenej nákladné riziká, teda prispievajú na financovanie poisťovní, ktoré poisťujú nákladnejšie riziká.
11 Zdravotné poisťovne sa delia na niekoľko kategórií podľa toho, v akom odvetví pôsobia. Sú zastúpené na krajinskej aj na spolkovej úrovni, kde sú združené do spolkových združení. Ak v určitom odvetví existuje iba jedna zdravotná poisťovňa, táto tiež vykonáva úlohy celoštátneho združenia.
12 Zákonodarca prijatím Gesundheits-Reformgesetz (zákon o reforme zdravotníctva) z 20. decembra 1988 (BGBl. 1988 I, s. 2477) zaviedol ustanovenie, ktoré sa stalo § 35 knihy V Sozialgesetzbuch ─ Gesetzliche Krankenversicherung (zákonník sociálneho zabezpečenia ─ zákonné zdravotné poistenie, ďalej len „SGB V“), ktorého cieľom je znížiť náklady v zdravotníctve. Toto ustanovenie upravuje pravidlá týkajúce sa určovania maximálnych fixných čiastok, ktoré možno zhrnúť takto.
13 V prvej fáze Bundesausschuß für Ärzte und Krankenkassen (spolkový výbor pre lekárov a zdravotné poisťovne, ďalej len „spolkový výbor“), samosprávny orgán zložený zo zástupcov lekárov a zdravotných poisťovní zákonného systému zdravotného poistenia, určí skupiny liekov, pre ktoré sa majú stanoviť maximálne fixné čiastky. Každá skupina liekov pozostáva z prípravkov, ktoré obsahujú rovnaké účinné látky alebo porovnateľné účinné látky, alebo ktoré majú porovnateľný liečebný účinok. Spolkový výbor má pri výbere týchto liekov zabezpečiť, aby sa neobmedzili možnosti liečenia chorôb a aby lekári mohli využívať dostatočné množstvo alternatívnych možností liečby.
14 Skupiny liekov musia v zásade zahŕňať prípravky konkurenčných výrobcov. Skôr než spolkový výbor rozhodne, musí vypočuť odborníkov určených výrobcami liekov, vedcami a odbornými organizáciami, ktoré zastupujú lekárnikov, a zohľadniť ich pripomienky. Tento výbor musí predložiť svoje rozhodnutia spolkovému ministerstvu zdravotníctva. Rozhodnutia nadobúdajú právoplatnosť, až keď ich toto ministerstvo schváli alebo proti nim v lehote dvoch mesiacov nevznesie námietky.
15 Počas druhej fázy združenia poisťovní spoločne a jednotne určia maximálne fixné čiastky pre lieky, ktoré patria do takto vymedzených kategórií. Tieto čiastky musia zaručovať dostatočné, účelné, hospodárne a kvalitné zásobovanie liekmi. Musia byť stanovené s prihliadnutím na všetky možnosti úspory výrobcov liekov, zabezpečiť účinnú cenovú konkurenciu, a umožniť tak, aby bola poskytovaná zdravotná starostlivosť čo najhospodárnejšia. Maximálne fixné čiastky sa spravidla stanovujú s prihliadnutím na ponuku viacerých výrobcov. Musia vychádzať z najnižších predajných cien liekov v lekárňach.
16 Maximálne fixné čiastky sa musia prehodnocovať aspoň raz ročne a v primeraných intervaloch sa musia prispôsobovať zmenám situácie na trhu.
17 Ak združenia poisťovní neurčia maximálne fixné čiastky, rozhodne o nich minister.
18 Návrh na zrušenie rozhodnutia, ktorým sa stanovujú maximálne fixné čiastky, sa môže týkať iba samotných čiastok, a nie výberu skupín liekov, ktorý vykonal spolkový výbor.
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
Veci C‑264/01 a C‑306/01
19 Veci C‑264/01 a C‑306/01 sa týkajú stredne veľkých farmaceutických podnikov Ichthyol-Gesellschaft Cordes, Hermani & Co. (ďalej len „Ichthyol“) a Mundipharma GmbH (ďalej len „Mundipharma“) so sídlom v Hamburgu (Nemecko).
