UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozšírená komora)
z 21. septembra 2011 (*)
„Žaloba o neplatnosť – REACH – Identifikácia akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy – Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou – Neprípustnosť“
Vo veci T‑1/10,
Polyelectrolyte Producers Group GEIE (PPG), so sídlom v Bruseli (Belgicko),
SNF SAS, so sídlom v Andrézieux-Bouthéon (Francúzsko),
v zastúpení: pôvodne K. Van Maldegem, advokát, P. Sellar, solicitor, a R. Cana, advokát, neskôr K. Van Maldegem a R. Cana,
žalobcovia,
proti
Európskej chemickej agentúre (ECHA), v zastúpení: M. Heikkila a W. Broere, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Stuyck, advokát,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Holandské kráľovstvo, v zastúpení: C. Wissels, J. Langer, Y. de Vries a M. de Ree, splnomocnení zástupcovia,
a
Európska komisia, v zastúpení: pôvodne P. Oliver a G. Wilms, neskôr P. Oliver a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia ECHA ktorým sa akrylamid (ES č. 201‑173‑7) identifikuje ako látka spĺňajúca kritériá stanovené v článku 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, ako aj smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1), v súlade s článkom článku 59 uvedeného nariadenia,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),
v zložení: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia F. Dehousse, I. Wiszniewska-Białecka, M. Prek a J. Schwarcz,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca v prvom rade, Polyelectrolyte Producers Group GEIE (PPG) je európske záujmové hospodárske združenie so sídlom v Belgicku. Zastupuje záujmy spoločností, ktoré vyrábajú alebo dovážajú polyelektrolyty, polyakrylamidy alebo iné polyméry obsahujúce akrylamid. Spoločnosti združené v rámci prvého žalobcu takisto využívajú akrylamid a vyrábajú alebo dovážajú akrylamid alebo polyakrylamid. Všetci výrobcovia akrylamidu v Európskej únii sú členmi žalobcu v prvom rade.
2 Žalobca v druhom rade, SNF SAS je spoločnosť, ktorá je členkou žalobcu v prvom rade. Jej hlavnou činnosťou je výroba akrylamidu a polyakrylamidu, ktoré priamo predáva svojim zákazníkom. Výrobné závody má vo Francúzsku, v Spojených štátoch, v Číne a v Južnej Kórei.
3 Polyelektrolyty sú vo vode rozpustné, syntetické, organické polyméry, vyrábané z rôznych monomérov, medzi ktoré patrí aj akrylamid. Využívajú sa napríklad na čistenie pitnej vody, úpravu odpadovej vody, výrobu papiera a na získavanie vzácnych minerálov.
4 Polyakrylmid je polymér vytvorený na základe polymerizácie z monoméru akrylamidu, ktorý sa najvšeobecnejšie využíva na úpravu vôd, v papierenskom, ťažobnom a naftárskom priemysle, v poľnohospodárstve, ako textilný pomocný prípravok a v oblasti kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny.
5 Dňa 25. augusta 2009 Holandské kráľovstvo predložilo Európskej chemickej agentúre (ECHA) dokumentáciu, ktorú vypracovalo v súvislosti s identifikáciou akrylamidu ako látky spĺňajúcej kritériá uvedené v článku 57 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1), neskôr zmeneného a doplneného najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES (Ú. v. EÚ L 353, s. 1), s poukázaním na zaradenie akrylamidu ako karcinogénnej látky kategórie 2 a mutagénnej látky kategórie 2 do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008. Dňa 31. augusta 2009 ECHA uverejnila na svojej internetovej stránke oznámenie, ktorým vyzvala dotknuté strany, aby predložili svoje pripomienky k dokumentácii vypracovanej v prípade akrylamidu. V ten istý deň ECHA vyzvala aj príslušné orgány členských štátov, aby v tejto súvislosti predložili pripomienky.