20 Ichthyol vyrába a distribuuje lieky obsahujúce účinnú látku „sulfobituminát amónny“, ktorá sa používa v dermatológii, ako aj pri liečbe artrózy a artritídy. Nemecký trh s liekmi obsahujúcimi sulfobituminát amónny tvoria približne z 90 % výrobky spoločnosti Ichthyol. Mundipharma vyrába a distribuuje analgetiká s obsahom morfia.
21 V roku 1998 združenia poisťovní rozhodli o úprave maximálnych fixných čiastok pre niektoré lieky, ktorá sa týkala oboch farmaceutických podnikov.
22 Ichthyol a Mundipharma preto podali žaloby proti združeniam poisťovní, kde sa domáhali, aby združenia prestali uplatňovať maximálne fixné čiastky týkajúce sa týchto spoločností, a domáhali sa náhrady vzniknutej škody.
23 Prvostupňový súdny orgán vyhovel žalobám oboch farmaceutických podnikov najmä na základe článku 81 ods. 1 ES. Združenia poisťovní podali odvolanie proti týmto rozsudkom na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, a domáhali sa zamietnutia žalôb.
24 Za týchto okolností Oberlandesgericht Düsseldorf rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 81 ods. 1 ES vykladať v tom zmysle, že celoštátne združenia zdravotných poisťovní zákonného systému členského štátu sa majú považovať za združenia podnikov, alebo pokiaľ je samotné celoštátne združenie zároveň priamym poskytovateľom zákonného zdravotného poistenia, za podniky v zmysle článku 81 ods. 1 ES, ak spoločne stanovujú fixné čiastky na lieky, ktoré sa jednotne uplatňujú v tomto členskom štáte a predstavujú maximálnu cenu, za ktorú zdravotné poisťovne zákonného systému, ktoré sú viazané povinnosťou poskytovať vecné plnenia svojim poistencom, nakupujú a uhrádzajú cenu liekov, a obmedzujú tak povinnosť poskytovať plnenia, ktorú majú vo vzťahu k svojim poistencom?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
a) Má sa stanovenie fixných čiastok uvedené v prvej otázke považovať za dohodu (alebo rozhodnutie) celoštátnych združení zdravotných poisťovní zákonného systému, ktorá je vzhľadom na to, že obmedzuje hospodársku súťaž najmä v zmysle článku 81 ods. 1 písm. a) ES, zakázaná podľa článku 81 ods. 1 ES?
b) Treba na druhú otázku písm. a) v každom prípade odpovedať kladne, ak je hlavným cieľom systému fixných čiastok využiť všetky možnosti úspor výrobcov liekov pri stanovovaní predajných cien a ak jeho doterajšie uplatňovanie v členskom štáte viedlo k tomu, že približne 93 % hotových balení liekov ponúkaných na trhu, ktoré patria do tohto systému, sa predáva za cenu, ktorá (už) nepresahuje fixnú čiastku stanovenú pre tieto lieky?
3. V prípade kladnej odpovede na otázky v bode 2 (alebo na jednu z otázok v bode 2):
Môže sa na systém fixných čiastok uvedený v prvej a druhej otázke vzťahovať výnimka z uplatňovania článku 81 ods. 1 ES stanovená v článku 86 ods. 2 prvej vete ES, aj keď celoštátne združenia zdravotných poisťovní zákonného systému pri stanovovaní fixných čiastok zastupujú najvýznamnejších odberateľov na trhu s liekmi a spoločne majú dominantné postavenie na trhu a problém zníženia výdavkov v zdravotníctve by sa dal vyriešiť tak, že stanovením týchto fixných čiastok by bola poverená inštitúcia, ktorá nie je hospodárskym subjektom na trhu s liekmi, napríklad spolková vláda alebo spolkový minister?
4. V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku:
a) Aké podmienky by mali celoštátne združenia zdravotných poisťovní zákonného systému splniť a preukázať, aby sa na ne vzťahovala výnimka stanovená v článku 86 ods. 2 prvej vete ES, pokiaľ ide o stanovovanie fixných čiastok?
b) Alebo treba považovať uplatnenie výnimky stanovenej v článku 86 ods. 2 prvej vete ES za vylúčené už na základe článku 86 ods. 2 druhej vety ES z dôvodu, že systém fixných čiastok ovplyvňuje obchod?“
Veci C‑354/01 a C‑355/01
25 Vec C‑354/01 sa týka podniku Gödecke GmbH, ktorý distribuuje lieky s obsahom účinnej látky „diltiazem‑HC l2“ zahrnutej do zoznamu Bundesgesundheitsamt (spolkový úrad zdravotníctva), ktorá je súčasťou viacerých liekov.
26 Vec C‑355/01 sa týka podniku Intersan, Institut für pharmazeutische und klinische Forschung GmbH, ktorý distribuuje lieky s obsahom účinnej látky „ginkgo‑biloba Trockenextrakt“ zahrnutej do zoznamu Bundesgesundheitsamt, ktorá sa používa najmä pri liečbe porúch správania súvisiacich s demenciou.
27 V oboch týchto veciach združenia poisťovní rozhodli 14. februára 1997 o určení nových maximálnych fixných čiastok pre predmetné účinné látky, ktoré boli oveľa nižšie než dovtedy schválené čiastky. Keďže v nasledujúcom roku boli tieto čiastky opäť znížené, podali oba dotknuté farmaceutické podniky žalobu proti rozhodnutiam združení poisťovní.
28 Prvostupňový súdny orgán zamietol žaloby dotknutých farmaceutických podnikov, ktorými sa domáhali najmä uloženia zákazu uplatňovať maximálne fixné čiastky a uloženia povinnosti nahradiť škodu, ktorú im združenia poisťovní stanovením týchto čiastok spôsobili. Odvolací súd však tieto prvostupňové rozsudky zmenil a žalobám proti združeniam v zásade vyhovel. Uvedené združenia preto podali opravný prostriedok „Revision“, ktorým sa domáhali zamietnutia uvedených žalôb v celom rozsahu.
29 Bundesgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa články 81 ES a 82 ES vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej celoštátne združenia poisťovní zákonného systému zdravotného poistenia stanovujú maximálne čiastky, ktoré sú záväzné pre všetky poisťovne zákonného systému, ako aj pre všetky osobitné poisťovne (‚Ersatzkassen‘), a zodpovedajú časti nákladov na lieky, ktoré musia hradiť poisťovne, pričom vnútroštátny zákonodarca zároveň určuje kritériá, podľa ktorých sa majú tieto maximálne čiastky vypočítať, a v tejto súvislosti osobitne vyžaduje, aby stanovené čiastky poskytovali poistencom úplnú a kvalitnú starostlivosť, ako aj existenciu dostatočných liečebných alternatív, a stanovovanie týchto čiastok podlieha úplnému súdnemu preskúmaniu na návrh poistencov, ako aj výrobcov liekov?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
Vybočuje toto stanovenie [maximálnych fixných čiastok] na základe článku 86 ods. 2 ES z pôsobnosti článkov 81 ES a 82 ES vzhľadom na to, že jeho cieľom je zabezpečiť spôsobom uvedeným v § 35 knihy V Sozialgesetzbuch trvalú existenciu systému zdravotného poistenia, ktorú ohrozuje podstatný nárast nákladov?
3. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a zápornej odpovede na druhú otázku:
Existuje podľa práva Spoločenstva nárok na náhradu škody a na odstránenie škodovej udalosti voči združeniam, ako sú odporkyne v konaní vo veci samej, aj keď tieto združenia stanovením maximálnych čiastok plnia svoju zákonnú povinnosť, hoci vnútroštátne právo v prípade, ak by odmietli podieľať sa na tomto stanovení, ich nijako nesankcionuje?“
30 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 26. októbra 2001 boli veci C‑264/01, C‑306/01, C‑354/01 a C‑355/01 spojené na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.