6 Keď ECHA dostala pripomienky k dotknutej dokumentácii, najmä zo strany žalobcu v prvom rade, a odpoveď Holandského kráľovstva na tieto pripomienky, ECHA postúpila dokumentáciu svojmu výboru členských štátov, ktorý 27. novembra 2009 dospel k jednomyseľnej dohode o identifikácii akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, lebo akrylamid spĺňa kritériá uvedené v článku 57 písm. a) a b) nariadenia č. 1907/2006.
7 Dňa 7. decembra 2009 ECHA uverejnila tlačové komuniké, ktorým oznamovala jednak to, že výbor členských štátov dospel k jednomyseľnej dohode týkajúcej sa identifikácie akrylamidu a ďalších štrnástich látok ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, pretože tieto látky spĺňajú kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006, a jednak to, že zoznam identifikovaných látok na účely ich prípadného zahrnutia do prílohy XIV nariadenia č. 1907/2006 (ďalej len „zoznam navrhovaných látok“) bude oficiálne aktualizovaný v januári 2010. Dňa 22. decembra 2009 výkonný riaditeľ ECHA prijal rozhodnutie ED/68/2009, ktorého účinnosť bola stanovená na 13. januára 2010, zahrnúť týchto pätnásť látok do zoznamu navrhovaných látok 13. januára 2010.
Konanie a návrhy účastníkov konania
8 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 4. januára 2010 žalobcovia podali žalobu, ktorou sa domáhajú zrušenia rozhodnutia ECHA, na základe ktorého bol akrylamid identifikovaný ako látka spĺňajúca kritériá stanovené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006 v súlade s článkom 59 tohto nariadenia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
9 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. januára 2010 podal žalobca v druhom rade návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým v podstate navrhuje, aby predseda Všeobecného súdu nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia.
10 Uznesením predsedu Všeobecného súdu z 11. januára 2010 bol nariadený odklad výkonu napadnutého rozhodnutia až do prijatia uznesenia o ukončení konania o nariadení predbežného opatrenia. V nadväznosti na toto uznesenie výkonný riaditeľ ECHA pozastavil zápis akrylamidu do zoznamu navrhovaných látok.
11 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 17. marca 2010 ECHA vzniesla námietku neprípustnosti podľa článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
12 Uznesením predsedu Všeobecného súdu z 26. marca 2010, PPG a SNF/ECHA (T‑1/10 R, Zb. s. II‑47*, uverejnenie výberu z rozhodnutí), bol návrh žalobcu v druhom rade na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý a bolo rozhodnuté, že o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.
13 V nadväznosti na toto uznesenie ECHA 30. marca 2010 uverejnila zoznam navrhovaných látok, ktorý obsahoval akrylamid.
14 Listami zapísanými do registra kancelárie Všeobecného súdu 19. a 20. apríla 2010 Európska komisia a Holandské kráľovstvo podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov ECHA. Týmto návrhom bolo po vypočutí hlavných účastníkov konania vyhovené uznesením predsedu ôsmej komory Všeobecného súdu z 8. júna 2010.
15 Dňa 4. mája 2010 žalobcovia predložili svoje pripomienky k námietke neprípustnosti.
16 Listami doručenými 17. a 25. mája 2010 žalobcovia podali žiadosť o dôverné zaobchádzanie s ich vyjadreniami, pokiaľ ide o vedľajších účastníkov konania. Táto žiadosť o dôverné zaobchádzanie nebola spochybnená.
17 Komisia a Holandské kráľovstvo 3. a 5. augusta 2010 predložili svoje vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania, ktoré sa obmedzovali len na prípustnosť. Listami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 1. a 4. októbra 2010 hlavní účastníci konania predložili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam.
18 Keďže došlo k zmene zloženia komôr Všeobecného súdu, sudca spravodajca bol zaradený do siedmej komory, ktorej bola táto vec následne postúpená. Všeobecný súd rozhodnutím z 30. marca 2011 v súlade s článkom 51 ods. 1 rokovacieho poriadku postúpil túto vec siedmej rozšírenej komore.