Úvodné poznámky
31 Svojimi otázkami sa Bundesgerichtshof a Oberlandesgericht Düsseldorf Súdneho dvora v podstate pýtajú, či právna úprava hospodárskej súťaže v zmluve ES bráni tomu, aby zoskupenia zdravotných poisťovní, ako sú združenia poisťovní, stanovovali maximálne fixné čiastky zodpovedajúce maximálnej výške ceny liekov uhrádzanej zdravotnými poisťovňami. Bundesgerichtshof sa tiež pýta, či v prípade kladnej odpovede na túto otázku existuje nárok voči týmto zoskupeniam jednak na odstránenie škodovej udalosti a jednak na náhradu škody spôsobenej uplatňovaním maximálnych fixných čiastok.
32 Vnútroštátne súdy v podstate kladú tieto štyri otázky:
1. Majú sa zoskupenia zdravotných poisťovní, ako sú združenia poisťovní v konaní vo veci samej, považovať za podniky alebo združenia podnikov v zmysle článku 81 ES, ak stanovujú maximálne fixné čiastky zodpovedajúce maximálnej výške ceny liekov uhrádzanej zdravotnými poisťovňami?
2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, porušujú tieto zoskupenia ustanovenia článku 81 ES, pokiaľ prijímajú rozhodnutia o stanovení týchto čiastok?
3. Ak je odpoveď na druhú otázku kladná, vzťahuje sa na tieto rozhodnutia výnimka uvedená v článku 86 ods. 2 ES?
4. V prípade porušenia ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže, existuje voči takýmto zoskupeniam nárok na odstránenie škodovej udalosti a na náhradu vzniknutej škody?
O prvej otázke
33 Táto otázka sa týka pojmov „podnik“ alebo „združenie podnikov“ v zmysle ustanovení Zmluvy vzťahujúcich sa na hospodársku súťaž a s nimi súvisiaceho pojmu „hospodárska činnosť“. Týka sa zoskupení zdravotných poisťovní, ako sú združenia poisťovní, ako aj samotných zdravotných poisťovní.
Pripomienky účastníkov konania
34 Združenia poisťovní a Komisia Európskych spoločenstiev tvrdia, že činnosti zdravotných poisťovní nie sú hospodárskymi činnosťami a že to isté platí aj v prípade činností združení poisťovní. Tieto subjekty teda nie sú podnikmi v zmysle článku 81 ES.
35 V prvom rade zdravotné poisťovne vykonávajú výlučne sociálnu funkciu, ktorej cieľom nie je dosiahnutie zisku a ktorá spočíva v poskytovaní zdravotného poistenia poistencov bez ohľadu na ich majetkové pomery a zdravotný stav. Pokiaľ ide o združenia poisťovní, ich cieľom je zabezpečiť trvalú existenciu zdravotníckeho systému.
36 Ďalej je pôsobenie zdravotných poisťovní založené na zásade solidarity. Táto zásada vychádza zo skutočnosti, že približne 90 % obyvateľov je zdravotne poistených, a prejavuje sa v poskytovaní finančných kompenzácií medzi zdravotnými poisťovňami. Výška odvodov uhrádzaných poistencami nezávisí od poistených rizík a poskytované plnenie nezávisí od výšky týchto odvodov.
37 Napokon štát vykonáva kontrolu nad činnosťou združení poisťovní. Ak tieto združenia nie sú schopné stanoviť maximálne fixné čiastky na financovanie liekov, nahradí ich štát, ktorý sám určí uvedené čiastky.
38 Naopak podľa farmaceutických spoločností sú zdravotné poisťovne a združenia poisťovní podnikmi a združeniami podnikov, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť.
39 Farmaceutické spoločnosti tvrdia, že zdravotné poisťovne si v značnej miere konkurujú v týchto troch oblastiach: výška odvodov, ponuka plnení a riadenie a organizácia ich služieb.
40 Výšku odvodov určuje každá poisťovňa, pričom sa snaží ponúknuť čo najnižšiu odvodovú sadzbu najmä prostredníctvom zníženia režijných nákladov. Medzi odvodovými sadzbami jednotlivých zdravotných poisťovní sú niekedy značné rozdiely. K 1. januáru 2002 bola najvyššia sadzba o tretinu vyššia ako najnižšia sadzba.
41 Poskytovanie plnení je síce čiastočne upravené ustanoveniami SGB V, ale zdravotné poisťovne majú priestor na voľnú úvahu v oblasti doplnkových fakultatívnych plnení, ktoré sa týkajú najmä rehabilitácie, alternatívnych a prírodných liečebných metód, ako aj opatrení na predchádzanie niektorým chronickým ochoreniam, ako je cukrovka alebo astma.
42 Zdravotné poisťovne si tiež konkurujú v oblasti riadenia a organizácie svojej činnosti, pričom niektoré z nich kladú napríklad dôraz na lokálne zastúpenie prostredníctvom širokej siete pobočiek, zatiaľ čo iné uprednostňujú telefonickú komunikáciu a komunikáciu prostredníctvom internetu.
43 Farmaceutické spoločnosti ďalej uvádzajú, že zdravotné poisťovne vo všeobecnosti realizujú rozsiahle reklamné a marketingové opatrenia. Podiel poistencov, ktorí zmenili zdravotnú poisťovňu za tri posledné roky, sa pohyboval medzi 3 % a 5 % ročne. Okrem toho orgán dohľadu môže zatvoriť zdravotnú poisťovňu, ak nemožno trvalo zabezpečiť jej rentabilitu.
44 Z toho vyplýva, že poisťovacia činnosť zdravotných poisťovní vrátane nákupu liekov je hospodárskej povahy.
Posúdenie Súdnym dvorom
45 Na zodpovedanie tejto otázky treba najprv posúdiť, či subjekty, ako sú zdravotné poisťovne nemeckého zákonného systému zdravotného poistenia, predstavujú podniky, a následne treba skúmať, či sa zoskupenia, ktoré zastupujú tieto subjekty, ako sú združenia poisťovní, majú považovať za združenia podnikov, ak stanovujú maximálne fixné čiastky.
46 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v oblasti práva hospodárskej súťaže pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania (rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C‑41/90, Zb. s. I‑1979, bod 21, a z 22. januára 2002, Cisal, C‑218/00, Zb. s. I‑691, bod 22).
47 V oblasti sociálneho zabezpečenia Súdny dvor skonštatoval, že niektoré subjekty poverené riadením zákonných systémov zdravotného poistenia a dôchodkového poistenia sledujú výlučne sociálny cieľ a nevykonávajú hospodársku činnosť. Súdny dvor tak rozhodol v prípade zdravotných poisťovní, ktorých činnosť spočíva iba v uplatňovaní zákona a ktoré nemôžu nijako ovplyvniť výšku odvodov, využitie prostriedkov a určenie výšky dávok. Cieľom ich činnosti, ktorá je založená na zásade celoštátnej solidarity, totiž nie je dosahovanie zisku a dávky, ktoré poskytujú, sú zákonnými dávkami, ktoré nezávisia od výšky odvodov (rozsudok zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, C‑159/91 a C‑160/91, Zb. s. I‑637, body 15 a 18).
48 Skutočnosť, že výšku dávok, ako aj výšku odvodov, v konečnom dôsledku určuje štát, viedla Súdny dvor k rovnakému záveru, že subjekt, ktorému zákon zveruje riadenie systému poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania, ako je Istituto nazionale per l’assicurazione contro gli infortuni sul lavoro (taliansky Národný inštitút pre poistenie proti pracovným úrazom), nie je podnikom v zmysle ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže (pozri rozsudok Cisal, už citovaný, body 43 až 46).
49 Na druhej strane iné subjekty riadiace zákonné systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vyznačovali niektorými znakmi uvedenými v bode 47 tohto rozsudku, teda ich cieľom nebolo dosahovanie zisku, vykonávali činnosť sociálnej povahy a podliehali štátnej úprave zakotvujúcej najmä požiadavky solidarity, Súdny dvor považoval za podniky, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť (pozri rozsudky zo 16. novembra 1995, Fédération française des sociétés d’assurance a i., C‑244/94, Zb. s. I‑4013, bod 22, a z 21. septembra 1999, Albany, C‑67/96, Zb. s. I‑5751, body 84 až 87).