19 V žalobe žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ECHA na náhradu trov konania,
– nariadil akékoľvek iné opatrenie, ktoré považuje za potrebné.
20 ECHA v rámci svojej námietky neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
21 Žalobcovia vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhujú, aby Všeobecný súd námietku neprípustnosti zamietol.
22 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú.
23 Holandské kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd vyhlásil žalobu za neprípustnú a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
Právny stav
24 Podľa článku 114 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozhodnúť o námietke neprípustnosti pred prejednaním veci samej, ak to navrhne niektorý účastník konania. Podľa odseku 3 tohto článku sa námietka ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania, ak Všeobecný súd nerozhodne inak. Všeobecný súd sa v prejednávanej veci domnieva, že skutočnosti vyplývajúce z dokumentácie sú postačujúce, a nepovažuje za potrebné začať ústnu časť konania.
25 ECHA na podporu svojich návrhov poukazuje na tri prekážky konania, založené na povahe napadnutého rozhodnutia, na neexistencii priamej dotknutosti a na skutočnosti, že tým, že napadnuté rozhodnutie nie je normatívnym aktom v zmysle článku 263 ods. 4 ZFEÚ, žalobcov sa osobne nedotýka.
26 Komisia podporuje argumentáciu ECHA týkajúcu sa povahy napadnutého rozhodnutia a neexistencie priamej dotknutosti žalobcov. Takisto tvrdí, že žaloba je v rozpore s požiadavkami článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, pretože je nejasná.
27 Holandské kráľovstvo podporuje všetky prekážky konania, na ktoré poukázala ECHA.
O dodržaní požiadaviek článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku
28 Komisia tvrdí, že žaloba je nejasná a v rozpore s požiadavkami článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. Žalobcovia, ktorí sa v žalobe domáhajú zrušenia rozhodnutia ECHA zo 7. decembra 2009, ktorým bol akrylamid identifikovaný ako látka spĺňajúca kritériá stanovené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006, totiž nedostatočne vymedzili napadnuté rozhodnutie. Podľa Komisie akt uvedený v tlačovom komuniké ECHA zo 7. decembra 2009 nepredstavoval rozhodnutie ECHA o identifikácii akrylamidu, ale podnet, na základe ktorého výbor členských štátov začal konanie, ktoré viedlo ECHA k identifikácii.
29 Je pravda, že ECHA na túto prekážku konania nepoukázala. Komisia ako vedľajší účastník konania nemôže poukázať na prekážku, ktorú účastník konania, ktorého podporuje, neuviedol (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. júna 1998, Svenska Journalistförbundet/Rada, T‑174/95, Zb. s. II‑2289, body 77 a 78).
30 Keďže podmienky prípustnosti žaloby a v nej uvedených výhrad sú súčasťou verejného poriadku, Všeobecný súd ich môže v súlade s článkom 113 rokovacieho poriadku skúmať bez návrhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. septembra 2009, Brink’s Security Luxembourg/Komisia, T‑437/05, Zb. s. II‑3233, bod 54, a rozsudok Všeobecného súdu z 9. septembra 2010, Evropaïki Dynamiki/EMCDDA, T‑63/06, neuverejnený v Zbierke, bod 30 a tam citovanú judikatúru).
31 Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa v súlade s článkom 53 prvého odseku tohto štatútu a s článkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku uplatňuje na konanie na Všeobecnom súde, každá žaloba musí obsahovať informácie o predmete sporu. Tieto informácie musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť si obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe prípadne bez ďalších informácií (rozsudok Všeobecného súdu z 18. septembra 1996, Asia Motor France a i./Komisia, T‑387/94, Zb. s. II‑961, bod 106; uznesenie Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2005, Arizona Chemical a i./Komisia, T‑369/03, Zb. s. II‑5839, bod 120, a uznesenie Všeobecného súdu z 8. februára 2010, Alisei/Komisia, T‑481/08, Zb. s. II‑117, bod 89).
32 V prejednávanej veci je žaloba, pokiaľ ide o predmet sporu, v súlade s týmito požiadavkami. Žalobcovia sa v nej totiž domáhajú zrušenia rozhodnutia ECHA o identifikácii akrylamidu ako látky spĺňajúcej kritériá stanovené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006, prijatého v súlade s článkom 59 uvedeného nariadenia. Žalobcovia ďalej spresňujú, že z dôvodu tohto rozhodnutia, ktoré bolo prijaté 7. decembra 2009 výborom členských štátov, t. j. orgánom ECHA, a ktoré im bolo oznámené tlačovým komuniké ECHA v ten istý deň, táto látka mala byť zahrnutá do zoznamu navrhovaných látok uverejneného na internetovej stránke ECHA v januári 2010.
33 Je pravda, že výbor členských štátov jednomyseľnú dohodu o identifikácii akrylamidu ako látky zodpovedajúcej kritériám stanoveným v článku 57 nariadenia č. 1907/2006 dosiahol 27. novembra 2009, a nie 7. decembra 2009. Vzhľadom na to, že v tlačovom komuniké ECHA zo 7. decembra 2009 bolo uvedené, že výbor členských štátov identifikoval dotknuté látky 7. decembra 2009 a že dohodu výboru ECHA neuverejnila, však žalobcovia nemohli v žalobe uviesť správny dátum, kedy došlo k dohode výboru členských štátov. Po tom, čo sa žalobcovia z námietky neprípustnosti ECHA dozvedeli správny dátum, uviedli ho vo svojich pripomienkach k tejto námietke.
34 Z právneho hľadiska preto zo žaloby dostatočne vyplýva, že predmetom sporu je akt ECHA prijatý v konaní podľa článku 59 nariadenia č. 1907/2006, ktorým bol akrylamid identifikovaný ako látka zodpovedajúca kritériám uvedeným v článku 57 uvedeného nariadenia, ktorého obsah bol vymedzený jednomyseľnou dohodou jej výboru členských štátov 27. novembra 2009 a ktorého výkon spočíval v zahrnutí akrylamidu do zoznamu navrhovaných látok uverejneného na internetovej stránke ECHA, pričom uverejnenie bolo stanovené na 13. januára 2010 a nakoniec k nemu došlo 30. marca 2010. Žalobcovia poukázaním na jednomyseľnú dohodu výboru členských štátov z roku 2009 a na zahrnutie akrylamidu do uvedeného uverejneného zoznamu zreteľne vymedzili predmet sporu.
35 Z toho vyplýva, že táto prekážka konania sa musí zamietnuť.
O prekážke konania založenej na povahe napadnutého rozhodnutia
36 ECHA a vedľajší účastníci konania v podstate uvádzajú, že žalobcovia poukázaním na jednomyseľnú dohodu výboru členských štátov ECHA, ku ktorej došlo 27. novembra 2009, spochybnili prípravný akt, ktorý nemá voči tretím osobám právne účinky v zmysle článku 263 prvého odseku druhej vety ZFEÚ. Podľa ECHA aktom, ktorý môže vyvolávať právny účinok, je zoznam navrhovaných látok, aktualizovaný na internetovej stránke ECHA v súlade s článkom 59 ods. 10 nariadenia č. 1907/2006. Podľa Komisie a Holandského kráľovstva konečným aktom v rámci konania uvedeného v článku 59 uvedeného nariadenia je rozhodnutie výkonného riaditeľa ECHA o zahrnutí látky do zoznamu navrhovaných látok v súlade s odsekom 8 tohto článku.