50 V bode 17 už citovaného rozsudku Fédération française des sociétés d’assurance a i. Súdny dvor skonštatoval, že predmetný subjekt poverený riadením systému doplnkového dôchodkového poistenia vykonával hospodársku činnosť, ktorou konkuroval poisťovniam poskytujúcim životné poistenie, a že záujemcovia si mohli vybrať riešenie, ktoré by im zaručilo najlepšie zhodnotenie investícií. V bodoch 81 a 84 už citovaného rozsudku Albany, ktorý sa týkal doplnkového dôchodkového fondu založeného na systéme povinného poistenia, ktorý pri určovaní výšky odvodov a výšky dávok uplatňoval mechanizmus solidarity, však Súdny dvor zdôraznil, že tento fond sám určoval výšku odvodov, ako aj výšku dávok a jeho činnosť bola založená na zásade kapitalizácie. Z toho Súdny dvor vyvodil, že takýto fond vykonával hospodársku činnosť, ktorou konkuroval poisťovniam.
51 Je potrebné uviesť, že rovnako ako subjekty posudzované vo veci, v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok Poucet a Pistre, zdravotné poisťovne nemeckého zákonného systému zdravotného poistenia vykonávajú riadenie systému sociálneho zabezpečenia. V tomto smere plnia funkciu výlučne sociálnej povahy, ktorá je založená na zásade solidarity a nesleduje cieľ dosahovania zisku.
52 Treba osobitne zdôrazniť, že zdravotné poisťovne sú zo zákona povinné poskytovať svojim poistencom povinné plnenia, ktoré sú v zásade totožné a nezávisia od výšky odvodov. Uvedené poisťovne teda nemôžu tieto plnenia nijako ovplyvniť.
53 Vo svojich návrhoch na začatie prejudiciálneho konania Bundesgerichtshof v tejto súvislosti zdôraznil, že zdravotné poisťovne sú zoskupené do určitej formy spoločenstva založeného na zásade solidarity („Solidargemeinschaft“), ktoré im umožňuje vzájomné prerozdelenie nákladov a rizík. Podľa článku 265 a nasl. SGB V si náhradu poskytujú zdravotné poisťovne, ktorých výdavky na zdravotné výkony sú najnižšie, a zdravotné poisťovne, ktoré poisťujú nákladné riziká a ktorých výdavky súvisiace s týmito rizikami sú najvyššie.
54 Zdravotné poisťovne si teda nekonkurujú navzájom a nekonkurujú ani súkromným subjektom, pokiaľ ide o poskytovanie povinných zákonných plnení vo forme zdravotnej starostlivosti alebo liekov, ktorá je ich základnou úlohou.
55 Z týchto znakov zdravotných poisťovní vyplýva, že zdravotné poisťovne sú podobné subjektom posudzovaným vo veciach, v ktorých boli vydané už citované rozsudky Poucet a Pistre a Cisal, a že ich činnosť treba považovať za činnosť, ktorá nie je hospodárskej povahy.
56 Na tomto závere nič nemení miera voľnej úvahy, ktorou disponujú zdravotné poisťovne pri určovaní odvodových sadzieb, ani ich možnosť do určitej miery si vzájomne konkurovať pri získavaní poistencov. Ako totiž vyplýva z pripomienok predložených Súdnemu dvoru, zákonodarca zaviedol konkurenčný prvok v oblasti výšky odvodov s cieľom motivovať zdravotné poisťovne k výkonu ich činnosti v súlade so zásadami dobrej správy, teda čo najefektívnejšie a s čo najnižšími nákladmi, v záujme riadneho fungovania nemeckého systému sociálneho zabezpečenia. Sledovanie tohto cieľa nijako nemení povahu činnosti zdravotných poisťovní.
57 Vzhľadom na to, že činnosť subjektov, ako sú zdravotné poisťovne, nie je hospodárskej povahy, tieto subjekty nie sú podnikmi v zmysle článkov 81 ES a 82 ES.
58 Nemožno však vylúčiť, že popri funkciách výlučne sociálnej povahy v rámci riadenia nemeckého systému sociálneho zabezpečenia zdravotné poisťovne a subjekty, ktoré ich zastupujú, teda združenia poisťovní, vykonávajú aj činnosti, ktoré nesledujú sociálny cieľ a ktoré sú hospodárskej povahy. V tomto prípade by sa rozhodnutia, ktoré by prijali, mohli prípadne posudzovať ako rozhodnutia podnikov alebo združení podnikov.