37 Žalobcovia odpovedajú, že napadnuté rozhodnutie je opatrenie, ktoré s konečnou platnosťou vymedzuje stanovisko ECHA v prípade identifikácie akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy a jej zahrnutia do zoznamu navrhovaných látok. Z článku 59 ods. 8 nariadenia č. 1907/2006 vyplýva, že kľúčovou skutočnosťou konania podľa tohto článku je dohoda o identifikácii. Neskoršie zahrnutie do zoznamu navrhovaných látok je automatický následok rozhodnutia identifikovať určitú látku ako látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy. Takisto uverejnenie a aktualizácia zoznamu navrhovaných látok podľa článku 59 ods. 10 uvedeného nariadenia sa musí uskutočniť okamžite po tom, čo bolo prijaté rozhodnutie o zahrnutí určitej látky do spomenutého zoznamu.
38 Podľa článku 263 prvého odseku druhej vety ZFEÚ žalobu možno podať proti aktom orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ktoré zakladajú právne účinky voči tretím stranám.
39 Podľa ustálenej judikatúry žalobu o neplatnosť možno podať proti akýmkoľvek aktom prijatým inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie akejkoľvek povahy alebo formy, ktoré zakladajú právne účinky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 31. marca 1971, Komisia/Rada, 22/70, Zb. s. 263, bod 42, a z 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, C‑138/03, C‑324/03 a C‑431/03, Zb. s. I‑10043, bod 32; uznesenie Súdu prvého stupňa zo 14. júla 2008, Espinosa Labella a i./Komisia, T‑322/06, neuverejnený v Zbierke, bod 25 a tam citovanú judikatúru).
40 Pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sa prijímajú vo viacerých fázach, najmä v rámci interného konania, v zásade sú aktmi, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, len tie opatrenia, ktoré s konečnou platnosťou predstavujú stanovisko predmetnej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ktorých sa konanie dotýka. Z toho vyplýva, že predbežné opatrenia alebo opatrenia čisto prípravnej povahy nemôžu byť predmetom žaloby o neplatnosť (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 10, a rozsudok Všeobecného súdu z 19. januára 2010, Co‑Frutta/Komisia, T‑355/04 a T‑446/04, Zb. s. II‑1, bod 33 a tam citovanú judikatúru).
41 V prejednávanej veci nie je potrebné, aby sa Všeobecný súd vyslovil k argumentácii týkajúcej sa údajnej prípravnej povahy jednomyseľnej dohody výboru členských štátov, keďže napadnuté rozhodnutie v okamihu, keď sa skúmala prípustnosť tejto žaloby, t. j. v okamihu podania žaloby, nezakladalo právne účinky voči tretím stranám v zmysle judikatúry citovanej v bode 39 vyššie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. apríla 2002, Španielsko/Rada, C‑61/96, C‑132/97, C‑45/98, C‑27/99, C‑81/00 a C‑22/01, Zb. s. I‑3439, bod 23, a uznesenie Všeobecného súdu zo 7. septembra 2010, Etimine a Etiproducts/Komisia, T‑539/08, Zb. s. II‑4017, bod 76).
42 Akt o identifikácii látky prijatý v rámci konania uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 môže totiž s určitosťou zakladať najmä povinnosť informovať stanovenú v článku 7 ods. 2, v článku 31 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. b), ako aj v článku 33 ods. 1 a 2 tohto nariadenia. Tieto ustanovenia odkazujú na látky, ktoré boli identifikované v súlade s článkom 59 ods. 1 uvedeného nariadenia, alebo na látky, ktoré boli zaradené do zoznamu zostaveného v súlade s článkom 59 ods. 1 tohto nariadenia alebo sa tam nachádzajú. Uvedené ustanovenia vymedzujú teda právne povinnosti vyplývajúce z konania stanoveného v článku 59 tohto nariadenia.
43 Treba však pripomenúť, že konanie stanovené v článku 59 nariadenia č. 1907/2006, ktoré spočíva v identifikácii látok spĺňajúcich kritériá podľa článku 57 uvedeného nariadenia a v zostavení zoznamu navrhovaných látok, sa uskutočňuje vo viacerých fázach.
44 Teda až po tom, čo bolo začaté konanie v súvislosti s identifikáciou a ECHA poskytla členským štátom dokumentáciu týkajúcu sa určitej látky a na svojej internetovej stránke uverejnila oznámenie, ktorým vyzvala všetky dotknuté osoby, aby jej predložili svoje pripomienky (článok 59 ods. 2 až 4 nariadenia č. 1907/2006), mohli členské štáty, ECHA a všetky ostatné dotknuté osoby predložiť pripomienky týkajúce sa identifikácie navrhovanej v dokumentácii (článok 59 ods. 4 a 5 uvedeného nariadenia). Ak boli, ako v prejednávanej veci, predložené pripomienky, ECHA postúpi dokumentáciu svojmu výboru členských štátov a v prípade, že tento výbor dospeje k jednomyseľnej dohode o identifikácii, zahrnie túto látku do zoznamu navrhovaných látok (článok 59 ods. 7 a 8 tohto nariadenia). Nakoniec po prijatí rozhodnutia o identifikácii určitej látky ECHA na svojej internetovej stránke uverejní a aktualizuje zoznam navrhovaných látok (článok 59 ods. 10 tohto nariadenia).
45 V prejednávanej veci bola žaloba podaná po tom, čo výbor členských štátov dosiahol jednomyseľnú dohodu o identifikácii akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy a výkonný riaditeľ prijal rozhodnutie o zahrnutí tejto látky do zoznamu navrhovaných látok. Vzhľadom na skutočnosť, že účinnosť tohto rozhodnutia bola stanovená na 13. január 2010 a zahrnutie akrylamidu do tohto zoznamu navrhovaných látok tiež bolo stanovené až na ten istý deň, však táto látka nebola v čase podania žaloby do uvedeného zoznamu ešte zahrnutá.
46 Hoci je pritom nesporné, že z výrazu „zahrnie“ uvedeného v článku 59 ods. 8 nariadenia č. 1907/2006 vyplýva, že orgán ECHA, ktorý je poverený zahrnutím určitej látky do zoznamu navrhovaných látok, nedisponuje v súvislosti s týmto zahrnutím nijakou právomocou posúdenia, pretože zahrnutie nasleduje automaticky po dohode výboru členských štátov, nič to nemení na skutočnosti, že pred zahrnutím určitej látky do zoznamu navrhovaných látok podľa tohto ustanovenia akt o identifikácii určitej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy prijatý v rámci konania stanoveného v článku 59 uvedeného nariadenia nezakladá právne účinky voči tretím stranám v zmysle judikatúry citovanej v bode 39 vyššie.
47 Po prvé informačné povinnosti vyplývajúce z aktu prijatého v rámci konania uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 a stanovené v článku 7 ods. 2, v článku 31 ods. 1 písm. c) a článku 31 ods. 3 písm. b), ako aj v článku 33 ods. 1 a 2 tohto nariadenia odkazujú totiž jednak na látky, ktoré boli identifikované v súlade s článkom 59 ods. 1 uvedeného nariadenia, a jednak na látky zahrnuté do zoznamu navrhovaných látok alebo sa tam nachádzajúce. Z nariadenia č. 1907/2006 nevyplýva, že normotvorca chcel dosiahnuť, aby osoby, ktorých sa tieto povinnosti týkajú, ich plnili v jednotlivých fázach konania stanoveného v článku 59 uvedeného nariadenia. Naopak, z názvu článku 59 tohto nariadenia „Identifikácia látok uvedených v článku 57 [uvedeného nariadenia]“ vyplýva, že skutočná úloha konania stanoveného v tomto článku spočíva v konečnej identifikácii látok spĺňajúcich kritériá uvedené v článku 57 tohto nariadenia. Z článku 59 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý v súvislosti s konaním o identifikácii odkazuje na odseky 2 až 10 tohto článku, vyplýva, že zahrnutie určitej látky do zoznamu navrhovaných látok uvedeného v odseku 8 tohto článku je súčasťou tohto konania. Odkazy jednak na látky identifikované v súlade s článkom 59 ods. 1 uvedeného nariadenia a jednak na látky zahrnuté do zoznamu navrhovaných látok alebo sa tam nachádzajúce teda nezodpovedajú jednotlivým fázam konania o identifikácii, pretože uvedené povinnosti pred skutočným zahrnutím látky do zoznamu navrhovaných látok neexistujú.