59 Preto treba skúmať, či určovanie maximálnych fixných čiastok združeniami poisťovní súvisí s tými funkciami zdravotných poisťovní, ktoré sú výlučne sociálnej povahy, alebo či vybočuje z rámca týchto funkcií a predstavuje činnosť hospodárskej povahy.
60 Podľa farmaceutických spoločností združenia poisťovní pri určovaní maximálnych fixných čiastok prijímajú rozhodnutia združení podnikov hospodárskej povahy.
61 Treba však zdôrazniť, ako to vyplýva zo spisu, že pri určovaní maximálnych fixných čiastok združenia poisťovní iba plnia povinnosť, ktorú im ukladá § 35 SGB V s cieľom zabezpečiť trvalú existenciu nemeckého systému sociálneho zabezpečenia. Tento článok podrobne upravuje podmienky určovania uvedených čiastok a stanovuje, že združenia poisťovní musia dodržiavať určité požiadavky týkajúce sa kvality a rentability. SGB V tiež stanovuje, že ak tieto združenia neurčia maximálne fixné čiastky, stanoví ich príslušný minister.
62 Iba konkrétna výška maximálnych fixných čiastok teda nie je stanovená zákonom, ale rozhodujú o nej združenia poisťovní s prihliadnutím na kritériá vymedzené zákonodarcom. Okrem toho, hoci združenia poisťovní disponujú v tejto otázke určitou mierou voľnej úvahy, táto sa týka maximálnej výšky financovania liekov zdravotnými poisťovňami, ktorá predstavuje oblasť, kde si zdravotné poisťovne nekonkurujú.
63 Z toho vyplýva, že združenia poisťovní pri určovaní týchto maximálnych fixných čiastok nesledujú vlastný záujem, ktorý by bolo možné oddeliť od výlučne sociálneho cieľa zdravotných poisťovní. Naopak uvedené združenia určovaním týchto čiastok plnia povinnosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou činnosti zdravotných poisťovní v rámci nemeckého zákonného systému zdravotného poistenia.
64 Preto treba konštatovať, že združenia poisťovní pri určovaní maximálnych fixných čiastok iba plnia funkciu spočívajúcu v riadení nemeckého systému sociálneho zabezpečenia, ktorú im zveruje zákon, a nekonajú ako podniky vykonávajúce hospodársku činnosť.
65 Preto treba na prvú otázku odpovedať tak, že zoskupenia zdravotných poisťovní, ako sú združenia poisťovní, nie sú podnikmi alebo združeniami podnikov v zmysle článku 81 ES, ak stanovujú maximálne fixné čiastky zodpovedajúce maximálnej výške ceny liekov uhrádzanej zdravotnými poisťovňami.
66 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na ostatné otázky položené vnútroštátnymi súdmi.
O trovách
67 Trovy konania, ktoré vznikli nemeckej vláde a Komisii, ktoré predložili pripomienky Súdnemu dvoru, nemožno nahradiť. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnymi súdmi, o trovách konania rozhodnú tieto vnútroštátne súdy.
Z týchto dôvodov
SÚDNY DVOR
rozhodol o otázkach, ktoré mu položil Oberlandesgericht Düsseldorf a Bundesgerichtshof uzneseniami z 18. mája 2001, z 11. júla 2001 a z 3. júla 2001, takto:
Zoskupenia zdravotných poisťovní, ako sú AOK Bundesverband, Bundesverband der Betriebskrankenkassen (BKK), Bundesverband der Innungskrankenkassen, Bundesverband der landwirtschaftlichen Krankenkassen, Verband der Angestelltenkrankenkassen eV, Verband der Arbeiter-Ersatzkassen, Bundesknappschaft a See-Krankenkasse, nie sú podnikmi alebo združeniami podnikov v zmysle článku 81 ES, ak stanovujú maximálne fixné čiastky zodpovedajúce maximálnej výške ceny liekov uhrádzanej zdravotnými poisťovňami.
Gulmann | Cunha Rodrigues | Rosas |
Puissochet | Schintgen | Macken |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. marca 2004.