48 Po druhé treba uviesť, že ak ECHA nedostane alebo nevznesie žiadne pripomienky k návrhu identifikovať určitú látku ako látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy, zahrnie túto látku do zoznamu navrhovaných látok (článok 59 ods. 6 nariadenia č. 1907/2006). V tomto prípade sa neuplatní fáza identifikácie v rámci konania o identifikácii podľa článku 59 uvedeného nariadenia, ktorá sa prejednáva oddelene iným orgánom ECHA, ako je výbor členských štátov, alebo inou inštitúciou, ako je Komisia, podľa odsekov 8 a 9 tohto článku. Vzhľadom na skutočnosť, že okamih, od ktorého akt o identifikácii látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, ktorý bol prijatý v rámci konania uvedeného v článku 59 uvedeného nariadenia, zakladá právne účinky, nezávisí od predloženia pripomienok členským štátom, ECHA alebo dotknutou stranou, môže tento akt zakladať právne účinky až od okamihu zahrnutia určitej látky do zoznamu navrhovaných látok.
49 Pokiaľ ide o skutočnosť, že podľa článku 59 ods. 10 nariadenia č. 1907/2006 musí ECHA na svojej internetovej stránke uverejniť a aktualizovať zoznam navrhovaných látok hneď po tom, čo bolo prijaté rozhodnutie o zahrnutí určitej látky do tohto zoznamu, treba uviesť, že právne povinnosti vyplývajúce z aktu o identifikácii určitej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, ktorý bol prijatý v rámci konania uvedeného v článku 59 uvedeného nariadenia, sa stávajú pre dotknuté osoby záväzné až od uverejnenia zoznamu navrhovaných látok obsahujúceho túto látku, pretože až od tohto okamihu môžu tieto osoby jasne poznať svoje práva a povinnosti a v dôsledku toho prijať vlastné opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. marca 2009, Heinrich, C‑345/06, Zb. s. I‑1659, bod 44 a tam citovanú judikatúru). Lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu o identifikácii určitej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, ktoré bolo prijaté v rámci konania uvedeného v článku 59 uvedeného nariadenia, môže podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ začať plynúť tiež až po uverejnení zoznamu navrhovaných látok obsahujúceho túto látku.
50 Keďže zoznam navrhovaných látok existuje iba na internetovej stránke ECHA, zahrnutie určitej látky do tohto zoznamu sa robí zároveň s jeho aktualizáciou. Akt identifikujúci určitú látku ako látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy, ktorý bol prijatý v rámci konania stanoveného v článku 59 uvedeného nariadenia, teda zakladá právne účinky až v okamihu zahrnutia látky do zoznamu navrhovaných látok uverejneného na internetovej stránke ECHA.
51 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba žalobu zamietnuť ako neprípustnú, pričom nie je potrebné preskúmať ostatné prekážky konania, na ktoré poukázala ECHA.
O trovách
52 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa odseku 4 toho istého článku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.
53 Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, znášajú svoje vlastné trovy konania a treba ich zaviazať na náhradu trov konania ECHA v súlade s jej návrhmi. Trovy súvisiace s konaním o nariadení predbežného opatrenia znáša žalobca v druhom rade v súlade s návrhmi ECHA. Holandské kráľovstvo a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)
nariadil:
1. Žaloba sa odmieta ako neprípustná.
2. Polyelectrolyte Producers Group GEIE (PPG) a SNF SAS znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania Európskej chemickej agentúry (ECHA).
3. SNF znáša trovy konania súvisiace s konaním o nariadení predbežného opatrenia.
4. Holandské kráľovstvo a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
V Luxemburgu 21. septembra 2011